Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 20, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200294
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200294.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte právnej veci žalobcu: Združenie domových
samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, proti
žalovanému: Okresný úrad Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Družstevná pri Hornáde,
so sídlom Hlavná 38, 044 31 Družstevná pri Hornáde, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/66/2020-46, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/66/2020 z 22. septembra 2022 sa zrušuje a vec sa
vracia Správnemu súdu v Košiciach na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Okresný úrad Košice - okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“)
rozhodnutím č. OU-KS-OSZP-2019/013302 z 12. novembra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)

na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania vydal súhlas na výrub 2 ks smreka obyčajného, určil
podmienky súhlasu a uložil povinnosť náhradnej výsadby. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na
základe ustanovení § 47 ods. 3, § 48 ods. 1, § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a
krajiny v účinnom znení (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a § 46, § 47 správneho poriadku
v účinnom znení (ďalej len „Správny poriadok“).
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorým namietal neuvedenie výpočtu

spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub a neposkytnutie presných informácií o zistenom stave.
V dôsledku uvedeného prvostupňové rozhodnutie podľa žalobcu nespĺňa požiadavky vyplývajúce z
§ 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-
OOP3-2020/018199-022 z 26. februára 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Uzavrel, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje zákonom predpísané náležitosti,
bola uložená adekvátna náhradná výsadba a absencia výpočtu spoločenskej hodnoty nespôsobuje

nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko žiadosť o vydanie súhlasu s výrubom drevín obsahovala všetky
náležitosti.
3. Žalobca všeobecnou správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ďalej z dôvodu, že skutkový stav, ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a
nemá v nich oporu a v konaní došlo k podstatnému zrušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
4. Konkrétne argumentoval, že prvostupňový orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, keďže si nezaobstaral všetky podklady potrebné pre jeho zistenie, ako napríklad analýzu
súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie významu drevín určených na výrub, posudok
preukazujúci ich zlý stav a skutočnosť, že sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou
dreviny a nevypočítal spoločenskú hodnotu predmetných drevín. Uvedená kombinácia skutočností spolu

s absenciou výpočtu spoločenskej hodnoty drevín má za následok nepreskúmateľnosť dostatočnosti
a primeranosti uloženej náhradnej výsadby. V nadväznosti na absenciu výpočtu spoločenskej hodnotydrevín žalobca poukázal na § 48 ods. 1 a § 95 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny a na záver
poukázal na prednosť povinnosti vlastníka starať sa o dreviny rastúce na jeho pozemku (§ 47 ods. 2
zákona o ochrane prírody a krajiny) pred možnosťou výrubu. Navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie

ako aj rozhodnutie žalovaného a vrátiť vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k.: 8S/66/2020-46 z 22. septembra
2022 (ďalej len “uznesenie správneho súdu“) správnu žalobu odmietol podľa § 28 Správneho súdneho
poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP.
6. Odmietnutie správnej žaloby odôvodnil tým, že žalobca sa podaním správnej žaloby dopustil zneužitia

práva, ktoré správny súd vzhliadol v tom, že:
- námietky žalobcu sú koncipované príliš všeobecne, žiadne konkrétne a hodnoverné návrhy na
vykonanie dôkazov žalobca neuvádza a súdu nie je zrejmé, čo je zmyslom námietok žalobcu;
- žalobca je v podobných konaniach, týkajúcich sa výrubu drevín aktívny celoslovensky, pričom len na
správny súd konajúci v prejednávanej veci podal viac ako 30 žalôb;
- okrem žalobcu, žiadna odborná organizácia či iné odborne spôsobilé osoby v oblasti životného

prostredia zúčastňujúce sa predmetných administratívnych konaní, k výrubu uvedených drevín námietky
nemali.
7. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil správny súd postup žalobcu v predmetnej veci ako taký,
ktorého účelom nie je reálna snaha dosiahnuť pre seba, resp. spoločnosť priaznivejší výsledok, ale
ako taký, ktorým žalobca prejavuje bezúčelový nesúhlas s výsledkom konania, neprimerane zaťažuje

