Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 2, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-21P/142/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522208275
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Benková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7522208275.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, dieťa rodičov matky: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX, XXX XX D., t.č.: E. XXX/X, XXXX F., G., práv. zast.:Advokátaska kancelária Stahovcová, s.r.o. so
sídlom Karpatská 6, 811 05 Bratislava a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XX, XXX XX K., v
konaní o zmenu priezviska maloletého dieťaťa takto

r o z h o d o l :

U d e ľ u j e súhlas matke C. A., G. L., nar. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska
maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX namiesto otca H. B., nar. XX.XX.XXXX na priezvisko „A. M. E.

N. O. M. K.“ .

Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 3.10.2022 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na zmenu priezviska maloletého. Návrh
odôvodnila tým, že otec na maloletého neprispieva výživným a styk sa neuskutočňuje, pretože otec
o dieťa nejaví záujem. Matka uzavrela manželstvo s G. P. A., ktorý matke pomáha so starostlivosťou
o maloletého. Matka prijala priezvisko manžela a maloletý nerozumie, prečo sa nemôže volať ako
matka, stretáva sa s ťažkosťami v bežnom živote, ktoré súvisia s tým, že maloletý má iné priezvisko.

Samotný maloletý si želá aby mal priezvisko A.. Matka s otcom dieťaťa nie je v žiadnom kontakte,
nedokáže zabezpečiť súhlas so zmenou priezviska maloletého a teda sa rodičia o tejto podstatnej veci
súvisiacej s výkonom rodičovských práv nevedia dohodnúť. K návrhu matka pripojila kópiu rozsudku
Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/117/2014, sobášny list maty v nemeckom jazyku a sobášny list
matky z osobitnej matriky MVSR.

2. Otec sa k návrhu nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník v správe z 13.4.2023 uviedol, že spisová dokumentácia maloletého A. B., nar.
XX.X.XXXX je na úrade vedená od roku 2017. Maloletý bol rozsudkom súdu zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec sa zviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,-€ mesačne, styk otca
s maloletým bol upravený za prítomnosti matky. Matka sa s maloletým sa trvale zdržiavajú na území
iného štátu, preto úrad nemá kompetenciu zistiť názor maloletého dieťaťa a prešetriť pomery na
strane matky. Úrad sa pokúsil nadviazať spoluprácu s otcom dieťaťa telefonicky, miestnym zisťovaním

v bydlisku otca, odkazom prostredníctvom príbuzného a ponechaním úradného oznámenia v poštovej
schránke. Otec na uvedené pokusy nereagoval.4. Súd vykonal dokazovanie dožiadaním rakúskeho súdu, stanoviskom kolízneho opatrovníka,
oboznámením listinných dôkazov a pripojených spisov a zistil nasledujúci skutočný stav veci.

5. G. Q. J. R. – Q. S. rozhovor s členmi rodiny, maloletým a prešetril pomery rodiny a v správe uviedol,
že rodiny matky sa presťahovala do nového bydliska, kde bola vykonaná návšteva, matka uviedla, že
na návrhu trvá, medzičasom otehotnela, čaká dvojčatá, ktoré sa taktiež budú volať A.. Otec s mal.
A. nemajú žiaden kontakt od jeho prvých narodením, sú problémy aj s platením výživného. Maloletý
navštevuje štvrtý ročník základne školy, matka s ním nemá problémy. Maloletý uviedol, že na svojho

otca si nespomína, nemá ho rád, lebo bil jeho aj matku. Maloletý má v byte matky vytvorené vhodné
podmienky pre učenie a oddych.

6. Kolízny opatrovník navrhol návrhu vyhovieť nakoľko je to v záujme mal. dieťaťa, poukázal na šetrenie
rakúskym súdom a uviedol, že biologický otec dieťaťa neprejavuje žiaden záujem.

