Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 20, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 20Cb/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323203324
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. PaedDr. Andrea Kontárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:1323203324.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou PaedDr. Mgr. Andreou Kontárovou

v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom:
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokát,
so sídlom: Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 079 721, proti
žalovanému v 1. rade: MED - ART, spol. s r.o., so sídlom: Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, IČO: 34 113
924, zastúpený: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom: Bottova 34, 949 01 Nitra, IČO: 40 495 931,
a žalovanému v 2. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Róbert
Bockanič, advokát, so sídlom: Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 31 805 922, o zaplatenie sumy vo

výške 257.753,32 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 25.992,- eur zastavuje.

II. Žalobu voči žalovanému v 1. rade zamieta.

III. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.

IV. Žalovanému v 1. rade voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V. Žalovanému v 2. rade voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1/ Podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na Mestskom súde Bratislava III dňa 13.07.2023,
postúpeným Okresnému súdu Nitra dňa 29.04.2024, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 257.753,32 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca a žalovaný v 1. rade ako poistník uzatvorili poistnú zmluvu č. 6587623916, č. návrhu
3550147556, poistenie súboru motorových vozidiel s účinnosťou od 01.01.2016 na dobu neurčitú,

pričom do poistenia bolo zaradené aj motorové vozidlo EČV: D.. Dňa 07.09.2017 v čase o 15:05 hod.
došlo v Bratislave v Petržalke k dopravnej nehode a to tak, že žalovaný v 2. rade ako vodič jazdiaci
poisteným motorovým vozidlom zn. PEUGEOT BOXER, EČV: D. po chodníku nachádzajúcom sa na
odvrátenejčastibudovypoliklinikyŠustekovaviedolnákladnémotorovévozidlotýmspôsobom,žepočas
cúvania sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a teda v rozpore
so zákonom nezaistil bezpečné cúvanie. Vodič zadnou časťou vozidla zrazil a prešiel v smere jeho
cúvania a následnou jazdou vpred v strede uvedeného chodníka tam stojaceho chodca A. C. E., z miesta

dopravnej nehody odišiel preč, pričom svojim konaním spôsobil poškodenému chodcovi A. C. E. ťažké
ublíženie na zdraví s priemernou dobou liečenia v trvaní 50 – 52 týždňov. Poškodený bezprostredne
po náraze zostal nehybne ležať na chodníku, pričom žalovaný v 2. rade neposkytol potrebnú pomoc
poškodenému napriek tomu, že mu v tom nebránili žiadne okolnosti, ani jej poskytnutím nehrozilo žiadnenebezpečenstvo pre neho alebo zraneného a bez poskytnutia pomoci poškodenému žalovaný v 2. rade
z miesta nehody odišiel.
1.1/ Žalovaný v 1. rade oznámil škodovú udalosť. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody.

Žalobca pristúpil k výpočtu poistného plnenia a titulom nákladov súvisiacich s liečením, zdravotnými
pomôckami a liekmi poukázal dňa 16.09.2020 plnenie vo výške 5.508,05 eura priamo poškodenému.
Dňa 13.04.2023 titulom poplatku za vystavenie znaleckých úkonov 99108/22 a 99031/23 poukázal
žalobca plnenie vo výške 60 eur a za znalecký úkon 99018/21 poukázal žalobca dňa 04.05.2021 plnenie
vo výške 30 eur, pričom celkom titulom nákladov na liečbu žalobca poškodenému vyplatil sumu vo výške

5.598,05 eura.
1.2/ Znaleckým posudkom č. 99029/20 forensic.sk vyčíslil bodové ohodnotenie titulom SSU v počte
5 300 bodov a po prepočítaní za 1 bod 21,84 eura žalobca poukázal titulom SSU dňa 16.07.2020
poškodenému plnenie vo výške 115.752,- eur. Následne na základe doplnenia č. 2 k predmetnému
znaleckému posudku titulom SSU bolo priznaných ešte 140 bodov, čo po prepočte predstavuje 3.391,-
eur a žalobca plnenie vo výške 3.391,- eur poukázal poškodenému dňa 12.04.2023. Celkovo titulom

SSU žalobca poškodenému vyplatil sumu 119.143,- eur.
1.3/ V dôsledku ťažkého ublíženia na zdraví bol poškodený A. C. E. uznaný invalidným. Dňa
13.06.2022 Sociálna poisťovňa vyzvala žalobcu (poisťovňu) na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou
dôchodkových dávok poškodenému formou invalidného dôchodku vo výške 31.492,55 eura. Žalobca
pristúpil k vyplateniu plnenia a dňa 22.06.2022 poukázal Sociálnej poisťovni sumu vo výške 31.492,55

eura. Žalobca pristúpil aj k vyplateniu náhrady za bolesť celkom vo výške 100.176,- eur, ktoré plnenie
poukázal priamo poškodenému. Žalobca titulom refundácie poukázal zdravotnej poisťovni Dôvera dňa
16.09.2020 plnenie vo výške 748,15 eura a dňa 21.06.2022 plnenie vo výške 595,57 eura.
1.4/ Žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je teda poistníkom a žalovaný v 2. rade zavinil dopravnú

nehodu ako vodič jazdiaci poisteným motorovým vozidlom, teda je poisteným. Žalovaný v 2. rade bol
zamestnancom u žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade neohlásili dopravnú
nehodu polícii a žalovaný v 2. rade na mieste dopravnej nehody nezotrval do príchodu polície a z miesta
nehody odišiel.
1.5/ Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na náhradu poistného

plnenia, ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 12 zákona
o cestnej premávke. Žalobca vyzval žalovaného v 2. rade na náhradu poskytnutého plnenia, a to výzvou
z 27.04.2023 na úhradu plnenia vo výške 5.598,05 eura, výzvou z 27.04.2023 na úhradu plnenia
vo výške 119.143,- eur, výzvou z 27.07.2022 na úhradu plnenia vo výške 31.492,55 eura, výzvou z
27.04.2023 na úhradu plnenia vo výške 112.380,50 eura a výzvou z 08.10.2020 na úhradu plnenia vo

výške 748,15 eura. Žalobca vyzval aj žalovaného v 1. rade na náhradu poistného plnenia.

2/ Okresný súd Nitra zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na zaplatenie žalovanej
sumy s príslušenstvom platobným rozkazom č. k. 20Cb/100/2024-284 z 03.05.2024, voči ktorému podal
žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. Nakoľko žalovaný

v 1. rade a žalovaný v 2. rade podali včas riadne odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu, platobný
rozkaz bol v zmysle § 267 ods. 4 Civilného sporového poriadku zrušený.

