Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 6, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924200395
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6924200395.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v spore žalobcu:

Slovenská republika- Slovenský pozemkový fond so sídlom Bratislava, Ul. Búdková 36, IČO 17 335 345
protižalovanému:HBDL,s.r.o.sosídlomHnúšťa,Iváčkač.3182,IČO44225814,zastúpený:Advokácia
Győrfi s.r.o. so sídlom Tornaľa, Ul. Francisciho č. 271/11, IČO 55 132 049 o zaplatenie 3 562,85 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 345,48 eur z a s t a v u j e.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou po čiastočnom späťvzatí žaloby podaním zo dňa17.05.2024 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 3 217,37 eur s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1
781,42 eur od 01.10.2023 do zaplatenia, s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 781,43
eur od 16.12.2023 do 11.01.2024, s 9,50 % ročným úrokom z omeškania 1 435,95 eur od 12.01.2024
do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu č.

00668/2018-PNZ-P4145/18.00zodňa05.06.2019vznenídodatku:č.02685/2020-PNZ-P40145/18.01
zo dňa 07.07.2020 podľa II. časti zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a Občianskeho zákonníka. V mysle čl. II dodatku č. 02685/2020-PNZ - P 40145/18.01 zo
dňa 07.07.2020 sa zmluvné strany dohodli, že ročné nájomné za prenajatú poľnohospodársku pôdu od
01.01.2020 je pre jednotlivé katastrálne územia určené podľa vzorca RC = OVN x VYM, kde RC je ročné
nájomné, OVN je obvyklá výška nájomného pre príslušné katastrálne územie, zverejnená príslušným

okresným úradom v danom kalendárnom roku a VYM je prenajatá výmera v príslušnom katastrálnom
území. Celková výška nájomné bude tvorená súčtom RC za jednotlivé katastrálne územia, ktoré sú
predmetom prenájmu podľa tejto
zmluvy. V zmysle čl. V ods. 2 nájomnej zmluvy sa žalovaný a zaviazal platiť ročné nájomné v dvoch
splátkach, a to vždy k 30.9. a 15.12 kalendárneho roka, za ktorý sa nájom platí. Žalovaný ku dňu podania
žaloby neuhradil pohľadávku žalobcu za rok: 2023 vo výške 1 781,42 eur, splatnú dňa 30.09.2023
a vo výške 1 781,43 eur, splatnú dňa 15.12.2023, ktorú si žalobca uplatňuje so zákonným úrokom

z omeškania vo výške 9,50 % ročne z vyfakturovaných súm nájomného odo dňa nasledujúceho po
splatnosti tej - ktorej faktúry do zaplatenia.
2. Žalobca podaním zo dňa 17.05.2024 vzal žalobcu v časti o zaplatenie sumy 345,48 eur
späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pretože žalovaný dňa 11.01.2024 na žalovanú faktúru č.7230409276 zaplatil sumu 345,48 eur. Súd v súlade s týmto dispozitívnym úkonom žalobcu konanie
postupom podľa ust. § 145 ods. 2 a 3 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len " C.s.p.")
v časti o zaplatenie sumy 345,48 eur zastavil.

2.1 Naďalej predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 3 217,37 eur s 9,50 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1 781,42 eur od 01.10.2023 do zaplatenia, s 9,50 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1 781,43 eur od 16.12.2023 do 11.01.2024, s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
1 435,95 eur od 12.01.2024 do zaplatenia.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 08.04.2024, č. 13C/28/2024-38, proti ktorému

podal žalovanývzákonnejlehoteodpor.Odporodôvodniltým, žeobvyklávýškanájmu(ďalejlen"OVN")
bola Okresným úradom Rimavská Sobota zverejnená vo výške 50,12 eur za hektár pôdy v katastrálnom
území A.. Túto výšku nájmu použil žalobca pri výpočte ročného nájomného, avšak táto zverejnená výška
nájmu za hektár prenajatej pôdy je chybná. Okresný úrad ešte v roku 2023 listom zo dňa 14.08.2023
osobitne oznámil žalobcovi, že zverejnená výška OVN pre katastrálne územie A. vo výške 50,12 eur/
ha je nesprávna a že správna výška OVN pre katastrálne územie A. je 4,19 eur/ha, vzhľadom na

