Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202815
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224202815.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B., C. C. B. XX/X, XXX
XX B., D.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Tehelná 46, 085
01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: E., C., C. C. B. XX/XX, XXX XX B., D.: XX XXX
XXX, právne zastúpeného: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO:

42 083 541, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Bardejov č.k. 1Cn/4/2024-63 zo dňa 18.11.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Mení napadnutéuzneseniesúduprvejinštancietak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:

„ I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi hnuteľné veci, a to:

· 1 ks Kotol plynový, kondenzačný Vitocrossal 200, typ CM2C s prevádzkou do 110 °C, výkon 186 kW
(50/30 °C) s reguláciou Vitotronic 100,
· 1 ks Kotol plynový, kondenzačný Vitocrossal 200, typ CM2C s prevádzkou do 110 °C, výkon 186 kW
(50/30 °C) s reguláciou Vitotronic 300,

v lehote troch dní od doručenia tohto rozhodnutia.

II. Súd p o u č u j e žalovaného E., C., C. C. B. XX/XX, B., D.: XX XXX XXX, že sa môže voči žalobcovi
A. B., C. C. B. X, B., D.: XX XXX XXX, na príslušnom súde domáhať žalobou v konaní vo veci samej
vydania hnuteľných vecí, a to:

· 1 ks Kotol plynový, kondenzačný Vitocrossal 200, typ CM2C s prevádzkou do 110 °C, výkon 186 kW
(50/30 °C) s reguláciou Vitotronic 100,
· 1 ks Kotol plynový, kondenzačný Vitocrossal 200, typ CM2C s prevádzkou do 110 °C, výkon 186 kW
(50/30 °C) s reguláciou Vitotronic 300.

Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej

vyhovel.III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 232 ods. 3, § 234 ods. 2, § 324 ods.
1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 329 ods. 1, § 329 ods. 2, § 336 ods. 3, § 337 ods. 1, § 338
CSP, § 123, § 126 ods. 1 a 2, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 536 ods. 1, § 536 ods. 2, § 537
ods. 1, § 538, § 542 ods. 1 a § 446 Obchodného zákonníka.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril dňa 25.08.2023
so spoločnosťou F. G. H. E. C., C. C. I. XX, C., D.: XX XXX XXX ako zhotoviteľom Zmluvu
o dielo na uskutočnenie stavebný prác a súvisiacich dodávok „Odstránenie havarijného stavu
vykurovania v J. K. B.“ uzavretú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Zhotoviteľ sa touto
zmluvou zaviazal zrealizovať pre objednávateľa za podmienok dohodnutých v tejto zmluve dielo

odstránenie havarijného stavu vykurovania - kompletná rekonštrukcia kotolne v J. L. K. B. (vypracovanie
projektovej dokumentácie vrátane inžinierskej činnosti, demontáž stávajúceho zariadenia, dodávka
nových plynových kotlov, čerpadiel, výmena komínov, montáž novej kaskádovej kotolne, meranie,
regulácia, uvedenie zariadenia do prevádzky, tlaková skúška, revízna správa, počiatočná asistencia pri
obsluhe kotolne, stavebné úpravy kotolne - maliarske práce a oprava betónových podláh). Objednávateľ

sa zaviazal, že dielo ukončené prevezme bez zjavných závad a nedorobkov a zaplatí za jeho zhotovenie
dohodnutú limitnú cenu. Pri realizácii diela je zhotoviteľ povinný vykonávať práce na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo, ďalej je povinný dodržiavať záväzné predpisy súvisiace s prácami a
predpisy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako aj predpisy požiarnej ochrany, technické normy
a je povinný riadiť sa pokynmi objednávateľa. Zhotoviteľ sa zaviazal odovzdať dielo v lehote do

30.10.2023. Limitná cena za dielo predstavovala sumu 124 690,39 eur s DPH. Neoddeliteľnou prílohou
tejto zmluvy je ocenený výkaz výmer. Dňa 25.08.2023 vystavila spoločnosť F. G. H. E. C. ako dodávateľ
žalobcovi ako odberateľovi zálohovú faktúru č. J. so splatnosťou dňa 01.09.2023. Zálohová faktúra bola
žalobcovi vystavená na sumu 115 000 eur za „Odstránenie havarijného stavu vykurovania - kompletná
rekonštrukcia kotolne v J. L. K. B. v súlade s PD, demontáž starých kotlov, dodávka nových plynových

kotlov, čerpadiel, výmena komínov, montáž novej kaskádovej kotolne, meranie a regulácia, uvedenie
do prevádzky, tlakové skúšky, revízne správy, stavebné úpravy a podobne“. Dňa 15.03.2024 vystavila
spoločnosť Fruit and berry products s. r. o. ako dodávateľ žalobcovi ako odberateľovi faktúru č. F. XXXXX
so splatnosťou dňa 28.03.2024. K vyúčtovaniu bola uvedená suma 124 690,39 eur - zľava vo výške 4
650 eur - zálohová faktúra na sumu 115 000 eur. K úhrade bolo na základe faktúry celkom 5 040,39 eur.

V zmysle priloženého krycieho listu rozpočtu predstavovali vedľajšie rozpočtové náklady plynoinštalácia
vo výške 7 558,60 eur a technológia kotolne vo výške 105 796,30 eur. Celková cena s DPH predstavuje
124 690,39 eur. V rámci rozpočtu diela je pod č. XX uvedené: kotol plynový, kondenzačný Vitocrossal
200, typ CM2C s prevádzkou do 110 C, výkon 186 kW (50/30 C) s reguláciou Vitotronic 100 a pod
č. XX je uvedený: kotol plynový, kondenzačný Vitocrossal 200, typ CM2C s prevádzkou do 110 C,

výkon 186 kW (50/30 C) s reguláciou Vitotronic 300. Cena prvého z uvedených zariadení predstavovala
sumu 16 774 eur s DPH a cena druhého z uvedených zariadení predstavovala sumu 19 948 eur
s DPH. Spoločnosť E., C. dňa 17.09.2024 cestou svojho zástupcu JUDr. Martina Staroňa, advokáta
oznámila žalobcovi, že uvedená spoločnosť vykonala dodanie technologických prvkov kotolne J. B.
(kotly a pod.) a realizovala montáž a spustenie kotolne do prevádzky, pričom vzhľadom na to, že mu

nebola zaplatená cena diela a vlastníkom diela - kotolne bola stále spoločnosť E., C., uplatnila si táto
spoločnosť svoje vlastnícke právo a demontovala kotolňu J. B., keďže situácia nebola dlhodobo riešená
zo strany Obce B., jej starostu ani J. B.. Spustenie kotolne do prevádzky v prípade zaplatenia ceny diela
bude trvať cca 2 - 3 týždne pri bezchybnom uvedení do prevádzky. Spoločnosť E., C. zároveň vyzvala
starostu A. B., aby situáciu riešil a zaplatil jej cenu diela, po čom následne zapojí a spustí kotolňu.

Na základe pozvánky zo dňa 22.09.2024 bolo na deň 24.09.2024 starostom A. B. zvolané stretnutie
za účelom riešenia situácie spojenej s realizáciou kotolne v J. L. B., a to havarijného stavu kotolne.
Stretnutia sa zúčastnili: starosta Obce B., konateľ spoločnosti F. G. H. E. C., B. C. E., C. G. M. J. B.. Na
stretnutí došlo k výzve na vyjadrenia sa k aktuálnemu problému spojeného s vykurovaním ZŠ, nakoľko
subdodávateľ odmontoval inštalované kotly z dôvodu nezaplatenia ceny diela zo strany zhotoviteľa.