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I č.k. 18P/117/2014 súd zistil, že rozsudkom z 28.2.2022
bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia zastupujú mal. dieťa
a spravujú jeho majetok, otec bol zaviazaný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 100,-€ mesačne
a bol upravený styk otca s maloletým na 2 hodiny denne, 15-teho a 16- teho v mesiaci za prítomnosti
matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2015. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice

- okolie č.k. 18P/99/2019 súd zistil, že rozsudkom z 28.2.2022 bol zamietnutý návrh matky na udelenie
súhlasu s vysťahovaním mal. dieťaťa do cudziny z dôvodu, že nebolo preukázané, že by matka otca
požiadala o súhlas s vysťahovaním, ani žeby otec tento súhlas odmietol udeliť.

8. Zo sobášneho listu predloženého matkou súd zistil, že dňa X.X.XXXX matka uzavrela manželstvo

s G. P. A. a uzavreli dohodu o priezvisku a priezvisku ich detí na A., A..

9. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, štátny občan Slovenskej republiky po
narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko
jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a

majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko,
ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska
možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného

zreteľa.

12. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo
zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú
žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s

jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba
jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným
podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa
súhlas nedal získať,

13. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Zmena priezviska je dôležitou vecou s podstatným významom pre maloleté dieťa a jeho budúcnosť.
Súvisí so samotnou identitou dieťaťa a príslušnosťou k jeho biologickej rodine. Je základným právom
dieťaťa mať určené meno a priezvisko, ktoré vyplýva aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Zo zákonných
ustanovení Zákona o mene a priezvisku vyplýva, že dieťa po narodení nadobúda spoločné priezviskorodičov,aleboakmajúpriezviskárôzne,nadobúdapriezviskojednéhoznichurčenédohodoupriuzavretí
manželstva, alebo ak nie sú rodičia zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa
dohody rodičov, prípadne ak k dohode nedôjde, rozhodnutím súdu. Ak sa rodičia nedohodnú na zmene

priezviska maloletého dieťaťa, súd v takom prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska
dieťaťa (o povolení či nepovolení tejto zmeny), ale na návrh niektorého z rodičov môže udeliť súhlas
rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa. Súd pritom skúma, či udelenie takéhoto súhlasu
budevzáujmemaloletéhodieťaťa,napr.čitobudeprospievaťjehozdravémuvývoju,čidruhýrodič,ktorý
so zmenou nesúhlasí, si voči dieťaťu plní svoje rodičovské povinnosti a pod. Súd udelí súhlas rodičovi

na podanie žiadosti na zmenu priezviska len vtedy, ak sú pre to závažné dôvody. Bude tomu napr. vtedy,
ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oňho
skutočný záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, alebo ak z iného vážneho dôvodu nie je v záujme
ďalšej výchovy dieťaťa, aby uňho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.

15. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec a matka sa na matrike dohodli o

priezvisku maloletého po otcovi, rodičia dieťaťa spolu nežijú, matka sa vysťahovala s maloletým do
Rakúska,kdeuzavrelamanželstvoanarodilisajejdeti.Matka,jejmanželaspoločnédetinesúpriezvisko
„A.“. Pri posudzovaní otázky, či si otec voči dieťaťu plní svoje rodičovské práva a povinnosti podľa § 28
ods. 1, 2 Zákona o rodine, dospel súd k záveru, že zo strany otca nie je snaha o realizáciu rodičovských
práv a povinností. Otec sa o maloletého nezaujíma, nereaguje ani na výzvy kolízneho opatrovníka, ani

na výzvy súdu na vyjadrenie k návrhu. Na strane maloletého súd zistil, že maloletému robí problém
rozdielne priezvisko od matky v bežnom živote, je vo veku desiatich rokov, kedy chápe význam konania
a sám prejavil súhlas so zmenou priezviska. Súd preto dospel k záveru, že udelenie súhlasu namiesto
otca na zmenu priezviska dieťaťa je v záujme maloletého, preto návrhu matky v celom rozsahu vyhovel.

16. Nakoľko štátu vznikli trovy spojené s realizáciou dožiadania do Rakúska, ktoré súd vyplatil, išlo však
o realizáciu povinnosti súdu zabezpečiť si dôkazy, preto tieto trovy konania znáša štát, a súd vyslovil,
že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia

(§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.