povinné správne orgány, a teda vykonáva právo zneužívajúcim spôsobom, bez vážnosti prejavenej vôle
a racionálneho účelu
8.Žalobcapodalprotinapadnutémuuzneseniukasačnúsťažnosťzdôvodu,žesprávnysúdnesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodol na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci a podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. f); g) a j) SSP). Vo svojej
15 stranovej kasačnej sťažnosti, v ktorej žalobca primárne uvádzal množstvo informácií nesúvisiacich
s prejednávanou vecou (napríklad skutočnosti týkajúce sa bývalého ministra hospodárstva alebo úplne
iných konaní) k veci uviedol, že uznesenie správneho súdu je arbitrárne, naznačujúce len domnienky o
zneužívaní práva bez ich dôkladnejšieho odôvodnenia. K počtu podaných správnych žalôb uviedol, že

to nemôže predstavovať dôvod na odmietnutie správnej žaloby v zmysle § 28 SSP a že správny súd
zavádza, keďže podľa žalobcovej evidencie ide o 15 nie 30 správnych žalôb.
9. Žalobca tiež zopakoval nevyhnutnosť výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, na ktorých výrub vydal
prvostupňový orgán súhlas. Prítomnosť tohto výpočtu je podľa žalobcu nevyhnutná pre posúdenie
primeranosti uloženej náhradnej výsadby v zmysle § 48 zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko

je jedným z kritérií predmetného posúdenia. Práve porovnaním výpočtu spoločenskej hodnoty drevín
s úvahou správneho orgánu a ďalšími vykonanými dôkazmi, je možné overiť, či rozhodnutie je v
nadväznosti na rozsah uloženej náhradnej výsadby zákonné. Rozhodnutie, ktorému uvedené atribúty
chýbajú, je z hľadiska primeranosti náhradnej výsadby nepreskúmateľné. Žalobca pritom konzistentne
vo všetkých svojich podaniach už od konania pred prvostupňovým orgánom na túto skutočnosť

upozorňoval a výpočet spoločenskej hodnoty vyžadoval. Správna žaloba nemá šikanózny charakter
len preto, že žalobca z tejto svojej požiadavky neustúpil. Uznesenie správneho súdu žalobca navrhol z
vyššie uvedených dôvodov zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
10. Okrem toho žalobca navrhol, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s
prejudiciálnymi otázkami ohľadom výkladu zneužitia práva v nadväznosti na podobnosť žalobcových

podaní, ich množstvo a právo na informácie vyplývajúce z Aarhuského dohovoru.
11. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný tak, že poukázal na nezrovnalosti uvedené v kasačnej
sťažnosti, najmä na tie týkajúce sa (pravdepodobne) iných žalobcových konaní, z ktorých má žalovaný
za preukázané, že žalobca sa viac sústredí na podávanie opravných prostriedkov ako skutočne na
podstatu a materiálnu stránku ním napádaných rozhodnutí. Zopakoval, že žiadosť o vydanie súhlasu na

výrub drevín obsahovala všetky právnymi predpismi vyžadované náležitosti, že výpočet spoločenskej
hodnoty nemusí byť súčasťou rozhodnutia o vydaní súhlasu na výrub a že správny orgán nie je povinný
vyhovieť všetkým žiadostiam a návrhom účastníkov konania. Žalobca podľa žalovaného neprimerane
zaťažuje správne orgány a kasačnú sťažnosť preto navrhol zamietnuť.

II.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“), ktorého pôsobnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP, so zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443ods. 1 a § 449 ods. 1 SSP skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči
ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Od platenia súdneho poplatku je žalobca
oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov.
13. Úlohou kasačného súdu bolo primárne posúdiť, či správna žaloba skutočne vykazovala známky
zneužitiaprávarespektívejehobezúspešnéhouplatňovania.Nazákladevyhodnoteniauvedenejprávnej
otázky kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pričom svoje závery
odôvodňuje nasledovne.