Zástupca zhotoviteľa uviedol, že nemajú zmluvu, faktúru a zaslali len objednávku, teda chýbajú im
podklady k tomu, aby mohli vykonať úhradu subdodávateľovi. Právny zástupca subdodávateľa uviedol,
že trvajú na obsahu listu zo dňa 17.09.2024 zaslaného obci a poslancom a v ďalšom zdôraznil vážnosť
situácie zástupcovi zhotoviteľa s ohľadom na blízky začiatok vykurovacej sezóny a ohrozenie celéhovyučovacieho procesu so všetkými následkami a prípadnými dodatočnými nárokmi (žiakov, rodičov,
učiteľov atď.). Zároveň uviedol, že subdodávateľ je ochotný prispieť k riešeniu uvedeného tak, že pri
okamžitom zaplatení sumy 50.000 eur pristúpi k namontovaniu kotlov a ďalšie rozpory je subdodávateľ

pripravený riešiť so zhotoviteľom. Ďalej uviedol, že je pripravený odovzdať zálohovú faktúru na mieste.
Prítomný ekonóm subdodávateľa rozporoval tvrdenia zhotoviteľa a uviedol, že tieto podklady zhotoviteľ
odmietol prevziať. Uviedol, že zmluvu zástupca zhotoviteľa odmietol podpísať a neprevzal ani zaslanú
faktúru. Riaditeľ školy uviedol, že z jeho pohľadu je potrebné začať s okamžitou montážou, aby nebol
ohrozený vyučovací proces a navrhol, aby sa uvedené vyriešilo tak ako vyplýva z jeho komunikácie so

zástupcom zhotoviteľa z minulého týždňa o tom, že po zaplatení 50.000 eur nech subdodávateľ nastúpi
na okamžitú montáž. Zástupca zhotoviteľa uviedol, že požadujú nástup subdodávateľa, započatie
montáže, dodanie požadovaných listín a potom pristúpia k úhrade zálohy 50.000 eur. Právny zástupca
subdodávateľa uviedol, že oni majú pripravení preberací protokol na okamžitý podpis, a tento protokol
predložil zástupcovi zhotoviteľa a rovnako právnemu zástupcovi Obce Kurima na jeho požiadanie.
Zároveň uviedol, že platobná schopnosť zhotoviteľa je pochybná, a to aj poukazom na verejne dostupné

údaje a tiež informácie, ktoré subdodávateľ o platobnej disciplíne získal. Zhotoviteľ sa vyjadril, že s
obsahom zápisu nesúhlasí, musí ho nechať skontrolovať svojmu právnemu zástupcovi a rozporoval aj
to, že je uvedená cena diela 100.000 eur bez DPH. Ekonóm subdodávateľa vyzval zástupcu zhotoviteľa,
že pokiaľ s niečím v protokole nesúhlasí, nech predloží protokol z ich strany, prípadne, že protokol upraví
na mieste, nakoľko má so sebou notebook. Uvedené zástupca zhotoviteľa odmietol. Trval na výhradách

skôr uvedených, že nemá zmluvu so subdodávateľom. Právny zástupca A. B. reagoval na komunikáciu
zhotoviteľa a jeho subdodávateľa následne tak, že sa opýtal na akom základe zhotoviteľ odovzdal dielo
obci, vystavil faktúru a zinkasoval cenu diela v plnom rozsahu ak tvrdí, že nemá zmluvu. V ďalšom právny
zástupcauviedol,žedanúvecriešisostarostomdlhšiudobuažezhotoviteľnepreberápoštuanereaguje
na podnety obce. Zdôraznil, že listom zo dňa 02.07.2024 obec vyzvala zhotoviteľa na odstránenie

vád v lehote do 15.07.2024 s upozornením na možnosť odstúpenia od zmluvy. Uviedol, že obecné
zastupiteľstvo bude rokovať o odstúpení od zmluvy najneskôr tento piatok a že záväzné stanovisko k
riešeniusituácieočakávajúdoštvrtka.Právnyzástupcaobceupozornilzhotoviteľaisubdodávateľanato,
že dôsledky plynúce z odstúpenia od zmluvy sa ich môžu vážne dotknúť oboch. Zároveň boli zhotoviteľ i
subdodávateľupozornení,žeuvedenéjeobecpripravenáriešiťvtrestnoprávnejrovine.Právnyzástupca

obce i starosta uviedli, že nesúhlasia s obsahom listu subdodávateľa zo dňa 17.09.2024, avšak nebudú
rozoberať detaily, nakoľko prioritou stretnutia je dosiahnuť čo najskôr obnovu funkčnosti kotolne. K
posunu vo veci namontovania kotlov medzi zhotoviteľom a subdodávateľom v ďalšom nedošlo. V rámci
diskusie odznelo aj to, že zhotoviteľ vyslal svojho technika p. A., ktorý prekontroloval dielo a nenašiel
žiadnuzávadu,čouviedolekonómsubdodávateľa.Ďalejsaprávnyzástupcadotazovalnato,akúznačku

kotlov má zhotoviteľ pripravenú ak tvrdí, že od pondelka dielo dokončí. Ten na otázku neodpovedal,
uviedol, že dielo zmontujú a že namontuje aj zariadenia na šetrenie energie. Zástupca zhotoviteľa trval
na požiadavke nástupu na okamžitú montáž kotlov zo strany subdodávateľa s tým, že v prípade, ak tak
subdodávateľ neurobí, nastupuje zhotoviteľ v pondelok na realizáciu diela. Právny zástupca obce sa
v tejto súvislosti opýtal, ako je zabezpečená zo strany zhotoviteľa montáž, teda ako sa vie zaručiť, že

je pripravený kotolňu sprevádzkovať. K uvedenému sa zástupca nevyjadril, zopakoval, že v pondelok
nastúpi. Následne zástupca zhotoviteľa stretnutie ukončil odchodom. Po odchode zástupcu zhotoviteľa
starosta oznámil, že okamžite zvolá pracovné stretnutie s poslancami, aby sa prejednala možnosť
a podmienky dokončenia diela zo strany zhotoviteľa a rovnako aby sa oboznámili všetky okolnosti
spojené s odstúpením od zmluvy, o ktorom bude obecné zastupiteľstvo rozhodovať. Pred ukončením

stretnutiaekonómsubdodávateľaprítomnýmukázal,žemajúpripravenúvšetkudokumentáciu,takakoo
uvedenom hovorili aj skôr a zároveň k nahliadnutiu predložil záznam o odovzdaní staveniska, na ktorom
sa nachádzal podpis konateľa zhotoviteľa D. B., podpis konateľa zhotoviteľa p. A. a podpis ďalšej osoby
a poukázal na to, že zástupca zhotoviteľa klame a vedia to listinami dokázať. Zo zápisu z pracovného
stretnutia poslancov obecného zastupiteľstva Obce B. zo dňa 25.09.2024 súd zistil, že toto bolo zvolané

starostom obce za účelom riešenia stavu spojeného s rekonštrukciou kotolne J. L. K. B.. Základom pre
jeho zvolanie bol list spoločnosti E., C. zo dňa 17.09.2024 zaslaný ich právnym zástupcom, ktorý bol
adresovaný A. B.. Na stretnutie bol pozvaný aj subdodávateľ, za ktorého bol prítomný konateľ E. A..
Prítomní poslanci boli upovedomení, že za účelom riešenia danej situácie sa dňa 23.09.2024 konalo
stretnutie zvolané starostom obce, na ktorom boli prítomní zástupcovia subdodávateľa i zhotoviteľa

