Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924200395
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6924200395.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu:
Slovenská republika- Slovenský pozemkový fond so sídlom Bratislava, Ul. Búdková 36, IČO: 17 335 345,
proti žalovanému: A., B. so sídlom A., C. D. XXXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: Advokácia Győrfi s.r.o.
so sídlom Tornaľa, Ul. Francisciho č. 271/11, IČO: 55 132 049, o zaplatenie 3.562,85 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/28/2024-107 zo dňa 06.
augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/28/2024-107 zo dňa 06. augusta 2024

v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č.k. 13C/28/2024-107 zo dňa 06. augusta 2024 Okresný súd
Rimavská Sobota (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) konanie v časti o zaplatenie
sumy 345,48 € zastavil (prvý výrok), žalobu vo zvyšnej časti zamietol (druhý výrok) a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia

súdu o určení výšky náhrady trov konania (tretí výrok).
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou po
čiastočnom späťvzatí žaloby podaním zo dňa 17.05.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
3.217,37 € s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.781,42 € od 01.10.2023 do zaplatenia,
s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.781,43 € od 16.12.2023 do 11.01.2024, s 9,50 %
ročným úrokom z omeškania 1.435,95 € od 12.01.2024 do zaplatenia na tom skutkovom základe,
že žalobca uzatvoril so žalovaným Nájomnú zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX – E. XXXX/XX.XX zo dňa

05.06.2019 v znení dodatku: č. XXXXX/XXXX-XXX -E..XX zo dňa 07.07.2020 podľa II. časti zákona
č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 504/2003
Z.z.“) a zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“). Zmluvné strany sa dohodli, že ročné nájomné za prenajatú poľnohospodársku pôdu od
01.01.2020 je pre jednotlivé katastrálne územia určené podľa vzorca RC = OVN x VYM, kde RC je ročné
nájomné, OVN bola obvyklá výška nájomného pre príslušné katastrálne územie, zverejnená príslušným

okresným úradom v danom kalendárnom roku a VYM bola prenajatá výmera v príslušnom katastrálnom
území. Celková výška nájomné bude tvorená súčtom RC za jednotlivé katastrálne územia, ktoré boli
predmetom prenájmu. Žalovaný sa zaviazal platiť ročné nájomné v dvoch splátkach, a to vždy k 30.9. a
15.12kalendárnehoroka,za ktorýsanájomplatí.Žalovanýkudňupodaniažalobyneuhradilpohľadávkužalobcu za rok 2023 vo výške 1.781,42 €, splatnú dňa 30.09.2023 a vo výške 1.781,43 €, splatnú dňa
15.12.2023, ktorú si žalobca uplatnil so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúr do zaplatenia.

1.2 Žalobca podaním zo dňa 17.05.2024 vzal žalobcu v časti o zaplatenie sumy 345,48 € späť a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť, pretože žalovaný dňa 11.01.2024 na žalovanú faktúru č. XXXXXXXXXX
zaplatil sumu 345,48 €. Súd prvej inštancie v súlade s týmto dispozitívnym úkonom žalobcu konanie
postupom podľa § 145 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
v časti o zaplatenie sumy 345,48 € zastavil.

1.3 Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 08.04.2024, č.k. 13C/28/2024-38,
proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Odpor odôvodnil tým, že obvyklá výška
nájmu (ďalej len „OVN“) bola Okresným úradom F. B. zverejnená vo výške 50,12 € za hektár pôdy
v katastrálnom území G.. Túto výšku nájmu použil žalobca pri výpočte ročného nájomného, avšak
táto zverejnená výška nájmu za hektár prenajatej pôdy je chybná. Okresný úrad ešte v roku 2023
listom zo dňa 14.08.2023 osobitne oznámil žalobcovi, že zverejnená výška OVN pre katastrálne

