Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 15T/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9522100282
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2022:9522100282.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom, LL.M.
v trestnej veci obvineného H.. H. J. za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Trestného zákona dňa 30.11.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odmieta obžalobu prokurátora ÚŠP GP SR podanú na
podpísanom súde dňa 09.09.2022 na obvineného H.. H. J., nar. XX.XX.XXXX v L., trvalým bydliskom

Y. XXXX/XX, L., povolaním advokáta za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Trestného zákona, ktorý mal obvinený spáchať tým, že v presne nezistenom
období minimálne však od roku 2016 až doteraz vedome napomáhal členom zločineckej skupiny, ktorá
je popísaná v obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky pod sp. zn.: VII/3 Gv 147/20/1000-753 zo dňa 20.12.2021, pričom predmetná zločinecká
skupina bola formovaná minimálne od roku 2012 a zosnoval ju A.. X. L. za súčinnosti J.. V. D. z osôb

s väzbami z minulosti, či už priamo na A.. X. L. alebo na J.. V. D. a jej členmi boli okrem iných osôb
aj E.. G. F. J.., E.. J. P., kde cieľom tejto skupiny bolo páchať najmä trestné činy korupcie, zneužívania
právomoci verejného činiteľa, ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, neoprávneného
nakladania s osobnými údajmi, za účelom priameho aj nepriameho získania finančných a iných výhod
pre jej členov a osoby pre ňu činné, a to aj získavaním finančných prostriedkov formou úplatkov a

eliminovanímmožnostiodhalenianimipáchanejtrestnejčinnosti,akoajzaúčelomzabezpečeniavýhody
A.. X. L., pričom jednotliví členovia skupiny a osoby pre ňu činné svoju činnosť vykonávali koordinovane,
najmä cez plnenie úloh zadaných vyššie postavenými členmi skupiny a konali tak aj s vedomím v koho
prospech plnili zadané úlohy, ktoré spočívali najmä
v realizovaní úkonov v trestných konaniach vedených na NAKA P PZ v súlade so záujmami A.. X. L.,
resp. jeho spriaznených osôb, ktoré mali na výsledku trestného konania osobný alebo iný záujem,

v informovaní o tom, voči ktorým konkrétnym osobám sú pripravované úkony podľa Trestného poriadku
s cieľom, aby sa prípadne na tieto úkony adekvátne pripravili alebo eliminovali ich negatívne dopady,
v informovaní o tom, v akom štádiu sa nachádzajú určité trestné konania alebo operatívne preverované
podozrenia z trestnej činnosti na NAKA P PZ,
pričom jednou z osôb činných pre vyššie popísanú skupinu bol aj obvinený H. J., ktorého činnosť v
prospech skupiny spočívala okrem iného v tom, že :

v presne nezistenom dni pred dátumom 18.07.2016 na presne nezistenom mieste, pravdepodobne na
ul. Račianska 45 Bratislava, v budove Prezídia Policajného zboru, ako aj na iných miestach Slovenskej
republiky, mal obvinený H. J. po vzájomnej dohode všetkých vyššie uvádzaných osôb úmyselne navodiť
situáciu, ktorá by umožňovala trestné stíhanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky E.. Y.J., s cieľom znemožniť výkon dozorovej činnosti prokurátora
minimálne v trestnej veci týkajúcej sa dodávok informačných technológii pre rezort Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky a taktiež v trestnej veci týkajúcej sa obchodnej spoločnosti BA HAUS, k čomu
obvinený H. J. využil podnikateľa V. Y. (ďalej len ,,podnikateľ“), v tom čase stíhaného za daňovú
trestnú činnosť, ktorý v záujme dosiahnutia zníženia hroziaceho trestu poskytol E.. Y.J. okrem iného
aj informácie o možnom zneužívaní finančných prostriedkov Európskej únie v pôsobnosti Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky v rámci realizácie projektu na dodávku sieťových technológií, ako aj
informácie o možnom prijímaní provízií a legalizácii finančných prostriedkov v prospech doposiaľ

nestotožnených osôb z politického prostredia majúcich priateľské väzby na členov vyššie popísanejzločineckej skupiny, načo následne podnikateľ a jeho obhajca - obvinený H. J. podali dňa 28.06.2016
na prokurátora E.. Y.J. trestné oznámenie za to, že mal bez súhlasu, vedomia a doslovného vyjadrenia
podnikateľa skoncipovať text skutočnosti, ktorý mal kompromitovať z trestnej činnosti vyššie uvedené

osoby z politického prostredia, pričom následne obvinený H. J. cielene, mimo rámec osôb oprávnených
oboznamovať sa s prebiehajúcim trestným konaním proti E.. Y.J., koordinoval svoju činnosť s členmi
vyššie popísanej zločineckej skupiny v úmysle znemožniť prokurátorovi E.. Y.J. vykonávanie dozorovej
činnosti vyššie uvádzaných trestných vecí, k čomu aj následne došlo a trestné veci týkajúce sa ,,BA
HAUS“ a ,,TEMPEST“ boli E.. Y.J. odňaté z dozoru,

obvinený H.. H. J., v období od 23.10.2017 minimálne do 20.06.2018, na zatiaľ nezistenom mieste,
pravdepodobne na ul. Račianska 45 Bratislava v budove Prezídia Policajného zboru, ako aj na iných
miestach Slovenskej republiky, ako advokát obvineného J.. J. K. v trestnej veci vedenej na národnej
kriminálnejagentúrePPZpodčíslomkonaniaČVS:PPZ-842/NKA-FP-BA-2017-Kys.riadilakoordinoval
svoje kroky vo veci obhajoby J.. J. K. s E.. J. P., vtedajším riaditeľom NAKA P PZ, upovedomoval ho
o krokoch, ktoré chce v danej veci podniknúť, od E.. J. P. získaval informácie o zamýšľanom postupe

vo vyšetrovaní, a taktiež elektronicky, prostredníctvom aplikácie Threema, upovedomoval o úkonoch a
plánovaných úlohách vo vyššie uvedenom prebiehajúcom trestnom konaní H. F., aj napriek tomu, že
vedel, že H. F. v danej veci bude vystupovať ako svedok, konkrétne dňa 12.03.2018 informoval H. F. o
tom, že policajt zrušil výsluch svedka E.. C. H., dňa 05. 04. 2018 v čase o 10.00 h napísal správu H.
F., v ktorej ho informoval o výsledku práve prebiehajúceho výsluchu E. L. v trestnej veci obvineného J..

