Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 15, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/251/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233038
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123233038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky – manželky
(v čase podania návrhu) A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXXX/XXX, XXX XX F.,
prechodne pobytom F. E. XXX, XXX XX F., zastúpenej zástupcom AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP
15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti osobe povinnej platiť výživné – manžela (v čase
podania návrhu) G. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. E. XXX, XXX XX F., prechodne pobytom D.
E. XXXX/XXX, XXX XX F., zastúpeného zástupcom RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11,
010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, v konaní o určenie výživného pre manželku, o odvolaní navrhovateľky –

manželky (v čase podania návrhu) a osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 9Pc/19/2023-583 (577) zo dňa 26. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9Pc/19/2023-583 (577) zo dňa 26. augusta 2024 p
o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd osobe povinnej prispievať na výživu navrhovateľky, a to G. B.,

nar. XX.XX.XXXX, uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX,
sumou 998,89 Eur, za obdobie od 19.07.2023 do 03.08.2023 (výrok I.).
Celé dlžné výživné pre navrhovateľku za obdobie od 19.07.2023 do 03.08.2023 vo výške 998,89 Eur
uložil osobe povinnej prispievať na výživu navrhovateľky zaplatiť v jednej splátke, a to do 3 dní od
nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia, k rukám navrhovateľky A. B. (výrok II.).
Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky A. B. zamietol (výrok III.).
O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania (výrok IV.).

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na vyjadrenia účastníkov konania, t.j.
navrhovateľky a osoby povinnej platiť výživné, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 75
ods. 1, 2, § 18, § 19 Zákona o rodine, ako aj v spojení s ust. § 76 ods. 1, 2, 3, § 77 ods. 1, 2, § 78
ods. 1, 2, § 79 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd v tomto konaní poukázal na konanie vedené pred Okresným súdom Žilina sp. zn.
21P/69/2023, ktoré sa začalo na základe návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Návrh na rozvod manželstva podal aj manžel
navrhovateľky dňa 03.04.2024 pod pôvodnou sp.zn. okresného súdu 9P/72/2023. Okresný súd uviedol,že svoje dokazovanie zameral na to, či sú splnené podmienky na priznanie manželského výživného, t.j.
rozdielna životná úroveň manželov, súlad priznania výživného s dobrými mravmi, v konkrétnej veci aj
zánik manželstva a po splnení podmienok na priznanie výživného navrhovateľke posudzoval jeho výšku.

4. Manželia uzavreli manželstvo v roku 1995. Z manželstva pochádzajú 3 deti, v čase vyhlásenia
napadnutého rozsudku okresného súdu už plnoleté, pričom jedno z detí – D. B. je nezaopatrené dieťa,
býva s matkou v spoločnom dome, študuje na strednej škole. Otcovi – G. B. ako osobe povinnej bolo
určené pri rozvode manželstva výživné pre syna D. 500,- Eur mesačne.

5. Manželstvo navrhovateľky a osoby povinnej platiť výživné bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Žilina zo dňa 25.07.2023 sp.zn. 21P 69/2023. V tomto rozsudku nebol konštatovaný dôvod rozvratu
manželstva z dôvodu správania manželky (výlučne alebo prevažne). Výrok o rozvode manželstva
nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2023.

6. Skutočnosť, že povinný prevažne finančne zabezpečoval rodinu nebola sporná. Povinný
navrhovateľke zrušil dispozičné oprávnenie k svojmu účtu k 28.03.2023, posledný výber navrhovateľka
realizovala 07.02.2022 v sume 5.000,- Eur. Následne nebolo preukázané, že by povinný navrhovateľke
prispieval finančnými prostriedkami alebo vecnými plneniami, naposledy jej dal sumu v januári 2022 vo
výške 10.000,- Eur, povinný to nepoprel. V roku 2023 povinný navrhovateľke nedával žiadne peniaze

ani vecné plnenia. Navrhovateľka, keď boli deti malé poskytovala im komplexnú starostlivosť a z tohto
dôvodu nepracovala, starala sa nielen o maloleté deti, ale aj o domácnosť (rodinný dom), vytvárala
manželovi podmienky, aby mohol pracovať.
7. Povinný má vyštudované stredné odborné učilište s maturitou – murár – obkladač. V súčasnosti
má prax v stavebnej činnosti. Navrhovateľka má vyštudované stredné odborné učilište – krajčírka bez

maturity, má prax v masírovaní a administratíve.

8. Navrhovateľka pôvodne požadovala od povinného výživné v sume 1.000,- Eur mesačne, tento návrh
následne zmenila na manželské výživné za 16 dní vo výške 8.774,20 Eur, ktorú zmenu okresný súd
pripustil.

9. Účastníci konania boli manželia od roku 1995 do roku 2023, z ktorého manželstva, ako bolo
uvedené okresným súdom, pochádzajú tri už plnoleté deti. Rozhodujúci bol príjem, majetkové pomery
v rozhodnom období.

10. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 42C 78/2023 mal okresný súd za preukázané, že sa
vedie konanie o vyporiadanie BSM účastníkov konania, predmetom ktorého majú byť nehnuteľnosti,
obchodný podiel vo výške 30 % v obchodnej spoločnosti B., s.r.o., so sídlom v Terchovej, zostatok na
účte navrhovateľky a povinného, osobné motorové vozidlá, nákladné motorové vozidlá a aj vyplatené
podiely na zisku obchodnej spoločnosti B., s.r.o. v mesiaci október 2022 v sume 150.000,- Eur

a v sume 400.000,- Eur v mesiaci september 2023. K dátumu napadnutého rozsudku okresného
súdu v tejto veci nebol vyhlásený rozsudok. Okresný súd uviedol, že navrhovateľka a povinný, ktorí
boli manželmi, vlastnia nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve, v podielovom aj výlučnom
vlastníctve. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bude predmetom samostatného konania
vrátane vyplatenia podielov na zisku, preto z vyplatených podielov na zisku okresný súd nevychádzal pri