diela, kde sa takisto obec snažila situáciu vyriešiť v záujme zabezpečenia riadnej funkčnosti diela.
Právny zástupca obce JUDr. Matúš Hrib, advokát prítomným v krátkosti zhrnul podstatné okolnosti
veci a obsah rokovania obce, zhotoviteľa a subdodávateľa z predchádzajúceho dňa a zároveň bol
prítomným predložený písomný zápis z daného stretnutia. Zároveň boli poslanci oboznámení s tým, žek dohode medzi subdodávateľom a zhotoviteľom nedošlo a že stanovisko zhotoviteľa je také, že pokiaľ
subdodávateľ nepristúpi okamžite k montáži kotlov, zhotoviteľ počnúc pondelkom 30.09.2024 vykoná
montáž vo vlastnej réžii. Stanovisko subdodávateľa bolo také, že po zaplatení zálohy v časti 50.000 eur

okamžite pristúpi k montáži kotlov a spusteniu kotolne. Po oboznámení došlo k diskusii, do ktorej sa
zapájali prítomní poslanci a svoje dotazy smerovali tak vo vzťahu k starostovi či právnemu zástupcovi
obce ako aj k prítomnému konateľovi subdodávateľa. Dotazy sa týkali všetkých podstatných náležitostí
(zmlúv, dodávok, postupu zhotoviteľa a subdodávateľa, postupu školy, zhotoviteľa a obce). Prítomný
riaditeľ J. L. K. B. trval na tom, že s prácami je potrebné začať okamžite, a túto požiadavku predložil

aj firme E.. J. hľadiska možných riešení bolo navrhnuté, že vec je možné riešiť odstúpením od zmluvy
so zhotoviteľom prípadne trestným oznámením. Bolo uvedené, že z právneho hľadiska sú splnené
predpoklady na odstúpenie od zmluvy, avšak vážnym problémom je ekonomická situácia zhotoviteľa,
ktorá bola opakovane zistená z verejne dostupných zdrojov, keďže zhotoviteľ je evidovaný ako dlžník zo
sociálneho či zdravotného poistenia i ako daňový dlžník, kde jeho podlžnosti činia viac ako 65 tisíc eur.
Zo strany subdodávateľa bolo uvedené, že nateraz trvá na tom, že okamžite nastúpia na montáž kotlov v

prípade,akzhotoviteľzaplatíaspoňnímnavrhovanúzálohuvovýške50.000euraďalšiezáležitostibude
subdodávateľ riešiť priamo so subdodávateľom (pozn. súdu: zrejmá chyba v písaní). Záverom stretnutia
bolo to, že na základe diskusie a odporúčaní sa poslanci zhodli na tom, aby starosta vyzval zhotoviteľa k
predloženiu záruk o sprevádzkovaní kotolne, teda aby zhotoviteľ obci okamžite preukázal pripravenosť
kotolňu spustiť. Pokiaľ uvedené nebude predložené do konca týždňa, je potrebné zabezpečiť náhradné

riešenie. Z predloženej výzvy zo dňa 02.10.2024 vyplýva, že žalobca cestou svojho zástupcu vyzval F.
G. H. E. C. na okamžité vrátenie ceny diela v sume 115.000 eur na účet Obce B.. Vo výzve sa ďalej
uvádza, že adresát ako zhotoviteľ napriek osobnému prísľubu konateľa nenastúpil dňom 30.09.2029
(pozn. súdu zrejmá chyba v písaní) k montáži kotlov na miestnej základnej škole, neposkytol žalobcovi
žiadne záruky o tom, že je pripravený k montáži dokladom o objednávke či dodávke kotlov a pod.

Prevádzka J. K. B. bez vykurovania (nakoľko kotly boli demontované) je ohrozená každým dňom a
koncom týždňa reálne hrozí jej zatvorenie. Nakoľko je zjavné, že adresát nie je ochotný ani schopný
uvedenú situáciu vyriešiť, je nevyhnutné, aby bola zmluva o dielo zrušená a A. B. mohla zabezpečiť
nového dodávateľa. JUDr. Martin Staroň, advokát ako zástupca žalovaného adresoval žalobcovi list
zo dňa 03.10.2024, v ktorom uviedol, že jeho klient vykonal demontáž technologických prvkov kotolne

J. B. v súlade so zákonom, nakoľko bol vlastníkom technologického zariadenia kotolne. Obec B. má
platnú zmluvu o dielo so zhotoviteľom, ktorým je spoločnosť F. G. H. E. C., avšak nie so spoločnosťou
E. C.. Spoločnosť E. C. nikdy nevykonávala dielo pre A. B., nebola v zmluvnom vzťahu s A. B., a
preto nemohlo prejsť vlastnícke právo na A. B. zo spoločnosti E. C.. Vzhľadom na to, že spoločnosť
E. C. realizovala dielo - demontáž stávajúceho zariadenia kotolne J. B., dodávka nových plynových

kotlov, čerpadiel, výmena komínov, montáž novej kaskádovej kotolne, meranie, regulácia, uvedenie
zariadenia do prevádzky, tlaková skúška, revízna správa, počiatočná asistencia pri obsluhe kotolne,
stavebné úpravy kotolne - maliarske práce a oprava betónových podláh, na základe zmluvy o dielo ako
so spoločnosťou F. G. H. E. C., ktorá bola objednávateľom a spoločnosť E. C. bola zhotoviteľom, je
zrejmé,žeaplikáciaust.§542ods.1Obchodnéhozákonníkajevtomtopripadnevylúčená.Aplikáciaust.

§542ods.1ObchodnéhozákonníkabybolamožnávzmluvnomvzťahumedziA.B.akoobjednávateľom
a spoločnosťou F. G. H. E. C. ako zhotoviteľom, avšak keďže dodanie a montáž technológie kotolne boli
vykonané spoločnosťou E. C. ako zhotoviteľom pre spoločnosť F. G. H. E. C. ako objednávateľa, je nutné
v tomto prípade aplikovať ust. § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to vzhľadom na to, že spoločnosť
E. C. ako zhotoviteľ nezhotovovala vec (zariadenie kotolne) u objednávateľa - spoločnosti F. G. H. E.,

C., so sídlom v C., ani na pozemku spoločnosti F. G. H. E., C. ani na pozemku, ktorý objednávateľ F. G.
H. E., C. obstaral, a preto je spoločnosť E. C. v súlade s § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka vlastníkom
diela, t.j. technológie kotolne. Spoločnosť E. C. podľa tvrdenia konateľa spoločnosti F. G. H. E. C., p.
B., na rokovaní dňa 24.09.2024 na obecnom úrade B. nikdy neodovzdala dielo spoločnosti F. G. H. E.
C. a vzhľadom na toto tvrdenie konateľa objednávateľa nemohlo prejsť vlastnícke právo zo spoločnosti

E. C. na spoločnosť F. G. H. E. C.,M., a tým ani následne na A. B., nakoľko platí základná zásada,
že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. S poukazom na uvedené, že spoločnosť
E. C. je výlučným vlastníkom zariadenia technológie kotolne, vlastnícke právo nikdy neprešlo ani na
spoločnosť F. N. H. E. C. ani na A. B., realizovala spoločnosť E. C. v súlade s § 123 a nasl. Občianskeho
zákonníka ochranu svojho vlastníckeho práva a v súlade so zákonom pristúpila k demontáži kotolne a

nie je povinná vydať zariadenie kotolne J. B. ani 2 kotly zn. VIESSMANN. S poukazom na uvedené nie
je spoločnosť E. C. povinná vydať veci požadované vo výzve obce B. zo dňa 02.10.2024. JUDr. Martin
Staroň, advokát dňa 04.10.2024 zaslal na emailovú adresu C.
správu, ktorej prílohami sú odpoveď na výzvu obce na vydanie veci, dohoda o urovnaní, zmluvu opodnikateľskom nájme hnuteľných vecí, ktorej prílohou bude podľa textu správy presný popis vecí pod
poradovým číslom 1 - 263 s tým, že po podpise dohody o urovnaní a nájomnej zmluvy uvedeného dňa o
14.00 h nastúpi jeho klient na montáž kotolne ihneď toho dňa s termínom spustenia kotolne do prevádzky

