Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117232031
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4117232031.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1) A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXXX/XX, Nitra., 2) A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XXX, E. G., 3)
A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, D., 4) I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, D., žalované v 2.
až 4. rade zastúpené JUDr. Juraj Bilický, advokát, so sídlom Farská 8, Nitra, proti žalovanej: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, I., o zaplatenie sumy 6 000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1. až 4. rade sumu vo výške 2 837,39 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Znalcovi priznáva nárok na náhradu znalečného proti žalobcom v 1. až 4. rade v rozsahu 52,71%
a proti žalovanej v rozsahu 47,29%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia v 1. až v 4. rade (ďalej aj ako žalobcovia) sa žalobou domáhali, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť im sumu 6 000 eur, a to titulom peňažnej náhrady za neužívanie spoločnej

vecivrozsahuspoluvlastníckehopodielupodľa§137ods.1Občianskehozákonníka.Zároveňsiuplatnili
nárok na náhradu trov konania. Vo veci samej súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k.
9C 145/2017-46 zo dňa 16.05.2019 tak, že výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom v 1.
až v 4. rade sumu vo výške 4 800 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd
rozhodol vo výroku II. tak, že žalobcovia v 1. až v 4. rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 60 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením. Dopĺňacím rozsudkom
č. k. 9C 145/2017-100 zo dňa 08.10.2019 rozhodol súd o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.

2. O odvolaní, ktoré podala žalovaná proti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol
uznesením zo dňa 30.11.2020, č. k. 6Co/185/2019-106 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení
s jeho dopĺňacím rozsudkom, v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Nitre
uviedol, že medzi stranami z hľadiska skutkového stavu niet sporu o tom, že sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. L., zapísanými na LV č. XXXX, každý v 1/6-ine, a to parc. reg.

C č. XXX - záhrady o výmere 855 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 64 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a parc. č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, ako i rodinného domu súp. č. XXX na LV č.
XXXX kat. úz. L., na parc. č. XXX/X. Tiež, že žalovaná s manželom sú bezpodieloví spoluvlastnícinehnuteľností v kat. úz. L., zapísanými na LV č. XXXX ako prístavba k rodinnému domu na parc. č. XXX/
X a letná kuchyňa na parc. č. XXX/X. Všetky označené nehnuteľnosti v celosti sú v užívaní žalovanej,
ktorá žalobcom náhradu vo forme peňažného plnenia neposkytla, z ktorého dôvodu sa ho žalobcovia od

nej domáhajú za to, že neužívajú spoločne nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu,
pričom v tomto smere medzi nimi k dohode nedošlo. Nárok žalobcov premlčaný nebol a ako
dôvodná bola posúdená odvolacia námietka žalovanej vo vzťahu k určeniu výšky náhrady vo forme
peňažného plnenia za neužívanie spoločnej veci žalobcami v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu.
Ekvivalentnou náhradou za užívanie spoluvlastníckeho podielu je obvyklé nájomné s prihliadnutím na

úžitkovú hodnotu veci (nehnuteľnosti) a spôsob jej užívania. Odvolací súd konštatoval, že za situácie,
keď žalovaná spochybňovala výšku uplatneného nároku a žalobcovia jeho dôvodnosť preukazovali
len vyjadrením realitného makléra, bolo namieste túto spornosť odstrániť navrhovaným znaleckým
dokazovaním, keďže ani predložený listinný dôkaz nespĺňal požiadavku unesenia dôkazného bremena
zo strany žalobcov o výške žalovanej náhrady, pretože v ňom obvyklá cena nájmu nehnuteľností bola
určená jednou sumou, a to aj za nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom podielového spoluvlastníctva

strán sporu. Znalecké dokazovanie podľa obsahu spisu navrhli obe strany, žalobcovia na pojednávaní
dňa 04.12.2018 a žalovaná dňa 11.04.2019. Z dôvodu spochybnenia výšky uplatneného nároku mal
súd prvej inštancie doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť. Rozsudok
v zamietnutej časti (nad sumu 4 800 eur) nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2019 a predmetom sporu
zostalo zaplatenie sumy 4 800 eur.