zisťovaní životnej úrovne manželov – účastníkov konania, aby rovnaká skutočnosť nebola zohľadnená
v prospech, či v neprospech účastníka konania dvakrát. Nebolo preukázané, že by ktorýkoľvek
z účastníkov preberal na seba neprimerané majetkové riziká alebo sa vzdal bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Nepreukázalo sa, že by navrhovateľka
svojvoľne a bezdôvodne nepracovala, ak poskytovala starostlivosť o domácnosť (rodinný dom) a tri

deti. Navrhovateľka ako živnostníčka mala uzavretú zmluvu s obchodnou spoločnosťou B., s.r.o. asi
8 rokov, kde vykonávala administratívne práce a jej čistý príjem bol 1.600,- Eur zasielaný vždy na
účet povinného, s ktorými peniazmi hospodáril povinný. Povinný musel vedieť, že tieto peniaze idú na
jeho účet, nevykonal nápravu, pričom navrhovateľka logicky zdôvodnila, prečo nežiadala, aby peniaze
boli zasielané na jej účet. Ak príjem z tejto činnosti nemala, prestala ju vykonávať a z tohto dôvodu

pozastavila aj živnostenské oprávnenie, čo bolo prirodzené, ak iné zákazky nemala. Navrhovateľka od
novembra roku 2022 sa zamestnala v obchodnej firme OMNITRADE, s.r.o. na 6-hodinový pracovný
úväzok ako chyžná. Jej čistý mesačný príjem v roku 2023 bol cca 700,- Eur netto a v roku 2022 500,-
Eur netto. Príjem navrhovateľky tak podľa okresného súdu nevylučoval možnosť priznania manželskéhovýživného. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľka zrozumiteľne a logicky vysvetlila, prečo prestala
vykonávať práce ako živnostníčka pre firmu B., s.r.o., pokiaľ jej odmena nebola vyplácaná na jej účet, ale
na účet povinného, a preto by nebolo spravodlivé za týchto okolností kvalifikovať konanie navrhovateľky,

ako vzdanie sa výhodnejšieho zárobku. V súčasnosti navrhovateľka pracuje v práci, ako jej to umožnil
trh práce, pričom bolo treba zohľadniť, že dlhú dobu nepracovala, lebo sa starala o domácnosť a tri
maloleté deti.

11.Podľavykonanéhodokazovaniaokresnýsúdmalzazistenéanebolotoanimedziúčastníkmisporné,

že povinný vlastní 30%-ný podiel v obchodnej spoločnosti B., s.r.o., v tejto spoločnosti je zamestnaný
s čistým príjmom cca 2.200,- Eur mesačne, ktorý príjem bol v rozhodnom období od mesiaca september
2022 do augusta 2023.
12. V období, za ktoré navrhovateľka žiadala manželské výživné, s povinným už spolu nebývali
v spoločnej domácnosti a v tom čase žil s navrhovateľkou ešte maloletý syn D. B. a plnoletý syn G..

13. Okresný súd ustálil dobu, za ktorú by bolo možné priznať manželské výživné od 19.07.2023, kedy
bol podaný návrh na okresný súd do 03.08.2023 (výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť
dňa 04.08.2023).

14. Okresný súd zdôvodnil, prečo nevykonal dôkaz navrhnutý právnym zástupcom povinného, a to

obhliadku nehnuteľnosti a znalecký posudok v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

15. Za ustálenia doby, za ktorú bolo možné priznať manželské výživné, posudzoval majetkové pomery
účastníkov konania s vyhodnotením ako nie excesívne rozdielne. Tak navrhovateľka, ako aj povinný
vlastnia nehnuteľnosti aj hnuteľné veci, majú rodinné domy, v ktorých bývajú, aj motorové vozidlá. Ani

jeden z účastníkov konania nie je invalidný alebo so zníženou pracovnou schopnosťou. Ich schopnosti
amožnostisúvzásaderovnaké(vzdelanie,prax),ajkeďpovinnýzvýživnéhomázpodnikaniapodstatne
vyšší príjem. Ich zdravotný stav je v zásade primeraný ich veku. Navrhovateľka a povinný nežijú
v spoločnej domácnosti a nežili ani v rozhodnej dobe pre určenie výživného, ktorú skutočnosť zobral
okresný súd do úvahy.

16. Okresný súd zisťoval príjem navrhovateľky, príjem povinného, výdavky navrhovateľky a povinného,
ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

17. Priemerný mesačný príjem mal povinný v rozhodnom období 6.198,93 Eur a navrhovateľka mala

príjem 599,32 Eur. Príjem účastníkov konania určený matematicky, okresný súd určil nasledovne: príjem
povinného6.198,93Eurpluspríjemnavrhovateľky599,32Eurspolu6.798,25Eur.Rovnakomatematicky
zistený priemerný príjem účastníkov konania za rozhodné obdobie každého z nich predstavoval
3.399,125 Eur. Navrhovateľka však mala príjem 599,32 Eur, preto na dorovnanie životnej úrovne len
matematicky by jej patrila suma 2.799,80 Eur.

18. Okresný súd do príjmu povinného v rozhodnom období nezahrnul vyplatené podiely na zisku v roku
2022 v sume 150.000,- Eur a po rozvode manželstva v roku 2023 400.000,- Eur, pretože tieto finančné
prostriedky patria podľa ustálenej súdnej praxe do BSM (aj v súvislosti s 30%-ným obchodným podielom
povinného v obchodnej spoločnosti B., s.r.o.) – do BSM manželov patria výnosy z obchodného podielu,

predovšetkým podiel na zisku, za predpokladu, že boli vyplatené. Takýto návrh bol daný aj v návrhu
na vyporiadenie BSM účastníkov konania, preto pokiaľ by okresný súd túto sumu zohľadnil aj v konaní
o určenie manželského výživného, navrhovateľka by sa podieľala na jednej časti majetku dvakrát, čo
by nebolo spravodlivé.