7-14 dní. Starosta obce B. zvolal na deň 07.10.2024 mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva,
ktorého program o.i. pozostával z prijatia rozhodnutia k vzniknutej situácii pri rekonštrukcii kotolne v J.
L. B. a návrh na uznesenie. Obecné zastupiteľstvo A. B. O. P. Q. neschválilo Zmluvu o podnikateľskom
nájme hnuteľných vecí, uzatvorenou medzi firmou E. C., B. XX/XX, XXX XX B. G. A. B., B. X, XXX XX B.,
navrhovanú firmou E. C., s mesačnou výškou splátok 4 850,00 eur. Obecné zastupiteľstvo uznesením

schválilo Dohodu o urovnaní sporných práv a povinnosti týkajúcich sa kotolne J. L. B. medzi účastníkmi
E. C., B. XX/XX, XXX XX B. G. A. B., B. X, XXX XX B., v navrhovanom znení A. B. a schválená bola
Zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, uzatvorenou medzi firmou E. C., B. XX/XX, XXX XX
B. a A. B., B. X, XXX XX B., v navrhovanom znení A. B., s mesačnou splátkou 2 430,00 eur. J. L. K. B.
dňa 09.10.2024 potvrdila, že školu navštevuje XXX žiakov a XX zamestnancov. Súdu bola predložená
elektronická komunikácia zástupcu žalobcu s D. F. B., R., B. C. F. G. H. E., C.. Z obsahu komunikácie

vyplýva, že objednávateľ žiada o vrátenie ceny diela.

4. K uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie dospel na základe predložených listinných dôkazov,
a to: Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil: Zápis zo stretnutia poslancov A.
B., výzvu zo dňa 02.10.2024, zmluvu o dielo zo dňa 25.08.2023, odpoveď na výzvu na vydanie vecí,

potvrdenie J. K. B. zo dňa 09.10.2024, pozvánku starostu obce B. na mimoriadne zasadnutie obecného
zastupiteľstva dňa 07.10.2024, zápis o začatí preberacieho konania diela zo dňa 30.10.2023, zápis z
pracovného stretnutia poslancov obce B. zo dňa 25.09.2024, zápis z rokovania zo dňa 24.09.2024,
stanovisko žalovaného zo dňa 08.10.2024, výzvu a upozornenie žalobcu zo dňa 17.09.2024, faktúru č.
F. XXXXX zo dňa 15.03.2024, vyjadrenie JUDr. Martina Staroňa zo dňa 04.10.2024, emailovú správu

zástupcu žalobcu zo dňa 08.10.2024, odpoveď JUDr. Martina Staroňa zo dňa 03.10.2024.

5. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie z hľadiska právneho posúdenia veci uviedol,
že podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov
sporových strán. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k neodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a

nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana.Vrámcicivilnéhosporovéhokonaniajenariadenieneodkladnéhoopatreniamožnéibananávrh
a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods.
2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného

hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo
§ 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon
výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného
zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť

na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti
bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Navrhovateľ musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia

ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v
zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania
v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre
zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP). Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje
súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa
okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného

opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov.
Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť, že
neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení

neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva
vyplýva možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho

právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v
konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o ochranu vlastníckeho
práva a pod.). V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne
skúmaťajsplnenieďalšíchpredpokladovnanariadenieneodkladnéhoopatreniaaotázkuichosvedčenia
zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa

má poskytnúť ochrana. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená, je samostatným predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia. Osobitne je však v tomto prípade nevyhnutné skúmať možnosť
dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Ohrozenie exekúcie sa
vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto
exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zákonnou

podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu
z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom
ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. V odôvodnených prípadoch
nemusí byť takáto pohľadávka ani riadne uplatnená žalobou. Žalobca sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha, aby bola žalovanému uložená povinnosť vydať mu hnuteľné veci,

a to zariadenie kotolne J. K. B. - 2 kusy kotlov špecifikovaných v podanom návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia.Uvedenézariadeniakotolnemubolidodanéanamontovanénazákladezmluvy
o dielo uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou F. G. H. E. C. ako zhotoviteľom.
Zhotoviteľ použil na plnenie svojho záväzku zo zmluvy o dielo subdodávateľa - žalovaného, ktorý
po tom čo mu nebola uhradená odplata zhotoviteľom diela, odmontoval zariadenie kotolne - 2 kusy

kotlov s tvrdením, že je ich vlastníkom. Žalobca sa podaným návrhom domáha vydania predmetných
kotlov s tým, že je ich vlastníkom. Vydania hnuteľných vecí sa žalobca domáha formou návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby neodkladnej úpravy pomerov, a to s poukazom na
prebiehajúcu vykurovaciu sezónu, pričom predmetné zariadenia zabezpečovali dodávku tepla pre J. B..
Súd mal v predmetnej veci za to, že sledovaný účel - bezodkladné zabezpečenie prevádzky kotolne v

J. B. nemožno zabezpečiť zabezpečovacím opatrením v podobe zriadenia záložného práva na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách žalovaného, čo vyplýva priamo z povahy sledovaného
účelu navrhovaného neodkladného opatrenia. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a jeho príloh dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Žalobca v konaní osvedčil, že dňa
25.08.2023 uzatvoril ako objednávateľ so zhotoviteľom F. G. H. E. C. zmluvu o dielo, predmetom ktorej

bola rekonštrukcia kotolne J. B.. V rámci dojednaného predmetu diela bolo medzi stranami o.i. uvedená
aj dodávka nových plynových kotlov, uvedených v položke 47 a 48 predloženého rozpisu nákladov
rozpočtu diela. Žalobca predloženým zápisom osvedčil, že dňa 30.10.2023 bolo začaté preberanie
predmetného diela, ktoré bolo objednávateľovi odovzdané, na čo nadväzovala jeho prevádzka od
mesiaca september 2023 do mesiaca apríl 2024. Po uvedenom období pristúpil žalovaný k odňatiu

hnuteľných vecí z kotolne J. B., a to: plynového kondenzačného kotla Vitocrossal 200, typ CM2C s
prevádzkou do 110 stupňov, výkon 186 kW (50/30 stupňov C) s reguláciou Vitotronic 100 a plynového
kondenzačného kotla Vitocrossal 200, typ CM2C s prevádzkou do 110 stupňov, výkon 186 kW (50/30
stupňov C) s reguláciou Vitotronic 300. Toto odňatie kotlov z kotolne J. B. žalovaným bolo predmetom
mimosúdnych rokovaní medzi žalobcom, žalovaným a F. G. H. E. C. ako zhotoviteľom diela, avšak

bezvýsledne, pričom žalovaný svoje konanie odôvodňoval svojim vlastníckym právom k predmetným
hnuteľným veciam, nakoľko podľa tvrdenia konateľa F. G. H. E. C. na rokovaní dňa 24.09.2024 na A.
S. B. E. C. nikdy neodovzdala dielo spoločnosti F. G. H. E. C. a vzhľadom na toto tvrdenie konateľa
objednávateľanemohloprejsťvlastníckeprávozospoločnostiE.C.naspoločnosťF.G.H.E.C.,M.,atýmani následne na A. B.. Demontáž a odňatie kotlov žalovaný považuje za realizáciu ochrany vlastníckeho
práva podľa § 123 OZ. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda vyplynulo, že
žalobca uzatvoril so spoločnosťou F. G. H. E. C. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl.