územie G. vo výške 50,12 €/ha je nesprávna a že správna výška OVN pre katastrálne územie G. je
4,19 €/ha, vzhľadom na uvedené žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na záver namietol
aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý sa sám označil ako Slovenská republika -
Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) z čoho vyplýva, že žalobu podáva Slovenská republika,
ktorúvkonanízastupujeSPF,avšakpodľa§34ods.1zákonač.330/1991Zb.opozemkovýchúpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) sa zriaďuje SPF ako právnická osoba a zapisuje
sa do podnikového registra. Teda je právnickou osobou zriadenou zákonom, s vlastnou právnou
subjektivitou a nie je akýmsi orgánom štátu. Podľa jeho názoru Slovenská republika, v mene ktorej koná
SPF nemala v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, keďže aj Nájomnú zmluvu uzatvoril žalovaný so SPF

a nie so Slovenskou republikou.
1.4 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a
zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 34 ods. 1, 3, 5, 18 a § 34a ods. 1 zákona č.
330/1991 Zb., § 16 ods. 1 písm. a/ a b/, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1, 5 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.

180/1995 Z.z.“), § 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993 Zb.“), § 3 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 374/2014
Z.z.“), § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 504/2003 Z.z.“), § 663 Občianskeho zákonníka a § 151 ods. 1 CSP.
1.5 Súd prvej inštancie sa z dôvodu hospodárnosti konania najprv zaoberal vznesenou námietkou
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu posúdil nasledovne: SPF
spravuje majetok štátu a prenajíma nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy (§ 34 ods. 1, 3, 5 zákona
č. 330/1991 Zb.), súčasne nakladá s pozemkami vo vlastníctve štátu, ako aj s pozemkami s nezisteným

vlastníkom (§ 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.) s tým, že v zmysle § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb.
pozemkový fond koná za štát a neznámych vlastníkov pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených
v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 229/1991 Zb., ako aj v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995
Z.z. SPF pri nakladaní s pozemkami vo vlastníctve štátu, ako aj s pozemkami nezistených vlastníkov
vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Vzhľadom na to, že v zmysle

§ 1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 278/1993 Z.z., sa na nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné
predpisy(zákonč.229/1991Zb.,zákonč.330/1991Zb.),čojeajsúdenýprípad,tentozákonnevzťahuje,
potom SPF v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z. nemôže byť ani správcom pohľadávky štátu,
ktorá by bola príjmom štátneho rozpočtu. Príjmy z nakladania s pozemkami (vo vlastníctve štátu ako aj
s pozemkami nezistených vlastníkov) sú v zmysle § 18 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. príjmom fondu a

s poukazom na § 34a ods.1 zákona č. 330/1991 Zb. rozpočet fondu nie je súčasťou štátneho rozpočtu,
preto potom súd prvej inštancie uzatvoril, že na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia
a žalobu z tohto dôvodu zamietol. Správne ako aktívne vecne legitimovaný subjekt mal byť podľa jeho
názoru označený SPF ako samostatný subjekt, nie subjekt konajúci za Slovenskú republiku.
1.6 Pre úplnosť súd prvej inštancie poznamenal, že aj v prípade, ak by mal za to, že na strane žalobcu

bola daná aktívna vecná legitimácia, nebolo by možné žalobe vyhovieť, a to s poukazom na to, že
v konaní nebolo sporné to, že orgán, ktorý v zmysle zákonnej úpravy (§ 1 ods. 3 zákona č. 504/2003
Z.z.) t.j. Okresný úrad Rimavská Sobota, zverejňuje na webovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky obvyklú výšku nájmu pre príslušné katastrálne územie, pochybilpri zverejňovaní údaju o obvyklej výške nájmu za 1 ha prenajatej pôdy pre katastrálne územie G.,
keď nesprávne zverejnil obvyklú výšku nájmu vo výške 50,12 €/ha namiesto správne zverejnenej
obvyklej výšky nájmu vo výške 4,19 €/ha. Pri zohľadnení správnej obvyklej výšky nájmu by nájomné

predstavovalo sumu 297,85 € a nie žalobcom požadovanú sumu. Keďže ešte pred začatím konania
žalovaný na jednu zo žalovaných faktúr VS XXXXXXXXXX zaplatil sumu 345,48 €, ktorá je sumou
vyššou ako suma, ktorú by mal žalovaný zaplatiť z titulu nájmu za prenajatú poľnohospodársku pôdu,
vychádzajúc zo správne zverejneného údaju obvyklej výšky nájmu vo výške 4,19 €/ha, súd prvej
inštancie by žalobe ohľadne uplatneného nároku na zaplatenie nájomného nemohol vyhovieť a musel

