Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B3-38P/120/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320206259
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1320206259.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec,
deti rodičov: matky – C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., otca – D. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, F., v konaní právne zastúpený: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová
2, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na súde dňa 03.06.2020, sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania

rozsudku, ktorým by bolo zvýšené výživné, naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III, sp. zn.: 38P/46/2015, tak, že by súd zvýšil výživné na maloletú A. zo sumy 80,- Eur na sumu
275,- Eur, dôvodiac tým, že náklady spojené so starostlivosťou o výchovu a výživu maloletých detí sa
niekoľkonásobne zvýšili, a preto považovala svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti za dôvodný.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, zistením stanoviska kolízneho opatrovníka
a obsahom predložených listinných dôkazov: rodné listy maloletých detí, rozsudok Okresného súdu

Bratislava III, sp. zn. 38P/46/2015, lekárske správy otca a dospel k nasledovným právnym a skutkovým
záverom.

3. Kolízny opatrovník prítomný na pojednávaní sa vyjadril, že s návrhom matky na zvýšenie výživného
nesúhlasil vzhľadom k zdravotnému stavu a otca a jeho zárobkovým pomerom.

4. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 23.09.2024 súd zistil,

že matka maloletej je zamestnaná ako beauty konzultantka v spoločnosti Midio, s.r.o./Marionaud s
čistým mesačným príjmom vo výške 950,- Eur mesačne. Ďalším príjmom matky je prídavok na maloleté
dieťa vo výške 60,- Eur mesačne a daňový bonus. Matka maloletého býva v 4-izbovom bytovom
dvojdome, ktorý je v spoločnom vlastníctve matky a jej aktuálneho manžela p. D.. Dom je zaťažený
hypotekárnym úverom v celkovej výške 176.505,- Eur s mesačnou splátkou vo výške 690,- Eur. Matka
maloletého vlastní v BSM s otcom maloletého 4-i rodinný dom v obci F.. Mesačné náklady na domácnosť
predstavujú sumu: elektrina 150,- Eur, voda 60,-Eur mesačne, smeti 130,- Eur ročne. Otec maloletej je

poberateľom starobného dôchodku vo výške 260,- Eur. Otec býva v 4-izbovom rodinnom dome, ktorý
je v spoločnom vlastníctve oboch rodičov. Mesačné náklady na domácnosť predstavujú sumu: elektrina
100,- Eur, voda 50,- Eur, plyn 100,- Eur mesačne, smeti 80,- Eur ročne. Otcovi finančne vypomáha syn z
predchádzajúceho manželstva, pán H. I.. Maloletá A. navštevuje 2. ročník bilingválneho gymnázia IvanaHorvátha v Bratislave. Dosahuje dobré školské výsledky, v kolektíve je obľúbená, s kamarátmi a učiteľmi
má dobré vzťahy. Všeobecným lekárom maloletého je C. I. v Rovinke, je očkovaná, zdravá, odborných
lekárov nenavštevuje. S maloletou bol vykonaný pohovor, s ktorým súhlasila a vyjadrila sa, že bude mať

17 rokov, škola ju baví, nie je náročná, má danosť na jazyky, ktorým sa venuje. Na túto školu chodil aj
brat C., s ktorým majú veľmi dobrý vzťah, sú dobrými kamarátmi, v budúcnosti chce študovať právo.
V minulosti sa venovala tancu, ale už ju nebaví, teraz navštevuje fitness centrum. Maloletá uviedla,
že sa s otcom nestretáva už dlhú dobu asi 6 rokov. Otec bol dvakrát vo väzbe a ani nemá záujem
sa stretávať s otcom v budúcnosti. Matka sa vyjadrila, že je benevolentnou matkou, trvá na dobrých

študijných výsledkoch svojich detí. Vo voľnom čase trávi čas s maloletou na prechádzkach, nákupoch,
idú spolu do kina, na dovolenku. Otec bol dvakrát vo výkone trestu, deti sa s otcom stýkať nechcú.
Komunikácia s otcom maloletej je minimálna, prežili ťažký rozchod. Matka uviedla, že otec nechce
prispievať viac peňazí, a preto žiada zvýšenie vyživovacej povinnosti na výšku 285,- Eur na maloletú A..
D. C. od podaného návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z roku 2020 už dovŕšil plnoletosť.
Podľa slov matky otec súčasne so svojím návrhom podal návrh na zníženie výživného. Otec sa vyjadril,

že s maloletou bol naposledy pred mnohými rokmi. Nemá vedomosť o maloletej, nevie kam chodí do
školy, kto je pediater, aké má študijné výsledky, zdravotný stav, záujmy a hobby. Otec udáva, že nemá
úspory, žije sám, finančne mu pomáha syn. Otec sa vyjadril, že ho matka maloletej kontaktovala pred
termínom pojednávania, uviedol, že sa na termín pojednávania nedostaví.

5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

6. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

7. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

8. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a

dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

9. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

11. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je

rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.

12. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané
výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin
dieťaťa.

13. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

14. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.16. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

17. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

19.Podľaust.§63ods.1Zákonaorodine,rodič,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

20. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

25. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.26. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou

plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.
Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu

výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD.).

27. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd
cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a
otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory

aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom
rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na
strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej

osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná
úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým
zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a
to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme

zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

28. Z rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, v súvislosti s predmetom konania,
vyplýva, že „Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe
súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,

alevychádzazjehopotencionálnychpríjmov,toznamenázpríjmov,ktorépovinný(potencionálne)mohol
maťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce...“

29. Naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Bratislava III, sp.

zn.: 38P/46/2015, tak, že výživné na maloletú A. bolo určené v sume 80,- Eur a na v tom čase maloletého
C., narodeného XX.XX.XXXX, v sume 100,- Eur mesačne.

30. Pri určení výživného súd vychádzal z viacerých skutkových zistení. Hoci je samotné plynutie času je
samostatným dôvodom pre záver o podstatnej zmene okolností na strane oprávnených z výživného –

maloletých detí, ako aj povinného otca. Podľa citovaného § 75 odsek 1 Zákona o rodine, súd pri určení
výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade je otec onkologickým pacientom s vážnou diagnózou,
aj vzhľadom na zdravotné problémy a jeho dôchodkový vek, keď je iba poberateľom starobného
dôchodku v sume 260,- Eur mesačne. Pri vyhodnotení skutkových záverov je nutné konštatovať, že na
dané okolnosti nemožno aplikovať zásadu potencionality príjmov povinného otca, ktorého schopnosti

a možnosti získať zárobkom finančné prostriedky na zabezpečenie zvýšenej vyživovacej povinnosti sú
minimálne, až nulové. Odhliadnuc od vyššieho veku otca je nesporné, že jeho diagnóza a s tým spojené
časté hospitalizácie a liečba sú vážnou prekážkou znemožňujúcou jeho schopnosť zamestnať sa hocilen brigádnicky. Z tohto dôvodu, zohľadňujúc súhlasné stanovisko kolízneho opatrovníka, súd návrh
zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.