J. K., dňa 14.04.2018 informoval H. F., že J. K. ide vypovedať na ,,inšpekciou“ kvôli zatiaľ nezistenému
podaniu, na čo ho H. F. ubezpečil, že by to s ,,K.“ malo byť v ,,pohode“, dňa 31. 05. 2018 informoval
H. F. o plánovaných výsluchoch svedkov ,,C., O. a G.“, pričom výsluch svedka Y.D. sa v trestnej veci
obvineného J. K. uskutočnil dňa 13.06.2018 a výsluch svedka K. G. uskutočnil dňa 29.06.2018, a H. F.
takto získané informácie od obv. H. J. odovzdával X. L., ktorý spolu s ďalšími členmi zločineckej skupiny

chceli dosiahnuť, aby bola predmetná trestná vec pridelená inému útvaru polície a vyšetrovateľovi tak,
aby dosiahli ovplyvnenie prebiehajúceho trestného konania v prospech J.. J. K.,
čím minimálne takýmto vyššie popísaným konaním obvinený H. J. úmyselne napomáhal členom
zločineckej skupiny nielen zakryť ich trestnú činnosť, resp. znemožniť jej odhalenie, ale svojím konaním
tejto skupine umožnil pokračovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti a napomohol skupine umocniť jej

postavenie, vplyv a pokračovať v sústavnom dosahovaní zisku
a vec vracia prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor ÚŠP GP SR podal na podpísanom súde obžalobu na obvineného H.. H. J. za skutok uvedený
vo výroku tohto uznesenia, kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Trestného zákona.
Samosudca obžalobu doručil obvinenému a obhajcovi, ktorí sa k nej vyjadrili zhodným podaním, v
ktorom okrem opisu priebehu prípravného konania navrhli zastavenie trestného stíhania obvineného,
alternatívne odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi. Pre prípad nariadenia termínu hlavného
pojednávania navrhli dôkazy, ktoré považujú za potrebné vykonať.

Pokiaľ ide o návrh na zastavenie trestného stíhania, obvinený navrhol jeho trestné stíhanie zastaviť s
tým, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom.
V prípade prvého čiastkového skutku v obžalobe má prokurátor obchádzať opisom jeho konania
významné skutočnosti svedčiace v jeho prospech, najmä to, že o trestnom oznámení jeho klienta a
aj osobne obvineného bolo vedené trestné stíhanie za krivé obvinenie, ktoré stíhanie bolo zastavené.

Rovnako boli odmietnuté trestné oznámenia E.. Y.. Pokiaľ potom prokurátor v skutkovej vete uvádza,
že „obvinený H. J. po vzájomnej dohode všetkých vyššie uvádzaných osôb úmyselne navodil situáciu,
ktorá by umožňovala trestné stíhanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky“ vlastne úmyselne obchádza skutočnosť, že obvineného už nie je možné za krivé
obvinenie stíhať, navyše poukazuje na to, že podanie trestného oznámenia z jeho strany nie je možné

považovať za protiprávne konanie, pretože to bol postup súladný so zákonom. Za nepravdivé označil aj
tvrdenie prokurátora v obžalobe pokiaľ ide o deň, kedy malo byť trestné oznámenie podané (správne má
byť 30.06.2016 a nie 28.06.2016). Odmieta záver obžaloby, že zneužil svojho klienta, ako aj záver, že
tak mal konať po dohode s menovanými osobami, kde poukázal na to, že takúto dohodu nepreukazuje
žiadny dôkaz, pričom všetky tieto skutočnosti už boli konštatované aj v uznesení Krajskej prokuratúry

Bratislava, ktorým bola zamietnutá sťažnosť E.. Y. proti zastaveniu trestného stíhania za krivé obvinenie.Pokiaľ prokurátor v obžalobe ďalej uvádza, že jeho činnosť pre zločineckú skupinu mala byť s cieľom
zakryť jej trestnú činnosť, potom prokurátor opomenul, že vo veciach B.A. HAUS a TEMPEST nie je
podaná obžaloba v kauze OČISTEC a tiež to, že v nich bolo právoplatne rozhodnuté s tým, že tu k

trestnému činu nedošlo. Argumentáciu obžaloby pritom nie je možné vnímať tak, že by chcel zakryť
celú trestnú činnosť osôb stíhaných v kauze OČISTEC. Súčasne poukázal na to, že v obžalobe v kauze
OČISTEC nie je ani žiadna osoba stíhaná vo veciach týchto spoločností. Obžaloba sa podľa obvineného
nevysporiadala ani s tým, že žiadny dôkaz, ktorý bol doteraz vykonaný, nepreukazuje jeho vedomosť o
existencii zločineckej skupiny, pre ktorú mal byť podľa nej činný.

V prípade druhého čiastkového skutku, ktorý mu je kladený za vinu, obvinený namietol podľa neho
nesprávny postup vyšetrovateľa, keď mu za tento skutok nevzniesol obvinenie, ale aplikoval per
analogiam ustanovenie § 206 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj skutočnosť, že mu je kladené za
vinu, že H. F. mal odovzdávať informácie od neho ďalšej osobe bez toho, aby H. F. za to bol stíhaný.
Poukazuje na to, že obžaloba sa vôbec nevysporiadala s tým, aký význam malo mať jeho konanie
pre zachovanie zločineckej skupiny a tiež s tým, že v tomto prípade mali členovia zločineckej skupiny

navzájom komunikovať cez jeho osobu a osobu H. F. a nie priamo medzi sebou.
Návrh na odmietnutie obžaloby obvinený odôvodnil tým, že za druhý čiastkový skutok mu nebolo
vznesené obvinenie a preto zaň ani nemohla byť podaná obžaloba, že mu neboli sprístupnené
vyšetrovacie spisy a existujúce dôkazy, najmä nebolo nevyhovené jeho návrhom na pripojenie spisu
ČVS: PPZ-143/NKA-BA2-2021. V tejto spomínanej veci bolo od apríla 2021 vedené trestné stíhanie,

že spolu so skupinou osôb mal spáchať zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, 2, 3 Trestného
zákona proti E.. Y., pričom vyšetrovanie vykonával ten istý vyšetrovateľ a časť dôkazov z uvedenej
veci 18.02.2022 postúpil do tejto veci a na ich podklade začal trestné stíhanie. Tieto dôkazy sú
pritom obžalobou aj navrhnuté na vykonanie na hlavnom pojednávaní v jeho neprospech, čím sa
nedodržal princíp rovnosti zbraní. Ďalej poukázal na to, že konajúci vyšetrovateľ je s ďalšími osobami

obvinený z manipulácie dôkazov, pričom v trestnej veci vedenej na UIS mali byť zabezpečené zvukové
záznamy, ktoré žiadal zabezpečiť, pretože sa v nich môžu nachádzať dôkazy v jeho prospech, vrátane
možnosti, že došlo k manipulácii aj vo veci OČISTEC, pre ktorú zločineckú skupinu mal byť činný. Vo
vzťahu k zamedzeniu jeho prístupu k dôkazom zo strany OČTK potom poukázal na nedodržanie čl. 7
ods. 2 Smernice 2021/13/EU. Súčasne sa pozastavil nad postupom vyšetrovateľa, ktorý po tom, ako