ObZ, predmetom ktorej bolo odstránenie havarijného stavu vykurovania v základnej škole. Tento vzťah
medzi žalobcom a zhotoviteľom napĺňa znaky relatívneho obchodného záväzkového vzťahu, pretože
zhotoviteľ je podnikateľom, ktorý konal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca je v
postavení subjektu verejného práva (§ 261 ods. 3 písm. b) ObZ), ktorý zabezpečoval verejné potreby.
Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému, ktorý realizoval odstránenie

havarijného stavu ako subdodávateľ, t.j. na základe zmluvného vzťahu medzi ním a zhotoviteľom.
V prípade, ak by bol preukázaný zmluvný vzťah medzi zhotoviteľom a subdodávateľom, aj tento by
napĺňal znaky relatívneho obchodného záväzkového vzťahu, keďže oba subjekty sú podnikateľmi a
konali pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným
ako subdodávateľom však nebola uzatvorená žiadna zmluva podľa doterajších tvrdení. Aj keď žalobca
bol naďalej v postavení subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb a žalovaný v

postavení podnikateľa pri výkone podnikateľskej činnosti, zmluvný vzťah priamo medzi nimi založený
nebol, preto nemožno dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny
vzťah. Nateraz sporným je podľa názoru súdu vlastnícke právo ku kotlom špecifikovaným v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žalovaný demontoval z kotolne základnej školy. V danom
prípade bolo osvedčené, že dielo - rekonštrukcia kotolne, sa vykonávalo na pozemkoch vo vlastníctve

obce Kurima v budove základnej školy. Zákonné ustanovenie, ktoré v takýchto prípadoch upravuje
vlastníctvo k dielu je § 542 ods. 1 ObZ, ktoré ustanovuje, že ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa,
na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo
škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. Súdna prax vychádza zo
záveru, že ak nebol subdodávateľ v zmluvnom vzťahu k objednávateľovi a zmluva o dielo uzatvorená

medzi zhotoviteľom a objednávateľom nevylučovala, aby zhotoviteľ poveril prevedením diela (jeho časti)
inú osobu, potom na vzájomné vzťahy medzi zhotoviteľom a objednávateľom nemá obsah zmluvy
uzatvorenej medzi subdodávateľom a zhotoviteľom vplyv a pre vznik vlastníckeho práva objednávateľa
podľa § 542 ods. 1 ObZ nie je rozhodné, či zhotoviteľ k prevedeniu diela použil inú osobu a či v tomto
vzťahu (vo vzťahu medzi subdodávateľom a zhotoviteľom) došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva

zhotoviteľom (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.03.2001, sp.zn. 29 Cdo 1532/99, rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Cob/323/2015 zo dňa 14.06.2016). Ustanovenie § 542 ods. 1 ObZ
je dispozitívne ustanovenie a umožňuje, aby si prípadne zmluvné strany vzhľadom na zohľadnenie
charakteru diela, konkrétnych podmienok (spôsobu úhrady ceny za dielo, predmetu plnenia) odchylne
od predmetného ustanovenia dojednali inú úpravu vzájomných vzťahov. V danom prípade podľa Čl.

IV bod 3 zmluvy o dielo zodpovedá zhotoviteľ za škodu na technických zariadeniach a materiáli, ktorý
zhotoviteľ zakúpi na realizáciu diela. Zmluva neupravuje otázku prechodu vlastníckeho práva k dielu,
pričom však v zmluve nie je presne uvedené ani to, či a dokedy vlastníkom zhotoviteľ, resp. vlastníctvo
priebežne nenadobúda samotný objednávateľ ako to je uvedené v § 542 ods. 1 ObZ, podľa ktorého
výkladu je objednávateľ vlastníkom od počiatku. Z obsahu zmluvy o dielo nemožno vyvodiť, že by si

žalobca dohodol s generálnym zhotoviteľom, že vlastníkom diela, resp. jeho častí budú akékoľvek tretie
osoby, prípadne, že vlastníkom zhotovenej veci nebude žiadna zo zmluvných strán zmluvy o dielo.
Súd preto musí konštatovať, že v danom prípade bola rekonštrukcia kotolne zhotovovaná na pozemku
objednávateľa obce Kurima a medzi objednávateľom obcou Kurima a zhotoviteľom spoločnosťou F. G.
H. E. C. nebolo v zmluve o dielo zo dňa XX.XX.XXXX ani výslovne dohodnuté, že by mal vlastnícke

právo zhotoviteľ, resp. tretia osoba, preto nie je možné usudzovať o odchylnom dojednaní vlastníctva
od § 542 ods. 1 ObZ. Žalovaný svoje vlastnícke právo ku dvom plynovým kotlom ako zariadeniu
rekonštruovanej kotolne J. B. v zmysle predloženého vyjadrenia zástupcu žalovaného odvodzoval zo
skutočnosti, že hlavný zhotoviteľ si nesplnil zmluvnú povinnosť zaplatiť mu cenu diela ako aj tvrdenej
absencie odovzdania diela zhotoviteľom objednávateľovi. Súd k tomu uvádza, že ObZ expressis verbis

upravuje výhradu vlastníctva pri kúpnej zmluve v ustanovení § 445. Z citovaného ustanovenia vyplýva,
že strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než
je ustanovené v § 433. V prípade aj iných odplatných zmlúv, medzi ktoré patrí aj zmluva o dielo,
ObZ zmluvným stranám umožňuje dohodnúť si výhradu vlastníckeho práva za primeranej aplikácie
ustanovenia § 445 ObZ. Ustanovenie § 554 ods. 5 ObZ na základe analógie umožňuje aplikáciu

ustanovení § 444 až 446, § 455 až § 459 a § 461 upravujúcich kúpnu zmluvu, aj na zmluvu o dielo /
taktiež rozsudok NS SR z 16.10.2019, sp. zn. 1Obdo/17/2018/. Predmetné technické zariadenia sa
po ich zabudovaní do hlavnej veci stali súčasťou hlavnej veci, čím by vlastnícke právo zhotoviteľa
k zariadeniam zaniklo. Ak je zhotoviteľ povinný obstarať veci na vykonanie diela, t.j. veci, ktoré saspracovaním stanú súčasťou diela - výsledku činnosti zhotoviteľa, je právny status zhotoviteľa zhodný
s postavením predávajúceho, ak zo zmluvy nevyplýva odlišná úprava. Odlišnosť nárokov zhotoviteľa
spočíva v tom, že cena vecí obstaraných zhotoviteľom je súčasťou ceny diela, t.j. zhotoviteľ nemá nárok

na zaplatenie kúpnej ceny osobitne. /§ 541 ObZ/. Zo žaloby ani z jej príloh nemožno vyvodiť záver o tom,
že by sa žalovaný ako subdodávateľ dohodol so zhotoviteľom na tom, že sa vytvorená vec stane ich
podielovým spoluvlastníctvom v prípade nezaplatenia celej ceny diela. Zmluvné strany zmluvy o dielo
zo dňa XX.XX.XXXX si v Čl. V dohodli limitnú cenu za dielo vo výške 124 690,39 eur vrátane DPH.
Úhrada za vykonané práce sa mala vykonať na podklade faktúr vystavených zhotoviteľom, pričom strany

sa dohodli na povinnosti objednávateľa uhradiť zhotoviteľovi zálohu vo výške 115 000 eur. V oblasti
stavebníctva sa kreovali rôzne spôsoby úhrady ceny za dielo, napríklad prostredníctvom zálohových
platieb. V závislosti od dohody medzi stranami môžu byť zálohové platby platené termínovo podľa
harmonogramu platieb alebo tak, že právo na zaplatenie zálohy vzniká dokončením jednotlivých prác
alebo častí diela ako v tomto prípade. V praxi sa najmä pri rozsiahlejších stavbách používa kombinácia
uvedených spôsobov, keď po skočení vopred dohodnutých časových úsekov zisťuje rozsah skutočne

vykonaných prác v danom časovom úseku, ktoré sa ocenia na základe položkovitého rozpočtu tzv.
zisťovacím protokolom spolu so súpisom prác. Po skončení prác na diele sa vykoná konečné vyrovnanie
ceny za dielo po zohľadnení úhrad zálohových platieb. /viď taktiež Patakyová, M. a kol. Obchodný
zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2022, s. 1537/. V danom prípade má súd za
osvedčené zápismi o začatí preberacieho konania diela, že dielo bolo odovzdané žalovaným spoločnosti