by ju z dôvodu zaplatenia nájmu, zamietnuť.
1.7 K návrhu zástupkyne žalobcu urobeného na pojednávaní konanom dňa 06.08.2024 v štádiu
záverečného zhrnutia dokazovania a právnej stránky veci súd prvej inštancie uviedol, že CSP
neumožňuje zmenu označenia žalobcu v dôsledku uznania dôvodnosti námietky nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie, pričom nešlo ani o pristúpenie podľa § 79 CSP, ako ani o zmenu podľa § 80 CSP,
preto súd prvej inštancie tento návrh uznesením vyhláseným priamo na pojednávaní, zamietol.

1.8 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255
ods. 1 CSP, tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi ako neúspešnej
strane sporu, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. 100 %.

2. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, ktorý

sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odvolanie podal z dôvodov uvedených § 365 ods.1
písm. h/ CSP.
2.1 Argumentoval, že SPF ako právnická osoba sui generis je správcom majetku štátu a správcom
nezistených vlastníkov podľa osobitných predpisov citovaných v napadnutom rozsudku, ale zároveň je
aj správcom majetku štátu podľa zákona č. 278/1993 Z.z., podľa ktorého spravuje veci vo vlastníctve

Slovenskej republiky s výnimkou majetku uvedeného v § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., vrátane
finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Z právnych
predpisov upravujúcich činnosť SPF vyplýva, že SPF uzatvára nájomné zmluvy vo vlastnom mene podľa
osobitného predpisu, ale pohľadávky vznikajúce z plnenia z týchto nájomných zmlúv sú majetkom štátu,
ktoré fond eviduje a nakladá s nimi podľa osobitného predpisu o správe majetku štátu. Z uvedeného

dôvodu neobstojí záver súdu prvej inštancie, že žalobca v danom súdnom konaní nemal aktívnu vecnú
legitimáciu. Poukázal pri tom na § 34 ods. 1, 3 zákona č. 330/1991 Zb., § 1 ods. 1 písm. c) zákona č.
278/1993 Z.z., § 1 ods. 1 písm. c/, § 1 ods. 2 písm. b/, § 2 a § 3 zákona č. 278/1993 Z.z. a § 2 písm.
a/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 374/2014 Z.z.
2.2 Namietol, že súd prvej inštancie rozhodol o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez toho,

aby prihliadol na obsah žaloby, z textu ktorej vyplýva, že za žalobcu sa považoval sám SPF. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo 13/2018 z 31.01.2019, v ktorom
dovolací súd vyslovil, že v prípade nejednoznačného alebo nezrozumiteľného označenia žalovaného
v žalobe je súd povinný vyzvať žalobcu na opravu alebo doplnenie žaloby podľa § 129 ods. 1 CSP.
S poukazom na uznesenie Krajského súdu Prešov 5Cob/7/2022 tvrdil, že ak súd bez vyzvania žalobcu

sám určí žalovaného, nesprávnym procesným postupom znemožní žalobcovi uskutočňovať procesné
práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd bol podľa neho
povinný pri takomto zistení poskytnúť sporovej strane adekvátny procesný priestor pre nápravu riadneho
označenia strán sporu a až následne v prípade neodstránenia vady v označení strany sporu žalobu
zamietnuť.

2.3 K záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého aj v prípade, ak by na strane žalobcu bola daná
aktívna vecná legitimácia nebolo by možné žalobe vyhovieť uviedol, že na pojednávaní konanom
dňa 06.08.2024 bolo doplnené dokazovanie o dve dohody o mimosúdnom vysporiadaní nároku na
náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré uzatvára Slovenská republika - v mene
ktorej koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, v prípadoch kde

