Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 31, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Ek/996/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119314448
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6119314448.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ščury Invest, s.r.o., IČO: 36 428 515,
so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, právne zast.: JUDr. Ladislav Ščury, PhD., advokát so sídlom
Mierová 1725/0, 022 01 Čadca, proti povinnému: A. B., nar: 05. 02. 1985, trvale bytom 023 52 Olešná,
o vymoženie 66,50 Eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ján Franek, so sídlom
exekútorského úradu C. X, XXX XX D. B., pod sp. zn. 39EX 340/19, o sťažnosti oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/996/2019 zo dňa 19. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/996/2019 zo
dňa 19. 09. 2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/996/2019 zo dňa 19. 09. 2024 vyššia súdna
úradníčka zamietla námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle § 61n

ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“).
Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na
vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním
návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy
súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej

povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že
súdnemuexekútorovipatríminimálnenáhradapaušálnychvýdavkov,ktorájeurčenáVyhláškouvovýške
60,- Eur, ktorá sa zvyšuje o DPH v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom DPH za každú exekučnú
vec, ktorá mu je pridelená. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie
exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom
práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi

a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným.
Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu
exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor je za základe poverenie udeleného
mu súdom povinný začať vykonávať exekúciu, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady. Záverom
odôvodnenia tohto uznesenia vyššia súdna úradníčka konštatovala, že upovedomenie povereného
súdneho exekútora o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané podľa § 61n ods. 1

písm. d) Exekučného poriadku, vrátane výzvy na náhradu paušálnych výdavkov, je vecne správne,
súdny exekútor si svoje trovy - náhradu paušálnych výdavkov vyčíslil v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky. Preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení exekúcie v časti trov exekútora zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť oprávnený.

Uviedol, že samotným základom pre určenie odmeny je výška vymoženej sumy, pod ktorou je potrebné
rozumieť sumu, ktorú zaplatil sám povinný po začatí exekúcie. Primárnym zmyslom tejto úpravy jedosiahnuť stav, kedy povinným vykonané úhrady po začatí exekúcie sa považujú za úhrady vykonané
pod procesným tlakom súdneho exekútora. V tomto exekučnom konaní súdny exekútor nevymohol nič,
naopak oprávnenému vznikli popri jeho istine, resp. škode vo výške 66,50 Eur vznikli ďalšie výdavky vo

forme trov exekútora a úhrady súdneho poplatku vo výške 88,50 Eur. Nárok exekútora na odmenu vzniká
až vtedy, keď bola vykonaná úhrada vymáhaného nároku a do momentu získania výťažku v konaní
exekútorovi nárok na odmenu nevznikol. Ďalej poukázal na § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý
stanovujelimitodmenyexekútora,podľaktoréhoodmenaexekútoranemôžepresiahnuťsumurovnajúcu
sa výške vymáhaného nároku. Pre túto skutočnosť je kľúčové časové ohraničenie a to zákonodarca

viaže na deň vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Vymáhaný nárok v sebe zahŕňa výšku istiny,
trovy konania, trovy právneho zastúpenia, trovy spojené s podaním návrhu na podanie exekúcie, úhradu
súdneho poplatku. Navyše, v napadnutom uznesení vyššia súdna úradníčka používa právne predpisy
platné v roku 2017, pričom exekúcia začala v roku 2019.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

9. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov

podľa prvej vety.

10. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí

trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

11. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej
činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania.

12. Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie
alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa
najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických
komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d)náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými
prostriedkami, e) iné administratívne náklady.

13. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky účinnej do 31. 12. 2023, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov
vo výške 60 eur.

14. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

15. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu súd prvej inštancie musí konštatovať, že
napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je vecne správne. Ani sťažnostný súd nezistil zákonné
dôvody pre vyhovenie námietkam oprávneného, ktoré podal proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie
sp. zn. 39EX 340/19 zo dňa 30. 07. 2024, do výzvy na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora. Naopak,
upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na úhradu trovy exekúcie súdny exekútor vydal

v súlade s Exekučným poriadkom a aj Vyhláškou MS SR č. 68/2017 Z. z. Je potrebné zdôrazniť, že aj
stabilnározhodovaciačinnosťústavnéhosúdu(II.ÚS4/94,II.ÚS3/97,I.ÚS204/2010)rešpektujenázor,
podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,
že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania
vrátane ich dôvodov a námietok. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných

súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov

konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za
porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

16. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie úvodom pripomína,

že v predmetnej veci došlo Upovedomením o zastavení exekúcie sp. zn. 39EX 340/19 zo dňa 30.
07. 2024 k zastaveniu exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že pri
exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného
zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V súvislosti so zastavením exekúcie súdny exekútor

vyzval oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 72,-Eur. Proti výzve na náhradu paušálnych
výdavkov oprávnený podal námietky. V rámci podaných námietok i v rámci podanej sťažnosti oprávnený
namietal nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie s poukazom na skutočnosť, že v priebehu
exekúcie nebolo od povinného vymožené žiadne peňažné plnenie a že uplatnené trovy exekúcie
súdneho exekútora presahujú vymáhaný nárok oprávneného.