3. Súd prvej inštancie, ktorý bol v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci,
po doručení uznesenia odvolacieho súdu nariadil pojednávanie, v rámci ktorého žalobcovia zotrvali na
podanej žalobe a súhlasili s vykonaním znaleckého dokazovania. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu
žalobcov, žalovaná vylúčila z užívania nehnuteľností žalobcov a násilne sa voči nim správala.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, nikto zo žalobcov sa o nehnuteľnosti nezaujímal a ona žije v dome,
ktorý je postavený na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu. Dala si vypracovať znalecký posudok
a chcela im vyplatiť po 2 000 eur, s tým ale nesúhlasili. Nikto zo žalobcov nič nerobil, chodili len dovtedy,
dokedy boli obsluhovaní. Nevedela, prečo im má niečo platiť, nechceli to užívať a ani sa o nič nestarali.

V konaní tvrdila, že nikdy neuzavrela nájomnú zmluvu ani ústne a posudok Ing. Ocelku považovala za
nepravdivý (čl. 132).
5. Právny zástupca žalobcov poukázal na rozpory v tvrdeniach žalovanej, keď uvádzala, že sa
o nehnuteľnosti stará, zveľaďovala ich a potom označila dom ako chátrajúci. Listinnými dôkazmi –
listy z 19.08.2015 a 30.11.2015 žalobcovia žiadali o užívanie spoločných nehnuteľností a čestnými

vyhláseniami potvrdili, že ich žalovaná slovne napadla, osočovala. Vzťahy medzi stranami sporu
sa zhoršili, predmetom sporu je nárok za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby, ktorá bola podaná
v decembri 2017. Žalovaná neumožnila žalobcom užívanie nehnuteľností, a to ani pred odoslaním
výziev.

6. Žalobcovia napriek tomu, že ich súd považoval za potrebné vypočuť, najskôr ospravedlnili svoju
neúčasť na pojednávaní pre nepriaznivý zdravotný stav, pričom poukázali na svoje čestné vyhlásenia,
predložené so žalobou.

7. Žalovaná uviedla, že bola pre žalobcov užitočná, chodili k nej, navarila im, pohostila. Trvala na to, že

smerodajné pre určenie hodnoty majetku je dedičské rozhodnutie po smrti matky. Žiadne iné neexistuje
a nie je možné, aby majetok narástol. Medzi stranami sporu neexistuje žiadna nájomná zmluva. Trvala
na tom, že v konaní nejde len o nájom, ale o vyplatenie podielov. Žalovaná sa vždy o všetko starala,
vybavovala. Všetky výdavky platila len ona. Za relevantný považovala posudok Ing. Vladimíra Kalužiaka.

8. Právny zástupca žalobcov konštatoval, že žalovaná uvádza skutočnosti, ktoré nie sú predmetom
sporu, keďže predmetom sporu je nárok žalobcov za nemožné užívanie nehnuteľností od decembra
2014 do decembra 2017, pretože im to žalovaná neumožnila. Znemožnenie užívania nehnuteľností
v rozhodnom období nebolo sporné, neboli sporné ani hádky medzi stranami sporu. K dohode ohľadne
náhrady za spoluvlastnícke podiely žalobcov nedošlo. Výzvami žalobcov v roku 2015 bola žalovaná

vyzvaná, aby umožnila užívanie nehnuteľností, pričom výzvy prevzala.

9. Súd v spore ustanovil uznesením zo dňa 11.08.2020, č. k. 9C/145/2017-261 Ing. Olivera Stollára –
znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.10. K znaleckému posudku (ďalej aj ako ZP), vyhotovenému ustanoveným znalcom, sa vyjadrila
žalovaná,pričomuviedla,ževšetkynákladyodroku1964znášalenona.Bolobysmiešnepodľanejriešiť

prenájom nehnuteľností, všetko bolo na jej pleciach, zveľadila ich; posudok je preto scestný a poukázala
na neznalosť znalca. Nájomné ohodnotil na 1 500 eur/rok, pritom na internete sa v inzercii uvádza
polovičná suma. Žalobcovia môžu pozemok a zrúcaninu užívať tak ako ona, lenže sa majú povinnosť
podieľať na nákladoch. Znalecký posudok označila za tendenčný, nepravdivý, nezohľadnil stav, v akom
by bola nehnuteľnosť, ak by ju od roku 1964 nefinancovala. Nezohľadnil ani investície žalobkyne do

pozemku. Posudok nie je preskúmateľný, nezohľadnil jej 50 ročné investície do nehnuteľností. Uviedla,
že jej súrodenci boli vyzvaní ústne a potom aj písomne, aby nehnuteľnosti užívali; nikto z nich neprejavil
záujem o ne, Za posledných 10 rokov žalovaným oznámila, že môžu nehnuteľnosti užívať o upozornila
ich na dezolátny stav domu na parc. č. XXX/X. V priebehu konania uviedla, že podala trestné oznámenie
na Ing. Ocelku. Pôvodný dom mal mať cenu podľa znaleckého posudku inú, teda takú, aká bola určená
v roku 2011 p. Kalužiakom, kde bol ohodnotený na sumu 768,62 eur. Cena pozemku 23,83 eur/m2 je

podľa nej nereálna. Je to len ďalší zdrap papiera. O majetok sa starala sama, udržiavala ich, platila
výdavky s tým, že uviedla, že všetko predloží (čl. 355).

