Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119205452
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8119205452.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobkyne: A. B. – C., D. E.
XXXX/X, XXX XX F., IČO: XXXXXXXX, zastúpenej: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná
8, 080 05 Prešov, IČO: 37941623, proti žalovanej: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. I. E. XXXX/XX, XXX
XX F., o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 32C/13/2019-260 zo dňa 28.6.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu
zamietol. Žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, na základe ktorého
povinný J. G., previedol na žalovanú osobné motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER 150, VIN:
D.. Po doplnení dokazovania v zmysle záväzného právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom

žalobkyňa tento úkon špecifikovala ako darovaciu zmluvu uzatvorenú v mesiaci august 2018 medzi
žalovanou a J. G..

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa má voči J. G.
vymáhateľnú pohľadávku, keďže Okresný súd Prešov vydal dňa 2.10.2017 platobný rozkaz č.k.
18Cb/86/2017-31, ktorým uložil žalovanému J. G. povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.493,99 eur
s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.12.2017. Voči

povinnému J. G. sa vedie exekučné konanie u súdneho exekútora K. K. F. I. pod sp. zn. XXXX/
XXX/XXXX. V konaní bolo ďalej preukázané, že J. G. uzatvoril so spoločnosťou Toyota Financial
Services Slovakia, s.r.o. (ďalej tiež ako „TFSS“) dňa 26.1.2012 leasingovú zmluvu č. XXXXX/XXXX na
financovanie predmetného motorového vozidla. Táto leasingová zmluva bola ukončená k 30.10.2014 na
žiadosť J. G., ktorý následne požiadal o prefinancovanie totožného vozidla. Spoločnosť TFSS sa s J. G.
dohodli na odpredaji predmetu leasingu za podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve č. XXXXX/XXXX
zo dňa 31.10.2014. K zápisu J. G. ako vlastníka motorového vozidla v príslušnej evidencii motorových

vozidiel nikdy nedošlo. Dňa 1.11.2014 bola uzatvorená úverová zmluva č. 514/0488 a spolu s ňou tiež
zmluvaozáložnomprávekosobnémumotorovémuvozidluregistrovanávNotárskomcentrálnomregistri
záložných práv pod č. XXX/XXXX. K 1.6.2018 požiadal J. G. o predčasné splatenie zmluvy. Doplatok na
zmluve bol vyrovnaný dňa 9.7.2018 v sume 831,02 eur (priamy vklad bez uvedenia, kto bol vkladateľom)a dňa 10.7.2018 v sume 2.000,- eur (platba z účtu F. E. s poznámkou K. D. /do 2018-07-09/SP J. G. -
pôžička). Následne bolo dňa 17.7.2018 vystavené potvrdenie o predčasnom splatení úverovej zmluvy
a potvrdenie na zrušenie záložného práva. Súčasne však dňa 1.7.2018 bola medzi žalovanou ako

kupujúcou a spoločnosťou TFSS ako predávajúcim uzatvorená kúpna zmluva č. 514/0488 (č.l. 169),
ktorej predmetom bolo motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER. Spoločnosť TFSS splnomocnila
žalovanú k odhláseniu/zmene a zápis údajov v evidencii dopravného inšpektorátu s tým, že ako vlastník
a držiteľ bude uvedená G. H.. Svedok - zamestnanec spoločnosti TFSS F. L. vo svojej výpovedi pripustil,
že motorové vozidlo bolo p. G. odobraté a predalo sa. Svedok nevedel vysvetliť bližšie súvislosti nakoľko

on sa stará o pohľadávky a predčasne ukončené zmluvy. Zároveň však potvrdil, že splnomocnenie na
prepis motorového vozidla nie je možné zobrať len tak zo stola, nakoľko sú v trezore.

