Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200149
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3022200149.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a Mgr. Mareka Anovčina v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, so sídlom Trenčín, Piaristická 46/276, IČO:
36 837 857 proti žalovanému Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie "Žľab" Drietoma, so
sídlom Trenčín, Sibírska č. 697/14, IČO: 36 120 545, zastúpenému ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr.

Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Trenčín, Piaristická 6667, IČO: 42 021 626
o neplatnosť uznesenia členskej schôdze žalovaného, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 17C/87/2023-108 zo dňa 18. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa
pôvodne v rámci správneho súdnictva domáhal preskúmania zákonnosti uznesenia členskej schôdze
žalovaného č. 1/2022 zo dňa 27. februára 2022 zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúce
rozhodnutie výboru žalovaného č. 1/2021 zo dňa 05.12.2021. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutočnosti, že v

predmetnej veci už bolo raz rozhodnuté iným orgánom. Žalobca poukázal na to, že dňa 15.03.2022 mu
bolo doručené uznesenie členskej schôdze žalovaného č. 1/2022 zo dňa 27.02.2022, ktorým členská
schôdza ako druhostupňový orgán zamietla odvolanie žalobcu voči uvedenému rozhodnutiu výboru
žalovaného. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol iba dôvody, ktoré viedli k disciplinárnemu
trestu pre žalobcu - jeho vylúčeniu z poľovníckeho združenia. S námietkami žalobcu obsiahnutými v
odôvodnení odvolania sa žalovaný nijako nevysporiadal, uvedené úplne opomenul a iba v krátkosti

konštatoval, že "vzhľadom na skutočnosť, že disciplinárne stíhaný p. A. B. si dlhodobo neplnil povinnosti
člena PZ, naopak podnikal kroky proti záujmom PZ, keď sa snažil zaistiť využitie práva poľovníctva pre
inú poľovnícku organizáciu a navyše odcudzil knihu návštev poľovného revíru, ktorú odmietol vrátiť aj
na výzvu polície SR, čím na určitý čas znemožnil členom PZ, výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri
Drietoma“. Uvedené bolo jediným odôvodnením tohto rozhodnutia členskej schôdze. Zároveň členská
schôdza nijakým spôsobom nevykonala dokazovanie v predmetnej veci, iba skonštatovala uvedené

fakty, ktoré mu boli predložené zo strany výboru žalovaného, a tieto vzala formálne za svoje. Napadnuté
rozhodnutie podľa žalobcu neobsahuje žiadne relevantné dôvody vylúčenia zo združenia a nie je z neho
zrejmé, či a ako sa tento vysporiadal so skutočnosťami uvedenými v podanom odvolaní. Z toho dôvodu
ho žalobca považuje za zmätočné a zároveň nepreskúmateľné. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, neuviedol ani vysporiadanie sa
s návrhmi a námietkami žalobcu a neuviedol ani aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Taktiež

neuviedol ani použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo o podanom odvolaní, a preto
je napadnuté rozhodnutie aj v tomto ohľade arbitrárne a nepreskúmateľné. Krajský súd v Trenčínerozsudkom sp. zn. 11S/38/2022 zo dňa 09.08.2022 rozhodol tak, že zrušil uznesenie členskej schôdze
žalovaného č. 1/2022 zo dňa 27. februára 2022 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom
tiež zaviazal žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Na základe

kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,kasačný
súd") rozsudkom sp. zn. 6Svk/48/2022 zo dňa 27.07.2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 11S/38/2022 zo dňa 09.08.2022 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie
konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie schôdze poľovníckeho združenia o
vylúčení člena z poľovníckeho združenia je síce svojou povahou rozhodnutím o právach a povinnostiach

člena združenia (fyzickej osoby), nie je však rozhodnutím, ktoré by bolo vydané vo verejnom záujme,
respektíve v dôsledku výkonu verejnej moci ako takej. Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je
vzťahom súkromnoprávnym, o ktorom sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, preto nespadá
do oblasti verejnej správy a správny súd tak nemá právomoc v predmetnej veci konať a rozhodnúť.
Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 4S/36/2023 zo dňa 21.11.2023, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.12.2023, vec postúpil Okresného súdu Trenčín, ktorý o podanej žalobe koná v

konaní, vedenom pod sp. zn. 17C/87/2023. Dôvodom postúpenia bol záver Správneho súdu v Banskej
Bystrici, že predmetné napadnuté uznesenie členskej schôdze žalovaného je síce svojou povahou
rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia (fyzickej osoby), nie je však rozhodnutím, ktoré
by bolo vydané vo verejnom záujme, respektíve v dôsledku výkonu verejnej moci ako takej, pričom vzťah
poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym, o ktorom sa koná a rozhoduje v

civilnom sporovom konaní, a z tohto dôvodu nespadá do oblasti verejnej správy. S ohľadom na zistený
vážny nedostatok právomoci správneho súdu, kvôli ktorému nie sú splnené procesné podmienky za
ktorých by správny súd mohol konať a rozhodnúť, Správny súd v Banskej Bystrici konštatoval, že nie
je vecne príslušným súdom na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci, pričom je daná právomoc
súdu v civilnom procese.

