Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200598
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Chaban HSU, s.r.o.,
so sídlom Tajov 12, 976 34 Tajov, IČO: 36 649 741 právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o.,
so sídlom: Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102500395/2022 zo dňa 09.09.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „správca
dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej
aj len „DPH“) za obdobie september 2020, ktorá bola ukončená doručením Protokolu č. 102623837/2021
zo dňa 22.12.2021. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101436960/2022
zodňa18.05.2022podľa§68ods.5zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)aozmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) vyrúbil

žalobcovi rozdiel dane v sume 9 241 eur na DPH.
2. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období september
2020 v celkovej sume 9 241 eur, nakoľko mal za to, že nedošlo k dodaniu služieb tak, ako je uvedené
na faktúrach č. 20VF00056, č. 20VF00057 a č. 20VF00068 až č. 20VF00076, teda, že bolo preukázané,
že spoločnosti RB CONTRACT s. r. o. pri predmetných službách nevznikla daňová povinnosť v zmysle
§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“) a teda, že žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň

z predmetných služieb v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH.
3. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodoval žalovaný správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102500395/2022 zo dňa 09.09.2022, ktorým rozhodnutie správcu
dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktoré boli uvedené v odvolaním
napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa RB CONCTRACT s. r. o. ako

základnej podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane, t.j. u dodávateľa nebol preukázaný
vznik daňovej povinnosti zakladajúcej právo na odpočítanie dane u žalobcu. Bolo nespornou
povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH.
Samotná existencia faktúry nepostačuje. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok NS SR sp. zn.4Sžfk/40/2021 zo dňa 27.06.2022. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
plnenia osobou, ktorá je uvedená na faktúre, čo v priebehu daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho
konania žalobca nepreukázal. Žalovaný viac krát v odôvodnení uviedol, že nebolo preukázané, že práve

spoločnosť RB CONCTRACT s. r. o. bola tá spoločnosť, ktorá dodala deklarované služby, ktoré boli
uvedené na predložených faktúrach. Nebolo preukázané, že fakturované zdaniteľné plnenia boli reálne
uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane uvedenými
v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Má za to, že správca dane postupoval v rámci daňovej kontroly
avyrubovaciehokonaniavzmysleplatnejprávnejúpravyzaúčelomobjektívnehoposúdeniaskutkového

stavu a vydania rozhodnutia.
4. V záhlaví tohto rozhodnutia uvedené rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou
správnou žalobou z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu
dane vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú zaťažené vadou zákonnosti, sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistený skutkový stav je nepostačujúci
na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia

v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, a že v konaní žalovaného došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré mohli mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia.
5. Žalobca uviedol, že žalovaný na strane 10 svojho rozhodnutia pomerne rozsiahlo vysvetľuje, prečo
správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov. Žalobca totiž namietal, že samotný správca dane

natútojehonámietkunereagoval–nezaoberalsasňou.Vodôvodnenírozhodnutiasprávnehoorgánu(t.
j. aj daňového úradu) absentovala argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami daňového subjektu, ako
účastníka správneho konania, tak potom je nutné takéto rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov a žalovaný nemôže vo svojom rozhodnutí tvrdiť, že rozhodnutie správcu
dane obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 63 daňového poriadku. Správne orgány sú totiž povinné

v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne uviesť ako sa vysporiadal s námietkami daňového subjektu.
Pochybenie správnych orgánov týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia nemôže byť konvalidované
následným dodatočným „dovysvetlením“ odvolacieho orgánu v potvrdzujúcom rozhodnutí. Žalobcom
napádané rozhodnutie správcu dane zo dňa 18.05.2022 tak bolo v rozpore s ust. § 63 ods. 5 daňového
poriadku, kde je exaktne uvedené, že rozhodnutie mimo iného pozostáva z odôvodnenia, ktoré obsahuje

vysporiadanie sa s námietkami daňového subjektu. Správca dane tak vo svojom rozhodnutí bol povinný
vysvetliť a presne odpovedať na konkrétnu otázku, že prečo teda vôbec vyzval daňový subjekt na návrhy
dôkazov, ak tvrdil, že aj tak mal daňový subjekt dostatok času na takého návrhy. Správca dane však len
vágne a všeobecne odpovedal, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočet dane a že má dôkazné
bremeno preukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia, tak námietka zo strany žalobcu však vôbec

