Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/140/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112207748
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6112207748.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu v 1/ rade A. B. C.,
narodeného XX. XX. XXXX, bytom D. D., E. E. XX, žalobcu v 2/ rade A. F. G., narodeného XX. XX.
XXXX, bytom D. D., E. E. XX, žalobcu v 3/ rade A. H. I., narodeného XX. XX. XXXX, bytom D. D., E. E.
XX, žalobkyne v 4/ rade H. H. E., narodenej XX. XX. XXXX, bytom D. D., E. E. XX, žalobcu v 5/ rade
A. J. K., narodeného XX. XX. XXXX, bytom D. D., E. X, a žalobkyne v 6/ rade L. K., narodenej XX. XX.
XXXX, bytom D. D., E. X, všetci v konaní zastúpení Mgr. Robertom Antalom, advokátom, advokátska
kancelária Banská Bystrica, Ul. Kláry Jarunkovej 2, proti žalovanému H. H. - J., narodeného XX. XX.

XXXX, bytom D. D., E. stráne 10, IČO: 32 008 929, v konaní zastúpeného AK Novák, s. r. o., so sídlom
Banská Bystrica, Ladislava Hudeca 15326/2A, IČO: 53 556 798, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 102.992,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 13 C/23/2020 - 616 v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/23/2020 - 674 zo dňa 10.
10. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej, okrem časti o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcom 1/, 6/ úroky z omeškania od 13. 01. 2006 až do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo veci samej, v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom 1/ až 6/
úroky z omeškania od 13. 01. 2006 až do zaplatenia, mení tak, že žalovaný je povinný úroky z omeškania
zaplatiť od 21. 04. 2015 až do zaplatenia ; vo zvyšku tohto výroku ostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu
k žalobcom 1/ a 4/ mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ na náhradu trov konania

pred súdom prvej inštancie v rozsahu 74,2 % a žalobcovi 4/ v rozsahu 84,6 %, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania; vo zvyšku výrok rozsudku
okresného súdu o náhrade trov konania potvrdzuje.

IV. Rozsudok okresného súdu vo výroku o čiastočnom zastavení konania ostáva nedotknutý.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu do

troch dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

VI. Žalobcovia v 1/ až 6/ rade sú povinní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne náhradu trov
dovolacieho konania v celom rozsahu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o ich výške. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1/ rade
31.718,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 13. 01. 2006 až do zaplatenia,

žalobcovi v 2/ rade 12.211,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 13. 01. 2006 až do
zaplatenia, žalobcovi v 3/ rade 14.749,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 13. 01.
2006 až do zaplatenia, žalobcovi v 4/ rade 25.645,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne
od 13. 01. 2006 až do zaplatenia a žalobcom v 5/ a 6/ rade spoločne a nerozdielne 18.658,11 eur s
úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 13. 01. 2006 až do zaplatenia, a to všetko v lehote 15
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Súd konanie v časti návrhu žalobcu v 1/ rade o zaplatenie

4.694,68 eur s príslušenstvom a žalobcu v 4/ rade o zaplatenie 2.128,42 eur s príslušenstvom zastavil
(výrok II.). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom v 1/ až 6/ rade trovy konania v rozsahu 100
% s tým, že tieto je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd
rozhodne o výške náhrady trov konania (výrok III.). Rozhodol tak o žalobe upravenej podaním zo dňa
03. 10. 2011, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia podielového spoluvlastníctva k vodohospodárskym

stavbám „SO 001-ČOV, SO 002-vodovod, SO 003-splašková kanalizácia, SO 004-tlaková kanalizácia,
SO 006-kanalizačné domové prípojky“ pre stavbu „Vilová štvrť - Slnečné stráne“ a uloženia povinnosti
zaplatiť im od žalovaného v 1/ rade finančnú sumu, ktorá predstavuje finančné prostriedky, ktoré
žalobcovia v 1/ až 6/ rade zaplatili žalovanému 1/ na základe zmlúv o združení, za účelom výstavby
týchto vodohospodárskych diel a žalovaný v 1/ rade tieto nevyúčtoval.

2. Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. 17C/9/2006 svojím rozsudkom zo dňa 20. 12.
2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 03. 2012, určil, že žalobcovia 1/ až 6/ spolu so žalovaným
v 1/ rade a ďalšími žalovanými v tomto konaní označenými sú spoluvlastníkmi vodohospodárskych diel
vyššie uvedených, a to v podiele 1/20 (pozn. odvolacieho súdu – každý z nich). Zároveň súd rozhodol,

že nárok žalobcov 1/ až 6/ voči žalovanému v 1/ rade na zaplatenie finančného plnenia vylúčil na
samostatné konanie, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 02. 2012.

3. Žalobcovia 1/ až 6/ svoj návrh odôvodnili tým, že spolu s H. K. a jeho rodičmi A. L. K. a B. M. K.,
uzatvorili so žalovaným samostatné zmluvy o združení v zmysle ustanovenia § 829 a nasledujúcich

OZ v priebehu rokov 1998 až 2004. Účelom týchto združení bolo vybudovanie inžinierskych sietí v
lokalite Slnečné stráne v Banskej Bystrici, a to konkrétne rozvody vody, kanalizácie, čističky odpadových
vôd, rozvody elektrickej energie VN a NN, ako aj prístupovú komunikáciu k jednotlivým rodinným
domom. Na základe týchto zmlúv boli žalovanému uhradené finančné príspevky na vybudovanie
týchto inžinierskych sietí tak, že žalobca v 1/ rade zaplatil 45.143,73 eur, žalobca v 2/ rade 17.380,34

eur, žalobca v 3/ rade 20.991,83 eur, žalobca v 4/ rade 36.513,31 eur a žalobcovia v 5/ a 6/
rade sumu 26.555,14 eur, pričom H. K. zaplatil 43.497,31 eur a jeho rodičia sumu 33.193,92 eur.
Spolu teda bolo uhradených žalovanému 223.275,58 eur. Na základe týchto príspevkov žalovaný
zabezpečil vybudovanie vodných stavieb tak, ako sú uvedené vyššie. Rozvody elektrickej energie
neboli vybudované, nakoľko tieto boli vybudované priamo dodávateľom elektrickej energie a výlučne

na jeho náklady, a prístupovú komunikáciu žalovaný nevybudoval z neznámeho dôvodu. Žalovaný
nebol ochotný predložiť vyúčtovanie skutočných nákladov na vybudovanie inžinierskych sietí, a preto sa
domáhali žalobcovia vydania bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi vloženými finančnými
prostriedkami a skutočnou hodnotou ich spoluvlastníckeho podielu na vybudovaných inžinierskych
sieťach. Výšku bezdôvodného obohatenia určili odhadom na sumu 3.726.400,- Sk s tým, že jeho

konkrétna výška bude upresnená na základe vykonaného dokazovania. Žalobcovia tvrdili, že od
žalovaného žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia. Jedná sa o majetkový prospech, ktorý získal
žalovaný v dôsledku plnenia z neplatného právneho úkonu, resp. bez právneho dôvodu, ako to vyplýva z
odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20. 12. 2011 pod č. k. 17C/9/2006-619,
v ktorom rozsudku súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k vzniku jedného, ale ani

jednotlivých združení v zmysle § 829 Občianskeho zákonníka, a teda, u účastníkov konania nebol
ani získaný majetok pri výkone ich spoločnej činnosti, pretože spoločnú činnosť nevykonávali, a preto
nemohlo dôjsť ani k vzniku spoluvlastníckeho práva k inžinierskym sieťam v zmysle § 834 OZ. Na
základe rozsudku okresného súdu sú teda spoluvlastníkmi vodných stavieb dvadsiati spoluvlastníci,
resp. ich právni nástupcovia, pričom spoluvlastnícky podiel žalovaného nie je založený na finančnom

príspevku, ale na vykonaní práce pri výstavbe vodných stavieb.4. Žalobcovia v konaní ďalej tvrdili, že na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16C/150/2010
súd nariadil znalecké dokazovanie, na základe ktorého bol vypracovaný znalecký posudok č. 6/2012,

doručený súdu dňa 17. 12. 2012, ktorý obsahuje tzv. zoznam majetku, ktorý sa nachádza na strane
č. 119 znaleckého posudku a ide o zoznam, ktorý poskytol znalcovi sám žalovaný zo svojej vlastnej
účtovnej evidencie. Z predmetného zoznamu vyplýva, že vodné stavby označené v bode 2. boli
vybudované a do majetku žalovaného zaradené v hodnote 4.996.994,- Sk, teda táto suma je ich
nadobúdacou hodnotou, z ktorej žalovaný aj riadne účtuje daňové odpisy a z tohto dôvodu musí byť

takáto suma dôveryhodnou. Podľa žalobcov pri hodnote vodných stavieb vo výške 4.996.994,- Sk,
predstavuje hodnota jedného spoluvlastníckeho podielu sumu 8.729,99 eur, ktorú predstavuje vydelenie
nadobudnutej hodnoty vodných stavieb počtom spoluvlastníkom, ktorí na ich vybudovanie finančne
prispeli. Z tohto dôvodu je teda reálna hodnota spoluvlastníckeho podielu k vodným stavbám vo výške
8.729,99 eur a celá časť finančných príspevkov spoluvlastníkov, ktorá prevyšuje túto sumu, pripadá na
každého jedného spoluvlastníka osobitne, a je teda bezdôvodným obohatením na strane žalovaného.

