Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-18C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213223408
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Beňáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7213223408.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v spore žalobkyne: Všeobecná zdravotná

poisťovňa a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanej: Minebea
AccessSolutions Slovakia s. r. o., so sídlom K letisku Budova 1329, 040 17 Košice, IČO: 35 893 427,
zastúpeného IURISTICO, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice,
IČO: 36 588 041, o zaplatenie 1.328,13 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1.326,63 € a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v sume 1,50 € s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.326,63 € od
30.6.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Košice II
(v súčasnosti Mestský súd Košice) dňa 19.9.2013 domáhala zaplatenia sumy 1.326,63 € titulom
regresného nároku za vynaložené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre zamestnankyňu
žalovanej A. B. C. v zmysle ust. § 42 ods. 4, písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov a náhradu nákladov vo výške 1,50 €.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.10.2012 došlo k pracovnému úrazu poistenky B. C., nar.
XX.X.XXXX, č. d. 69, Milhosť, následkom ktorého bol ťažký pracovný úraz poistenky, ktorý si vyžiadal
lekárske ošetrenie. Zavinenie odporcu vyplýva z Protokolu Inšpektorátu práce Košice č. IKO-01-23-2.2/
P- J2-13 zo dňa 1.3.2013. Žalobkyňa uhradila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť B. C.
v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovanej, preto sa domáha zaplatenia týchto nákladov.
Žalobkyňa vyzvala žalovanú dňa 10.3.2016 na náhradu vynaložených liečebných nákladov v sume
1.326,63 € a trov konania v sume 1,50 € do 15 dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaná prevzala

dňa 14.6.2013 a uvedená lehota 15 dní uplynula dňa 29.6.2013. Od 30.6.2013 je žalovaná s plnením
v omeškaní, preto žiada aj úroky z omeškania.

3. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Namietala, že z protokolu sa o zavinení žalovanej za
pracovný úraz nič neuvádza. Otázka zavinenia zamestnávateľa je v prípade prešetrovania pracovného
úrazu irelevantná. Túto otázku neskúmal ani inšpektorát práce. Primárne je preto nevyhnutné riešiť
otázku zavinenia žalovanej. Dôkazné bremeno je na strane žalobkyne. Poukázala aj na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/19/2008 zo dňa 21.1.2009, z ktorého vyplýva,
že pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne je rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby
a to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádza do úvahy jej objektívna zodpovednosť.
Zavinenie ako subjektívna kategória, je v prípade tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahuneopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. K bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
žalovaná zaistila celý rad preventívnych opatrení, ktoré zabezpečovali inštalované technické zariadenia,
ktoré zabezpečovali ochranu zamestnanca, ktorý pracoval s konkrétnym strojom proti potenciálnym

zraneniam i tohto typu, ktorý z doposiaľ nevysvetlených príčin utrpela i dotknutá zamestnankyňa.
Pravdepodobne sa jednalo o jednorazové nepredvídateľné zlyhanie techniky. Vylúčili zavinené konanie.
Navrhli súdu žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnili náhradu trov konania.

4. K odporu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá poukázal na časť G protokolu, kde sa v časti Zistené nedostatky

v príčinnej súvislosti s udalosťou uvádza, že zo strany postihnutej nedostatky neboli zistené a zo strany
zamestnávateľa bolo zistené porušenie § 6 ods. 1, písm. a) zákona č. 142/2006 Z.z. v nadväznosti
na § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1, 2 a prílohy č. 1 bod č. 2.8 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z.
spočívajúce v tom, že zamestnávateľ (žalovaná) nezabezpečil, aby pracovný prostriedok poskytnutý
zamestnancovi na používanie bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť
a ochrana zdravia zamestnanca. Ochranná bezpečnostná bariéra zváracej stanice v čase úrazu bola

nefunkčná, nezabránila stiahnutiu do zóny nebezpečenstva a kontaktu s pohybujúcimi sa časťami
pracovného prostriedku. Úlohou inšpekcie práce je vyšetrenie príčin vzniku pracovných úrazov, preto
nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že povinnosťou inšpektorátu práce nie je skúmanie otázky zavinenia
zamestnávateľa pri vyšetrovaní pracovného úrazu. Žalobkyňa preukázala, že došlo k úrazu, resp.
poškodeniu zdravia poistenky žalobkyne, došlo zavineným protiprávnym konaním zamestnávateľa

poškodenej, t.j. žalovanej v tomto konaní.

