Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200479
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722200479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andrej Radomského a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D.,
XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: AZOR F s.r.o., so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 438/15, 058 01 Poprad, IČO: 50 460
650, právne zastúpený: LEGAL ART s.r.o., so sídlom Námestie SNP 19, 811 01 Bratislava, IČO: 36 289
302, o určenie vlastníckeho práva a neplatnosti zmluvných podmienok kúpnej zmluvy s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C/7/2022-321 z 22.6.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku I. v časti, ktorou bol zamietnutý nárok žalobcu o určenie

vlastníckeho práva k pozemkom C KN parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 10406 m2 a č. XXXX/X -
ostatná plocha o výmere 537 m2, vedených Okresným úradom Poprad na LV XXXX, pre k.ú. C., obec C..

II. Odmieta odvolanie v napadnutom výroku II. o vylúčení nároku na primerané finančné zadosťučinenie
na samostatné konanie.

III. Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku I. v časti, ktorou bol zamietnutý nárok žalobcu na

určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného z 5.10.2021 od kúpnej zmluvy uzatvorenej stranami sporu
23.11.2017, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva v tom čase k pozemku C KN č. 7024 – orná pôda
o výmere 10943 m2, vedenom Okresným úradom Poprad na LV XXXX, pre k.ú. C., obec C. a nárok na
určenie neplatnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v čl. II bod 5, čl. II bod 6, čl. II bod 7 a čl. IV
bod 4 označenej kúpnej zmluvy z dôvodu ich neprijateľnosti, ako aj v súvisiacom výroku III. o nároku
na náhradu trov konania a v uvedenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou 18.2.2022 domáhal určenia vlastníctva pozemkov CKN č. XXXX/X -

orná pôda o výmere 10406 m2 a č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 537 m2, vedených na LV XXXX, k.
ú. C., obec C., okres D., alternatívne určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného z 5.10.2021 od kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim dňa 23.11.2017
týkajúcej sa označených pozemkov, ďalej určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých
v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim dňa
23.11.2017 v čl. II bod 5, 6, 7, a čl. IV. bod 4, ako aj uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000,- eur do troch dní právoplatnosti rozsudku nároku

na náhradu trov konania.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Žalobu zamieta.II. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie vylučuje na samostatné konanie.
III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne
o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Svoje rozhodnutie založil na aplikácii § 137 a § 166 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilných sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

4. Vychádzal pritom zo skutkového zistenia, že žalobca v postavení kupujúceho a žalovaný v postavení

predávajúceho uzavreli 20.11.2017 (správne 23.11.2017 - poznámka odvolacieho súdu) kúpnu zmluvu,
ktorejpredmetombolprevodvlastníckehoprávakpozemkuCKNparc.č.XXXX-ornápôdaovýmere10
943m2,k.ú.C.zakúpnucenu49000,-eur,stýmžekúpnacenavovýške34000,-eurmalabyťuhradená
prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s. a suma 15 000 eur
mala byť uhradená zápočtom oproti pohľadávke pre žalobcu ako kupujúceho na vrátenie pôžičky v sume
15 000 eur a to k siedmemu dňu po podpise zmluvy. V článku IV. označenej zmluvy si strany dohodli

možnosť odstúpenia od zmluvy sú tam vymedzených dôvodov. Zo zmluvy o rezervovaní nehnuteľnosti
uzavretej medzi spoločnosťou Krásne Sady Mlynica s.r.o. ako budúcim predávajúcim a žalobcom ako
záujemcom súd prvej inštancie zistil, že budúci predávajúci mal na pozemkoch nachádzajúcich sa v
katastrálnom území C. uvedených v prílohe č. 2 označenej zmluvy realizovať projekt „Krásne sady“, a že
za týmto účelom bolo v čl. 5 tejto zmluvy dohodnuté, že záujemca poskytne budúcemu predávajúcemu

pôžičku vo výške 15 000,- eur za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva budúceho predávajúceho k
predmetným pozemkom. Z platobného príkazu z 12.01.2016 súd prvej inštancie zistil prevod sumy 15
000 eur označenej ako platba za pozemok z osobného účtu žalobcu. Z dohody o prevzatí dlhu zistil, že
spoločnosť Krásne Sady Mlynica s.r.o. sa ako pôvodný dlžník, žalobca ako veriteľ a žalovaný ako nový
dlžník dohodli, že pôvodný dlžník ako budúci predávajúci a veriteľ ako záujemca 05.11.2015 uzatvorili

zmluvu o rezervovaní nehnuteľností týkajúcich sa projektu E. F. v katastrálnom území C., a že veriteľ
na základe čl. 5 ods. 1 rezervačnej zmluvy poskytol pôvodnému dlžníkovi pôžičku vo výške 15 000 eur,
zmysle čoho má pôvodný dlžník voči veriteľovi záväzok na jej vrátenie a, že v bode 3 dohody o prevzatí
dlhu sa zmluvné strany dohodli, že nový dlžník preberá tento záväzok a vo vzťahu k záväzku vstupuje
na miesto pôvodného dlžníka. Zo zmluvy o zriadení vecných bremien uzatvorenej medzi spoločnosťou

