Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322201301
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4322201301.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

13C/17/2022

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C., C. D. XXX, v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o.,
so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 4836/51, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: Slovenská
republika orgán vystupujúci v mene štátu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom 812 72
Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 757,08 eur s príslušenstvom, titulom náhrady
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

13C/17/2022

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

13C/17/2022

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Levice (ďalej len „súd“) domáhal, aby

súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 757,08 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 757,08 eur od 12.01.2022 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom a nahradiť trovy konania. Žalovaná suma predstavuje náklady, ktoré žalobca vynaložil na
svoju obhajobu v priestupkovom konaní a ktoré pozostávajú z odmeny advokáta za 5 úkonov právnej
pomoci: 1/príprava a prevzatie zastúpenia v roku 2021, t. j. 1 úkon á 36,83 eura + 1 x režijný paušál za
rok 2021 á 10,87 eura, 2/ písomné podanie vo veci samej – odpor zo dňa 17.02.2021, t. j. 1 úkon á 36,83
eura + 1 x režijný paušál za rok 2021 á 10,87 eura, 3/ účasť na prejednaní priestupku dňa 07.04.2021,

t. j. 1 úkon á 36,83 eura + 1 x režijný paušál za rok 2021 á 10,87 eura, náhrada za stratu času za 6
začatých polhodín á 14,73 eura = 88,38 eura, cestovné na trase Bratislava - Levice a späť 0,193 eura
x 292 km (2 x 146 km), za účasť na prejednaní priestupku dňa 07.04.2021, čo predstavuje 56,36 eura
(amortizácia), náhrada za pohonné hmoty vo výške 27,61 eura (6,1 l x 1,550 eura x 292 km/100), 4/
písomné podanie vo veci samej – vyjadrenie sa k priebehu konania a potreba ďalšieho dokazovania
zo dňa 19.04.2021, t. j. 1 úkon á 36,83 eura + 1 x režijný paušál za rok 2021 á 10,87 eura, 5/ účasť
na prejednaní priestupku dňa 07.06.2021, t. j. 1 úkon á 36,83 eura + 1 x režijný paušál za rok 2021 á

10,87 eura, náhrada za stratu času za 6 začatých polhodín á 14,73 eura = 88,38 eura, cestovné na trase
Bratislava - Levice a späť 0,193 eura x 292 km (2 x 146 km), za účasť na prejednaní priestupku dňa
07.06.2021, čo predstavuje 56,36 eura (amortizácia), náhrada za pohonné hmoty vo výške 27,61 eura
(6,1 l x 1,550 eura x 292 km/100) a 6/ písomné podanie vo veci samej – vyjadrenie zo dňa 04.08.2021,t. j. 1 úkon á 36,83 eura + 1 x režijný paušál za rok 2021 á 10,87 eura + 20 % DPH z jednotlivých
náhrad v sume 81,98 eura, podľa § 12 ods. 2 (1/24 výpočtového základu podľa § 1 ods. 4) v spojení s
§ 14 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, pri zastupovaní v konaní o priestupku za 1 úkon právnej služby vo výške 36,83 eura. Žalobca
ďalej v podanej žalobe uviedol, že dňa 26.12.2021 požiadal žalobca Slovenskú republiku (konajúcu
prostredníctvom Ministerstva vnútra SR) o náhradu škody vo výške 757,08 eur spôsobenú nesprávnym
úradným postupom pri výkone verejnej moci, a to začatím a vedením správneho konania o priestupku
OkresnýmriaditeľstvomPZvLeviciach,ODI,ČVS:E./XXXX-X,ktorébolovedenéprotižalobcovi,aktoré

sa po vykonanom dokazovaní ukázalo ako neopodstatnené. Keďže Ministerstvo vnútra SR, ako orgán
príslušný konať v mene štátu odmietlo uhradiť nárok na náhradu škody, je žalobca nútený domáhať sa
tejto náhrady na súde. Žalobca v podanej žalobe poukázal na článok 46 ods. 3 Ústavy SR, príslušné
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch,zákonač.575/2001Z.z.oorganizáciičinnostivládyaorganizácii
ústrednej štátnej správy, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 194/2010, uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18.08.2010, ako aj na nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.
ÚS 2841/19 zo dňa 21.12.2020 a sp. zn. II. ÚS 1099/19 zo dňa 03.09.2019.