Okresný úrad zverejnil chybnú výšku obvyklej výšky nájomného. Namietol, že súd prvej inštancie sa
na pojednávaní s predmetným návrhom na vykonanie dokazovanie žiadnym spôsobom nevysporiadal,
dohody o vysporiadaní o nároku na náhradu škody sa založili do spisu. Zástupca žalovaného sa s
nimi v priebehu pojednávania oboznámil a nežiadal o odročenie pojednávania. Uvedenému postupu
vyčítal, že v rámci pojednávania konaného dňa 06.08.2024 súd prvej inštancie navrhovaný dôkaz ani

nepripustil,aninerozhodolojehonevykonanít.j.uvedenýnávrhnadoplneniedokazovaniezostalcelkom
nepovšimnutý a súd prvej inštancie sa k tejto procesnej obrane žalobcu žiadnym spôsobom nevyjadril,
a to ani v napadnutom rozsudku, pričom ide o zásadnú skutočnosť, ktorá ma vplyv na dôvodnosť
časti nároku žalobcu. Rozsudok podľa neho trpí vadou nedostatočného zdôvodnenia, čím dochádza kporušeniu práva na riadne zdôvodnenie rozsudku a práva na spravodlivé konanie v zmysle § 365 ods.
1 písm. b/ CSP. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je pritom jednou zo súčastí
základného práva na spravodlivý proces.

2.4 Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa, vrátil vec na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu k odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia námietky

nedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuuviedol,žesprávnouargumentáciuuvádzanoužalobcom
v odvolaní sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal v bode 10.5 odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Poukázal na § 34a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., § 3 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z., § 1 ods. 2 písm.
b/ zákona č. 278/1993 Z.z. a § 18 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z.. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
už na pojednávaní žalobcu upozornil, že absencia jeho legitimácie pramení nie v nesprávnom označení
svojej osoby v žalobe, ale v skutočnosti, že v mene Slovenskej republiky uplatňuje nároky, ktoré patria

neznámym vlastníkom a Slovenský pozemkový fond ich len spravuje a sú jeho príjmom. Aj zo žalobcom
citovaného uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/7/2022 vyplýva, že súd má postupovať
podľa § 129 ods. 1 CSP v prípade, ak je označenie strany nejednoznačné alebo nezrozumiteľné. V
danom prípade však žalobca v mene Slovenskej republiky vystupoval jednoznačne a zrozumiteľne,
keď počnúc svojím Vyjadrením k odporu z 13.05.2024 v každom podaní odkazoval na viaceré právne

predpisy, podľa ktorých spravuje majetok štátu, za ktorý považuje aj nároky z prenájmu pozemkov
patriacich neznámym vlastníkom.
3.1 Ďalej uviedol, že na pojednávaní 06.08.2024 žalobca predložil súdu rôzne znenia Dohôd o
vysporiadaní nároku na náhradu škody, ktoré uzatvára Slovenská republika s osobami poškodenými
chybami okresných úradov pri nesprávnom zverejňovaní obvyklej výšky nájmu podľa zákona č.

504/2003 Z.z., apelujúc tak na svoj argument, že sumy nesprávne vypočítaného nájomného, pre chyby
okresných úradov nie sú na strane SPF bezdôvodným obohatením, ale legitímnym nárokom, ktorý
neskôr Slovenská republika kompenzuje ako náhradu škody. Podľa jeho názoru postupom, kedy sa súd
nevysporiadal s týmito predloženými zneniami dohôd nedošlo k porušeniu, ktoré by zakladalo odvolací
dôvod,nakoľko(1)predloženézneniadohôdneobsahujúžiadneskutkovétvrdeniaakokoľvekrelevantné

pre posúdenie dôvodnosti nároku, preto (2) nespĺňajú definíciu dôkazu podľa § 187 ods. 1 CSP, (3)
žalobca bol v každej výzve na vyjadrenie poučený o sudcovskej koncentrácii konania a napriek tomu
listiny predložil až na pojednávaní, (4) žalobca ich predložil bez bližšieho zdôvodnenia relevantnosti,
pričom podľa § 132 ods. 2 CSP „Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.“, preto z týchto dôvodov (5) listiny nespĺňajú predpoklad „podstatných“ skutkových

tvrdení a právnych argumentov na to, aby sa s nimi súd v odôvodní vysporiadal podľa § 220 ods. 2 CSP.
3.2 Z uvedených dôvodov považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť.

4. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii, že v prípade nejednoznačného alebo
nezrozumiteľného označenia žalovaného v žalobe je súd povinný vyzvať žalobcu na opravu alebo

doplnenie žaloby podľa § 129 ods. 1 CSP. Zopakoval námietku, že súd prvej inštancie sa na
pojednávaní a ani v rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s doplnenými dôkazmi, a to dohodami
o mimosúdnom vysporiadaní nároku na náhradu škody, doplnené dokazovanie zostalo celkom
nepovšimnuté. Poukázal na to, že na pojednávaní bol spomenutý list z Ministerstva pôdohospodárstva
rozvoja vidieka SR, „kde ministerstvo môže len konštatovať, že celkový výpočet OVN prebehol korektne

podľa legislatívne stanovených podmienok a v súčasnej dobe aj vzhľadom na nevyhnutnosť zachovania
právnej istoty, nevidí možnosť na akékoľvek spätné opravy, úprav,....“ „nájomcovia si podľa § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, môžu uplatniť nárok na náhradu vzniknutej škody z dôvodu nesprávneho
úradného postupu Okresného úradu pri stanovení OVN.“

5. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal.

6. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP),
preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 „a contrario, len v

rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v druhom a treťom výroku ako vecne správny potvrdil.7. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal

zo súdom prvej inštancie správne a náležite zisteného skutkového stavu a neboli naplnené procesné
predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie
pojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP).

8.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozsudkusúduprvejinštancie.Vsúdenejvecinezistilžiadneokolnosti,ktorébyspochybňovalisprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných
skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody,
pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené žalobcom v odvolaní

nemajú za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím
námietkam odvolací súd uvádza:

10. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.217,37 € s príslušenstvom v podobe
zákonných úrokov z omeškania titulom zaplatenia dlžného nájomného v zmysle Nájomnej zmluvy č.

XXXXX/XXXX-XXX – E. XXXX/XX.XX zo dňa 05.06.2019 v znení dodatku: č. XXXXX/XXXX-XXX -E..XX
zo dňa 07.07.2020. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil, nakoľko podľa jeho názoru vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Či bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností,
ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Podľa

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010
„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu –
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.“
12.1 Súd prvej inštancie sa tak správne v konaní zameral predovšetkým na skúmanie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, ktorej nedostatok žalovaný namietol už vo svojom prvom podaní v konaní. Súd prvej
inštancie po aplikácii na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy (§ 34 ods. 1, 3, 5, 18, § 34a ods. 1 zákona č.

330/1991 Zb., § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, § 18 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z., § 1 ods. 2 písm. b/ zákona č.
278/1993 Z.z. a § 3 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z.) vec uzatvoril tak, že na strane žalobcu nie je daná
aktívna vecná legitimácia a žalobu z tohto dôvodu zamietol. Žalobca v podanom odvolaní za účelom
preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie rovnako ako počas prvostupňového konania poukazoval
na § 34 ods. 1, 3 zákona č. 330/1991 Zb., § 1 ods. 1 písm. c/, § 1 ods. 2 písm. b/, § 2 a § 3 zákona č.

278/1993 Z.z. a § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 374/2014 Z.z..
12.2 Odvolací súd sa plne stotožnil s právnym posúdeným veci súdom prvej inštancie a konštatuje,
že nesprávne právne posúdenie, t.j. omyl súdu prvej inštancie pri aplikácii práva, v danom prípade
preukázaný nebol, a preto odvolací súd žalobcom v odvolaní vznesenú námietku nesprávneho právnehoposúdenia veci vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že SPF bol zriadený
zákonom č. 330/1991 Zb. (§ 34 ods. 1), v zmysle ktorého spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve

štátu ustanovené osobitným predpisom. Nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (okrem
pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami), ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník
nie je známy (§ 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.). Za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom
vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise (t.j. nehnuteľností vo vlastníctve štátu § 17
zákona č. 229/1991 Zb.), podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise (t.j. § 10

zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.) a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to
aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné (§ 34 ods. 18 zákona č. 330/1991
Zb.).
12.3 SPF v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. nakladá s pozemkami vo vlastníctve štátu,
s pozemkami s nezisteným vlastníkom a s pozemkami, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa
predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Ak

je to potrebné v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov s
nezistenýmvlastníkomapozemkov,ktorýchvlastníctvoniejeevidované(§17ods.1zákonač.180/1995
Z.z. ). Pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 SPF vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred
súdmi a orgánmi verejnej správy. Vzhľadom k tomu, že SPF nemôže uvedené pozemky sám užívať,
prenajíma ich na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, resp. aj na iný účel, pričom