16.02.2022 zastavil trestné stíhanie za krivé obvinenie, 18.02.2022 „sám sebe“ odstúpil časť dôkazov
z veci PPZ-143/NKA-BA2-2021 bez toho, aby čakal na rozhodnutie o sťažnosti poškodeného E.. Y.
(ktorá bola zamietnutá 14.04.2022), ale vyšetrovateľ ešte pred týmto rozhodnutím začal ďalšie trestné
stíhanie za obdobné konanie s iným právnym posúdením, čo podľa obvineného ešte viac odôvodňuje,
aby mal prístup k dôkazom získaným vo veci PPZ-143/NKA-BA2-2021. V ďalšej časti poukázal na to, že

vyšetrovanie bolo skončené bez toho, aby bolo rozhodnuté o jeho sťažnosti proti vzneseniu obvinenia.
O tejto prokurátor rozhodol až 06.09.2022, teda asi týždeň po skončení vyšetrovania, v dôsledku čoho
netvorí súčasť vyšetrovacieho spisu. Upozorňuje na to, že prokurátor E.. Y. bol ako svedok vypočutý
bez toho, aby bol zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť, čo môže v prípade prijatia obžaloby
výrazne zasiahnuť do jeho práv obvineného, pretože ak by sa E.. Y. odklonil od svojich tvrdení, nebolo

by možné na hlavnom pojednávaní odstraňovať rozpory, pričom obvinený už v prípravnom konaní
upozorňoval na niektoré časti jeho výpovede. Toto pochybenie označil za zarážajúce, pretože pri iných
prokurátoroch, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, bol každý z nich zbavený povinnosti zachovávať
mlčanlivosť. V prípade E.. F., ktorý sa v rámci výsluchu domáhal zbavenia povinnosti zachovávať
mlčanlivosť a nevyjadril sa pre jeho absenciu ku všetkým otázkam, zas vyšetrovateľ zbavenie povinnosti

obstaral, ale nezaradil ho do vyšetrovacieho spisu a bez vysvetlenia upustil od jeho ďalšieho výsluchu,
ktorý už bol naplánovaný. Rovnako vyšetrovateľ bez vysvetlenia upustil od výsluchu svedka A.. R. Z..
Poukázal na to, že postupom OČTK bolo znemožnené rozhodnutie o jeho podnete na rozhodnutie
podľa § 363 Trestného poriadku a nasl. podanom ešte 20.07.2022 voči uzneseniu vyšetrovateľa z
20.04.2022, ktorým sa nevylúčil z vykonávania úkonov a tiež mu bolo oneskoreným rozhodnutím o

sťažnosti proti vzneseniu obvinenia znemožnené uplatniť svoje právo podať opravný prostriedok podľa §
363Trestnéhoporiadkuprotivzneseniuobvinenia.CelýtentopostupOČTKvrátaneprístupuprokurátora
má podľa obvineného nasvedčovať zaujatosti prokurátora, ako aj zaujatosti OČTK. Obvinený namietol,
že prokurátor, ktorý je činný v jeho veci, má byť osobným priateľom E.. Y., obžalobu mal sprístupniť
novinárovi Y., spolupracujúcemu s OČTK, v záujme docieliť neobjektívnu medializáciu jeho prípadu pred

rozhodnutím súdu. Obvinený sa s prokurátorom mal v minulosti dostať do profesionálneho rozporu a
prokurátor podal aj návrh na jeho disciplinárne stíhanie, ktorý v kópii predložil. Záveru obvineného o
zaujatosti prokurátora má nasvedčovať aj návrh na vykonanie dôkazov v obžalobe, keď sú navrhnuté
dôkazy iba v jeho neprospech a vôbec nerozumie tomu, čo sa má dokazovať prečítaním výpovede E.. L..Obžalobu samosudca preskúmal a podľa jej obsahu a obsahu spisu zistil, že sú tu dané dôvody na jej
odmietnutie a vrátenie veci prokurátorovi, lebo zistil také procesné chyby, ktoré považuje za závažné,
pričom v ich dôsledku došlo aj k porušeniu práva na obhajobu.

Procesné chyby prípravného konania samosudca rozdelí pre prehľadnosť do dvoch kategórií.
Prvou sú také, ktoré považuje za neodstrániteľné v konaní pred súdom a teda nenapraviteľné činnosťou
súdu a druhou také, ktoré by odstránené mohli byť, ale aj pri nich platí, že o chyby ide a majú významný
vplyv na práva obvineného na jeho obhajobu.

1.Zazávažnéprocesnéchyby,ktoréniesúvkonanípredsúdomodstrániteľnésamosudcapovažuje,že:
a) Osobe E.. Y.J. nebolo v prípravnom konaní priznané postavenie poškodeného.
Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na

vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o
priznanívinyaprijatítrestu,vyjadriťsakvykonanýmdôkazom,máprávozáverečnejrečiaprávopodávať
opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v
priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania.

Predmetné pochybenie nie je možné v konaní pred súdom reparovať spôsobom, že by súd teraz do
konania poškodených pripustil a riadne ich poučil, pretože im už právo na uplatnenie náhrady škody
nemôžetaktonavrátiť.Rovnakobolitýmtopostupomzbavenímožnostipodávaťnávrhynadôkazy,alebo
ich doplnenie a na nazeranie do spisu. Práva poškodeného uvedené v ustanovení § 46 ods. 1 Trestného
poriadku sú vymenované v celosti a nie je možné časť práv umožniť uplatniť (v konaní pred súdom) a

časť nie (v prípravnom konaní).
Samosudca zastáva názor, že už z definície skutku v obžalobe nie je sporným, že E.. Y.J. mohla konaním
obvineného vzniknúť morálna alebo iná škoda. Prvý čiastkový skutok v obžalobe jasne uvádza, že
motiváciou konania obvineného mala byť diskreditácia menovaného prokurátora s cieľom zabrániť mu
riadne plniť si pracovné povinnosti, pričom v dôsledku krokov obvineného v konečnom dôsledku E.. Y.

čelil tak trestnému stíhaniu, pričom toto bolo zastavené a následne bola vec odovzdaná na disciplinárne
konanie, v ktorom bol na koniec oslobodený.
V prípade druhého čiastkového skutku vzhľadom na výhrady samosudcu v bode 1. písm. c) tohto
uznesenia, že za tento skutok nebolo vnesené obvinenie samosudca iba stručne uvedie do budúcnosti
názor, že bude úlohou vyšetrovateľa, ak bude obvinenie rozšírené aj o tento skutok, alebo iný totožný,

zistiť, či nie je namieste priznať aj osobe J.. J. K. postavenie poškodeného.
Ak mal obvinený H.. J. riadiť a koordinovať svoje kroky advokáta s E.. P. a nie klientom J.. K., potom
zrejme porušil povinnosti advokáta podľa § 18 ods. 1 zákona čís. 586/2003 Z. z. o advokácii a súčasne
mohol porušiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 23 ods. 1 predmetného zákona, čím došlo
k porušeniu či ohrozeniu iných zákonom chránených práv J.. J. K. tak ako sú uvedené v § 46 ods. 1

Trestného poriadku.
Bude teda úlohou orgánov prípravného konania menovaným osobám poskytnúť zákonné poučenie o
ich právach poškodených a umožniť im uplatniť ich práva, vrátane vyjadrenia k uplatneniu nároku na
náhradu škody.
Pre prípad, že by sa sťažnostný súd nestotožnil so záverom samosudcu o nutnosti rozšíriť obvinenie,

potom platí záver, že aj v osobe J.. J. K. má zrejme ísť o poškodeného.
b) Z obsahu spisu nevyplýva, či svedkovia E.. Y.J. a E.. G. F. boli, alebo neboli pred tým, ako boli ako
svedkovia vypočutí, zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť.
Podľa§129ods.2Trestnéhoporiadkusvedoknesmiebyťvypočúvanýanivtedy,kebysvojouvýpoveďou
porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem

prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má
túto povinnosť.
Podľa § 129 ods. 3 Trestného poriadku zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú
povinnosť týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť podľa Trestného zákona.
Podľa § 26 ods. 3 zákona čís. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

je prokurátor povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o
ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona;
povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.Zbaviť prokurátora povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku
služobného pomeru prokurátora.
Nakoľko E.. Y. v predmetnej trestnej veci nevystupoval ako oznamovateľ trestnej činnosti, bolo potom

povinnosťou OČTK obstarať zbavenie povinnosti mlčanlivosti.
Rovnako to platí o výsluchu svedka E.. G. F..
VprípadesvedkaE..G.F.idepoprávnejstránkevpodstateoúplnetotožnúsituáciuakotomujeusvedka
E.. Y.J.. Na doplnenie je však potrebné dodať, že tento svedok sa počas svojho výsluchu domáhal, že
má byť zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť bez toho, aby mu bolo vyšetrovateľom odpovedané.