uvedené žiada preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na záver namietol aj nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, ktorý sa sám označil ako Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond (ďalej
len "SPF") z čoho vyplýva, že žalobu podáva Slovenská republika, ktorú v konaní zastupuje Slovenský
pozemkový fond, avšak podľa ust. § 34 ods. 1 Zák. č. 330/1991 Zb. za zriaďuje Slovenský pozemkový
fond ako právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Teda je právnickou osobou zriadenou

zákonom , s vlastnou právnou subjektivitou a nie je akýmsi orgánom štátu. Žalovaný má preto za to,
že Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenský pozemkový fond nemá v konaní aktívnu vecnú
legitimáciu, keďže aj Nájomnú zmluvu uzatvoril žalovaný so Slovenským pozemkovým fondom a nie
so Slovenskou republikou.
4. Súd postupom podľa ust. § 167 ods. 3 C.s.p. podaný odpor žalovaným doručil žalobcovi s tým, že mu

umožnil sa k nemu vyjadriť. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného (replike) uviedol, že novelou
č. 291/2017 Z. z. zákona č. 504/2003 Z. z. bol definovaný a do právneho poriadku zavedený právny
inštitút "obvyklá výška nájomného" s účinnosťou od 01.05.2018. Fond pristúpil k uzatváraniu dodatkov
o zmene výšky nájomného nielen v nových zmluvách, ale aj v zmluvách uzavretých pred 01.05.2018
vychádzajúc z právnych predpisov Európskej únie a zákona o štátnej pomoci, ktoré nájomné nižšie ako

je nájomné trhové môžu kvalifikovať ako inú formu nepriamej pomoci, ktorá spadá pod režim zákona a
európskych pravidiel o poskytovaní štátnej pomoci. Účelom dodatku je snaha fondu o jednotnú úpravu
zmluvnýchvzťahovapodmienokzáväzkovo-právnychvzťahovplynúcichnájomcomznájomnýchzmlúv
uzatvorených so SPF a reflektovanie legislatívnych zmien. Fond prostredníctvom dodatkov k nájomným
zmluvám upravil a zosúladil spôsob

určenia výpočtu nájomného za prenajaté pozemky od 01.01.2020 v súlade s platnou legislatívnou
úpravou. Fond vyfakturoval nájomné za rok 2023 postupom určeným v nájomnej zmluve faktúrou
č. 7230405460 zo dňa 26.07.2023 a faktúrou č. 7230409276 zo dňa 26.10.2023, pričom k výpočtu
ročného nájomného použil presne obvyklú výšku nájomného za rok 2022 zverejnenú Okresným úradom
Rimavská Sobota. Šetrením sa zistilo, že nie všetky sumárne údaje o nájomnom boli Okresným

úradom Rimavská Sobota korektne nahraté v aplikácii na výpočet OVN za rok 2022. Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v podobných prípadoch konštatoval, že celkový výpočet OVN za
rok 2022 prebehlo korektne podľa legislatívne stanovených podmienok a v súčasnej dobe aj vzhľadom
na nevyhnutnosť zachovania právnej istoty, nevidí možnosť na akékoľvek spätné opravy, úpravy,
nekorektne nahratých sumárnych údajov, či možnosti priameho zásahu ministerstva do vstupných

údajov na výpočet OVN za rok 2022 a opravu alebo úpravu zverejnenej OVN za rok 2022. Údaje o OVN
za rok 2022 boli zverejnené k 30.júnu 2023 v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z.
Zákon č. 504/2003 Z. z. ani vyhláška neupravujú možnosť zmeny zverejnenej OVN. Fond so svojimi
návrhmi na zmenu legislatívy nebol úspešný. Ak došlo na strane nájomcu k majetkovej ujme z dôvodu
nesprávne určenej výšky OVN, nesprávny úradný postup okresného úradu je priamou, bezprostrednou

a nesprostredkovanou príčinou tejto ujmy, z uvedeného dôvodu žalobca odporučil nájomcovi uplatniť
si nárok v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov.
4.1 K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že Slovenský pozemkový fond
(ďalej len "SPF") ako právnická osoba sui generis je správcom majetku štátu a správcom nezistených