3/ Žalovaný v 1. rade v podanom odpore poukázal na konanie vedené Mestským súdom Bratislava
IV pod sp. zn. B5-24C/38/2019, v ktorom sa poškodený A. C. E. na strane žalobcu domáhal rôznych

nárokov, na ktoré mu mal ako poškodenému vzniknúť nárok na základe dopravnej nehody. Žalovaný v 1.
rade uviedol, že predmetné konanie bolo voči nemu zastavené. Ďalej zdôraznil, že z viacerých výziev,
ktoré mu zaslal žalobca, nebolo zrejmé, z čoho sa skladali poskytnuté poistné plnenia a ani kedy a či
vôbec tieto údajné poistné plnenia boli poškodenému poskytnuté. Na všetky výzvy žalobcu žalovaný v 1.
rade odpovedal tak, že uviedol jasnú, zrozumiteľnú argumentáciu, prečo je toho názoru, že vznesené

požiadavky žalobcu na náhradu neuznáva a považuje ich za nezákonné. Žalobca v podanej žalobe
poukazuje na výzvy, ktoré doručoval výlučne žalovanému v 2. rade. Žalobca si neuplatnil regres voči
žalovanému v 1. rade, a preto žalovanému v 1. rade nie je zrejmé, z akých údajných nárokov žalobcu
sa má skladať žalovaná suma v tomto súdnom konaní.
3.1/ Žalovaný v 1. rade uviedol, že vo výzvach, ktoré mu boli doručené žalobcom (tieto nie sú predmetom

tohto konania), sa žalobca obmedzil výlučne na konštatovanie, že žalovaný v 1. rade mal údajne
porušiť povinnosť „ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou,
neprivolanie polície“. Žalovaný v 1. rade je toho názoru, že nie je účastníkom dopravnej nehody, nakoľko
žalovaný v 1. rade sa priamo aktívne a ani pasívne nezúčastňoval na dopravnej nehode a nemožnobez ostatného považovať vlastníka resp. prevádzkovateľa motorového vozidla za účastníka dopravnej
nehody. Pasívnou účasťou na dopravnej nehode sa rozumie taká účasť, ktorá nevyhnutne predpokladá
osobnú prítomnosť takejto osoby pri dopravnej nehode a jej zmyslové vnímanie priebehu skutkového

stavu dopravnej nehody. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ motorového vozidla nebol osobne
prítomnývčasedopravnejnehodynamiestedopravnejnehody,apretonemalžiadnuvedomosťovzniku
dopravnej nehody v danom čase. Žalovaný v 1. rade sa o dopravnej nehode dozvedel krátko po
dopravnej nehode na základe telefonátu polície, z čoho vyplýva, že polícia bola o dopravnej nehode
informovaná skôr, a preto nebol dôvod opakovane nahlasovať vznik tejto dopravnej nehody na polícii.

Formálne trvanie na privolaní polície aj napriek tomu, že táto už na polícii bola ohlásená, je šikanóznou
a absurdnou požiadavkou zo strany žalobcu. Žalovaný v 1. rade dal do pozornosti Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 90/2021 z 30. novembra 2021 v zmysle ktorého „Ústavný
súd k uvedenému dodáva, že je to práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo strany
všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa riadne
zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky,

no súčasne musia všetci zainteresovaní konať férovo. Pokiaľ mierne oneskorenie nespôsobí žiaden
negatívny následok a k danej situácii pristúpia dôvody hodné osobitného zreteľa (nevedomosť o škode,
vážne zranenie manželky a jej následné onkologické ochorenie, akútne starosti s tým spojené), nesmie
ich súd opomenúť. Právo v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom priznávanie obdobných nárokov
ako v posudzovanej veci môže často narážať na samu podstatu dobrých mravov“. Z citovaného nálezu

je nespochybniteľné, že pri regresnom nároku uplatneného poisťovateľom je nevyhnutné posudzovať
dôvody hodné osobitného zreteľa, pokiaľ takéto okolnosti nespôsobia žiaden negatívny následok.
3.2/ V závere žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania u nárokov žalobcu v zmysle § 12 ods.
4 zákona č. 381/2001 Z. z., nakoľko žaloba žalobcu bola doručená súdu dňa 29.04.2024 a takéto
nároky žalobcu sú s ohľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie premlčané. S ohľadom na

predložené listinné dôkazy nie je možné jednoznačne uvedenú sumu ustáliť, nakoľko dôkazy predložené
žalobcom nie všetky obsahujú sumu úhrady. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v 1. rade žiadal
súd o zrušenie platobného rozkazu, o zamietnutie žaloby voči žalovanému v 1. rade a o priznanie trov
konania žalovanému v 1. rade v rozsahu 100%.

4/ Žalovaný v 2. rade v podanom odpore odmietol žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu ako
nedôvodný. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že dopravná nehoda bola spôsobená žalovaným v 2. rade,
avšak sa tak stalo vo vozidle patriacom žalovanému v 1. rade počas plnenia pracovných úloh zo strany
žalovaného v 2. rade ako zamestnanca žalovaného v 1. rade a z tohto dôvodu nie je možné žalovaného
považovať za poisteného v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. a súčasne tak žalobca nemá

nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovanému v 2. rade. Žalobca sa v tomto prípade môže
domáhať náhrady poistného plnenia len voči poistníkovi, ktorým je žalovaný v 1. rade, čím žalovanému
v 2. rade postavenie poistníka neprislúcha. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 2. rade považoval nárok,
ktorý bol voči nemu uplatnený zo strany žalobcu za nedôvodný v celom rozsahu. Tvrdenie, že
žalovaného v 2. rade nie je možné považovať za poisteného vyplýva aj zo znenia listinného dôkazu

označeného ako „Oznámenie o škodovej udalosti poisteným“, nakoľko v predmetnom dokumente je ako
poistený označený žalovaný v 1. rade a nie žalovaný v 2. rade. Žalobca sa od žalovaného v 2. rade
domáha zaplatenia peňažnej sumy vo výške 257.753,32 eura z dôvodu, že mu vznikol nárok na náhradu
poistného plnenia, ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pričom
žalobca nevyplatil celú vyššie uvedenú sumu jednorazovo, ale k jej vyplateniu došlo postupne viacerými

platbami. Sám žalobca predložil súdu ako dôkaz doklady, z ktorých má vyplývať, v akom čase došlo zo
strany žalobcu k vyplateniu poistných plnení. Žalovanému v 2. rade bolo spolu s platobným rozkazom
doručenéajpotvrdenievystavenésúdomvzmyslektoréhosúdpotvrdilprijatienávrhunazačatiekonania
dňa 29.04.2024, čím z listinných dôkazov a platobného rozkazu doručených žalovanému v 2. rade
vyplýva, že viac ako 3 roky pred doručením návrhu na začatie konania súdu, resp. od uplatnenia práva