Ak by sa vyšetrovateľ v predmetnej veci riadil uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2020
zo dňa 28.04.2020, je možné usudzovať, že by svedka poučil, tak ako sa to dialo v inej trestnej veci
vedenej pod sp. zn. 15T/8/2022 ( tzv. kauza Očistec), že jeho zbavenie mlčanlivosti nie je potrebné a je
povinný vypovedať. Vyšetrovateľom však svedok takto poučený nebol a preto sa iba okrajovo vo veci
vyjadril, bez toho, aby sa vyjadroval k meritu veci a okolnostiam podania trestného oznámenia teraz už
odsúdeného Y. a konaniu E.. Y., prípadne obvineného H.. J..

Z vyjadrenia obvineného H.. J. vyplýva jeho vedomosť o tom, že následne mal byť E.. G. F. zbavený
povinnostizachovávaťmlčanlivosť,alevyšetrovateľtentoaktgenerálnehoprokurátoranezaložildospisu
a plánovaný výsluch svedka bez vysvetlenia zrušil.
Výsluch svedka zopakovaný nebol, vypočutý bol teda iba okrajovo, nie ku samotnému skutku, pričom
nie je vylúčené, naopak, skôr je možné povedať, že výsluch tohto svedka na hlavnom pojednávaní bude

potrebný, aj keď ho prokurátor vypočuť nenavrhuje (má ísť o člena zločineckej skupiny pre ktorú mal byť
obvinený podľa obžaloby činný, svedok bol v priamom kontakte so svedkom E.. Y. po prijatí trestného
oznámenia od K. Y., vybavoval trestné oznámenia podané na E.. Y. a inicioval aj jeho disciplinárne
stíhanieajehovýsluchusadomáhaobhajoba),pritomjepotrebnéuzavrieť,žejehovýsluchvprípravnom
konaní nebol vykonaný v intenciách ustanovení § 131 a 132 Trestného poriadku.

V tomto prípade je zrejmé, že na tento postup vyšetrovateľa je jednoznačne možné aplikovať uznesenie
NS SR sp. zn. 6 Tost 24/2010 z 19. augusta 2010, pretože situácia, ktorú riešil v konkrétnej veci, je úplne
totožná so situáciou v tejto veci.
Predmetným uznesením NS SR sp. zn. 6 Tost 24/2010 z 19. augusta 2010 senát pod vedením predsedu
senátuE..J.P.zamietolsťažnosťprokurátoraÚŠPGPSRprotiodmietnutiuobžaloby,keďobžalobabola

odmietnutá preto, že svedkyňa - sudkyňa, nebola zbavená mlčanlivosti a v prípravnom konaní neboli
odstraňované rozpory vo výpovediach. Senát NS SR v tomto konaní o. i. poukázal na to, že ustanovenie
§ 58 Trestného poriadku upravuje, čo musí zápisnica o úkone, teda aj výsluchu svedka obsahovať.
Ustanovenie § 131 ods. 1 Trestného poriadku okrem iného stanovuje povinnosť zistiť pomer svedka
k obvinenému, čo je prirodzene možné až keď konkrétnej osobe je vznesené obvinenie, ustanovenie

§ 132 ods. 1 Trestného poriadku ukladá aj povinnosť zisťovať pomer svedka k veci a stranám a musí
mu byť daná možnosť najskôr súvisle vypovedať, až potom môžu nasledovať doplňujúce otázky na
objasnenie nejasností a vytkol OČTK, že sa v prípravnom konaní uvedenými ustanoveniami celkom
neriadili. Svedkyňa E.. H. bola vypočutá 12. februára 2010 pred vznesením obvinenia, teda bez obhajcu
obvineného, a to aj k svojej rozhodovacej činnosti bez toho, aby bola zbavená mlčanlivosti. Pri ďalšom

výsluchu 9. júna 2010 sa iba „ pridržala“ svojej predchádzajúcej výpovede a už iba zodpovedala
pokladané otázky. Obdobné to bolo pri ďalších svedkoch. Skutočnosť, že svedkyňa E.. H. sa vyjadrila
len okrajovo k veci, ešte neznamená, že nebude podrobnejšie vypočutá aj k okolnostiam, o ktorých sa
dozvedela pri výkone svojej funkcie a pokiaľ by vypovedala bez jej zbavenia mlčanlivosti, mohla by sa
dopustiť priestupku. Na záver NS SR skonštatoval, že tým, že advokáti obvineného nemohli byť pri

plnohodnotných výsluchoch svedkov, bolo nesporne porušené právo na obhajobu obvineného.
Potom je potrebné prisvedčiť námietkam obvineného, že takýto postup v prípravnom konaní zasahuje do
jeho práv obvineného, pretože tu reálne hrozí, že takáto výpoveď svedka z prípravného konania nebude
môcť byť na hlavnom pojednávaní prečítaná napr. na prípadné odstraňovanie rozporov, ak vzniknú,
alebo ak by svedok vo veci odmietol vypovedať.

Okrem toho je potrebné doplniť, že výpoveď svedka E.. Y. je možné považovať za podstatnú, nakoľko
jeho osobný výsluch, spolu s výsluchmi ďalších dvoch svedkov, prokurátor na hlavnom pojednávaní
navrhol vykonať.
Za podstatnú ju považuje aj súd, ktorému sa v dôsledku predmetnej procesnej chyby však týmto bráni,
aby mohol zaujať stanovisko ku skutkovým záverom a vydať napr. rozhodnutie o zastavení trestného

stíhania, ktoré samozrejme nemôže opierať o výpoveď, ktorá nebola obstaraná procesne správnym
spôsobom a na jej základe prijímať závery o zistených skutkových okolnostiach, nemôže o ňu opierať
iné formy rozhodnutia, ktoré by inak mohol podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku urobiť.V prípade, že E.. F. bol skutočne tejto povinnosti počas prípravného konania zbavený, je potrebné tento
akt založiť do vyšetrovacieho spisu a svedka vypočuť, tak ako to nakoniec vyšetrovateľ aj plánoval
a následne bez vysvetlenia zrušil. V tomto smere je potrebné uviesť, že ak sa svedok vo výpovedi

domáhal zbavenia mlčanlivosti a vyšetrovateľ ho neinformoval (ak bol tejto povinnosti zbavený), že k
jeho zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť došlo, potom svojím postupom zavinil, že svedok sa
nevyjadril k celému predmetu konania.
Je možné konštatovať, že predmetné pochybenie si uvedomil aj prokurátor, pretože po podaní obžaloby
zaslal dňa 12.09.2022 súdu na vedomie jeho pokyn vyšetrovateľovi (č. l. 1947), ktorým ho poveril podľa

§ 234 ods. 4 Trestného poriadku do 10.10.2022 požiadať Generálneho prokurátora SR o zbavenie
mlčanlivosti menovaného svedka a listom (č. l. 2012) z 20.10.2022 súd informoval, že do uvedeného
dátumu zbavenie mlčanlivosti svedka E.. Y. vyšetrovateľovi doručené nebolo.
Samosudca k tomuto postupu prokurátora považuje za potrebné dodať, že podľa § 234 ods. 4 Trestného
poriadku po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť dôkaz, ktorý potrebuje
vykonať v konaní pred súdom.