vlastníkov podľa osobitných predpisov, ale súčasne je aj správcom majetku štátu podľa zákona č.
278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, podľa ktorého spravuje veci vo
vlastníctve Slovenskej republiky s výnimkou majetku uvedeného v § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovomfonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 330/1991
Zb."), vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.
Z právnych predpisov upravujúcich činnosť SPF vyplýva, že SPF uzatvára nájomné zmluvy vo vlastnom

mene podľa osobitného predpisu, ale pohľadávky vznikajúce z plnenia z týchto nájomných zmlúv sú
majetkom štátu, ktoré fond eviduje a nakladá s nimi podľa osobitného predpisu o správe majetku štátu.
Na podporu svojej právnej argumentácie poukázal na ust. § 34 ods. 1, 3 Zák. č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách, ust. § 1 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ a ust. § 2 ods. 3 Zák.

č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a na ust. § 2 písm. a/, ust. § 3 ods. 1, 2 Zák. č. 374/2014
o pohľadávkach štátu. Na záver uviedol, že žalovaný zaplatil dňa 11.01.2024 sumu 345,48 eur na
žalovanú faktúru č. 7230409276, pričom následne podaním zo dňa 17.05.2024 vzal žalobu v časti o
zaplatenie sumy 345,48 eur späť.
5. Vyjadrenie k odporu súd postupom podľa ust. § 167 ods. 4 C.s.p. doručil zástupcovi žalovaného
s tým, že mu umožnil sa k nemu vyjadriť. Zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 13.06.2024

(duplike) uviedol, že argument žalobcu o tom, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
konštatovalo akúsi správnosť celkového výpočtu OVN za rok 2022 a nemožnosť opravy nahratých
údajov, považuje žalovaný za bezpredmetnú. Podľa § 1 ods. 3 a § 14 ods. 5 písm. f) zákona č. 504/2003
Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a § 5 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR č. 172/2018 Z. z. je okresný úrad ten, kto zverejňuje, vedie a spracúva evidenciu OVN

a nie ministerstvo. Ďalej argument žalobcu, že žalovaný si má žalobcom uplatnenú sumu v tomto konaní
uplatniť neskôr ako škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, považuje žalovaný za nelogický. Podľa názoru žalovaného, nie každý nesprávny
úradný postup zakladá nárok na náhradu škody, ale iba taký ktorý škodu niekomu v konečnom dôsledku
aj spôsobí. Suma nájomného je zmluvne určená jednoducho ako OVN x VYM, kde OVN je obvyklá výška

nájomného pre príslušné katastrálne územie, zverejnená okresným úradom v danom kalendárnom
roku a VYM je prenajatá výmera v príslušnom katastrálnom území. Skutočnosť, že okresný úrad
nedopatrením zverejnil nesprávnu výšku OVN nelegalizuje nesprávnu výšku nájmu žiadanú žalobcom.
Tým, že okresný úrad oznámil žalobcovi správnu výšku OVN, zhojil tak v konkrétnom prípade svoju
chybu, preto sa žalobca nemôže s odkazom na zmluvné ustanovenie platne domáhať použitia vedome

nesprávneho koeficientu. Ak by žalovaný dobrovoľne zaplatil žalovanú sumu, jej uhradením na strane
žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie.
5.1 Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
poukázal na ust. § 34 ods. 18 Zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, v zmysle ktorého
pozemkový fond koná za štát a neznámych vlastníkov pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených

v osobitnom predpise ( §17 Zák. č. 229/1991 Zb). Predmetom zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným sú pozemky nielen vo vlastníctve štátu, ale aj pozemky vo vlastníctve neznámych vlastníkov.
Ak žalobca tvrdí, že jeho aktívna legitimácia v tomto konaní je odvodená od zákonnej správy majetku
nielen štátu, ale aj majetku neznámych vlastníkov, vystupujúc len v mene štátu, uplatňuje si tak nároky
aj za iné subjekty.