na súde boli zo strany žalobcu vyplatené sumy v celkovej výške 186.822,20 eura predstavujúce poistné
plnenia. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného
práva v rozsahu 186.822,20 eura ako aj úroku z omeškania z tejto sumy, nakoľko uplynutím premlčacej
doby v zmysle § 12 ods. 4 zákona. č. 381/2001 Z. z. došlo k premlčaniu práva žalobcu. V prípade, ak by
žalovaný v 2. rade akceptoval, že platobný rozkaz bol vydaný na podklade návrhu na začatie konania,

ktorý bol doručený Mestskému súdu Bratislava III. dňa 27.07.2023, tak z listinných dôkazov doručených
žalovanému v 2. rade spolu s platobným rozkazom vyplýva, že viac ako 3 roky pred doručením návrhu
na začatie konania súdu, resp. od uplatnenia práva na súde boli zo strany žalobcu vyplatené sumy vo
výške 172.376,- eura predstavujúce poistné plnenia. Z uvedeného dôvodu aj v tomto prípade žalovanýv 2. rade vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného práva v rozsahu 172.376,- eur ako aj
úroku z omeškania z tejto sumy.

5/ Žalobca vo vyjadrení k námietke premlčania žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade vzal žalobu
v časti 25.992,- eur späť a žiadal súd konanie v tejto časti zastaviť, nakoľko v tejto časti je námietka
premlčania žalovaných dôvodná. Návrh na začatie konania bol zo strany žalobcu doručený Mestskému
súdu Bratislava III dňa 13.07.2003 vedený pod sp. zn. 79Cb/17/2023, po odstránení technického
problému EZZK žalobca dokumenty podpísal zaručenou konverziou a podaním zo dňa 28.07.2023

doplnilkexistujúcejspisovejznačke79Cb/17/2023.NáslednebolspispostúpenýOkresnémusúduNitra,
ktorý po postúpení sporu pridelil novú spisovú značku 20Cb/100/2024, a teda je nesporné, že sa nejedná
o nový návrh na začatie konania. K vznesenej námietke premlčania žalobca zastáva názor, že nárok
uplatnený predmetnou žalobou vo výške 231 761,32 EUR premlčaný nie je. Pre plynutie premlčanej
dobyjepotrebnérozlišovaťdátumpoukázaniaadátumodpísaniafinančnýchprostriedkovzúčtužalobcu
v prospech prijímateľa poistných plnení (teda dátum vyplatenia), nakoľko podľa § 12 ods. 4 zákona č.

381/2001 Z. z., právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo
2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. Žalobca predložil súdu výpisy z účtu
na preukázanie vyplatených poistných plnení.
5.1/ K vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol, že žalovaný v 2. rade nepredložil k podanému odporu
listinné dôkazy svedčiace o tom, že bol zamestnancom žalovaného v 1. rade a nepreukázal, že v čase,

kedy došlo k dopravnej nehode išlo o služobnú jazdu a teda ku škode došlo v bezprostrednej súvislosti
s plnením pracovným povinností.
5.2/ Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného v 1. rade uviedol, že je nesporné, že prevádzkou
poisteného motorového vozidla bola spôsobená dopravná nehoda, taktiež je nesporné, že poistnú
zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavrel ako

poistník žalovaný v 1. rade, pričom pri dopravnej nehode bola spôsobená škoda na zdraví, ktorú zavinil
žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade relevantným spôsobom nepreukázal, že vodič jazdiaci poisteným
motorovým vozidlom, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená, použil toto vozidlo neoprávnene, bez
vedomia a súhlasu majiteľa, resp. na súkromné účely.

6/ Žalovaný v 1. rade k vyjadreniu žalobcu uviedol, že berie na vedomie čiastočné späťvzatie žaloby
žalobcu a opakovane poukázal na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval údajne
poskytnuté plnenia, ich dôvody, skutkové základy a právne tituly, žalobca predmetné výzvy na regresné
plnenia, ktorých úhrady sa domáha v konaní, žalovanému v 1. rade nedoručoval, čo aj sám žalobca
potvrdil. Žalobca do dnešného dňa nezdôvodnil ním uplatňovaný nárok na regresné plnenie v ním

uplatňovanej výške. Nie je zrejmé, z akých dôvodov si žalobca uplatňuje práve uplatnenú výšku
regresného plnenia a to s ohľadom na skutkové a právne okolnosti vzniku škodovej udalosti. S ohľadom
na ustálenú súdnu prax má žalovaný v 1. rade za to, že strohé konštatovanie, že žalovaný v 1. rade
mal údajne porušiť povinnosť „ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou
udalosťou, neprivolanie polície“, nie je dostatočným zdôvodnením práve žalobcom uplatnenej výšky

regresného plnenia. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v 1. rade žiadal súd, aby žalobu voči
žalovanému v 1. rade zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

7/ Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 18.07.2024 poukázal na konanie vedené Mestským súdom

Bratislava IV. pod č. k. B5-24C/38/2019 a na závery uvedené na strane 12 rozsudku zo dňa 23.10.2020
„Na základe uvedeného súd ustálil, že za škodu spôsobenú žalobcovi prevádzkou motorového vozidla
patriacehozamestnávateľovižalovanéhovdruhomrade,vpriamejsúvislostisvýkonomjehopracovných
povinností, musí na dodržanie zákonom stanovenej objektívnej zodpovednosti za takúto škodu, niesť
zodpovednosť aj žalovaný v prvom rade ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým predmetná

škoda vznikla a to v súčinnosti s poisťovateľom, u ktorého bolo vozidlo v čase poistnej udalosti“. Z vyššie
uvedeného podľa názoru žalovaného v 2. rade vyplýva, že žalovaný v 2. rade bol v čase dopravnej
nehody zamestnanom žalovaného v 1. rade a súčasne, že k dopravnej nehode a spôsobeniu škody
došlovpriamejsúvislostisvýkonompracovnýchpovinnostížalovanéhov2.radevprospechžalovaného
v 1. rade. Žalovaný v 2. rade uviedol, že v súčasnosti už nedisponuje pracovnou zmluvou, na základe

ktorej vykonával v pracovnom pomere ako zamestnanec prácu pre žalovaného v 1. rade a nedisponuje
a ani v minulosti nedisponoval evidenciou o používaní motorového vozidla, ktorým bola dňa 07.09.2017
spôsobená dopravná nehoda. Predmetné vozidlo mu bolo odovzdávané zodpovedným zamestnancomžalovaného v 1. rade výlučne za účelom plnenia pracovných povinností. Žalovaný v 2. rade motorovým
vozidlom nedisponoval vo svojom voľnom čase, resp. mimo pracovný čas.