E. F. Mlynica - servisné a prevádzková, a. s. ako správcom a žalobcom ako užívateľom bolo zistené
zriadenie vecných bremien v prospech užívateľského pozemku a v prospech správcovského pozemku.
Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný dňa 05.10.2021 písomne odstúpil od označenej kúpnej zmluvy
z dôvodu nedodržania v nej dohodnutých zmluvných podmienok s odôvodnením, že vlastnícke právo
k tomuto pozemku žalobca nadobudol 16.02.2018, vychádzajúc z čoho 3-ročná lehota podľa článku

IV. ods. 4 písm. b) kúpnej zmluvy uplynula 16.02.2021, pričom zároveň bola na predmetnom pozemku
žalovaným zaevidovaná výstavba bližšie neurčenej stavby bez stavebného povolenia, alebo bez jej
ohlásenia. Z výzvy Okresného úradu Poprad z 12.01.2022 súd prvej inštancie zistil, že 22.11.2021 bolo
tomuto úradu doručené oznámenie o odstúpení od zmluvy a návrh na vykonanie záznamu, ďalej že v
správnom konaní sa bude zisťovať, či odstúpenie od zmluvy bolo druhej zmluvnej strane preukázateľne

doručené, či bol naplnený dôvod odstúpenia od zmluvy a či odstúpenie od nej ako majetkové právo nie je
premlčané, s tým, že žalobca bol súčasne vyzvaný na vyjadrenie sa k odstúpeniu od zmluvy s poučením,
že v prípade spochybnenia tohto odstúpenia je povinný podať žalobu na súd v zmysle § 137 CSP a
o tejto skutočnosti správny orgán informovať. Z oboznámenaj mailovej komunikácie medzi žalobcom
a pani G. B. bolo zistené, že žalobca ňou bol upozornený na možnosť preštudovania kúpnopredajných

zmlúv. Z vlastnej činnosti mal za ustálené, že žalobca podal súdu prvej inštancie aj žalobu o zaplatenie
sumy 49 000,- eur predstavujúcej kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy z 23.11.2017 titulom ne/platného
odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorá sa súdom prvej inštancie začala viesť pod sp. zn. 13Csp/45/2022.

5. Prípad právne posúdil so záverom o procesnej neprípustnosti žaloby pre nedostatok naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. V tejto súvislosti konštatoval, že pri určovacích žalobách
samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu neznamená, že prípadne vyhovujúci
určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné
alebo naopak zbytočné. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je
alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na

plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Z doktríny
preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje (v sebe
zahŕňa) aj určovací žalobný nárok. Ďalej uzavrel, že pokiaľ bola podaná žaloba na plnenie, znamená
to, že došlo k porušeniu práva, čím žalobca zásadne stratil naliehavý právny záujem na určení práva.Súd prvej inštancie právne uzavrel, že otázka vzniku kúpnej zmluvy a platnosti odstúpenia od zmluvy je
v konaní o plnenie predbežnou otázkou, ktorou sa musí súd prvej inštancie v konaní o plnenie zaoberať.
Preto aj alternatívny petit na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy bol vyhodnotený za nadbytočný.

Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že alternatívny petit je žiadosťou zaviazať žalovaného na 2 alebo
viaceré plnenia v prípadoch, v ktorých z hmotného práva vyplýva, že záväzok je možné splniť viacerými
spôsobmi a že právo voľby má dlžník, čo nie je daný prípad.