2. Žalovaný podľa § 167 ods. 2 CSP bol vyzvaný uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 13.04.2022
pod spisovou značkou 13C/17/2022 – 39, aby sa písomne vyjadril k žalobe s prílohami, rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2022.

3. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 05.05.2022 uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu
neuznáva. Ďalej uviedol, že rozkazom Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Leviciach o uložení sankcie za priestupok, sp. zn.: E./XXXX-X zo dňa 11.02.2021 bol

žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §
22 ods. 1 písm. g) zákona Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.Zároveňmubolapodľa§22ods.3písm.a)predmetnéhozákonauloženásankcia,atopokuta
vo výške 200 eur. Voči predmetnému rozkazu podal žalobca odpor, ktorý bol doručený Okresnému
riaditeľstvuPolicajnéhozboruvLeviciachdňa23.02.2021.Včasnýmpodanímodporubolrozkazzrušený

a správnym orgánom bol žalobca upovedomený o pokračovaní v konaní. Vo veci boli vykonané ďalšie
procesnéúkonyaústnepojednávaniaopriestupkudňa07.04.2021a07.06.2021.Nazákladevyjadreník
doterajšiemu priebehu konania a potrebe ustálenia skutkového stavu bolo vykonané ďalšie dokazovanie
tým, že správny orgán si dňa 07.06.2021 vyžiadal od znalca F. G. G. doplnenie dokazovania znaleckým
skúmaním, kde v ďalšom dokazovaní bolo potrebné, aby sa znalec vyjadril na technicky prijateľnú a

doposiaľ nevylúčenú verziu priebehu nehodového deja, podľa ktorej vodič na vozidle Peugeot začal
predchádzať v 150 m predstihu resp. inom skoršom bode než začiatok odbočovania stroja ROPA a
vyjadriť sa k výhľadovým pomerom stroja ROPA. Na základe doplnenia odborného vyjadrenia č. 2/2021
v znaleckom úkone č. 26/2021 zo dňa 27.06.2021 znalcom F. G. G., a po vyhodnotení vykonaných
dôkazov a výpovedí svedkov nebolo jednoznačne preukázané, že skutok o ktorom sa konalo spáchal

žalobca,pretožeaniznalcomzodborucestnádopravavznaleckomskúmanínehodovéhodejapriurčení
prvotnej príčiny vzniku kolíznej situácie sa nepotvrdilo, ktorý z účastníkov dopravnej nehody začal svoj
úkon skôr, čo by malo podstatný vplyv na určení vinníka dopravnej nehody. Správnym orgánom bolo
následne vydané rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru, sp. zn.: E./XXXX-X zo dňa 13.09.2021 o zastavení konania o priestupku. Voči predmetnému

rozhodnutiu nebol podaný riadny opravný prostriedok, čím dňa 01.10.2021 rozhodnutie o zastavení
konania o priestupku nadobudlo právoplatnosť. K nároku žalobcu týkajúceho sa nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci uviedol, že žalobca žiadny spôsobom neopísal, ani nekonkretizoval, v
čom mal nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočívať. Žalobca svoje tvrdenia obmedzil len
na konštatovanie, že nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci mal spočívať v začatí a vedení

správneho konania o priestupku Okresným riaditeľstvom PZ v Leviciach, ODI, ČVS:
E./XXXX-X a na konštatovanie, že nesprávnosť úradného postupu nie je potrebné preskúmavať,
nakoľko vyplýva zo samotnej skutočnosti, že žalobca, ktorý bol od počiatku v pozícii obvineného z
priestupku, za tento priestupok nebol uznaný vinným, keďže pre záver o jeho vine neexistuje (ani nikdy
neexistoval) spoľahlivý predpoklad. Žalovaný uviedol, že žalobcu nezaťažuje len povinnosť tvrdenia,