8/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že považuje za nesporné,
že žalovaný v 1. rade uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu pre zodpovednosť prevádzky motorových
vozidiel a vozidlo, ktorým došlo dňa 07.09.2017 k nehode bolo zaradené do poistenia a že dopravnú
nehodu dňa 07.09.2017 zavinil žalovaný v 2. rade, ktorý ako vodič nedodržal všetky povinnosti účastníka
cestnej premávky a pri cúvaní narazil a prešiel cez chodca C. E. a následne mu spôsobil ťažkú

ujmu na zdraví. Žalovaný v 1. rade ako poistník riadne nahlásil poistnú udalosť a poškodený si
uplatnil z poistenia zodpovednosti voči žalobcovi nárok na náhradu škody. Žalobca pristúpil k výpočtu
poistného plnenia a realizoval poistné plnenie z viacerých titulov, konkrétne titulom nákladov súvisiacich
s liečením a zdravotnými pomôckami, titulom bolestného a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia,
pričom výpočet bolestného a SSÚ bolo vyčíslené bodovým ohodnotením zdravotnej poisťovne, taktiež
z dôvodu ťažkého ublíženia na zdraví bola poškodenému priznaná invalidita, následne sociálna

poisťovňa vyplácala dávky invalidného dôchodku a následne vyzvala žalobcu na refundáciu týchto
dávok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého
došlo ku škode, nepostupoval v súlade so zákonom a keď zavinil dopravnú nehodu, na miesto nehody
neprivolal políciu a z miesta nehody odišiel, žalobcovi vznikol nárok z § 12 na uplatnenie postihu voči
žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 1.rade bol zamestnávateľom vodiča motorového vozidla, prevádzkou

ktorého došlo ku škode, a z toho dôvodu si žalobca uplatňuje nárok na postih i voči žalovanému v 1.
rade. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie a žalovaný v 2. rade taktiež,
a z toho dôvodu je nevyhnutné, aby žalovaný v 1. a 2. rade relevantným spôsobom preukázali, či v čase
dopravnej nehody žalovaný v 2. rade ako zamestnanec vykonával činnosť pre svojho zamestnávateľa,
teda či sa jedná o škodu v súvislosti s plnením pracovných povinností, resp. či nedošlo zo strany

žalovaného v 2. rade k nejakému excesu, to znamená, že ku škode neprišlo v súvislosti s plnením
pracovných povinností. Žalovaný v 1. rade napriek námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
nepreukázal, že by žalovaný v 2. rade použil vozidlo bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa a žalovaný
v 2. rade nepreukázal, že ku škode došlo pri plnení pracovných povinností a že mu žalovaný v 1.
rade ako zamestnávateľ riadne vypísal cestovné príkazy a plnil povinnosti v zmysle pokynov svojho

zamestnávateľa. V zmysle nálezu Ústavného súdu poisťovateľ si môže vybrať, či bude uplatňovať
postih voči poistníkovi, ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, alebo vodičovi, teda poistenému,
ktorý jazdil na vozidle, ktoré bolo poistené v čase dopravnej nehody u žalobcu. Pokiaľ žalobca v tomto
prípade nemá preukázané, či došlo k výlučne plneniu pracovaných povinností, či sa jednalo o pracovné
povinnosti vyplývajúce z pracovnej náplne a či mal riadne evidovaný výkaz jázd, využíva právo postihu

voči žalovanému v 1. aj 2. rade spoločne a nerozdielne.

9/ Právny zástupca žalovaného v 1. rade sa na pojednávaní pridržiaval písomných podaní a uviedol,
že podľa § 66 ods. 1 zákona o cestnej premávke, je účastníkom dopravnej nehody osoba, ktorá
sa priamo aktívne, alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. Z ods. 2 § 66 je zrejmé, že

povinnosti účastníka dopravnej nehody sú nevyhnutne viazané na prítomnosť účastníka dopravnej
nehody na mieste dopravnej nehody v čase dopravnej nehody. Účastníkom dopravnej nehody preto nie
je automaticky prevádzkovateľ vozidla, ktorý však na mieste nehody, v čase nehody nebol. Pasívnou
účasťou sa v zásade rozumie napríklad osoba svedka dopravnej nehody, teda osoba, ktorá svojimi
zmyslami vnímala skutkový priebeh dopravnej nehody, avšak aktívne do priebehu skutkovej nehody

nezasiahla. Žalovaný v 1. rade v čase dopravnej nehody nebol na mieste dopravnej nehody, nebol
aktívnym ani pasívnym účastníkom, a preto ani nemohol porušiť povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu
policajtovi. Ďalej odkázal na svoje písomné podanie a aj na svedeckú výpoveď pána F.. Samotný právny
zástupca žalobcu uviedol a nepriamo potvrdil toto ich tvrdenie a argumentáciu, nakoľko uviedol, že
regresný postih voči žalovanému v 1. rade uplatňuje titulom existencie pracovno-právneho pomeru

medzi žalovaným v 1. a 2. rade. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nepostupuje
žalobca titulom § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení a odhliadnuc od uvedeného považoval za
nevyhnutné poukázať aj na legislatívnu úpravu de lege ferenda účinnú od 01.08.2024, v zmysle ktorej
zákonodarca preniesol súdnu prax, osobitne nález Ústavného súdu, na ktorý poukázal aj v písomných
podaniach,vzmyslektoréhojepotrebnébraťohľadnadôvodyosobitnéhozreteľapriporušenípovinnosti

ohlásiť dopravnú nehodu, čo musí viesť k sťaženiu, alebo znemožneniu riadneho prešetrenia. Na
uvedené poukázal z dôvodov právnej opatrnosti a má zato, že neohlásenie polícii v čase, keď už polícia
o dopravnej nehode bola informovaná, nemôže bez ďalšieho automaticky zakladať regresný nárokžalobcu. S ohľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť voči žalovanému v 1. rade a priznať mu nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10/ Právny zástupca žalovaného v 2. rade sa na pojednávaní pridržiaval písomných podaní a uviedol,
že žalovaného v 2. rade nemožno považovať za poisteného v zmysle ustanovenia § 2 písm. f) zák. č.
381/2001 Z. z., pričom odkázal na podaný odpor a predmetnú argumentáciu. V dôsledku uvedeného má
zato, že žalobca nemá nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovanému v 2. rade v zmysle ust. § 12
zák. č. 381/2001 Z. z. a zdôraznil že A. C. E. - poškodený pri dopravnej nehode, si voči žalovanému v 2.