5.2 Pokiaľ žalobca argumentuje ustanoveniami Zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu tak, podľa
jeho ust. § 1 ods. 2 písm. b) sa tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, ktoré
upravujúosobitnépredpisy, pričompoznámkapodčiarou5)odkazujepráveajnaZákonč.330/1991Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

5.3 Pokiaľ žalobca argumentuje ustanoveniami Zák. č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu, tak podľa
ust. § 3 ods. 1 tohto zákona: "Správcom na účely tohto zákona je správca majetku štátu podľa
osobitného predpisu,7) ak spravuje pohľadávky štátu; správcom je aj právnická osoba, z ktorej činnosti
vznikajú pohľadávky, ktorých výnos je podľa osobitných predpisov 8) príjmom štátneho rozpočtu alebo
štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa osobitných predpisov 9) spravuje pohľadávky štátu."

Poznámka pod čiarou 7) odkazuje práve na neaplikovateľný zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku
štátu,pričom tiežvýnosyzčinnostifonduniesúsú spoukazomnaust.§34aods.1Zák.č.330/1991Zb.
o pozemkových úpravách, súčasťou štátneho rozpočtu. Vzhľadom na uvedené zástupca žalovaného
žiada žalobcu zamietnuť.
6.Súd určil vo veci termín pojednávania na deň 06.08.2024. Na pojednávanie sa dostavila zástupkyňa

žalobcu ako aj zástupca žalovaného.
7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu prehľadu úhrad a splátok, nájomnej zmluvy
zo dňa 05.06.2019 vrátane prílohy č. 1, dodatku zo dňa 07.07.2020, faktúryč. 7230405460 na sumu 1 7481,42 eur, splatnej 30.09.2023, upomienky zo dňa 27.10.2023, faktúry č.
7230409276 na sumu 1 7481,43 eur, splatnej 15.12.2023, listu Okresného úradu Rimavská Sobota zo
dňa 14.08.2023.

8. Podľa ust. § 34 ods. 1, 3, 5, 18 Zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách, zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len "pozemkový fond"). Pozemkový fond
je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava.
Pozemkový fond môže zriaďovať organizačné útvary a určovať ich sídla.

Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným
predpisom 22) a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom.
22a) Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy 22b) okrem pozemkov,
ktoré sú lesnými pozemkami, 22c) ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie
je známy. 22b) Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene
a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri

prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
Pozemkový fond prenajíma podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky vydaného podľa odseku 3) aj
nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy (§17).
Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených
v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov,

ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné;
obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov,
ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti,
podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov
vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v

lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to
sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území.
8.1 Podľa ust. § 34a ods. 1 Zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový
fond hospodári podľa rozpočtu príjmov a výdavkov, ktorý schvaľuje vláda Slovenskej republiky.

Pozemkový fond je povinný predložiť vláde návrh svojho rozpočtu v súlade s osobitným predpisom.
Rozpočet pozemkového fondu nie je súčasťou štátneho rozpočtu; tým nie sú dotknuté povinnosti
pozemkového fondu podľa osobitného predpisu. 23l)
8.2 Podľa ust. § 16 ods. 1 písm. a/ a b/ Zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami

vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise 32) a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok
vo vlastníctve štátu"), a s nezisteným vlastníkom (§ 13), 33).
8.3 Podľa ust. § 17 ods. 1 Zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom, fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a
to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

8.4 Podľa ust. § 18 ods. 1, 5 Zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, fond nemôže pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sám
užívať, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, prípadne v súlade
s rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne aj
na iný účel; povinnosť fondu prenajímať pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sa nevzťahuje na podiely na

spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníci sú členmi pozemkového spoločenstva.
Príjmy z nakladania s pozemkami podľa odsekov 1 až 5 patria fondu, ak zákon neustanovuje inak.
8.5 Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. b/ Zák.č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu, tento zákon sa nevzťahuje
na nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy 5).
8.6 Podľa ust. § 3 ods. 1 Zák.č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, správcom na účely tohto zákona

je správca majetku štátu podľa osobitného predpisu, 7) ak spravuje pohľadávky štátu; správcom je aj
právnická osoba, z ktorej činnosti vznikajú pohľadávky, ktorých výnos je podľa osobitných predpisov
príjmom štátneho rozpočtu alebo štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa osobitných predpisov
spravuje pohľadávky štátu.
8.7 Podľa ust. § 1 ods. 3 Zák.č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, obvyklou výškou

nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len "obvyklá výška
nájomného") sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej
pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každékatastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14
ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.
8.8 Podľa ust. § 663 Obč. zák., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec,

aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
8.9 Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa
považujú za nesporné.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
9.1 Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že dňa 05.06.2019 Slovenský pozemkový fond ako

prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu č. 00668/2018-ONZ-P40145/18.00,
predmetom ktorej sú pozemky v okrese Rimavská Sobota v katastrálnom území A. o celkovej výmere
77,2337havnasledovnomčlenení:vovlastníctveSlovenskejrepubliky,vspráveprenajímateľaovýmere
12,0065 ha a vo vlastníctve neznámych vlastníkov (§16 ods. 1 písm. b/ a c/ Zák.č. 180/1995 Z.z.) o
výmere 65,2272 ha.
9.2 Taktiež nebola medzi stranami sporu sporná skutočnosť dňa 07.07.2020 zmluvné strany nájomnej

zmluvy zo dňa 05.06.2019 uzavreli Dodatok č. 02685/2020- ONZ - P40145/18.01 k nájomnej zmluve č.
00668/2018-ONZ-P40145/18.00, predmetom ktorého bola zmena výšky nájomného a zmena niektorých
ustanovení nájomnej zmluvy. V bode 2 tohto Dodatku sa zmluvné strany dohodli na zmene ustanovenia
nájomnej zmluvy o spôsobe určenia výpočtu nájomného za prenajaté pozemky nasledovne: od
01.01.2020 je ročné nájomné za prenajatú poľnohospodársku pôdu pre jednotlivé katastrálne územia

určené podľa vzorca RC= OVN x VYM, kde RC kde ročné nájomné, OVN je obvyklá výška nájomného
pre príslušné katastrálne územie, zverejnená príslušným okresným úradom v danom kalendárnom roku
a VYM je prenajatá výmera v príslušnom katastrálnom území. Celková výška nájomného bude tvorená
súčtom RC za jednotlivé katastrálne územia, ktoré sú predmetom prenájmu podľa tejto zmluvy.
9.3 Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné, že obvyklou výškou nájomného sa rozumie údaj za

1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci

rok(vdanomprípaderok2022)zverejňujepríslušnýokresnýúradprekaždékatastrálne územie.Sporná
nebola ani tá skutočnosť, že za rok 2022 bola na webovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre k.ú. A. zverejnená obvyklá výška nájmu vo výške 50,12 eur /ha

a následne tá skutočnosť, že Okresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor ako miestne
príslušný orgán štátnej správy podľa § 1 ods. 1 Zák.č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov listom zo dňa 14.08.2023 oznámil Slovenskému pozemkovému fondu, že preskúmaním
doručených údajov "Sumárne údaje z evidencie nájomného" zistil, že pre k.ú. A. došlo k zrejmej chybe
v písaní pri nahrávaní údajov, kde namiesto katastrálneho územia A. bolo vybraté katastrálne územie

Černice. Na základe uvedeného došlo k nesprávnemu určeniu obvyklej výšky nájomného vo výške
50,12 eur /ha v katastrálnom území A. a vo výške 22,26 eur/ha v katastrálnom území Černice. Správny
údaj k určeniu obvyklej výšky nájmu je vo výške 4,19 eur/ha v katastrálnom území A. a vo výške
81,44 eur/ha v katastrálnom území Černice. Na záver okresný úrad uviedol, že v prípade nedoriešenia
vzniknutej situácie, dôjde k poškodeniu nájomcov v katastrálnom územní Brádno, keď títo budú musieť

zaplatiť nájomnénazáklade chybnýchúdajov.AtaktieždôjdekpoškodeniuSlovenskéhopozemkového
fondu, ktorý spravuje neznámych vlastníkov v katastrálnom území Černice, kde bolo vypočítané nižšie
nájomné. Na základe uvedených skutočností preto okresný úrad žiadal Slovenský pozemkový fond o
zohľadnenie týchto údajov pri určovaní výšky nájomného v katastrálnom území A. a Černice za rok 2022.
9.4 Predmetom sporu je nezaplatené nájomné za obdobie od 01.01.2023 do 31.12.2023, k.ú. A.