nebola položená. Pokiaľ teda až žalovaný a to až v rámci svojho rozhodnutia reaguje na námietku
žalobcu, došlo tak k zmätočnému a nepreskúmateľnému rozhodnutiu žalovaného a k porušeniu ust.
§ 63 ods. 5 daňového poriadku v neprospech žalobcu. Žalobca tiež namietal, že správca dane vôbec
nevzal do úvahy skutočnosť, že zápis do obchodného registra z ktorého vyplýva, že A. B. už nie je
konateľom spoločnosti RB CONTRACT s. r. o., bol vymazaný až dňa 19.09.2020 a teda, že z uvedeného

jednoznačne platí, že pri kontrolovaných obchodoch, ktoré začali od 14.08.2020 bol konateľom práve A.
B., z ktorým aj riadne komunikoval. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ teda samotný správca dane poukazuje
na údaje z obchodného registra, ako na údaje, ktorými sa majú podnikateľské subjekty riadiť, tak v tomto
smere žalobca v ničom nepochybil. Žalobca tiež namietal, že ak mu je vyčítané, že sa svedok A. B.
nedostavoval na predvolanie na výsluch, tak mal správca dane postupom podľa § 20 ods. 2 daňového

poriadku požiadať o jeho predvedenie a zároveň poukázal na to, že z protokolu z daňovej kontroly
vyplýva,žesprávcadanetakýtopostupnevyužil,apretojenesprávnetvrdeniesprávcudanevprotokole,
že vyčerpal všetky možnosti na získanie dôkazov v tejto veci. Žalobca ako daňový subjekt sa vôbec
nedozvedel odpoveď na svoje výhrady, že ak správca dane považoval za potrebné vypočuť svedka B.
a tento nereagoval na dve predvolania, prečo už ďalej úplne bezdôvodne rezignoval na zabezpečenie

jeho účasti na úkone jeho predvedením a to postupom podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku. Žalovaný
vo svojom rozhodnutí v podstate len zopakoval nepresvedčivú argumentáciu správcu dane, že predvolať
svedka bola len možnosť a nie povinnosť správcu dane. Správca dane pritom považoval svedka B. za
jeden z nosných dôkazov, keďže ho chcel v konaní vypočuť. Práve neprítomnosťou tohto svedka sa
argumentovalo v neprospech žalobcu. Žalobca ďalej reagoval na tvrdenie správcu dane, že spoločnosť

RB CONTRACT s. r. o. je vedená ako nespoľahlivý daňový subjekt a od 31.03.2021 mu bola zrušená
registrácia k DPH. Žalobca má za to, že aj táto skutočnosť je mu zo strany správcu dane vyčítaná a jemu
priťažujúca, keďže na ňu správca dane poukazuje. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že námietkou
reagoval v tom smere, že všetky kontrolované obchody boli vykonané pred týmto dátumom (t. j. v roku2020), a teda v čase kedy spoločnosti RB CONTRACT s. r. o. nebola zrušená registrácia k DPH. Vo
viacerých pasážach správnej žaloby žalobca uviedol, že napádané rozhodnutie nie je v súlade s ust. § 63
ods. 5 daňového poriadku nakoľko z neho nevyplýva vysporiadanie sa s námietkami daňového subjektu.

Žalobca tiež namietal, že pokiaľ správca dane poukazoval na chýbajúce podpisy, resp. nečitateľnosť
podpisu A. B., tak bolo nutné mať na zreteli, že kontrolovaný daňový subjekt nemá prečo kontrolovať
akýsi „vzor“ podpisu jeho obchodného partnera. To či nejaký podpis je alebo nie je konkrétnej osoby je
vecou obdobného skúmania a správca dane nesmie túto otázku riešiť sám na základe svojich vlastných
hodnotiacich úsudkov. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g)