2. V ďalšom priebehu konania žalobca zmenil svoj žalobný návrh v zmysle svojho podania zo dňa
17.04.2024 tak, že sa domáha rozhodnutia súdu, ktorým by určil neplatnosť uznesenia členskej schôdze
Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S zo
dňa 27.02.2022. Okresný súd Trenčín, ako súd prvej inštancie, pripustil zmenu žaloby uznesením

vyhláseným na pojednávaní v prítomnosti sporových strán.

3. Žalovaný sa k meritu veci nevyjadril, vzhľadom na skutočnosť, že žaloba žalobcu je podľa neho
neprípustná v zmysle § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov /ďalej len CSP/, nakoľko žalobca žaluje o neplatnosť uznesenia členskej schôdze, teda

o určenie právnej skutočnosti, pričom na podanie takejto žaloby ho neodkazuje žiadny osobitný
právny predpis. Právny poriadok napr. v Zákonníku práce alebo Obchodnom zákonníku umožňuje
podávaniežalobyoneplatnosťnapr.skončeniapracpomeru,prijatéhouzneseniavalnéhozhromaždenia
a podobne. V danom prípade však zákon podanie žaloby o neplatnosť rozhodnutia Poľovníckeho
združenia nepripúšťa, resp. neumožňuje.

4. Súd prvej inštancie vzhľadom na právne posúdenie žaloby žalobcu nevykonal žiadne dokazovanie
a napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že podľa
§ 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu. Podanou žalobou (po pripustení návrhu zo dňa 18.04.2024 na jej

zmenu) sa žalobca domáha určenia neplatnosti rozhodnutia (uznesenia), ktoré bolo prijaté žalovaným
na jeho členskej schôdzi. Teda žalobca sa domáha určenia právnej skutočnosti. Civilný sporový poriadok
pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti, ale len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba
žalobcu je nedôvodná, pretože právo na podanie predmetnej žaloby žalobcu, nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu. Takisto sa nejedná o žalobu o určenie existencie práva alebo právneho vzťahu.

Žalobca sa môže domáhať určenia, že je naďalej členom žalovaného, ak bol ako jeho člen vylúčený na
základe neplatného uznesenia členskej schôdze žalovaného. Toho sa však žalobca v tomto spore nikdy
nedomáhal. Žalobcovi nič nebráni podať novú žalobu, ktorá bude zodpovedať ustanoveniu § 137 CSP.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil
podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 a 2 CSP tým, že žalovaný bol v konaní plne úspešný.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho je napadnutý rozsudok vecne
nesprávny a v niektorých aspektoch až arbitrárny. Žaloba žalobcu sa stala predmetom civilného
sporového konania po tom, čo Najvyšší správy súd Slovenskej republiky ako kasačný súd pôvodnúsprávnu žalobu žalobcu posúdil tak, že táto nepatrí do právomoci súdov správneho súdnictva.
Následne potom bola predmetná vec pre nedostatok právomoci postúpená zo Správneho súdu v
Banskej Bystrici na súd prvej inštancie, ktorý vydal napadnutý rozsudok. Najvyšší správny súd vo

svojom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 6Svk/48/2022 zo dňa 27.07.2023 v tejto veci odôvodnil svoje
rozhodnutie tým, že síce táto vec týkajúca sa zásahu do práv a povinností člena poľovníckeho združenia
nepatrí do preskúmavacej agendy správneho súdnictva, ale ani ju nevylúčil zo súdneho prieskumu,
dokonca súdny prieskum inicioval, pretože inak by musel konanie zastaviť, čo sa nestalo. Možno
poukázať aj na iné rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Svk/60/2022 z 27.09.2023,

v ktorom súd uviedol, že „z týchto dôvodov bolo potrebné v posudzovanom prípade postupovať podľa
ustanovení Civilného sporového poriadku a napadnuté rozhodnutie poľovníckej spoločnosti možno
preskúmať v občianskoprávnom konaní, na základe klasickej civilnej žaloby". Už používanie slovnej
dikcie Najvyššieho správneho súdu, že rozhodnutia orgánov poľovníckych združení podliehajú súdnemu
preskúmavaniu, ibaže v civilnoprávnom konaní, zjavne evokuje, že sa tak má diať obdobným postupom,
ako súdy určujú právne skutočnosti, napr. neplatnosť uznesení valných zhromaždení obchodných

spoločností. Prvoinštančný súd tu však v napadnutom rozsudku iba lakonicky dôvodil, že podľa neho
niet osobitného predpisu, ktorý by tak explicitne ako napr. Zákonník práce či Obchodný zákonník,
ustanovoval rozhodovať o určení právnej skutočnosti, a to o neplatnosti rozhodnutia orgánu žalovaného
ako poľovníckeho združenia. Tu žalobca uviedol, že súdna prax v rámci rozhodovania kompetenčných
sporov v tejto sporovej oblasti už v podstate vygenerovala, že pre segment poľovného práva je týmto

osobitným predpisom zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Rozhodnutia schôdze o vylúčení člena
majú rozmer individuálneho správneho aktu (teda právnej skutočnosti), ktoré zasahujú do práv fyzickej
osoby, akurát tam chýba znak rozhodovania z hľadiska originárneho či preneseného výkonu verejnej
moci a verejného záujmu. Zároveň však má atribúty, ktoré podliehajú prieskumu z hľadiska jeho súladu
so stanovami, ktoré zase musia byť v súlade so znením zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve

a Stanovami Slovenskej poľovníckej komory. V prípade však, že nebolo prvoinštančnému súdu z
doteraz súdmi vydaných rozhodnutí týkajúcich sa rozhodovania v obdobných veciach zrejmé, tak mal
urobiť svoju obdobnú právnu úvahu sám, a najmä v spojení s čl. 4 CSP potom vztiahnuť pre účely
§ 137 písm. d) CSP za osobitný predpis zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Žalobca poukázal aj
na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej ak nie je daná právomoc

preskúmavať neplatnosť uznesení v správnom súdnictve, tak podlieha prieskumu formou určenia
neplatnosti v civilnom sporovom konaní. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa
10.10.2017 uverejnenom pod č. 19 v Zbierke č. 2/2018 doslovne uviedol o žalobe na určenie neplatnosti
uznesení členskej schôdze poľovníckeho združenia sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní,
na ktoré je v prvej inštancii vecne príslušný okresný súd. Neskôr Najvyšší súd v kompetenčnom senáte

potvrdil opätovne svoje stanovisko, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 1KO/35/2018 tiež
uviedol, že o žalobe na určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze poľovníckeho združenia sa koná
a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, na ktoré je v prvej inštancii vecne príslušný okresný súd.
Najvyššie súdy a správny súd aj v podstate takto oprávnene dotvárali svojou rozhodovacou činnosťou
samotný CSP podľa čl. 4, čím nepriamo a analogicky svojimi výrokmi nevýslovne doplnili, že pre účely

§ 137 písm. d) CSP možno považovať za osobitný predpis zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve.
Okrem toho ani zo znenia ustanovenia § 137 písm. d) CSP, kde je na konci uvedené „...ak to vyplýva
z osobitného predpisu“ nevyplýva, že osobitný predpis musí len explicitne výslovne stanoviť, že možno
určovať právnu skutočnosť. Podľa žalobcu to môže vyplývať zo vzájomnej interakcie a korelácie rôznych
právnych noriem daného osobitného predpisu, ku ktorému navyše jestvuje aj súdna interpretácia.

Nevdojak samotný Najvyšší správny súd a pred ním ešte aj Najvyšší súd už dali v podstate odpoveď,
že prieskum uznesení orgánov žalovaného na úseku poľovníctva v civilnoprávnom konaní vyplýva z
noriem osobitného predpisu, kde je analogicky daný postup pre určenie neplatnosti uznesenia ako
právnej skutočnosti. Ďalej žalobca poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v jeho
náleze sp. zn. II. ÚS 23/2016 z 14.01.2016, podľa ktorých „Zo súdneho prieskumu však nesmú byť

vylúčené tie rozhodnutia orgánov združení, ktoré zasiahli do práv členov združenia s takou intenzitou,
ktorá vyžaduje zásah súdu (ako orgánu štátu). Pritom vždy medzi najzávažnejšie zásahy do práv člena
združenia budú patriť rozhodnutia orgánov združenia, ktorými sa členstvo člena v združení proti jeho vôli
zrušuje, či rozhodnutia ukladajúce členovi sankcie.“. Naproti tomu prípadné eventuálne rozhodovanie o
určení či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP, by bolo sporné najmä z toho hľadiska, že

sa takto vyššie súdne autority nevyslovili pri prekonaní medzery v legislatíve, keď verbalizovali, že pre
nedostatokverejnéhozáujmusavcivilnomsporovomkonaníprejednávaneplatnosťrozhodnutíorgánov.
Navyše v takomto prípade určenia neplatnosti uznesenia, určovacia žaloba plní aj potrebnú preventívnu
funkciu, ktorá sa pri určovacích sporoch vyžaduje, keď samotným určením právnej skutočnosti ohľadomneplatnosti rozhodnutia žalovaného by sa predišlo určovaniu či tu právo je alebo nie je podľa § 137
písm. c) CSP. Zjednodušene zhrnuté, určením právnej skutočnosti neplatnosti uznesenia sa dosiahne
totožný efekt ako jeho zrušením v správnom súdnictve, ku ktorému nemohlo dôjsť jedine pre nedostatok

právomocí správnych súdov. Okrem toho výpočet možných prípustných žalôb v § 137 CSP nie je
uzavretý, a teda žaloba žalobcu ako pôvodne žaloba správna mohla byť posúdená ako špecifický typ.
Napokon Najvyšší správny súd vo svojom kasačnom rozhodnutí v tejto veci v podstate prikázal civilnému
okresnému súdu rozhodnúť túto vec a takto prikazoval do civilného konania žalobu aj s takým petitom
aký bol v čase jeho rozhodovania navrhnutý. Pripustením zmeny žaloby sa akoby iba formálnoprávne

zcivilnil predmet súdneho prieskumu. Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil
predmetný rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

6. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca neuvádza vo svojom odvolaní žiadnu takú
právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku alebo
odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej. Nie súd prvej inštancie ale naopak žalobca vec nesprávne

právne posúdil a pre ochranu svojho domnelého práva zvolil petit o určenie neplatnosti uznesenia
žalovaného, ktorý ním tvrdený zásah do jeho členstva v združení nemá ani ako odstrániť. Keďže
súd prvej inštancie je petitom žaloby viazaný, nemohol za danej právnej situácie nič iné, len žalobu
zamietnuť. Žalobca sa svojou zjavne nesprávnou právnou argumentáciou v odvolaní snaží vyplniť ním
tvrdenú „medzeru" v právnej úprave poľovníckych organizácií a vytvoriť dojem, že súd je povinný v

civilnom konaní meritórne riešiť akúkoľvek žalobcu, ktorú by žalobca podal na riešenie jeho domnelých
nárokov voči poľovníckej organizácii. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky opakovane vo svoje
rozhodovacej praxi zdôraznil /napr. rozsudok sp. zn. 6Svk/48/2022 zo dňa 27.07.2023/, že vzťah
poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym, a z týchto kritérií treba aj tento
vzťah a vzájomné práva a povinnosti z neho plynúce posudzovať. Hoci sa žalobca stále snaží svojou

argumentáciou posunúť tento vzťah do správnoprávnej roviny, a „prinútiť“ orgány súdnej moci, aby ním
ex offo vždy zaoberali, definícia tohto vzťahu ako súkromnoprávneho, použitie predpisov správneho
práva neumožňuje, a to žiadnej jeho časti. Na základe toho predstava žalobcu, že by sa na rozhodovacie
procesy žalovaného mali aplikovať predpisy a postupy správneho práva, alebo že by tieto mali byť
vždy preskúmateľné súdom, je pre žalovaného irelevantná a pre posúdenie jeho úkonov voči žalobcovi

nepoužiteľná. Takáto argumentácia žalobcu je vlastne úplne naruby a v priamom rozpore s čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa žalovaného je z právneho hľadiska úplne zrejmé, pokiaľ by
zákonodarca chcel dať členom poľovníckej organizácie možnosť napadnúť platnosť členskej schôdze
na súde, túto možnosť by v zákone výslovne upravil. Zákonodarca však členom združenia toto právo
nedal, a predstava žalobcu, že právo mu patrí z titulu (nejakej) všeobecnej spravodlivosti, je pre

rozhodovací proces súdov nezáväzná. Pokiaľ zákonodarca neupravil možnosť súdneho prieskumu
rozhodnutia poľovníckej organizácia, tak súd toto právo nemá. Ak žalobca takúto žalobcu podá, tak
táto musí byť ako neprípustná zamietnutá. Žalobca sa môže domáhať iba takého práva, ktoré mu
zákon alebo zmluva priznáva. A pokiaľ mu tieto právne akty toto právo nedávajú, nemôže si ho
sám založiť. Podľa žalovaného teda žaloba žalobcu nie je prípustná ako taká, nakoľko zákon takúto

žalobu neumožňuje a takéto právo žalobcovi nedáva. Zákon nedáva žalobcovi právo domáhať sa
určenianeplatnostirozhodnutiažalovaného.Žalobcamôžesvojoužalobounapádaťlentakérozhodnutie
súkromnej právnickej osoby, ktorého napadnutie mu vyplýva z nejakého právneho predpisu. Žalobca
žaluje o neplatnosť rozhodnutia, teda o určenie právnej skutočnosti, že toto rozhodnutie je neplatné,
pričom na podanie takejto žaloby neodkazuje žiadny osobitný právny predpis /§ 137 písm. d) CSP/. Na

základe toho žaloba žalobcu musí byť zamietnutá už len z toho základného dôvodu, a to pre jej právnu
neprípustnosť. Okrem toho žalobca úmyselne opomína, že na daný právny vzťah sa stále vzťahujú aj
Stanovy Slovenského poľovníckeho zväzu, a teda žalobca mal v prvom rade postupovať podľa nich.
To medzi iným znamená, že o spore rozhoduje v zmysle Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu
Okresná organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorej základnou organizáciou je Poľovnícke

združenie „Žľab" Drietoma. Ak sa chcel žalobca domáhať nápravy, keď sa domnieval, že bol neprávom
vylúčenýzpoľovníckehozdruženia,moholsaobrátiťnaOkresnúorganizáciuSlovenskéhopoľovníckeho
zväzu v Trenčíne, na čo bol aj upozorňovaný. Žalovaný je tak toho názoru, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie vo veci samej riadne a presvedčivo odôvodnil a tomuto nie je možné nič vytknúť. Jeho
rozhodnutie žalovaný vníma ako spravodlivé a jednoznačne zákonné.