rade neuplatnil nárok na náhradu škody z titulu SSU ani z titulu bolestného. Mestský súd Bratislava IV.
napokonzastavilkonanievočižalovanémuv2.rade,ajpokiaľišloonárokC.E.nanáhradunemajetkovej
ujmy, a to v dôsledku späťvzatia žaloby. Uvedené svedčí o tom, že žalovaný v 2. rade nezodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nemožno ho považovať za poisteného v zmysle
§ 2 zákona č.381/2001 Z. z.. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný v 2. rade nepredložil dôkazy
o tom, že bol zamestnancom žalovaného v 1. rade a že ku škode došlo v bezprostrednej súvislosti

s plnením pracovných povinností žalovaným v 2. rade, predložil súdu ako dôkaz časť rozsudku OS
Bratislava V., sp. zn. 24C/38/2019, kde tento súd na strane 12 konštatoval, že škoda bola spôsobená vo
vozidle zamestnávateľa žalovaného v 1. rade a že vznikla v priamej súvislosti s plnením jeho pracovných
povinností. Poukázal na to, že účastníkom predmetného konania bol aj žalobca. Žalovaný v 2. rade
navrhol vykonať výsluch konateľa žalovaného v 1. rade, a to za účelom preukázania zamestnaneckého

vzťahu žalovaného v 2. rade k žalovanému v 1. rade ako aj za účelom potvrdenia, že škoda vznikla v
priamej súvislosti s plnením pracovných úloh žalovaného v 2. rade. Žalobca sa priamo nevyjadril, či v
nadväznosti na predmetný rozsudok a v ňom uvedené zistenia naďalej považuje predmetné skutočnosti
za sporné, alebo tento svoj názor nejako koriguje. Ak to považuje žalobca naďalej za sporné, potom trvá
na výsluchu konateľa žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade považuje nárok uplatnený voči nemu za

nedôvodný a navrhuje, aby súd žalobu voči nemu zamietol.

11/ Konateľ žalovaného v 1. rade G. H. na pojednávaní potvrdil, že motorové vozidlo v čase činu bolo
riadne poistené, aj čo sa týka povinného zmluvného poistenia a že pán B. bol ich zamestnancom,
konkrétne bol vodič. Ďalej uviedol, že spoločnosť žalovaného v 1. rade nebola prítomná pri dopravnej

nehode, bol tam iba vodič. Náplňou práce vodiča je rozvoz tovaru ich odberateľom a bližšia náplň
je špecifikovaná v pracovnej zmluve. Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená nehoda, bolo v čase
nehody vo vlastníctve žalovaného v 1. rade.

12/ Svedok Daniel Kesely na pojednávaní uviedol, že je zamestnaný u žalovaného, pracuje na pozícii

manažéra dopravy, má na starosti vozidlá, smeny. V deň nehody o 13:30 hod. išiel pán B. do Bratislavy,
mal na starosti vyvážať lekárne v Petržalke. Keď bolo šero, volal mu pán z polície a dotazoval sa,
či majú nejakú dodávku v Petržalke. Vedel, že tam majú vozidlo. Z polície mu povedali, že tam bola
spôsobená nejaká nehoda, aby kontaktoval vodiča s tým, aby sa vrátil na uvedené miesto. Zavolal preto
vodičovi, aby tam šiel. Potom mu už v ten deň pán B. nedvíhal telefón. Nasledujúci deň mu volal pán

H. – vedúci dopravy v Bratislave, nevedeli čo sa presne stalo a až neskôr sa dozvedeli, že ten človek
žije. Následne policajti cca na mesiac zadržali auto. Pán H. bol v nemocnici za poškodeným spoločne
s ďalším zamestnancom. Pán H. bol na mieste nehody na základe telefonátu od polície a poskytoval
im súčinnosť. Pán B. mal pridelené vozidlo, avšak domov si ho zobrať nemohol, musel ho vždy vrátiť
a kľúče odovzdať do skrinky. Svedok upresnil prideľovanie práce vodičom. Uviedol, že každý vodič mal

pridelený smer, sám si vytlačí nákladkový list a v schránke si pozrie rozvozný smer, skontroluje faktúry
a tovar. Zastávky majú naplánované tak, aby vykonali čo najmenej kilometrov. Kontrolovať vodičov môžu
prostredníctvom GPS, nakoľko monitorované sú všetky vozidlá a dá sa presne určiť, ktorý vodič sedí
v konkrétnom vozidle. Svedok uviedol, že v deň nehody odchádzal z práce okolo pol jednej a na druhý
deň to kontrolovali a vo vozidle sa mal nachádzať pán B., nakoľko nemal kadiaľ inokadiaľ ísť.

13/ Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: Poistná
zmluva č. 6587623916, Sprievodný list + Asistenčná karta a Medzinárodná automobilová poisťovacia
karta, Výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie 01.01.2016 – 23.07.2021, Relácia dopravnej
polícieopriebehudopravnejnehodyzodňa07.09.2017,TrestnýrozkazOkresnéhosúduBratislavaVsp.

zn. 2T/84/2018 – 343 zo dňa 05.12.2018, Oznámenie škodovej udalosti poisteným zo dňa 11.09.2017,
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 17.09.2020, Detail exkasa – plnenie zo dňa 16.09.2020, Doklady
za liečbu a lieky, Vyúčtovanie znaleckej odmeny – daňový doklad č. 2022284, Vyúčtovanie znaleckej
odmeny – daňový doklad č. 2023098, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.04.2023, Detailexkasa – plnenie zo dňa 13.04.2023, Vyúčtovanie znaleckej odmeny – daňový doklad č. 2021039,
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.05.2021, Detail exkasa – plnenie zo dňa 04.05.2021, Výzva
na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 27.04.2023, Preklad z vyšetrení v Turecku, Znalecký

posudok A. C. E. č. 99029/2020, Doplnenie č. 1 k znaleckému úkonu č. 99029/2020, Doplnenie č. 2 k
znaleckému úkonu č. 99029/2020, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 05.08.2020, Detail exkasa –
plnenie č. 216413947 zo dňa 16.07.2020, Detail exkasa – plnenie č. 216413998 zo dňa 16.07.2020,
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.04.2023, Detail exkasa – plnenie zo dňa 12.04.2023, Výzva
na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 27.04.2023 s doručenkou, Rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, ústredie Bratislava, zo dňa 06.03.2019, Potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške vyplatených
dávok dôchodkového poistenia zo dňa 07.02.2022, Potvrdenie Sociálnej poisťovne o MPSVZČ pre:
A. C. E., zo dňa 28.02.2019, Výzva č. 159/2022-DN Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa
13.06.2022, Žiadosť Sociálnej poisťovne o náhradu škody zo dňa 13.06.2022, Oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 01.07.2022, Detail exkasa – plnenie zo dňa 22.06.2022, Výzva na zaplatenie náhrady
poistného plnenia zo dňa 27.07.2022, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 03.12.2019, Detail exkasa