19. Výdavky na strane povinného okresný súd ustálil priemerne mesačne za rozhodné obdobie 1.700,-
Eur a u navrhovateľky priemerne mesačne 970,- Eur. Okresný súd porovnal výdavky obidvoch manželov
a zistil rozdiel v prospech povinného 57%. Z rozdielnych príjmov a výdavkov účastníkov konania
okresný súd uzavrel, že ich životná úroveň nie je v zásade rovnaká, a to v neprospech navrhovateľky.
Okresný súd nezistil sociálnu odkázanosť navrhovateľky (manželky) na výživné, ale len zásadne

rozdielnu životnú úroveň manželov – účastníkov konania. Následne okresný súd zameral dokazovanie
na vyrovnanie rozdielu životnej úrovne manželov – účastníkov konania, a to formou určenia výživného
pre navrhovateľku. Povinný si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci ich životná úroveň bola
podstatne rozdielna, preto navrhovateľka bola aktívne legitimovaná na podanie návrhu na určeniemanželského výživného. Dané konanie bolo možné začať len na návrh, preto navrhovateľke nebolo
možné priznať viac, ako požadovala a výživné nebolo možné priznať spätne v zmysle § 77 ods. 1 Zákona
o rodine.

20. Okresný súd konštatoval, že povinný objektívne má vyššie výdavky najmä na stravu, náročnejšiu
prácu na čas, psychické vypätie, reprezentáciu a regeneráciu, prihliadol, že povinný má vyššie príjmy,
ale na tieto vyššie príjmy musel vynaložiť aj vyššie úsilie.

21. Okresný súd zdôraznil, že manželské výživné sa neurčuje matematickou – mechanickou rovnosťou,
ale ide skôr o dosiahnutie spravodlivej rovnosti. Uviedol všeobecné zásady a ustálenú súdnu prax pri
rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na určenie manželského výživného a následne dospel k záveru,
že životná úroveň navrhovateľky a povinného ako bývalých manželov nie je v zásade rovnaká, preto
určil výšku manželského výživného pre navrhovateľku, pričom prihliadol na skutočnosť, že v období,
za ktoré sa určuje výživné, navrhovateľka nemala prístup k spoločným finančným prostriedkom, ktorá

skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, vyplývala z vykonaného dokazovania.

22. Pri určovaní výšky výživného okresný súd porovnal príjmy účastníkov konania, ich výdavky, určil ich
percentuálnypomer.Použilpercentovyjadrujúcerozdielnevýdavkyspoločnesdruhýmpercentom,ktoré
podľa názoru okresného súdu vyjadruje rozdielnu starostlivosť účastníkov konania najmä o domácnosť

a maloleté deti. Okresný súd zohľadnil starostlivosť navrhovateľky o domácnosť a deti aj v čase,
kedy účastníci konania žili v spoločnej domácnosti s poukázaním na elementárnu spravodlivosť.
Navrhovateľka v dobe, keď maloleté deti boli v menšom veku nepracovala, pretože vychovávala aj
povinnému tri deti a vytvárala mu zázemie pre prácu, čím mala menší priestor na zvyšovanie kvalifikácie,
získanie praxe, prípadne na podnikanie. Na druhej strane povinný finančne zabezpečoval rodinu,

pokiaľ žili v spoločnej domácnosti. Starostlivosť navrhovateľky o domácnosť, deti okresný súd vyjadril
druhým percentom, a to 12,12%, aj po zohľadnení, že povinný podstatne finančne zabezpečoval
rodinu, pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, ich majetkové pomery, schopnosti a možnosti. K percentu
57% - rozdielne výdavky, okresný súd prirátal druhé percento 12,12% - starostlivosť navrhovateľky
o domácnosť a deti, spolu 69,12%, čo bolo konečné percento použité okresným súdom pri výpočte

výživnéhoprenavrhovateľku,ktorépredtýmzistillenjednoduchýmmatematickýmvýpočtom(spočítaním
príjmu navrhovateľky a povinného : 2 osoby a odpočítanie priemerného príjmu navrhovateľky, ktorý
reálne dosahovala). Z matematicky zistenej sumy, ktorou by bolo potrebné dorovnať príjem manželov
– 2.799,80 Eur okresný súd percentom 69,12% zistil výživné navrhovateľky na sumu 1.935,36 Eur
(2799,80 Eur x 0,6912). V predmetnej veci sa však určovalo výživné za pomernú časť prelomu mesiacov

júl 2023 a august 2023, preto výživné za túto pomernú časť predstavovalo sumu 998,89 Eur (1.935,36
Eur delené 31 dní v mesiaci krát 16 dní – doba za ktorú bolo určené výživné). Okresný súd skonštatoval,
že životná úroveň navrhovateľky a povinného nie je rovnaká a aby sa naplnila zákonná požiadavka
„v zásade rovnakej životnej úrovne“ rozhodol tak, že navrhovateľka má právo na výživné v sume
998,98 Eur za 16 dní. Nebolo akceptovateľné, aby sa vyzdvihovala len jedna skutočnosť, a to finančné

zabezpečovanie rodiny nad ostatný komplex skutočností.

23. Okresný súd poukázal aj na inštitút dobrých mravov, t.j. skúmal, či je priznanie výživného
navrhovateľke v súlade s dobrými mravmi a nezistil, že by priznanie výživného bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že skôr konanie povinného prispelo k rozvratu

manželstva. Okresný súd prihliadol na dĺžku trvania manželstva (28 rokov), výchovu troch detí,
nadobudnutie spoločného majetku a nezistil, že by dôvody rozvratu manželstva vytvárali prekážku
priznania výživného navrhovateľke z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.