5. Uznesením č.k. 18C/59/2014 – 58 zo dňa 28.11.2014 bolo konanie prerušené do právoplatného
skončenia konania pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 7S/35/2014 (neskôr sp. zn.
7S/79/2018), v ktorom sa preskúmavali rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice č. 51/13/S zo dňa

27.9.2013 o uložení pokuty vo výške 33.000,- € za porušenie povinností stanovenými v § 2 ods. 1,
písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z., ako aj Národného inšpektorátu práce č. S/2014/00387-2.1.,
O-267/2013 zo dňa 20.1.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu (tu v postavení žalovanej) proti
rozhodnutiu inšpektorátu práce. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.
5Asan/8/2021 zo dňa 31.1.2024 kasačnú sťažnosť zamietol a účastníkom konania nárok na náhradu

trov kasačného konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.2024. Súd pokračoval
v konaní uznesením č.k. K2-18C/59/2014- 159 zo dňa 28.5.2024.

6. Súd na prejednanie veci nariadil dňa 24.10.2024 a dňa 25.11.2024 pojednávania, na ktorom sa
zúčastnila právna zástupkyňa žalovanej. Súd v súlade s ust. § 180 CSP prejednával vec v neprítomnosti
žalobkyne, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila ako aj v neprítomnosti žalovanej.

7. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej zotrvala na obsahu svojich písomných podaní. Mala za

to, že nie je tu osvedčený jeden zo základných predpokladov, pre ktorý mal zodpovedať zamestnávateľ
a to, aby išlo o zavinené porušenie povinnosti zamestnávateľa, resp. tretej osoby. K protokolu, na
ktorý poukazuje žalobkyňa uviedla, že sa v ňom nič neuvádza o zavinení zo strany tretej osoby.
Zavinenie nevychádza ani z rozhodnutí správnych súdov vo veci samotného deliktu. Samotné súdy
vyslovili konkrétne Krajský súd v Košiciach bod 38, že zavinenie sa neskúma, teda že zavinenie

nebolo potrebné riešiť a takisto aj Najvyšší správny súd v bode 57 svojho rozhodnutia konštatoval,
že zavinenie sa neskúmalo. Vyvinuli maximálne úsilie na preukázanie toho, že nedošlo k zavineniu
pracovného úrazu zo strany žalovanej s tým, že nie je daný nárok žalobkyne. Poukázala na nariadenie
vlády č. 392/2006, ktoré uvádza, aké prístroje s pohyblivými časťami musia byť vybavené krytom alebo
ochranným zariadením alternatívne, aby bolo zabránené stiahnutiu do zóny nebezpečenstva s tým, že

v prípade tohto pracovného úrazu boli zábezpeky funkčné, kým nedošlo k ich náhodnému zlyhaniu.
Takýto incident sa nikdy predtým nestal, aby sa sonotróda pohla a došlo k takémuto pracovnému
úrazu. Zodpovedať však môže len za také poškodenie zdravia, ktoré súvisí s porušením právnych
predpisov. Následne poukázala na to, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá zamestnankyni až o 6
hodín a následne o 8 dní boli amputované 2 články ľavého ukazováka. Tým bola prerušená aj príčinná

súvislosť.

8. Na pojednávaniach boli vypočutí svedkovia A. D. D. a A. D. E..9. Svedok A. D. D. v rámci výsluchu uviedol, že pracovný úraz sa stal na ultrazvukovej zváračke,
ktorá bola transferovaná z ich francúzskeho závodu do Košíc. Tá zváračka už bola vo francúzskom
závode niekoľko rokov, a priam by povedal, že niekoľko desiatok rokov. Potom, keď sa presťahovala

aj k nim, tak tu takisto fungovala nejaký čas, už si presne nepamätal ako dlho. Vlastne, keď sa stal
ten úraz, tak boli trošku prekvapení, pretože vlastne ten stroj, keď prišiel, tak ho skontrolovali, resp.
jeho tím ho skontroloval, skontroloval aj bezpečnostné prvky, urobili sa skúšky bezpečnosti. Nepobadali
žiadne riziko, ktoré by mohlo spôsobiť nejaký pracovný úraz. Takisto po tomto pracovnom úraze robili
testy ako sa to vlastne mohlo stať, pretože nebolo im to jasné a nepodarilo sa im reprodukovať takúto

situáciu a nevedel o tom, že by sa nejaký úraz stal na tomto stroji. Náplňou jeho práce z hľadiska
bezpečnosti bolo zabezpečiť aj iným stroje, t.j. vyvíjané, pretože vyvíjali stroje aj transferovali stroje,
aby boli v súlade so slovenskou aj európskou legislatívou, to znamená, aby mali certifikát CE, čo
je vlastne certifikát konformity s európskymi normami a taktiež, aby bola pripravená dokumentácia
pre výrobu, to znamená pracovná inštrukcia, bezpečnostné inštrukcie a zároveň prvotné zaškolenie
personálu. Následne zaškolenie personálu už potom výroba robila vo vlastnej réžii. Samozrejme na