– plnenie zo dňa 11.11.2019, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 05.08.2020, Detail exkasa – plnenie
zo dňa 16.07.2020, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24.03.2021, Detail exkasa – plnenie zo
dňa 05.03.2021, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.04.2023, Detail exkasa – plnenie zo dňa
19.01.2023, Výzva na úhradu náhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 10.9.2020–Dôvera
ZP, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 30.09.2020, Detail exkasa – plnenie zo dňa 16.09.2020, Výzva

na úhradu náhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 14.6.2022–Dôvera ZP, Oznámenie o
poistnom plnení zo dňa13.07.2022, Detail exkasa – plnenie zo dňa 21.06.2022, Dolikvidácia – Výzva
na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 08.10.2020, Doručenky, Výzva žalobcu na zaplatenie
náhrady poistného plnenia zo dňa 01.08.2022, Výzva žalobcu na zaplatenie náhrady poistného plnenia
zo dňa 27.04.2023 v sume 90 €, Výzva žalobcu na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa

13.10.2022, Výzva žalobcu na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 27.04.2023 v sume 3.391
€, Výzva žalobcu na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 05.05.2023 v sume 595,57 €, Výzva
žalobcu na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 05.05.2023 v sume 35.362 €, Výzva žalobcu
na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 04.03.2024, Odpoveď žalovaného v 1. rade žalobcovi
zo dňa 16.08.2022, Odpoveď žalovaného v 1. rade žalobcovi zo dňa 01.12.2022, Odpoveď žalovaného

v 1. rade žalobcovi zo dňa 23.05.2023 k sume 90 €, Odpoveď žalovaného v 1. rade žalobcovi zo
dňa 23.05.2023 k sume 3.391 €, Odpoveď žalovaného v 1. rade žalobcovi zo dňa 23.05.2023 k sume
595,57 €, Odpoveď žalovaného v 1. rade žalobcovi zo dňa 23.05.2023 k sume 35.362,- €, Odpoveď
žalovaného v 1. rade žalobcovi zo dňa 18.03.2024, Doklad o doručení žaloby na OS BA III, Výzva na
zaplatenie poplatku v sp. zn.79Cb/23/2023, List Mestského súdu Bratislava III zo dňa 25.04.2024 –

postúpenie sporu, Výpisy z účtu žalobcu/doklad o výplate poistných plnení, Rozsudok OS BA V, č. k.
24C/38/2019-296.

14/ Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalovaný v 1. rade potvrdil, že žalovaný v 2.
rade bol v pracovnom pomere so žalovaným v 1. rade na pozícii vodiča motorových vozidiel. Z výpovede

svedkov je zrejmé, že žalovaný v 2. rade dňa 07.09.2017 postupoval pri plnení pracovných úloh v zmysle
pokynov svojho zamestnávateľa. Svojim zamestnávateľom bol riadne kontrolovaný a zamestnávateľ
nezistil podľa vyjadrenia svedkov, že v čase dopravnej nehody došlo k porušeniu akýchkoľvek pracovno-
právnych predpisov, alebo pokynov zamestnávateľa. Dokazovanie v tomto smere bolo veľmi významné
pre posúdenie pasívnej legitimácie a bolo na základe výpovede svedkov preukázané, že v čase, keď

došlo ku škode, bola táto spôsobená v súvislosti s plnením pracovných povinností. Za predpokladu,
ak vodič plnil pracovné povinnosti a ku škode došlo v bezprostrednej súvislosti s plnením pracovných
povinností, nemôže osobne zodpovedať za škodu, keďže konal v mene svojho zamestnávateľa a z toho
dôvodu za škodu zodpovedá žalovaný v 1. rade. Predmetom tohto konania je uplatnený nárok postihu
v zmysle § 12 zák. č. 381/2001 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, v zmysle ktorého má poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré
vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, konkrétne z dôvodu porušenia
povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu. Žalovaný v 1. rade ako zamestnávateľ, teda za škodu zodpovedá
a právo postihu v zmysle § 12 voči žalovanému v 1. rade bolo preukázané. Vzťah medzi zamestnancom
a zamestnávateľom potom je už iba vzťahom v zmysle zákonníka práce a na dnešnom pojednávaní

z výpovede svedkov tiež vyplynulo, že konanie dňa 07.09.2017 žalovaný v 1. rade nepovažoval za
konanie v rozpore s plnením pracovných povinností a teda za škodu zodpovedal žalovaný v 1. rade ako
zamestnávateľ.15/ Právny zástupca žalovaného v 1. rade v záverečnej reči uviedol, že žaloba je voči žalovanému
v 1. rade nedôvodná, nakoľko sa v tomto konaní nejedená o nárok na náhradu škody, ale sa jedná
o nárok na náhradu poistného plnenia podľa § 12 zákona o PZP. Neprichádza do úvahy aplikácia §

420 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako to prezentuje právny zástupca žalobcu, nakoľko § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje ku škode a nie k nároku na náhradu poistného plnenia
a toto sú dva rozdielne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať ani spájať. Naviac v tomto konaní,
žalovaný v 1. rade nie je účastníkom dopravnej nehody podľa § 66 zákona o cestnej premávke a
rovnako voči nemu nie sú splnené náležitosti § 12 zákona o PZP, nakoľko nebol prítomný pri dopravnej

nehode, a preto ho nemožno robiť zodpovedným za porušenie povinnosti, ktorú mu zákon neukladá. S
ohľadom na uvedené má za to, že žalovaný v 1. rade nie je vecne pasívne legitimovaný. Žalovaný v
1. rade sa dozvedel o vzniku dopravnej nehody až na základe telefonátu od polície, následne poskytol
všetku súčinnosť a vykonal kroky aj nad rámec zákonných povinností a zaujímal sa o zdravotný stav
poškodeného. Objektívne žalovaný v 1. rade nemohol ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, nakoľko
sa o nej dozvedel práve od polície a práve z týchto dôvodov má zato, že žalobca nepostupoval pri

určovaní výšky regresu zohľadňujúc tieto osobitné dôvody a domnieva sa, že objektívne tieto osobitné
dôvody je potrebné zohľadňovať pri určení výšky regresu, nakoľko údajné porušenie povinnosti ohlásiť
dopravnú nehodu policajtovi nemalo žiaden negatívny následok na vyšetrenie dopravnej nehody, alebo
na následky dopravnej nehody. V závere žiadal, aby súd konanie voči žalovanému v 1. rade zamietol a
priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16/ Právny zástupca žalovaného v 2. rade v záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojich doterajších písomných či ústnych podaní. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobcom
uplatňovaný nárok voči žalovanému v 2. rade nie je dôvodný. Záverom žiadal, aby súd konanie voči
žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

17/ Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: žalobca a žalovaný v 1. rade ako
poistník uzatvorili poistnú zmluvu č. 6587623916, na základe ktorej bolo poistené motorové vozidlo
s evidenčným číslom: D.. Dňa 07.09.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný v 2. rade,

jazdiaci poisteným motorovým vozidlom po chodníku počas cúvania zrazil chodca A. C. E. a svojim
konaním mu spôsobil ťažké ublíženie na zdraví. Žalovaný v 2. rade v čase dopravnej nehody pracoval
ako vodič u žalovaného v 1. rade a dopravná nehoda bola spôsobená v bezprostrednej súvislosti
s plnením pracovných povinností. Žalovaný v 1. rade nebol prítomný pri dopravnej nehode a dozvedel
sa o nej od polície v ten istý deň, ako k nehode došlo.