11. Právny zástupca žalobcov v rámci pojednávania dňa 18.04.2023 uviedol, že žalobca v 1.rade
medzičasom zomrel. Žalobcovia nenamietajú závery ZP a je v ich záujme ukončiť tento spor ako aj

ostatné veci týkajúce sa podielového spoluvlastníctva strán sporu čo najskôr a zmierlivo, resp. dohodou
podielových spoluvlastníkov. V nadväznosti na smrť žalobcu v 1.rade uviedol, že bol v kontakte s dcérou
žalobcu v 1.rade, ktorá mu uviedla, že pravdepodobne bude chcieť pokračovať aj v tomto súdnom spore
a zatiaľ nemajú k dispozícii dedičské rozhodnutie. Zároveň poukázal na to, že ešte pred začatím sporu
žalobcovia vychádzali z hodnoty nehnuteľností vo výške 47 000 eur, pričom aj zo ZP vyhotoveného

v súdnom konaní je zrejmé, že rozdiel týchto cien nie je veľmi veľký. Žalobcovia od začiatku držia jednu
líniu tejto veci.

12. Žalovaná v konaní nesúhlasila so závermi ZP a uviedla, že ďalší posudok ale vyhotoviť nedá.

13. Potom, čo súd rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu v 1. rade,
jeho dcéra ako žalobkyňa v 1. rade uviedla, že zdedila podiel po otcovi a na základe toho vstúpila do
tohto sporu. Zaplatila čo bolo treba a zostalo to jej. O samotnej veci nevedela veľa. Vedela len toľko, že
žalovaná zostala bývať v nehnuteľnostiach, ostatných nevyplatila a ani ich nemohli užívať. Žalovanú jej
rodičia nikdy nezbili, ona prišla k babke a dedkovi, vyhrážala sa a ocino ju len vyhodil preč; to sa stalo

v r. 1990. Žalovaná volala tatinovi, že to nesmie užívať a stále sa ho pýtala, prečo to podal na súd. Tiež
povedala, že sa mu pomstí. Žalovaná volala viackrát.

14.Žalobkyňav3.radeuviedla,žepredmetomsporujenájomnéaniejemožné,abysažalovanávracala
stále do minulosti. Ako súrodenci sa nedohodli v dedičskom konaní a žalovaná ich stále osočuje. Sú tu

kvôli nájomnému, pretože to užíva celý život. Má tam trvalý pobyt a býva tam. Vôbec nevedela, o čo jej
ide. Nemá vnukov, vnučky, je nepríjemná a vylúčila ich z užívania nehnuteľností. Keď sa cíti byť šťastná,
nech je, ale stále nevie, čo ešte chce. Nič jej nedala titulom nájomného a ona k nehnuteľnostiam prístup
nemala. Musela si zaobstarať záhradku. Dnes má 77 rokov a už nepotrebuje nič. Len byť pokojná.
Nechcela, aby sa vracala žalovaná do minulosti a ani to sem nepatrí. Asi zabudla aká bola jej nebohá

sestra. Nájomnú zmluvu nemá a nepotrebovala odpovedať žalovanej na listy. Mama zomrela pred 41
rokmi a žalovaná si nepriala, aby oni nehnuteľnosti užívali. Dedičské rozhodnutie po mame asi má.
Vyhnala ju slovne. Nikdy tam nebola vítaná, nehnuteľnosti sú v strede dediny a stále sa hádali len vonku
na dvore. Otec býval v Podhoranoch. Pamätala sa na obsah čestného vyhlásenia, ktoré bolo spisované
pred podaním žaloby, pričom skutočnosti v ňom uvedené sú pravdivé.

