Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010349
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2115010349.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov
senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Leopoldov, pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 a iné, o odvolaní odsúdeného

voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.10.2024, sp. zn. 2T/27/2015, postupom podľa § 405d
odsek 3 Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.1.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 10.10.2024 sp. zn. 2T/27/2015,
rozhodol podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku tak, že zrušil v dôsledku zániku trestnosti trestného

činu krádeže podľa § 247 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého trestnosť zanikla
podľa § 84 Trestného zákona, výrok o treste uložený odsúdenému A. B. (ďalej len „odsúdený“) v bode 8)
a 9) rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/27/2015 zo dňa 6.2.2018, právoplatným dňa 6.9.2018
vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvTrnave,sp.zn.5To/58/2018zodňa6.9.2018(ďalejlen„pôvodný
rozsudok“), ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku

odsúdenému uložil za skutok v bode 9) rozsudku podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona účinného
v čase spáchania skutku s poukazom na § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek
4 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest
odňatiaslobodyvovýmere8(osem)rokov8(osem)mesiacov.Podľa§48odsek2písmenob)Trestného
zákona odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený rozsudkom

Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/153/2006 zo dňa 17.07.2007, právoplatným dňa 16.10.2008 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/15/2008 zo dňa 16.10.2008, a trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/18/2007 zo dňa 7.2.2007, právoplatným dňa 6.3.2007,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad. (ďalej len napadnutý rozsudok“)
Po vyhlásení rozsudku na verejnom zasadnutí a poučení o opravnom prostriedku prokurátorka Okresnej

prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátorka“) aj odsúdený po porade s obhajcom podali odvolanie.
Prokurátorka podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.10.2024 zobrala podané odvolanie späť,
pričom okresný súd uznesením sp. zn. 2T/27/2015 zo dňa 14.10.2024 zobral na vedomie späťvzatie
odvolania prokurátorky.
Odsúdený podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Marcela Ružarovského
(ďalej len „obhajca“) písomným podaním zo dňa 24.10.2024, v ktorom uviedol, že v napadnutom

rozsudku absentuje výrok o započítaní doposiaľ vykonaného trestu pre trestný čin v bode 9) rozsudku.
Okrem toho sa odsúdený nestotožnil s tým, že okresný súd ukladal nový trest podľa zákona účinnéhov čase spáchania skutku, nakoľko mal vec postupovať podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona, pretože
medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku o novom treste nadobudli účinnosť viaceré zákony,
z ktorých je pre páchateľa najpriaznivejší Trestný zákon účinný od 6.8.2024. Požiadavka aplikácie

neskoršieho zákona, pokiaľ je to pre páchateľa priaznivejšie vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky.
Odsúdený je názoru, že ak dôjde k zrušeniu rozsudku alebo jeho časti, napr. vo výroku o treste,
potom rozsudok nie je právoplatný vo všetkých jeho častiach, teda sa musia zohľadniť aj zákony, ktoré
nadobudliúčinnosťmedzičasom.OdsúdenémumalbyťukladanýtrestpodľaTrestnéhozákonaúčinného
od 6.8.2024, nakoľko je to pre neho priaznivejšie, preto navrhuje, aby bol napadnutý rozsudok zrušený.

Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na rozhodnutie
o odvolaní odsúdeného dňa 8.11.2024.
Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil,
že odvolanie podal odsúdený ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ustanovenie § 317 odsek 1
Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.
Vzhľadom k novele Trestného zákona účinnej od 6.8.2024 správne okresný súd pristúpil v zmysle
ustanovenia § 405a Trestného poriadku k preskúmaniu trestnosti skutku v bode 8) pôvodného rozsudku,

ktorý bol právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeže podľa § 247 odsek 1 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005, a správne dospel k záveru o zániku trestnosti trestného činu krádeže v skutku v bode
8) rozsudku z dôvodu, že výška škody dosahovala len sumu 282,15 eur, teda neprevyšovala sumu 700
eur. Následne správne rozhodoval na verejnom zasadnutí o primeranom treste za zbiehajúcu sa trestnú
činnosť pre druhý trestný čin v zmysle ustanovenia § 405b odsek 1 Trestného poriadku, ktorého trestnosť

nezanikla.
Pokiaľ teda ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o primeranom treste, v
tomto smere žiadne námietky odsúdený nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným
prieskumom nezistil.