18/Podľa§64ods.1písm.a)zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení účinnom k 07.09.2017 (ďalej len „zákona o cestnej premávke“), dopravná nehoda je
udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí
alebo zraní osoba.

19/ Podľa § 66 ods. 1 zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo
aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

20/ Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť

dopravnú nehodu policajtovi.

21/ Podľa § 2 ods. 2 písm. u) zákona o cestnej premávke, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie
účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky.

22/ Podľa § 2 písm. e) a f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom k 07.09.2017 (ďalej len „zákona o PZP“), na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto
uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“) a poisteným ten,
na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

23/ Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.24/Podľa§12ods.1písm.e)zákonaoPZP,poisťovateľmáprotipoistníkovinároknanáhradupoistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou

udalosťou.

25/ Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného

predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

26/ Podľa § 12 ods. 4 zákona o PZP, právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti
podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

27/ Podľa § 420 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len “Občianskeho

zákonníka“), škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

28/ Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže

vziať žalobu späť.

29/Podľa§146ods.1CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

30/ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

32/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33/Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34/ Žalobca podaním z 26.06.2024 vzal žalobu späť v časti istiny 25.992,- eur s príslušenstvom. Nakoľko
žalovaní neuviedli žiadne vážne dôvody, pre ktoré by so späťvzatím žaloby nesúhlasili, súd akceptoval
čiastočné späťvzatie žaloby a konanie v časti o zaplatenie sumy 25.992,- eur spolu s príslušenstvom

zastavil.

35/ Žalovaní vo svojich vyjadreniach vzniesli námietku premlčania. Súd sa v prvom rade zaoberal
predmetnou námietkou a dospel k záveru, že námietka je dôvodná v časti istiny vo výške 25.992,-
eur, v ktorej časti vzal žalobca žalobu späť. V časti poistného plnenia vo výške 231.761,32 eura

s príslušenstvom nie je predmetné právo premlčané. Žalobca preukázal, že poistné plnenia, ktorých
zaplatenia sa domáha v tomto konaní, boli vyplatené nasledovne: dňa 17.09.2020 vo výške 5.508,05
eura, dňa 05.08.2020 vo výške 115.752,- eur, dňa 26.04.2023 vo výške 3.391,- eur, dňa 01.07.2022 vo
výške 31.492,55 eura, dňa 05.08.2020 vo výške 30.632,- eur, dňa 24.03.2021 vo výške 8.190,- eur, dňa
26.04.2023 vo výške 35.362,- eur, dňa 30.09.2020 vo výške 748,15 eur, dňa 13.07.2022 vo výške 595,57

eura, dňa 17.09.2023 vo výške 60,- eur, dňa 15.05.2021 vo výške 30,- eur. Žalobca podal žalobu na
súd dňa 13.07.2023. Poistné plnenia by boli premlčané, keby boli vyplatené pred dátumom 13.07.2020.
Všetky poistné plnenia uvedené vyššie boli vyplatené po tomto dátume, a preto právo na ich náhradu
nie je premlčané.

36/ Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v 2. rade bol dňa 07.09.2017
účastníkom dopravnej nehody, ktorú zároveň spôsobil. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
V. č.k. 2T/84/2018-343 z 05.12.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2019, bol žalovaný
v 2. rade uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, odsek 2 písm. a)Trestného zákona a z prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, za čo bol odsúdený
k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 48 mesiacov, trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 60

mesiacov, bol povinný nahradiť zdravotnej poisťovni Dôvera škodu v sume 40.088,06 eura a Sociálnej
poisťovni škodu vo výške 11.305,- eur a poškodený A. C. E. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný
na civilný proces. V čase dopravnej nehody žalovaný v 2. rade ako zamestnanec (vodič) vykonával
činnosť pre žalovaného v 1. rade, ktorý bol vlastníkom a držiteľom žalobcom poisteného motorového
vozidla zn. PEUGEOT BOXER, EČ: D..

37/ Žalobca si uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovanému v 2. rade s poukazom na
§ 12 zákona o PZP. Žalovaný v 2. rade namietal, že ho nemožno považovať za poisteného v zmysle
ustanovenia § 2 písm. f) zákona o PZP s poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

38/ V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou

alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosť podľa § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je daná na strane právnickej osoby (alebo fyzickej osoby, hlavne podnikateľov) v tých
prípadoch, keď škodca je voči nej v takom právnom vzťahu, že je na mieste stanovenie tejto

zodpovednosti miesto samotného škodcu, ktorý spôsobil škodu pri jej činnosti, na ktorú bol použitý.
Pôjde tu o akúkoľvek takú činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby z hľadiska vecného,
miestneho a časového. Len v prípade, že konanie osoby, ktorá škodu spôsobila, nemožno považovať za
činnosť právnickej osoby, na ktorú bola konajúca osoba použitá, išlo by o vybočenie z tejto činnosti (o tzv.
exces) a v takom prípade by potom bola daná priama zodpovednosť tejto osoby. Z uvedeného vyplýva,

že zamestnanec pri plnení pracovných úloh v medziach svojho pracovného zadelenia svojimi úkonmi,
resp. na základe poverenia svojimi úkonmi zaväzuje (a oprávňuje) svojho zamestnávateľa a jeho úkony
sa považujú za úkony osoby, ktorej je zamestnancom. O exces sa jedná, ak bola škoda spôsobená pri
takej činnosti, pri ktorej škodca sledoval vlastné záujmy či potreby, poprípade záujmy iných osôb.

39/ Z výpovede svedka, pána G. F., bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade bol v čase dopravnej nehody
zamestnancom žalovaného v 1. rade. Nehoda sa stala v blízkosti lekárne v Petržalke, pre ktorú mal
žalovaný v 2. rade v ten deň uskutočniť rozvoz na základe pokynov žalovaného v 1. rade ako svojho
zamestnávateľa. Bolo tak preukázané, že nehoda sa stala pri plnení pracovných úloh v zmysle pokynov
zamestnávateľa. Žalovaný v 2. rade ako vodič síce porušil všeobecné predpisy o cestnej premávke,

avšak samotná táto skutočnosť nezakladá záver o tzv. excese. Za tejto situácie žalovaný v 2. rade
nemôže byť zodpovedný za vzniknutú škodu.