ale zaťažuje ho aj dôkazné bremeno. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že nesprávny
úradný postup orgánu verejnej moci nie je potrebné preskúmavať. O existencii nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci nerozhoduje žalobca na základe jeho svojvôle, ani na základe jeho
domnienok o nesprávnom úradnom postupe orgánu verejnej moci. Žalobca vo svojej žalobe neuviedolani jeden dôkaz preukazujúci nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Zo žalobcovej žaloby,
ani z jeho príloh nevyplýva skutočnosť, že sa správny orgán dopustil nesprávneho úradného postupu,
rovnako tak žalobca v tomto konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý nesprávny úradný postup správneho

orgánu potvrdzoval. Žalobca nepredložil ani žiadny dôkaz, že mu vznikla skutočná škoda. Zo žaloby
žalobcu vyplýva, že škoda vo výške 757,08 Eur, ktorej sa domáha pozostáva z nákladov na obhajobu
v priestupkovom konaní. Predmetný nárok žalobca spája s údajným nesprávnym úradným postupom
správneho orgánu. Tu je potrebné uviesť, že ak žalobca spája vznik škody
s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, tak nároku žalobcu nemožno vyhovieť, pretože

žalobca nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci žiadnym spôsobom nepreukázal. Zároveň, ak
žalobca spája vznik škody so začatím a vedením správneho konania o priestupku, tak jeho nároku nie
je možné vyhovieť s poukazom na § 31 zákona č. 71/1967 Zb., pretože trovy obhajoby (náklady na
obhajobu v priestupkovom konaní) znáša samotný žalobca, nie štát.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nielenže vznik skutočnej škody žiadnym spôsobom nepreukázal, ale
zároveň absentuje právny základ v súvislosti so vznikom škody.

4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 18.05.2022 uviedol, že žalovaný sa domnieva, že v postupe
správneho orgánu nie je žiadna preukázaná nesprávnosť. V uvedenej veci je však nesprávnosť
úradnéhopostupucelkomzrejmáaniejepotrebnépodrobnesazaoberaťjednotlivýmiúkonmisprávneho
orgánu a vyhodnocovať ich (ne)správnosť. Žalobca opäť poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn.

II. ÚS 1099/19 zo dňa 03.09.2019 a uviedol, že žalovaný sa dopúšťa nesprávnych právnych záverov,
keď absolútne nerozlišuje medzi nárokom na náhradu trov a nárokom na náhradu škody. Ide pritom
o celkom rozdielne právne tituly s rozdielnymi predpokladmi vzniku nároku. Žalovaný si však zamieňa
tieto pojmy, keď dôvodí, že žalobca nemá nárok na náhradu škody, pretože trovy znáša každý účastník
konania sám. Tým, že trovy konania znáša účastník sám nemôže byť dotknuté právo na náhradu škody

za predpokladu, že sú podmienky nároku na náhradu škody splnené. Ďalej žalobca uviedol, že z konania
pred správnym orgánom je zrejmé, že každý úkon zo strany obhajoby odvracal neustále prítomnú
hrozbu odsúdenia, preto nie je akceptovateľné požadovať preukazovanie príčinnej súvislosti nad rámec
týchto zjavných skutočností. Ak by totiž obvinený z priestupku nevyužil svoje právo nechať sa zastúpiť
obhajcom, je isté, že by nebol dosiahol priaznivý výsledok v podobe zastavenia konania. Opačný záver

by znamenal, že brániť sa pred nesprávnymi závermi policajných orgánov sa vlastne neoplatí a treba
sa radšej podvoliť, pretože i v prípade zastavenia priestupkového konania úspešného účastníka stihne
„daň za úspech“ v podobe nákladov obhajoby.

5. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 03.06.2022 uviedol, že je nesporné, že žalobca sám vo

svojom vyjadrení konštatuje, že mu žiadna škoda, ktorej sa domáha nevznikla. Pod pojmom škoda
je na účely zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nutné rozumieť majetkovú
ujmu spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného v dôsledku škodovej udalosti, t. j. ide o rozdiel v
hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. V zmysle

ustálenej súdnej praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci
do predošlého stavu. Tak ako žalovaný uviedol už vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu, tak je zrejmé,
že v tejto právnej veci nie sú kumulatívne splnené predpoklady na priznanie nároku žalobcu, ktorého sa
domáha. Žalobca nielenže žiadnym spôsobom nepreukázal nesprávny úradný postup orgánu verejnej

moci, ale dokonca sám priznal, že žalobcovi reálne nevznikla žiadna škoda, ako druhý predpoklad
zodpovednosti štátu za škodu. Keďže v tejto právnej veci nie je žiadnym spôsobom preukázaný
nesprávny úradný postup, a neexistuje škoda, ktorá by žalobcovi vznikla, tak medzi týmito dvoma
inštitútmi absentuje aj kauzálny nexus.