V konaní o určenie vlastníckeho práva (spoluvlastníckeho práva) okresný súd rozhodol, že medzi
stranami sporu nevzniklo žiadne združenie a nevznikli ani jednotlivé združenia z jednotlivých zmlúv o
združení samostatne a z uvedeného vyplýva, že plnenia, ktoré boli poskytnuté zo strany žalobcov, boli
poskytnuté bez právneho dôvodu.

5. Žalovaný v konaní tvrdil, že nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože žalobcami
odovzdané finančné prostriedky boli v plnom rozsahu použité na výstavbu inžinierskych sietí a náklady
na ich výstavbu ďaleko prevyšovali navrhovateľmi uvádzanú hodnotu. Jednotlivé zmluvy o združení, od
ktorých neplatnosti žalobcovia odvíjajú svoj nárok, uzavreli so žalovaným pod podmienkou, že zároveň
uzavrúaj kúpne zmluvy na pozemky. Takéto zmluvy boli vzájomne podmienené. Žalobcovia mali súhlasiť

s rozdelením celkovej kúpnej ceny na dve zmluvy, na znak čoho takéto zmluvy aj podpísali. Celková
kúpna cena pozemkov po sčítaní kúpnej ceny z kúpnej zmluvy a peňažných prostriedkov zo zmluvy
o združení bola výslednou kúpnou cenou týchto nehnuteľností. V prípade opačného výkladu by sa
jednalo o takú kúpnu cenu za m2 nehnuteľností, za ktorú by žalovaný tieto nehnuteľnosti žalobcom
neodpredal. Žalobcovia sa stali podielovými spoluvlastníkmi inžinierskych sietí, nadobudli vlastnícke

právo k pozemkom, ktoré boli zhodnotené vybudovaním týchto inžinierskych sietí a v súčasnosti sa ešte
aj domáhajú peňažného nároku. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania.

6. Súd mal v konaní za preukázané, že strany sporu tohto konania sú spoluvlastníkmi vodných stavieb
tak, ako sú označené vyššie, došlo k uzatvoreniu zmlúv o združení, ktoré súd v rámci tohto konania

vyhodnotil ako neplatné a bolo preukázané, že hodnota týchto vodných stavieb predstavuje sumu
4.996.994,- Sk, t. j. 165.869,81 eur. Táto hodnota je zrejmá z listiny, označenej ako zoznam majetku
k 31. 12. 2008, vyhotovenej žalovaným. Súd v prvom rozhodnutí (rozsudok č. k. 17C/9/2006-619)
žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 102.934,40
eur. Na odvolanie žalovaného rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 29. 11.

2017 v konaní pod č. k. 15Co/685/2015-329, ktorým krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ istinu s príslušenstvom potvrdil. Odvolací súd
považoval argumenty žalovaného ohľadne vzájomnej podmienenosti uzavretia dvoch zmlúv, a to kúpnej
zmluvy a zmluvy o združení, za irelevantné, pretože žalovaný nemohol ponúkať na predaj pozemky aj
s inžinierskymi sieťami v septembri roku 2000, keď v tom čase žiadne inžinierske siete na predmetných

pozemkoch vybudované neboli. Finančné prostriedky - príspevky od žalobcov netvorili kúpnu cenu a
tvrdenie žalovaného v tomto smere odvolací súd považoval za účelové. Ak by mali byť príspevky kúpnou
cenou, potom je nelogické, aby sa uzatvárala ďalšia zmluva, a to zmluva o združení. Odvolací súd sa
v rozhodnutí stotožnil v celom rozsahu s ocenením vodných stavieb, teda s určením
ich hodnoty tak, ako to uzavrel súd prvej inštancie, ktorý vychádzal z relevantných podkladov, ktoré

pochádzali výlučne od žalovaného a priamo z jeho účtovnej evidencie. Takýto dôkaz aj odvolací súd
považoval za vierohodný.

7. O dovolaní žalovaného bolo rozhodnuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením zo
dňa 26. 02. 2020 v konaní pod č. k. 8Cdo/15/2019-403, ktorý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 29. 11. 2017 sp. zn. 15Co/685/2015 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z
02. 07. 2015 č. k. 13C/73/2012-249 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Dovolací súd poukázal na to, že účelom uzavretých zmlúv o združení bolo združenie finančných
prostriedkov na vybudovanie inžinierskych sietí na odpredaných pozemkoch, na podklade ktorých sažalobcovia zaviazali žalovanému odovzdať finančné prostriedky v dohodnutých výškach. V zmluvách
bolo dojednané, že jednotliví žalobcovia nezískajú žiaden podiel na vytvorenom majetku, teda na
inžinierskych sieťach, resp. ich podiel bude 0 %. Z finančných prostriedkov, ktoré jednotliví žalobcovia

vložili na vybudovanie inžinierskych sietí, sa mali hradiť projektové práce, inžinierska činnosť a iné
súvisiace náklady, rozvody pitnej a požiarnej vody, bezdomových prípojok z hlavného rozvodu, hlavné
rozvody splaškovej kanalizácie vrátane čistiarne odpadových vôd, rozvody VN a NN elektrických energií,
a podobne. Zároveň bolo dohodnuté, že po kolaudácii inžinierskych sietí budú tieto prevádzkované
žalovaným, resp. budú odovzdané bezplatným prevodom.

8. Dovolací súd poskytol výklad ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka o tom, že toto
ustanovenie dopadá na prípady vzájomných synalagmatických záväzkov vydania bezdôvodného
obohatenia z neplatnej či zrušenej zmluvy, keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí, napr.
právo na peňažné plnenie a na druhej strane nepremlčateľné právo, napr. vlastnícke právo. Ustanovenie
§ 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno teda aplikovať len v prípade, keď medzi účastníkmi

vznikol synalagmatický vzťah. O synalagmatický záväzok v zmysle citovaného ustanovenia nešlo v
posudzovanej veci už z toho dôvodu, že žalobcom nebolo v danom prípade na základe uzavretých
zmlúv o združení poskytnuté zo strany žalovaného žiadne protiplnenie - žalobcovia síce odovzdali
žalovanému finančné prostriedky v dohodnutých výškach, ale žalovaný za ne nebol povinný poskytnúť
žalobcom žiadne plnenie. Mal iba zabezpečiť vybudovanie inžinierskych sietí pre potreby rodinných

domov žalobcov. Žalobcom preto nevznikla povinnosť na základe neplatných zmlúv vydať čokoľvek
žalovanému, a preto nie je možné úspešne sa dovolať aplikácií ustanovenia § 107 ods. 3 OZ, navyše
k týmto sieťam súdy určili spoluvlastnícky podiel jednotlivým žalobcom. Dovolací súd teda uzavrel, že
neplatne uzavreté zmluvy o združení nevykazovali charakter synalagmatických záväzkov a žalobcom
z dôvodu neplatnosti týchto zmlúv vznikol iba jednostranný nárok na vrátenie finančných prostriedkov,

pretože žalovaný sa v zmysle uzavretých zmlúv nestal vlastníkom vybudovaných inžinierskych sietí,
ktoré mal len spravovať. Na základe zmlúv o združení nebolo prevedené, a teda nevzniklo vlastnícke
právo k sieťam ani na žalovaného, ani na žalobcov. Žalobcom preto nič nebránilo domáhať sa svojich
nárokov z bezdôvodného obohatenia, a to v lehotách podľa § 107 ods.1 a 2 OZ.

9.Vďalšomdovolacísúdkonštatoval,žejepotrebnévyhodnotiť,oakúskutkovúpodstatubezdôvodného
obohatenia v danej veci skutočne išlo, pretože ak by tu existovala skutková podstata vydania
bezdôvodného obohatenia titulom neplatných zmlúv, žalobcovia by boli oprávnení sa domáhať vrátenia
finančných prostriedkov v celých ich výškach, pretože zmluvy boli od počiatku absolútne neplatné a
bezdôvodným obohatením sa potom stali tieto finančné prostriedky v celej ich výške. Vzhľadom k

tomu, že za tieto finančné prostriedky boli inžinierske siete aj reálne vybudované, dovolací súd nastolil
otázku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného iba ohľadne finančných prostriedkov,
ktoré prevyšujú náklady na vybudovanie týchto inžinierskych sietí. Ohľadne nich sa však žalovaný
bezdôvodne neobohatil titulom neplatných zmlúv, ale titulom plnenia bez právneho dôvodu, kedy na ich
ďalšie zadržiavanie (nevrátenie žalobcom) nemal právny dôvod. V prípade bezdôvodného obohatenia

na strane žalovaného, kedy mu bolo plnené bez právneho dôvodu ohľadne finančných prostriedkov
prevyšujúcich náklady na vybudovanie sietí, došlo až v okamihu, kedy by už poskytnuté finančné
prostriedky žalobcov prestali slúžiť na financovanie, vybudovanie dohodnutých inžinierskych sietí, t. j. v
čase, kedy si ich žalovaný bezdôvodne, t. j. bez právneho titulu, po uhradení nákladov na vybudovanie
sietí ponechal. Uvedený okamih by bol potom v danej veci rozhodný pre začiatok plynutia objektívnej

a po nadobudnutí vedomostí žalobcami o samotnom rozsahu bezdôvodného obohatenia i subjektívnej
premlčacejlehoty.Samotnávýškabezdôvodnéhoobohateniabysanásledneodvíjalaodvýškyskutočne
vynaložených nákladov na vybudovanie týchto sietí a bezdôvodným obohatením by sa stali tieto
prostriedky vo výške prevyšujúcej náklady na vybudovanie sietí, nie od hodnoty spoluvlastníckeho
podielu k nim. Výška bezdôvodného obohatenia určená ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými

prostriedkami a nákladmi na vybudovanie sietí by sa následne medzi jednotlivých žalobcov rozdelila
podľa výšky nimi poskytnutých vkladov finančných prostriedkov. Na každého žalobcu by tak pripadla
suma, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške pomeru medzi zostatkom finančných
prostriedkov ako rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a nákladmi na vybudovanie sietí
a výškou nimi poskytnutých vkladov, teda finančných prostriedkov.

10. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaný odo dňa prevzatia finančných prostriedkov nikdy žalobcom
neposkytol žiadnu písomnú ani ústnu informáciu o rozsahu, čase, spôsobe, a podobne, ďalšieho
vybudovania inžinierskych sietí, ani na základe ústnych a písomných žiadosti žalobcov nikdy nevykonalvyúčtovanie, ani priebežné, ani konečné prevzatých finančných prostriedkov, nikomu zo žalobcov
neoznámil, že by vybudovanie inžinierskych sietí ukončil alebo sa rozhodol, že v ich budovaní nebude
pokračovať. Tvrdili, že prvýkrát sa dozvedeli, že žalovaný predmetné inžinierske siete nevybuduje,

a že tu teda existuje objektívny stav, z ktorého tento záver vyplýva, až na pojednávaní dňa 21. 04.
2015 v rámci konania vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/73/2012,
na ktorom žalovaný úplne prvýkrát predložil do súdneho spisu vyúčtovanie, ktorým deklaroval, že
preinvestoval na výstavbe vodných stavieb celkovo sumu vo výške 18.050.114,- Sk, teda viac ako mu
bolo poskytnutých finančných prostriedkov od všetkých spoluvlastníkov na ich výstavbu. Žalobcovia až v

tento deň nadobudli vedomosť o tom, že žalovaný žiadne ostatné inžinierske siete už nikdy nevybuduje
a týmto dňom teda dodatočne odpadol dôvod poskytnutia finančných prostriedkov na vybudovanie
inžinierskych sietí, a teda najneskôr dňa 21. 04. 2015 mohla začať plynúť objektívna premlčacia doba
na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Žalovaný v konaní následne tvrdil, že k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť z titulu neplatnej

zmluvy o združení, pretože z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v rozsudku pod č. k.
17C/9/2006-619 sa konštatuje neplatnosť zmlúv o združení, zároveň však aj to, že právny úkon medzi
stranami má náležitosti iného právneho úkonu, ktorým je dohoda o zhotovení veci na zákazku. Teda
plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcom, nebolo plnením z neplatného právneho úkonu zmluvy o
združení, ale plnením z platného právneho úkonu dohody o zhotovení veci na zákazku, ktorou bolo

založené spoluvlastníctvo žalobcu, žalovaných a tretích osôb. Žalobca ako dôkaz predložil zmluvu
o dielo, ktorá nebola dodaná v celosti, číslo zmluvy 01/94, pričom predmetom tohto plnenia bolo
vypracovanie urbanistickej štúdie. Žalovaný poukazoval najmä ma odborné stanovisko č. 07/2020, ktoré
preukazuje predpokladanú výšku nákladov na vybudovanie inžinierskych sietí v čase uzavretia zmlúv,
ktorá bola 19.001.291,02 Sk, t. j. 630.727,31 eur. Podľa neho toto odborné stanovisko preukazuje

správnosť rozpočtových nákladov.

12. Žalobcovia na pojednávaní dňa 07. 04. 2022 zmenili žalobu tak, že z dôvodu vyčíslenia
bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobcovia domáhajú vydať, použili matematický postup, ktorý
vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 02. 2020 pod č. k. 8Cdo/15/2019,

v zmysle ktorého vyčíslenie bezdôvodného obohatenia nie je závislé od hodnoty spoluvlastníckych
podielov žalobcov na vodných stavbách, ako to doposiaľ žalobcovia vyčísľovali, ale toto bezdôvodné
obohatenie predstavuje rozdiel medzi uhradenými finančnými prostriedkami na ich výstavbu všetkých
zúčastnených subjektov, teda stavebníkov v sume 16.803.272,31 Sk a reálne preinvestovanými
prostriedkami na výstavbu vodných stavieb inžinierskych sietí v sume 4.996.994,- Sk. Takto vyčíslené

bezdôvodné obohatenie potom predstavuje sumu vo výške 11.806.278,31 Sk, z čoho na každého
stavebníka pripadá časť určená pomerom ich jednotlivých vkladov na výstavbu inžinierskych sietí k
celkovej vyzbieranej sume. Na základe uvedeného žalobcovia vykonali prepočet výšky bezdôvodného
obohatenia v súvislosti so všetkými vkladmi, pričom takýto matematický výpočet tvorí prílohu písomného
podania žalobcov zo dňa 13. 04. 2022 (č. l. 563 spisu). Nárok, ktorý si uplatňujú po zmene žaloby teda

predstavuje sumu 102.992,77 eur, pričom súd takúto zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 04. 05.
2022 č. k. 13C/23/2020-578, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. 05. 2022.

13. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal v konaní za preukázané, že
sporové strany sú spoluvlastníkmi vodných stavieb tak, ako sú označené vyššie, pričom každý z nich

je vlastníkom v podiele X/XX-XXX, pričom podiel pri žalobcoch v 5/ a 6/ rade patrí do režimu BSM.
Strany sporu sa stali spoluvlastníkmi na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
17C/9/2006-619 zo dňa 20. 12. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03. 03. 2012. Ďalej mal súd za
preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmlúv o združení, ktoré boli vyhodnotené ako
neplatné, a na základe týchto neplatných zmlúv žalobcovia v 1/ až 6/ rade zaplatili žalovanému finančné

sumy, ktoré mal súd v konaní za preukázané jednotlivými listinnými dôkazmi (viď body 74 až 78 dôvodov
napadnutého rozsudku).

14. Súd zo zoznamu majetku ku dňu 31. 12. 2008 z účtovníctva žalovaného, ktorý bol predložený
ako listina k znaleckému posudku č. 6/2012 vypracovaného Ing. Annou Saksovou, znalkyňou z odboru

ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo v konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 16C/150/2020, zistil hodnotu vodných stavieb vo výške 4.996.994,- Sk.
Podľanázoruokresnéhosúdužalovanýmnebolapreukázanáináhodnota,resp.inénákladyspočívajúce
v celosti na vybudovanie časti inžinierskych sietí, ktoré tvorili vodné stavby. Inú hodnotu vodných stavieb,resp. nákladov na ich vybudovanie v konaní, sa žalovaný snažil preukázať čiastkovými faktúrami,
ktoré zrejme súviseli s výstavbou vodných stavieb v rámci inžinierskych sietí, avšak absentoval doklad
o tom, že takéto sumy boli v skutočnosti aj zaplatené. Súd poukázal aj na to, že ani odborné

stanovisko,ktorépredložilžalovaný,anirôznerukoupísanésumarizácienákladovzostranyžalovaného,
nepreukazujú a nemôžu preukazovať skutočnú, resp. inú hodnotu a použité náklady na vybudovanie
vodných stavieb tak, ako ich mal súd zistené z iného listinného dôkazu. Žalovaný počas dlhého
časového obdobia po ukončení stavebných prác z jeho strany mal dostatočný časový priestor na to, aby
všetky náklady spojené s výstavbou vodných stavieb sumarizoval a riadnym spôsobom ich žalobcom

vyúčtoval. Súd teda uzavrel, že v danom prípade došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného titulom plnenia bez právneho dôvodu, pričom k tomuto došlo v okamihu, kedy už
poskytnuté finančné prostriedky zo strany žalobcov mu prestali slúžiť na financovanie vybudovania
dohodnutých inžinierskych sietí, teda v čase, keď žalovaný bezdôvodne bez právneho dôvodu potom,
čo uhradil náklady na vybudovanie sietí, si tieto finančné prostriedky ponechal. Uvedený okamih má
potom význam aj v tej súvislosti, že je rozhodný pre začiatok plynutia objektívnej a po nadobudnutí

vedomostí žalobcami o samotnom rozsahu bezdôvodného obohatenia aj subjektívnej premlčacej lehoty.
Súd konštatoval, že výška bezdôvodného obohatenia sa odvíja od výšky skutočne vynaložených
nákladov na vybudovanie inžinierskych sietí, a nie od hodnoty spoluvlastníckych podielov k nim a výšku
bezdôvodného obohatenia určil ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a nákladmi
na vybudovanie siete, ktoré sú pomerným spôsobom rozdelené medzi jednotlivých žalobcov podľa

nimi poskytnutých vkladov finančných prostriedkov. Na každého žalobcu potom pripadal taký nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý by sa rovnal výške pomeru medzi zostatkom finančných
prostriedkovakorozdielumedziposkytnutýmifinančnýmiprostriedkamianákladminavybudovaniesiete
a výškou nimi poskytnutých vkladov vo forme finančných prostriedkov. Nárok žalobcov teda predstavuje
finančné sumy tak, ako sú vyjadrené vo výroku napadnutého rozsudku.