validácii bezpečnosti sa podieľal aj manažér bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čiže bola to taká
v podstate ako keby komisia, ktorá usudzovala, či to zariadenie je v poriadku alebo nie. Nepamätal
si, či zariadenie bolo kontrolované aj opakovane. Zariadenie bolo samozrejme udržiavané štandardne,
ale nepamätal si, či to bolo robené aj na tomto zariadení. Predpokladá, že áno, pretože štandard je
taký, bol taký, že pred každým spustením stroja na základe bezpečnostnej inštrukcie aj na základe

potvrdenia používali tzv. mokrý štart, to znamená, že operátor pred tým než začal pracovať na zariadení
bol pred začiatkom zmeny alebo v akomkoľvek zásahu údržby alebo ak stroj stál nejakú dlhšiu dobu,
tak operátor mal jasne definované čo musí overiť na tomto stroji, napr. svetelnú bezpečnostnú bariéru,
musel overiť tyčkami točenými, potom takisto bezpečnostný stĺp, či funguje alebo nefunguje. Takže toto
bol štandard, nepamätal si, či pri tomto stroji bolo všetko tak, ako má štandard, to už je naozaj 12

rokov. V rámci vyšetrovania po úraze nebolo konštatované, že došlo k porušeniu nejakých povinností,
zo strany iných osôb. Pokiaľ je mu známe, nevykazoval tento stroj nejaké poruchy predtým než došlo
k tomuto pracovnému úrazu. Stroj bol vybavený ochrannými prvkami, ktoré by zabezpečovali, aby teda
nedokázalo ku kontaktu, tak tam bola bezpečnostná svetelná bariéra, ale iné veci si už veľmi nepamätal.
Iné skutočnosti si svedok nepamätal.

10. Svedok A. D. E. na pojednávaní uviedol, že s odstupom niekoľkých rokov si nepamätá presne
detaily, ale pamätá si udalosti, ktoré nasledovali potom, nakoľko to bol veľký stres. Vykonali na
zariadení množstvo pokusov, aby zreprodukovali pracovný úraz, ktorý sa stal zamestnankyni. Dokonca
vykonali rôzne úmyselné poškodenia, zastavovali zariadenie, ale nedokázali presne zreprodukovať

ako sa stal pracovný úraz, ktorý opísala samotná operatérka. Podarilo sa im len niektoré čiastočné
veci preukázať, ale tá najzávažnejšia časť, ktorá sa týkala sonotródy, ktorá spôsobila úraz, tak tú
sa zreprodukovať nepodarilo. Zariadenie malo viac stupňov ochrany. Išlo o zariadenie, ktoré bolo
transferované z francúzskeho závodu a u žalovanej fungovalo nejakú dobu. V tom čase bol zamestnaný
na oddelení inžinier údržby na pozícii inžiniera údržby a neboli hlásené po celý čas nejaké anomálie.

Na zariadení boli dvierka, ktoré uzatvárali priestor, následne tam bola bariéra a taktiež sa začal
cyklus po stlačení tlačidla štart tak, že zamestnanec vložil kus do zariadenia, keď bola voľná bariéra,
stlačil zariadenie štart a následne sa dvere zatvorili a začal sa pracovný cyklus. K optickej bariére k
ochrane zamestnanca svedok uviedol, že v podstate sú štandardným bezpečnostným prvkom, sú rôzne
veci, rôzne prevedenia, rôzni výrobcovia, ale v podstate je bezpečnostným prvkom, ktorý má chrániť

nejaký priestor. Ak sa naruší ten chránený priestor, tak má to vyvolať nejakú reakciu, sú tam ďalšie
bezpečnostné prvky a celý obvod má zareagovať nejakým spôsobom na prerušenie. Úlohou je chrániť
nechcené prerušenie. Väčšinou to býva tak, že sú z toho bezpečnostného radu nejaké výstupy, ktoré
blokujú štart pri zariadení. Tých prevedení a možností je veľa, ale v princípe majú nejakú tú bezpečnosť,
výstup, ktorý má blokovať zariadenie, pokiaľ je prevádzka prerušená. Svedok mal na starosti aj tím ľudí,

v podstate náplňou bola hlavne oprava strojov, ale takisto aj preventívna údržba a plánovanie, resp.
vytváranie inštrukcií pre operátora, nultý level, pre technikov. Vytvárali len inštrukcie ako postupovať pri
nejakom, či už probléme alebo opravu nejakú alebo zastavenie nejakého zariadenia, ako postupovať
potom a pravidelná údržba sa väčšinou nastavuje podľa odporúčaní výrobcu. To je živý dokument,
ktorý môžu hocikedy dopĺňať, tak to tam doplnili. Takže sa tie všetky inštrukcie vytvorili, aj používali.