24. Okresný súd nevyhovel navrhovateľke na určenie výživného v celom rozsahu, ktorá žiadala sumu

8.774,20 Eur, preto jej návrh v časti nepriznanej navrhovanej výšky výživného zamietol.

25. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol za aplikácie § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak nebol zistený dôvod postupu podľa § 55 CMP.

26. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie povinný podaním zo dňa
17.10.2024. Požadoval, aby o termíne odvolacieho konania bol vyrozumený elektronicky na e-
mailovú adresu uvedenú v podanom odvolaní. Povinný napadol rozsudok okresného súdu vo výroku I.
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP. Poukázal na ustálenú judikatúru Európskehosúdu pre ľudské práva, náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, rozhodnutia Ústavného
súdu SR s námietkou, že rozhodnutie okresného súdu nezodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu. Okresný súd nedal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na

podstatné otázky, neuviedol dostatočne dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a tým došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Povinný považoval napadnutý rozsudok okresného súdu za
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, za nezrozumiteľný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nie je možné sa dozvedieť o rozsahu výdavkov povinného v rozhodnom období a rovnako okresný súd
neposkytol odpoveď k námietke povinného, ktorá sa vzťahovala k vzdaniu sa zárobku navrhovateľkou

v sume 1.600,- Eur mesačne bez dôležitého dôvodu (§ 75 Zákona o rodine). Povinný uviedol, že
základným predpokladom pre určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle § 71 ods. 1
Zákona o rodine je, že ich životná úroveň nie je v zásade rovnaká. Uvedené sa neuplatňuje len z pohľadu
výškypríjmuaniejemožnézarovnakúživotnúúroveňpovažovaťmatematickyzhodnémnožstvopeňazí
u obidvoch manželov, ale je potrebné skúmať potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a pomery
povinného, ako aj prihliadnuť na starostlivosť o spoločnú domácnosť. Okresný súd sa podľa povinného

priklonil len k matematickému výpočtu výživného bez zohľadnenia uvedených špecifík. Navrhovateľka
mala v rozhodnom období mesačný príjem z pracovného pomeru pre spoločnosť OMNITRADE, a.s. viac
ako 900,- Eur netto, pracovala ako chyžná na 6-hodinový pracovný úväzok a do konca októbra 2022
mala príjem aj z činnosti pre obchodnú spoločnosť B., s.r.o. v sume 1.600,- Eur netto mesačne. Povinný
mal príjem zo spoločnosti B., s.r.o. v sume 2.150,- Eur a iný príjem nemá. Čo sa týka sumy 1.600,- Eur,

ide o odmenu navrhovateľky, ktorá jej bola povinným odovzdaná.
Okresný súd nemal započítať ako príjem povinného sumu vo výške 44.125,40 Eur, pretože nejde
o príjem povinného, ale o vyplatenie poistného. Bolo preukázané, že povinný, keď bol doma, sa venoval
deťom, spoločnej domácnosti, údržbe spoločného majetku a okrem syna D., na výživu ktorého povinný
podľa rozhodnutia súdu platí výživné 500,- Eur mesačne, poskytoval navrhovateľke finančnú pomoc

a podporu. Podľa povinného navrhovateľka sa bezdôvodne vzdala lepších príjmov. Pre spoločnosť B.,
s.r.o. vykonávala administratívne práce za odmenu 1.600,- Eur v čistom, ktorá jej bola uhrádzaná na účet
a sama listom zo dňa 12.10.2022, teda po odchode zo spoločnej domácnosti, túto spoluprácu ukončila.
Navrhovateľke nič nebránilo oznámiť osobný účet, prípadne založiť si vlastný podnikateľský účet, na
ktorý by jej odmena bola vyplácaná. Ak sa navrhovateľka nedomáhala vyplácania tejto odmeny 1.600,-

Eur v čistom mesačne pre pokoj v domácnosti, uvedené neobstojí, ak v tom čase účastníci konania nežili
spolu 1 rok v spoločnej domácnosti. Okresný súd tieto skutočnosti nesprávne vyhodnotil a následne
nesprávne právne posúdil (ust. § 75 Zákona o rodine). Navrhovateľka pracuje len na 6-hodinový
pracovný úväzok ako chyžná, pričom disponuje živnostenským oprávnením, má masérsky kurz, 10
rokov praxe v oblasti administratívnych prác, teda pri vynaložení vyššieho úsilia je v jej schopnostiach,

možnostiach zabezpečiť si stabilný príjem na úhradu svojich potrieb, ak jej zdravotný stav je dobrý, je
v produktívnom veku. Bolo potrebné vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných,
zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa každého z manželov – účastníkov konania, spôsobu ich
života. Mala byť zhodnotená namáhavosť práce vykonávanej povinným, keď jeho práca je značne
časovo náročná na cestovanie, stresujúca, spočíva najmä v pracovných cestách na stavby, za klientmi,

v získavaní a udržiavaní zákazníkov, čo nemôže byť na ujmu povinného, pokiaľ ide o starostlivosť o deti
a spoločnú domácnosť.
V ďalšej časti odvolania povinný poukázal na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Mimomanželský
vzťah povinného navrhovateľka v návrhu na rozvod neuviedla, opustila spoločnú domácnosť spontánne
bez nejakého upozornenia, vymenila zámky na rodinnom dome, povinný po návrate „z týždňovky“ si

musel ihneď zariadiť vlastné bývanie, navrhovateľka sa nezaujímala o povinného, keď mal zdravotné
problémy. Potom, čo navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, bolo preukázané, že si plnil
vyživovaciu povinnosť, dával jej peniaze v hotovosti, sama si brala peniaze z trezoru, zo súkromného
účtu, mala bankomatovú kartu, väčšinou vyberala 5.000,- Eur a tieto skutočnosti zostali okresným
súdom nepovšimnuté. Navrhovateľka zostala bývať v zariadenom rodinnom dome, v prevažnej miere

využíva majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa povinného neboli zistené
okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie ochrany navrhovateľke formou určenia výživného v súdom
priznanej výške. Okresný súd nezdôvodnil, prečo nevykonal dôkazy navrhnuté povinným týkajúce sa
výdavkov povinného. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh navrhovateľky bude
v celom rozsahu zamietnutý.