14. V prvom rade kasačný súd konštatuje, že si je vedomý skutočností, ktoré uvádza správny súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia, ako napríklad vysoký počet podaní žalobcu, ktoré častokrát z dôvodu
svojej šablónovitosti obsahovo nekorešpondujú so skutkovými okolnosťami či právnymi posúdeniami
konania, do ktorého sú žalobcove podania doručené. Kasačný súd si je taktiež vedomý svojej
rozhodovacej praxe, v ktorej sa už niekoľkokrát so správnym súdom stotožnil v právnom závere o
šikanóznosti niektorých žalobcových správnych žalôb (napríklad 2Svk/30/2023 z 24. septembra 2024;

5Svk/57/2022 zo 16. augusta 2023; 1Sžk/34/2021 z 30. marca 2022; 6Svk/14/2021 z 23. februára 2022
a iné). Súčasne je však potrebné klásť dôraz na výnimočnosť aplikácie ustanovenia § 28 SSP, ktorá musí
byť zo strany správneho súdu dôkladne odôvodnená. Je neprípustné, aby správne súdnictvo skĺzlo do
schematického posudzovania a hodnotenia správnych žalôb žalobcu ako šikanóznych len na základe
všeobecne známych nelichotivých informácií o konaní žalobcu a kvalite jeho podaní.

15. V uznesení sp. zn. 2Svk/30/2023 z 24. septembra 2024 kasačný súd jednoznačne vyzdvihol
mimoriadnosť aplikácie ustanovenia § 28 SSP, keď konštatoval: inštitút odmietnutia žaloby ustanovený
v § 28 SSP musí byť aplikovaný ako výnimočný prostriedok ultima ratio a splnenie podmienok pre jeho
aplikáciu musí byť vykladané reštriktívne a zároveň prísne individuálne tak, aby nebolo v neprípustnom
rozsahu zasahované do práva na súdnu ochranu ustanoveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Správny súd

preto musí aplikáciu tohto inštitútu starostlivo odôvodniť.
16. K šikanóznemu, či zneužívajúcemu charakteru správnej žaloby sa kasačný súd obdobne vyjadril v
uznesení sp. zn. 1Sžk/34/2021 z 30. marca 2022: „Podstata šikanózneho charakteru správnej žaloby
spočíva v tom, že osoba vykonáva svoje verejné subjektívne právo nad rámec jeho obsahu. Zámer
osoby podávajúcej takúto žalobu sa prejavuje nepriamo v zjavne excesívnom alebo v abnormálnom

použití platnej právnej úpravy. Najčastejšie sa s touto formou zneužívania možno stretnúť pri podávaní
správnych žalôb bez akéhokoľvek vecného rámca a relevancie ku konkrétne prejednávanej veci. Cieľom
takéhoto konania je dosiahnuť maliciózny výsledok v podobe ujmy spočívajúcej v poškodení, sťažení
postupu správneho súdu, v jeho zahltení veľkým počtom podaní a pod. Ďalší typický príklad šikanóznej
žaloby môže predstavovať prípad, kedy účastník konania nevystupuje v súdnom konaní za účelom

vyvinutia snahy o meritórne vyriešenie sporu, ale pre samotné vedenie sporu, to znamená, že vedie
spor pre spor (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 7. júna 2012,
sp. zn. 2 As 82/2012 alebo uznesenie z 28. februára 2013, sp. zn. 8 As/130/2012). Šikanózny charakter
žaloby je teda daný aj vtedy, keď je podávaná bez racionálneho základu ochrany konkrétnych práv alebo
záujmov - len pre samotné vedenie súdneho konania, napr. z dôvodu uplatňovania trov konania či iných

nadväzujúcich plnení, či z iných dôvodov.“
17. V kontexte vyššie uvedeného však považuje kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu
za rozhodnutie vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k
nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby, nakoľko argumenty správneho súdu, ktorými odôvodňoval
aplikáciu ustanovenia § 28 SSP, nie sú dostatočné pre prijatie záveru o šikanóznosti správnej žaloby.

Správny súd sa obmedzil, tak ako namietal žalobca v kasačnej sťažnosti, len na tvrdenia o množstve
správnych žalôb, či vágne domnienky ohľadom zneužívajúceho charakteru správnej žaloby.
18. V nadväznosti na argumentáciu správneho súdu o počte správnych žalôb žalobcu kasačný súd
pripomína, že uvedené nemôže samo o sebe predstavovať znak šikanóznosti správnej žaloby. Počet
žalobcom podaných žalôb nemôže byť ani nosným dôvodom pre odmietnutie správnej žaloby. V