40/ V zmysle § 4 ods. 1 zákona o PZP sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Nakoľko v konaní

bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade nezodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalovaného v 2. rade nemožno považovať za
poisteného podľa zákona o PZP.

41/ Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,

splnenia ktorej voči nemu sa žalobca žalobou domáhal, súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.

42/ Žalobca si uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovanému v 1. rade s poukazom na
§ 12 zákona o PZP z dôvodu, že žalovaný v 1. rade porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu polícii.
Žalovaný v 1. rade namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu,

nakoľko v zmysle zákona o cestnej premávke má povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu iba účastník
dopravnej nehody a on nebol účastníkom dopravnej nehody, nakoľko sa na nej nezúčastnil ani aktívne
ani pasívne. Zároveň poukázal na to, že o dopravnej nehode sa dozvedel krátko po dopravnej nehode
na základe telefonátu polície, z čoho vyplýva, že polícia bola o dopravnej nehode informovaná skôr,
a preto nebol dôvod opakovane nahlasovať vznik tejto dopravnej nehody na polícii.

43/ Z vykonaného dokazovania vyplýva, a medzi stranami to nebolo sporné, že v čase dopravnej
nehody mal žalovaný v 1. rade uzatvorenú so žalobcom poistnú zmluvu, na základe ktorej bolo motorové
vozidlo s EČ: D. vo vlastníctve žalovaného v 1. rade zaradené do poistenia. V zmysle § 2 písm. e)zákona o PZP sa tak žalovaný v 1. rade považuje za poistníka. Žalobcovi by tak vzniklo právo na
náhradu vyplateného poistného plnenia voči žalovanému v 1. rade ako poistníkovi za splnenia niektorej
z podmienok ustanovenej v § 12 ods. 1 zákona o PZP. Žalobca si uplatnil svoj nárok s poukazom na

§ 12 ods. 1 písm. e) zákona o PZP.

44/ V zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona o PZP platí, že poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na
náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak poistník porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je

poistnou udalosťou. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 19zákona o PZP
v ustanovení § 12 ods. 1 písm. e) zákona o PZP je zákon o cestnej premávke. Podľa § 66 ods. 2
písm. a) zákona o cestnej premávke povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu má účastník dopravnej nehody.
Vzmysle§66ods.1zákonaocestnejpremávkejeúčastníkomdopravnejnehodyosoba,ktorásapriamo
aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. V konaní bolo preukázané, že účastníkom
dopravnej nehody bol žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda

spôsobená. Žalovaný v 1. rade nebol účastníkom dopravnej nehody, a preto mu v zmysle uvedených
ustanovení zákona o cestnej premávke ani nevznikla povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, a preto
nemohol porušiť povinnosť ustanovenú v § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke. Žalobcovi
tak nevzniklo právo voči žalovanému v 1. rade ako poistníkovi, nakoľko nebola splnená podmienka
ustanovená v § 12 ods. 1 písm. e) zákona o PZP.

45/ Súd dospel k záveru, že aj keď žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu spôsobenú žalovaným v 2.
rade v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nárok uplatnený žalobcom na náhradu poistného
plnenia nemá charakter nároku na náhradu škody. Ide totiž o nároky opierajúce sa o dva nezávislé
hmotnoprávne tituly. Žalobcovi by vznikol regresný nárok iba za splnenia podmienok uvedených v §

12 ods. 1 zákona o PZP. Podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona o PZP vznikne žalobcovi regresný nárok
voči poistníkovi iba v prípade, ak poistník poruší svoju povinnosť vyplývajúcu z osobitného predpisu.
Regresný nárok poisťovateľovi nevzniká automaticky v každom prípade, keď poistník zodpovedá za
spôsobenú škodu. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by bol daný iný dôvod v zmysle § 12 ods. 1
zákona o PZP, na základe ktorého by mu vznikol nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovanému

v 1. rade. Z uvedeného dôvodu súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol.

46/ Záverom súd dodáva, že aj v prípade, ak by bolo zákonom dané, že žalovaný v 1. rade mal
povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu bez toho, aby bol jej účastníkom a túto povinnosť si nesplnil,
žalobca v žalobe riadne nezdôvodnil uplatnený regres vo výške 100% poskytnutého poistného plnenia.

Žalobca, nepreukázal, že správanie žalovaného v 1. rade (neohlásenie dopravnej nehody policajtovi)
prispelo k väčšiemu rozsahu následkov dopravnej nehody. Žalobca súdu nepreukázal dôvodnosť ani
primeranosť regresného nároku na poistné plnenie vo výške žalovanej istiny, pričom žalobca súdu
nepreukázal skutočnosť, že neprivolanie polície žalovaným v 1. rade malo podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti alebo rozsah poisťovne plniť,

a to aj s ohľadom na to, že z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody (listina predložená
samotným žalobcom- č. l. 9-14) vyplýva, že dopravná nehoda sa stala 07.09.2017 o 15:05 a obhliadka
polície sa začala na mieste dopravnej nehody v ten istý deň o 15:35, teda do pol hodiny od dopravnej
nehody, na základe oznámenia svedka nehody. Nebolo teda objektívne možné, aby žalovaný v 1. rade
ohlásil dopravnú nehodu, o ktorej nemal vedomosť. Žalovaný v 1. rade ani pri zachovaní odbornej

starostlivosti nemohol zistiť ani predvídať, že došlo k dopravnej nehode, nakoľko motorové vozidlo,
ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, bolo ešte v Bratislave, a preto ani jeho obhliadkou sa nemohol
domnievať, že došlo k dopravnej nehode. Potom ako mu polícia oznámila vznik dopravnej nehody,
poskytol polícii plnú súčinnosť pri jej objasňovaní, kontaktoval svojho šoféra a požiadal ho, aby sa vrátil
na miesto nehody.

47/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá
je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie.
47.1/ Súd konanie zastavil v časti zaplatenia istiny vo výške 25.992,- eur s príslušenstvom. Ak dôjde k

zastaveniusporovéhokonania,jepovinnosťousúduprirozhodovaníotrováchkonaniaskúmaťprocesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného. Žalobca žiadal zastavenie konania v časti istiny 25.992,- eur po vznesenej námietke
premlčania, nakoľko v tejto časti bola námietka premlčania dôvodná. Z uvedeného dôvodu súd pričítalprocesnú zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti žalobcovi a žalovaní mali v tejto časti nárok
na náhradu trov konania.
47.2/ Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade ako aj voči žalovanému v 2. rade zamietol. Z uvedeného

dôvodu im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti neúspešnému žalobcovi.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra
(§355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.