27. V zákonnej lehote podala odvolanie aj navrhovateľka podaním zo dňa 21.10.2024. Žiadala
o oznámenie termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacím súdom. Ako dôvody odvolania
poukázala na ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť tak, žežalobe bude vyhovené v celom rozsahu. Podľa jej názoru rozhodnutie okresného súdu je spracované
prehľadne, ale namietala, že okresný súd nezobral do úvahy príjmy povinného vyjadrené v odseku
27. odôvodnenia napadnutého rozsudku s odôvodnením, že budú riešené v konaní o vyporiadaní ich

spoločného BSM. Okresný súd nezobral do úvahy, že povinný vybral z účtu v období od 01.07.2022
do 31.08.2023 sumu vo výške presahujúcu 500.000,- Eur. Pri určení manželského výživného okresný
súd nevychádzal z matematickej rovnosti, ale prihliadal na dosiahnutie spravodlivej rovnosti. Okresný
súd správne zhodnotil, že životná úroveň účastníkov konania v zásade nie je rovnaká, a preto na
mieste uložil povinnému platiť výživné, avšak nesprávne stanovil rozdiel v tejto životnej úrovni. Povinný

vybral zo svojho účtu, ku ktorému navrhovateľka nemá prístup, sumu vyššiu ako 500.000,- Eur a
disponovanie týmito peňažnými prostriedkami povinný nepoprel, ani sumy uvedené v odseku 27.
odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, z čoho je zrejmé, že životná úroveň povinného
je nepomerne vyššia ako navrhovateľky. Podľa navrhovateľky sa aj príjmy uvádzané v odseku 27.
odôvodnenia napadnutého rozsudku mali zohľadniť pri stanovení výživného. Podľa navrhovateľky nie
je vôbec isté, či a ako budú sumy uvádzané v odseku 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku pri

vyporiadaní BSM zohľadnené.
K odvolaniu povinného navrhovateľka uviedla, že okresný súd zrozumiteľne formoval svoje myšlienkové
pochody, logickým a prehľadným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie. Navrhovateľka sa len
nestotožňuje s rozsudkom okresného súdu, ktorým bola stanovená výška výživného, teda s právnym
posúdením veci. Nebolo preukázané, že by povinný znášal časť nákladov na bývanie navrhovateľky

a už vôbec nie, že by zabezpečoval opravu spoločných nehnuteľností. Povinný sa spoločnej
domácnosti venoval len sporadicky. Odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti bol vyvrcholením
dlhšie pretrvávajúcej neúcty povinného, ponižovania, hádok, ktoré navrhovateľka odmietla znášať.
Navrhovateľka ako dôvod rozvodu uviedla aj existenciu iného vzťahu povinného.

28.Kodvolaniunavrhovateľkysavyjadrilpovinnýpodanímzodňa11.11.2024.Uviedol,ženavrhovateľka
nepreukázala a okresný súd nezistil, že by povinný žil na vyššej úrovni ako navrhovateľka. Povinný
neviedol spôsob života, ktorý by vybočoval zo štandardnej úrovne. Podstatou inštitútu manželského
výživného je vyrovnanie životnej úrovne manželov. V konaní o vyporiadaní BSM navrhovateľka
vyplatené sumy uvádzané v odseku 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku žiadala ako masu BSM

vysporiadať a pokiaľ by okresný súd na ne prihliadol aj v konaní o určení manželského výživného, tak by
navrhovateľka získala výhodu dvakrát, čo by nebolo spravodlivé. Pokiaľ ide o výber sumy 500.000,- Eur
za obdobie od 01.07.2022 do 31.08.2023 povinný v konaní produkoval tvrdenia, dôkazy k preukázaniu
výdavkov za toto obdobie a rovnako podaním zo dňa 18.09.2023 špecifikoval svoje výdavky na
rekonštrukciu rodinného domu súpisné číslo XXXX, súpisné číslo XXX. K týmto výdavkom navrhol

vykonať dôkazy a tieto okresný súd zamietol. Dôvod, prečo tieto výdavky nezohľadnil v napadnutom
rozsudku, nevysvetlil. Pokiaľ ide o príjmy navrhovateľky 1.600,- Eur v čistom a nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia, povinný odkázal na svoje odvolanie. V návrhu na rozvod navrhovateľka
mimomanželský vzťah povinného neuviedla. Povinný zotrval na odvolacom návrhu.

29. K vyjadreniu povinného sa vyjadrila navrhovateľka v podaní zo dňa 13.11.2024. S tvrdeniami
povinného nesúhlasila. Investície do majetku tvoriaceho BSM boli realizované naposledy na jar roka
2022, teda v období, ktorého sa nemôže týkať výber peňažných prostriedkov vo výške presahujúcej
sumu 500.000,- Eur z účtu povinného v období od 01.07.2022 do 31.08.2023. Tvrdenia povinného
sú nepravdivé. Povinný sa na pojednávaní nevedel vyjadriť k žiadnej konkrétnej otázke navrhovateľky

týkajúcej sa výberu peňažných prostriedkov z účtu. Neochota povinného riadne odpovedať na otázky
musí byť vyhodnotená v jeho neprospech.

30. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril povinný podaním zo dňa 03.12.2024. Podľa povinného
vyjadrenie navrhovateľky je neudržateľné, vnútorne protirečivé, rozporné. Výdavky povinný špecifikoval,

tieto preukázal podľa podania zo dňa 18.09.2023. Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 13.11.2024
pripúšťa výdavky povinného, ale neuviedla, na základe akých skutočností dospela k ustáleniu časového
obdobia na jar 2022, nepredkladá žiadne dôkazy. Toto tvrdenie navrhovateľky, t.j. ohraničené časovým
horizontom jar 2022 je v rozpore s jej vyjadreniami na pojednávaní konanom dňa 29.11.2023. Povinný
sa k výdavkom vyjadril konkrétne, opakovane a nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že by sa povinný

nevedel k týmto skutočnostiam vyjadriť.

31. Do momentu konania, rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.32. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP), na základe
odvolaniapodanéhovzákonnejodvolacejlehoteosobamioprávnenými,atonavrhovateľkouapovinným
prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust.
§ 65, § 66 CMP a contrario v spojení s ust. § 155 CMP napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3 : 0.
33. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané navrhovateľkou

a povinným bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/251/2024-672 zo dňa 02.01.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 02.01.2025, upovedomením o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP elektronicky účastníkom konania
prostredníctvom ich zástupcov na e-mailové adresy uvedené v podaných odvolaniach, zástupcovi

navrhovateľky do elektronickej schránky a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho
boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

34. Predmetom konania pred okresným súdom bolo navrhovateľkou uplatnené manželské výživné
proti povinnému, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu, s ktorým nesúhlasila tak

navrhovateľka, ako aj povinný. Navrhovateľka na základe vykonaného dokazovania mala za to, že
bolo nevyhnutné podanému návrhu na manželské výživné vyhovieť v celom rozsahu a priznať za
rozhodné obdobie sumu 8.774,20 Eur, oproti odvolacím námietkam povinného, ktorý žiadal návrh
navrhovateľky na manželské výživné v celom rozsahu zamietnuť, pretože okresný súd sa priklonil
len k matematickému výpočtu výživného bez zohľadnenia výdavkov povinného, resp. nesprávneho

ustálenia výšky výdavkov a príjmov povinného, nezohľadnenia, že sa navrhovateľka bezdôvodne vzdala
lepších príjmov. Navrhovateľka na druhej strane mala za to, že nebola zohľadnená životná úroveň
povinného, ktorá je nepomerne vyššia od navrhovateľky a považovala za nesprávne právne posúdenie
veci,pokiaľokresnýsúdpristanovenívýživnéhonezohľadnilpoložkyuvedenévodseku27.odôvodnenia
napadnutého rozsudku, t.j. keď nezahrnul vyplatené podiely na zisku v sume 150.000,- Eur v roku 2022

a v roku 2023 v sume 400.000,- Eur, ktoré podľa záveru okresného súdu patria do BSM manželov, t.j.
navrhovateľky a povinného ako účastníkov tohto konania, ktoré je predmetom samostatného súdneho
konania.

35. Povinný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku

okresného súdu, nedostatočné odôvodnenie, na základe čoho napadnutý rozsudok nepredstavuje
garanciu práva na spravodlivý proces.

36. K uvedenému odvolaciemu dôvodu povinného krajský súd uvádza, že nebol relevantný. Hoci
napadnutý rozsudok okresného súdu je svojím zdôvodnením a počtom strán obsiahlejší, i napriek

uvedenému predstavoval spôsobilý predmet posudzovania odvolacím súdom, keď je rozsudkom,
v obsahu ktorého sú dodržané náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozsudku uviedol vyjadrenia účastníkov, konkrétne dôkazy, z ktorých vychádzal, vyjadril skutkové
zistenia, ktoré následne právne posúdil za aplikácie ním citovaných zákonných ustanovení. Inými
slovami vyjadrené krajským súdom, z napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmý skutkový ako

aj právny záver.

37. Konanie o návrhu navrhovateľky na manželské výživné je konaním, ktoré možno začať len na
návrh (§ 71 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine v spojení s ust. § 155 CMP), preto odvolací súd bol
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania tak navrhovateľky, ako aj povinného. Okresný súd správne

ustálil dobu, za ktorú bolo možné priznať manželské výživné, a to dobu od 19.07.2023, kedy bol
podaný návrh navrhovateľkou na okresný súd, podaním ktorého začalo súdne konanie, do 03.08.2023
za rešpektovania dátumu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 25.07.2023, sp.
zn. 21P/69/2023, ktorým bolo manželstvo navrhovateľky a povinného rozvedené a výrok o rozvode
manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2023. Táto ustálená doba na posúdenie návrhu

navrhovateľky na manželské výživné sa ani nestala predmetom podaných odvolaní.
38. Postupom okresného súdu, výsledkom ktorého bol napadnutý rozsudok, nedošlo k zásahu do práva
povinného na spravodlivý proces. Účastníci daného konania pred okresným súdom mali umožnené
využívať všetky právne inštitúty, predkladať súdu vyjadrenia, označovať dôkazy. Z práva na spravodlivýsúdny proces pre procesnú stranu ale nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo

procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Pokiaľ povinný namietal procesný postup okresného súdu, t.j. nevykonanie navrhnutých dôkazov
v rovine výdavkov povinného a v napadnutom rozsudku podľa povinného absentuje vyjadrenie záverov
k výdavkom povinného, tak krajský súd uvádza, že okresný súd v potrebnom a dostatočnom rozsahu

vykonal dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o podanom návrhu navrhovateľkou o manželské
výživné a v rovine dokazovania, resp. v poskytnutých tvrdeniach a dôkazoch povinným akceptoval Čl.
10 CMP, ktorému postupu nebolo možné zo strany krajského súdu nič vytknúť, a preto aj odvolací
súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Rozsudok okresného súdu netrpí
namietanouvadounepreskúmateľnosti,resp.nezrozumiteľnostiprijatýchzáverovsúdomprvejinštancie,
pokiaľ rozsudok napadnutý odvolaním povinného uvádza stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania, skutkový stav, citáciu právnych predpisov, z ktorých okresný
súd vyvodil svoje právne názory, ktoré vysvetlil v odôvodnení. Rozsudok okresného súdu jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Okresný súd ako všeobecný
súd a rovnako ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia, čo napadnutý rozsudok okresného súdu spĺňa. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
však neznamená, že na každý argument účastníka konania je súd povinný dať podrobnú odpoveď.
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Závery vyjadrené

v napadnutom rozsudku okresného súdu sú zrozumiteľné a presvedčivé, preto odvolací súd dospel
kzáveru,žerozsudoksúduprvejinštanciespĺňakritériapreriadneodôvodňovaniesúdnehorozhodnutia,
a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny. V hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.