15. Žalobkyňa v 4. rade uviedla, že nemajú nájomnú zmluvu. Možno to bola chyba z ich strany, že
ju neuzavreli. Žalovaná zostala bývať po smrti matky v dome a popritom si stavala vlastný dom. Je
to konfliktná osoba a nevedela, kto by mal odvahu k nej aj ísť. Chcela od nej nájomné, pričom stále
ona tvrdí len to, čo spravila len a len ona. Pokiaľ žili rodičia, bolo všetko normálne, ale potom sa to

zmenilo. Ona tam aj chodila, pomáhala jej a varila pre robotníkov, keď stavala dom. Stále nechápala,
prečo im nie je ochotná dať niečo za to, že užíva aj ich nehnuteľnosti. Chodila tam, ale preto, aby
jej pomáhala. Žalovaná jej povedala, že keď bude musieť odísť, tak to všetko podpáli. Sama si svoj
podiel vyporiadať nemohla, to sa nedalo. Žalobkyňa v 4. rade žiadala od žalovanej zaplatenie tej sumy,ktorá je uvedená v žalobe. V rozhodnom období im žalovaná neumožnila užívať nehnuteľnosti. Čestné
vyhlásenie obsahuje pravdivé skutočnosti a povedala toľko, že sa skutočne bála, že by to aj žalovaná
podpálila. Trvala na vyhlásení, ktoré bolo súdu predložené. Žalovaná by sa mala presťahovať do svojho

domu a malo by sa to predať.

16. Svedkyňa M. G. uviedla, že žalobkyňa v 2.rade je jej matka. Patrí do druhej generácie tejto rodiny a
mali záujem vyporiadať to, pokiaľ ešte žijú ich rodičia. K. N. už zomrel a jej mamina je na tom tiež dosť
zle. Boli 6 súrodenci. Žalovaná ich vyháňala odtiaľ a dokonca ich vyháňala aj od hrobu starej mamy.

Hádzala po nich kýble a vždy tam bol hukot a krik. Snažili sa to aj vyporiadať, stretli sa u Hely (žalobkyňa
v 4. rade) v byte, ale k ničomu nedošlo. Nemohli nehnuteľnosť užívať, ale asi dva roky po
podaní žaloby, zavolala žalovaná alebo napísala list, že im umožňuje užívať nehnuteľnosti. O spore mala
vedomosť od svojej mamy. Oni mladší to chceli doriešiť ohľadne vyporiadania nehnuteľností s tým, že
mali súhlas od svojich rodičov. Teda súrodenci žalovanej súhlasili, aby sa vec riešila a oni to realizovali v
ich mene. P. Bede tam figuroval iba ako jeden z nich, teda dedič po tete Alžbete. Pri pokuse vyporiadania

nehnuteľnosti so žalovanou neuspeli a dopadlo to ako vždy, samý krik a cirkus. Je ťažké to
vysloviť, ale doslova sa hanbila, že je z Podhorian. Mamine pomáhala tieto veci vždy riešiť a rozprávali
sa o tom. Žalovaná im neumožnila užívať nehnuteľnosti v rozhodnom období, ktoré je predmetom tohto
sporu. Na spoločnom stretnutí asi v r. 2014 alebo 2015 u tety Hely nedošlo k žiadnej dohode a
žalovaná dokonca vyskočila do jej mamy. Je pravdou, že stará mama im dávala peniaze, keď mali

nejaký sviatok. Nevedela o tom, že starý otec splácal pôžičku. Jej rodičia pomáhali žalovanej stavať
dom. Stále sa tu rozpráva čo pomáhala žalovaná, ale nepovie sa to, čo jej pomohli žalobkyne.

17. Žalovaná potvrdila to, že by podpálila nehnuteľnosti, ak by mala odísť.

18. Právny zástupca žalobkýň v 2. až 4. rade mal za to, že výsluchmi žalobkýň a svedkyne boli
preukázané tvrdenia žalobcov. Napriek tomu, že žalovaná navrhla vypočuť žalobcov, jej otázky
nesmerovali k predmetu sporu. Doterajším konaním boli podľa jeho názoru odstránené vytknuté
nedostatky odvolacieho súdu a preto nič nebráni tomu, aby súd vo veci rozhodol. Ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania nemal. Výsluchom svedkyne bolo preukázané, že nehnuteľnosti nebolo možné

užívať, a to pre aktívne bránenie zo strany žalovanej, ako aj z dôvodu jej agresívneho správania, ktoré
inak demonštruje v celom konaní ako aj na pojednávaní. Mal za to, že bol preukázaný nárok žalobcov
ako aj boli preukázané všetky náležitosti uplatneného nároku. Žalobcovia nemohli nehnuteľnosti užívať
a užívala ich len v rozhodnom období žalovaná. Na základe toho došlo na jej strane k bezdôvodnému
obohateniu, ktoré stanovil aj znalec. Preto navrhol, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v žalobe

a priznal žalobcom aj trovy konania.