súvislosti s uvedeným právnym záverom kasačný súd poukazuje aj na svoje skoršie uznesenie sp. zn.
5Svk/4/2023 z 27. októbra 2023 bod 22: na odmietnutie správnej žaloby bez ďalšieho nepostačuje,
že sťažovateľ vedie na dotknutom súde niekoľko desiatok súdnych sporov, ako sa snažil naznačiť vo
svojom rozhodnutí správny súd.
19. Z odôvodnenia uznesenia sp. zn. 1Sžk/34/2021 z 30. marca 2022 citovaného vyššie, približujúceho

okolnosti, ktoré je možno považovať za šikanózny výkon práva, je zrejmé, že neobstojí ani argumentácia
správneho súdu, v zmysle ktorej je správna žaloba žalobcu očividne šikanózna, keďže nijaká iná
ekologická organizácia chrániaca životné prostredie nie je v predmetnom konaní aktívna. Skutočnosť, že
nijaký iný subjekt nenapáda rozhodnutie preskúmavané v danom konaní, nemôže predstavovať dôvodšikanóznosti správnej žaloby žalobcu. Bez ohľadu na fakt, že nie je v žalobcovej moci ovplyvniť, či sa
k jeho iniciatíve v konaní pridá iný subjekt, nemožno vylúčiť ani takú možnosť, že do konania sa iné
občianskezdruženiechrániaceživotnéprostredieneangažujepráveztohodôvodu,žezáujmyverejnosti

na ochrane životného prostredia v konaní chráni už žalobca. Takýto argument správneho súdu nie je
(najmä v porovnaní s dôvodmi šikanóznosti správnej žaloby uvedenými v sp. zn. 1Sžk/34/2021 z 30.
marca 2022) dostatočne vážny na aplikáciu inštitútu ultima ratio upraveného v § 28 SSP.
20. Kasačný súd nevzhliadol ani správnym súdom tvrdenú vágnosť žalobcových námietok. Naopak,
z odmietnutej správnej žaloby vyplývajú dve námietky, týmito námietkami bolo v zásade smerované

voči spôsobu zistenia spoločenskej hodnoty predmetných drevín (resp. jeho neuvedenia) a spôsobu
preukázania vhodnosti a adekvátnosti nariadenej náhradnej výsadby. Je úplne zrejmé, čo žalobca
uvedenými námietkami zamýšľal, aký logický myšlienkový postup využil a k akému výkladu ustanovení
§ 48 ods. 1 a § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny dospel. Niekoľkokrát zopakoval,
že náhradná výsadba má byť primeraná, ale na to, aby bola primeranosť uloženej náhradnej výsadby
overiteľná a preskúmateľná, je nutný výpočet spoločenskej hodnoty drevín, na ktorých výrub sa súhlas

vydáva, ktorý bude porovnaný s inými vykonanými dôkazmi a správnou úvahou správneho orgánu.
Žalobca preto skutočne nie len že naznačil, čím by jeho námietky mali byť osožné pre ním deklarovanú
ochranu verejného záujmu, ale z jeho námietok je to úplne zrejmé.
21. Tvrdenú vágnosť žalobcovej námietky o absencii výpočtu spoločenskej hodnoty dreviny kasačný
súd posúdil rovnako už v rozhodnutí sp. zn. 5Svk/4/2023 z 27. októbra 2023 v bode 24, keď uviedol:

Primárnou námietkou, ktorú sťažovateľ uplatňoval v administratívnom ako aj v súdnom konaní, bola
absencia výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v prvostupňovom rozhodnutí, keď správny orgán prvého
stupňa nezdôvodnil, akým spôsobom zohľadnil spoločenskú hodnotu drevín a iných porastov pri
rozhodovaní o náhradnej výsadbe, čím rozhodnutie podľa sťažovateľa nespĺňa náležitosti v zmysle § 47
ods. 3 Správneho poriadku. Podľa kasačného súdu takto koncipovaná námietka sťažovateľa má vecný

súvis s posudzovaným predmetom konania, ktorým bolo vydanie súhlasu na výrub drevín v zmysle § 47
ods. 3 a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. a navyše vzhľadom na ustanovenie § 48 ods. 1 v spojení s §
95 ods. 1 a ods. 3 cit. zák. má i svoje relevantné opodstatnenie.
22. Kasačný súd sa rovnako ako vo vyššie uvedenom prípade nestotožnil s postupom správneho
súdu a jeho právnym záverom o splnení podmienok pre postup podľa § 28 v spojení s § 98 ods.