7. K vyjadreniu žalovaného na svoje odvolanie sa vyjadril žalobca. Podľa neho žalovaný akcentuje
prepiaty formalizmus, ktorým sa snaží právnu vec o otázke členstva žalobcu u žalovaného postaviť
do úplnej roviny súkromného práva. Žalobca preto znovu poukazujem na rozhodnutie Najvyššiehosprávneho súdu sp. zn. 7Svk/60/2022 zo dňa 27.09.2023, v ktorom súd v závere odôvodnenia
uviedol, že bolo potrebné v posudzovanom prípade postupovať podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku a napadnuté rozhodnutie poľovníckej spoločnosti možno preskúmať v občianskoprávnom

konaní, na základe klasickej civilnej žaloby. Súdy správneho súdnictva v tomto prípade, ale aj v
obdobných hraničných právnych situáciách celkom jasne doplňovali či prekleňovali medzeru, ktorá
nastala v príslušnom zákonodarstve. Spomínanými právnymi názormi, ktoré síce žalovaný spochybňuje,
resp. bagatelizuje, tak dali súdy najavo, že otázka členstva v občianskych združeniach ako takých,
nijakýmspôsobomnemázostaťbokomodsúdnehoprieskumu.Akurátsamávykonaťvinomprocesnom

režime, nakoľko v správnom súdnictve to nie je možné, pretože tam je rigidne viazaný predmet sporu
k predchádzajúcemu správnemu konaniu, vedenému však vo verejnom záujme, a ešte aj na základe
noriem prísneho práva. Na druhej strane však nemožno v civilnom práve, do ktorého bol žalobca
odkázaný správnymi súdmi (postúpením veci), zotrvať na opäť rovnakom rigidnom nahliadaní na
spôsob či inštrument (typ žaloby), akým má svoje práva žalobca už na báze civilného procesného
práva uplatňovať. Takéto striktné upriamenie na procesný spôsob uplatnenia, ako ho utilitárne podsúva

žalovaný, kedy celú zodpovednosť za výsledok konania sústreďuje do akoby nesprávneho zažalovania
veci,čoprvoinštančnýsúdnesprávnepostiholhneďzamietnutímžaloby,sajavíakohlbokoformalistický.
Žalobca poukazujem aj na civilný judikát č. 14 zo Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR č. 1/2021 /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2019 z 25.
novembra 2020/, podľa ktorého: „Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum),

ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.“.
Pokiaľ je žalobný petit formulovaný nepresne, ale po obsahovej stránke je z tej žaloby evidentné to,
o čo žalobcovi ide, že mu ide o to, že napr. žalobca chcel zotrvať v riadnom členskom vzťahu k

žalovanému, tak by súd stále rozhodoval len o tom nároku, ktorý žalobca uplatnil, akurát ho neformuloval
presne. V predmetnej veci z celej zmietnutej žaloby bol celkom zrejmé, že žalobca namietal neplatnosť
(ničotnosť) rozhodnutia žalovaného, ktorého imanentnou súčasťou po jeho neplatnosti by bolo zotrvanie
v členstve žalobcu u žalovaného. V podstate už mohlo byť celkom jedno akým spôsobom súd v civilnom
spore dospeje k posúdeniu a akom type žaloby rozhoduje, či žalobcom sledovaný cieľ je po práve alebo

nie, pretože jeho požiadavka bola aj v pôvodnej, t. j. ešte ako správnej žalobe, celkom jasne, definovaná
a pre účely určovacej žaloby celkom dostatočne nastolená. Inak v skratke povedané, že po kladnom
posúdení obsahu žaloby by som žalobca zostal členom žalovaného. Vyššie uvedené požiadavky žaloba
žalobcu mala, a preto nebolo namieste ju vecne neprejednať.

8. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca v podstate tvrdí tú skutočnosť, že súd sa v
civilnom sporovom súdnom konaní má meritórne zoberať každou žalobou, a to bez ohľadu na jej petit
a prípustnosť. Uvedený názor žalobcu však evidentne nie je správny a vo svojich dôsledkom by jeho
uplatňovanie viedlo k absurdným situáciám. Samotné ustanovenia § 137 CSP ako v písmene b), tak aj v
písmene c) a aj v písmene d) vyžaduje pre prípustnosť žaloby splnenie ďalších podmienok, bez splnenia

ktorýchsažalobaautomatickyzamietaameritórnenepreskúmava.Žalobažalobcujepodanáakožaloba
na určenie. Z jej obsahu nie je dané splnenie žiadnej dodatočnej podmienky vyžadovanej § 137 CSP
pre určovacie žaloby, a preto je takáto žaloba neprístupná, a teda musela byť zamietnutá. Argumentácia
žalobcu tým, že jeho určovacia žaloba nie je zákonom upravená, a preto splnenie podmienok podľa
§ 137 CSP nepotrebuje, je nesprávna a absurdná. Veď práve osobitnou úpravou žalôb na určenie

zákonodarca sprísňuje podmienky pre ich podávanie a bola by úplne mimo rámca akejkoľvek právnej
úpravy aplikácia ustanovenia § 137 CSP v tom zmysle, že žaloba žalobcu o určenie právnej skutočnosti
splnenie týchto podmienok nevyžaduje, keďže ju zákon neupravuje. Žalobca sa snaží ešte aj nedostatok
v znení petitu svojej žaloby dať za vinu súdu prvej inštancie, a presvedčiť odvolací súd, že súd má právo
a zrejme podľa žalobcu aj povinnosť, svojvoľne meniť petit žaloby, podľa svojej voľnej úvahy, riadiac sa

svojou intuíciou, čo asi chcel žalobca svojou žalobou dosiahnuť. Takto však úprava civilného sporového
konania nie je postavená a súd nemá takúto povinnosť a ani ju mať nemôže. Povinnosťou žalobcu je
riadne špecifikovať petit svojej žaloby, a to nielen z pohľadu toho, aby súd mohol posúdiť, či je žaloba
prípustná podľa § 137 CSP, ale ešte aj s ohľadom na to, aby bola vykonateľná. Súd nemôže svojvoľne do
znenia petitu zasahovať, a to zvlášť za súčasnej právnej úpravy Civilného sporového konania, v ktorého