15. Podľa súdu rozhodujúcim okamihom pre začatie plynutia objektívnej a po nadobudnutí vedomostí
žalobcami o samotnom rozsahu bezdôvodného obohatenia aj subjektívnej premlčacej lehoty je ten
okamih, kedy poskytnuté finančné prostriedky žalobcov prestali slúžiť na financovanie vybudovania
dohodnutých inžinierskych sietí, to znamená v čase, keď si ich žalovaný bezdôvodne bez právneho

dôvodu po uhradení nákladov na vybudovanie sietí ponechal. Takýto okamih je možné zistiť z tej
skutočnosti, že na pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. 13C/73/2012 dňa 21. 04. 2015 žalovaný
predložil do súdneho spisu vyúčtovanie, ktorým deklaroval, že preinvestoval na výstavbe vodných
stavieb celkovo sumu vo výške 18.050.114,- Sk, teda viac ako vyzbieral od všetkých spoluvlastníkov na
ich výstavbu. V tento deň sa stalo zrejmým, že žalovaný už žiadne ďalšie inžinierske siete nevybuduje,

napriek tomu, že prevzal finančné plnenia od žalobcov. V tento deň sa žalobcovia prvýkrát dozvedeli
uvedenú skutočnosť, že tu nastal objektívny stav, z ktorého vyplýva, že žalovaný stavebné práce
vyúčtoval a takúto skutočnosť oznámil na pojednávaní dňa 21. 04. 2015. Týmto dňom začala plynúť
objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia.

16. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, vyhovel aj v časti priznania nároku na
úroky z omeškania. Dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu
v zmysle § 517 ods. 2 OZ od 13. 01. 2006, teda dňom nasledujúcim po podaní žaloby ohľadne určenia
spoluvlastníckeho práva k vodným stavbám a vydania bezdôvodného obohatenia na Okresnom súde
Banská Bystrica.

17. V prevyšujúcej časti, pokiaľ žalobcovia v 1/ a 4/ rade zobrali čiastočne svoju žalobu späť, okresný
súd konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 145 ods.2 CSP.

18. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 107 ods. 1, 2 a podľa § 451 Občianskeho

zákonníka.

19. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalobcom v 1/ až 6/ rade priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

20. Okresný súd uznesením sp. zn. 13C/23/2020 zo dňa 10. 10. 2023 opravil písomné vyhotovenie
odvolaním napadnutého rozsudku tak, že správny dátum narodenia žalobkyne v 4/ rade H. H. E. je
09. 05. 1976, a to vzhľadom k tej skutočnosti, že v záhlaví rozsudku je uvedený nesprávny dátum jej
narodenia XX. XX. XXXX. Rozsudok opravil postupom podľa § 224 CSP.21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods. 1,
veta prvá CSP) žalovaný z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. b/, f/ a h/ CSP).

22. Žalovaný tvrdil, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že na jednej strane konštatoval
súd neplatnosť zmlúv o združení, ktoré predstavovali právny dôvod na poskytnutie plnení zo strany
žalobcov v prospech žalovaného, súčasne však konštatoval, že plnenie v prospech žalovaného bolo
plnením bez právneho dôvodu, aby napokon uzatvoril, že išlo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Poukázal na to, že medzi jednotlivými skutkovými podstatami bezdôvodného obohatenia je
zásadný rozdiel v okamihu rozhodujúcom pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty a určenie

okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia. V prípade bezdôvodného obohatenia titulom
neplatnej zmluvy je rozhodujúcim okamih jej neplatnosti a v prípade neplatnosti ex tunc (absolútna
neplatnosť)vznikábezdôvodnéobohateniaokamihomprijatiaplnenia,kýmvprípadeneplatnostiexnunc
(relatívna neplatnosť) vzniká bezdôvodné obohatenie až okamihom dovolania sa neplatnosti zmluvy. V
prípade bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu vzniká bezdôvodné obohatenie

okamihom prijatia plnenia, a v prípade bezdôvodného obohatenia titulom plnenia z právneho dôvodu
vzniká bezdôvodné obohatenie okamihom odpadnutia právneho dôvodu pre plnenie. Ďalej žalovaný
tvrdil, že medzi ním a žalobcami vznikla zmluva o zhotovení veci na zákazku. Plnenie žalobcov by
potom predstavovalo cenu diela, ktorá je konečná, a teda vybudovaním inžinierskych sietí nemohol
odpadnúť právny dôvod na to, aby mal žalovaný peňažné prostriedky u seba, aj keby ich výška

presahovala výšku nákladov na vybudovanie inžinierskych sietí. Ďalším z právnych dôvodov, pre ktoré
mohol mať žalované peňažné prostriedky u seba, je vznik vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam
titulom ustanovenia § 132 OZ ich vybudovaním spoločnou činnosťou. Ak medzi žalobcom a žalovaným
vznikla dohoda o nadobudnutí vlastníckeho práva k novovytvorenej veci podľa ustanovenia § 132 OZ,
nemohlo vybudovaním inžinierskych sietí dôjsť k odpadnutiu právneho dôvodu na ponechanie si plnenia

a vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže nie je rozhodujúce akou mierou sa spoluvlastníci podieľali
na vybudovaní spoločnej veci. Vzhľadom na uvedené súd nesprávne určil okamih vzniku premlčania a
okamih začatia plynutia premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho
dôvodu alebo neuviedol právny dôvod, pre ktorý mal žalovaný plnenia u seba.

23. Žalovaný tiež tvrdil, že rozsudok okresného súdu je zmätočný, keď súd prvej inštancie na jednej
strane konštatuje, že rozhodujúcim pre začatie plynutia objektívnej premlčacej doby je okamih, kedy
už poskytnuté finančné prostriedky žalobcov prestali slúžiť na financovanie vybudovania dohodnutých
inžinierskych sietí a na druhej strane uvádza, že objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 21. 04.
2015, kedy sa žalobcovia z podania žalovaného dozvedeli, že žalovaný inžinierske siete nevybuduje.

Súd prvej inštancie si tu celkom zjavne spája okamih nadobudnutia vedomosti žalovaných o vzniku
bezdôvodného obohateniu a o tom, kto zaň zodpovedá, teda okamih rozhodujúci pre určenie plynutia
subjektívnej a nie objektívnej premlčacej doby a okamih, kedy už poskytnuté finančné prostriedky
objektívne prestali slúžiť na financovanie vybudovania z dohodnutých inžinierskych sietí (okamih
začatia plynutia objektívnej premlčacej doby) v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia z

právneho dôvodu, ktorý odpadol. Namietal, že podľa okresného súdu pre určenie výšky bezdôvodného
obohatenia je rozhodujúci stav účtovníctva žalovaného ku dňu 31. 12. 2008 a zoraďovacie ceny majetku
tvoriaceho majetok žalovaného ku dňu 31. 12. 2008, kedy súd mal za preukázané, že hodnota vodných
stavieb predstavuje sumu 4.996.994,- Sk a súd tak mal nepochybne za preukázané, že k vybudovaniu
inžinierskych sietí došlo pred 31. 12. 2008, a že po 31. 12. 2008 už žalovaný nevybudoval a ani

nevybuduje žiadne inžinierske siete, a teda podmienka, ktorú samotný súd prvej inštancie vymedzil
ako okamih vzniku bezdôvodného obohatenia a okamih začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby
musela byť splnená najneskôr do 31. 12. 2008 bez ohľadu na to, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedeli
žalobcovia, čo je skutočnosť významná len pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby.
Žalobcovia sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia domáhali žalobou zo dňa 12. 01. 2006,

pričom nároku skutkovo vymedzeného, čo do výšky nároku a osoby povinného sa domáhali podaním
zo dňa 31. 01. 2008. Aj samotné tvrdenie súdu o tom, že o vzniku bezdôvodného obohatenia a o
tom, kto zaň zodpovedá, sa dozvedeli až dňa 21. 04. 2015, je preto pochybné. Namietal tiež, že
nemal žiadnu povinnosť predložiť žalobcom vyúčtovanie a ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, zčoho existenciu takejto povinnosti vyvodzuje súd prvej inštancie, ktorý s jej predložením spája okamih
vzniku bezdôvodného obohatenia. Najzásadnejším omylom súdu je však rozpor vo výroku rozsudku
a odôvodnenia rozsudku, kedy súd prvej inštancie priznal žalobcom právo na úroky z omeškania za

obdobie od 13. 01. 2006 a v odôvodnení rozsudku určil začiatok plynutia premlčacej doby na deň 21.
04. 2015. Súd teda tvrdí, že žalovaný bol v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia už dňa 13.
01. 2006 a súčasne tvrdí, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo až dňa 21. 04. 2015,
kedy začala plynúť aj objektívna premlčacia doba.