Podľa § 438k odsek 7 Trestného zákona trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15.3.2024 a ktorý
nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa Trestného zákona v znení účinnom od 15.3.2024 nie
je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.
Podľa § 405a odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny
zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe

aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.
V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona.
Podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §

84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh

uloženého trestu započítanie možné.
Podľa § 405d odsek 1, odsek 2, odsek 3 a odsek 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho
doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok vkonaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia
rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd
rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe

podľa § 405b odsek 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b odsek 1 sa stáva právoplatným až
právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.
Kľúčové je hmotnoprávne ustanovenie § 438k odsek 7 Trestného zákona, ktoré upravuje prechodné
ustanovenia k zmenám Trestného zákona účinným od 15.3.2024. Jeho zmyslom bolo docieliť taký stav
veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za čin, ktorý po novele už nie je trestným.

Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané zvyšky trestov uložených za trestné činy,
ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne pravidlo našlo svoj odraz v procesnom
kódexe, a to v Trestnom poriadku vo štvrtom diely ôsmej časti označenej ako Preskúmanie rozhodnutia v
dôsledku zmeny zákona, konkrétne v ustanovení § 405b Trestného poriadku citovaných vyššie v texte,
ktoré upravujú procesný postup, ako želaný stav dosiahnuť.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd citované normy aplikoval správne, keď ustálil, že odsúdenému

je potrebné aj naďalej ukladať súhrnný trest, nakoľko po zániku trestnosti trestného činu krádeže
v skutku v bode 8) pôvodného rozsudku je aj naďalej potrebné odsúdeného odsudzovať za viac
trestných činov spáchaných v súbehu, a to konkrétne za zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek
2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona za
skutok v bode 9) pôvodného rozsudku, ktorý je v súbehu s trestnými činmi spáchanými vo veciach

OkresnéhosúduTrnavasp.zn.6T/153/2006asp.zn.6T/18/2007. Rovnakosprávneokresnýsúdustálil,
že zo spáchaných zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie trestný zločin podľa § 188 odsek 2
Trestnéhozákona,zaktorýTrestnýzákonvzneníúčinnomvčasespáchaniaskutkuarovnakotakvčase
vyhlásenia pôvodného rozsudku ustanovoval trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 7 rokov až 12 rokov.
Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u odsúdeného správne

nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zároveň zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Keďže u odsúdeného prevažovali priťažujúce
okolnosti nad poľahčujúcimi (1 : 0), správne okresný súd aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2, odsek
4 Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024, ktorým zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 41 odsek 2 Trestného

zákona v znení účinnom do 5.8.2024, keďže odsúdenému ukladal súhrnný trest podľa zásad úhrnného
trestu, kedy odsúdený spáchal viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden bol zločinom,
spáchaných dvomi alebo viacerými skutkami, a teda zvyšoval aj hornú hranicu trestnej sadzby o jednu
tretinu. Odsúdenému tak bolo potrebné ukladať trest v sadzbe 8 rokov a 8 mesiacov až 16 rokov.
Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom nanovo uložený súhrnný nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov je trestom ukladaným na samotnej dolnej
hranici modifikovanej trestnej sadzby a z pohľadu krajského súdu je trestom nielen zákonným, ale aj
primeraným, preto spravodlivým, najmä vzhľadom na osobu odsúdeného, ktorý bol opakovane súdne
trestaný a bol mu ukladaný aj nepodmienečný trest odňatia slobody.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď odsúdeného

s použitím ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, keďže do rovnakého ústavu bol zaradený aj pôvodným rozhodnutím.
Okresný súd následne správne rozhodol aj o zrušení výrokov o trestoch uložených odsúdenému
rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/153/2006 zo dňa 17.07.2007, právoplatným dňa
16.10.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/15/2008 zo dňa 16.10.2008,