Obstaraniezbaveniaodpovinnostimlčanlivostisvedka,takakotoprokurátoruložilvyšetrovateľovi,nieje
tedamožnépovažovaťzazabezpečeniedôkazuvtrestnomkonaníaideopostuprozpornýsprocesnými
predpismi upravujúcimi trestné konanie.
Úplne na záver k tomuto dôvodu na odmietnutie obžaloby samosudca poukazuje na uznesenie NS
SR sp. zn. 2Tost 39/2017, ktoré označuje nezbavenie svedka od povinnosti zachovávať mlčanlivosť za

zásadnú procesnú chybu.
Na prípad svedka E.. Y. pritom nie je možné aplikovať uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
175/2020 zo dňa 28.04.2020, ktoré sa týka výsluchu príslušníkov polície, nehovoriac o tom, že výsluch
svedkaE..Y.nebolzameranývýlučnenaopiskonaniaosobyobvineného,aleajnajehoslužobnúčinnosť
prokurátora v iných veciach.

Samosudca však vo vzťahu k vyššie konštatovaným záverom považuje za potrebné dodať, že neušlo
jeho pozornosti, že E.. Y.J. bol generálnym prokurátorom zbavený povinnosti mlčanlivosti 03.04.2018
vo veci jeho trestného oznámenia pre obzvlášť závažný zločin sabotáže podľa § 317 ods. 1 písm. a),
ods. 3 písm. b) a iné, kde mal byť vypočutý ako oznamovateľ a svedok poškodený (Príloha III zv. 2 č.l.
709) vo veciach vymedzených sp. zn. VII/ 2Gn 154/16/1000, VII/1Gv 204/13/1000, VII/2Gn 153/16/100

a VII/2Gn 161/16/1000. Z aktu generálneho prokurátora pritom nie je zrejmé, o ktoré konkrétne veci ide.
Rovnako bol zbavený povinnosti mlčanlivosti E.. G. F. 13.07.23018 (Príloha III zv. 2 č.l. 711), pričom
zbavenie bolo špecifikované rozsahom vecí vedených pod č. k. VII/2Gn 154/16/1000 (podozriví E.. K.
F., Z. L., BAHaus), VII/1Gv 204/13/1000 (daňová trestná činnosť A.. V. Y.), VII/2Gn 153/16/1000 (trestné
oznámenie A.. V. Y. na príslušnikov PZ z 25.05.2016) a VII/2Gn 161/16/1000 (trestné oznámenie A.. V.

Y. zo 17.06.2016 a z 23.06.2016 na E.. K. F., A.. E. J. a ďalších). Komparáciou oboch aktov je potom
možné predpokladať, že E.. Y. bol zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť rovnako ako E.. F., ani
v jednej z nich ale nejde o zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť vo veci trestného oznámenia
A.. V. Y. z 30.06.2016.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že 19.07.2016 bol E.. Y. zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť nad

rámec vyššie uvedených aktov aj vo veciach pod sp. zn. VII/1 Gv 96/16/1000 a VII/2Gn 172/16/1000
a to vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-539/NKA-PK-ZA-2016 za prečin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné na expozitúre Západ národnej protikorupčnej
jednotky PPZ NKA Trenčín (Príloha II zv. 1 č. l. 234). Rovnako tomu bolo v prípade E.. F. (Príloha II zv.
1 č.l. 292) aktom generálneho prokurátora z 25.07.2016.

Zvláštnym v postupe vyšetrovateľa sa potom javí skutočnosť, že pred tým, ako vypočul iných svedkov
vo funkciách prokurátorov - H.. H. R., E.. C. J. a E.. L. D., ku každému z týchto troch svedkov obstaral
zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, pričom výpovede týchto svedkov nenavrhuje v obžalobe
ani prečítať.
Bude teda úlohou orgánov prípravného konania zistiť, či pod sp. zn. VII/1 Gv 96/16/1000 a VII/2Gn

172/16/1000 ide o konania o trestnom oznámení A.. V. Y. z 30.06.2016 doplneného 06.07.2016 a o
trestnom oznámení H.. H. J. zo 04.07.2016. Ak áno, nie je potrebné obstarávať nové zbavenie povinnosti
zachovávať mlčanlivosť svedkov E.. Y. a E.. F., ale pri druhom menovanom o to viac platí už zverejnená
výhrada samosudcu, že vyšetrovateľ mal svedka poučiť, že bol povinnosti zachovávať mlčanlivosť
zbavený a mal ho riadne vypočuť.

V prípade, že zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť a obstarať zbavenie povinnosti zachovávať
mlčanlivosťsvedkovE..Y.z19.07.2016aE..F.z25.07.2016sanetýkakonaniaopredmetnýchtrestných
oznámeniach A.. Y. a H.. J., potom je potrebné zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť týchtosvedkov obstarať a opätovne ich vypočuť, prípadne, v prípade rozporov medzi ich výpoveďami, tieto
rozpory aj odstraňovať tak, aby vykonané dôkazy súdu umožnili spravodlivé rozhodnutie vo veci.
c) Obžaloba bola podaná za skutok, za ktorý nebolo vznesené obvinenie H.. H. J..

Ide o druhý čiastkový skutok, ktorý znie:
„- obvinený H.. H. J., v období od 23.10.2017 minimálne do 20.06.2018, na zatiaľ nezistenom mieste,
pravdepodobne na ul. Račianska 45 Bratislava v budove Prezídia Policajného zboru, ako aj na iných
miestach Slovenskej republiky, ako advokát obvineného J.. J. K. v trestnej veci vedenej na národnej
kriminálnejagentúrePPZpodčíslomkonaniaČVS:PPZ-842/NKA-FP-BA-2017-Kys.riadilakoordinoval

svoje kroky vo veci obhajoby J.. J. K. s E.. J. P., vtedajším riaditeľom NAKA P PZ, upovedomoval ho
o krokoch, ktoré chce v danej veci podniknúť, od E.. J. P. získaval informácie o zamýšľanom postupe
vo vyšetrovaní, a taktiež elektronicky, prostredníctvom aplikácie Threema, upovedomoval o úkonoch a
plánovaných úlohách vo vyššie uvedenom prebiehajúcom trestnom konaní H. F., aj napriek tomu, že
vedel, že H. F. v danej veci bude vystupovať ako svedok, konkrétne dňa 12.03.2018 informoval H. F. o
tom, že policajt zrušil výsluch svedka E.. C. H., dňa 05.04.2018 v čase o 10.00 h napísal správu H. F.,

v ktorej ho informoval o výsledku práve prebiehajúceho výsluchu E. L. v trestnej veci obvineného J.. J.
K., dňa 14. 04. 2018 informoval H. F., že J. K. ide vypovedať na ,,inšpekciou“ kvôli zatiaľ nezistenému
podaniu, na čo ho H. F. ubezpečil, že by to s ,,K.“ malo byť v ,,pohode“, dňa 31.05.2018 informoval
H. F. o plánovaných výsluchoch svedkov ,,C., O. a G.“, pričom výsluch svedka Y.D. sa v trestnej veci
obvineného J. K. uskutočnil dňa 13.06.2018 a výsluch svedka K. G. uskutočnil dňa 29.06.2018, a H. F.

