Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 2, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-44Csp/265/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121502592
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Beňáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6121502592.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného advokátskou kanceláriou VOLČKO
& PARTNERS, s.r.o. so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 55 968 058, o zaplatenie 20.000 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 30.9.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 10.12.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 19.283,04 €,
úroky vo výške 716,96 €,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19.283,04 € od
24.3.2021 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania titulom neplatenia splátok spotrebiteľského úveru.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) dňa

21.12.2018 uzatvoril so žalovaným Zmluvu č. 5153071232, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné
podmienky v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy poskytol veriteľ žalovanému peňažné prostriedky.
Žalovaný si neplnil svoju povinnosť a neuhrádzal dohodnuté splátky úveru, čím porušil povinnosť podľa
Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu
dlhšiu ako tri mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, veriteľ k 1.12.2020 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.

3. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.3.2021 uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobcuSlovenskousporiteľňou,a.s.akopostupcomažalobcomakopostupníkombolapohľadávkavoči
žalovanémuztitulunezaplatenéhoúverupostúpenážalobcoviakopostupníkovi.Pohľadávkažalobcuku
dňu postúpenia predstavovala sumu vo výške 23.515,33 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 19.283,04
€, z riadneho úroku vo výške 3.772,29 €, z úroku z omeškania vo výške 436 € a z poplatkov vo výše 24
€ v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal

žiadne úhrady. Žalovaný si v konaní uplatňuje časť postúpenej pohľadávky pozostávajúcej z istiny vo
výške 19.283,04 € a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 716,96 €. Zvyšnú časť vo výške 3.465,33
€ si žalobca v konaní neuplatňuje. Zároveň si žalobca uplatňuje úroky z omeškania z dlžnej istiny od
24.3.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.4. Voči vydanému platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34Up/1089/2021 zo
dňa 20.10.2021 podal žalovaný odpor v ktorom namietal postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu,

nakoľko neboli splnené podmienky pre toto postúpenie, čím žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia.
Namietal doručenie výzvy zo dňa 30.10.2020, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
2.12.2020avýzvyzodňa17.12.2020.Koznámeniuovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa2.12.2020
žalobca pripojil síce doručenku, poprel však podpis na tejto doručenke. Navrhol preto, aby podpis
na doručenke preskúmal znalec z príslušného odboru, vedeného v zozname znalcov Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky. Z dôvodu pochybností vyplývajúcich z priestorového usporiadania
sídla poštového doručovateľa v mestskej časti Košice- Šaca a pobočky banky ako pôvodného veriteľa,
z ktorej môže vyplývať vzájomná prepojenosť zamestnancov banky a poštového doručovateľa, sa
domnieva,žezásielkumoholprevziaťajsamotnýzamestnanecpoštovéhodoručovateľa,čímsazásielka
mohla dostať do jeho dispozície. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020 uviedol, že Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 21.12.2018

obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keďže v rámci doručenia sa má uplatniť fikcia doručenia tri
dni po odoslaní písomnosti. Pre nepreukázanie doručenia zásielky zo dňa 2.12.2020 nie sú osvedčené
predpoklady uvedené v ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Navrhol preto súdu, aby
platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

5. V doručenej replike žalobca namietal, že banka výzvou zo dňa 30.10.2020 vyzvala žalovaného na
úhradu omeškaných splátok a upozornila ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
V čase odoslania výzvy bol žalovaný v omeškaní minimálne 3 splátok. Nakoľko žalovaný omeškané
splátky neuhradil, podaním zo dňa 2.12.2020, ktoré si žalovaný prevzal dňa 8.12.2020, vyhlásil postupca
mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca predložil ako dôkaz podací hárok, z ktorého je zrejmé, že výzva

zo dňa 30.10.2020 bola daná do poštovej prepravy dňa 3.11.2020. Žalobca zároveň uvádza, že právny
predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. V
tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané,
že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo

dňa30.10.2020,výzvouoznačenouakooznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa2.12.2020
a výzvou zo dňa 17.12.2020. Je nesporné, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a preto bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu
žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu

slovenskej republiky zo dňa 28.3.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017 je možné postúpiť pohľadávku banky, ak
zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu, banka musí písomne vyzvať dlžníka na splnenie
pohľadávky, a dlžník musí byť nepretržite viac než 90 dní v omeškaní so splnením svojho záväzku.
Tieto podmienky boli splnené. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou
zo dňa 17.12.2020 vyzvaný na splnenie pohľadávky vo výške 22.690,68 €. Ďalej zároveň z platobnej

histórie je zrejmé, že žalovaný túto sumu ku dňu postúpenia pohľadávky neuhradil. Nemožno mať teda
pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka. Podľa podacieho hárka je zrejmé že výzva
zo dňa 17.12.2020 bola daná do poštovej prepravy dňa 21.12.2020.