režime sa žaloba žalobcu posudzuje a prejednáva. Okrem toho, takýmto zásahom súdu do petitu žaloby
by jednoznačne došlo nielen k porušeniu CSP, ale aj k zásahu do práva žalovaného na spravodlivý
proces a k porušeniu rovnosti strán. Na základe uvedeného je aj táto výhrada žalobcu nesprávna a súd
nemôže v civilnom sporovom konaní meniť petit žaloby podľa svojej úvahy. Táto zásada je aj jednýms rozlišovacích znakov medzi sporovým a nesporovým konaním. Ani tieto dodatočné námietky žalobcu
uvedené v jeho vyjadrení tak nie sú dôvodné.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v rozsahu a z
dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť
a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa svojou pôvodne podanou žalobou v tejto veci domáhal
preskúmania zákonnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného č. 1/2022 zo dňa 27. februára 2022
zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúce rozhodnutie výboru žalovaného č. 1/2021 zo dňa
05.12.2021 o vylúčení žalobcu z Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma. O tejto jeho žalobe rozhodol
Krajský súd v Trenčíne ako správny súd rozsudkom sp. zn. 11S/38/2022 zo dňa 09.08.2022 tak, že

napadnuté uznesenie členskej schôdze žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.
zn. 6Svk/48/2022 zo dňa 27.07.2023 uvedený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec vrátil
Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že rozhodnutie schôdze poľovníckeho združenia o vylúčení člena z poľovníckeho združenia je síce

svojou povahou rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia (fyzickej osoby), nie je však
rozhodnutím, ktoré by bolo vydané vo verejnom záujme, respektíve v dôsledku výkonu verejnej moci
ako takej. Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym, o ktorom sa
koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, preto nespadá do oblasti verejnej správy a správny súd
tak nemá právomoc v predmetnej veci konať a rozhodnúť. Správny súd v Banskej Bystrici následne

uznesením sp. zn. 4S/36/2023 zo dňa 21.11.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2023,
vec postúpil Okresného súdu Trenčín. V konaní pred menovaným súdom potom žalobca zmenil svoju
žalobu tak, že žiada určiť neplatnosť predmetného rozhodnutia žalovaného, čo odôvodnil tým, že
v civilnom sporovom konaní nie je možné rozhodnúť v zmysle pôvodného petitu jeho žaloby o zrušení
rozhodnutia žalovaného. Ďalej s poukazom na § 137 písm. c) CSP žalobca uviedol, že na požadovanom

určení má naliehavý právny záujem, pretože nemá iný spôsob ochrany svojich subjektívnych práv
a odstránenie existujúceho sporného stavu. Meritórnym rozhodnutím o požadovanom určení podľa
neho nevzniknú pochybnosti /správnejšie skôr odstránia sa pochybnosti - poznámka odvolacieho súdu/
o jeho vylúčení z poľovníckeho združenia. Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie navrhovanú
zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 18.04.2024, vec prejednal a žalobu

žalobcu o určenie neplatnosti rozhodnutia žalovaného zamietol s odôvodnením, že ide o žalobu na
určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorú zákon pripúšťa len vtedy, ak to vyplýva
z osobitného predpisu. Právo na podanie predmetnej žaloby žalobcu však nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu a preto je táto žaloba procesne neprípustná. Žalobca sa môže domáhať určenia, že
je naďalej členom žalovaného, ak bol ako jeho člen vylúčený na základe neplatného uznesenia členskej

schôdze žalovaného.

11. Uvedené závery súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby žalobcu pre jej procesnú
neprípustnosť považuje odvolací súd po preskúmaní veci za nesprávne.

12. Pre účely rozhodnutiu v predmetnej právnej veci považuje odvolací súd za náležité aspoň stručné
načrtnutie vývoja súdneho prieskumu rozhodnutí poľovníckeho združenia o vylúčení svojho člena.

13. Až do prijatia zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý nadobudol účinnosť 01.09.2009 bolo poľovnícke združenie občianskym združením, registrovaným

na výkon práva poľovníctva, na ktoré sa vzťahovali ustanovenia zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní
občanov. V tomto kontexte je významné, že zákon o združovaní stanovoval v tom čase v § 15 možnosť
tzv. spolkovej žaloby. Ak člen združenia považoval rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému
už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, mohol
do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať

okresný súd o jeho preskúmanie. Súdy tak mali právomoc preskúmavať rozhodnutia poľovníckeho
združenia o vylúčení svojho člena výslovne stanovenú v § 15 uvedeného zákona o združovaní. Možno
však zaznamenať určitú nejednotnosť v rozhodovaní okresných súdov o takýchto spolkových žalobách,
keď niekedy bolo o žalobe rozhodované v klasickom civilnom konaní /napríklad rozsudok Okresný súdNové Zámky sp. zn. 6C/100/2009 zo dňa 8. júna 2012/ a niekedy v správnom súdnictve /napríklad
rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3S/1/2009 zo dňa 14. júna 2011/.