6. Nadväzne na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodnutím v tejto veci sa ukončeniu sporov

medzi procesnými stranami nepredíde, že žaloba vedená na súde prvej inštancie pod spisovou značkou
13Csp/45/2022 konzumuje túto žalobu na určenie, a že za daného procesného stavu t.j. pri podanej
žalobe na plnenie sa žaloba na určenie práva javí ako nadbytočná. Súčasne konštatoval rozporuplnosť
žalobných žiadosti žalobcu, keď na jednej strane žiada určiť vlastnícke právo k pozemkom a na druhej
strane podaním inej žaloby na plnenie žiada vrátenie kúpnej ceny z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy.
Preto aj v prípade, ak by súd prvej inštancie v predmetnom konaní určovacej žalobe nevyhovel a žalobu

zamietol alebo by dospel k názoru, že odstúpenie od zmluvy je platné, nasledovalo by konanie o žalobe
na plnenie. V žalobe na plnenie, ktorá má prednosť pred určovacou žalobou bude povinnosťou súdu
vyriešiť otázku platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy s tým spojenými právnymi účinkami vo vzťahu
k vlastníckemu právu predmetu kúpnej zmluvy ako otázku predbežnú. Pri prijatí právneho záveru o
platnom odstúpení od zmluvy je jej právnym účinkom vznik syntagmatického záväzku spočívajúceho

v povinnosti žalovaného vrátiť peňažné plnenie vo forme kúpnej ceny žalobcovi a zároveň spätný
prevod vlastníckeho práva na žalovaného. Pri zamietnutí žaloby o plnenie pri konštatovaní, že došlo k
neplatnémuodstúpeniuodzmluvyzasezostávazachovanévlastníckeprávožalovanémubezpovinnosti
vrátenia kúpnej ceny žalobcovi. Vylúčenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie na samostatné
konanie súd prvej inštancie odôvodnil záverom o hospodárnosti tohto konania, keď pri jeho posudzovaní

súd vychádza z iných skutkových zistení.

7. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie, a to
bez výslovného označenia odvolacích dôvodov v zmysle § 365 CSP. Podané odvolanie odôvodnil
nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý mal prakticky bez riadneho prednesenia

žaloby a akéhokoľvek žalobe navrhnutého dokazovania, rozhodnúť vo veci zjavne formalisticky,
arbitrárne a v podstate kontumačne. Napadnutý rozsudok označil za predčasný, neúplný, nezákonný
a ústavne neudržateľný, k čomu poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 52/03, III. ÚS 332/09, a princíp rovnosti zbraní vyvodený z judikatúry ESĽP. V ďalšom poukázal na
obsah žaloby z 18.02.2022 ako aj spresňujúceho podania žalobcu z 09.01.2023, pričom v ich súvislosti

namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako o zmenenom žalobnom návrhu
súd prvej inštancie procesne rozhodol. Taktiež namietal, že ak účastník konania uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd názorom účastníka viazaný a je povinný vec posúdiť podľa
tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. K dôvodom žaloby

uviedol, že táto bola podaná rešpektujúc výzvu Okresného úradu Poprad - katastrálny odbor č. Z51
52/2021/PE z 12.01.2022 a z neho vyplývajúce poučenie o podaní príslušnej žaloby v zmysle § 137 CSP,
majúc za to, že jediným možným a zákonným prípustným spôsobom ochrany jeho práva bola žaloba
o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. K ostatným žalobou uplatneným nárokom uviedol, že
tak urobil iba z dôvodu opatrnosti a neznalosti, čo však nemôže byť podkladom pre súdne rozhodnutie

akým je napadnutý rozsudok vo veci. V podanom odvolaní z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania.
Voči opodstatnenosti odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcom, opierajúceho sa o podmienky uvedené
v čl. II. kúpnej zmluvy, bod 5. pod písm. a/ až d/ namietal, že tieto podmienky je potrebné považovať
za šikanózne a zneužívajúce vlastnícke právo predávajúceho pri uzatváraní kúpnej zmluvy, v rozpore
so zákonom a dobrými mravmi absolútne neplatné, nedovolené a súčasne za produkt jednostranného

prejavu vôle samotného predávajúceho, ktorý písomnú kúpnu zmluvu vyhotovil. Poukázal tiež na to, že
čl. II. bod 5 kúpnej zmluvy priamo neguje ustanovenie článku 2 bod 7 kúpnej zmluvy. Je tak na vlastnom
rozhodnutí kupujúceho, či tak bude konať pričom, ak tak nebude konať, predávajúcemu môže vzniknúť
právo odstúpiť podľa čl. IV tejto zmluvy, nie však skôr ako 01.01.2019. V ďalšom poukázal na rovnosť
vlastníckeho práva jednotlivých vlastníkov odkazujúc na článok 20 ods. 1 Ústavy SR. Záverom namietal

opomenutie aplikácie § 168 CSP súdom prvej inštancie, ktorý vo veci nenariadil predbežné prejednanie
sporu, ktorého účelom je podľa žalobcu predchádzať tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam, ako aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Cdo 7/2021.8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo 17.10.2023 odmietol dôvody podaného odvolania konštatujúc,
že toto je bez relevantnej právnej argumentácie odôvodňujúcej návrh na zrušenie rozsudku. Súčasne
uviedol, že ním učinené odstúpenie od zmluvy považuje za platné, vzhľadom k tomu, že žalobca