17. Na podklade zisteného skutkového stavu, vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy, musí
sťažnostný súd súhlasiť s právnym záverom vyššej súdnej úradníčky o správnosti upovedomenia
o zastavení exekúcie v časti výzvy na náhradu trov exekúcie. Napriek nesúhlasu oprávneného, je aj
sťažnostný súd toho názoru, že v danej exekúcii má súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych

výdavkov v uplatnenej sume 72,-Eur, pretože tento nárok mu výslovne vyplýva z § 198 ods. 2 v spojení
s § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku a v spojení s § 22 Vyhlášky v znení účinnom do 31.
12. 2023.

18. Sťažnostný súd upriamuje pozornosť oprávneného na skutočnosť, že trovami súdneho exekútora

povereného vykonaním exekúcie v rámci exekúcie sú s poukazom na § 196 Exekučného poriadku
odmena a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom; za výdavky sa považujú paušálne výdavky
(§ 22 Vyhlášky) a nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi
výdavkami (§ 23 Vyhlášky). Následne platí, že súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie máv zásade vždy nárok na náhradu paušálnych výdavkov a ak v priebehu exekúcie došlo k uspokojeniu
vymáhaného nároku má nárok aj na odmenu. Je tak nevyhnutné odlišovať medzi odmenou a náhradou
výdavkov, pretože ďalej treba poukázať na to, že odmenu súdneho exekútora hradí v zmysle

Exekučného poriadku vždy len povinný, keďže ide o nárok, ktorý vzniká z vymožených plnení od
povinného a tu potom platí aj obmedzenie podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, na ktoré poukázal
oprávnený v rámci podanej sťažnosti (§ 197 ods. 1 totiž výslovne pojednáva o „odmene“). Pokiaľ ide
o náhradu výdavkov, túto hradí súdnemu exekútorovi tak isto povinný, z prijatých peňažných plnení
dosiahnutých v rámci exekúcie, ale môže to byť aj oprávnený v zákonnom určených prípadoch. Takýmto

zákonom predvídaným prípadom, kedy náhradu výdavkov hradí práve oprávnený sú situácie popísané
v § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, kedy trovy podľa § 198 ods. 2 platí oprávnený, ak sa
exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a
ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať
upovedomenie o zastavení exekúcie. Keďže v predmetnej veci nedošlo k ukončeniu exekúcie splnením
vymáhaného nároku povinným (solúciou), ale jej zastavením z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. d)

Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného), pre ktorý súdny exekútor musel vydať upovedomenie
o zastavení exekúcie, vychádzajúc z dikcie § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku povinnosť
nahradiť trovy súdneho exekútora zaťažila práve oprávneného, pričom týmito trovami sú paušálne
výdavky, čo zase explicitne vyplýva z § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý upravuje, že ak došlo k
zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov.

19. Pokiaľ ide o výšku náhrady výdavkov, tu si súdny exekútor uplatnil k náhrade len paušálne výdavky,
ktorých výška je určená právnym predpisom, konkrétne § 22 Vyhlášky v znení účinnom do 31. 12. 2023
v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 30b Vyhlášky, ktorý pre exekučné konania začaté od 1.
apríla 2017 do 31. decembra 2023 určuje výšku náhrady paušálnych výdavkov sumou 60,-Eur, ktorá

sa navyšuje o DPH, ak je súdny exekútor jej platiteľom; spolu náhrada paušálnych výdavkov v sume
72,-Eur.

20. V danej veci tak pre vznik nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych výdavkov nebolo
relevantné či súdny exekútor v priebehu exekúcie niečo vymohol alebo nie, a rovnako sa v danej

veci neuplatňuje ani obmedzenie podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré ustanovenie sa
výslovne vzťahuje na odmenu súdneho exekútora. Pre súd prvej inštancie je pochopiteľná nespokojnosť
oprávneného, avšak treba zopakovať, že aj keď podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený len
realizoval svoje právo, nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako
výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok

advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené
povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady
súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený
poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný
začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený

návrh na vykonanie exekúcie nepodal, pričom minimálne tieto náklady (paušálne výdavky) mu musia
byť nahradené niektorým z účastníkov. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie tak oprávnený prevzal
na seba riziko, že exekúcia môže byť zastavená bez toho, aby bol uspokojený jeho vymáhaný nárok
a pre tento prípad si oprávnený mal byť vedomý toho, že môže byť zaviazaný na náhradu trov súdneho
exekútora, nakoľko to vyplýva priamo z právnej úpravy.

21. K námietke oprávneného, že vyššia súdna úradníčka vo veci použila právne predpisy platné v roku
2017, pričom exekúcia začala v roku 2019, treba doplniť, že vyššia súdna úradníčka vec posúdila podľa
platnej právnej úpravy. Sťažnostný súd pri aplikácii právnych predpisov nezistil žiadne pochybenie,
čo sa týka právneho posúdenia. Pri písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia sa vyššia súdna

úradníčka dopustila jedine chyby v písaní, keď v bode 15. napadnutého uznesenia nesprávne uviedla
účinnosť citovaného ustanovenia „do 31. 03. 2017“, pričom správne malo byť uvedené „do 31. 12. 2023,“
kedy došlo k zmene vyhlášky a k zvýšeniu paušálnej náhrady na sumu 100,-Eur pre exekučné konania
začaté od 01. 01. 2024. Čo sa týka citovanej textácie, táto bola správna a dané znenie sa vzťahuje na
prejednávanú vec.

22. Týmito úvahami súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky je
vecne správne, a preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
9Ek/996/2019 zo dňa 19. 09. 2024 ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).