14. Prijatý zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2009 novelizoval okrem iného
aj § 1 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, a to tak, že na združovanie občanov za
účelom výkonu práva poľovníctva sa už zákon č. 83/1990 Zb. nevzťahoval. Inak povedané, počnúc
nadobudnutím účinnosti zákona č. 274/2009 Z.z. došlo k vyňatiu poľovníckych združení spod pôsobnosti
zákona č. 83/1990 Zb. a k ich "autonómnemu zastrešeniu" pod samostatný zákon č. 274/2009

Z.z., ktorý komplexne rieši otázky vecne týkajúce sa oblasti výkonu poľovníctva. S účinnosťou od
01.09.2009 sa tak nemohol vylúčený člen dovolávať súdneho prieskumu rozhodnutia poľovníckeho
združenia o svojom vylúčení cestou § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní. Napriek tomu ale ďalej
pokračoval súdny prieskum rozhodnutí poľovníckeho združenia o vylúčení svojho člena, keď takéto
rozhodnutie nepochybne zasahovalo do subjektívnych práv člena poľovníckeho združenia. Právomoc
rozhodovať o týchto žalobách si osvojili krajské súdy, ktoré o nich rozhodovali v správnom súdnictve,

najmä s poukazom na skutočnosť, že § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve stanovil,
že sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento
zákon neustanovuje inak a to znamená, že i rozhodnutia o vylúčení člena z poľovníckeho združenia
podliehajú režimu Správneho poriadku /zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)/
- viď. napríklad rozsudok Krajského súdu v Trenčíne. sp. zn. 11S 21/2011-76 z 22.05.2012 potvrdený

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/174/2012 z 24. septembra 2013 alebo
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/128/2011 zo 4. júla 2012, ktorý prijal
výslovný záver, že výkon práva poľovníctva je regulovaný samostatným zákonom, je potrebné ho
považovať v zákonom ustanovenom rozsahu za samosprávu, ktorá sa vykonáva na záujmovom princípe
verejnoprávnou korporáciou, ktorej typickým príkladom sú stavovské komory a na základe uvedeného

je daná jednoznačne právomoc súdu na preskúmanie rozhodnutia poľovníckeho združenia podľa piatej
časti OSP /správne súdnictvo/.

15. Od 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové procesné kódexy /zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 162/2015 Z.z. Správny

súdny poriadok/ a zákon č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov novelizoval okrem iných aj zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov
tak, že z neho vypustil § 15 /spolkovú žalobu/. V dôvodovej správe k tomuto zákonu je uvedené, že
„Vypustením ustanovenia § 15 sa neuberá právo na súdnu ochranu. Súdna ochrana sa podľa povahy

veci poskytne podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Podanie žaloby vo veciach združovania
má odkladný účinok.“. Ohľadne preskúmavania rozhodnutia o vylúčení člena z poľovníckeho združenia
sa ale v súdnej praxi čoraz viac presadzoval názor, že tento nepatrí do právomoci správneho súdnictva.
Ešte za účinnosti predchádzajúcich procesnoprávnych kódexov Ústavný súd Slovenskej republiky
viackrát judikoval (uznesenie Ústavného súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. I. ÚS 396/2010-11 alebo

jehonálezsp.zn.PL.ÚS19/2014zo16.marca2016),žerozhodnutiapoľovníckehozdruženiaovylúčení
člena združenia nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Takto by boli preskúmavané
len rozhodnutia poľovníckeho združenia v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie
predpis nižšej právnej sily alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať
o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Rozhodnutie poľovníckeho združenia

o vylúčení niektorého z jeho členov zo združenia je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach
tohto člena ako fyzickej osoby, nie je to však rozhodnutie v oblasti verejnej správy, keďže vzťah
združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy. Je zrejmé,
že rozhodnutie poľovníckeho združenia o vylúčení svojho člena nie je realizáciou verejnej moci ani
nesleduje žiadny verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizuje zákon, ale interný predpis združenia, ktorým

sú stanovy.

16. Uvedené názory o tom, že preskúmavanie rozhodnutí poľovníckeho združenia o vylúčení jeho člena
nemajú byť predmetom správneho súdnictva ale majú byť preskúmavané v civilnom súdnom konaní
sa nakoniec presadil viacerými rozhodnutiami kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky - uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10. októbra 2, sp. zn. 1KO/35/2018
z 8. novembra 2018 alebo sp. zn. 1KO/4/2020 zo dňa 8. júna 2021. Podľa nich orgány poľovníckeho
združenia ako súkromnoprávne osoby rozhodujú na základe Stanov združenia v záujmovej oblasti
svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciouverejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis
združenia, ktorým sú Stanovy. Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ani žiadny iný zákon poľovníckym
združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že

tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto ich rozhodnutia nemôžu podliehať
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom
súkromnoprávnym, o ktorom sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní. Vzťah poľovníckeho
združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, ako je právo zúčastniť
sa a hlasovať na členskej schôdzi, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej

správy, je treba považovať za právne konformné postupovať podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku a preskúmať napadnuté uznesenia členskej schôdze na základe podanej žaloby v klasickom
občianskoprávnom konaní.