24. Žalovaný tiež namietal nesprávne skutkové zistenia okresného súdu, keď žalobcovi 1/ priznal
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, akoby bol vlastníkom celej pohľadávky, hoci peňažné
prostriedky poskytol žalobca 1/ žalovanému spoločne s bývalou manželkou. Zmluvu o združení
uzatvárali spoločne žalobca 1/ a jeho manželka a nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by
po zániku BSM žalobcu 1/ došlo k vysporiadaniu BSM takým spôsobom, že celá pohľadávka na
vydanie bezdôvodného obohatenia pripadla do vlastníctva žalobcu 1/. Súd tiež nesprávne právne

posúdil prijímateľa odovzdaných peňažných vkladov žalobcov, keď stotožnil dva subjekty práva (REMA,
realitná kancelária uvedená na pokladničných príjmových dokladoch s H. H. - REMA). Namietol,
že z príjmových pokladničných dokladov žalobcov 5/ a 6/ na sumu 200.000,- Sk nevyplýva, že by
prijímateľom tejto sumy bol žalovaný, či už ako H. H. nepodnikateľ alebo ako podnikateľ podnikajúci
pod obchodným menom H. H. – REMA. Prijímateľom prostriedkov bola REMA, realitná kancelária.

Podpis na pokladničnom príjmovom doklade nie je podpisom žalovaného. To isté sa vzťahuje aj na
príjmové pokladničné doklady žalobcu 3/ na sumu 743.200,- Sk. Žalovaný namietal, že súd prvej
inštancie vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia výlučne z hodnoty majetku zaradeného
do účtovníctva žalovaného k 31. 12. 2008 napriek skutočnosti, že účtovníctvo žalovaného nebolo
úplné. Pri zaraďovaní majetku v obstarávacích cenách boli do majetku žalovaného zavedené inžinierske

siete len v rozsahu polovice skutočne vynaložených nákladov zodpovedajúcich spoluvlastníckemu
podielu žalovaného na inžinierskych sieťach, nakoľko tieto vybudoval spoločne s bývalou manželkou
podnikajúcou pod názvom B. H. – REMA a pri zániku združenia si majetok združenia rozdelili na
polovicu. Tvrdil tiež, že pri zaraďovaní majetku v obstarávacích cenách neboli zohľadnené náklady
vynaložené žalovaným na inžiniersku činnosť projekčné geodetické a prípravné práce ako boli vyčíslené

vo vyjadrení žalovaného zo dňa 27. 10. 2020 preukázané príslušnými daňovými dokladmi. Súd ignoroval
skutočnosť, že prístupová verejná komunikácia bola vybudovaná výlučne z toho dôvodu, že náklady
na jej vybudovanie neboli zahrnuté v účtovníctve žalovaného. Samotná skutočnosť, že účtovníctvo
žalovaného nie je úplné, neodôvodňuje záver o tom, že to, čo nie zahrnuté v účtovníctve, sa nestalo
alebo nebolo zaplatené. Neobstojí právny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný sa obohatil úmyselne.

Tvrdil, že úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa
a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný
získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Žalobcovia úmysel
žalovaného nijako nepreukázali.

25. K otázke nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca poukázal na to, že nedošlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia na jeho strane, keďže žalobcovia sa stali podielovými spoluvlastníkmi stavby
ČOV. Poukázal aj na závery Okresného súdu Banská Bystrica v rozsudku sp. zn. 17C/9/2006, kde súd
skonštatoval, že zložením finančných prostriedkov došlo k zhotoveniu stavby na zákazku a v prípade
zhotovenia stavby na zákazku viacerými osobami, sa stávajú všetci spoluvlastníkmi. Platí teda, že

okresný súd sa v právoplatnom rozsudku vysporiadal s predbežnou otázkou platnosti zmluvy o združení,
ktorú považoval za zastretý právny úkon, pričom skutočným úmyslom strán malo byť zhotovenie veci na
zákazku, teda zmluva o dielo. Žalobcovia sa stali spoluvlastníkmi Stavby, čo predpokladá, že došlo ku
konverzii právneho úkonu zmluvy o združení na zmluvu o dielo. Tvrdil tiež, že nárok žalobcov nemožno
priznať v súdnom konaní z dôvodu premlčania. Stavebné práce na inžinierskych sieťach boli ukončené

v roku 2002, objektívna premlčacia doba uplynula u žalobcu A. B. C. dňa 10. 10. 2003, u A. F. G. dňa 27.
12. 2004, u A. H. I. dňa 12. 09. 2005, u A. H. E. dňa 06. 03. 2001 a u A. J. K. a L. K. dňa 25. 04. 2005.
Najneskôr museli byť stavebné práce ukončené v okamihu miestnej obhliadky predchádzajúcej vydaniu
kolaudačného rozhodnutia na posledný stavebný objekt (kanalizačný zberač a kanalizačné prípojky),
ktorá sa uskutočnila dňa 13. 12. 2004 a objektívna premlčacia doba uplynula dňa 13. 12. 2007. Záverom

žalovaný tvrdil, že súd nesprávne právne posúdil vznik nároku žalobcov na náhradu trov konania, keď
priznal žalobcom nárok na náhradu vo výške 100 % zo vzniknutých trov konania, hoci žalobca 1/ nemal
vo veci plný úspech a žalobcovia podľa odôvodnenia rozsudku viedli od 13. 01. 2006 do 24. 01. 2015predčasnú a nedôvodnú žalobu voči žalovanému. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobu
zamietnuť.

26. Žalobcovia 1/ až 6/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že považujú rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny a spravodlivý, ktorý reflektuje aj právne závery dovolacieho súdu v
uznesení sp. zn. 8Cdo/15/2019. Poukázali na svoje všetky doterajšie ústne a písomné vyjadrenia.
Tvrdili, že žalovaný sa vo svojom odvolaní snaží spochybniť právne závery súdu prvej inštancie vo
vzťahu ku skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia, času jeho vzniku a jeho výšky, pričom nie je

celkom zrejmé, v čom vidí nesprávnosť týchto právnych záverov a ako mal súd správne rozhodnúť.
Z pohľadu žalobcov žalovaný nadbytočne analyzuje všetky možnosti, resp. skutkové podstaty vzniku
bezdôvodného obohatenia, akoby ignorujúc rozhodnutie dovolacieho súdu a jeho právne závery,
ktoré sú pre súdy nižšieho stupňa záväzné. Uviedli, že pokiaľ ide o hodnotu inžinierskych sietí,
neargumentovali v konaní znaleckým posudkom, ale listinou, ktorú žalovaný poskytol súdnemu znalcovi
za účelom vypracovania znaleckého posudku, a ktorá je prílohou znaleckého posudku, pričom z tejto

listiny jasne vyplýva hodnota predmetného investičného majetku - vodných stavieb, ktorú žalovaný takto
deklaroval aj pred správcom dane. Pokiaľ sa jedná o čas vzniku bezdôvodného obohatenia, tento bol
súdom prvej inštancie identifikovaný na deň 21. 04. 2015 a tento svoj záver súd aj dostatočne a
logicky odôvodnil. Niet pritom pochýb o tom, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na ich úkor
úmyselne. Žalobcovia môžu pripustiť, že konajúci súd im priznal úroky z omeškania od nesprávne

určeného dátumu, čo však samo osebe nespôsobuje vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, ale
len nesprávne posúdenie otázky vzniku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v
odvolaní spochybňuje, že súd žalobcovi 1/ nesprávne priznal celý nárok, hoci príspevok na vybudovanie
inžinierskych sietí bol poskytnutý ešte v čase, keď bol ženatý s D. C., je to falošný argument, pretože
žalovanému je známe, že žalobca 1/ už v konaní o určenie spoluvlastníctva k vodným stavbám predložil

do spisu čestné prehlásenie jeho bývalej manželky o tom, že v rámci vyporiadania BSM sa vzdala
všetkých práv či nárokov súvisiacich s rodinným domom na E. E. XX, v Banskej Bystrici a s ním
súvisiacich inžinierskych sietí.

27. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že niektoré príspevky sú potvrdené žalovaným na príjmovom

doklade, kde nie je jeho podpis, ide o účelový argument, pretože sám žalovaný v konaní 17C/9/2006
predložildosúdnehospisuvšetkyzmluvyozdružení,ktoréuzatvorilsovšetkýmiúčastníkmi,ktoríprispeli
na výstavbu inžinierskych sietí ako aj označil zoznam osôb, ktoré sa podieľali finančnými čiastkami na
výstavbe inžinierskych sietí, a to písomným podaním zo dňa 26. 05. 2009, ktoré doručil súdu na základe
jeho výzvy zo dňa 30. 04. 2009. Žalovaný v priebehu celého konania nespochybňoval, že deklarované

finančnéprostriedkyprijal.Žalobcoviatvrdili,žefyzickáosobajelenjedinýmsubjektomprávabezohľadu
na to, či podniká alebo nie. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že žalobcovia si uplatnili svoj nárok žalobou zo dňa
12. 01. 2006, ktorá bola odmietnutá konajúcim súdom, pričom žalobcovia žalobu doplnili podaním zo
dňa 31. 01. 2008, uznesenie o odmietnutí žaloby nikdy nenadobudlo právoplatnosť, naopak, konajúci
súd ho zrušil, a preto tieto okolnosti nemajú žiadny vplyv na fakt, že žalobcovia si svoje právne nároky

na súde uplatnili žalobou zo dňa 12. 01. 2006. Ak sa žalovaný snaží svojou konštrukciou preukázať, že
stavebné práce ukončil najneskôr k 13. 12. 2004, snaží sa celkom zjavne aj v tejto veci zavádzať. Po
prvé preto, lebo ešte dňa 08. 01. 2010 žiadal o vydanie kolaudačného rozhodnutia vo vzťahu k ČOV
a kanalizácii, ktoré stavby neboli nikdy skolaudované a boli len v skúšobnej prevádzke od roku 2003,
a po druhé preto, že žalovaný zamlčiava, že sa zaviazal vybudovať nielen vodné stavby, ale aj NN

a VN elektrické rozvody a komunikácie. Je preto nepodstatné, kedy boli ukončené práce na vodných
stavbách, pretože napr. práce na komunikáciách neboli zrealizované nikdy, preto dátum, hoci nesprávny,
o údajnom ukončení stavebných prác, nemá vo vzťahu k premlčaniu, resp. k začatiu plynutia premlčacej
doby žiadny právny význam. Rozsudok okresného súdu navrhli ako vecne správny potvrdiť.