1 písm. h) SSP. Správny súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď mal za to, že počet
žalôb a skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nebolo napadnuté aj inou ekologickou organizáciou
predstavujú dostatočné dôvody pre odmietnutie správnej žaloby ako šikanóznej. Správny súd zároveň
neidentifikoval, prečo odmietnutá správna žaloba v samotnej podstate nesleduje ochranu verejných
záujmov v oblasti životného prostredia a námietku absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín s

ohľadom na preskúmateľnosť primeranosti uloženej náhradnej výsadby vyhodnotil kasačný súd ako
nie vágnu, ale naopak relevantnú pre konanie, a to aj s ohľadom na rozsudok sp. zn. 2Svk/24/2022 z
30. apríla 2024 uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky ako R 82/2024 ZNSS.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd vzhliadol dôvodnosť žalobcových námietok nesprávneho

právneho posúdenia veci a nezákonného odmietnutia správnej žaloby a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku uznesenia. Správny súd bude v ďalšom konaní povinný pristúpiť k meritórnemu prejednaniu
správnej žaloby, a to najmä s ohľadom na námietku absencie výpočtu spoločenskej hodnoty dreviny. Pri
posudzovaní tejto žalobnej námietky (bodu) kasačný súd poukazuje na prináležiacu rozhodovaciu prax
kasačného súdu vyjadrenú napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 5Svk/57/2022 z 16. augusta 2023 či sp.

zn. 2 Svk 24/2022 z 30. apríla 2024 uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky ako R 82/2024 ZNSS. Kasačný súd zároveň uvádza, že posúdenie výpočtu
spoločenskej hodnoty drevín je potrebné vykonať pre potreby určenia primeranej náhradnej výsadby
podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny a nie pre potreby posúdenia toho, či v danom
prípade mali byť dreviny vyrúbané.

24. Kasačný súd na záver uvádza, že nevzhliadol dôvodnosť návrhu žalobcu na podanie prejudiciálnych
otázok, nakoľko odpovede na navrhované prejudiciálne otázky by v tomto konaní nemali zásadný
význam. Správny súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podobnosťou jednotlivých podaní žalobcu a v
prejednávanom prípade nebola pertraktovaná ani otázka práva na informácie v zmysle Aarhuského
dohovoru. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci

ConsorzioItalianManagement,CataniaMultiserviziSpAzo6.októbra2021,C-561/19,vzmyslektorého:
článok 267 ZF EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia nemožno
napadnúť súdnym prostriedkom nápravy podľa vnútroštátneho práva, je povinný predložiť Súdnemu
dvoru otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorá bola pred ním nastolená, pokiaľ nekonštatuje, žetáto otázka nie je relevantná alebo že predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu
zo strany Súdneho dvora, alebo že správny výklad práva Únie je taký jasný, že nie je priestor na žiadne
dôvodné pochybnosti. Kasačný súd súčasne neposúdil návrh žalobcu, ako návrh na prerušenie konania

podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP, keďže prerušenie konania žalobca výslovne nenavrhoval.
III. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov
25.Podľa§462ods.1SSPakkasačnýsúdpopreskúmanízistídôvodnosťkasačnejsťažnosti,rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie. Keďže
kasačný súd vzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodol podľa citovaného ustanovenia.

26. Podľa § 467 ods. 3 SSP: ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na
ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Keďže kasačný
súd zrušil rozsudok správneho súdu, o náhrade trov konania rozhodne podľa citovaného ustanovenia
správny súd.
27. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo

správneho súdu na Správny súd v Košiciach. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou
Správneho súdu v Košiciach.
28. Toto uznesenie prijal senát kasačného súdu jednomyseľne.
Argument správneho súdu, že nijaký iný subjekt nenapáda rozhodnutie preskúmavané v danom konaní,
nie je dostatočný na aplikáciu inštitútu ultima ratio upraveného v § 28 SSP.

Posúdenie výpočtu spoločenskej dreviny je potrebné vykonať pre potreby určenia primeranej náhradnej
výsadby podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny a nie pre potreby posúdenia toho, či v
danom prípade mali byť dreviny vyrúbané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.