17. Možno teda uzavrieť, že poľovnícke združenie ako subjekt práva má samosprávny a združovací
charakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a nutne viazaný na členský princíp. Disciplinárne

konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vylúčení člena poľovníckej organizácie, je jednoznačne
rozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej osoby – člena žalovaného a ako také nemôžu byť vylúčené
zo súdneho prieskumu. Súdny prieskum rozhodnutia poľovníckeho združenia o vylúčení jeho člena sa
má uskutočniť v klasickom civilnom súdnom konaní. Otázkou ale zostáva, na základe akej konkrétnej
žaloby takýto prieskum uskutočniť.

18. Civilný sporový poriadok stanovuje v § 137, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z

osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca
sa v tejto veci svojou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného o jeho vylúčení a určenia
jeho neplatnosti. Súd prvej inštancie zamietol jeho žalobu ako procesne neprípustnú, pretože ide
o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP a žiadny osobitný právny predpis
takúto žalobu nepripúšťa. Ako „správnu“ žalobu potom súd prvej inštancie pripustil žalobu o určenie,

že žalobca je naďalej členom žalovaného. Z čisto formálneho hľadiska by sa však opäť jednalo len
o určenie právnej skutočnosti /žalobca je členom žalovaného/ a opätovne by musel prísť do úvahy
neprípustnosť takejto žaloby, ktorú nepripúšťa žiadny osobitný právny predpis. Možno namietať, že
aj pri takto formulovanom žalobnom petite /žalobca je členom združenia/ by bolo z obsahu žaloby
nepochybne zrejmé, že žalobca svojou žalobou sleduje ochranu svojho právneho postavenie člena

poľovníckeho združenia a jeho žaloba v konečnom dôsledku smeruje k deklaratórnemu určeniu, že
má práv a povinnosti člena poľovníckeho združenia a vo svojej podstate tak ide o žalobu na určenie
práva podľa § 137 písm. c) CSP. Rovnakú námietku však možno podľa odvolacieho súdu použiť aj
voči záverom súdu prvej inštancie o neprípustnosti žaloby žalobcu v tejto veci. Aj tu možno za pomoci
záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2019 z 25. novembra

2020 /na ktoré žalobca správne poukázal/ argumentovať tým, že obsah žaloby nie je tvorený výlučne
žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami opísaním skutkového deja
(causa petendi) a súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať
v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe, a preto má súd skúmať celý obsah podanej žaloby,
nielen samotný žalobný návrh. Takto aj v prípade tejto žaloby žalobcu o určenie neplatnosti rozhodnutia

žalovaného o vylúčení žalobcu možno jednoznačne z obsahu žaloby zistiť, že žalobca svojou žalobou
smeruje k ochrane svojho právneho postavenia člena žalovaného a v podstate mu ide o určenie, že
stále je jeho členom, má stále práva a povinnosti člena žalovaného, pretože rozhodnutie o jeho vylúčení
je neplatné. V tomto zmysle odvolací súd nevidí rozdiel medzi podanou žalobou žalobcu o určenie
neplatnosti rozhodnutia žalovaného o jeho vylúčení /a v konečnom dôsledku teda určenie, že je naďalej

členom žalovaného/ a prípadnou žalobou o určenie, že žalobca je stále členom žalovaného z dôvodu
neplatnosti rozhodnutia o jeho vylúčení. Podľa odvolacieho súdu je napokon rozhodnutie súdu o určení
neplatnosti rozhodnutia o vylúčení člena zo združenia pre jeho adresátov jasnejšie a zrozumiteľnejšie
ako rozhodnutie súdu o určení, že určitá osoba má stále práva a povinnosti člena združenia. Potrebám
praktického života tak podľa odvolacieho súdu podaná žaloba žalobcu vyhovuje viac.

19. Popri týchto záveroch je potrebné prihliadnuť na to, že špeciálny typ žaloby /ako bola pôvodná
spolkovážalobapodľa§15zákonač.83/1990Zb.ozdružovaníobčanov/žiadnyosobitnýprávnypredpis
nestanovuje. Vychádzajúc však z tradičnej koncepcie súdnej ochrany člena združenia, do úvahy aj podľasúčasnej všeobecnej úpravy môže prichádzať iba spor, ktorý má charakter bývalej spolkovej žaloby,
teda kde člen namieta rozhodnutie niektorého orgánu združenia, voči ktorému už podľa stanov nie je
možné podať opravný prostriedok a namieta sa jeho nesúlad so stanovami alebo so zákonom.

20. Ak odvolací súd ďalej zohľadní aj naznačený historický vývoj súdnej ochrany člena združenia pred
jeho vylúčením a skutočnosť, že výpočet prípustných civilných žalôb v § 137 CSP nie je úplný /úvod
ustanovenia pred výpočtom druhov žalôb znie „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä...“/,
musí dospieť k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia poľovníckeho združenia o vylúčení

jehočlenajeakoosobitnýtypžalobyprípustná/anejdeožalobuourčenieprávnejskutočnostivzmysle§
137 písm. d) CSP/ a predstavuje riadny a spôsobilý prostriedok súdnej ochrany práv člena poľovníckeho
združenia.

21. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom

konaní súd prvej inštancie prejedná žalobu žalobcu ako procesne prípustnú a meritórne o nej rozhodne.
V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).