6. Duplika žalovaného nebola súdu doručená.

7. O podanej žalobe rozhodol súd rozsudkom č.k. 44Csp/265/2021-114 zo dňa 23.3.2023, ktorým vo
výroku I. zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu 19.283,04 €, úroky vo výške 716,96 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19.283,04 € od 24.3.2021 do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov

konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku. Po vykonaní dokazovania dospel súd k uzáveru, že právo žalobcu
nie je premlčané, že žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Preukázané mal doručenie výzvy
zo dňa 30.10.2020 žalovanému podaním na poštovú prepravu dňa 3.11.2020, čo mal súd preukázané
z podacieho hárka č. EPH216551253 a z referenčného čísla zásielky RF067859184SK, z ktorého mal

preukázané, že zásielka bola dňa 3.11.2020 v preprave. Mal za to, že boli splnené všetky podmienky
pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorému veriteľ pristúpil k 1.12.2020. Zároveň
nevykonal znalecký posudok na overenie pravosti podpisu žalovaného na doručenke, ktorá svedčila
o prevzatí zásielky dňa 8.12.2020. Súd skúmal aj splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávkyna žalobcu, čo mal rovnako preukázané. Skúmal výšku odplaty, ktorá je v súlade s ust. § 53 ods. 6
OZ a § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z týchto dôvodov súd vyhovel podanej žalobe
v plnom rozsahu aj čo do úrokov z omeškania. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania

proti žalovanému v rozsahu 100 %.

8. Voči rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/,
b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol napadnutým rozsudkom
na pojednávaní dňa 23.3.2023 v jeho neprítomnosti s poukazom na § 180 CSP, napriek tomu, že

súdu prvej inštancie doručil podanie pred začatím súdneho pojednávania, v ktorom oznámil, že bol
dočasne práceneschopný a riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť. Nesúhlasil so záverom súdu o tom,
že neboli splnené procesné podmienky pre odročenie pojednávania, keďže doručil súdu ospravedlnenie
z neúčasti na pojednávaní nie bez zbytočného odkladu. Apeloval na to, že v deň pojednávania sa
podrobil kontrole u svojho všeobecného lekára, ktorého ambulancia sa nachádza na Železiarenskej
ulici v mestskej časti Košice - Šaca, ktorá je vzdialená od sídla Okresného súdu Košice II cca 15 min.

pri použití dostupného dopravného prostriedku, a podanie - ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania bolo dňa 23.3.2023 doručené súdu o 7:47 hod., teda pred
začatím pojednávania, keďže toto bolo vytýčené na 8:30 hod. V ďalšom citoval ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách a § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ a opätovne poukázal na to, že v danej veci nemohlo dôjsť
k platnému postúpeniu pohľadávky z banky na žalobcu, z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre

jej postúpenie, keďže v konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že banka ako pôvodný veriteľ
mu doručila niektoré zo žalobcom uvádzaných podaní, resp. že tieto podania sa dostali resp. mali dostať
do jeho dispozičnej sféry, ako adresáta poštovej zásielky. Opätovne namietal, že podpis na doručenke
k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 2.12.2020 nie je jeho podpisom, tento podpis
sa nezhoduje s jeho podpisom, ktorý je na zmluve o splátkovom úvere, prípadne na listine „Štandardné

európske informácie o spotrebiteľskom úvere. V nadväznosti na uvedené tvrdenia žalovaný, pokiaľ
ide o spôsob doručovania písomností bankou, resp. ohľadne fikcie doručenia poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020.

9. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie dospel podľa jeho názoru

k správnym právnym záverom, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom a
v plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie. Poznamenal, že žalovaný v odvolaní
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, s ktorými by sa už súd prvej inštancie nevysporiadal alebo ktoré
by inak spochybňovali žalovaný nárok a preto navrhol podanej žalobe vyhovieť.