4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie ustálil, že J. G. sa stal vlastníkom motorového
vozidlaapretohonemoholpreviesťnažalovanú.Nazákladedoplneniadokazovaniavýsluchomsvedkov
J. G., F. L. a kúpnou zmluvou, ktorú v konaní predložila žalovaná (č.l. 169) súd zistil, že predmetné

motorové vozidlo bolo odpredané žalovanej spoločnosťou TFSS za kúpnu cenu 10.999,- eur a následne
bola žalovaná na základe splnomocnenia oprávňujúceho ju na prepis zapísaná v evidencii Dopravného
inšpektorátu Policajného zboru SR ako vlastník a držiteľ motorového vozidla k 14.8.2018. Nepreukázalo
sa pravdivým tvrdenie spoločnosti TFSS o tom, že nemajú žiadnu kúpnu zmluvu uzatvorenú so
žalovanou. Žalobkyňa po doplnení dokazovania tvrdila, že žalovaná nadobudla predmetné motorové

vozidlo na základe darovacej zmluvy uzatvorenej v mesiaci august 2018 medzi J. G. ako darcom
a žalovanou ako obdarovanou. Uvedené tvrdenie však v konaní nebolo ničím preukázané, ide o
tvrdenie nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že
žalovaná nadobudla motorové vozidlo kúpnou zmluvou z 1.7.2018 od spoločnosti TFSS, preto ho
nemohla nadobudnúť darovacou zmluvou od J. G.. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa v

konaní neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o základný predpoklad určovacej žaloby, a to označenie
právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k ukráteniu veriteľa.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1,
ods. 2 CSP. Dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov

konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nezistil.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa
z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,anapadnutýrozsudok spočívananesprávnomprávnomposúdeníveciatiežtým,ževkonaní

došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Namietala právny záver súdu prvej inštancie, že dlžník žalobkyne sa nestal vlastníkom predmetného
vozidla. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo (a potvrdzuje to aj písomné vyjadrenie TFSS

zo dňa 29.7.2019), že vlastníkom predmetného vozidla sa ku dňu 1.11.2014 stal práve dlžník žalobkyne
– p. J. G., a to bez ohľadu na skutočnosť, či p. G. túto popieral. Úverová zmluva medzi dlžníkom žalobcu
a TFSS bola riadne vyplatená, keď poslednú splátku p. G. uhradil dňa 10.7.2018. Dlžník žalobcu sa
v zmysle zmluvy o záložnom práve zaviazal až do času úplného splatenia zabezpečenej pohľadávky
bez predchádzajúceho písomného súhlasu TFSS nepreviesť záloh (predmetné vozidlo) na iný subjekt

(pozri aj bod 4.2.1 4 písm. a) zmluvy o záložnom práve) znamená, že dlžník žalobkyne minimálne ku dňu
10.7.2018 bol vlastníkom predmetného vozidla, ktoré nemohol založiť a previesť, pokiaľ by nebolo v jeho
vlastníctve a ktoré nemohol scudziť, pokiaľ na takýto úkon nemal predchádzajúci písomný súhlas TFSS,
ktorý súhlas v predmetnom konaní preukázaný nebol. Vlastníkom predmetného vozidla bol minimálne
od uzatvorenia kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX zo dňa 31.10.2014 dlžník žalobkyne, a nie spoločnosť

TFSS. Spoločnosť TFSS dlžníkovi vozidlo neodobrala za účelom uspokojenia si svojej pohľadávky v
zmysle úverovej zmluvy, dlžník žalobkyne vyrovnal svoje záväzky voči TFSS, (úhrada dňa 10.7.2018 v
sume2.000,-eur-platbazúčtuF.E.spoznámkouK.D./do2018-07-09/SPJ.G.–pôžička)apredčasne
splatil úverovú zmluvu. O uvedených skutočnostiach svedčí aj vyjadrenie TFSS zo dňa 29.7.2019, podľa
ktorého TFSS nebolo známe, na základe akých skutočností sa vlastníčkou predmetného vozidla stala

žalovaná.PrávespoločnosťTFSSbyvtakomtoprípademaladisponovaťkúpnouzmluvousožalovanou,
či potvrdením o prevzatí kúpnej ceny v hotovosti (tak ako tvrdila žalovaná). TFSS však takéto skutočnosti
neeviduje, rovnako ako so žalovanou neeviduje žiaden zmluvný vzťah, či dokonca od nej prijatú úhradu
peňazí. Doklady, ktoré do konania predložila žalovaná boli dopredu pripravenými dokumentmi preeventualitu prípadného predaja predmetného vozidla z dôvodu insolventnosti dlžníka žalobkyne, k tejto
eventualite nedošlo, pretože úverová zmluva bola zjavne a preukázateľne vyplatená, a preto TFSS
nemala dôvod dlžníkovi žalobkyne motorové vozidlo odobrať a následne ho predať tretej osobe. Ak

by tak TFSS urobila, mala by predsa o tom v zložke p. G. záznam, resp. by priamo evidovala predaj
predmetného vozidla žalovanej. Súd prvej inštancie zároveň porušil právo žalobkyne na spravodlivé
konanie, keď nevyhovel návrhu žalobcu na pripustenie žalovaného v 2/ rade – p. H. I., nar. XX.X.XXXX,
ktorý je v súčasnosti vlastníkom predmetného vozidla, nakoľko je zrejmé, že žalovaná v súčasnosti už
nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou.

8. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
opodstatnené.

10. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

11. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol správne zistený skutkový stav a zo zisteného
skutkovéhostavubolivyvodenésprávneprávnezáveryvovzťahukuplatňovanémunárokužalobkynena
nahradenie prejavu vôle. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre zopakovanie vykonaného dokazovania

na nariadenom pojednávaní a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario).

12. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie, odvolací súd poukazuje na závery konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna

právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
nazistenýskutkovýstav;dochádzaknemuvtedy,aksúdnepoužilsprávnynáležitýprávnypredpis,alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku,
odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

13. Podľa § 42a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno

právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento
úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo
ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy
dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

14. Podľa § 42b ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

15. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

16. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú existencia vymáhateľnej pohľadávky a existencia
tzv. ukracujúceho právneho úkonu medzi dlžníkom a treťou osobou, resp. v prospech takejto osoby.
Pokiaľ veriteľ uplatní svoje subjektívne odporové právo úspešne, odporovaný právny úkon sa stáva
právnym úkonom relatívne neúčinným. Ďalším predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa jecharakter odporovateľného právneho úkonu ako úkonu, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa
uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu úkonu prisúdiť vtedy, ak je
kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho

veriteľa, a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej
sfére dlžníka. K reálnemu ukráteniu musí dôjsť v príčinnej súvislosti s ukracujúcim konaním dlžníka.
Pokiaľ zvyšný majetok dlžníka objektívne postačuje v čase odporu na uspokojenie veriteľa, nemožno
odporovacej žalobe vyhovieť. V odporovacom konaní zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto
skutočnosti, teda o dostatočnej solventnosti dlžníka, žalovanú tretiu osobu, ktorá mala z odporovaného

právneho úkonu prospech.

17. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala určenia, že právny úkon, na základe ktorého
povinný J. G. previedol na žalovanú osobné motorové vozidlo špecifikované v žalobe je voči žalobkyni
neúčinný. Po doplnení dokazovania žalobkyňa tvrdila, že žalovaná nadobudla predmetné motorové
vozidlo na základe darovacej zmluvy uzatvorenej v mesiaci august 2018 medzi J. G. ako darcom

a žalovanou ako obdarovanou.

18. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná nadobudla predmetné vozidlo kúpnou zmluvou z 1.7.2018
od spoločnosti TFSS, preto ho nemohla nadobudnúť darovacou zmluvou od J. G., a teda žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o označenie právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k ukráteniu

veriteľa.

19. V danom prípade je dôvodné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného
bremena žalobkyňou vo vzťahu k naplneniu hmotnoprávnych podmienok odporovateľného právneho
úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa nepreukázala akému právnemu úkonu odporuje, kedy
došlo k právnemu úkonu, ktorému v konaní odporuje, či ide o právny úkon s úmyslom ukrátiť veriteľa
a či týmto právnym úkonom aj došlo k ukráteniu veriteľa.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že platobným rozkazom zo dňa 2.10.2017 vydaným Okresným súdom
Prešov, sp.zn. 18Cb/86/2017-31, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.12.2017,
bola uložená povinnosť dlžníkovi žalobkyne, J. G., zaplatiť žalobkyni 2.493,99 eur s príslušenstvom.
Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 7.9.2018, sp.zn. XXXX XXX/XX-XX upovedomil súdny
exekútor dlžníka o tom, že dňa 8.8.2018 začala exekúcia v prospech oprávneného A. B.- C. na

vymoženie pohľadávky vo výške 2.493,99 eur s príslušenstvom.