F. G. H. E. C. ako generálnemu zhotoviteľovi. Nadväzujúcim zápisom o začatí preberacieho konania
diela zo dňa 30.10.2023 bolo zhotoviteľom - F. G. H. E. C. odovzdané a žalobcom prebraté dielo -
„Odstránenie havarijného stavu vykurovania“ v objekte J. B.. Súčasťou zápisu bol aj popis preberaných
prác. F. G. H. E. C. F. P. F. XXXXX zo dňa 15.03.2024 fakturovala žalobcovi sumu 5 040,39 eur ako
doplatok presahujúci zaplatenú zálohu za: odstránenie havarijného stavu vykurovania - komplexná

rekonštrukcia kotolne v J. L. K. B. v súlade s PD, demontáž starých kotlov, dodávka nových plynových
kotlov, čerpadiel, výmena komínov, montáž novej kaskádovej kotolne, meranie a regulácia, uvedenie do
prevádzky, tlakové skúšky, revízne správy a stavebné úpravy. Priložený krycí list rozpočtu a rozpočet
poukazujú na to, že medzi fakturované položky patrí aj technológia kotolne, ku ktorej je v bodoch 47 a
48 priradené zariadenie, ktorého vydania sa žalobca domáha podaným návrhom. Súd v predmetnej veci

uzatvára, že z predložených listinných dôkazov považoval za osvedčené, že žalobcovi svedčí vlastnícke
právo k zariadeniu kotolne, ktoré mu bolo fakturované zhotoviteľom F. G. H. E. C. za zhotovenie
diela „Odstránenie havarijného stavu vykurovania v J. K. B.“. Už v rámci rozpočtu diela bolo žalobcovi
ako objednávateľovi uvedené, že medzi fakturované položky budú patriť dodané nové plynové kotle
(Čl. II bod 1 zmluvy o dielo), pričom plynové kotle, ktorých vydania sa žalobca podaným návrhom

domáha boli uvedené v rámci rozpočtu diela pod položkami „Náklady z rozpočtu“ - „E.“ č. XX a XX.
Uvedené zariadenie kotolne bolo žalobcovi dodané zhotoviteľom diela, ktorý predmetné dielo zároveň
sprevádzkoval a vyfakturoval žalobcovi doplatok o.i. za „dodávku nových kotlov“, ktoré sú následne
konkrétne špecifikované v priloženom rozpočte pod položkami č. 47 a 48 ako zariadenia, ktorých
vydania sa žalobca podaným návrhom domáha. Žalobca tak podľa názoru súdu dostatočne osvedčil,

že mu prináleží vlastnícke právo k plynovým kotlom, ktorých vydania sa voči žalovanému podaným
návrhom domáha, pričom tieto plynové kotle mu boli odmontované a zadržané žalovaným. Pokiaľ ide
o argumentáciu zástupcu žalovaného uvedenú najmä v predloženom vyjadrení zo dňa 03.10.2024,
túto súd považoval za osvedčeného stavu za nedôvodnú. Ku prelomeniu všeobecnej zásady, podľa
ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám, dochádza v zmysle § 446 ObZ z dôvodu

ochrany dobromyseľného kupujúceho a vzťahuje sa na obchodno-záväzkové vzťahy. Predpokladom
nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim od predávajúceho, ktorý nie je vlastníkom dodávaného
tovaru, je dobromyseľnosť kupujúceho v tom, že nadobúda tovar od vlastníka alebo od osoby, ktorá
je oprávnená nakladať s tovarom. Dobromyseľnosť kupujúceho musí byť daná v čase nadobudnutia
vlastníckeho práva (§ 443 - 445 ObZ). Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že dobromyseľnosť sa u

kupujúceho predpokladá a v prípadnom súdnom konaní (žaloba vlastníka o vydanie veci od kupujúceho)
bude musieť byť preukazovaný opak, t. j. že dobromyseľný nebol. Aj v prípade, ak sa nepodarí
preukázať v súdnom konaní, že kupujúci nebol dobromyseľný (žaloba pôvodného vlastníka o vydanie
veci nebude úspešná), ostáva zachovaná zodpovednosť predávajúceho voči doterajšiemu vlastníkovi.
Je však potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní dobrej viery je potrebné skúmať všetky okolnosti

prípadu a v prípade relevantných pochybností uprednostniť ochranu vlastníckeho práva. Ustanovenie §
446 ObZ uprednostňuje dobrú vieru v obchodných záväzkových vzťahoch pred ochranou vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka ako výnimku zo zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má.
Ustanovenie § 446 ObZ chráni dobrú vieru kupujúceho v prípade, že nevedel, alebo vedieť nemohol,že predávajúci nie je vlastníkom predávanej veci. V takom prípade je vždy nutné, aby v situáciách,
keď existujú o dobrej viere kupujúceho sebamenšie pochybnosti, kupujúci preukázal, že využil všetky
dostupné prostriedky na to, aby sa presvedčil, že predávajúci je skutočne oprávnený previesť vlastníctvo

k predmetnej veci, a že teda bol v tomto zmysle skutočne v dobrej viere. Dôkazné bremeno týkajúce
sa dobrej viery kupujúceho nesie v týchto prípadoch vždy on sám (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR,
sp. zn. 23 Cdo 1774/2011). Súd má za to, že aj pokiaľ by z právneho vzťahu medzi žalovaným ako
subdodávateľom a zhotoviteľom diela existovala dohoda o výhrade vlastníckeho práva k zariadeniu
kotolne, ktorého vydania sa žalobca domáha, bolo by v predmetnej veci dôvodné na vzťah žalobcu

ako objednávateľa a zhotoviteľa diela F. G. H. E. C. aplikovať ustanovenie § 446 ObZ vo vzťahu k
nadobudnutiu vlastníckeho práva dobromyseľného objednávateľa k technickým zariadeniam, na ktorých
dodaní a inštalácii sa žalobca so zhotoviteľom diela dohodol, boli opakovane uvedené v rozpočte diela
a boli žalobcovi aj konkrétne fakturované. Súd má za to, že pokiaľ by aj zhotoviteľ diela odovzdal
žalobcovi technické zariadenie kotolne, ktoré by nebolo vo vlastníctve zhotoviteľa diela, bol žalobca
ako objednávateľ s ohľadom na všetky zistené okolnosti veci dobromyseľný v tom, že dielo, vrátane

jeho súčastí nadobúda od vlastníka, ktorý mu uvedené zariadenie aj fakturoval a s ktorým sa na
jeho dodaní výslovne dohodol. Ako už súd uviedol vyššie, žalobca osvedčil, že je vlastníkom dvoch
plynových kotlov, ktorých vydania sa domáha, pričom zároveň vyjadreniami zástupcu žalovaného, ako
aj ďalšími predloženými listinnými dôkazmi osvedčil to, že žalovaný po uvedení diela (vrátane plynových
kotlov) do prevádzky, boli plynové kotle žalovaným neoprávnene odinštalované z kotolne základnej