10.KrajskýsúdvKošiciachuznesenímč.k.3CoCsp/39/2023-157zodňa26.3.2024napadnutýrozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, že sa žalovaný na pojednávanie konané dňa 23.3.2023 nedostavil
a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas, t.j. bez zbytočného odkladu, keďže dôvod neúčasti na
pojednávaní- dočasná práceneschopnosť žalovaného bola žalovanému známa už dňa 17.3.2023,

pričomospravedlnenieažiadosťoodročeniepojednávaniabolisúdudoručenétesnepredpojednávaním
akonajúcejsudkyniažpojehoskončení.Tútonámietkupovažovalzairelevantnú.Knevykonaniunávrhu
prizvaním znalca na preskúmanie podpisu žalovaného na doručenke zo dňa 2.12.2020, ktorý návrh
súd zamietol uviedol, že je na úvahe súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Stotožnil sa so
záverom súdu prvej inštancie, keď tento návrh z dôvodu hospodárnosti konania zamietol a doručenku

považoval za verejnú listinu v zmysle ust. § 111 CSP. Za podstatnú odvolaciu námietku považoval
odvolací súd námietku žalovaného o nesplnení podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací
súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre účinné zosplatnenie úveru
zo strany právneho predchodcu žalobcu. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepredložil
potrebné dôkazy preukazujúce, že právny predchodca žalobcu v rámci postupu pri zosplatnení úveru

dodržal zákonom predpísané podmienky a žalovanému doručil upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ,
odvolávajúc sa okrem iného aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o doručovaní upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ označeného ako
„Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 30.10.2020 podací hárok č. EPH216551253 (č.l. 73
spisu) preukazujúci len to, že právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému predmetné upozornenie,

nie však dôkaz o tom, že by takéto upozornenie aj reálne bolo žalovanému doručené a dostalo sa tak
do jeho dispozičnej sféry. Samotné upozornenie žalovaného podľa § 53 ods. 9 OZ na možnosť postupu
v zmysle § 565 OZ mu nebolo reálne doručené, keďže žalobca túto skutočnosť v konaní nepreukázal.
Odvolací súd doplnil, že v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v rozhodnutísp. zn. 2Cdo/182/2022, doručenie do dispozičnej sféry adresáta (spotrebiteľa) preukázané podacím
hárkom nespôsobuje účinky riadneho doručenia, nakoľko fikcia doručenia ako ju mal dohodnutú právny
predchodca žalobcu so žalovaným v bode 6.3 VOP (č.l. 27 spisu), je súdnou praxou odmietaná z dôvodu

rozporu s § 45 ods. 1 OZ v spojení s § 39 OZ.

11. Po vrátení veci súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom
v zrušujúcom rozhodnutí, vec opätovne prejedná a rozhodne. V novom rozhodnutí súd opätovne
preskúma splnenie povinnosti veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, ako aj zákonný postup

pre platné predčasné zosplatnenie celého úveru pred termínom konečnej splatnosti úveru, a teda či bol
právny predchodca žalobcu oprávnený podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. postúpiť predmetnú
pohľadávku na žalobcu a či tento v dôsledku uvedeného disponuje aktívnou legitimáciou na podanie
žaloby voči žalovanému. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách,
vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

12. Po vrátení veci súdu prvej inštancie, prevzala právne zastúpenie žalovaného advokátska kancelária.
Podaním doručeným súdu dňa 15.10.2024 namietali okrem nepreukázania doručenia výzvy podľa ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aj absenciu podstatných náležitostí v spotrebiteľskej zmluve.
V zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru. Podľa zmluvy
mal žalovaný platiť úver v 96 mesačných splátkach po 311,52 €, čo predstavuje sumu 29.905,52 € (96 x

113,52) a nie sumu 29.904,78 € ako je uvedené v zmluve. Z tohto dôvodu je poskytnutý úver bezúročný
a bez poplatkov, keďže je uvedený v rozpore s ust. § 9 ods. 2 , písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalšou
námietkou bola neurčitosť a nezrozumiteľnosť výzvy zo dňa 30.10.2020. Z výzvy nie je možné odvodiť
a ani ustáliť splnenie podmienok v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, či skutočne bol
žalovaný v omeškaní najmenej tri mesiace a ani nie je možné špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou

bol v omeškaní, od ktorej si pôvodný veriteľ toto právo vyvodzuje. Namietal aj nedodržanie lehoty 15
dní pre zosplatnením.