22. V priebehu konania žalovaná predložila kúpnu zmluvu zo dňa 1.7.2018, na základe ktorej mala
nadobudnúť od spoločnosti TFSS predmetné motorové vozidlo. Podľa názoru odvolacieho súdu
predložená kúpna zmluva zo dňa 1.7.2018 v spojení s ďalšími listinnými dôkazmi sa nejaví hodnoverná,

avšak v konaní nebolo bezpečne preukázané, že predložená kúpna zmluva nebola uzatvorená.
Z listinných dôkazov, komunikácie p. F. L., zamestnanca spoločnosti TFSS a právneho zástupcu
žalobkyne vyplýva, že žalovaná nikdy nebola a nie je klientkou spoločnosti TFSS, nebola s ňou
uzatvorená kúpna zmluva a neexistuje faktúra, ktorá by bola vystavená na ťarchu účtu žalovanej.
V konaní nebolo ani preukázané, akým spôsobom žalovaná uhradila kúpnu cenu spoločnosti TFSS za

predmetné motorové vozidlo.

23. Nevysvetlenou zostala aj skutočnosť, na základe akého právneho úkonu sa mala spoločnosť TFSS
stať opätovne vlastníkom motorového vozidla, ak z obsahu spisu je zrejmé, že Kúpnou zmluvou č.
XXXXX/XXXX zo dňa 31.10.2014 spoločnosť Toyota Financial Services Slovakia, s.r.o. predala J.

G. motorové vozidlo značky Toyota Landcruiser za kúpnu cenu 18.282,01 eur. Na základe úverovej
zmluvy zo dňa 1.11.2014, uzatvorenej medzi veriteľom - spoločnosťou Toyota Financial Services
Slovakia s.r.o. a dlžníkom J. G. bol p. G. poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 16.453,81 eur na
refinancovanie motorového vozidla značky Toyota Landcruiser. Zmluvou o záložnom práve zo dňa
01.11.2014 bolo zriadené záložné právo k zálohu – osobnému motorovému vozidlu značky Toyota

Landcruiser v prospech záložného veriteľa, spoločnosti Toyota Financial Services Slovakia, s.r.o..
Z potvrdenia o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv zo dňa 5.1.2015 vyplýva že
zápis bol vykonaný dňa 5.1.2015. (č.l. 137 až 153 spisu). Dlžník p. J. G. požiadal o predčasné splatenie
úveru k 1.6.2018 (č.l. 57, 150 spisu) a spoločnosť TFSS vydala dlžníkovi p. G. potvrdenie zo dňa17.07.2018 o riadnom splnení všetkých povinností dlžníka z úverovej zmluvy č. XXXXX/XXXX zo dňa
1.11.2014 a zániku záložného práva k motorovému vozidlu (č.l. 56, 57, 151, 152 spisu).

24. Z výpovede p. F. L. na pojednávaní dňa 13.3.2024 (č.l. 243 spisu) však vyplýva opak. Na otázku
súdu, aby sa vyjadril ku kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 1.7.2018 medzi spoločnosťou Toyota Financial
Services Slovakia, s.r.o. a žalovanou, ktorej predmetom je motorové vozidlo značky Toyota Landcruiser
(č.l. 169 spisu rubová strana) svedok uviedol, cit. „je to kúpna zmluva naša. Kupujúca p. H.. Môže sa
stať, že p. G. bolo auto odobraté a predalo sa.“ Na otázku súdu, či to nespochybňuje svedok odpovedal:

„Áno, je to tak, ako je to napísané.“ Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že pravdivosť
tvrdenia o (ne) uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovanou zostala nepreukázaná.

25. S poukazom na vyššie uvedené a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka možno konštatovať,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o tom, že medzi žalovanou a dlžníkom p. G. bol urobený
právny úkon, ktorým by došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu značky Toyota Land

Cruiser. Žalobkyni sa nepodarilo v konaní dostatočne preukázať, že došlo k odporovateľnému právnemu
úkonu dlžníka p. G., ktorým zmenšil svoj majetok na úkor veriteľa - žalobkyne, pričom taký právny úkon
by bol urobený v prospech žalovanej, ktorá by mala z odporovateľného právneho úkonu prospech.

26. Nakoľko žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu takého právneho úkonu urobeného s úmyslom

ukrátiť veriteľa, ktorý by zmenšil majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa, a ku ktorému by
došlo v posledných troch rokoch, preto možno konštatovať, že v konaní nebolo preukázané splnenie
hmotnoprávnych podmienok plynúcich z ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka.

27. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre svoje rozhodnutie. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 8.6.2006, I.ÚS/188/06).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 CSP rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1CSPpodľaprocesnéhovýsledkukonania.Vodvolacomkonaníúspešnejžalovanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy
konania nevznikli a z obsahu spisu ani nevyplývajú.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).