školy, pričom tieto si ponechal žalovaný bez toho, aby mu na to prináležal právny titul, a to napriek
opakovaným výzvam žalobcu.Súd preto považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za
dôvodný,pričomnavrhovanúúpravuformouneodkladnéhoopatreniapovažovalsúdzaopodstatnenúna
základe žalobcom osvedčených skutočností. Vzhľadom na to, že žalobca sa domáha vydania zariadenia
kotolne, bez ktorého nemožno zabezpečiť dodávku tepla do budovy základnej školy, súd považoval za

nevyhnutné upraviť pomery strán bezodkladne, a to s ohľadom na prebiehajúce vykurovacie obdobie,
ako aj na to, že predmetné plynové kotle zabezpečovali vykurovanie objektu základnej školy, ktorú v
zmysle predloženého potvrdenia navštevuje XXX žiakov a pracuje v nej XX zamestnancov. Súd sa
stotožnil s názorom žalobcu, že bez neodkladného vydania zariadenia kotolne, a teda zabezpečenia
vykurovania priestorov základnej školy, hrozí obmedzenie, resp. prerušenie činnosti základnej školy,

čo by spôsobilo značné ťažkosti, najmä vo vzťahu k vyhľadaniu alternatívnych školských zariadení
pre XXX žiakov školy. Súd má za to, že navrhovaným neodkladným opatrením sa dosiahne ochrana,
ktorej sa žalobca domáha, pričom nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia nebude vyvolaný
nenávratný stav a vydaním používaných plynových kotlov podľa názoru súdu nebude neprimeraným
spôsobom zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov žalovaného. Vzhľadom na žalobcom osvedčený

skutkovýstavsúdpodanémunávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovelauložilžalovanému
povinnosť vydať žalobcovi plynové kotle špecifikované v podanom návrhu v lehote 3 dní od doručenia
tohto uznesenia s poukazom na § 232 ods. 3 CSP a § 234 ods. 2 CSP. Súd dospel k záveru, že v
predmetnej veci existuje predpoklad, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami, preto neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci

samej (§ 336 ods. 1 CSP). Súd preto výrokom II. tohto uznesenia v zmysle § 337 ods. 2 CSP poučil
žalovaného, ktorému sa nariadeným neodkladným opatrením uložila povinnosť, o tom, že sa podaním
žaloby voči žalobcovi môže vo veci samej domáhať vydania plynových kotlov, ktoré je na základe tohto
uznesenia povinný vydať žalobcovi, v ktorom konaní by ako predbežná otázka bolo riešené vlastníctvo
predmetných hnuteľných vecí. Pokiaľ by bol žalovaný v konaní vo veci samej procesne úspešný, došlo

by k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia (§ 337 ods. 3 CSP).

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods.
2 CSP s tým, že k rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že
CSP neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s

neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP,
ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba
rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť
tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej
bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia

nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením
neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu
rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. O nároku na náhradu trov konania súdrozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol plne
procesne úspešný, z čoho súd vyvodil nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %, o čom súd rozhodol vo výroku III. tohto uznesenia. O výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7.Protipredmetnémuuzneseniupodalžalovanývzákonomstanovenejlehoteodvolanie,pričomuviedol,
že napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Podľa názoru odvolateľa predmet sporu

odpadol už v deň podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade žalovaný
uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobcom dňa 10.10.2024 podaný ľstivo
a žalobca prakticky oklamal súd, nakoľko dňa 10.10.2024 došlo k uzavretiu dohody o urovnaní medzi
žalobcom a žalovaným ako aj uzavretiu zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, na základe
ktorej žalovaný vykonal montáž celej kotolne J. L. B. a vydal žalobcovi nielen dva kusy plynových
kotlov, ale celú technológiu a zariadenie kotolne J. L. B.. S poukazom na uvedené nielen v čase

podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to dňa 10.10.2024, ale hlavne v čase
vydania neodkladného opatrenia, ktoré pripadlo na deň 18.11.2024 nebol zákonný dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko skutkový stav bol taký, že žalovaný na základe dohody o urovnaní
so žalobcom zo dňa 10.10.2024 a zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí so žalobcom zo
dňa 10.10.2024 namontoval celú technológiu kotolne J. L. B. vrátane dvoch kusov kotlov a spustil do

prevádzky kotolňu J. L. B.. Žalovaný tak dbal na záujem maloletých detí, a to žiakov základnej školy,
a preto bol aktívny aj s ohľadom na začínajúcu vykurovaciu sezónu základnej školy. Žalobca podal
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj napriek tomu, že v zmysle dohody o urovnaní sa strany
sporu dohodli, že žalovaný ihneď zmontuje kotolňu základnej školy a že žalobca podá žalobu o určenie
vlastníckeho práva na súd až do právoplatného skončenia súdneho konania o určenie vlastníckeho

práva bude platiť žalobca žalovanému pravidelné mesačné nájomné, ktoré v závislosti od výsledku
takéhoto súdneho sporu následne buď žalovaný v prípade jeho prehry vráti žalobcovi titulom vydania
bezdôvodného obohatenia alebo si žalovaný ponechá v prípade jeho úspechu v spore, ak súd určí,
že je vlastníkom veci. Žalovaný však svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ani nevzal
späť po uzavretí dohody o urovnaní a uzatvorení zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí.

V druhom rade odvolateľ vzniesol námietku kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Bardejov v zmysle
ustanovenia § 22 písm. e/ Civilného sporového poriadku s tým názorom, že kauzálne príslušným súdom
na riešenie sporu medzi žalobcom a žalovaným či už na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
o určenie vlastníckeho práva alebo vydanie veci je Okresný súd Prešov, pričom na posúdenie kauzality
vyjadril svoj nesúhlas s právnym názorom súdu prvej inštancie. Odvolateľ ďalej v podanom odvolaní

namietal aj nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, keď poukazoval na ustanovenia § 542 ods. 1, § 542 ods. 2 a § 446 Obchodného zákonníka
ako aj na ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka. Ďalej odvolateľ vzniesol aj námietku nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie, a to z toho dôvodu, že podľa názoru odvolateľa sa domáhať vydania dvoch
kusov kotlov mal subjekt J. L. B., R. XXX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, keďže táto má právnu

subjektivitu a je teda samostatným právnym subjektom, a preto sa práve tento subjekt mal domáhať
vydania predmetných dvoch kotlov, pričom zároveň v závere odvolania odvolateľ uviedol, že v zmysle
ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť uznesenie súdu
prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a zároveň žiadal
priznať náhradu celých trov konania vo výške 100%.