SSP rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica.
6. V písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, že žalobca priamo neuvádza, čomu v rozhodnutí správcu dane neporozumel, keďže podľa
jeho žalobných námietok toto rozhodnutie bolo zrozumiteľné len pre orgán, ktorý ho vydal. Žalovaný
má za to, že rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré podľa zákona je
nutné dodržať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia tak Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj

Ústavného súdu SR, podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná odpoveď na každú jednu vznesenú
námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení na zásadnú a relevantnú
námietku. Žalovaný poukázal na protichodnosť tvrdení žalobcu, kde na jednej strane tvrdí, že žalovaný
dodatočne dovysvetľoval odôvodnenie správcu dane, ktoré bolo nedostatočné a obšírnejším spôsobom
reaguje na námietky žalobcu a uvádza argumentáciu, ktorú správca dane vôbec neuvádzal. Na druhej

strane (v nasledujúcom odseku) uvádza, že žalovaný prebral argumentáciu správcu dane a nereagoval
na ďalšiu argumentáciu žalobcu. Ohľadne námietky predvolávania svedka A. B. žalovaný uviedol, že
v rozhodnutí zo dňa 18.05.2022 vyčerpávajúcim spôsobom správca dane opísal priebeh predvolávania
pána B.. Správanie sa zo strany svedka pána B. bolo vyhodnotené ak vyhýbanie sa úkonom správcu
dane a marenie výkonu správy daní. Žalovaný poukázal na § 20 ods. 2 daňového poriadku podľa

ktorého správca dane môže požiadať o predvedenie svedka. Ide o právo správcu dane, a nie o jeho
povinnosť. Ohľadom podpisu svedka pána A. B. žalovaný uviedol, že dôraz pri účtovnom doklade
sa kladie na preukázateľnosť. Povinné obsahové náležitosti účtovného dokladu musia byť dodržané
v prípade externých aj interných účtovných dokladov. Žalobca mal svojim konaním zabezpečiť, aby
doklady zaúčtované v jeho účtovníctve spĺňali náležitosti v zmysle zákona 431/2002 Z. z. o účtovníctve

v znení neskorších predpisov. Výdavkové pokladničné doklady predložené žalobcom k výkonu daňovej
kontroly boli nepodpísané prijímateľom hotovosti. Žalovaný má za to, že vo svojom rozhodnutí zo dňa
09.09.2022 sa dostatočne vysporiadal so zisteniami a dôkazmi, ktoré boli predložené počas konania. Má
tiež za to, že v správnej žalobe uvádzané námietky sú totožné ako námietky v odvolaní a žalovaný má
za to, že k námietkam sa dostatočne podrobne vyjadril vo svojom rozhodnutí. V ďalšom texte vyjadrenia

žalovaný zopakoval dôvody správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
7. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona, výkon
súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského

súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa
toto konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/79/2022 vedie na
Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/79/2022.
8. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného,
ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP. Konštatuje, že námietky

obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa § 190 SSP rozhodol o
zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci rozsudkom verejne vyhláseným dňa 05.12.2024.
9. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102500395/2022 zo dňa 09.09.2022,
ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica
č. 101436960/2022 zo dňa 18.05.2022, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi

rozdiel dane v sume 9241,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2020.
10. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“),
daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
11. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

12. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.13. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
14. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
15. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
17.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
18. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

19. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na
vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa judikatúry Súdneho
dvora EÚ základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr. C-409/99
Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Toto právo - právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne

uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98
až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom
sledovaným režimom odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo
zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty
zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich

účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry
Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia,
nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente
Woerden).
20. Pokiaľ sa týka (hmotnoprávnych) podmienok na odpočítanie dane, predpokladom vzniku nároku

na odpočítanie dane príjemcovi plnenia (v danom prípade žalobcovi ako osobe registrovanej pre
daň z pridanej hodnoty) je súčasné/kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane. Tieto podmienky vyplývajú z čl. 168 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/
ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky.