takto získané informácie od obv. H. J. odovzdával X. L., ktorý spolu s ďalšími členmi zločineckej skupiny
chceli dosiahnuť, aby bola predmetná trestná vec pridelená inému útvaru polície a vyšetrovateľovi tak,
aby dosiahli ovplyvnenie prebiehajúceho trestného konania v prospech J.. J. K.,“
Vo veci bolo trestné stíhanie začaté uznesením vyšetrovateľa z 25.03.2022 za skutok kvalifikovaný
ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

skrátene s tým, že v období od roku 2014 do konca roku 2018 sa na území Slovenskej republiky, najmä
na území Bratislavského a Nitrianskeho kraja sformovala zločinecká skupina, pre ktorú bol minimálne
od júla 2016 činný člen Slovenskej advokátskej komory, ktorého činnosť spočívala aj v poskytovaní
informácií z prebiehajúcich trestných konaní, kde minimálne jedným z jeho konaní bola snaha odstaviť
prokurátora ÚŠP GP SR E.. Y.J. od výkonu dozoru v kauze dodávok informačných technológií pre rezort

MV SR a tiež v kauze BA HAUS.
Uznesením vyšetrovateľa z 20.04.2022 bolo H.. J. podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené
obvinenie za skutok kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tým, že:
v presne nezistenom období minimálne však od roku 2016 až doteraz vedome napomáhal členom

zločineckej skupiny, ktorá je popísaná v obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky pod sp. zn.: VII/3 Gv 147/20/1000-753 zo dňa 20. 12. 2021, pričom
predmetná zločinecká skupina bola formovaná minimálne od roku 2012 a zosnoval ju A.. X. L. za
súčinnosti J.. V. D. z osôb s väzbami z minulosti, či už priamo na A.. X. L. alebo na J.. V. D. a jej členmi
boli okrem iných osôb aj E.. G. F. J.., E.. J. P., kde cieľom tejto skupiny bolo páchať najmä trestné

činy korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa, ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej
skutočnosti,neoprávnenéhonakladaniasosobnýmiúdajmi,zaúčelompriamehoajnepriamehozískania
finančných a iných výhod pre jej členov a osoby pre ňu činné, a to aj získavaním finančných prostriedkov
formou úplatkov a eliminovaním možnosti odhalenia nimi páchanej trestnej činnosti, ako aj za účelom
zabezpečenia výhody A.. X. L., pričom jednotliví členovia skupiny a osoby pre ňu činné, svoju činnosť

vykonávali koordinovane, najmä cez plnenie úloh zadaných vyššie postavenými členmi skupiny a konali
tak aj s vedomím, v koho prospech plnili zadané úlohy, ktoré spočívali najmä
v realizovaní úkonov v trestných konaniach vedených na NAKA P PZ v súlade so záujmami A.. X. L.,
resp. jeho spriaznených osôb, ktoré mali na výsledku trestného konania osobný alebo iný záujem,
v informovaní o tom, voči ktorým konkrétnym osobám sú pripravované úkony podľa Trestného poriadku

s cieľom, aby sa prípadne na tieto úkony adekvátne pripravili alebo eliminovali ich negatívne dopady,
v informovaní o tom, v akom štádiu sa nachádzajú určité trestné konania alebo operatívne preverované
podozrenia z trestnej činnosti na NAKA P PZ,
pričom jednou z osôb činných pre vyššie popísanú skupinu bol aj obvinený H. J., ktorého činnosť v
prospech skupiny spočívala okrem iného v tom, že :

v presne nezistenom dni pred dátumom 18.07.2016 na presne nezistenom mieste, pravdepodobne na
ul. Račianska 45 Bratislava v budove Prezídia Policajného zboru, ako aj na iných miestach Slovenskej
republiky mal obvinený H. J. po vzájomnej dohode všetkých vyššie uvádzaných osôb úmyselne navodiť
situáciu, ktorá by umožňovala trestné stíhanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky E.. Y.J., s cieľom znemožniť výkon dozorovej činnosti prokurátora
minimálne v trestnej veci týkajúcej sa dodávok informačných technológii pre rezort Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky a taktiež v trestnej veci týkajúcej sa obchodnej spoločnosti BA HAUS, k čomu

obvinený H. J. využil podnikateľa V. Y. (ďalej len ,,podnikateľ“), v tom čase stíhaného za daňovú
trestnú činnosť, ktorý v záujme dosiahnutia zníženia hroziaceho trestu poskytol E.. Y.J. okrem iného
aj informácie o možnom zneužívaní finančných prostriedkov Európskej únie v pôsobnosti Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky v rámci realizácie projektu na dodávku sieťových technológií, ako aj
informácie o možnom prijímaní provízií a legalizácii finančných prostriedkov v prospech doposiaľ

nestotožnených osôb z politického prostredia majúcich priateľské väzby na členov vyššie popísanej
zločineckej skupiny, načo následne podnikateľ a jeho obhajca - obvinený H. J. podali dňa 28.06.2016
na prokurátora E.. Y.J. trestné oznámenie za to, že mal bez súhlasu, vedomia a doslovného vyjadrenia
podnikateľa skoncipovať text skutočnosti, ktorý mal kompromitovať z trestnej činnosti vyššie uvedené
osoby z politického prostredia, pričom následne obvinený H. J. cielene, mimo rámec osôb oprávnených
oboznamovať sa s prebiehajúcim trestným konaním proti E.. Y.J., koordinoval svoju činnosť s členmi

vyššie popísanej zločineckej skupiny v úmysle znemožniť prokurátorovi E.. Y.J. vykonávanie dozorovej
činnosti vyššie uvádzaných trestných vecí, k čomu aj následne došlo a trestné veci týkajúce sa ,,BA
HAUS“ a ,,TEMPEST“ boli E.. Y.J. odňaté z dozoru,
čím minimálne takýmto vyššie popísaným konaním obvinený H. J. úmyselne napomáhal členom
zločineckej skupiny nielen zakryť ich trestnú činnosť, resp. znemožniť jej odhalenie, ale svojím konaním

tejto skupine umožnil pokračovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti a napomohol skupine umocniť jej
postavenie, vplyv a pokračovať v sústavnom dosahovaní zisku,
ktorý skutok je totožný s prvým čiastkovým skutkom v podanej obžalobe.
Pokiaľ ide o druhý čiastkový skutok v obžalobe (poškodený J.. J. K.) vyšetrovateľ podľa § 206 ods. 6
Trestného poriadku (per analogiam) upozornil obvineného, že prvý čiastkový skutok dopĺňa predmetným

druhým skutkom.
Podľa § 206 ods. 4 Trestného poriadku ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde
najavo skutočnosť, ktorá dostatočne odôvodňuje záver, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý sa
uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, vznesie policajt obvinenie aj pre tento ďalší skutok. Ak
pre tento skutok nebolo začaté trestné stíhanie, najskôr sa rozhodne podľa § 199 ods. 1.

Podľa § 234 ods. 2 Trestného poriadku obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo
obvinenie. Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval
policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so
zreteľomnazamýšľanúzmenunavrhujúdoplniťvyšetrovaniealeboskrátenévyšetrovanie.Akprokurátor
nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie

osobu, ktorá návrh podala.
Na postup, ktorý v tomto prípade zvolil vyšetrovateľ, že analogicky aplikoval ustanovenie § 206 ods. 6
Trestného poriadku, neboli splnené zákonné predpoklady. Podľa § 206 ods. 6 Trestného poriadku sa
postupuje vtedy, ak sa v skutku, za ktorý už bolo vznesené obvinenie zistí, že je iným trestným činom
alebo aj ďalším trestným činom, ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný.