sa ako kupujúci dopustil niekoľko násobného závažného porušenia kúpnej zmluvy a toto porušenie
kúpnej zmluvy súčasne vykazuje znaky správneho deliktu, v dôsledku čoho žalovanému vzniklo právo
na odstúpenie od zmluvy, ktoré žalovaný využil. Namietal tiež tvrdenie žalobcu, že by z jeho strany
nedošlo k riadnemu prednesu žaloby na pojednávaní konanom 22.06.2023, k čomu poukázal na stranu
3 zápisnice z tohto pojednávania. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný už vo svojich skorších

podaniach namietal procesnú neprípustnosť žaloby a jej zmätočnosť, a že konajúci súd sa s podanou
žalobou vysporiadal v súlade s právnymi predpismi. Ďalej argumentoval, že v prejednávanej veci sa
nejednalo o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP o určenie právnej skutočnosti, ale len o žalobu o určenie
práva podľa § 137 písm. c) Csp, pri ktorej musí žalobca tvrdiť a preukázať naliehavý právny záujem. K
námietke nerozhodnutia súdu prvej inštancie o navrhnutej zmene žaloby prezentoval názor, že podanie
právneho zástupcu žalobcu z 09.01.2023 nemožno považovať za zmenu žaloby. K námietke premlčania

uviedol, že túto považuje za nezrozumiteľnú, keďže z nej nevyplýva, aké údajné právo žalovaného malo
byť premlčané. K námietke nevykonania predbežného prejednania sporu poukázal na jeho fakultatívny
charakter vyplývajúci z § 168 CSP.

9. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu napriek jeho doručeniu žalobca odvolaciu repliku v

súdom stanovenej lehote desiatich dní nepodal.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po
zistení, že odvolania sporových strán boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
a oprávnenými osobami (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie
pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie
vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho
viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej miery, že napadnutý

rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než tých, ktoré boli v podaných odvolaniach
výslovne uvedené. Výnimkou by mohli byť len vady konania týkajúce sa procesných podmienok, aj keď
v odvolacích dôvodoch neboli uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí
byť verejne vyhlásený, odvolací súd v zákonom stanovenej lehote uverejnil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.

2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal pri rozhodnutí súdu prvej inštancie

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v predmetnom prípade posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, osobitne
v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením,

teda či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

13. Z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť, že žalobca ním vo svojej podstate namieta nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie majúci za následok porušenie jeho procesných práv v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, t. j. odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
ako aj nesprávne právne posúdenie veci, t.j. odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere,
že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložkypráva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach

a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu

v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu okolnosti predmetného prípadu nesvedčia naplneniu tohto

odvolacieho dôvodu. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie pred vydaním napadnutého
rozhodnutia nerozhodol o podaní žalobcu z 09.01.2023 samostatným uznesením, odvolací súd uvádza,
že zmenou žaloby v zmysle § 140 CSP je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna
zmena) alebo sa uplatňuje iné právo ako aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe (kvalitatívna zmena). Za zmenu žaloby však nemožno považovať doplnenie alebo

spresnenie skutkového stavu, ani návrh na vykonanie dôkazov a od zmeny žaloby je potrebné odlišovať
aj odstránenie nedostatkov žaloby, ktorého cieľom je dosiahnutie perfektného podania. Upresnenie
žaloby v zmysle doplnenia riadnej identifikácie predmetu konania, ktorým sa sleduje odstránenie
nesprávnosti žaloby, prípadne jej petitu tak, aby bolo prípadné rozhodnutie vydané na jej podklade aj
vykonateľné za zmenu žaloby nepovažuje ani judikatúra relevantná v takýchto prípadoch (por. napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo/688/99). Súd je síce v konaní viazaný návrhom, no nie
je ním viazaný doslovne, pričom na zreteľ je potrebné brať hlavne jeho materiálnu vykonateľnosť (por.
aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/8/2005). Preto pokiaľ žalobca podaním z 09.01.2023
upravil pôvodný petit žaloby vo vzťahu k pozemku C KN parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 10 943
m2 zohľadniac jeho rozdelenie na parc. č. XXXX/X a 7024/2 majúceho podklad v rozhodnutí Okresného

úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor zo 06.12.2021, nešlo o zmenu žaloby v zmysle § 140 CSP, ale
iba o jej upresnenie v záujme dosiahnutia vykonateľnosti prípadného vyhovujúceho rozhodnutia. Súd
prvej inštancie v tejto otázke preto postupoval správne, pokiaľ toto doplnenie považoval za upresnenie
žaloby, z dôvodu ktorého nebol povinný o ňom procesne samostatne rozhodnúť. Rovnako nedôvodná
aj námietka žalobcu, že súd prvej inštancie vo veci nenariadil predbežné prejednanie sporu, ale hneď

pojednávanie vo veci. Ustanovenie § 168 ods. 1 CSP totiž nariadenie predbežného prejednania sporu
pred prvým pojednávaním normuje len fakultatívne. To znamená, že jeho nenariadením v spore nemohlo
dôjsť k takému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorým by súčasne došlo k
porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie
nemožno kvalifikovať ani ako zjavne a v celosti arbitrárne, aby tak bolo možné konštatovať naplnenie

odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. ods. 1 písm. b) CSP.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej
otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej
právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,
normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo

neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.
uznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.9Cdo/23/2021z29.09.2021).Nesprávnymprávnymposúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.

zn. 7 Cdo 7/2010).

17. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súdu
prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým jeposkytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako
ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore

s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

18. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade boli predmetom konania viaceré nároky žalobcu
uplatnené spoločne, t. j. jednou žalobou a to nárok na určenie vlastníckeho práva, ďalej nárok na určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy, nárok na určenie neplatnosti konkrétnych zmluvných podmienok

dojednaných v rámci kúpnej zmluvy z dôvodu ich neprijateľnosti, nárok na zaplatenie finančného
zadosťučinenia vo výške 20 000 eur a nárok na náhradu trov konania. S výnimkou nároku na zaplatenie
finančného zadosťučinenia, ktorého prejednanie bolo vylúčené na samostatné konanie, súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom o všetkých týchto nárokoch spoločne, vychádzajúc pritom
zo záveru o neprípustnosti celej žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Vychádzal totiž
z poznatku, že v inom konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 13Csp/45/2022 sa

žalobca s ohľadom na odstúpenie od kúpnej zmluvy z 23.11.2017 domáha vydania plnenia poskytnutého
žalovanému titulom kúpnej zmluvy.

19. Vychádzajúc z demonštratívneho výpočtu druhov žalôb obsiahnutého v § 137 CSP, išlo pri nároku
o určenie vlastníckeho práva žalobcu v zmysle § 137 písm. c) CSP o nárok na určenie, či tu právo je

alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, s tým, že naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, pokiaľ tento vyplýva z osobitného predpisu. V prípade nároku na určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy ako aj nárokov na určenie neplatnosti zmluvných podmienok však ide v zmysle §
137 písm. d) o nároky na určenie právnych skutočností, ktorých prípustnosť je viazaná na podmienku,
že možnosť ich uplatnenia vyplýva z osobitného predpisu. To znamená, že naliehavý právny záujem

na požadovanom určení je procesnou podmienkou prejednania žaloby len pokiaľ ide o žalobný nárok
žalobcu na určenie vlastníckeho práva, nie však pokiaľ ide o ostatné nároky uplatnené žalobou.

20. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené
právoneistéaleboohrozené,zapredpokladu,ževyhovujúcimurčovacímrozsudkommožnotútoneistotu

alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.
Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem v zásade
absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené

právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale keď už došlo k jeho porušeniu.

21. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je súčasne daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom
registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností
ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho

práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností (ZSP 48/2004). Aplikáciou argumentu a contrario však možno dovodiť, že naliehavý
právny záujem žalobcovi chýba pokiaľ je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník spornej
nehnuteľnosti.

22. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukazovať, okrem prípadu, že právny záujem vyplýva
z osobitného predpisu. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to,
že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na
preukázanie týchto tvrdení je žalobca súčasne povinný navrhnúť dôkazy.

23. Vo vzťahu k nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva k pozemkom C KN parc. č. XXXX/X –
orná pôda o výmere 10406 m2 a č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 537 m2, vedených Okresným
úradom Poprad na LV XXXX, pre k.ú. C., obec Mlynica považuje odvolací súd názor súdu prvej inštancie
o absencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v prípade možnosti žalovať druhý
subjekt právneho vzťahu na splnenie povinnosti v zásade za správny, no nie vo vzťahu ku konaniu

o nároku na vrátenie kúpnej ceny týchto nehnuteľností v sume 49 000,- eur z dôvodu odstúpenia od
tejto zmluvy. Je síce pravda, že v takomto konaní by mal konajúci súd prejudiciálne posudzovať aj
otázku platnosti odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy, pre rozhodnutie v tomto konaní sa však
javí ako nevyhnutné prejudiciálne posudzovať aj otázku vlastníctva označených pozemkov. Typickýmprípadom žaloby na plnenie, ktorou by mohla byť konzumovaná žaloba na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti je napríklad žaloba na uloženie povinnosti vypratať túto nehnuteľnosť, čo však nebol
daný prípad.