Bola to relatívne dlhá doba. Dva roky sa zariadenie používalo a neboli tam problémy, následne čo
sa týka nejakej nefunkčnosti. V podstate čo sa týka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci všetci
sú povinní dávať pozor a upozorňovať a hlásiť porušenia a to je jedno, či ide o hocijakého inžiniera.
Počas vyšetrovania technickou inšpekciou bolo tam viacero výpovedí, nevedel o tom, že by bolo niečopreukázané alebo že by sa objavila nejaká zmienka, zápis alebo niečo o tom, že niekto niečo tam porušil
z hľadiska technického alebo z hľadiska bezpečnostného, nejaké zanedbanie alebo nejaký úmysel alebo
opomenutie, nič také nejak nezaznamenal. Po úraze došlo k zmenám na zariadení, pretože nedokázali

zreprodukovať úplne tento prípad, to znamená, že stále zostalo to pre nich neznáme, čo bolo vlastne
skutočnou príčinou, rozhodli sa, že zariadenie úplne celé elektrozabezpečenie sa dá preč a dá sa
nové, kde sa vymenia všetky prvky za nové, čiže ako keby vytvorili nový stroj v podstate. Nedokázali
zreprodukovať a tým pádom nedokážu jednoznačne odstrániť príčinu a z toho dôvodu sa pristúpilo
k takémuto spôsobu, takéto bolo pre firmu najviac nákladnejšie.

11. Súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.12.2024. O termíne boli sporové strany upovedomené.

12. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, výsluchom svedkov a zistil
tento skutkový stav:

13. Dňa 17.10.2012 došlo k pracovnému úrazu poškodenej zamestnankyne B. C. operátorky výroby,
ktorý sa stal pri obsluhe zváračskej stanice tak, že vložila ľavou rukou kus do hniezda pod sonotródu, keď
sa v tom pustili ochranné dvierka, pritlačili a podržali jej ruku a zároveň sonotróda začala cyklus, zišla
dole a pomliaždila jej ukazovák ľavej ruky. B. C. je poistenka žalobkyne. Poškodenej bola poskytnutá
zdravotná starostlivosť, za ktorú uhradila žalobkyňa sumu 1.326,63 €. Regresný prípad bol vedený pod

č. 12430962.

14. Z vyčíslených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného
treťou osobou pod č. RP 12430962 vyplýva, že vynaložené náklady na poskytnutú zdravotnú
starostlivosť boli vyúčtované nasledovne:

- faktúrou č. 2012VY4300037851, ŠAS – Špecializovaná ambulantná starostlivosť za obdobie
23.10.2012/23.10.2012 v sume 34 €, ktoré boli uhradené dňa 5.12.2012,

- faktúra č. 2012VY4300038147, SVLZ – Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky za obdobie od

17.10.2012 do 29.10.2012 v sume 12,64 €, ktoré boli uhradené dňa 5.12.2012,

- faktúra č. 2012LP4300012543, lekárne, výdajne, optiky, distribútori za obdobie 26.10.2012/26.10.2012
v sume 2,02 €, ktoré boli uhradené dňa 7.12.2012,

- faktúra č. 2012VY4300039215, dopravná starostlivosť, za obdobie od 24.10.2012 do 25.10.2012
v sume 13,66 €, ktoré boli uhradené dňa 11.12.2012,

- faktúra č. 2012VY4300039376, LSPP – lekárska služba prvej pomoci za obdobie
27.10.2012/27.10.2012 v sume 9,26 €, ktoré boli uhradené dňa 10.12.2012,

- faktúra č. 2012VY4300039376, SVLZ – spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky za obdobie od
17.10.2012 do 23.10.2012 v sume 37,08 €, ktoré boli uhradené dňa 10.12.2012,

- faktúra 2012VY4300039376, ústavná (lôžková) starostlivosť za obdobie od 17.10.2012 do 31.10.2012

v sume 1.079 €, ktoré boli uhradené dňa 10.12.2012,

- faktúra č. 2012VY4300039738, LSPP – lekárska služba prvej pomoci za obdobie
17.10.2012/17.10.2012 v sume 9,45 €, ktoré boli uhradené dňa 12.12.2012,

- faktúra č. 2012VY4300042268, ŠAS – špecializovaná ambulantná starostlivosť za obdobie
28.11.2012/28.11.2012 v sume 7,67 €, ktoré boli vynaložené dňa 7.1.2013,

- faktúra č. 2012VY4300042706, SVLZ – spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky za obdobie od
2.11.2012 do 4.11.2012 v sume 4,80 €, ktoré boli uhradené dňa 4.1.2013,

- faktúra č. 2012VY4300043724, ŠAS – špecializovaná ambulantná starostlivosť za obdobie od
13.11.2012 do 20.11.2012 v sume 11,11 €, ktoré boli uhradené dňa 9.1.2013,- faktúra č. 2012VY4300046030, SVLZ – spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky za obdobie od
3.12.2012 do 27.12.2012 v sume 50,49 €, ktoré boli vynaložené dňa 1.2.2013,