19. Žalovaná v závere uviedla, že už nechce nič uviesť. Spravodlivosť zomrela v nitrianskom
kraji. Vie počítať aj bez kalkulačky a stále nechápe, prečo si má platiť sama sebe nájom. Potvrdenie
p. O. je zdrap papieru. Bol spáchaný týmto trestný čin, s ktorým oboznámila políciu a riešilo sa to aj

na prokuratúre. Bola veľmi znechutená a stále sa pýtala na nájomnú zmluvu. Bez nájomnej zmluvy ide
o obohacovanie. V spore si uplatnila trovy konania. Celý život každému pomáhala a medzi žiakov sa
môže postaviť čestne. Tešila sa, že toto celé prežila.

20. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň v 1., 3. a 4. rade, žalovanej, svedkyne, listinami, ktoré

predložili strany sporu, výpismi z listov vlastníctva, znaleckým posudkom Ing. Olivera Stollára č. 4/2023,
vyjadreniami strán sporu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
21. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (každý v podiele 1/6- iny),
nachádzajúcich sa v kat. úz. L., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXX - záhrady o
výmere 855 m2, č. XXX/X -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 496 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 64 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2, parc.
č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2 a rodinného domu so súp. č. XXX postaveného
na parc. č. XXX/X zapísaného na LV č. XXXX.

22. Žalobkyne v 2. až 4. rade listom zo dňa 19.08.2015 navrhli cestou právneho zástupcu žalovanej,

aby sa dohodli na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Upozornili ju pre prípad,
ak by nesúhlasila s touto možnosťou, že bude podaný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva na príslušný súd vzhľadom na to, že majú reálny záujem na užívaní pozemku.23. Výzvou na umožnenie užívania nehnuteľností zo dňa 30.11.2015 žalobkyne v 2. až 4.
rade uviedli žalovanej, že nereagovala na ich list z 19.08.2015, pričom jej bol doručený dňa 24.08.2015.
Tým pádom majú za to, že nemá záujem sa dohodnúť s nimi na riešení veci. Právny zástupca žalobkýň

ďalej uviedol, že majú záujem nehnuteľnosti spoločne užívať. Vyzvali žalovanú, aby im odovzdala 5 sád
kľúčov. Pre prípad, že by mienila podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, navrhli odpredaj za cenu 20
eur/m2. Výzva bola žalovanej doručená dňa 02.12.2015.

24. Oznámením – výzvou z 11.04.2019 žalovaná oznámila žalobcom, že im opakovane v minulosti

oznámila, že im nič nebráni v tom, aby užívali nehnuteľnosti v rozsahu ich podielu. Napriek tomu
žalobcovia spochybnili vyhlásenie žalovanej, a to opakovane aj na pojednávaní dňa 11.04.2019 cez
ich právneho zástupcu, a preto im v súlade s §123 a § 139 Občianskeho zákonníka oznámila, že
kedykoľvek môžu nehnuteľnosti užívať v rozsahu ich podielu. Upozornila ich, že dom súp. č. 156
je v dezolátnom stave a je potrebné, aby sa ako spoluvlastníci podieľali na zabezpečení užívania
schopnosti nehnuteľnosti, ktorá ohrozuje okolie. Žalovaná nie je schopná sama rozhodnúť, ako

hospodáriť so spoločnou vecou. Vyzvala ich, aby jej oznámili stanovisko.

25. Znaleckým posudkom č. 4/2023, vypracovaným Ing. Oliverom Stollárom, znalcom z odboru
stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, zo dňa 11.01.2023, bola určená obvyklá
cena nájmu spoločných nehnuteľností, zvlášť pozemkov a stavby ako aj ich všeobecná hodnota (trhová

hodnota). Znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností za rok 2014 v sume 39 700 eur (z toho dom
v sume 3 170,74 eur), za rok 2015 v sume 39 700 eur (z toho dom v sume 3 174,36 eur), za rok 2016
v sume 40 000 eur (z toho dom v sume 3 456,26 eur), za rok 2017 v sume 43 200 eur (z toho dom
v sume 3 931,15 eur). Nájom pozemkov (LV č. XXXX) bol znalcom vyčíslený za rok 2014 v sume 1 510
eur ( z toho výška nájmu za jeden mesiac je 125,83 eur), za rok 2015 v sume 1 500 eur, za rok 2016

v sume 1 430 eur, za rok 2017 v sume 1 320 eur. Rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. XXX/X je v zlom
technickom stave, bez pravidelnej údržby; dom vlhne, opadávajú omietky, je prasknutý na viacerých
miestach. V dome nie je rozvod vody, odpadu, plynu; je tam iba elektroinštalácia. Dom dlhodobo neslúži
na trvalé užívanie, nie je v ňom kuchyňa, kúpeľňa, WC. Využitie rodinného domu formou prenájmu nie
je v danom technickom stave možné. To znamená, že výška nájmu sa rovná 0 eur.