28. Žalovaný ako odpoveď na vyjadrenie žalobcov k odvolaniu poukázal na to, že v prípade, ak medzi
žalobcami a žalovaným vznikla dohoda o nadobudnutí vlastníckeho práva k novovytvorenej veci, podľa
ustanovenia § 132 OZ nemohlo vybudovaním inžinierskych sietí dôjsť k odpadnutiu právneho dôvodu
na ponechanie si plnenia a vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže nie je rozhodujúce akou mierou sa
spoluvlastníci podieľali na vybudovaní spoločnej veci.

29. K otázke, kedy peňažné prostriedky odovzdané žalobcami žalovanému prestali slúžiť na účel
vybudovania vodných stavieb, inžinierskych sietí a prístupových komunikácií, žalovaný uviedol, že za
tentookamihnemožnopovažovaťdeň21.05.2015,kedysažalobcoviazpodaniažalovanéhodozvedeli,že žalovaný inžinierske siete nevybuduje. Súd prvej inštancie tu spája okamih nadobudnutia vedomosti
žalovaných o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto zaň zodpovedá (teda okamih rozhodujúci
pre určenie plynutia subjektívnej a nie objektívnej premlčacej doby) a okamih, kedy už poskytnuté

finančné prostriedky objektívne prestali slúžiť na financovanie vybudovania dohodnutých inžinierskych
sietí (okamih začatia plynutia objektívnej premlčacej doby v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného
obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol). Ak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia titulom
plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, teda od okamihu, kedy už žalovaný nemal právny dôvod
na to, aby mal peňažné prostriedky u seba, začala premlčacia doba plynúť okamihom ukončenia

stavebných prác. Žalovaný pritom tvrdí, že stavebné práce boli ukončené v roku 2002. Najneskôr
museli byť ukončené v okamihu miestnej obhliadky predchádzajúcej vydaniu kolaudačného rozhodnutia
na posledný stavebný objekt, ktorá sa uskutočnila dňa 13. 12. 2004 a objektívna premlčacia doba
uplynula dňa 13. 12. 2007. Ďalej žalovaný tvrdil, že listina, ktorú poskytol súdnemu znalcovi za účelom
vypracovania znaleckého posudku, a ktorá je prílohou znaleckého posudku č. 6/2012 vypracovaného
znalkyňou A. L. E., a z ktorej súd vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia zo stavu

účtovníctva žalovaného ku dňu 31. 12. 2008, preukazuje, že k vybudovaniu inžinierskych sietí došlo pred
31. 12. 2008 a že po 31. 12. 2008 už žalovaný nevybudoval a ani nevybuduje žiadne inžinierske siete.
Podmienka k tomu, súd prvej inštancie vymedzil ako okamih vzniku bezdôvodného obohatenia a okamih
začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby, musela byť splnená najneskôr 31. 12. 2008 bez ohľadu
na to, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedeli žalobcovia. Tá skutočnosť, že žalobcovia sa dozvedeli o

tom, že žalovaný už žiadne finančné prostriedky na dostavbu inžinierskych sietí nepoužije, má význam
len vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej lehoty. Tvrdil tiež, že skutočná výška nákladov sa
musela odlišovať od nákladov zahrnutých v účtovníctve žalovaného z dôvodu, že polovicu nákladov
účtovala jeho bývalá manželka. Obvyklá výška nákladov bola vyčíslená v odbornom vyjadrení č. 7/2020.
Neunesenie dôkazného bremena ohľadom vynaložených nákladov však nie je totožné s úmyslom

bezdôvodne sa obohatiť. Žiadny súd sa pritom nezaoberal skutočnou hodnotou stavieb vybudovaných
žalovaným. Tvrdil tiež, že súd prvej inštancie v rozsudku na jednej strane tvrdí, že žalovaný bol v
omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia už dňa 13. 01. 2006 a súčasne, že právo na vydanie
bezdôvodného obohatenie vzniklo až dňa 21. 04. 2015, kedy začala plynúť aj objektívna premlčacia
doba. Tieto dve tvrdenia popri sebe nemôžu obstáť. Je vylúčené, aby sa žalovaný dostal do omeškania

ešte predtým, ako bolo možné nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde. Vo vzťahu
k vzdaniu sa nárokov D. N. na vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdil, že jej vyhlásenie je z roku 2010
a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia malo vzniknúť v roku 2015, pritom v súlade s § 574 ods.
2 OZ platí, že dohoda, ktorou sa niekto vzdá práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Pani D. N. sa tak 19. 02. 2010 nemohla platne vzdať práva, ktoré jej v tom čase ešte nevzniklo. Znovu

poukázal na to, že na príjmových pokladničných dokladoch, na ktorých je uvádzaný subjekt REMA,
realitná kancelária, podpis na uvedených dokladoch nie je podpisom žalovaného. Rozsudok okresného
súdu žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť.

30. Žalobcovia v ďalšom svojom vyjadrení znovu poukázali na to, že žalovaný sa v odvolaní snaží

odvolací súd presvedčiť, že premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom začala
plynúť ukončením stavebných prác, t. j. v priebehu roka 2002. respektíve v deň obhliadky,
ktorá sa uskutočnila dňa 13. 12. 2004, a ktorá predchádzala vydaniu kolaudačného rozhodnutia alebo
dokonca dňa 31. 12. 2008, akoby konajúcim súdom nebolo známe, že finančné prostriedky nevyzdvihol
na vybudovanie vodných stavieb, ale aj na vybudovanie VN a NN elektrických rozvodov a prístupových

komunikácií, kde žiadne stavebné práce nikdy ani len nezačal vykonávať, preto tieto logicky nemohli
byť ani ukončené. Na stavbu ČOV nebolo kolaudačné rozhodnutie nikdy vydané a táto bola vždy len
v režime skúšobnej prevádzky. Žalovaný síce uvádza, že z vyúčtovania predloženého na pojednávaní
dňa 21. 04. 2015 nevyplýva, že by finančné prostriedky vyzbierané žalovaným mali slúžiť účelu výstavbu
vodných stavieb inžinierskych sietí a prístupových komunikácií aj po 13. 12. 2004, ale to žalobcovia

nikdy ani netvrdili. Z vyúčtovania vyplýva, že žalovaný minul len na vodné stavby viac ako vyzbieral
na vybudovanie všetkých sietí. Práve preto bol tento okamih rozhodujúci pre zistenie, a teda, stalo sa
objektívnym zrejmým, že žalovaný už finančné prostriedky na dostavbu inžinierskych sietí nepoužije. Vo
vzťahu k žalovaným tvrdenému premlčaniu nároku uviedli, že z opatrnosti poukazujú na skutočnosť, že
za daných skutkových aj právnych okolností je uplatnenie námietky premlčania žalovaný nepochybne

v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v rokoch 1999 až 2005 získal od spoluvlastníkov vodných
stavieb bezmála 17 miliónov Sk určených na vybudovanie inžinierskych sietí, z ktorých na vybudovanie
vodných stavieb preinvestoval skoro 5 miliónov Sk. Ďalších 19 rokov žalovaný nakladal s finančnými
prostriedkami, ktoré mu nepatria a konajúce súdy sa snaží presvedčiť o premlčaní právnych nárokovžalobcov ignorujúc skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie získal svojím vedomím a podľa žalobcov
úmyselným konaním a taktiež ignorujúc podmienky reálne zistiteľnosti vzniku bezdôvodného obohatenia
zo strany žalobcov, ak by okamihom jeho vzniku mal byť akýkoľvek iný deň rozdielny od dňa 21. 04.

2015. Vo vzťahu k otázke dobrých mravov poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
137/2017 zo dňa 22. marca 2018. Záverom rozsudok krajského súdu žiadali ako vecne správny potvrdiť.

31.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP)odvolanieprejednalviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§ 379, § 380 CSP) bez prejednania odvolania na pojednávaní (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a

rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP čiastočne potvrdil ako vecne správny
a čiastočne podľa § 388 zmenil.

32. Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením považuje za vecne správny
okrem výroku, ktorým okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť prisúdené úroky z omeškania
z prisúdených súm od 13. 01. 2006 až do zaplatenia a výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k

žalobcom 1/ a 4/.