- faktúra č. 2012VY4300048303, ŠAS – špecializovaná ambulantná starostlivosť za obdobie
5.12.2012/5.12.2012 v sume 3,83 €, ktoré boli uhradené dňa 11.2.2013,

- faktúra č. 2013VY4300001023, ŠAS – špecializovaná ambulantná starostlivosť za obdobie od 4.1.2013
do 11.1.2013 v sume 42,18 €, ktoré boli uhradené dňa 8.3.2013,

- faktúra č. 2013VY4300001023, SVLZ – spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky za obdobie
2.1.2013/2.1.2013 v sume 5,61 €, ktoré boli uhradené dňa 8.3.2013 a

- faktúra č. 2013VY4300001841, ŠAS – špecializovaná ambulantná starostlivosť za obdobie
17.1.2013/17.1.2013 v sume 3,83 €, ktoré boli uhradené dňa 13.3.2013. Náklady konania 1,50 €.

Náklady spolu 1.328,13 €.

15. Z protokolu Inšpektorátu práce Košice č.: IKO-01-23-2.2/P-J2-13 zo dňa 1.3.2013 z časti G.
zistené nedostatky bod 1 vyplýva, že v príčinnej súvislosti s udalosťou neboli zo strany postihnutej
zistené nedostatky. Zo strany zamestnávateľa VALEO SLOVAKIA, s.r.o., Závod VALEO Pri letisku,

Budova 1329, Košice došlo k porušeniu § 6 ods. 1, písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
v nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1, 2 príloha č. 1, bod č. 2.8 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní
pracovných prostriedkov v tom, že nezabezpečil, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi

na používanie bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia
zamestnanca. Ochranné zariadenie – ochranná bezpečnostná bariéra zváracej stanice (ultrazvukovej
zváračky) identifikačné číslo majetku predmetnej stanice je: 4200 00 000 258) v čase úrazu bola
nefunkčná, nezabránila stiahnutiu do zóny nebezpečenstva a kontaktu s pohybujúcimi sa časťami
pracovného prostriedku, t.j. pri vložení ruky cez ochrannú bariéru s kusom do hniezda, táto nezabránila

pohybu ultrazvukovej zváračky a následne vzniku úrazu. Zo strany inej organizácie neboli zistené
nedostatky. Zo strany iných osôb neboli zistené nedostatky.

16. Z dodatku č. 1 k protokolu č. ČÚ:016/12-IKO/Šá zo dňA 19.3.2013, v ktorom sa inšpektori
práce vyjadrili k vyjadreniu k protokolu zo strany žalovanej k príčine úrazu uviedli- chýbajúce alebo

nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie v danom prípade za nedostatočné ochranné
zariadenie sa považuje aj neúčinné ochranné zariadenie. Tlačidlo štart, ktorým sa spúšťal výrobný
proces a snímača na kontrolu prítomnosti výrobku vo zváračke, neslúžia k ochrane zamestnanca
pred možným vznikom úrazu, sú to technologické komponenty súvisiace s ovládaním ultrazvukovej
zváračky. Bezpečnostné prvky- ochranné dvierka a optická bariéra nedokázali ochrániť zamestnanca

pre vznikom úrazu, teda v čase vzniku pracovného úrazu neboli neúčinné. Vo vlastnom šetrení VALEO
SLOVAKIA, s.r.o., závod VALEO pri letisku, Budova 1329, Košice poukázal na nedostatky v samotnom
zapojení optickej bariéry. Optická bariéra ako certifikovaná bezpečnostná bariéra je od firmy SICK pri
správnom zapojení mala zabrániť vzniku úrazu. Platí to aj pre prípad možné mimovoľného zásahu do
nebezpečného priestoru stroja, kedy ochranné zariadenie malo okamžite zastaviť nebezpečný pohyb

stroja, preto v danom prípade nie je dôležité, či p. C. stlačila alebo nestlačila tlačidlo štart. Inšpektori
zotrvali na zistených nedostatkoch okrem iného v bodoch G.1) b).
17. Výzvou zo dňa 10.6.2013 žalobkyňa vyzvala žalovanú spoločnosť (pôvodne pod obchodným
menom) VALEO SLOVAKIA, s.r.o., letisko – budova 1329, 040 17 Košice, na úhradu vynaložených
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť: SVLZ – spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 110,62

€, LSPP – lekárska služba prvej pomoci 18,71 €, ústavná (lôžková) starostlivosť 1.079 €, ŠAS –
špecializovaná ambulantná starostlivosť 102,62 €, dopravná starostlivosť 13,66 €, lekárne, výdajne,
optiky, distribútori 2,02 €, spolu 1.326,63 €, náklady konania 1,50 €, náhrada nákladov spolu 1.328,13
€. Výzvu si žalovaná prevzala dňa 14.6.2013.