21. Jednotlivými hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia
(dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie
fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je
príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V prípade, ak uvedené hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie

dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Uvedené hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane sú premietnuté do vnútroštátnej právnej úpravy, konkrétne zákona o DPH, podľa
ktorého si platiteľ dane môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti
(§ 49 ods. 1 zákona o DPH), pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§
19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu

uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49
ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
22. V súvislosti s otázkou rozsahu dôkazného bremena, resp. jeho prenosu medzi daňovým subjektom
a správcom dane je nutné vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné aj

s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno
ohľadne preukázania splnenia vyššie popísaných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane
spočíva práve na daňovom subjekte, ktorý si toto právo uplatnil. Zároveň platí, že v súvislosti s
obchodnými transakciami sa nemožno uspokojiť, resp. deklarovať ich len po stránke formálnej a to napr.vystavenou faktúrou, či zmluvou. Je preto nevyhnutné aby bola formálna stránka obchodnej transakcie
bola podporená dôkazmi takého charakteru, ktoré odrážajú jej reálny základ. Dôkazné bremeno ohľadne
týchto skutočnosti znáša v prípade vzniku pochybností daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočet

dane. V prípade, ak daňový subjekt, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, ním uvádzané
tvrdenia nepodporí relevantnými dôkazmi, resp. ich spoľahlivo nepreukáže, nárok na odpočet dane mu
nemožno uznať. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.6.2019).
23. Správny súd taktiež nespochybňuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.9.2019). S otázkou dokazovania

v daňovom konaní úzko súvis aj problematika prelievania/prenosu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, ktoré sa riadi určitými pravidlami. V tejto spojitosti je možné poukázať
napr. na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018
a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorých daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie

(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.

24. K prenosu dôkazného bremena opäť na daňový subjekt pritom nedochádza z dôvodu existencie
akejkoľvek pochybnosti správcu dane, týkajúcej sa či už hodnovernosti alebo pravdivosti predložených
listinných dôkazov, ale musí ísť o pochybnosť dôvodnú, ktorá sa opiera v skutočnostiach zistených
správcom dane a to takej kvality, ktorá má potenciál zakladať pochybnosti o splnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane. V nadväznosti na to, je potrebné poznamenať aj to, že i keď

dokazovanie, resp. hodnotenie obstaraných dôkazov vykonáva správca dane a to v procese tzv. voľnej
úvahy, pri ich hodnotení je povinný postupovať tak, že ich posudzuje v súlade s § 3 ods. 3 Daňového
poriadku t.j. tak, že prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
25. V posudzovanej veci si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 20VF00056, č. 20VF00057 a č.
20VF00068 až č. 20VF00076, vystavených spoločnosťou RB CONCTRACT, s.r.o., predmetom ktorých

boli fakturácie za upratovacie práce.
26. Zo strany daňových orgánov nebola primárne spochybnená existencia materiálneho plnenia, ako
jednej z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Vykonaným dokazovaním však malo
byť spochybnené dodanie služby – upratovacie práce deklarovaným dodávateľom žalobcom RB
CONCTRACT, s.r.o.. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že hmotnoprávnou podmienkou na

odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa. Z rozsudku Súdneho
dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane
je preukázanie statusu osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre
DPH) a dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje
odpočítanie dane.

27. Súdny dvor EU vo veci C 154/20 Kemwater ProChemie rozhodol, že: Smernica Rady 2006/112/ES z
28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať
bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo
že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane,

bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo
poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento
dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti
a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či
skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať

dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar
alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod
34). Nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásadaneutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené
hmotnoprávne požiadavky.
28. Vnútroštátnu právnu úpravu - zákon o DPH je potrebné vykladať v súlade s európskou právnou

úpravou - Smernicou. V tomto kontexte je relevantné, že materiálne/hmotnoprávne podmienky priznania
práva na odpočítanie dane sú upravené v zásade v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Formálne
podmienky sú upravené v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH . Na unesenie dôkazného bremena
tak nepostačuje ak daňový subjekt napr. v daňovom konaní predloží faktúry vzťahujúce sa k sporným
obchodom a preukáže úhradu ceny tohto dodania. Dôkazné bremeno daňového subjektu sa totiž