26. Uznesením súdu zo dňa 19.07.2023, č. k. 9C/145/2017-372, bolo rozhodnuté o pokračovaní
s právnou nástupkyňou po pôvodnom žalobcovi v 1. rade (I. P. N.), ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, s to
s A. B. C.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2023.

27. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom.

28. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

29. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

30. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

31. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

32. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

33. Každému spoluvlastníkovi patria práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu voči
podielom ostatných spoluvlastníkov. Je potrebné zdôrazniť, že podiel nepredstavuje určitú konkrétnu

časť spoločnej veci (napr. určitú konkrétnu, presne vymedzenú časť pozemku), resp. vlastnícke právo
spoluvlastníkasanevzťahujelennaurčitúkonkrétnučasťspoločnejveci,anineoprávňujespoluvlastníka
užívaťlenurčitúreálnučasťveci;tovšetkoplatíivprípade,žeurčitáčasťspoločnejvecisvojouveľkosťou
zodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho podielu. Počas trvania spoluvlastníctva preto nie je známe,ktorému spoluvlastníkovi patrí tá-ktorá časť spoločnej veci. Z rovnakého dôvodu spoluvlastník nemôže
previesť na iného reálnu časť spoločnej veci. Bez ohľadu na veľkosť jednotlivých spoluvlastníckych
podielov sa podieloví spoluvlastníci samozrejme môžu dohodnúť na spôsobe a rozsahu užívania

spoločnej veci aj inak – typicky napríklad tak, že spoločnú vec bude v celom rozsahu užívať len jeden
z nich. Takáto dohoda však zaväzuje len spoluvlastníkov, vymedzuje len ich vnútorný vzájomný vzťah
a nemá nijaký dopad na skutočné rozdelenie spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastníkovi, ktorému v
dôsledku takejto dohody nie je zabezpečené užívanie veci v rozsahu jeho podielu na spoločnej veci,
vznikne nárok na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady, pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodli inak.

34.Spoluvlastníkmánároknanáhraduzaneužívaniespoločnejvecivrozsahusvojhospoluvlastníckeho
podielu, pričom nevyhnutným predpokladom na vznik tohto nároku je to, že druhý spoluvlastník
(príp. ostatní spoluvlastníci) užívajú túto spoločnú vec nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho
podielu (k tomuto právnemu záveru dospel napríklad aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
rozhodnutí z 27.10.2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010). K uvedenému predpokladu, pri ktorom vzniká

nárok spoluvlastníkovi na náhradu za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu druhým spoluvlastníkom,
ďalej možno uviesť, že nie je vôbec rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (s
výnimkou prípadu ak by súčasťou tejto dohody bola dohoda o bezplatnom užívaní celej veci druhým
spoluvlastníkom), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide len o
faktický stav.

35. Ak nebola uzavretá dohoda o bezplatnom užívaní veci, má ten spoluvlastník, ktorý vec neužíva,
nárok na náhradu za jej užívanie voči tomu, kto ju užíva v časti, v ktorej ju užíval nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. Rovnako je nutné konštatovať, že pre vznik tohto nároku voči druhému
spoluvlastníkovi nie je vôbec z právneho hľadiska významný dôvod, prečo tento spoluvlastník spoločnú

vec neužíva. V týchto prípadoch je relevantná len samotná skutočnosť, že vec spoluvlastník neužíva
vôbec a súčasne ho užíva ďalší spoluvlastník v rozsahu, ako by bol jeho výlučným vlastníkom - teda
nad rozsah, ktorý mu z jeho spoluvlastníckeho podielu prislúcha.

36. Uvedený nárok spoluvlastníkovi nevznikne len v prípade, ak by druhý spoluvlastník užíval vec

v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel (pretože v takomto prípade by nič nebránilo
druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu,
a to užívaním zostávajúcej časti veci).

37. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade,

nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 v spojení s § 123 Občianskeho
zákonníka. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy a ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú
o osobitné zákonné ustanovenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn. 2
Cdo 141/99).

