Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Jana Dubivská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 14P/8/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201988
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dubivská
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201988.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: meno neurčené A., narodené XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka B. A., C. A., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. XXX a otec E. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX,
XXX XX D., v konaní o určenie mena, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e maloletému dieťaťu ženského pohlavia, narodenému dňa XX.XX.XXXX v Bardejove,
rodné číslo XXXXXX/XXXX, zapísanému v knihe narodení Matričného úradu Mesta Bardejov, vo zväzku
77, ročník 2019, strana 23, poradové číslo 596, D. "F.."
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 30.04.2024 bol Okresnému súdu Bardejov doručený návrh na rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletých deťom E. A., narodenej XX.XX.XXXX a meno
neurčené A., narodenej XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva, zapísaný pod spisovou značkou
14P/5/2024, z ktorého obsahu priloženej kópie rodného listu druhej maloletej dcéry meno neurčené A.,
narodená XX.XX.XXXX vyplynulo, že meno maloletého dieťaťa nebolo určené dohodou rodičov a súdu
nebol doposiaľ doručený žiaden podnet z príslušného matričného úradu na určenie mena maloletého
dieťaťa. Zákonná sudkyňa, ktorej bol spis spisovej značky 14P/5/2024 pridelený náhodným výberom,
podala podnet na začatie konania o určenie mena maloletého dieťaťa, nakoľko zákonné ustanovenie
§ 1 odsek 1 zákona číslo 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku (ďalej len ,,zákon o mene a priezvisku“)
ustanovuje, že každý musí mať meno.
2. Na podklade vyššie uvedeného Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 16.07.2024 pod číslom
konania 14P/8/2024 - 4, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2024, začal konanie o určenie
mena maloletého dieťaťa ženského pohlavia, narodeného dňa XX.XX.XXXX v Bardejove, rodné číslo
XXXXXX/XXXX, zapísaného v knihe narodené Matričného úradu Mesta Bardejov, vo zväzku 77, ročník
2019, strana 23, poradové číslo 596.
3. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 16.07.2024 pod číslom konania 14P/8/2024 - 6, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2024, ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov,
odbor sociálnych vecí v Bardejove za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého dieťaťa v tomto
konaní.
4. Ustanovený kolízny opatrovník doručil konajúcemu súdu dňa 24.07.2024 správu o prešetrení
rodinných a výchovných pomerov, v ktorej uviedol, že maloletá osoba so svojou matkou a sestrou
žijú v súčasnosti v Bardejove, na ulici Poštárka 82 u matkinho priateľa, pričom spoločnú domácnosťtvoria s rodičmi matkinho partnera v dvojpodlažnom mestskom nájomnom byte, ktorého nájomcovia sú
partnerovi rodičia. Pohovorom s matkou maloletej bolo zistené, že maloletá neurčené A. sa narodila
v čase, kedy bol jej otec vo výkone trestu odňatia slobody, kde je aj v súčasnosti. Z uvedeného dôvodu
doposiaľ nebolo možné zapísať maloletej na matričnom úrade krstné meno. Matka maloletého dieťaťa
mala pred kolíznym opatrovníkom uviesť, že maloletú oslovujú menom Adriana, pričom sa maloletá
týmto menom sama aj predstavuje. Kolízny opatrovník v závere navrhol súdu, aby maloletému dieťaťu
určil meno F..
5. Zákonná sudkyňa vo veci nariadila pojednávanie na deň 26.11.2024, na ktorom sa zúčastnila matka
maloletého dieťaťa a ustanovený kolízny opatrovník, pričom otec maloletého dieťaťa doručil súdu
dňa 31.10.2024 súhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti a taktiež súhlas so všetkým
navrhovaným. Matka maloletého dieťaťa k veci uviedla, že maloleté dieťa volajú menom Adriana, pričom
sama sa týmto menom aj predstavuje. Ustanovený kolízny opatrovník na pojednávaní zotrval na svojej
písomnej správe. Prítomní účastníci konania v závere navrhli maloletej určiť meno F..
6. Podľa § 111 písmeno a/ zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len ,,C.m.p.“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o mene a priezvisku
maloletého.
7. Podľa § 1 odsek 1 zákona o mene a priezvisku, každý musí mať meno.
8. Podľa § 1 odsek 2 zákona o mene a priezvisku, meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto
dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.
9. Podľa § 40 odsek 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa, alebo ak žiadny z rodičov nie je
známy, určí meno alebo priezvisko súd.
10. Podľa § 120 C.m.p., súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý
okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení sa súd stotožnil s
vyjadrením matky, názorom ustanoveného kolízneho opatrovníka a dospel k záveru, že je v
záujme maloletého dieťaťa a náležité pre jeho identifikáciu, ktorého meno nie je v rodnom liste určené
dohodourodičov,abymalourčenémeno,naktoréjemaloletédieťazvyknutéapredstavujesaním.Meno
a priezvisko fyzickej osoby sú dva základné osobnostné identifikačné znaky, slúžiace na identifikáciu
osoby v spoločnosti, ktoré sú chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd spolu s rodinným a súkromným životom. Súd na základe
vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku a maloletému dieťaťu ženského pohlavia, neurčeného mena, priezvisko A., narodenému
dňaXX.XX.XXXX,zapísanémuvknihenarodeníMatričnéhoúraduMestaBardejov,vozväzku77,ročník
2019, na strane 23, pod poradovým číslom 596, určil meno „Adriana“.
12. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
13. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
14. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na
náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach §
53 a nasledujúcich C.m.p.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd v Prešove (§ 355 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 2 odsek 1 C.m.p.).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis odvolania. Ak
účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka, § 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v
ktorých možno začať konanie aj bez návrhu a ani odvolacími dôvodmi (§ 65 a § 66 C.m.p.).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 odsek 1 C.s.p.).
Podľa § 62 odsek 1, 2 C.m.p., odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.
Podľa § 63 C.m.p., v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.
Podľa § 65 C.m.p., odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 C.m.p.,, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.