33. O nároku žalobcov voči žalovanému bolo pôvodne rozhodnuté rozsudkom okresného súdu č.
k. 13C/73/2012-249 zo dňa 02. 07. 2015, ktorý bol Krajským súdom v Banskej Bystrici potvrdený
rozsudkom zo dňa 29. 11. 2017 č. k. 15Co/685/2015-329, pričom o dovolaní žalovaného vo veci rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26. 02. 2020 č. k. 8Cdo/15/2019-403, ktorým bol
vyššie uvedený rozsudok krajského súdu a okresného súdu zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu
na ďalšie konanie.

34. Vo vzťahu k Zmluvám o združení uzavretých medzi žalobcami a žalovaným dovolací súd poukázal

na to, že ich účelom bolo združenie finančných prostriedkov na vybudovanie inžinierskych sietí (t. j.
vytvorenie možnosti pre napojenie rodinných domov žalobcov na pitnú vodu, kanalizáciu a elektrickú
energiu) na odpredaných pozemkoch (článok I). Jednotliví žalobcovia sa na podklade uzavretých
zmlúv zaviazali žalovanému odovzdať finančné prostriedky v dohodnutých výškach. Správou takto
vložených finančných prostriedkov, výkonom odborných činností, sprostredkovaním a nakladaním s

týmito prostriedkami s cieľom dosiahnuť dohodnutý účel, bol poverený žalovaný (článok II). V Zmluvách
bolo ďalej dojednané, že jednotliví žalobcovia nezískajú žiadny podiel na takto vytvorenom majetku
(inžinierskych sieťach) resp., že ich podiel na majetku získaný spoločnou činnosťou bude 0 % (článok
II). Z finančných prostriedkov, ktoré jednotliví žalobcovia vložili na vybudovanie inžinierskych sietí sa
mali hradiť projektové práce, inžinierska činnosť, iné súvisiace náklady, rozvody pitnej a požiarnej

vody (bez domových prípojok z hlavného rozvodu), hlavné rozvody splaškovej kanalizácie, vrátane
čistiarne odpadových vôd, rozvody VN a NN elektrických energií a pod. (článok III.). Bolo dohodnuté,
že po kolaudácii inžinierskych sietí bude tieto prevádzkovať žalovaný, alebo ich odovzdá bezplatným
prevodom (článok IV). Inžinierske siete mali byť realizované dodávateľskými organizáciami na základe
zmlúv o zhotovení diela, pričom výber dodávateľov mal zabezpečovať žalovaný (článok IV).

35. Dovolací súd v ďalšom tak, ako na to poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, poskytol
výklad ustanovenia § 103 OZ, ktoré dopadá na prípady vzájomných (synalagmatických) záväzkov
vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej či zrušenej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka),
keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí (napr. právo na peňažné plnenie) a na druhej strane

nepremlčateľné právo (napr. vlastnícke právo). Napríklad v prípade kúpnej zmluvy nie je vydanie vecí
pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva ohrozené uplynutím premlčacej lehoty, zatiaľ čo právo na
vydanie peňažného plnenia premlčaniu podlieha. Ustanovenie § 107 ods. 3 citovaného zákona možno
aplikovať iba na tie prípady, kde podľa zmluvy každý z účastníkov (nie iba jeden) niečo dostal, a teda
je povinný druhému účastníkovi pri neplatnosti alebo zrušení zmluvy vrátiť to, čo dostal (V 5/1986).

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy
povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy,
ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Zákon tu vylučuje vznik neprípustnej nevyváženosti,
ktorá by mohla vzniknúť typicky pri kúpnej zmluve, keď vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho
práva nie je ohrozené uplynutí doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu

podlieha. Ustanovenie § 107 ods. 3 OZ o premlčaní povinnosti vrátiť si vzájomné plnenia možno
aplikovať iba v prípadoch, v ktorých na jednej strane stojí právo vlastnícke oproti inému právu. Týka sa
iba prípadov synalagmatických záväzkov. Dovolací súd poukázal na to, že o synalagmatický záväzok
v zmysle citovaného ustanovenia nešlo v posudzovanej veci už z toho dôvodu, že žalobcom neboloposkytnuté zo strany žalovaného žiadne protiplnenie - žalobcovia síce odovzdali žalovanému finančné
prostriedky v dohodnutých výškach, ale žalovaný za ne nebol povinný poskytnúť žalobcom žiadne
plnenie (za tieto prostriedky mal iba zabezpečiť vybudovanie inžinierskych sietí pre potreby rodinných

domov žalobcov). Žalobcom preto nevznikla povinnosť na základe neplatných zmlúv vydať čokoľvek
žalovanému, a preto sa nemôžu úspešne dovolávať aplikácie § 107 ods. 3 OZ, navyše k týmto sieťam
súdy určili spoluvlastnícke podiely jednotlivým žalobcom.

36. Dovolací súd poukázal tiež na to, že ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno

aplikovať ani na prípady, ak voči sebe stoja dve premlčateľné práva (napr. vzájomné práva na peňažné
plnenie). Citované ustanovenie nemožno aplikovať ani na námietky premlčania smerujúce proti iným
nárokom, hoci aj súvisiace s nárokmi podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka. Dovolací
súd teda mal za to, že úlohou súdov nižšej inštancie bolo posúdiť a vyhodnotiť, či neplatne uzavreté
zmluvy o združení mali synalagmatický charakter, a teda či na oboch stranách boli dohodnuté vzájomné
(podmienené plnenia), t. j. či plneniam poskytnutým žalobcami (finančné prostriedky) zodpovedalo

(existovalo) protiplnenie žalovaného (t. j., či žalovaný na základe uzavretých Zmlúv o združení žalobcom
niečo poskytol). Následne bolo potrebné skúmať, či tieto nároky vzájomne podmienené nárokom
druhého účastníka boli takého charakteru, že by na jednej strane stálo právo, ktoré sa premlčiavalo, a na
druhejstáloprávonepremlčateľné.PodľanázorudovolaciehosúduneplatneuzavretéZmluvyozdružení
nevykazovalicharaktersynalagmatickýchzáväzkov.Žalobcomzdôvoduneplatnostitýchtozmlúvvznikol

iba jednostranný nárok na vrátenie finančných prostriedkov a žalovaný nemohol na základe neplatných
zmlúv od žalobcov dosiahnuť vrátenie niečoho, čo im na základe týchto Zmlúv neposkytol (nedal). Inak
povedané, nemohol sa domáhať vrátenia niečoho, čo ani nedal. Konanie o určenie (spolu) vlastníckeho
práva k sieťam nemalo žiaden súvis s konaním o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe
neplatne uzavretých Zmlúv o združení. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné potom vyhodnotiť i to,

o akú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v danej veci skutočne išlo. Ak by totiž podľa
názoru Najvyššieho súdu SR išlo o skutkovú podstatu vydania bezdôvodného obohatenia podľa §
457 OZ, t. j. titulom neplatných Zmlúv, žalobcovia by boli oprávnení sa domáhať vrátenia finančných
prostriedkov v celých ich výškach, nakoľko Zmluvy boli od počiatku absolútne neplatné a bezdôvodným
obohatením by sa potom stali tieto finančné prostriedky v celej ich výške. Nakoľko však boli za tieto

prostriedky inžinierske siete aj reálne vybudované (navyše bolo i právoplatne rozhodnuté, že tieto sú
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov), je namieste skôr otázka vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného iba ohľadne finančných prostriedkov prevyšujúcich náklady na vybudovanie
týchto inžinierskych sietí. Ohľadne nich sa však žalovaný bezdôvodne neobohatil titulom neplatných
Zmlúv, ale titulom plnenia bez právneho dôvodu, kedy na ich ďalšie zadržiavanie (nevrátenie žalobcom)

žalovaný nemá právny dôvod. I samotné správanie žalobcov smerovalo iba k tomu, aby im žalovaný
vrátil poskytnuté finančné prostriedky len vo výške prevyšujúcej hodnotu ich spoluvlastníckych podielov.
Nežiadali teda vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ale iba tých, ktoré žalovanému zostali po
vyplatení všetkých nákladov na vybudovanie sietí.

37. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody uznesenia Najvyššieho súdu SR uvedené v
bode 27., má za to, že ohľadne finančných prostriedkov prevyšujúcich náklady na vybudovanie týchto
inžinierskych sietí sa žalovaný bezdôvodne neobohatil titulom neplatných Zmlúv, ale titulom plnenia bez
právneho dôvodu, tak ako to skonštatoval súd prvej inštancie v teraz odvolaním napadnutom rozsudku.
Posúdenie bezdôvodného obohatenia súdom prvej inštancie ohľadne finančných prostriedkov, ktoré

prevyšujú náklady na vybudovanie inžinierskych sietí, je teda okresným súdom vecne správne.
Pri tomto posúdení sa okresný súd riadil striktne a správne závermi dovolacieho súdu, ktoré sú
pre súdy nižšej inštancie záväzné. Keďže závery okresného súdu vychádzali zo skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia „plnenia bez právneho dôvodu“, je na takýto prípad aplikácia ustanovenia §
107 ods. 3 Občianskeho zákonníka vylúčená. V takomto prípade však k bezdôvodnému obohateniu na

strane žalovaného došlo v zmysle záverov dovolacieho súdu v okamihu, kedy už poskytnuté finančné
prostriedky žalobcov prestal slúžiť na financovanie vybudovania dohodnutých inžinierskych sietí, t. j.
v čase, kedy si ich žalovaný bezdôvodne, bez právneho titulu po uhradení nákladov na vybudovanie
sietí ponechal. Uvedený okamih bol potom v danej veci rozhodný i pre začiatok plynutia objektívnej (a
po nadobudnutí vedomosti žalobcami o samotnom rozsahu bezdôvodného obohatenia) i subjektívnej

premlčacej lehoty. Samotná výška bezdôvodného obohatenia sa následne odvíjala od výšky skutočne
vynaložených nákladov na vybudovanie týchto sietí (bezdôvodným obohatením sa stali tieto prostriedky
vo výške prevyšujúcej náklady na vybudovanie sietí), a nie od hodnoty spoluvlastníckych podielov k
nim. Takto určená výška bezdôvodného obohatenia by sa mala následne medzi jednotlivých žalobcovrozdeliť podľa výšky nimi poskytnutých vkladov. Na každého žalobcu by tak pripadla suma (nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia) vo výške pomeru medzi zostatkom finančných prostriedkov (ako
rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a nákladmi na vybudovanie sietí) a výškou nimi

poskytnutých vkladov (finančných prostriedkov). V tomto prípade sa nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčiavali v lehotách podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