vyfakturované faktúrou VS 7230405460, splatnou dňa 30.09.2023 v sume 1 781,42 eur (50,12 eur/ha)
a faktúrou VS 72030409276, splatnou dňa 15.12.2023 v sume 1 781,43 eur (50,12 eur/ha) v celkovej
výške 3 562,85 eur s prísl., po čiastočnom späťvzatí ohľadne sumy 345,48 eur, vo výške 3 217,37 eur
s prísl.
9.5 Medzi stranami sporu nebola sporná ani skutočnosť, že dňa 11.01.2024 žalovaný uhradil na

žalovanú faktúru VS 7230409276 v prospech Slovenského pozemkového fondu sumu 345,48 eur z titulu
nájomného za rok 2023.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne posúdil nasledovne:
10.1. Keďže zo strany zástupcu žalovaného bola vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu súd z dôvodu hospodárnosti konania sa najprv zaoberal posudzovaním toho, či na

strane žalobcu tak ako je označený v žalobe: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond konajúci
prostredníctvom generálneho riaditeľa JUDr. Richarda Šmída so sídlom v Bratislave, Ul. Búdková č. 36,
IČO: 17 335 345 je daná aktívna vecná legitimácia.10.2 Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci
z hmotného práva. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok

uplatnený žalobou v sporovom konaní a pod pojmom pasívna vecná legitimácia sa rozumie také
hmotnoprávne žalovaného, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva povinnosť splniť nárok žalobcu
uplatnenýžalobouvsporovomkonaní. Skúmanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a

aj v prípade, že jej nedostatok žiadna zo strán sporu nenamieta. Aktívne vecne legitimovaná je tak
strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne
legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej
hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže. Výsledok skúmania vecnej legitimácie
strán (aktívnej a pasívnej) sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby. Aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto
na zamietnutie žaloby postačuje záver o neexistencii ktorejkoľvek z nich. Skúmanie danosti vecnej
legitimácie strán v konkrétnom spore je závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia
prichádza do úvahy na dokazovaním zistený, resp. nesporný skutkový stav veci. Aktívnu vecnú
legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

10.3 Žalobca ohľadne tohto, že má v konaní danú aktívnu vecnú legitimáciu argumentuje tým, že z
právnych predpisov upravujúcich činnosť SPF vyplýva, že SPF uzatvára nájomné zmluvy vo vlastnom
mene podľa osobitného predpisu, ale pohľadávky vznikajúce z plnenia z týchto nájomných zmlúv sú
majetkom štátu, ktoré fond eviduje a nakladá s nimi podľa osobitného predpisu o správe majetku štátu.
Na podporu svojej právnej argumentácie poukázal na ust. § 34 ods. 1, 3 Zák. č. 330/1991 Zb. o

pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách, ust. § 1 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ a ust. § 2 ods. 3 Zák.
č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a na ust. § 2 písm. a/, ust. § 3 ods. 1, 2 Zák. č. 374/2014 o
pohľadávkach štátu.
10.4 Žalovaný ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tak ako je označený v

žalobe, argumentuje tým, že s poukazom na ust. § 34 ods. 18 Zák. č. 330/1991 Zb., pozemkový fond
koná za štát a neznámych vlastníkov pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom
predpise. Predmetom Nájomnej zmluvy uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom a žalovaným
sú pozemky nielen vo vlastníctve štátu, ale aj vo vlastníctve neznámych vlastníkov, a preto ak žalobca
tvrdí, že jeho aktívna legitimácia je odvodená od zákonnej správy majetku nielen štátu, ale aj majetku

neznámych vlastníkov, vystupujúc v mene štátu, si tak vlastne uplatňuje aj nároky za iné subjekty. Ďalej
argumentuje tým, že s poukazom na Nar. vlády č. 238/2010 Z.z., ktorým sa upravujú podrobnosti o
podmienkach prenajímania predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým
fondom v spojitosti aj s ust. § 34 ods. 3 a 5 Zák. č. 330/1990 Zb. nie je možné nájsť právnu úpravu,
podľa ktorej by príjem z prenájmu pozemkov patriacich neznámym vlastníkom bol príjmom štátu, preto