18. Za vzniknutý pracovný úraz bola právnemu predchodcovi žalovanej spoločnosti VALEO SLOVAKIA
s.r.o. rozhodnutím Inšpektorátu práce č. 51/13/S zo dňa 27.9.2013 v spojení s rozhodnutím Národného
inšpektorátu práce č. S/2014/00387-2.1, O-267/2013 zo dňa 20.1.2014 uložená pokuta vo výške 33.000
€ podľa § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie povinností stanovených predpismiuvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 125/2006 Z.z., konkrétne § 6 ods. 1, písm. a) zákona č.
124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2, prílohu č. 1, bod 2.8. nariadenia vlády
SR č. 392/2006 Z.z. Porušenie spočívalo v tom, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom

na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože nezabezpečil, aby pracovný prostriedok-
ultrazvuková zváračka, poskytnutý na používanie zamestnancovi p. B. C. bol prispôsobený tak, aby
pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Ochranné zariadenie-
ochranná bezpečnostná bariéra zváracej stanice (ultrazvukovej zváračky) bola v čase pracovného úrazu

nefunkčná, nezabránila stiahnutiu do zóny nebezpečenstva a kontaktu s pohybujúcimi sa časťami
pracovného prostriedku, t.j. pri vložení ruky cez ochrannú bariéru s kusom do hniezda, táto nezabránila
pohybuultrazvukovejzváračkyanáslednevznikuuvedenéhopracovnéhoúrazu,ktorýmbolaspôsobená
ťažká ujma na zdraví. Predmetné rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu v správnom
súdnictve, v ktorom žalovaná nebola úspešná. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom
sp. zn. 5Asan/8/2021 zo dňa 31.1.2024 kasačnú sťažnosť voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach

č.k. 7S/79/2018-16 zo dňa 14.10.2020 zamietol a účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného
konania nepriznal.

19. Z hlásenia úrazu vyplýva, že dňa 17.10.2012 o 17.15 hod. došlo k pracovnému úrazu B. C., bytom
D. XX, povolanie operátor- poranená zváracím strojom, otvorená zlomenina prstu ľavej ruky. Doručené

do Všeobecnej zdravotnej poisťovne dňa 22.11.2012.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v platnom znení (ďalej len „zákon
č. 580/2004 Z.z.“), poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne
poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená”).

21.Podľaustanovenia§3ods.2,písm.a)zákonač.580/2004Z.z.,verejnezdravotnepoistenájefyzická
osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak na území Slovenskej republiky
nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak je zamestnaná v cudzine a je
zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.

22. Podľa § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok
na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému
poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

23. Podľa § 25 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z., príslušná zdravotná poisťovňa je povinná
zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.

24. Podľa § 42 ods. 4, písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z.z.“), zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi
nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku
porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči
tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym
konaním.

25.Zvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobajepodanádôvodne.Súdmalpreukázané,
že dňa 17.10.2012 sa stal pracovný úraz na pracovisku u právneho predchodcu žalovanej, kedy
zamestnankyňa B. C. (ďalej aj ako „poškodená“) utrpela ťažkú ujmu na zdraví, ktorá je zároveň
poistenkou žalobkyne. Pri plnení pracovnej úlohy utrpela úraz tak, že pri výkone práce utrpela

poškodenie zdravia, prst na ľavej ruke traumatické amputácie- strata dvoch článkov, ktoré si vyžiadalo
ošetrenie. Poškodenej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v sume 1.326,63, ktoré náklady uhradila
poisťovňa. Žalobkyňa sa domáha titulom tzv. regresu svojho nároku na úhradu nákladov od žalovanej,
ktorá porušila svoje povinnosti, za čo jej bola uložená pokuta 33.000,- € v správnom konaní.

26. Medzi sporovými stranami bola sporná právna otázka, či žalovaná zavinila pracovný úraz svojej
zamestnankyni B. C.. Sporným medzi stranami je, či v danom prípade boli naplnené všetky predpoklady
pre uplatnený nárok poisťovne voči zamestnávateľovi, resp. jeho právnemu nástupcovi. Spornou jeaj výška nároku, t.j. či rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti zodpovedá pracovnému úrazu
poškodenej.