39. Krajský súd upriamuje pozornosť na rozsah a dôvody odvolania povinného obsiahnuté v podaní zo
dňa 17.10.2024, keď vzhľadom k návrhovému konaniu bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolaniatakvyjadrenýchpovinným,akoajnavrhovateľkouvzákonnejodvolacejlehote(§65,§66CMP
a contrario), a preto na následné podania účastníkov podľa postupu v zmysle ust. § 373 ods. 3, § 374
ods. 1, 2 CSP nebolo možné prihliadať ako na odvolacie dôvody uvedené v zákonnej odvolacej lehote.

40. Spoločne k odvolacím dôvodom navrhovateľky a povinného krajský súd uvádza, že súdom
prvej inštancie boli správne aplikované ust. § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Okresný
súd kvalifikovane zistil osobné, majetkové a zárobkové pomery navrhovateľky a povinného, ako aj
odôvodnené výdavky na ich stranách so vzatím do úvahy rozhodného obdobia. Okresný súd sa

dostatočne vysporiadal aj s tým, že neboli zistené dôvody pre nepriznanie výživného podľa § 75 ods.
2 Zákona o rodine (pre rozpor s dobrými mravmi). Vykonaným dokazovaním správne skonštatoval, že
nezistil, že by priznanie výživného navrhovateľke bolo v rozpore s dobrými mravmi.
41. K podstate danej veci krajský súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi
v zmysle ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine vzniká uzavretím manželstva a končí jeho zánikom.

Prostredníctvom tohto inštitútu sa okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie
požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Požiadavka
rovnakej životnej úrovne manželov v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine je odôvodnená ich rovnakým
postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve (§ 18 Zákona o rodine).

42. Okresný súd pri určení výživného navrhovateľke vychádzal zo základného princípu, že zásada
rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú len z ich
zárobkov. Aj v tomto prípade platí ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného
súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové
pomery povinného. Výživné možno určiť až od podania návrhu na súd, pričom manžel alebo manželka

je legitimovaný na podanie návrhu na určenie výživného zo strany druhého manžela, ak je jeho
životná úroveň nižšia ako životná úroveň druhého manžela. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Výživné oprávnenému patrí v prípade, ak
druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. V samotnomkonaní súd zisťuje stav, či povinný manžel (ne)plní svoju vyživovaciu povinnosť, zisťuje osobné, rodinné
a majetkové pomery manželov, odôvodnené potreby oprávneného i povinného manžela, ako aj ich
možnosti a schopnosti. Zároveň sa súd zaoberá aj otázkou starostlivosti o domácnosť a o deti.

43. Okresný súd vecne správne pri hodnotení pomerov navrhovateľky a povinného zobral do
úvahy samotnú starostlivosť navrhovateľky o domácnosť, deti, čo vyjadril v odseku 51. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ako aj, že povinný finančne zabezpečoval rodinu, pokiaľ žili v spoločnej
domácnosti. Okresný súd požiadavku rovnakej životnej úrovne navrhovateľky a povinného neuplatňoval

len z pohľadu výšky príjmu a ani za rovnakú životnú úroveň nepovažoval matematicky zhodné
množstvo peňazí u obidvoch manželov, pretože podrobne skúmal potreby navrhovateľky, schopnosti,
možnosti a pomery povinného a prihliadol na starostlivosť navrhovateľky o spoločnú domácnosť a deti.
Nepochybne starostlivosť navrhovateľky o spoločnú domácnosť a deti má svoju finančnú hodnotu,
čo percentom vyjadril okresný súd v odseku 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku 12,12% po
zohľadnení, že povinný podstatne finančne zabezpečoval rodinu. Po zistení všetkých skutočností

okresný súd dospel k správnemu záveru, že životná úroveň navrhovateľky a povinného v rozhodnom
období nebola v zásade rovnaká.

44. Okresný súd na základe dostatočného dokazovania správne ustálil príjem navrhovateľky
v rozhodnom období 599,32 Eur (odsek 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a rovnako vecne

správne ustálil príjem povinného v rozhodnom období v sume 6.198,93 Eur (odsek 28. odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Povinný v odvolaní namietal, že do príjmov nemal byť zahrnutý príjem v sume
44.125,40 Eur, keďže sa nejednalo o príjem povinného, ale vyplatenie poistného, avšak okresný súd
jasne skonštatoval, že vychádzal z príjmu povinného podľa správ zamestnávateľa a z výpisu z jeho
osobitného účtu, na ktorom jednotlivé sumy povinný nevedel hodnoverne vysvetliť a pokiaľ boli pripísané

na jeho účet, išlo o príjmové položky povinného, a tým nebol vecne správny odvolací dôvod povinného
ani v tomto smere.

