Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoZm/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122206160
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3122206160.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej
veci žalobcu: BÁBÄTKO, so sídlom Šalviová 878/40, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
31 926 428, v konaní právne zastúpeného: Mgr. Martin Berec, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanej: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom E. F. XXX, XXX XX E. F., v konaní právne zastúpená: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář,
organizačná zložka, so sídlom Grösslingová 56, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO:
47 255 480, v konaní o zaplatenie 4.600,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej voči uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č.k. 22CbZm/6/2022-180 zo dňa 30. septembra 2024, voči výroku o trovách
konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 22CbZm/6/2022-160 zo dňa 30. septembra 2024 vo výroku

o trovách konania potvrdzuje.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 22CbZm/6/2022-180 zo dňa 30. septembra 2024 rozhodol tak,
že výrokom I. konanie zastavil. Vo výroku II. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo sporových

strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že predmetom sporu bola žaloba, ktorou sa
žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 4.600,- Eur s príslušenstvom.

3. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 22CbZm/6/2022-177 zo dňa 13.03.2024, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 18.03.2024, v zmysle § 163 CSP prerušil konanie na dobu 3 mesiacov od
právoplatnosti uznesenia z dôvodu, že obe sporové strany zhodne navrhli odročenie pojednávania pre
prebiehajúce rokovania.

4. Okresný súd poukázal na to, že sporové strany poučil, že v konaní bude pokračovať na návrh
ktorejkoľvek zo strán. Súd zároveň sporové strany v zmysle § 163 ods. 2 CSP poučil o tom, že pokiaľ

sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení
konania, súd konanie zastaví.

5. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že žiadna zo sporových strán do uplynutia lehoty šiestich
mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania nepodala návrh na pokračovanie v konaní,
preto v zmysle § 163 ods. 2 CSP výrokom I. konanie zastavil.6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov konania nepriznal s odôvodnením, že k zastaveniu konania došlo z toho dôvodu, že ani jedna zo
sporovýchstránnepodalanávrhnapokračovanievkonaní.Okresnýsúdtakkonštatoval,ženiejemožné

určiť procesné zavinenie na zastavení konania niektorej zo sporových strán.

7. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná
v časti výroku II. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán, a to z
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalovaná poukázala na to, že v danom spore vystupuje ako pasívne legitimovaná strana sporu, pričom
od počiatku tvrdí, že nárok, ktorý voči nej žalobca uplatňuje žalobou je neoprávnený. Vo všeobecnosti
preto žalovaná nemohla mať žiadny rozumný dôvod na pokračovaní v konaní. Žalovaná poukázala
na to, že pozícia žalobcu je opačná, nakoľko sa jedná o procesnú stranu s aktívnou legitimáciou, z

ktorej pozície je nutné posudzovať aj procesné zavinenie na zastavení konania. Práve žalobca bol, ako
dominus litis, subjekt, ktorý mal mať eminentný záujem na tom, aby bolo podanej žalobe vyhovené.
Žalobca sa sám rozhodol, že podá žalobu voči žalovanej, čím ju vystavil do postavenia, kedy bola
nútená právne sa brániť a vynakladať na svoju procesnú obranu náklady, vrátane nákladov za právne
zastupovanie. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní zo strany žalobcu sa v podstate rovná

späťvzatiu žaloby uskutočnenému bez toho, aby došlo k uspokojeniu žalobou uplatneného nároku.

9. Žalovaná poukázala na to, že súd prvej inštancie uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o trovách
konania opomenul vziať do úvahy. Nepriznaním nároku na náhradu trov konania bola žalovaná v
konečnom dôsledku poškodená tým, že musela vynaložiť náklady na právne zastupovanie, pričom

predmetný súdny spor nevyvolala. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní žiadnou zo sporových
strán preto nemá za následok automatický záver o nemožnosti určiť procesné zavinenie na zastavení
konania niektorej zo sporových strán, ako sa k tomu nesprávne uchýlil súd prvej inštancie. Žalovaná
poukázala na to, že práve žalobca je tou sporovou stranou, ktorá svojou nečinnosťou a upustením od
vymáhania žalobou uplatneného fiktívneho nároku, procesne zavinila zastavenie súdneho konania.

10. Z uvedeného dôvodu žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti výroku II. o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu
100 %.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

12. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek
strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia
o prerušení konania, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Zo znenia ust. § 163 ods. 1 CSP vyplýva, že v danom prípade súd obligatórne
pristúpi k prerušeniu súdneho konania, pokiaľ strany sporu zhodne navrhnú prerušenie konania alebo
odročenie pojednávania. V takto prerušenom konaní súd pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. V

prípade, že žiadna zo strán nepodá návrh na pokračovanie v konaní, zákonným dôsledkom je ex lege
zastavenie konania.