13. Zároveň namietal neskúmanie bonity žalovaného. V konaní sa ani len okrajovo nerešilo posúdenie
bonity dlžníka. Absencia skúmania bonity pôvodným veriteľom bez odbornej starostlivosti nemá za

následok len bezúročnosť a bezpoplatkovosť, ale aj nemožnosť vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie úveru s poukazom na Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14.11.2017 v znení
Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 6/2018 z 29.5.2018. Odvolával sa na Smernicu o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp. zn. C-565/12 z 27.3.2014,
C-449/13 zo dňa 18.12.2024 a C- 679/18 zo dňa 5.3.2020 k povinnosti skúmať bonitu dlžníka. Záverom

uviedol, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou.

14. K podaniu sa vyjadril žalobca v podaní doručenom súdu dňa 6.11.2024, v ktorom nesúhlasil
s neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou výzvy zo dňa 30.10.2020. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/26/2024 zo dňa 16.8.2024, podľa ktorého

špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu nie je podmienkou platnosti predčasného
zosplatnenia dlhu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa
30.1.2024 konštatoval, že žiadnu takú povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon
veriteľovineukladá.Spoukazomnaďalšierozhodnutiasúdovdaldopozornostiajnovelizáciuzneniaust.
§53ods.9Občianskehozákonníkaaznenienovéhoodseku10,zktorýchjezrejmé,žeaniponovelizácii

predmetných ustanovení nebude obligatórnou náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej
špecifikácia, ale postačujúcim údajom bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. K bonite
žalovaného uviedol, že v prípade úveru, ktorým sa platí jeden alebo viac existujúcich úverov podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ust. § 7 ods. 24 zákona sa ustanovenia ods. 19 až 23 na neho nevzťahujú.
Rovnako aj ust. § 6a ods. 5 Opatrenia, ktoré uvádza, že limit na podiel výšky celkovej zadlženosti

k príjmu podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden existujúci
spotrebiteľský úver ako v tomto prípade, ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru neprevyšuje
súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov o nižšiu z hodnôt a) 2.000,- €, b) 5% súčtu
zostávajúcich výšok týchto existujúcich úverov. Preto veriteľ nerealizoval výpočet DTSI. S prihliadnutím
na účel poskytnutého úveru (refinancovanie existujúcich úverov) je nelogické od postupcu žiadať, aby

skúmal pred poskytnutím úveru bonitu žalovaného za predpokladu, že finančné zaťaženie ostane
rovnaké (alebo sa zlepší), nakoľko takto poskytnutým úverom nemohlo dôjsť k zhoršeniu finančnej
situáciežalovaného.Úverovézaťaženiežalovanéhosanenavýšilo,alenaopakznížilo.Zároveňpredložil
Dopyt do úverového registra a Dopyt do Sociálnej poisťovne. K doručovaniu výzvy uviedol, že postačujeajpredloženiepodaciehohárku,ktorýdostatočnepreukazujedoručeniedodispozičnejsféryžalovaného.
Za tým účelom poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov. K náležitostiam v žalobe uviedol, že
výpočet realizovaný žalovaným považuje za svojvoľný, pretože nezohľadňuje výšku poslednej splátky

v sume zostatku pohľadávky podľa bodu 5.17 Obchodných podmienok, ktorá je 310,38 €. Pri zohľadnení
95 splátok vo výške 311,52 € a poslednej splátky vo výške 310,38 € predstavuje celková čiastka sumu
29.904,78 €, ktorá je aj uvedená v zmluve.

15. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 23.3.2023, kde súd uznesením nepripustil, aby

do konania na strane žalovaného vstúpilo ako osobitný subjekt Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962,
nakoľko žalovaný neudelil súhlas s týmto vstupom.

16. Na pojednávanie dňa 2.12.2024 sa dostavili právni zástupcovia sporových strán. Nedostavili sa
žalobca a žalovaný, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP prejednával vec v neprítomnosti žalobcu

a žalovaného. Právni zástupcovia zotrvali na obsahu svojich právnych argumentov, ktoré vyplývali aj
z posledných podaní doručených súdu.