vzťahuje tak k splneniu materiálnych/hmotnoprávnych podmienok dane (podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/
zákona o DPH ) ako aj k splneniu formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH ), pričom
platí, že prípadné nedostatky na strane formálnych podmienok možno odpustiť vtedy, ak je v daňovom
konaní riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotnoprávnych podmienok predmetného daňového
oprávnenia. Čo sa týka materiálnych podmienok, správny súd dáva do pozornosti, že z hľadiska
dôkazného bremena daňového subjektu ich splnenie nestačí len formálne deklarovať predložením

vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane, je tieto potrebné
zo strany daňového subjektu aj preukázať.
29. Jednou z materiálnych/hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane podľa čl. 168
písm. a) Smernice je aj status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 9 ods. 1 Smernice. Daňový
subjekt uplatňujúci právo na odpočet dane zo zdaniteľných obchodov podľa čl. 168 písm. a) Smernice,

teda § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH , musí byť schopný preukázať, že tovary/služby boli aj reálne
dodané zdaniteľnou osobou - teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty.
30. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a)
Smernice preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok)
preukáže (alebo zo správnom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov

a služieb bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň), alebo takéto postavenie nevyhnutne musel
mať s ohľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH . A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa
tovaru/služby nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby. To
platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod, resp. vedomú (vedel
alebo musel vedieť) účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

31. Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca
nepreukázal, že mu boli služby dodané od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti RB CONCTRACT,
s.r.o. (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie
materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane

podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).
32. V danej veci tak bola spochybnená osoba dodávateľa RB CONCTRACT, s. r. o., t.j. status osoby
deklarovaného dodávateľa. V prípade tejto hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane došlo, ako
vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie v súvislosti s otázkou statusu
dodávateľa k určitému posunu právneho náhľadu na túto otázku, keď zo záverov tohto rozhodnutia

vyplýva, že a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom plnenia je iná
osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je a b) dôkazné bremeno ohľadom statusu
osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné
skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany

osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné
konanie.
33. Aj s poukazom na vyššie uvedené preto správny súd vychádzal z toho, že v danej veci bol
spochybnený žalobcom deklarovaný dodávateľ RB CONCTRACT, s. r. o., t.j. bola spochybnená
hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - status osoby dodávateľa. Dôkazné

bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane
- žalobca. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za
splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V danom prípade
osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani žalobca ich netvrdil
- trval na tom, že služba (upratovacie služby) mu mala byť dodaná spoločnosťou RB CONCTRACT,

s. r. o.. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si
odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť
a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil.34. V predmetnej veci vzniesli daňové orgány dôvodné pochybnosti o splnení už uvedenej
hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporného obchodu žalobcu. Zo zistení správcu dane
viažucich sa k dodávateľovi RB CONCTRACT, s. r. o. vyplynulo, že dodanie predmetnej služby

deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané.
35. Hoci žalobca namietal, že mu bolo na ťarchu pričítané, že svedok A. B., konateľ spoločnosti RB
CONCTRACT,s.r.o.,sanavýsluchynedostavoval,pričom správcadanenezabezpečiljehopredvedenie
na výsluch, správny súd musí po preskúmaní administratívneho spisu konštatovať, že žalobné námietky
smerujúce k nevypočutiu A. B., ako svedka nie sú dôvodné. Správny súd z administratívneho spisu zistil,

že správca dane svedka A. B. vypočul, o čo svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 26.08.2021.
O vypočutí tohto svedka bol žalobca upovedomený upovedomení o vypočutí svedka, ktoré mu bolo
doručené dňa 12.08.2021. Za žalobcu sa tohto výsluchu nikto nezúčastnil. A. B. uviedol, že faktúry
pre spoločnosť Chaban HSU, s.r.o., teda pre žalobcu, nevystavil. Vystaviť ich mal podľa jeho tvrdenia
jeho spoločník C.. Upratovacie práce mali vykonať ľudia, ktorých si najal C.. Žiadne účtovné doklady
nevedel preložiť a uviedol, že všetky má C.. Nevedel uviesť v ktorých zdaňovacích obdobiach mali byť