6. Žalobca dňa 31.01.2023 predložil súdu znalecký posudok č. 24/2022 vypracovaný znalcom F. B. H.,
znalcom z odboru Doprava cestná, odvetvie Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave
a Odhad hodnoty cestných vozidiel a k veci uviedol, že znalecký posudok žalobca predkladá len pre
úplnosť a za účelom úplného rozptýlenia možných pochybností o tom, že postup orgánu verejnej moci
nebol správny. Ďalej uviedol, že zo znaleckého posudku vyplýva, že technickou príčinou, ktorá vyvolala

kolíznu situáciu a súčasne druhému účastníkovi znemožnila zabrániť nehode je nesprávna technika
jazdy vodiča samohybného pracovného stroja ROPA, ktorý vykonal odbočovanie mimo cesty na pole
v čase, keď už bol predchádzaný vozidlom Peugeot 307. V zmysle predloženého posudku preto niet
pochýb o tom, že priestupkové konanie bolo vedené proti nesprávnemu subjektu. V uvedenej veci jevšak smerodajné to, že správny orgán viedol priestupkové konanie, v ktorom žalobcovi vznikali náklady
na obhajobu.

7. Dňa 11.04.2023 žalobca predložil súdu Rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach o zastavení konania o priestupku sp. zn. E./XXXX-X zo dňa
13.09.2021, ktorým bolo konanie proti žalobcovi zastavené.

8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 21.05.2024

uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a má za to, že boli preukázané všetky predpoklady
zodpovednosti žalovaného za škodu a k vzniku nároku na jej náhradu. Je evidentné, že žalobca musel
vynaložiť enormné úsilie v priestupkovom konaní, aby preukázal, že za dopravnú nehodu zodpovedný
nebol, pričom správny orgán mohol k tomuto záveru dospieť už v počiatočnom štádiu správneho konania
v zásade hneď po podaní odporu, ktorý bol vyčerpávajúco zdôvodnený. Žalobca prostredníctvom
obhajcu v priestupkovom konaní predložil viacero písomných podaní ako aj zúčastnil sa náročného

výsluchu znalca z odboru dopravy cestnej a svedkov dopravnej nehody v dôsledku čoho sa potvrdilo
čo žalobca tvrdil od samého začiatku, teda že za dopravnú nehodu nemal byť braný na zodpovednosť
a správny orgán s ním nikdy nemal zaobchádzať ako s obvineným. Pre rozptýlenie akýchkoľvek
pochybností do konania predložil aj znalecký posudok z odboru cestnej dopravy, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že technika jazdy žalobcu bola správna a že správny orgán od samého počiatku chybil vo

svojom postupe. Pokiaľ ide o rozhodnutia predložené žalovaným, tieto žalobca hodnotí ako skutkovo
a právne nepriliehavé k prejednávanej veci, pretože tam posudzované správne konania boli zastavené
vždy, či už hneď po podaní odporu alebo po prvom prejednaní priestupku, preto sa nedajú porovnávať
s úsilím, ktoré bolo potrebné vynaložiť v tomto priestupkovom konaní.

9. Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na pojednávaní konanom dňa
21.05.2024 uviedol, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu, plne sa pridržiava písomných
vyjadrení, ktoré boli doručené súdu a vzhľadom k tomu navrhuje súdu, aby žalobu v celom rozsahu
zamietol.

10. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 23.07.2024
uviedol, že sa pridŕža všetkých doterajších písomných podaní ako i ústneho prednesu na pojednávaní
zo dňa 21.05.2024 a v neposlednom rade poukazuje na jeho vyjadrenie zaslané súdu 04.07.2024
a pokiaľ ide o vznik škody ako jeden z predpokladov nároku na náhradu škody má za to, že náklady
na hájenie práv žalobcu vynaložené boli prostredníctvom obhajcu žalobcu v priestupkovom konaní,

pričom svoj názor opiera o analogicky použiteľné rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
z 26.10.2016 sp. zn. I., pričom podľa jeho vedomosti nič nebráni tomu, aby si súd osvojil tento názor
v kontexte prejednávanej veci. Pokiaľ ide o samotný nesprávny úradný postup, tak bolo preukázané,
že správny orgán v zásade od počiatku viedol konanie proti nesprávnej osobe, to bolo dané do
pozornosti správnemu orgánu už v prvotných písomných podaniach v priestupkovom konaní, následne

bolo potrebné vyvinúť značné úsilie za účelom zastavenia priestupkového konania, ku ktorému došlo
až po viacerých písomných podaniach a prejednaniach priestupku vrátane výsluchu znalca. Má preto
za to, že sú splnené všetky predpoklady na náhradu škody tak ako bola vyčíslená v písomných
podaniach. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vznik škody netvrdí, že táto vznikla právnemu zástupcovi,
tvrdí, že právny zástupca v mene a na účet klienta vynakladal prostriedky na jeho obhajobu a voči

klientovi má samozrejme pohľadávku, ktorá je splatná, avšak bolo by v rozpore so špecifickým vzťahom
klienta a advokáta túto úhradu od neho vopred žiadať, požiadavka najprv zaplatenia pohľadávky pre
vznik škody je prakticky neudržateľná vzhľadom k tomu, že obvinení z priestupku bývajú zriedka
osoby aj z ťažších ekonomických pomerov, prípadne nemajetné osoby, od ktorých by pohľadávku
napríklad ani nebolo možné vymôcť, tým pádom by nikdy nevznikla škoda. Pokiaľ ide o vedenie

správneho konania proti nesprávnej osobe, z rozhodnutia o zastavení priestupkového konania síce
nevyplýva, že by dopravnú nehodu zavinil druhý vodič, vyplýva z toho však, že neexistoval dostatok
spoľahlivých podkladov pre zodpovednosť žalobcu a pre úplnosť a vylúčenie akýchkoľvek pochybností
bolo znaleckým posudkom z odboru dopravy vypracovaným na objednávku žalobcu zistené, že za
dopravnú nehodu mal zodpovedať vodič pracovného stroja.

11. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.07.2024 uviedol, že sa
pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení, má za to, že neboli naplnené podmienky nároku
na náhradu škody. Z rozhodnutia o zastavení konania nevyplýva, že by bolo konanie vedené protinesprávnej osobe, zároveň žalovaný poukázal aj na druhú podmienku náhrady škody, teda na vznik
škody, ktorá podľa vyjadrení žalobcu vznikla jeho právnemu zástupcovi a nie žalobcovi, preto namietol
aktívnu vecnú legitimáciu a poukázal na definíciu škody v bežnej súdnej praxi, teda že ide o zníženie

majetku. Ďalej uviedol, že suma, ktorá je uplatnená v tomto súdnom konaní vo výške 757,08 eur
žalobcom voči žalovanému, táto suma nebola reálne žalobcom uhradená Advokátskej kancelárii JUDr.
Jakub Mandelík, s. r. o., ktorá advokátska kancelária zastupovala žalobcu v priestupkovom konaní.

12. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to najmä: Vyčíslením nákladov na obhajobu
v priestupkovom konaní, Žiadosťou o náhradu škody zo dňa 26.11.2021, Žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.01.2022, Kartou záznamu, Analytickou právnou vetou
z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky č. IV ÚS 2841/2019, Nálezom Ústavného súdu Českej
republiky č. IV. ÚS 2841/19 zo dňa 15.12.2020, Kartou záznamu sp. zn. II. ÚS 1099/19, Analytickou

právnou vetou z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky č. II. ÚS 1099/19, Nálezom Ústavného
súdu ČR č. II. ÚS 1099/19, Prehľadom priemerných cien pohonných látok za obdobie od 04.01.2021
do 21.11.2021, fotokópiou osvedčenia o evidencii osobného motorového vozidla značky Mercedes-
Benz, lustráciou v Registri obyvateľov SR, Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/50/2019-89
zo dňa 10.10.2019, Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 8C/51/2018-68 zo dňa