17. Právna zástupkyňa žalobcu nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V rámci záverečnej
reči uviedla, že berie na vedomie predbežné právne posúdenie súdu, aj keď s ním nesúhlasila. Má za to,

že odoslanie zásielky preukázali listinnými dôkazmi, preto trvajú na platnom zosplatnení úveru a takisto
na platnom postúpení pohľadávky. Navrhli preto súdu, aby žalobe vyhovel.

18. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči odkázala na argumentáciu, ktorú uvádzali vo
svojich obsiahlych vyjadreniach. Má za to, že dostatočne poukazovali na rozhodovaciu prax súdov

krajského súdu ako aj Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberali doručovaním ako aj neurčitosťou
právneho úkonu. Má za to, že v danom prípade má byť poskytnutá spotrebiteľská ochrana, preto sa
nemožno uspokojiť len s podacím hárkom v rámci doručovania výzvy pred zosplatnením úveru. Taktiež
poukazovali na ďalšie dôvody neplatného postúpenia pohľadávky a to je neurčitosť výzvy ako aj na
nedostatočné skúmanie bonity žalovaného. Preto majú za to, že z týchto viacerých dôvodov nebola

platne pohľadávka postúpená na žalobcu. Navrhla preto súdu žalobu zamietnuť a uplatnili si trovy
konania.

19. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

20. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ uzavrel dňa
21.12.2018 Zmluvu o splátkovom úvere so žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej poskytol
žalovanému úver vo výške 20.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 mesačných splátkach vo
výške311,52€aždocelkovejsumyúveru29.904,78€atonasplateniezáväzkuvbankeč.5145505846,

ktorý bol vo výške 19.304,77 €. Mesačné splátky mal žalovaný splácať vždy k 15. dňu v kalendárnom
mesiaci s tým, že výška poslednej splátky úveru je uvedená v splátkovom kalendári. Splatnosť prvej
splátky si zmluvné strany dohodli 15.2.2019, konečnú splatnosť dňa 15.1.2027, RPMN 11,07 %, fixná
úroková sadzba 11,90 % p.a., úroková sadzba po zohľadnení zľavy 10,40 % p.a. Žalovaný uhradil len
sumu 1.915,62 €.

21. Listom zo dňa 30.10.2020 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému, že je ku dňu 30.10.2020
v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 4.861,83 €. Banka upozornila žalovaného, že ak
v lehote do 15 dní od doručenia výzvy dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky banky. Výzva bola žalovanému podaná na poštovú prepravu dňa 3.11.2020.

Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, následne listom zo dňa 2.12.2020 banka oznámila žalovanému
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky úveru ku dňu 1.12.2020. Oznámenie bolo žalovanému
doručené dňa 8.12.2020 (č.l. 20 spisu). Pred postúpením pohľadávky banka vyzvala žalovaného dňa
17.12.2020 na zaplatenie dlžnej sumy 22.690,68 €. Výzva bola žalovanému doručená dňa 23.12.2020
(č.l. 74 spisu). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0218/2021/CE uzatvorenej dňa 23.3.2021

došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. na nového
veriteľa žalobcu ako postupníka, ktorá bola žalovanému doručená dňa 1.4.2021. Výzvou zo dňa
18.8.2021 označenou ako Pokus o zmier žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, načo žalovaný nereagoval. Žalobca si v konaní uplatňuje zaplatenie dlžnej istiny v o výške 19.283,04 €,
zaplatenie dlžných úrokov vo výške 716,96 € a úrokov z omeškania z dlžnej istiny.

22. Z výpisu z úverového registra vyplýva, že žalovaný ku dňu poskytnutia úveru mal celkový počet
kontraktov 16, počet finančných inštitúcií, v ktorých má klient kontrakty 3, žiadosti: žiadané 0, zamietnuté
7, odvolané klientom 1, existujúce 1 zosplatnený úver, ukončené 7, celková angažovanosť 19.412,- €.

23. Z výpočtu primárnej návratnosti vyplýva výška príjmu dlžníka 700, závislá činnosť overená v SP,

dátum vykonania dopytu do SP dňa 21.12.2018, rodinný stav slobodný, počet členov domácnosti 1,
životné potreby 205,07 €, vyplácané záväzky 330, dátum vykonania dopytu do ÚR dňa 21.12.2018,
výška splátky úveru 311,52 €, výška minimálnej rezervy 20%, reálna výška vypočítanej rezervy 37
%, reálna výška vypočítaného ukazovateľa schopnosti splácať 0,63, ukazovateľ schopnosti nesmie
prekročiť hodnotu 0,80. Výsledok Ukazovateľ schopnosti splácať splnený, výška reálnej vypočítanej
rezervy je vyššia ako minimálna požadovaná výška, dátum schválenia úveru bankou 21.12.2018.