45. Povinný v odvolaní namietal, že do príjmov navrhovateľky mala byť započítaná aj odmena za
administratívne práce v sume 1.600,- Eur mesačne v čistom, pretože podľa povinného sa navrhovateľka

bezdôvodne vzdala tohto príjmu. Krajský súd neposúdil tento odvolací dôvod ako relevantný a stotožnil
sa s odôvodnením, ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku, keď podľa výsledkov
dokazovania dohodnutá odmena navrhovateľke za administratívne práce v spoločnosti B., s.r.o.,
v ktorej majetkovo a personálne vystupoval a vystupuje povinný, bola poukazovaná na účet povinného.
V tomto smere s ohľadom na narušené vzťahy medzi navrhovateľkou a povinným si podľa vyjadrenia

navrhovateľky táto nemohla dovoliť žiadať tieto peniaze zasielať na jej osobný účet. Vzhľadom
k výsledkom dokazovania sa táto odmena nemohla premietnuť do príjmov navrhovateľky, a to ani
z pohľadu, že by svojím postupom, resp. v dôsledku svojich krokov sa mala bezdôvodne vzdať tohto
príjmu. Okresný súd uviedol v odseku 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku výdavky povinného po
ich ustálení na základe tvrdení povinného a vykonaného dokazovania. Okresný súd sa v odseku 17.

odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne vyjadril aj k tomu, že čistý príjem navrhovateľky 1.600,- Eur
mesačne za vykonávané administratívne práce v spoločnosti B., s.r.o. bol zasielaný na účet povinného.
Nazákladevykonanéhodokazovaniaalogickéhovysvetlenianavrhovateľkynebolanámietkapovinného
vyhodnotená v tej rovine, že by sa navrhovateľka vzdala výhodnejšieho zárobku tak, ako to vyjadril
okresný súdu aj v odseku 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ak táto suma bola vyplácaná na účet

povinného, nie na účet navrhovateľky, ktorá súčasne zrozumiteľne zdôvodnila, prečo prestala vykonávať
práce ako živnostníčka pre firmu B., s.r.o..

46. Nebol relevantný odvolací dôvod navrhovateľky, ktorá namietala nesprávny postup okresného súdu
pri určení manželského výživného, ak do príjmu povinného neboli zahrnuté podiely na zisku. Okresný

súd vecne správne v odseku 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o vyplatené
podiely na zisku v roku 2022 v sume 150.000,- Eur a po rozvode manželstva v roku 2023 v sume
400.000,- Eur, tak tieto podľa ustálenej súdnej praxe patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželovabudúpredmetomvyporiadaniavinomsúdnomkonaníanemohlibyťtakzohľadnenévkonaní
o určení manželského výživného, pretože navrhovateľka by sa na tejto časti majetku potom podieľala

dvakrát. Takémuto postupu a záveru okresného súdu nebolo možné nič vytknúť.47. Okresný súd správnym spôsobom vyjadril výdavky navrhovateľky a povinného v odsekoch 35.,
36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré u povinného boli priemerne mesačne 1.700,- Eur
a u navrhovateľky 970,- Eur a pri porovnaní týchto výdavkov zistil rozdiel v prospech povinného 57 %.

48. Okresný súd po vykonanom dokazovaní presvedčivo skonštatoval, že povinný si vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľke v rozhodnom období neplnil, a preto nebolo namieste namietanie
povinným, že okresný súd nezobral do úvahy to, že povinný mal dávať peniaze navrhovateľke, že si
sama vyberala peniaze zo súkromného účtu, keď potrebovala a podobne. Tieto tvrdenia povinného

navrhovateľka rozporovala, pričom výsledky dokazovania potvrdili, že navrhovateľke bolo zrušené
dispozičnéoprávneniekúčtupovinnéhok28.03.2023aposlednývýbernavrhovateľkouboluskutočnený
dňa 07.02.2022 v sume 5.000,- Eur.

49. Ako uviedol krajský súd v odôvodnení tohto rozsudku vyššie, okresný súd aplikoval ust. § 75 ods.
2 Zákona o rodine a zaoberal sa tým, či bolo možné navrhovateľke priznať výživné. V zmysle § 75

ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane
oprávneného, t.j. u navrhovateľky. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie,
poctivosti a dôvery. Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie.
Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne
posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Posúdenie toho, či ide o porušenie dobrých mravov alebo

nie, je v konečnom dôsledku na rozhodnutí súdu. Súd musí vec z hľadiska dobrých mravov posudzovať
konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov
v čase a mieste. V danej veci odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti záverov okresného súdu,
ktorý správne vyhodnotil ustálený skutkový stav a tento aj náležite subsumoval pod právnu normu
obsiahnutú v ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine tým, že predmetné ustanovenie Zákona o rodine

neaplikoval, ak nezistil konanie navrhovateľky ako osoby oprávnenej, ktoré by vylučovalo priznať
výživné, nevzhliadol dôvod na vyhodnotenie takého konania navrhovateľkou, ktoré by bolo rozporné
s dobrými mravmi. Podľa výsledkov dokazovania bolo skôr preukázané, že konanie povinného prispelo
k rozvratu manželstva.

50. Nebolo možné akceptovať odvolací dôvod povinného v tom, že by okresný súd neaplikoval
všetky zákonom vyžadované východiská pre posúdenie manželského výživného. Nemožno súhlasiť ani
s námietkou povinného, že sa okresný pri rozhodnutí priklonil len k matematickému výpočtu výživného.
Pokiaľ aj okresný súd pri zisťovaní príjmov, výdavkov účastníkov konania, ich osobných, majetkových
a zárobkových pomerov, uviedol výpočet pre určenú výšku výživného sumou 998,89 Eur (odseky 53.,

54., 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku), tak tento bol nevyhnutný k preskúmateľnosti určenej
výšky výživného, t.j. k preskúmaniu, z akých položiek, ustálených súm okresný súd vychádzal, aby
výsledok určenej výšky výživného mohol byť podrobený prieskumu, ktorý postup súdu prvej inštancie
nie je možné zúžiť tak, ako to jednostranne uviedol povinný v odvolaní, len k „matematickému výpočtu
výživného“.

51. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov navrhovateľky ani povinného, preto vo
vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.