Tu je pritom stále vedené konanie za trestný čin kvalifikovaný podľa § 296 Trestného zákona a už vôbec
nie je zrejmé, prečo vyšetrovateľ používa analógiu. Ak používa analógiu, že zistil ďalší skutok, potom mal
jednoznačne aplikovať ustanovenie § 206 ods. 4 Trestného poriadku a obvinenie vzniesť. Ustanovenie
§ 206 ods. 4 Trestného poriadku je totiž ustanovením kogentným pre takýto prípad. Vyšetrovateľ
nesprávnym postupom podľa § 206 ods. 6 Trestného poriadku porušil práva obvineného na obhajobu,

pretože mu tým odoprel podanie opravného prostriedku a rozhodnutie o ňom a tým, že obžaloba bola
podaná za skutok, za ktorý nebolo vznesené obvinenie, je podaná v rozpore so zákonom.
Samosudca veľmi dôkladne skúmal, či zverejnenie tohto dôvodu na odmietnutie obžaloby a vrátenie
veci prokurátorovi nezasahuje do princípu rovnosti strán a práva obvineného na spravodlivý proces.
Súd by totiž svojou činnosťou nemal pomáhať strane konania, v tomto prípade prokurátorovi. Tohto

konštatovania o porušení práv obvineného sa však obvinený domáhal a preto súd po zrelej úvahe dospel
k tomu, že nie je možné túto chybu obísť mlčaním. V prípade, že by sa takéhoto záveru obvinený
nedomáhal, súd by mohol jedine obvineného v časti druhého čiastkového skutku spod obžaloby
oslobodiťprávesodôvodnením,žezatentoskutokvznesenéobvinenienebolo.Nemoholbyvšaktrestné
stíhanie zastaviť v štádiu predbežného prejednania obžaloby, pretože tu je možné rozhodovať iba o

skutku, za ktorý bolo vznesené obvinenie.
Bude teda úlohou orgánov činných v trestnom konaní vydať uznesenie o vznesení obvinenia aj za ďalší
čiastkový skutok, ak za tento skutok chcú podať obžalobu a sú splnené podmienky ustanovenia § 206
ods. 4 Trestného poriadku a obvineného k nemu vypočuť. Tu samosudca poznamenáva, že obvinenýk tomuto čiastkovému skutku doteraz vypočutý nebol. Za takýto výsluch totiž nie je možné považovať
otázky vyšetrovateľa všeobecného charakteru k správam v mobilnom telefóne H. F. a k ich autenticite
(str. 23 výsluchu obvineného).

Tiež sa javí potrebnou konfrontácia svedka E.. Y. a obvineného H.. J. a to aj vo svetle obvineným
predloženýmivýpismihovorovmedzinímasvedkomnač.l.1816,ktorépotvrdzujú,ženieonkontaktoval
prokurátora, ale bolo tomu naopak a svedok by sa mal tiež vyjadriť k prepisu hovoru, v ktorom ho
obvinený H.. J. informoval, že rodina oznamovateľa Y. má najväčší problém s medializáciou veci.
d) Napriek tomu, že obžaloba bola podaná za skutok v súvislosti s obhajobou J.. J. K. v inej veci, tento

nebol ani ako svedok vôbec vypočutý a súčasť spisu netvoria listiny týkajúce sa tohto prípadu.
J.. J. K. nebol vo veci vôbec vypočutý, a to ani ako svedok, ani ako poškodený. K otázke priznania
postavenia poškodeného J.. K. sa samosudca už vyjadril v bode 1. písm. a) tohto uznesenia.
Nakoľko ide o skutok, ktorý priamo súvisí so spôsobom obhajoby, je úplne zrejmé, že táto osoba ako
svedok mala byť v prípravnom konaní vypočutá. Rovnako mal byť ako súčasť spisu, prípadne vo forme
prílohy k spisu, zabezpečený obsah spisu v trestnej veci J.. K., na ktorú skutok odkazuje, aby bolo

možné posúdiť relevantnosť údajov o tom, ktoré skutočnosti mal obvinený H.. J. a v akom čase z tohto
spisu „vynášať“ a akým spôsobom tieto jeho kroky ovplyvnili vyšetrovanie, vrátane overenia ďalších
skutkových záverov, že na výsledku tejto veci mala mať záujem konštatovaná zločinecká skupina.

2. Za závažné procesné chyby, ktoré sú v konaní pred súdom odstrániteľné samosudca považuje, že

neboli riadne zisťované nastolené skutkové okolnosti činu.
Podľa § 20 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.
Prokurátor v obžalobe o. i. ako činnosť zločineckej skupiny uvádza neoprávnené nakladanie s osobnými
údajmiavprvomčiastkovomskutkukladenomzavinuobvinenémuH..J.uvádza,žetentomal„úmyselne
navodiť situáciu, ktorá by umožňovala trestné stíhanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky E.. Y.J.“, ktorý pojem je zrejme širší ako trestné oznámenie,
aj keď následne obžaloba pracuje výlučne s ním. Prokurátor tu úplne odignoroval obsah výpovede
svedka E.. V. H. z 29.03.2022, že malo byť aj zahájené sledovanie E.. Y.J., spomína výstup z jeho
sledovania a uvádza, že sledovanie na jeho žiadosť zabezpečil J. R. cez L. H., ktorí neboli vo
veci vypočutí, pričom dokazovanie v súvisiacej kauze vedenej pod sp. zn. 15T/8/2022 nebolo vôbec

zamerané k sledovaniu osoby E.. Y. a predmetná obžaloba ho vôbec neuvádza medzi osobami,
sledovanie ktorých mala riešiť.
Z denníka návštev budovy Prezídia PZ na Račianskej ulici v Bratislave vyplýva dňa 27.06.2016 návšteva
obvineného u E.. P. v čase od 08.17 do 10.59 s poznámkou, že malo ísť o výsluch, pričom nebolo
zisťované, či sa nejaký výsluch v tom čase s účasťou obvineného v miestnosti č. 12 konal, naopak,

pracuje sa so záverom vzájomnej dohody na zmanipulovanom trestnom oznámení. Obvinený pritom
vysvetľuje, že účelom stretnutí s E.. P. malo byť jeho zastupovanie obvineného S. v inej veci a o
stretnutiach s E.. P. mal byť informovaný aj dozorujúci prokurátor E.. Y., ktorý vypočutý nebol.
Pokiaľ obvinený H.. J. vo svojej výpovedi uvádza, že J.. V. D. spoznal v rokoch 2019 - 2020, nebol tento
jeho údaj konfrontovaný s knihou návštev, kde sa uvádza, že dňa 01.07.2016 v čase 12.44 až 13.46 v

miestnosti 34 navštívil „prezidenta“.
Obvinený H.. J. sa celkom štyrikrát v prípravnom konaní domáhal, aby bol pripojený spis ČVS: PPZ-143/
NKA-BA2-2021, v ktorej veci bolo od apríla 2021 vedené trestné stíhanie, že spolu so skupinou osôb
mal spáchať zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona proti E.. Y., pričom
vyšetrovanie vykonával ten istý vyšetrovateľ a časť dôkazov z uvedenej veci 18.02.2022 postúpil do