24. Z výsledku dopytu do Sociálnej poštovne vyplýva IČO: zamestnávateľa 36 577 707, dátum začiatku
pracovného pomeru 1.6.2017. Potvrdené (zelené rozhodnutie). Odpoveď na otázku č. 1 potvrdila
existenciu pracovného pomeru, odpoveď na otázky č. 8 až 10, pričom aspoň 2 z týchto otázok potvrdili
odpoveďou áno, alebo odpoveď na otázku č. 16, 17 je áno- výška príjmu overená.

25. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. Podľa ust. § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za

podmienok ustanovených osobitným zákonom.

31. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely poskytovania spotrebiteľských úverov poskytovať
údaje o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov o spotrebiteľských

úveroch (ďalej len "register"); to neplatí pre údaje o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré
nie sú spotrebiteľskými úvermi, ktoré poskytuje veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky.32. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z., prevádzkovateľ registra je povinný v súčinnosti so
Sociálnou poisťovňou zabezpečiť elektronické overovanie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa
veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a), bankou, zahraničnou bankou a pobočkou zahraničnej banky.

33. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že a) veriteľ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom
na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

34. Podľa § 17 ods. 24 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., ustanovenia odsekov 19 až 23 sa
nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých
podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška
poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných

úverov alebo navýšených úverov.

35. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví

zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

36. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa

osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu.

37. Podľa § 52 ods. 1-4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

39. Podľa ust. § 54a OZ účinného od 5.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.40. Podľa § 525 ods. 1 a ods. 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.

41. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

42. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený
nárok žalobcu za nedôvodný v celom rozsahu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola medzi právnym
predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom platne uzavretá dňa 21.12.2018.
Podmienky uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. Zmluva
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere,

pretože bola uzavretá medzi veriteľom - právnickou osobou, ktorá mala v predmete svojej podnikateľskej
činnosti poskytovanie úverov a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcuažalovanýmtedaspĺňacharakteristikuštandardnýchspotrebiteľskýchzmlúv,ktorýchzákladnou
črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu

zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Z týchto dôvodov súd úverový vzťah medzi stranami posúdil
podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré sa použijú
prednostne.

43. V prvom rade súd v zmysle ust. § 54a OZ, účinného v čase podania žaloby na súd skúmal, či

právo žalobcu bolo uplatnené včas. Pri posúdení premlčania súd vychádzal z toho, že splatnosť splátky,
pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť nastala najskôr dňa 15.8.2020. Trojročná premlčacia
doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 Občianskeho zákonníka) zo spotrebiteľskej zmluvy v súlade
s rozhodovacou praxou začína plynúť s ohľadom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka až
uplynutím 3 mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu, t.j. dňa 16.11.2020. Žaloba

bola na súd podaná dňa 30.9.2021, teda včas v lehote troch rokov. Rovnako nepremlčanými sú aj
splátky splatné dňa 15.8.2020, 15.9.2020 a 15.10.2020, u ktorých plynie premlčacia doba samostatne.
Súd v tomto smere poukazuje na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach napr. sp. zn.
11Co/153/2019 zo dňa 10.6.2020.

44. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola platne uzatvorená zmluva. Súd za rozhodné pri riešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524
Občianskeho zákonníka stal žalobca veriteľom žalovaného považoval skutočnosť, či postupca - banka,
ktorému zákon č. 483/2001 Z.z. v ustanovení § 92 ods. 8 ukladá pred postúpením svojej pohľadávky

povinnosť, si túto svoju povinnosť aj splnil. Pre klientov banky sú v § 92 ods. 8 zákona o bankách
ustanovené ďalšie špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené pre platné postúpenie čo i len časti
pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt
sa vyžaduje v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách kumulatívne splnenie týchto podmienok: a/

existencia splatnej pohľadávky, b/ písomná výzva banky na splnenie dlhu dlžníkovi, ktorý je v omeškaní
s plnením a jej preukázateľné doručenie dlžníkovi a c/ dlžníkovo následné nepretržité omeškanie viac
ako 90 dní so splnením jeho záväzku voči banke. Je pritom na žalobcovi preukázať tieto skutočnosti. V
prípade, že nie sú splnené vyššie uvedené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách
pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so zákonom o

bankách, kedy postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakázané,
a teda postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
(bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/73/2022 zo dňa 27.3.2023). Ako
vyplýva z vyššie uvedeného, podmienkou platného postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je v prvom rade existencia splatnej pohľadávky v čase

postúpenia.

