Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202238
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723202238.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr.
Moniky Tobiašovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci navrhovateľa: M.. V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXXX/XX, XXX XX O., zast. JUDr. Michal Petrík, LL.M., advokát, so sídlom Dostojevského 12, 058
01 Poprad, proti odporcovi: K.. V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, J., právne zast. JUDr. René
Pribylinec, advokát, so sídlom Okružná 789/16, 058 01 Poprad, o zrušenie vyživovacej povinnosti na

plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 14Pc/11/2023 -74
zo dňa 02.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je návrh osoby povinnej z výživného na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorú
má voči svojmu plnoletému synovi, ako osobe z výživného oprávnenej.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„ I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že vyživovacia
povinnosť navrhovateľa voči odporcovi trvá až do času, kým tento nie je schopný sám sa živiť.
Vysokoškolské štúdium dennou formou je potrebné považovať za systematickú prípravu na povolanie,
a preto nie je daný zákonný dôvod pre zrušenie vyživovacej povinnosti.

4. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Má za to, že rozhodnutie súdu je v rozpore
so zisteným, skutočným stavom a je nezákonné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konane a nové rozhodnutie.

5. Oprávnený z výživného vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd
rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a zistil, že sú splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie

veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

8. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

9. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

10. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

11. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu,
resp. zrušenie výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu, alebo zrušenie vyživovacej
povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi

v čase vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre
určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania.

12.Navrhovateľvodvolanínamieta,žesúdprisvojomrozhodovaníozamietnutíjehonávrhunazrušenie

výživnéhoneprihliadolnazmenupomerovnajehostrane,ktoránastalaodčasuposlednejsúdnejúpravy.

13. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, súd sa pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na zrušenie
vyživovacej povinnosti obmedzil na konštatovanie, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre jej zánik,
keďže osoba oprávnená z výživného sa formou denného štúdia systematicky pripravuje na budúce

povolanie, a teda nie sú splnené zákonné predpoklady pre zrušenie vyživovacej povinnosti. Tento právny
záver súdu prvej inštancie je bez skúmania zmeny pomerov predčasný.
14. Rozhodujúci okamih, ku ktorému je možné vyživovaciu povinnosť zrušiť, či výživné znížiť, sa
odvíja od zmeny pomerov. Rovnako v konaní o výživnom medzi manželmi platí, že žaloba na zrušenie
vyživovacie povinnosti v sebe bez ďalšieho zahŕňa aj požiadavku na zníženie výživného (rozsudok

NS ČR 21 Cdo 459/2010). Návrh rodiča na zrušenie výživného na maloleté dieťa zahrňuje v sebe i
návrh na zníženie výživného; je preto súd povinný v konaní, v ktorom sa skúma dôvodnosť návrhu na
zrušenie výživného, zaoberať sa aj tým, či nedošlo k zmene pomerov, odôvodňujúcej prípadne zníženie
výživného. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 7. júna 1966, 4 Cz 47/66.) Aj v konaniach o zrušenie
výživného rodiča voči plnoletému dieťaťu je potrebné v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine skúmať, či

nedošlo k zmene pomerov, ktorá v prípade, ak nezakladá dôvod pre zrušenie vyživovacej povinnosti,
zakladá, resp. môže založiť dôvod pre zníženie výživného.

15. Ako to vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania, súd riadiac sa nesprávnym právnym záverom
vôbec neskúmal, či došlo, alebo nedošlo k zmene pomerov na strane povinného z výživného od

času poslednej úpravy. Nie je vôbec zrejmé, aké boli pomery na strane účastníkov konania v čase
poslednej súdnej úpravy, keďže týmto smerom nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Odvolací súd plne
súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že sústavná príprava na budúce povolanie dennou formou
vysokoškolského štúdia je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Avšak, v
súlade s ust. § 78 Zákona o rodine je možné súdne rozhodnutia a dohody o výživnom meniť, ak dôjde

k zmene pomerov. Javí sa, že na strane povinného rodiča došlo k zmene pomerov, ktorá zakladá nie
zrušenie, ale zmenu výšky výživného. Otec bol v minulosti lekár, v súčasnosti je starobný dôchodca,
ktorý má vážne zdravotné problémy. Súd vo vzťahu k preukázaniu, resp. vyvráteniu zmeny pomerov
nevykonal žiadne dokazovanie.

16.Keďžesúdprvejinštancievdôsledkunesprávnehoprávnehoposúdeniavecinevykonaldokazovanie
so zameraním sa na zistenie, či došlo z zmene pomerov dôvodiacej zmenu, alebo zrušenie vyživovacej
povinnosti, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. c)CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1, 2 CSP).

17. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie so zameraním sa na porovnanie
pomerov v čase poslednej súdnej úpravy, okrem iného aj pripojením súdneho spisu, ktorým bola
poslednásúdnaúpravavykonaná.Súdpodrobnezistísúčasnézárobkovéamajetkovépomerynastrane
oboch účastníkov konania, tieto vyhodnotí a určí, či došlo k zmene pomerov podľa ust. § 78, ods. 1
Zákona o rodine. V prípade, ak došlo k zmene na strane povinného z výživného, prichádza do úvahy

zníženie výživného, tak ako to odvolací súd uviedol v bode 14 odvodnenia tohto uznesenia.

18. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).