24. V prejednávanej veci žalobca naliehavý právny záujem odôvodňoval doručením návrhu žalovaného
na začatie katastrálneho konania v súvislosti s odstúpením od kúpnej zmluvy, ktorým žiadal obnoviť
právny stav z obdobia pred podpisom kúpnej zmluvy súčasne tvrdiac, že bez určenia vlastníckeho práva
žalobcu v súdnom konaní dôjde k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva k označeným

pozemkom, pretože predmetné odstúpenie od zmluvy je podľa neho neplatné z právnych aj skutkových
dôvodov. Odôvodnenie existencie naliehavého právneho záujmu sa teda prioritne týka odstúpenia od
kúpnej zmluvy, nie však toho, že by žalobca už nebol vedený ako výlučný vlastník v konaní označených
pozemkov. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý
v tom zmysle, že žalobca ním dosiahne odstránenie spornosti a ochranu svojich práv, čo v danom
prípade, vzhľadom na zápis vlastníckeho práva k označeným pozemkom na jeho osobu v katastri

nehnuteľností absentuje. Žalobca je stále (a bolo tomu tak aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a rovnako tak aj odvolacieho súdu) ich vlastníkom, pričom je zrejmé, že z dôvodu
prerušenia katastrálneho konania týkajúceho sa odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy k zmene
vlastníckeho práva zo žalobcu vôbec nedošlo. Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 OZ). Zamietnutie tohto žalobného nároku žalobcu vyplývajúceho
z výroku I. napadnutého rozsudku je tak vecne správne, a to pre celkové nepreukázanie naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. V tejto časti preto odvolací súd nepovažoval za
naplnený ani odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení rozhodnutia súdu prvej
inštancie a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil (výrok I. tohto rozsudku).

25. Podmienka preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení však
neplatíprežalobnénárokynaurčenieprávnejskutočnosti,akýmisúnárokžalobcunaurčenieneplatnosti
odstúpenia žalovaného z 5.10.2021 od kúpnej zmluvy uzatvorenej stranami sporu 23.11.2017, ktorej

predmetom bol prevod vlastníctva v tom čase k pozemku C KN č. XXXX – orná pôda o výmere 10943
m2, vedeného Okresným úradom Poprad na LV XXXX, pre k.ú. C., obec C. ako aj nárok žalobcu na
určenie neplatnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v čl. II bod 5, čl. II bod 6, čl. II bod 7 a čl. IV bod
4 označenej kúpnej zmluvy z dôvodu ich neprijateľnosti. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu
(podaná za účinnosti CSP) je totiž druhovo žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm.

d) CSP. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje
podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra
2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
ako judikát R 1/2023). Podľa označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností považuje žaloby o určenie (ne)platnosti právnych

úkonov,podanépo1.júli2016,zažalobyourčenieprávnejskutočnostipodľa§137písm.d/CSP,ktorých
prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu. Uvedenú rozhodovaciu prax potvrdzujú
aj ďalšie rozhodnutia dovolacieho súdu vo veciach sp. zn. 7Cdo/268/2019 (publikovaný ako judikát R
14/2021), 4Obdo/56/2020, 4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021, 9Cdo/7/2021. Právny názor, podľa ktorého
nie je v zmysle novej právnej úpravy obsiahnutej v CSP možné žalovať neplatnosť právnych úkonov

(právnejskutočnosti),aktonevyplývazosobitnéhopredpisu,jeprijímanýnapriečsenátmitakobčiansko-
právneho, ako aj obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR.

26. Pokiaľ teda ide o nárok žalobcu na určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorého
procesnú prípustnosť je potrebné posudzovať podľa § 137 písm. d/ CSP vyžadujúceho existenciu

osobitného predpisu na podanie tohto typu určovacej žaloby, odvolací súd v kontexte skutkových zistení
opísaných v bode 13. napadnutého rozsudku (výzva Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor č.
Z-5152/2021/PE z 12.01.2022) uvádza, že takýmto osobitným predpisom oprávňujúcim podanie žaloby
na určenie neplatnosti právnych úkonov (odstúpenia od kúpnej zmluvy či samotnej kúpnej zmluvy) je §
34ods.2katastrálnehozákona,ktorýsúdnemurozhodnutiuvoveciurčenianeplatnostiprávnychúkonov