45. Pokiaľ ide o splnenie podmienky existencie splatnej pohľadávky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníkanajskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, v konaní nebolo preukázané
doručenie výzvy banky zo dňa 30.10.2020 žalovanému na plnenie s upozornením na možnosť

zosplatnenia úveru v prípade, ak do 15 dní od doručenia výzvy nedôjde k úhrade sumy 4.861,83
€. Žalobca nepreukázal súdu doručenie výzvy, ani na základe výzvy súdu. Jediným dokumentom,
ktorý podľa názoru žalobcu postačuje je podací hárok č. E., z ktorého vyplýva referenčné číslo
zásielky RF067859184SK s výsledkom sledovania zásielky, že zásielka bola dňa 3.11.2020 v preprave.
Nepreukazuje to však skutočné doručenie do sféry dispozície žalovaného.

46.Žalobcataknepreukázal,žepostupovalvzmyslezákona,čímnepreukázalsplnenieprvejpodmienky
pre platné postúpenie pohľadávky, ktorou je splatnosť pohľadávky. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Podľa názoru súdnej
praxe a v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu,
keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže, že adresát

mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho
úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. V tomto smere súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020, v zmysle ktorého bola súdnou
praxou odmietnutá fikcia doručenia, podľa ktorej dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať
nevyvrátiteľnú domnienku, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na

základe odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta a to pre jej rozpor s ust. § 45 ods. 1 v spojení
s ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

47. V zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/182/2022,
doručenie do dispozičnej sféry adresáta (spotrebiteľa) preukázané podacím hárkom nespôsobuje účinky

riadneho doručenia, nakoľko fikcia doručenia ako ju mal dohodnutú právny predchodca žalobcu so
žalovaným v bode 6.3 VOP (č.l. 27 spisu), „Pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za
doručenú tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj keď Klient zmarí
doručenie zásielky alebo sa o doručení zásielky nedozvedel. Banka zasiela písomnosti spravidla vo
forme obyčajnej listovej zásielky“, je súdnou praxou odmietaná z dôvodu rozporu s § 45 ods. 1 OZ v

spojení s § 39 OZ. Najvyšší súd SR tiež v uvedenom rozhodnutí vyslovil, že zásielku nie je možné
považovať za doručenú dňom jej vrátenia odosielateľovi, lebo žalobca síce na preukázanie svojho
tvrdeniapredložilpoštovýpodacíhárok,avšakzobsahuspisunevyplýva,žebypredložilvrátenúzásielku
s oznámením od doručovateľa, že si adresát zásielku v odbernej lehote neprevzal, resp. že ju odmietol
prevziať, alebo potvrdenie o doručení podpísané žalovaným.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nemal preukázané splnenie podmienky doručenia výzvy v zmysle
tejto súdnej praxe, preto veriteľ nemohol platne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Právnym
následkom neplatného zosplatnenia úveru je postúpenie pohľadávky, ktoré je v zmysle § 525 ods.
2 Občianskeho zákonníka zakázané, a teda postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na
podanie žaloby.

49. Žalovaný namietal vo vzťahu k zosplatneniu úveru, že veriteľ mu neposkytol lehotu 15 dní pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti, ako aj, že výzva v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ je neurčitá

a nezrozumiteľná, nakoľko neobsahuje konkrétnu splátku, pre nezaplatenie ktorej pristúpil veriteľ
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Čo sa týka lehoty 15 dní, žalovaný rátal pri doručovaní výzvy zo
dňa 30.10.2020 s tým, že pri štandardnej úložnej lehote zásielky (18 dní) by posledný deň lehoty pripadol
na deň 21.11.2020 a do oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti by neuplynula lehota 15 dní. Súd
však konštatuje, že ak by žalovanému bola doručovaná táto výzva a nebol by zastihnutý pri doručovaní,

do sféry jeho dispozície by sa dostala už uložením na pošte, nie až uplynutím celej odbernej lehoty.
Doručenie tejto výzvy však súd nemal preukázané.