tejto veci a na ich podklade začal trestné stíhanie. Tieto dôkazy sú pritom obžalobou aj navrhnuté na
vykonanie na hlavnom pojednávaní v jeho neprospech, čím sa nedodržal princíp rovnosti zbraní, pretože
v spise sa môžu nachádzať dôkazy svedčiace v prospech obvineného, čím zo strany OČTK dochádza
aj k porušeniu čl. 7 ods. 2 Smernice 2021/13/EU. Naproti tomu OČTK do spisu založili množstvo listín a
dôkazov, ktorých využitie na zisťovanie skutkového stavu je absolútne nepotrebné a ani ich vykonanie

v obžalobe nie je navrhnuté. Vyšetrovateľ sa pritom odpovedi na žiadosti a návrhy obvineného v tomto
smere v stanovisku k bodu 13 na č. l. 1889 v podstate vyhol a odpoveď nedal, teda neuviedol, prečo
nepovažuje za potrebné žiadaný spis pripojiť a pri ďalších bodoch k odmietnutiu už iba odkazoval, že
otázka bola zodpovedaná pri bode 13.ZtrestnéhooznámeniaoznamovateľaY.vyplýva,žetotomalazapísaťzapisovateľkaE.F..Zvyšetrených
okolnostísícevyplýva,žetotomalpísaťE..Y.,napriektomusavšakjavípotrebnýmvypočuťmenovanúk
okolnostiam, ako zápisnicu podpísala, prípadne bolo namieste vypočuť ako svedkov príslušníkov ZVJS

tak, ako tomu bolo vo veci trestného konania o trestnom oznámení A.. Y. a H.. J., pretože na hlavnom
pojednávaní nie je možné ich výpovede čítať ako listiny a takto sa povinnosti OČTK prenášajú na súd.
Dokazovanie v uvedenom smere má svoj vplyv na práva obhajoby, ktoré sú založené aj na vyhľadávacej
zásade zhmotnenej ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku.
Na záver si samosudca dovoľuje upozorniť, že bude potrebné odstrániť určité nedostatky a

nezrovnalosti, ktoré uvádza, už iba z toho hľadiska, aby v prípade opakovaného podania obžaloby
nemusel súd nehospodárne tieto listiny žiadať a obstarávať.
Konkrétne, že súčasť spisu netvorí príkaz prokurátora, ktorým bol obvinený H.. H. J. prepustený na
slobodu, pričom spis by mal dávať obraz o celom vykonanom konaní a malo by sa v ňom teda nachádzať
nielen rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby, ale aj akt z jeho prepustenia na slobodu. V prílohe 2 zv.
1 je listina, kópia trestného oznámenia, ktorá nie je dostatočne čitateľná, najmä čo sa týka dátumu jej

podania a zrejme aj to mohlo spôsobiť, že v obžalobe je vo výroku uvedený nesprávny dátum, kedy malo
byť trestné oznámenie podané, pretože z úradného záznamu na č. l. 18 vyplýva, že malo byť podané
30.06.2018, nie 28.06.2018. Tiež vo výroku obžaloby nie sú správne označené obchodné spoločnosti,
ktorých sa mali záujmy obvineného H.. H. J. týkať, nie sú uvedené spisové značky konaní, ale používa
sa žargón označenia akcie použitých políciou.

Pokiaľ ide o zvyšné námietky obvineného v návrhu na odmietnutie obžaloby za nesprístupnenie
vyšetrovacích spisov a existujúcich dôkazov v trestnej veci vedenej na UIS, v ktorej mali byť
zabezpečené zvukové záznamy, ktoré žiadal zabezpečiť, pretože sa v nich môžu nachádzať dôkazy
v jeho prospech, vrátane možnosti, že došlo k manipulácii aj vo veci OČISTEC, pre ktorú zločineckú
skupinumalbyťčinný,másamosudcazato,žeTrestnýporiadokvplatnomzneníneumožňujevykonávať

zápisnice o výsluchoch obvinených a svedkov z inej veci ako listiny. Pokiaľ ide o zvukové záznamy,
návrh obvineného považoval za všeobecný, vychádzajúci iba výlučne z jeho domnienok a v tomto štádiu
konania nepovažoval nepripojenie, resp. nevyžiadanie príslušného spisu za porušenie práv obhajoby,
najmä keď sa návrhy obžaloby na vykonanie dôkazov a k uznaniu viny o tieto dôkazy neopierajú.
To, že vyšetrovanie bolo skončené bez toho, aby bolo rozhodnuté o jeho sťažnosti proti vzneseniu

obvinenia, pretože o nej prokurátor rozhodol až 06.09.2022, nie je možné hodnotiť ako porušenie jeho
práv na obhajobu, najmä keď obžaloba bola podaná na základe sčasti právoplatného uznesenia o
vznesení obvinenia.
Námietky k upusteniu od výsluchu svedka A.. R. Z. považoval samosudca za všeobecné, okrem
skutočnosti, že došlo k zrušeniu plánovaného úkonu obvinený neuviedol žiadny dôvod, prečo by takýto

postup mal za následok porušenie jeho práv, najmä keď neuviedol, čo ba sa malo výsluchom svedka
A.. Z. dokazovať.
Skutočnosť, že skončením prípravného konania a podaním obžaloby bolo zmarené rozhodnutie o
jeho podnete na rozhodnutie podľa § 363 Trestného poriadku a nasl. podanom ešte 20.07.2022 voči
uzneseniu vyšetrovateľa z 20.04.2022, ktorým sa nevylúčil z vykonávania úkonov a tiež mu bolo

oneskoreným rozhodnutím o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia znemožnené uplatniť svoje právo
podať opravný prostriedok podľa § 363 Trestného poriadku proti vzneseniu obvinenia v zmysle už
ustálenej judikatúry NS SR a ÚS SR nie je možné považovať za porušenie jeho práv.
Samozrejme, že takýto postup OČTK, vrátane prístupu prokurátora, ktorý má byť podľa obvineného
osobným priateľom E.. Y., ktorý obžalobu mal sprístupniť novinárovi Y. spolupracujúcemu s OČTK v

záujme docieliť neobjektívnu medializáciu jeho prípadu pred rozhodnutím súdu, pričom sa obvinený
mal v minulosti dostať do profesionálneho rozporu s dozorujúcim prokurátorom, ktorý podal aj návrh
na jeho disciplinárne stíhanie, ktorý v kópii predložil, návrh na vykonanie dôkazov v obžalobe, keď
sú navrhnuté dôkazy iba v jeho neprospech, môže u obvineného vo svojom súhrne evokovať pocit
zaujatosti prokurátora, ako aj zaujatosti OČTK. Pre súd je však podstatné, že o námietkach zaujatosti

bolo právoplatne rozhodnuté. Nie je úlohou súdu skúmať únik informácií z prípravného konania a
neprislúcha mu ani hodnotiť návrhy prokurátora na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní. V
poslednom prípade platí, že ak tieto dostatočné nie sú, súd môže sám, alebo na návrh ďalších strán
rozhodnúť o inom rozsahu dokazovania, v rozsahu, aký bude považovať za potrebný v záujme zistenia
skutkového stavu veci a spravodlivého rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 (troch)
pracovných dní od jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Sťažnosť
má odkladný účinok.