príjmy z nakladania s pozemkami patria SPF, ak zákon neustanovuje inak (§ 18 ods. 1, 5 zákona č.
180/1995 Z.z. ). Rozpočet SPF nie je súčasťou štátneho rozpočtu (§ 34a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.).
12.4 Vzhľadom k tomu, že z režimu zákona č. 278/1993 Z.z., ktorý upravuje správu majetku vo
vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére je vyňatý majetok
štátu, ktorého nakladanie upravujú osobitné predpisy, nevzťahuje sa ani na posudzovaný prípad, keď

hospodárenie SPF je upravené osobitnými predpismi (zákon č. 330/1991 Zb., č. 180/1995 Z.z.) navyše
za situácie, že sa jedná o príjmy z nakladania s majetkom patriacim nielen štátu, ale patriaceho aj
iným (nezisteným resp. nezaevidovaným ) vlastníkom, a to napriek tomu, že SPF napĺňa podmienku,
že správcom majetku štátu môže byť v zmysle § 1 ods. 1 písm. c/ uvedeného zákona aj právnická
osoba zriadená osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu. Z uvedeného

dôvodu pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, nepredstavuje na účely zákona č.
278/1993 Z.z. majetok štátu, a preto konanie SPF nie je možné považovať za konanie správcu majetku
štátu v mene Slovenskej republiky v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona. Pokiaľ žalobca poukazoval na
ustanovenia § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 374/2014 Z.z. upravujúce správu pohľadávok štátu,
odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že SPF, ktorý v súdenej veci nevystupuje ako

správca majetku štátu, ale ako suverénny subjekt so samostatným rozpočtom nakladajúci s majetkom
štátu a iných vlastníkov podľa osobitných predpisov, v danom prípade nemôže byť správcom pohľadávky
štátu, ktorá by bola príjmom štátneho rozpočtu.
12.5 Stranami civilného sporového konania sú žalobca a žalovaný (§ 60 CSP), pričom procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§

61 CSP). SPF je právnická osoba (§ 18 Občianskeho zákona v spojení s § 334 zákona č. 330/1991 Zb.),
ktoráprinakladaníspozemkamiuvedenýmiv§16ods.1zákonač.180/1995Z.z.vystupujpredsúdmivo
vlastnommene.Akjeúčastníkomkonaniaprávnickáosoba,vzmysle§133ods.2CSPmusíbyťvžalobe
identifikovaná názvom, pripadne obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je pridelené.
Ak je stranou sporu štát, v žalobe sa v zmysle § 135 ods. 1 CSP označuje uvedením jeho názvu a názvu

štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. „Slovenská republika - štát - je právnickou
osobou. Z hľadiska procesného práva má procesnú subjektivitu a procesnú spôsobilosť.“ (H., I., J., B.,
G.,K..I.,B.,G.,K.,L.,I.,akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:M.A.G.,2016,255s.).Pokiaľ
žalobca v odvolaní s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo
13/2018 namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý ho mal podľa jeho názoru

vyzvať na opravu alebo doplnenie žaloby podľa § 129 ods. 1 CSP odvolací súd uvádza, že v danom
prípade sa nejednalo o vadu žaloby spočívajúcej v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti v časti
označenia štátu, kedy je súd povinný postupovať žalobcom uvedeným spôsobom. V danom prípade
sa jedná o prípad, v ktorom si v žalobe určený žalobca Slovenská republika, konajúca SPF, žalobou
uplatnila nárok, ktorý jej nevyplýval z hmotného práva. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,

že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho
hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo
192/2004). Otázku vecnej legitimácie posudzuje súd na základe vykonaného dokazovania a právneho
posúdenia veci. V prípade nedostatku vecnej legitimácie súd nie je oprávnený zasahovať do vymedzeniaokruhu účastníkov konania, nemôže konanie pre nedostatok takejto podmienky zastaviť, avšak musí
žalobu zamietnuť.

13. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu smerovali k časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej
súd prvej inštancie len pre úplnosť poznamenal, ako by spor posúdil v prípade, ak by bola aktívna vecná
legitimáciažalobcudaná.Žalobcanamietol,žesúdprvejinštanciebezpovšimnutiaponechaldôkazyním
predloženénapojednávaníkonanomdňa06.08.2024,naktorompreložildvenepodpísanéanedatované
Dohody uzatvorené Slovenskou republikou, v mene ktorej konalo Ministerstvo poľnohospodárstva

Slovenskej republiky, o mimosúdnom vysporiadaní nároku na náhradu škody, ktorými podporoval svoje
tvrdenie, že žalovaný by sa mal so svojím nárokom o náhradu škody vzniknutej v dôsledku nesprávne
zverejnenej výšky obvyklého nájmu obrátiť žalobou na súd.
13.1 Dokazovanie je procesný postup stanovený CSP, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie
podstatné skutkové poznatky vo veci, ktorá je predmetom konania. Predmetné Dohody boli založené do
súdnehospisu,oboznámilsasnimisúdprvejinštancieajžalovaný,ktorýsakichobsahunapojednávaní

vyjadril a uviedol, že ich považuje za bezpredmetné a aj právne nesprávne. Skutočnosť, že neboli
formálne uvedené v časti zápisnice, v ktorej bolo zhrnuté dokazovanie, nemá vplyv na skutočnosť,
že predmetné dôkazy boli na pojednávaní vykonané. Vzhľadom k tomu, že v konaní bola prioritne
riešená otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (t.j. či bol veriteľom žalovaného, a teda nositeľom
hmotnoprávneho postavenia, z ktorého by mu vyplýval nárok uplatňovaný podanou žalobou) a súd prvej

inštancie dospel k záveru o tom, že nebola na strane žalobcu daná, z uvedených listín nevyplývali
žiadne skutkové tvrdenia relevantné pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Keďže sa
nejednalo o pre rozhodnutie vo veci podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty, v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia ich nebolo potrebné uvádzať.
13.2 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento

spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno
považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa riadil, zistené skutkové okolnosti súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a svoje

rozhodnutie logicky zdôvodnil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá aj základnej
(formálnej) štruktúre odôvodnenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Z napadnutého rozsudku
vyplýva, že jeho odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v dostatočnom rozsahu uvádza dôvody, na

ktorých je rozhodnutie založené a obsahuje zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Pre záver o
nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, nepostačuje len skutočnosť,
že strana (v danom prípade žalobca) s napadnutým rozhodnutím a jeho dôvodmi nesúhlasí alebo ich
považuje za nedostatočné. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to,

aby bol účastník konania úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových
tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených
námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho
vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov

konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).
13.3 Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/69/2022 zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s námietkami resp. argumentmi odvolateľa uvedenými
v tejto časti odvolania sa ďalej bližšie nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia
práva na spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie

v predmetnej veci rozhodujúci význam (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu; III. ÚS 314/2018).
13.4Nadrámecuvedenéhoodvolacísúdpoukazujenato,žesúdprvejinštancievecipriliehavopoukázal
na potrebu materiálneho prístupu pri rozhodovaní. Pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov je
nutné vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbať o to, aby prijaté riešenie bolo
akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti, pričom výklad relevantných právnych

noriem nemôže byť formalistický, popierajúci účel právnej úpravy.14. Odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia, odvolacie námietky žalobcu
nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP
v napadnutom druhom výroku ako vecne správny potvrdil.

15. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
V nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním napadnutého druhého výroku a na čiastočné zastavenie
konania, ku ktorému došlo prvým, odvolaním nenapadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie,

odvolací súd, ako vecne správny posúdil aj závislý výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou
úspechu v spore vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného
konania. Možno skonštatovať, že súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa
správnych ustanovení CSP a tieto správne aplikoval.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262

ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu, tento nebol
úspešný ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom druhom
a treťom výroku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak
prináleží žalovanému, ktorý sa k odvolaniu i vyjadroval, a to prostredníctvom právneho zástupcu. V
súvislostisodvolacímkonanímtakžalovanémutrovypreukázateľnevznikli.Spoukazomnaustanovenie

§ 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalobcovi, ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom
konaní, povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote
troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.