27. V prvom rade sa súd zaoberal skutočnosťou, či náklady na zdravotnú starostlivosť boli skutočne
vynaložené zo strany žalobkyne. Žalobkyňa súdu predložila prehľad vynaložených nákladov a následne
aj rozpis nákladov s uvedením čísel faktúr, špecifikáciou úkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti
s uvedením výšky nákladov a dátumu úhrady týchto nákladov. Rozpis nákladov bol overený revíznym
lekárom MUDr. Yvetou Návesňákovou, PhD. Žalobkyňa uviedla, že toto vyčíslenie liečebných nákladov

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť sa vykonáva priamo systémom, ktorý kontroluje a overuje revízny
lekár. Ak sa teda poistencovi zdravotnej poisťovne poskytne zdravotná starostlivosť, vynaložené náklady
sú v zmysle ust. § 9 zákona č. 571/2004 Z.z. skontrolované a odsúhlasené revíznym lekárom zdravotnej
poisťovne, ktorý potvrdzuje, že diagnózy a výkony poskytnutej zdravotnej starostlivosti sú v priamej
príčinnej súvislosti s poškodením zdravia poistenca. Súd skúmal vynaloženie poskytnutej zdravotnej
starostlivostispoukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzverejnenéhovZbierke

stanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky podč.R51/2010,vzmyslektorého
právo poisťovne vzniká zaplatením úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Z predložených
dokladov poisťovne mal súd preukázané, že poskytnutá zdravotná starostlivosť bola poskytnutá
v rozsahu ako požaduje žalobkyňa, nakoľko vynaložené náklady boli podrobne rozpísané v priložených
dokumentoch s tým, že tieto kontroloval a overoval revízny lekár. Zaplatenie jednotlivých faktúr mal

súd rovnako preukázané, ktoré na základe overenia revíznym lekárom boli vyplatené v jednotlivých
dňoch, na základe tam špecifikovaných faktúr (bod 14 rozsudku). Žalovaná namietala v priebehu
konania, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, pretože jej bola poskytnutá až 6
hodín po úraze a následne o 8 dní boli amputované dva články ľavého ukazováka, čím mala byť
prerušená príčinná súvislosť. K uvedenému súd uvádza, že konštatovať, že poskytnutá zdravotná

starostlivosť nebola poskytnutá správne, teda non lege artis môže len Úrad pred dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a vyjadriť sa k následkom úrazu môže len znalec v príslušnom odbore. Súdu však
nebolo preukázané, aby bolo konštatované poskytnutie zdravotnej starostlivosti non lege artis, alebo,
aby vynaložené náklady, a ktoré presne, neboli v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutým úrazom a
takéto skutočnosti ani žalovaná netvrdila, čím kvalifikovane nevyvrátila tvrdenia žalobkyne o rozsahu

poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Navyše náklady už boli vyplatené žalobkyňou po tom, čo boli
skontrolované a overené revíznym lekárom, preto má súd za to, že boli vynaložené v priamej príčinnej
súvislosti s pracovným úrazom.

28. Súd skúmal splnenie predpokladov pre uplatnenie práva zo strany žalobkyne na úhradu

vynaloženýchnákladovzaposkytnutúzdravotnústarostlivosť.Poisťovňamátotoprávovočitretejosobe,
ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
Súd sa zameral na zistenie, či zo strany žalovanej došlo k protiprávnemu konaniu. V zmysle ust.
§ 196 CSP je súd okrem iného viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal. Pre konajúce súdy

je tak záväzné rozhodnutie, podľa ktorého žalovaná spáchala správny delikt v podobe porušenia
jej povinností podľa zákona č. 125/2006 Z.z. V rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice č. 51/13/S zo
dňa 27.9.2013 bolo konštatované spáchanie správneho deliktu za porušenie povinností stanovených
predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 125/2006 Z.z., konkrétne § 6 ods. 1, písm.
a) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2, prílohu č. 1, bod 2.8.

nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. Porušenie spočívalo v tom, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia
so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými
predpismi na zaistenie BOZP, pretože nezabezpečil, aby pracovný prostriedok- ultrazvuková zváračka,
poskytnutý na používanie zamestnancovi p. B. C. bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola
zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Ochranné zariadenie- ochranná bezpečnostná

bariéra zváracej stanice (ultrazvukovej zváračky) bola v čase pracovného úrazu nefunkčná, nezabránila
stiahnutiu do zóny nebezpečenstva a kontaktu s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku,
t.j. pri vložení ruky cez ochrannú bariéru s kusom do hniezda, táto nezabránila pohybu ultrazvukovej
zváračky a následne vzniku uvedeného pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na
zdraví. Za uvedené protiprávne konanie bola uložená žalovanej pokuta vo výške 33.000,- €. Je pravdou,