upratovacie práce vykonané. Nemožno sa stotožniť preto so žalobcom, že by bolo preukázané dodanie
služby spoločnosťou RB CONCTRACT, s. r. o., žalobcovi.
36. Vyššie zmienené skutočnosti (chýbajúce konkrétne informácie o zdaniteľných obchodoch na
strane deklarovaného dodávateľa) predstavujú pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov
spoločnosťou RB CONCTRACT, s. r. o., ktoré spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov

predkladaných žalobcom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných
dôkazov) opätovne na žalobcu. Zistené pochybnosti boli komunikované žalobcovi. Tento však tiež nemal
dostatočné informácie o realizácii sporných obchodov - nemal k dispozícii žiadne relevantné informácie
o dodávke plnenia od RB CONCTRACT, s. r. o. Žalobca pritom neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by mala
predmetné služby dodať a ani z administratívneho spisu nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo

jednoznačne určiteľné, že skutočný dodávateľ/lia služieb a tovarov (ktorých identita nebola odhalená)
by museli mať nevyhnutne postavenie zdaniteľných osôb, resp. platiteľov dane. Žalobca trval na tom,
že predmetné fakturované služby mu dodal ním deklarovaný dodávateľ spoločnosť RB CONCTRACT,
s. r. o. Správca dane a žalovaný nepochybne vzniesli dôvodné pochybnosti o materiálnej podmienke
práva na odpočítanie dane - dodanie služby osobou so statusom platiteľa dane. A to tým, že spochybnili

identitu deklarovaného dodávateľa a z vykonaného dokazovania nevyplývali také skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že skutočný dodávateľ nevyhnutne musel byť osobou so statusom platiteľa dane.
37. Ani z iných zdrojov sa nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by, aj napriek dôkaznej núdzi
žalobcu, boli spôsobilé prispieť k obnoveniu hodnovernosti dôkazov ním predložených. Správca dane
a žalovaný v potrebnom rozsahu zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/

hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu. Žalobca
tieto dôvodné pochybnosti nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie dôkazy, resp. návrhy na ich vykonanie,
s potenciálom na ich vyvrátenie, a preto je dôvodný záver, že neuniesol v daňovom konaní svoje
dôkazné bremeno. Dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho
deklarovaným dodávateľom RB CONCTRACT, s. r. o. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v

dispozičnejsférežalobcu.Vtomtorozsahuboloodžalobcupotrebné pochybnostisprávcudanevyvrátiť.
Od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby okrem faktúry preukázal alebo označil aj dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Správny súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že bol neprimerane
zaťažený dôkazným bremenom. Žalobcom predložené dôkazy nemožno považovať za dostatočné na
účely preukázania ich reálnej dodávky dodávateľom, keď uvedené preukazuje nanajvýš iba existenciu

takejto služby, ktorá však nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie
odpočtu DPH žalobcovi, pretože predmetom preverovania existencie resp. neexistencie práva žalobcu
na odpočet DPH nie je samotná existencia dodanej služby, ale náležitosti zdaniteľného obchodu
zachytené v došlej faktúre vrátane materiálnej podmienky - dodania služby dodávateľom uvedeným na
faktúre. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v predmetnej veci došlo k odmietnutiu priznania práva na

odpočítane dane zo sporných obchodov z dôvodu, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne/materiálne
podmienky predmetného práva. Správny súd mal za to, že daňové orgány zistili skutkový stav veci
vdostatočnomrozsahu,vodôvodnenísvojichrozhodnutízrozumiteľnýmspôsobompopísaliskutočnosti,
z ktorých pri formulovanísvojich záverov (o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane)
vychádzali, resp. ako ich vyhodnotili, pričom ich rozhodnutia obsahovali náležitosti v zmysle § 63 ods.

5 Daňového poriadku, preto ani námietky žalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutí neboli
dôvodné.
38. Vadou nie je ani to, že žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobnejšie reagoval na námietky
žalobcu. Prvostupňové rozhodnutie v spojení s druhostupňovým rozhodnutím tvoria jeden celoka nemožno preto považovať za vadu, ak odvolací orgán reaguje podrobnejšie na námietky odvolateľa.
Správna úvaha oboch správnych orgánov obsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a
logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Je

možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného
dáva presvedčivú a porozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky.
39. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil
porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné

vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu
verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).