38. Okresný súd si v napadnutom rozsudku vyššie uvedené závery dovolacieho súdu osvojil a z
týchto záverov pri posudzovaní objektívnej a subjektívnej lehoty aj vychádzal (viď. bod 47. dôvodov

napadnutého rozsudku). Týmito závermi dovolacieho súdu bol súd prvej inštancie viazaný ako
rozhodnutím kasačným. Pokiaľ okresný súd pri rozhodovaní mal za to, že objektívna premlčacia lehota
v súdenej veci začala plynúť až dňa 21. 04. 2015, teda v čase, keď sa žalobcovia prvýkrát dozvedeli,
že žalovaný predmetné inžinierske siete nevybuduje, treba právny záver okresného súdu, že dňa 21.
04. 2015 začala plynúť objektívna premlčacia doba na vydanie obohatenia, považovať za správny. Až
týmto dňom totiž došlo k bezdôvodnému obohateniu a zároveň týmto dňom začala plynúť žalobcom aj

subjektívna premlčacia doba, keďže až na predmetnom pojednávaní sa o tejto skutočnosti žalobcovia
dozvedeli. Žalobcovia nespochybnili tvrdenie žalovaného, že v predmetných Zmluvách o združení
neexistuje dohoda účastníkov Zmluvy o povinnosti žalovaného náklady na vybudovanie inžinierskych
sietí vyúčtovať. Pokiaľ však takáto dohoda nie je, nemôže žalovaný tvrdiť, že k ukončeniu jeho činnosti v
zmysle predmetných zmlúv došlo už v roku 2002, prípadne v roku 2006 alebo v roku 2008 (k uzatváraniu

predmetných zmlúv došlo v rokoch 1998 až 2004 ), pretože bez vyúčtovania alebo oznámenia žalobcom
o tom, že svoju činnosť ukončil, žalobcovia nemohli nadobudnúť vedomosť o tom, že v činnosti už ďalej
nepokračuje. Pokiaľ náklady na vybudovanie inžinierskych sietí žalovaný žalobcom neposkytol a ani ich
neinformoval o ukončení vynakladania nákladov, žalobcov úmyselne uviedol do omylu v tom, že vo
vynakladaní nákladov pokračuje. Nevyúčtovanie nákladov na vybudovanie inžinierskych sietí nemožno

pričítať na vrub žalobcov, aj keď žalovaný v zmysle neplatných zmlúv o združení takúto povinnosť nemal.
Treba prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že k ukončeniu vynakladania nákladov došlo len v súvislosti s
vybudovaním vodohospodárskych stavieb, k vybudovaniu elektrorozvodov došlo zo strany dodávateľa
elektriny a vôbec nedošlo k vybudovaniu prístupových komunikácií k jednotlivým domom žalobcov. Za
tohto stavu veci sa potom žalobcovia oprávnenie mohli domnievať, že žalovaný pokračuje v plnení si

svojich povinností uvedených v predmetných, hoci neplatných Zmluvách o združení. Takéto konanie
žalobcu však nemôže požívať právnu ochranu. K začatiu plynutia objektívnej i subjektívnej premlčacej
lehoty teda došlo dňa 21. 04. 2015, a keďže žaloba v súdenej veci bola podaná na súde v prvej inštancii
už v roku 2006, nemohlo dôjsť k uplynutiu ani objektívnej a ani o subjektívnej premlčacej lehoty. Nárok
žalobcov teda premlčaný nie je a s týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje.

39. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že reálne preinvestovanou
sumu na výstavbu vodných stavieb inžinierskych sietí je suma 4.996.994,- Sk a odvolací súd v tomto
smere nemal dôvody odchýliť sa od záverov svojho predošlého rozhodnutia č. k. 15Co/685/2015-329.

Uvedená suma vyplýva z relevantných podkladov, ktoré vychádzali výlučne od žalovaného a priamo
z jeho účtovnej evidencie. Následne potom okresný súd správne vyčíslil aj výšku bezdôvodného
obohatenia, ktoré predstavuje rozdiel medzi uhradenými finančnými prostriedkami na ich výstavbu
všetkých zúčastnených subjektov, teda stavebníkov sume 16.803.271,31 Sk a reálne preinvestovanými
prostriedkami na výstavbu vodných stavieb inžinierskych sietí v sume 4.996.994,- Sk, teda bezdôvodné

obohatenie predstavuje sumu vo výške 11.806.278,31 Sk, z čoho na každého stavebníka pripadá časť
určená pomerom ich jednotlivých vkladov na výstavbu inžinierskych sietí k celkovej vyzbieranej sume.
Odvolací súd sa stotožňuje s matematickým výpočtom žalobcov, ktorý tvorí prílohu písomného podania
zo dňa 13. 04. 2002 (č. l. 563 spisu), na základe ktorého potom nárok žalobcov predstavuje sumu
102.992,77 eur, a teda, na každého stavebníka pripadá časť určená pomerom ich jednotlivých vkladov

na výstavbu inžinierskych sietí k celkovej vyzbieranej sume.

40. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalovaného, že Zmluvy o združení (ako neplatné)
spĺňali náležitosti iných právnych úkonov (zmluvy o dielo, zmluvy o zákazku) nakoľko im chýbala
synalagmatičnosť (viď zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu 8Cdo/15/2019).

41. Žalovaný ním uvádzané tvrdenia o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ a ani svojej
pasívnej vecnej legitimácie v konaní nepreukázal. Navyše ním uvádzané tvrdenia v tomto smere
predniesol žalovaný až v odvolacom konaní. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 CSP opísanímrozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa ustanovenia § 150
ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu, pričom podľa ustanovenia § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky

procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V súdenej veci žalovanému nič nebránilo v predložení
alebo tvrdení nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie v konaní už pred prvým rozhodnutím súdu
prvej inštancie v tejto veci, a teda žalovaný nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť

konania. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

42. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nároku žalobcov na úroky z
omeškania už od 13. 01. 2006, vzhľadom k záverom, podľa ktorých k bezdôvodnému obohateniu na

strane žalovaného došlo až dňa 21. 04. 2015, a teda žalovaný sa nemohol dostať do omeškania už od
13. 01. 2006. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v tejto časti výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcom prisúdené istiny v časti o úrokoch z omeškania zmenil a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcom úroky z omeškania z prisúdených súm až od 13. 01. 2006.

43. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol dôvod žalovanému uložiť povinnosť nahradiť všetkým
žalobcom, teda žalobcom 1/ až 6/ trovy konania v rozsahu 100 %, keďže v skutočnosti nie všetci žalovaní
boli v konaní v celom rozsahu úspešní. Žalobcovia 1/ a 4/ čiastočne vzali žalobu späť, žalobca 1/ o
zaplatenie 4.694,68 eur a žalobca 4/ o zaplatenie 2.128,42 eur a súd prvej inštancie konanie o tejto časti
nároku pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavil. K čiastočnému zastaveniu konania došlo z dôvodov na

stranežalobcov1/a4/,čiastočnéspäťvzatiežalobyžalovanýnezavinil,apretovovzťahukžalobcom1/a
4/ mal súd správne rozhodnúť podľa ustanovenia § 252 ods. 2 CSP, podľa ktorého ustanovenia, ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pomer úspechu žalobcu 1/ je 87,1 % a neúspech
vo výške 12,9 %, a preto žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu trov konania pred súdom

prvej inštancie pomere 74,2 %. Žalobca 4/ bol úspešný v rozsahu do 92,3 % a neúspešný v rozsahu 7,7
%, a teda pomer jeho úspechu činí 84,6 %, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku
o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom 1/ a 4/ zmenil a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie žalobcovi 1/ vo výške 74,2 % a žalobcovi 4/
vo výške 84,6 %. Vo zvyšku rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd

potvrdil ako vecne správny.

44. Žalobcovia vo veci samej boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní (neúspešní boli len
ohľadom časti príslušenstva nároku a v časti o náhrade trov konania), preto v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ náhradu trov

odvolacieho konania podľa pomeru úspechu vo veci, teda v celom rozsahu, s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

45. V dovolacom konaní bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, preto odvolací súd uložil žalobcom v

1/ až 6/ rade povinnosť zaplatiť náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu v súdom uloženej
lehote, taktiež podľa pomeru úspechu vo veci v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).