8. Voči odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom v zásade zopakoval svoju
predchádzajúcu právnu argumentáciu z návrhu, naviac uviedol, že jeho konanie nebolo ľstivé ohľadne
podávania návrhu na neodkladné opatrenie, keďže návrh na neodkladné opatrenie bol na základe
pokynov a záverom spracovaný už dňa 08.10.2024, pričom v tom čase žalovaný stále odmietal pristúpiť

k namontovaniu kotlov. Žalovaný emailom svojho právneho zástupcu zo dňa 04.10.2024 žiadal mesačné
nájomné v sume 16.630,- eur, na čo mu dňa 07.10.2024 bola zaslaná odpoveď starostom spolu
s dohodou a zmluvou tak ako bola schválená poslancami v sume 2.395, 83 eur mesačne, pričom
právny zástupca žalovaného dňa 08.10.2024 napísal, že jeho klient nesúhlasí. Práve na základe
uvedeného sa pristúpilo k doručeniu návrhu neodkladného opatrenia, pričom návrh bol podaný dňa

08.10.2024 vo štvrtok skoro ráno, kedy asi po dvoch hodinách došlo k spoločnému rozhovoru strán.
Následne sa doriešovala len otázka podkladov a špecifikácie kotlov podľa zmluvy o dielo s pokynom na
okamžité podanie. Návrh ako taký bol pripravený k podaniu už v stredu 09.10.2024 a odoslaný bol ráno
10.10.2024 len pre chýbajúcu prílohu predtým ako došlo k spoločnému konferenčnému hovoru medzistarostom, právnym zástupcom žalobcu a žalovaného a riaditeľom základnej školy. Na predloženie
týchto skutočností predložil žalobca emailovú komunikáciu. Následne sa v rámci svojho vyjadrenia
vyjadril aj k rodinným vzťahom a neprávom vzneseným obvineniam voči starostovi, že mal zatiahnuť

žalovaného do daného obchodu. Pre prípad ak by odvolací súd nepotvrdil napadnuté uznesenie vo veci
samej žiadal tú skutočnosť, že náhrada trov konania nemôže byť žalovanému priznaná, keďže návrh
bol podaný dôvodne pred uzatvorením dohody a vydaním veci, a preto náhrada patrí žalobcovi.

9. Sporové strany k veci nepodali ďalšie vyjadrenia písomnou formou.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 78/05).

13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd dospel k

záveru o naplnení tejto odvolacej námietky, a to vo vzťahu k nedostatočnému osvedčeniu predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia. Avšak nie z dôvodu pochybenia súdu prvej inštancie v tomto
skrátenom súdnom konaní, ale z objektívnych dôvodov, ktoré spočívali v neoznámení podstatných
skutkových skutočností žalobcom súdu a následné predloženie nižšie uvádzaných listinných dôkazov
žalovaným v odvolacom konaní.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto
odvolacia námietka nebola naplnená, keďže súd prvej inštancie aplikoval na predmetný prípad správny
právny predpis, ale tento správne interpretoval.15. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania,

počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však

neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je
postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať

tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

16. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a

to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie

Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,
ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,

o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo
alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.

19. Odvolací súd následne v zmysle rozsahu a obsahu podaného odvolania zo strany žalovaného
pristúpil k prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ako prvou a najpodstatnejšou odvolacou
námietkou sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného, že predmet sporu odpadol. Odvolací
súd vychádzal z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, predložených ako prílohy žalovaným

podaného odvolania: na základe dohody o urovnaní zo dňa 10.10.2024 (č.l. 83 súdneho spisu), zmluvy
o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí zo dňa 10.10.2024 (č.l. 85 súdneho spisu) a protokolu
o odovzdaní a prevzatí zariadenia kotolne J. B. zo dňa 14.10.2024 (č.l. 91 súdneho spisu). S ohľadom na
tietolistinnédôkazyjezrejmé,žeodvolacídôvodspočívajúcivskutočnosti,žepredmetsporuodpadolbol
vkonanínaplnenýužpredvydanímrozhodnutiasúduprvejinštancie.Zvyššieuvedenýchtrochlistinných

dôkazov a najmä z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na č.l. 91 súdneho spisu, a to protokole
o odovzdaní a prevzatí zariadenia kotolne J. B. je zrejmé, že kotle v počte dvoch kusov identifikované
žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už boli dňa 14.10.2024 žalobcovi zo strany
žalovaného odovzdané, sfunkčnené a namontované. Z toho ohľadu je zrejmé, že v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie teda dňa 18.11.2024 už predmet sporu odpadol. Odvolací súd skutkovo

vec posudzoval v čase kde rozhodujúci stav posudzovanej veci je svojím koncom určený časovým
rámcom vydania neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie. Možno tak konštatovať, že v čase
vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie už nebolo možné žalovanému uložiť povinnosť vydať hnuteľné
veci, a to dva kusy plynových kotlov, keďže tieto už odovzdané boli dňa 14.10.2024. Súd prvejinštancie vzhľadom na skutočnosť, že predmetné skutkové okolnosti samotný žalobca dodatočne súdu
neoznámilauviedolichažžalovanývpodanomodvolaní,nemoholmaťotýchtoskutkovýchokolnostiach
z objektívneho hľadiska vedomosť. V odvolacom konaní však uvedená skutočnosť bola bez akýchkoľvek

pochybností preukázaná. Z tohto dôvodu nebolo možné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a toto
rozhodnutie bolo potrebné zmeniť tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
zamieta s ohľadom na skutočnosť, že strana žalovaného nemôže opätovne vydávať veci žalobcovi
pokiaľ tieto už pred rozhodnutím súdu prvej inštancie riadne vydala o čom svedčia vyššie uvedené
listinné dôkazy predložené žalovaným v odvolacom konaní. Tieto preukazujú skutočnosti, ktoré nastali

ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. S ohľadom na konštatovanie odvolacieho súdu, že predmet sporu odpadol zostávajúce odvolacie
námietky tak zostávajú z pohľadu odvolacieho súdu bez významu. Jedná sa o odvolaciu námietku
nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho zistenia skutkového stavu, nesprávneho určenia
kauzálnej príslušnosti či nepríslušnosti Okresného súdu Bardejov ako aj námietku nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie.

21. Ohľadne odvolacej námietky kauzálnej príslušnosti/nepríslušnosti Okresného súdu Bardejov
odvolací súd obiter dictum poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie v predmetnej veci, kde
rozhodoval o tom, ktorý súd prvej inštancie je kauzálne príslušný, pričom predmetné rozhodnutie

odvolacieho súdu je toho času právoplatné a vykonateľné.

22. Na základe vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že žalobca v podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neosvedčil skutočnosť, že by dva kusy plynových kotlov, ktoré žiadal od
žalovanéhovydaťsapredrozhodnutímsúduprvejinštancienachádzalivdispozíciížalovaného,tedasúd

prvej inštancie (z vyššie uvedených objektívnych dôvodov) dospel k nesprávnemu skutkovému záveru
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP
zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.

24. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia §
396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a prvostupňového konania

proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Tu odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že
žalovanému priznal tak trovy prvostupňového ako aj druhostupňového konania z dôvodu, že všetky
vyššie spomínané dohody medzi sporovými stranami boli uzavreté dňa 10.10.2024 a následne dňa
14.10.2024 došlo k reálnemu odovzdaniu dvoch kusov kotlov zo strany žalovaného žalobcovi. Teda po
dátume 14.10.2024 do rozhodnutia súdu prvej inštancie mohol a mal v rámci procesnej zodpovednosti

žalobca zobrať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť (predmet sporu odpadol). Keby
tak vykonal nespôsobil by žalovanému vznik trov tohto konania. Keďže uvedeným postupom žalobca
žalovanému trovy spôsobil je podľa spravodlivého uváženia odvolacieho súdu jeho povinnosťou ich
žalovanému aj nahradiť. Zároveň ohľadne tejto skutočnosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať
aj na obsah samotného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu podanému žalovaným zo dňa 13.12.2024,

v ktorom neuviedol žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by mu bránili vykonať späťvzatie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia po tom ako boli predmetné kusy dvoch kotlov vydané dňa
14.10.2024. Z časového rámca od 14.10.2024 do 18.11.2024 je zrejmé, že na tento procesný úkon mal
žalobca dostatočný procesný priestor.

25. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydanýmsúdnymúradníkompoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí(§262ods.2CSP).
Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).