14.KrajskýsúdvBanskejBystriciakoodvolacísúdprejednalodvolaniežalovanejvintenciách§379CSP
(viazaný rozsahom odvolania), § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi) a vo veci rozhodol v senáte

bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP tak, že rozhodnutie potvrdil. Odvolací
súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho
dôvodov a na zdôraznenie ich správnosti uvádza nasledovné:

15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že obe strany na pojednávaní dňa 13.03.2024 zhodne navrhli,
aby súd konanie prerušil podľa § 163 CSP vzhľadom k tomu, že žiadali poskytnúť lehotu na mimosúdne
vyriešenie sporu. Z uvedeného dôvodu okresný súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanie
prerušil po dobu 3 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. V písomnom vyhotovení tohto uzneseniasúčasne súd prvej inštancie poučil strany, že v konaní bude pokračovať na návrh ktorejkoľvek strany ako
aj o tom, že pokiaľ sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. Vzhľadom k tomu, že ani jedna zo sporových strán

návrh na pokračovanie v konaní nepodala, okresný súd uznesením č.k. 22CbZm/6/2022-180 zo dňa 30.
septembra 2024 konanie zastavil.

16. V prípade zastavenia konania súd vychádza pri trovách konania z ust. § 256 CSP, ktoré ustanovenie
vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Procesnú zodpovednosť pri

zastavení konania je potrebné skúmať na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako
aj na strane žalovaného. V danom prípade sú limity zavinenia strán sporu stanovené ust. § 163 CSP,
keďžekzastaveniukonaniadošlopráve zdôvodovuvedenýchvtomtoustanovení.Dôvodomzastavenia
konania je tá skutočnosť, že ani jedna zo sporových strán nepodala včas návrh na pokračovanie v
konaní. Správne sú preto úvahy súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie je možné určiť procesné
zavinenie na zastavení konania niektorej zo sporových strán, keďže tento procesný následok vyplýva

priamo zo zákonného ustanovenia § 163 ods. 2 CSP ako následok procesnej pasivity oboch procesných
strán. V danom prípade vzniká odlišná procesná situácia ako je to v prípade zastavenia konania z
dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Nie sú preto správne úvahy žalovaného v tom smere, že nastala
obdobná procesná situácia, keďže žalobca je dominus litis, ktorý ovláda sporové konanie. Ako už
bolo konštatované vyššie, v danom prípade nie je možné ustáliť, procesným zavinením ktorej strany

došlo k zastaveniu konania vo veci samej, keďže sa jedná o zákonom prezumovaný následok pre
prípad nepodania návrhu na pokračovanie v konaní ktoroukoľvek zo strán. Zavinenie je totiž potrebné
posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva,
pretože inak by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. Odvolací súd opakovane
zdôrazňuje,žekzastaveniukonaniadošlozozákonnýchdôvodov,apretoniejemožnépričítaťzavinenie

na zastavení konania ani jednej zo strán sporu. Okresný súd preto postupoval správne za použitia ust.
§ 256 ods. 1 CSP tak, že stranám náhradu trov konania priznal.

17. Nie je preto podstatný argument žalovanej v odvolaní, že v spore vystupuje ako pasívne legitimovaná
strana sporu, pričom od počiatku tvrdí, že nárok požadovaný žalobcom žalobou je neoprávnený. Ako

už bolo konštatované vyššie, súd pri procesnom rozhodovaní o nároku žalobcu formou zastavenia
konania, neskúma hmotnoprávnu úspešnosť strán sporu v súdnom konaní. Pri rozhodovaní o trovách
konania súd skúma výlučne z procesného hľadiska zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania.
Bez ohľadu na to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom v súdnom konaní, z tejto
pozície nie je možné vyvodzovať procesné zavinenie na zastavení konania, nakoľko to nemá oporu v

zákonnom ustanovení § 163 ods. 2 CSP. Pokiaľ mala žalovaná za to, že nárok žalobcu uplatnený v
konaní pred súdom je nedôvodný, naopak, aj ona mohla mať záujem, aby tento nárok bol v súdnom
konaní prejednaný a žaloba žalobcu zamietnutá. Okresný súd konanie prerušil práve z dôvodu, že
obe strany sporu žiadali o poskytnutie lehoty na mimosúdne urovnanie sporu. Pokiaľ tak žalobca,
alebo žalovaná, dospeli mimosúdnymi rokovaniami k záveru, že mimosúdna dohoda nie je možná, nič

nebránilo tak žalobcovi, ale ani žalovanej, aby podali návrh na pokračovanie v konaní, aby bola vec
prejednaná a meritórne rozhodnutá. Následné posudzovanie, či by bol nárok žalobcu v konaní úspešný,
respektíve neúspešný, nemá žiaden vplyv na procesné rozhodnutie o zastavení konania na podklade
tohto zákonného ustanovenia.

18. Z uvedeného dôvodu konštatovanie žalovanej, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní zo
strany žalobcu „sa rovná v podstate späťvzatiu žaloby“, nie je správne. Ako už bolo konštatované vyššie,
zákonodarca naviazal následok zastavenia konania na procesnú aktivitu oboch procesných strán, nielen
žalobcu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, má za to, že
nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní ani jednou zo sporových strán, nie je možné určiť procesné

zavinenie na zastavení konania niektorej zo sporových strán, preto okresný súd postupoval správne,
keď o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd
považuje preto odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne výroku o trovách
konania potvrdil ako vecne správne.20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Keďže podľa výsledku odvolacieho konania
bol úspešnou sporovou stranou žalovaný, ktorému v súvislosti s odvolacím konaním však žiadne trovy

konania nevznikli, odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).