50. K určitosti výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že podľa názoru súdu
zákon nevyžaduje uvedenie konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru. Veriteľ je povinný upozorniť dlžníka na omeškanie, ktoré musí byť najmenej tri mesiace
s uvedením dlžnej sumy. Vo výzve zo dňa 30.10.2020 je uvedená výška dlžnej sumy 4.861,83 €, čo pri
mesačnej splátke 311,52 € predstavuje omeškanie dlhšie ako 3 mesiace. Súd v tomto smere poukazuje
na právnu úpravu ust. § 53 ods. 9 a nového ods. 10 Občianskeho zákonníka účinnú od 1.11.2024, ktorátakúto obligatórnu náležitosť výzvy pre platné zosplatnenie úveru nevyžaduje. Úmyslom zákonodarcu
tak nebolo a ani nie je uvedenie konkrétnej splátky. Súd sa prikláňa k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024, v zmysle ktorého uvedenú povinnosť zákon veriteľovi neukladá,

na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

51. Žalovaný namietal neskúmanie bonity zo strany banky pri poskytnutí úveru. Podľa názoru súdu
veriteľ dostatočne skúmal bonitu žalovaného pri poskytovaní úveru. Zisťoval si jeho príjmy, výdavky,
vykonal lustráciu v úverovom registri a na preverenie príjmu vykonal dopyt do Sociálnej poisťovne.

Skúmal jeho rodinný stav (slobodný), počet členov domácnosti (1), ako aj minimálnu výšku rezervy,
ktorá bola presiahnutá. Z výpisu z úverového registra mal súd preukázané, že žalovaný mal 1
existujúci úver, ktorý bol zosplatnený. Poskytnutým úverom sa refinancoval úver č. 5145505846 vo
výške 19.304,77 €, kde žalovaný platil mesačnú splátku vo výške 329,56 €. V dôsledku vyplatenia
tohto úveru platil žalovaný nižšiu mesačnú splátku vo výške 311,52 €, čím sa zlepšilo jeho úverové
zaťaženie. V zmysle ust. § 7 ods. 24 zákona č. 129/2010 Z.z. v prípade refinancovaných úverov, ktorým

sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov, nie je veriteľ povinný určiť, dodržiavať a pravidelne
prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel
výškycelkovejzadlženostikpríjmu,ak výškaposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveruvýrazneneprevyšuje
súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov. Čo sa považuje za
výrazné prevyšovanie súčtu zostávajúcich výšok existujúcich úverov na bývanie a spotrebiteľských

úverov upravuje ust. § 6a ods. 5 Opatrenia Národnej banky Slovenska, čím sa rozumie prevyšovanie
presahujúce nižšiu z hodnôt a) 2000 eur, b) 5 % súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných alebo
navýšených úverov na bývanie. V danom prípade nižšou z týchto hodnôt je 5 % zo súčtu zostávajúcich
výšok existujúcich úverov. Pri poskytnutom úvere 20.000,- €, bol vyplatený úver vo výške 19.304,77 €,
pričom 5% zo sumy 19.304,77 € predstavuje sumu 965,24 €, čo dokopy predstavuje sumu 20.270,01 €,

teda neprevyšuje sumu 20.000,- € o viac ako 5%, t.j. o sumu 965,24 €. Súd dospel k záveru, že veriteľ
dostatočne skúmal bonitu žalovaného.

52. Súd nevykonal návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na overenie pravosti podpisu

žalovaného na doručenke zo dňa 8.12.2020, nakoľko na jeho vykonaní žalovaný netrval (viď str. 5
zápisnice z pojednávania zo dňa 2.12.2024).

53. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby,
súd žalobu vo výroku I. zamietol. Z tohto dôvodu sa nezaoberal námietkami žalovaného k náležitostiam

zmluvy.

54. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

55. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie
v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

57. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení

vo výroku II. tak, že plne úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania, vnímajúc konanie ako jeden celok, v rozsahu 100% proti žalobcovi. Súd zároveň nevidel
priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP, nakoľko nemal preukázané také závažné skutočnosti, pre ktoré by
bola aplikácia tohto zákonného ustanovenia odôvodnená. O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom
uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).