a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/18/2007 zo dňa 7.2.2007, právoplatným dňa
6.3.2007, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, keďže odsúdenému opätovne ukladal súhrnný trest.
Odsúdený v odvolaní nedôvodne namietal, že mal okresný súd pri určovaní nového primeraného
trestu aplikovať ustanovenia Trestného zákona účinné od 6.8.2024. Konanie podľa § 405b Trestného

zákona nie je opakovaním konania v pôvodnej trestnej veci, týka sa iba výroku o treste, aj to len
jeho primeranosti vo vzťahu k trestnému činu, ktorého trestnosť zanikla. Citované ustanovenie zákona
neumožňuje súdom akokoľvek zasahovať do výroku o vine, ten je aj naďalej právoplatný, preto ho
súdy nemôžu preskúmavať, tobôž nemôžu skutok, pri ktorom trestnosť činu nezanikla, inak právne
kvalifikovať. Z uvedeného dôvodu sa nový primeraný trest ukladá podľa Trestného zákona účinného

v čase, keď bol pôvodný trest ukladaný, nie podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024. Inak
vyjadrené, v danej veci bolo potrebné ukladať nový súhrnný trest podľa najprísnejšieho trestného čin,
ktorého trestnosť nezanikla, pričom okresný súd správne rozhodoval podľa Trestného zákona účinného
v čase spáchania činu a súčasne aj vyhlásenia pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia. V prípadochtrestných činov, ktorých trestnosť nezanikla a za ktoré bol právoplatne uložený trest do 5.8.2024, nie je
možné ukladať trest podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024, nakoľko novela Trestného zákona
ani Trestného poriadku účinná od 6.8.2024, neumožňuje prehodnocovať tresty pri trestných činoch,

kde trestnosť činu nezanikla. Účelom novely Trestného zákona účinného od 6.8.2024 bolo zabezpečiť,
aby odsúdení nevykonali zvyšky trestov, za činy, ktorých trestnosť zanikla, avšak jej účelom nebolo
prehodnocovať uložené tresty za trestné činy, kde trestnosť nezanikla.

Okresný súd nijako nepochybil, keď neukladal nový primeraný trest podľa Trestného zákona účinného

od 6.8.2024. Rovnako okresný súd nepochybil, ak ako primeraný trest za zostávajúce trestné činy
určil rovnaký trest, aký bol odsúdenému uložený pôvodným rozhodnutím, keďže už vtedy bol ukladaný
na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby. Taký trest už z povahy veci nemôže byť neprimerane
prísny. Možno dodať, že primeranosť trestu v zmysle ustanovenia § 405b odsek 1 Trestného poriadku
neznamená, že nanovo uložený trest nutne musí byť miernejší než trest uložený v pôvodnom rozhodnutí,
resp. že ako primeraný nemôže byť opätovne uložený trest v rovnakej výmere.

K námietke odsúdeného o absencii výroku o započítaní doposiaľ vykonaného trestu do novo uloženého
trestu v napadnutom rozsudku treba uviesť, že ustanovenie § 405b odsek 1 Trestného poriadku síce
uvádza, že súd zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého
trestu započítanie možné, avšak toto započítanie je reálne možné, až po právoplatnosti novo uloženého

trestu a nie pri vyhlásení napadnutého rozsudku, keďže až po právoplatnosti novo uloženého trestu
je možné započítať konkrétne obdobie už vykonaného trestu. Ak by aj okresný súd takýto výrok
v napadnutom rozsudku uviedol, išlo by len o všeobecné konštatovanie započítania bez konkrétneho
obdobia, keďže toto je možné určiť až po právoplatnosti napadnutého rozsudku.
S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že

odvolanie odsúdeného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Krajský súd o odvolaní rozhodol na neverejnom zasadnutí tak, ako to predpokladá ustanovenie § 405d
odsek 3 Trestného poriadku. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4, § 180 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.