10.12.2018, Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/63/2020-175 zo dňa 16.08.2021,
Zápisnicou z ústneho pojednávania na OR PZ Levice zo dňa č. ORPZ-LV-ODI2-581/2020-P zo dňa
07.04.2021, Oznámením Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.12.2022, Znaleckým posudkom č. 24/2022,
vypracovaným F. B. H., znalcom z odboru Doprava cestná, odvetvie Technický stav cestných vozidiel,
Nehody v cestnej doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel, Oznámením Ministerstva vnútra SR zo

dňa 14.02.2023, Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Leviciach sp. zn. E./XXXX-X zo dňa 13.09.2021 o zastavení konania o priestupku, Vyjadrením
žalobcu zo dňa 04.08.2021 v priestupkovom konaní k sp. zn. ORPZ-LV-ODI2-581/2020-P, judikatúrou
a právnou argumentáciou, podstatným obsahom fotokópie priestupkového spisu, ktorý je vedený na
OR PZ Levice Okresný dopravný inšpektorát v Leviciach pod číslom spisu E./XXXX-X a z neho najmä:

správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 04.02.2021, odborným vyjadrením F. G. G. pod
č. 2/2021, zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody, záznamom dopravnej nehody, rozkazom
o uložení sankcie za priestupok dňa 11.02.2021 OR PZ Levice Okresný dopravný inšpektorát vo veci E./
XXXX-X, odporom A. B. zo dňa 17. februára 2021, žiadosťou o storno pokuty A. B. zo dňa 04.03.2021,
rozhodnutím o prerušení konania o priestupku zo dňa 07.04.2021, doplnkom odborného vyjadrenia č.

2/2021 F. G. G., znaleckým úkonom č. 26/2021, rozhodnutím o zastavení konania o priestupku dňom
13.09.2021 vo veci vedenej na OR PZ Levice Okresný dopravný inšpektorát pod č.
E./XXXX-X, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.10.2021.

14.Podľa§1,písm.a)zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (účinný od 01.01.2013 do 30.06.2023), tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

15. Podľa § 3 ods. 1, písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17. Podľa § 4 ods. 1, písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného

orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená
na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu

právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

19. Podľa § 9 ods. 6, vety prvej zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

20. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.

21. Podľa § 18 ods. 3 vety prvej zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.

22. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo

dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde.

23. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto

zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

24. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (účinný od 01.12.2019 do
30.06.2024), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

26. Podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (účinný od 01.12.2019
do 30.11.2020), orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky spáchané porušením všeobecne

záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

27. Podľa § 89 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ústredným orgánom štátnej správy vo veciach
priestupkov je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, do ktorého pôsobnosti patrí úsek
štátnej správy, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej priestupok. Ak takto nemožno určiť

ústredný orgán štátnej správy, je ním vo veciach pôsobnosti Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky.

28. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“; účinný

od 15.06.2019 do 31.12.2023), vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových
výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody
alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.

29. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky

je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len „výpočtový základ“).30. Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu.

31. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri nahliadnutí do spisu, pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu

alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom,4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o
zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov
vykonaných počas dvoch hodín, a ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny,
za každé dve skončené hodiny; za nadväzujúci úkon sa považuje úkon nasledujúci v čase kratšom ako
pätnásť minút po skončení predchádzajúceho úkonu, pričom pokračovanie v už skôr začatom úkone po
prerušení trvajúcom dlhšie ako pätnásť minút sa považuje za nový úkon právnej služby,

d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie

32. Podľa § 15 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na
náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych

služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za
znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).

33. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového

základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

34. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,
zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný

platiť podľa osobitného predpisu.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca sa žalobou
doručenou Okresnému súdu Levice dňa 05.04.2022 domáhal zaplatenia sumy 757,08 eur s
príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a ktorá predstavuje

právne služby poskytnuté žalobcovi v správnom konaní o priestupku, vedenom pod sp. zn.
E./XXXX-X. Súd mal z obsahu súdneho a pripojeného priestupkového spisu za preukázané, že proti
žalobcovi bolo vedené správne konanie o prejednaní priestupku, ktoré bolo skončené Rozhodnutím
Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach sp. zn. E./
XXXX-X zo dňa 13.09.2021 a ktorým bolo zastavené konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zo spáchania ktorého bol obvinený z priestupku žalobca.
Žalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátom, ktorý si vyúčtoval za poskytnutie právnej pomoci
(obhajobu) odmenu v sume 757,08 eur, ktorú mu je povinný zaplatiť žalobca. Žalobca dňa 26.12.2021
požiadal Slovenskú republiku (konajúcu prostredníctvom Ministerstva vnútra SR) o náhradu škody vo

výške 757,08 eur spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci, a to začatím
avedenímsprávnehokonaniaopriestupkuOkresnýmriaditeľstvomPZvLeviciach,ODI,ČVS:E./XXXX-
X, ktoré bolo vedené proti žalobcovi, a ktoré sa po vykonanom dokazovaní ukázalo ako neopodstatnené.
Keďže Ministerstvo vnútra SR, ako orgán príslušný konať v mene štátu písomným podaním zo dňa
12.01.2022 odmietlo uhradiť nárok na náhradu škody, žalobca sa so svojím nárokom obrátil na súd.

Žalobca ako poškodený si žalobou uplatnil voči štátu náhradu odmeny advokáta za zastupovanie
v priestupkovom konaní.

36. Súd sa zaoberal a skúmal prioritne, či žalobca zastúpený právnym zástupcom v priestupkovom
konaní reálne zaplatil svojmu právnemu zástupcovi žalovanú sumu 757,03 eur, ktorá predstavuje trovy

právneho zastúpenia.

37. Na pojednávaní dňa 21.05.2024 si súd splnil svoju povinnosť podľa § 181 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a uviedol predbežné právne posúdenie veci s tým, že žalobca nepreukázalvznik skutočnej škody, že žalobca reálne uhradil sumu, ktorú si uplatňuje podanou žalobou voči
žalovanému. Na pojednávaní dňa 23.07.2024 právny zástupca žalobcu, ktorý žalobcu zastupoval aj
v priestupkovom konaní potvrdil, že suma 757,08 eur, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia

za zastupovanie v priestupkovom konaní, nebola reálne zaplatená Advokátskej kancelárii JUDr. Jakub
Mandelík, s .r. o.. Právny zástupca žiadal žalobe vyhovieť a dôvodil odkazom na právny názor trestného
kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.10.2016, sp. zn. Tpjn/300/2016, podľa ktorého „Nelze rovněž
přehlédnout, že jde o náklady, ktoré poškozenému objektivně již vznikly, neboť byly účelně vynaloženy
v souvislosti s uplatňováním nároku poškozeného jeho zmocněncem, na jejichž úhradu má zmocněnec

na základe smlouvy o zastupování nárok. Proto i podle názoru trestního kolegia Nejvyššího soudu nic
nebrání tomu, aby soud uložil obviněnému povinnosť nahradit poškozenému náklady vzniklé přibráním
zmocněnce v podobě odměny za poskytnuté úkony právní pomoci a vynaložené hotové výdaje, i když
je ještě poškozený neuhradil svému zmocněnci“.

38. Zodpovednosti z nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu svedčí existencia škody, existencia nesprávneho úradného postupu a existencia príčinnej
súvislosti medzi nimi. Škoda ako predpoklad vzniku tejto zodpovednosti je daná, ak vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie
757,03 eur za právne zastupovanie v priestupkovom konaní, ktoré svojmu právnemu zástupcovi reálne
nezaplatil, čím nevedel v tomto konaní preukázať zmenšenie svojho majetkového stavu v porovnaní

pred začatím priestupkového konania a v porovnaní so stavom po ukončení priestupkového konania.
Ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nedefinuje presne pojem škody, a preto je potrebné
v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy v Občianskom zákonníku podľa § 442
Občianskeho zákonníka. V Občianskom práve platí princíp úplnej náhrady škody (restitutio in integrum),
t. j. škodu je potrebné nahradiť vždy v plnom rozsahu, aby sa majetkový stav poškodeného dostal do

stavu, aký tu bol pred vznikom škody. Určujúcim kritériom pre rozsah reparácie je vždy výška spôsobenej
škody. Skutočná škoda nevznikla, ak ku dňu rozhodovania súdu sa majetkový stav poškodeného dosiaľ
neznížil (Uz NS ČR z 29.01.2003, sp. zn. 25Cdo 586/2001).