si potom žalobca uplatňuje v mene štátu peňažné nároky, ktoré štátu nepatria, ale ako príjem z prenájmu
pozemkov patriacich neznámym vlastníkom sú len v správe Slovenského pozemkového fondu, pričom
s poukazom na ust. § 34a ods. 1,3 Zák. č. 330/1991 Zb., rozpočet Slovenského pozemkového fondu
nie je súčasťou štátneho rozpočtu. Ohľadne Zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu zástupca
žalovaného uviedol, že podľa ust. § 1 ods. 2 písm. b / tohto zákona sa tento zákon nevzťahuje na

nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy, pričom toto ustanovenie odkazuje na
poznámku pod čiarou pod číslom 5/, ktorá odkazuje okrem iného aj na Zák. č. 330/1991 Zb. a ohľadne
Zák. č. 374/2014 Z.z. zástupca žalovaného uviedol, že podľa ust. § 3 ods. 1 tohto zákona správcom
na účely tohto zákona je správca majetku štátu podľa osobitného predpisu, pričom toto ustanovenie
odkazuje na poznámku pod čiarou pod číslom 7/, ktorá odkazuje na Zák. č. 278/1993 Z.z., ktorý sa

vlastne nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu podľa Zák. č. 330/1991 Zb., a preto ani výnosy z
činnosti Slovenského pozemkového fondu nie sú príjmom štátneho rozpočtu.
10.5 Súd na základe uvedených právnych argumentácii strán sporu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
posúdil nasledovne: Slovenský pozemkový fond spravuje majetok štátu
a prenajíma nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy (§ 34 ods. 1, 3, 5 Zák. č. 330/1991 Zb. o

pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách), súčasne nakladá s pozemkami vo vlastníctve štátu, ako aj
s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 16 ods. 1 Zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom) s tým, že v zmysle ust. § 34 ods. 18 Zák. č. 330/1991 Zb.pozemkový fond koná za štát a neznámych vlastníkov pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených
v osobitnom predpise, ktorým je Zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku ako aj v zmysle ust. § 17 ods. 1 Zák. č. 180/1995 Z.z. fond pri nakladaní

s pozemkami vo vlastníctve štátu ako aj s pozemkami nezistených vlastníkov vystupuje vo vlastnom
mene a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Vzhľadom na to, že v zmysle ust. § 1 ods. 2
písm. b/ Zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, sa na nakladanie s majetkom štátu, ktoré
upravujú osobitné predpisy (Zák.č. 229/1991 Zb, Zák. č. 330/1991 Zb.), čo je aj súdený prípad, tento
zákon nevzťahuje, potom Slovenský pozemkový fond v zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 374/2014 Z.z. o

pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemôže byť ani správcom pohľadávky
štátu, ktorá by bola príjmom štátneho rozpočtu. Príjmy z nakladania s pozemkami (vo vlastníctve
štátu ako aj s pozemkami nezistených vlastníkov) sú v zmysle ust. § 18 ods. 5 Zák. č. 180/1995 Z.z.
príjmom fondu a s poukazom na ust. § 34a ods.1 Zák. č. 330/1991 Zb. rozpočet fondu nie je súčasťou
štátneho rozpočtu, preto potom súd uzatvára, že na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia
a žalobu z tohto dôvodu zamietol. Správne ako aktívne vecne legitimovaný subjekt mal byť podľa názoru

súdu označený Slovenský pozemkový fond si sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, IČO 17 335 345 ako
samostatný subjekt, nie subjekt konajúci za Slovenskú republiku.
11. Pre úplnosť súd poznamenáva, že aj v prípade, ak by mal za to, že na strane žalobcu je daná
aktívna vecná legitimácia, nebolo by možné žalobe vyhovieť a to s poukazom na to, že v konaní nebolo
sporné to, že orgán, ktorý v zmysle zákonnej úpravy (§ 1 ods. 3 Zák.č. 504/2003 Z.z.) t.j. Okresný úrad