že správne orgány a ani správne súdy v prípade ukladania sankcií za spáchanie správnych deliktov
neskúmajú zavinenie, keďže v týchto prípadoch ide o objektívnu zodpovednosť právnickej osoby.
Uvedené závery boli potvrdené aj v Dodatku č. 1 k Protokolu. Súd mal preukázané, že následkom
protiprávneho konania žalovanej došlo k úrazu poškodenej.29. Z výpovedí oboch svedkov mal súd preukázané, že k pracovnému úrazu nedošlo zavinením
konkrétnej fyzickej osoby, ale k zraneniu došlo náhlym zlyhaním zariadenia ultrazvukovej zváračky, ktoré

sa neskôr nepodarilo zreprodukovať. Z tohto dôvodu spoločnosť pristúpila k výmene takmer všetkých
komponentov na stroji, čím vznikol akoby nový stroj, čo bolo ešte pre žalovanú nákladnejšie. V danom
prípadenešloonovýstroj,aleboltransferovanýzfrancúzskehozávodu,kdebolužniekoľkorokov,priam
niekoľko desiatok rokov, ako vypovedal svedok A. D. D.. Z časti G protokolu Inšpektorátu práce Košice
č. IKO-01-23-2.2/P-J2-13 zo dňa 1.3.2013 mal súd preukázané, že zo strany iných osôb neboli zistené

nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou. Pri právnickej osobe však v zásade nemožno hovoriť
ozavinenívtomistomzmysleakoufyzickejosoby.Podľanázorusúduzavineniezodpovedávnútornému
psychickému vzťahu človeka jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu a jednak k výsledku tohto
protiprávneho konania, ktorý má za následok jeho prípadnú trestnú alebo civilno-právnu zodpovednosť.
Zavinenie ako stav vedomia a vôle, ktoré môže mať len konkrétna fyzická osoba, nie je možné skúmať
u právnickej osoby, za ktorú vždy konajú jednotlivé fyzické osoby. Zavinenie pri právnickej osobe tak ani

nie je pojmovým znakom správneho deliktu. Ak zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu, za
ktorý bola žalovaná v správnom konaní právoplatným rozhodnutím postihnutá, tak otázku jej zavinenia
ako subjektívnej stránky konania žalovanej nie je možné skúmať ani vo vzťahu k jej povinnosti uhradiť
zdravotnej poisťovni náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona
č. 577/2004 Z.z. Žalovaná nevykonala všetky opatrenia potrebné pre bezpečnosť a ochranu zdravia

zamestnankyne pri práci, preto je zodpovedná za svoje protiprávne konanie. Súdu sú známe prípady, pri
ktorých sa skúma zavinenie vo vzťahu k fyzickým osobám, ktorých protiprávne konanie bolo predmetom
konania pred trestným súdom, alebo pred orgánom prejednávajúcim priestupok, kde tieto skúmajú
zavinenie a následne tak je táto otázka vyriešená. Nejde však o konania, predmetom ktorých by bolo
skúmanie otázky zavinenia právnickej osoby, pokiaľ pracovný úraz nezavinili fyzické osoby, u ktorých je

možné skúmať otázku zavinenia. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13Cob/389/2014, ktoré sa zaoberalo otázkou zavinenia u fyzickej osoby podnikateľa, ako aj
u právnickej osoby. Právnym následkom je, že sa táto otázka u právnických osôb v takomto prípade
neskúma.

30. Žalovaná sa v konaní bránila a v otázke skúmania zavinenia poukazovala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/19/2008 zo dňa 21.1.2009, ktoré všeobecne
poukazuje na zavinenie tretej osoby, ale nerieši otázku zodpovednosti právnickej osoby, keď
k pracovnému úrazu došlo bez zavinenia fyzickej osoby.

31. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu, z právnych úvah naznačených súdom a z
citovaných zákonných ustanovení, má súd za to, že boli splnené všetky predpoklady pre vznik práva
žalobkyne domáhať sa náhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť od
žalovanej, preto vo výroku I. zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.326,63 €.

32. Podľa § 121 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

33. Súd vo výroku I. priznal žalobcovi aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré preukázateľne
vynaložil v sume 1,50 € za vynaložené náklady na poštovné, o čom predložil súdu výzvu na úhradu

nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 10.6.2013 a doručenku.

34. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč.
zák.).

35. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky(ďalejlen„ECB“)
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.36. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

37. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania po tom, čo ju o plnenie
požiadala žalobkyňa, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušnými
ustanoveniamiObčianskehozákonníkavspojenísnariadenímvládyatovovýške5,50%ročnezosumy

1.326,63 € od 30.6.2013 (po uplynutí lehoty 15 dní na plnenie od doručenia výzvy dňa 10.6.2013, ktorú
prevzala žalovaná dňa 14.6.2013 a ktorá uplynula dňa 29.6.2013) do zaplatenia tak, ako požadovala
žalobkyňa, o čom súd rozhodol vo výroku I. tohto rozsudku.

38. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu teda k 30.6.2013 bola 0,50 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší.

39. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

40. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP (a contrario), keď

žalobkyňa bola síce v konaní plne úspešná, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli, preto súd z dôvodu
procesnej ekonómie jej náhradu trov konania priamo v rozhodnutí vo výroku II. nepriznal. Náklady,
ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením pohľadávky jej súd priznal vo výroku I. rozsudku, nakoľko tieto
považoval za príslušenstvo pohľadávky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).