38. Pri užívaní nehnuteľností treba zohľadniť a vziať do úvahy hlavne to, že pri podielovom
spoluvlastníctve ide o ideálny podiel. Preto nie je možno v rámci toho určiť, čo je výlučne podiel jedného
spoluvlastníka a čo ostatných. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci dohodou.
Na základe dohody môžu spoluvlastníci zveriť správu spoločnej veci a všetky úkony, ktoré s ňou súvisia,

jednému, príp. viacerým spoluvlastníkom (napr R 54/1973). Ak fakticky existujúce pomery neumožňujú
niektorému z podielových spoluvlastníkov plnú realizáciu práva užívať spoločnú vec v rozsahu určenom
jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady, pokiaľ z dohody spoluvlastníkov,
hoci uzavretej i konkludentne, vyplýva niečo iné, napríklad že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci
spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť (rozh. NS ČR z 30. 10. 2007, sp. zn. 33 Odo 772/2005).

39. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná užíva nehnuteľnosti spolu
s príbuznými, teda s manželom. Skutočnosť, že žalovaná aj naďalej hradí všetky náklady, spojené
s užívaním domu a pozemkov (elektrina, dane a pod.), je jej rozhodnutím a nemá to vplyv na
rozhodovanie súdu v tomto spore. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi stranami

sporu neexistovala a ani nie je uzatvorená žiadna dohoda, ktorá by riešila medzi nimi spôsob užívania
predmetných nehnuteľností.40. Pokiaľ ide o ostatné skutočnosti, ktorými sa snažila žalovaná poukázať na rozpor s dobrými mravmi,
tak súd uvádza, že sa s týmto nestotožňuje, pretože žiadne takéto tvrdenia nevyplývali z vykonaného
dokazovania. V tomto prípade priamo úprava Občianskeho zákonníka upravuje právo spoluvlastníka na

náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Medzi stranami sporu
nebola uzatvorená ani dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
41. Napriek tomu, že žalovaná v spore poukazovala na to, že sa výlučne ona starala o nehnuteľnosti,
nepredložila v konaní žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jej tvrdenia. Súd preto dospel k záveru, že
v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vynaložených nákladov na nehnuteľnosti

a ani neuplatnila počas celého sporu žiaden vzájomný návrh, resp. kompenzačnú námietku. Súd strany
sporu oboznámil s predbežným právnym posúdením, v rámci ktorého okrem iného uviedol, že vyjadrenia
žalovanej ohľadne investovania do nehnuteľností neboli špecifikované a v spore sú prednášané len vo
všeobecnej rovine. V spojitosti s tým súd uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou
zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou
nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a

dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa
ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá
je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov
ponesieajnepriaznivédôsledkystavunonliquet(neobjasnenéhourčitéhoskutkovéhostavu,resp.určitej
relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k

naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020).

42. Na základe vykonaného dokazovania súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcom je čo do základu
daný a opodstatnený. Pri určení výšky uplatneného nároku súd zohľadnil znalecký posudok, ktorý bol

vyhotovený v spore potom, čo bol v poradí prvý rozsudok zrušený odvolacím súdom. Súd v spore
ustanovil znalca, ktorého závery žalobcovia nenamietali. Žalovaná nesúhlasila so závermi znaleckého
posudku, ale žiadnym spôsobom nepreukázala, že by mohla, resp. mala byť cena nájmu nehnuteľností,
určená inak. V tomto smere nepredložila súdu žiadny dôkaz a ani nenavrhla ďalšie dokazovanie.
Práve sama potvrdila, že už znalecký posudok vyhotovovať nedá. Ak aj počas konania poukazovala na

znalecký posudok p. Q. F. G., malo sa jednať o posudok z roku 2011 a jeho predmetom bolo podľa jej
tvrdenia ohodnotenie ceny nehnuteľností a nie nárok, ktorý je predmetom tohto sporu. Na základe toho
súd konštatuje, že žalovaná neuniesla ani v tomto smere dôkazné bremeno.

43. K námietkam žalovanej ohľadne vyjadrenia Q. O. sa súd osobitne vyjadrovať nebude, pretože

i keď bolo pôvodne v spore zohľadnené, súd už v ďalšom konaní naň neprihliadol. Ak aj žalovaná
tvrdila, že žalobcom oznámila, že môžu nehnuteľnosti užívať, toto tvrdenie tiež v spore nebolo z jej
strany preukázané. Predmetom sporu je nárok žalobcov za obdobie december 2014 až 2017. Podľa
vykonaného dokazovania súd zistil, že takéto oznámenie bolo zo strany žalovanej dané na vedomie
žalobcom až listom zo dňa 11.04.2019, pričom treba poukázať na to, že predmetom sporu je iné časové

obdobie, teda nie rok 2019.

44. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcov za obdobie od 19.12.2014 do
20.12.2017 je dôvodný v sume 2 837,39 eur. Základom pre výpočet tejto sumy bol uvádzaný znalecký
posudok ustanoveného znalca, podľa ktorého záverov aj s poukazom na zaužívanú súdnu prax, súd určil

výšku nároku na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobcov
v 1. a ž 4. rade, práve z hodnoty obvyklého nájmu nehnuteľností. Pokiaľ ide o stavbu rodinného domu
so súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, tak jeho využitie formou prenájmu nie je možné; preto súd
ani neurčil žiadnu výšku nároku pri tejto nehnuteľnosti. Pri pozemkoch postupoval tak, že za rok 2014,
teda od 20.12.2014 do 31.12.2014 (12 dní) priznal sumu 32,47 eur (celý mesiac 125,83 eur, z toho 4/6

suma 83,86 eur za mesiac, tj. za 12 dní ide o sumu 32,47 eur). Za rok 2015 súd priznal žalobcom sumu
1 000 eur ( 1 500 eur celý rok, z toho 4/6 je 1 000 eur), za rok 2016 sumu 953,32 eur (1 430 eur celý
rok, z toho 4/6 je 953,32 eur). Za rok 2017 priznal nárok od 01.01.2017 do 19.12.2017 v sume 851,60
eur (1 320 eur celý rok, z toho 4/6 za obdobie 1/2017 až 11/2017 ide o sumu 806,66 eur a za 19 dní
decembra 2017 ide o sumu 44,94 eur). Vzhľadom na to, že žalobcovia sú štyria, súd vypočítal náhradu

za všetkých štyroch jednou sumou, pričom pri výpočte rátal hodnotu podielu 4/6, pretože každý z nich
vlastní spoluvlastnícky podiel 1/6. Súčet takto vyčíslenej náhrady predstavuje celkovo sumu 2 837,39
eur (32,47+1000+953,32+851,60).45. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

46. V priebehu sporu strany navrhli vykonať dokazovanie výsluchmi viacerých svedkov. V rámci

pojednávania, konaného dňa 05.09.2023, už netrvali na ich výsluchu, preto súd osobitne nerozhodoval
procesne o týchto návrhoch na doplnenie dokazovania, keďže strany sporu od nich upustili. Súd
nepovažoval za potrebné vypočuť ani žalovanú v 2. rade, ktorej zdravotný stav neumožnil zúčastniť sa
pojednávania a pre rozhodnutie mal súd dostatočne preukázaný skutkový stav pre posúdenie celej veci.

47. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Žalobcovia boli v spore úspešní v sume 2 837,39 eur (47,29% zo sumy 6 000 eur) a žalovaná v sume
3162,61eur(52,71%zosumy6000eur).Výslednýpomerznamenásíceúspechžalovanej5,42%,aleto
je vzhľadom na predmet sporu nepatrný úspech. Čiastočné procesné úspechy sa vzájomne do rovnakej
výšky anulujú. Zvyšná časť je determinantom pre záver o čiastočnom priznaní nároku na náhradu trov

konania. Pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch súd môže vysloviť, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Preto súd rozhodol aj v tomto prípade tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania; bol toho názoru, že strany sporu mali zásadne rovnaký úspech.

52. V spore bol ustanovený znalec, ktorý vyhotovil znalecký posudok, pričom mu bol uhradený aj

preddavok vo výške 255 eur; tento preddavok uhradili iba žalobcovia. Z dôvodu, že žalovaná, ktorá inak
tiež v priebehu sporu navrhovala vykonať znalecké dokazovanie, preddavok neuhradila, neboli celkové
nákladyznalcapokrytépreddavkom.Znalečnéboloznalcovipriznanéuznesenímč.k.9C/145/2017-321.
Na základe toho, že znalcovi nebolo uhradené znalečné v celkovej výške, súd rozhodol aj o nároku
znalcananáhraduznalečnéhovočistranámsporu.Pretoževsporemalakaždástranačiastočnýúspech,

priznal znalcovi nárok na náhradu znalečného proti žalobcom v rozsahu 52,71% (ich neúspech) a proti
žalovanej v rozsahu 47,29% (jej neúspech).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.