Rimavská Sobota, zverejňuje na webovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky obvyklú výšku nájmu pre príslušné katastrálne územie pochybil pri zverejňovaní
údaju o obvyklej výške nájmu za 1 ha prenajatej pôdy pre katastrálne územie A., keď nesprávne
zverejnil obvyklú výšku nájmu vo výške 50,12 eur/ha namiesto správne zverejnenej obvyklej výšky
nájmu vo výške 4,19 eur/ha. Podľa zmluvnej úpravy (Dodatkom zo dňa 07.07.2020) medzi Slovenským

pozemkovým fondom a žalovaným bola výška ročného nájmu za prenajatú poľnohospodársku pôdu
dohodnutá podľa vzorca RC= OVN x VYM, čiže ročné nájomné sa rovná obvyklá výška nájmu, ktorá
mala byť správne zverejnená vo výške 4,19 eur/ ha x výmera prenajatej pôdy 71,0864 ha (údaj uvedený
v žalovaných faktúrach, nesporný medzi stranami sporu), čo potom by malo predstavovať sumu 297,85
eur a nie žalobcom požadovanú sumu vypočítanú ako obvyklá výška nájmu nesprávne zverejnená vo

výške 50,12 eur /ha x výmera prenajatej pôdy 71,0864 ha, čo predstavuje žalovanú sumu 3 562,85
eur, po čiastočnom späťvzatí zníženú na sumu 3 217,37 eur s prísl. Keďže ešte pred začatím konania
žalovaný na jednu zo žalovaných faktúr VS 7230409276 zaplatil sumu 345,48 eur, ktorá je sumou vyššou
ako suma, ktorú by mal žalovaný zaplatiť z titulu nájmu za prenajatú poľnohospodársku pôdu v k.ú.
A. za rok 2022 na základe uzavretej Nájomnej zmluvy zo dňa 05.06.250149 v znení Dodatku zo dňa

07.07.2020, vychádzajúc zo správne zverejneného údaju obvyklej výšky nájmu vo výške 4,19 eur/
ha, súd by žalobe ohľadne uplatneného nároku na zaplatenie nájomného nemohol vyhovieť a musel
by ju z dôvodu zaplatenia nájmu, zamietnuť. Tu súd považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní
správnosti údaju
predstavujúceho obvyklú výšky nájmu, ktorý údaj vstupuje do zmluvne dohodnutého vzorca pre výpočet

výšky ročného nájmu, ktorý má zaplatiť žalovaný na základe uzavretej Nájomnej zmluvy v znení jej
Dodatku je potrebné zvoliť materiálny (nie formálny) prístup, keď zrejmá nesprávnosť uvedenia údaju
obvyklej výšky nájmu pre k.ú. A. za 1 ha prenajatej pôdy príslušným orgánom, ktorý sám konštatoval
chybuprisvojomúradnompostupe- zverejneníúdajuobvyklejvýškynájmu, podľanázorusúdunemôže
založiť legitímny nárok žalobcu na uplatnenie výšky ročného nájmu vypočítanej z takto nesprávne

zverejneného údaju obvyklej výšky nájmu.
12. K návrhu zástupkyne žalobcu urobeného na pojednávaní konanom dňa 06.08.2024 v štádiu
záverečného zhrnutia dokazovania a právnej stránky veci súd uvádza, že Civilný sporový poriadok
neumožňuje zmenu označenia žalobcu v dôsledku uznania dôvodnosti námietky nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie, pričom nešlo ani o pristúpenie podľa ust. § 79 C.s.p., ako ani o zmenu podľa

ust. § 80 C.s.p., preto potom súd tento návrh uznesením vyhláseným priamo na pojednávaní, zamietol.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojitosti s ust. 255 ods.
1 C.s.p., tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu (aj v časti čiastočne zastaveného konania
ohľadne sumy 345,48 eur, ktorá bola žalovaným zaplatená ešte pred podaním žaloby na súd) priznal
voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j.

100 %.
14. O výške trov priznaného nároku na náhradu trov konania súd rozhodne postupom podľa ust. § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.15. Podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. je žalobca povinný prisúdenú sumu náhrady trov konania zaplatiť
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.(ods. 3).
Ak si žalobca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím vo vzťahu k povinnosti
náhrady trov konania, má žalovaný možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.