39. Škodu vo všeobecnosti je potrebné chápať ako ujmu, ktorá

a) nastala v majetkovej sfére poškodeného,
b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch,
c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

40. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie
existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu.

41. Zákon č. 514/2003 Z. z. je koncipovaný v § 17 ods. 1 tak, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý

zisk. Žalobca v tomto konaní neosvedčil základný predpoklad k tomu, aby bol v konaní úspešný, totiž
nepreukázal zmenšenie svojho majetkového stavu o žalovanú sumu, ktorú si uplatňuje od žalovaného,
keďže reálne trovy právneho zastúpenia vo výške 757,03 eur nezaplatil právnemu zástupcovi, ktorý ho
zastupoval v priestupkovom konaní.

42. Z tohto dôvodu žalobca neosvedčil vznik ujmy v jeho majetkovej sfére, nepreukázal zmenšenie
majetku o sumu 757,03 eur, ktorá ujma by bola objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j.
peniazmiabolabynapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,predovšetkýmpeniazmi.Žalobcaako
poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu škody tak
na ňom spočíva dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Aby bol splnený tento zákonný predpoklad,

musí škoda existovať najneskôr v čase, kedy o uplatnenom nároku rozhoduje súd. Ku dňu rozhodnutia
súdu žalobca nie len, že nepreukázal, že mu škoda reálne vznikla v majetkovej sfére, ale súdu potvrdil,
že uplatnený nárok žalobou voči žalovanému doposiaľ neuhradil svojmu právnemu zástupcovi. Žalobca
mal v konaní preukázať, že odmenu advokátovi zaplatil, čím sa mu znížil majetkový stav (rozsudok
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz27.novembra2003,sp.zn.3Cdo134/03).Rovnakoajrozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2013, sp. zn. 16Co 424/2012 akcentuje, že „Poškodený je
povinný vznik škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu škody leží tak práve na
navrhovateľovi dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla“. Ak neexistuje škoda v čase rozhodovania
súdu o uplatnenom nároku na jeho náhradu, bol nárok uplatnený predčasne (čo je aj tento prípad), čo máza následok zamietnutie žaloby bez toho, aby bolo nutné zaoberať sa splnením ďalších predpokladov
zodpovednosti za škodu (aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 2601/2010). Majetkový
stav poškodeného, žalobcu je východiskovým pre zistenie existencie škody a pre vyčíslenie jej výšky, je

tvorený predovšetkým súhrnom hmotných predmetov (vecí) s určitou hodnotou vyjadrenou v peniazoch.
K zmenšeniu majetkového stavu dochádza tým, že sa zmenší hodnota jeho aktív (prípadne sa zväčší
hodnota pasív) takým spôsobom, že jeho celkové vyjadrenie v peniazoch sa oproti predchádzajúcemu
stavu zníži (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 08. februára 2001, sp. zn. 25Cdo 38/2000).

43. Rovnaké stanovisko zaujal aj Krajský súd v Prešove z 26. mája 2011 sp. zn.
13Co 13/2010, keď uviedol, že „Škoda v uplatnenej výške žalobcovi dosiaľ nevznikla, pretože dosiaľ zo
svojho majetku nezaplatil sumu, ktorá podľa neho predstavuje škodu, ktorej náhrady sa domáha“.

44. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal faktické zmenšenie majetku, súd ustálil, že žiadna škoda
vmajetkovejsférežalobcudoposiaľnenastala.Vtomtoštádiukonaniajepretonárokžalobcupredčasný.

Pre neexistenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46.Žalovanýmalplnýúspechvočižalobcovi,apretománároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

49. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Poučenie:

13C/17/2022

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (127 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na nariadenie exekúcie podľa osobitného zákona.