priznáva relevantné vecnoprávne účinky a na ich podklade zakladá povinnosť vyznačenia nových
právnych stavov v katastri nehnuteľností. Odvolací súd k tomu poukazuje na svoju predchádzajúcu
rozhodovaciu činnosť v analogických prípadoch, v ktorých tiež opakovane vyslovil, že § 137 písm. d)
CSP viaže prípustnosť použitia žaloby o určenie právnej skutočnosti na predpoklad, že takáto možnosťvyplýva z osobitného predpisu, v ktorom je prípustnosť takejto žaloby vyjadrená v osobitnom ustanovení
aj len implicitne, t. j. z ktorého obsahu možno prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti
aj len vyvodiť (porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/35/2020 z 25.2.2021,

či 22Co/33/2020 z 29.04.2021). Takýmto osobitným predpisom je aj § 34 ods. 2 katastrálneho zákona,
podľa ktorého je súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti aj podľa
aktuálnej právnej úpravy stále zapísateľné do katastra nehnuteľnosti. To znamená, že právna úprava aj
pozmenekoncepcieurčovacíchžalôbakceptujeexistenciusúdnehorozhodnutiaoneplatnostiprávneho
úkonu vo vzťahu k nehnuteľnostiam, avšak za zmenených podmienok. Rovnako aj v analogickej

skutkovej situácii vo veci 8Co/26/2017 bolo obdobne Krajským súdom v Prešove konštatované, že tam,
kdebolžalobcavyzvanýnapodaniežalobypriamookresnýmúradom,katastrálnymodboromanásledne
aj okresný úrad prerušil konanie o návrhu na vklad do právoplatnosti rozhodnutia súdu, je osvedčený
procesný predpoklad určovacej žaloby a zároveň uzavrel, že tvrdené právo žalobcu je neisté, ohrozené
a práve prípadný vyhovujúci určovací rozsudok je spôsobilý túto neistotu či ohrozenie odstrániť.

27. Obdobná situácia je aj pokiaľ ide o nárok žalobcu na určenie neplatnosti zmluvných podmienok
obsiahnutých v čl. II bod 5, čl. II bod 6, čl. II bod 7 a čl. IV bod 4 kúpnej zmluvy z dôvodu ich
neprijateľnosti. Za predpokladu, že kúpna zmluva uzavretá stranami sporu dňa 23.11.2017 napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 OZ, čo v aktuálnom štádiu konania vylúčené nie je, za osobitný
predpis oprávňujúci žalobcu na podanie žaloby na určenie ich neplatnosti z dôvodu ich neprijateľnosti

možno považovať § 53a OZ, ako aj § 298 ods. 1 CSP. Nesprávne potom bolo právne posúdenie súdu
prvejinštancievovzťahuktomutonároku,ževtomtokonaníniesúsplnenépodmienkyjehoprípustnosti,
keď v inom konaní sa má súd ex offo zaoberať, či ide o spotrebiteľský vzťah medzi procesnými stranami,
a prípadne posúdiť ex offo neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne konštatuje, že predmetom tohto iného konania je plnenie

zo záväzkového vzťahu titulom kúpnej zmluvy, keď v skutočnosti jeho predmetom má byť plnenie
titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého odstúpením od kúpnej zmluvy, dokument ktorý žalobou
napadnuté zmluvné podmienky vôbec neobsahuje.

28. Preto pokiaľ súd prvej inštancie založil dôvod zamietnutia žaloby v časti týkajúcej sa nároku žalobcu

na určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného z 05.10.2021 od kúpnej zmluvy uzatvorenej stranami
sporu 23.11.2017, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva v tom čase k pozemku C KN č. XXXX – orná
pôda o výmere 10943 m2, vedenom Okresným úradom Poprad na LV XXXX, pre k.ú. C., obec C. a tiež
nároku na určenie neplatnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v čl. II bod 5, čl. II bod 6, čl. II bod 7
ačl.IVbod4označenejkúpnejzmluvyzdôvoduichneprijateľnosti,nanedostatkunaliehavéhoprávneho

záujmu na požadovanom určení vzhľadom na súbežne vedené konanie vedené medzi stranami sporu o
zaplatenie sumy 49 000 eur a sumy určenej znaleckým dokazovaním s príslušenstvom titulom vrátenia
kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od nej žalovaným, vedeného Okresným súdom Poprad pod sp.
zn. 13Csp/45/2022, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, čím došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

29. Keďže toto nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie viedlo k procesnému zamietnutiu aj
niektorých návrhov na vykonanie dokazovania pred prvoinštančný súdom, pochybenie, ktorého sa súd
prvej inštancie v základnom konaní dopustil, nebolo možné v odvolacom konaní napraviť. Preto odvolací
súd postupom podľa § 389 písm. c) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 CSP (výrok III. tohto rozsudku).

30. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku, o vylúčení nároku na primerané finančné
zadosťučinenie na samostatné konanie odvolací súd uvádza, že takýto typ rozhodnutia nie je
rozhodnutím vo veci samej a má povahu uznesenia, aj keď v danom prípade bol súčasťou napadnutého

rozsudku, ktorým sa výrokom I. rozhodlo vo veci samej. Odvolací súd tiež konštatuje, že výpočet
opravných prostriedkov upravených v štvrtej časti CSP je uzavretý taxatívnym výpočtom, ktorý nemožno
analogicky rozširovať. Zároveň platí, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie
len, ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V ust. § 357 CSP sú vymenované uznesenia voči,
ktorým je prípustné odvolanie, avšak medzi takéto uznesenia nepatrí rozhodnutie o vylúčení veci na

samostatné konanie alebo rozhodnutie o spojení vecí (§ 166 CSP). Vzhľadom na to, že v danom prípade
odvolanie smerovalo aj proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (výrok II. napadnutého
rozsudku), toto rozhodnutie nemohol odvolací súd preskúmavať a ani v tejto časti o odvolaní meritórnerozhodnúť. Preto bolo odvolanie žalobcu v tejto časti postupom podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuté
tak, ako to vyplýva z výroku II. tohto uznesenia.

31. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude osobitne vo vzťahu k všetkým žalobným nárokom,
ktorézostalipredmetomtohtokonaniaaneboliprávoplatnerozhodnutéopätovneposúdiťichdôvodnosť.
V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že v prípade zamietnutia tzv. primárneho nároku
(v danom prípade nároku o určenie vlastníckeho práva žalobcu) je konajúci súd povinný rozhodnúť
o subsidiárne uplatnenom nároku, ktorým bol v danom prípade nárok na určenie neplatnosti odstúpenia

žalovaného z 05.10.2021 od kúpnej zmluvy z 23.11.2017, ktorý je svojou povahou nárokom na určenie
právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Na základe vykonaného dokazovania, ktoré možno
na návrh sporových strán aj doplniť, je potrebné riadne vyhodnotiť, či v danom prípade boli splnené
všetky zákonom, a eventuálne aj zmluvne, stanovené podmienky potrebné pre možnosť uskutočnenia
napadnutého právneho úkonu (odstúpenia od zmluvy), a v tomto ohľade aj posúdiť žalobcom vznesenú
námietku premlčania práva odstúpiť od zmluvy. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že právo odstúpiť

od zmluvy sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá plynie od momentu, kedy sa
právo mohlo vykonať po prvý raz (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, 407 s.).

32. Na podklade vykonaného dokazovania je taktiež potrebné právne ustáliť, či kúpna zmluva z

23.11.2017 uzavretá medzi sporovými stranami má povahu spotrebiteľskej zmluvy, vychádzajúc pritom
nielen zo zákonnej definície vyplývajúce z § 52 ods. 1 OZ, ale aj z dosiaľ ustálených právnych názorov
najvyšších súdnych autorít, prípadne právnej vedy, a v kladnom prípade sa zaoberať, či v súvislosti s
napadnutými zmluvnými podmienkami sú naplnené predpoklady pre ich určenie za neplatné z dôvodu
ich neprijateľnosti. Ide o ďalšie samostatné žalobou uplatnené nároky, ktoré nemožno zamietnuť len

s poukazom na to, že v inom sporovom konaní by v prípade ich posúdenia za neprijateľné bolo možné
túto ich neprijateľnosť a tým aj neplatnosť vysloviť.

33. V novom rozhodnutí o merite veci je potrebné skutkový stav a jeho vyhodnotenie primerane
opísať, tak aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné a jeho odôvodnenie zodpovedalo

požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. Na riadne zistený a vyhodnotený skutkový stav je
potrebné správne aplikovať dopadajúce právne normy, vychádzajúc pritom z ich účelu a zmyslu a to tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty, t.j. aby bol spor rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít. Súčasne je potrebné preskúmateľne sa vyporiadať aj s relevantnou
argumentáciou žalovaného voči dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku a v tomto smere poskytnúť

sporovým stranám dostatočnú a logicky nerozpornú právnu odpoveď. Až potom, ako bude konanie v
naznačenom smere doplnené, možno v týmto uznesením zrušenej časti o veci opätovne rozhodnúť.

34. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie znova rozhodne aj o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2

CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).