Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424201610
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4424201610.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Stredná odborná škola
techniky, služieb a obchodu - Műszaki, Szolgáltatások és Kereskedelmi Szakközépiskola, Sv. Štefana
81, 943 03 Štúrovo, IČO: 00 891 908, zastúpený JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom M. R.
Štefánika 30, Nové Zámky, proti žalovanej: A. B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. A. XXX/X, XXX XX D.,

o zaplatenie 70.646,53 eura, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11. septembra 2024 č. k. 9Cpr/3/2024-96 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil
záložné právo v prospech žalobcu: Stredná odborná škola techniky, služieb a obchodu - Műszaki,

Szolgáltatások és Kereskedelmi Szakközépiskola, so sídlom Sv. Štefana 81, 943 03 Štúrovo, IČO:
00 891 908 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v katastrálnom území D., obec D., okres D.,
vedených Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, a to k pozemkom: záhrada vo výmere 403 m2 na
parcele registra "C" KN č. 189, záhrada vo výmere 798 m2 na parcele registra "C" KN č. 190, zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 110 m2 na parcele registra "C" KN č. 191/1, k stavbe: rodinný dom so
súpisným číslom XX postavený na parcele registra "C" KN č. 191/1 a k nehnuteľnostiam zapísaným na

LV č. XXX v katastrálnom území D., obec D., okres D., vedených Okresným úradom Levice, katastrálny
odbor, a to k pozemkom: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1114 m2 na parcele registra "C" KN č.
454/1, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 48 m2 na parcele registra "C" KN č. 454/2 a k stavbám:
budova so súpisným číslom XXX postavená na parcele registra "E." C. F. XXX/X, G. H. so súpisným
číslom XXX postavená na parcele registra "C" KN č. 454/1, a to všetko za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalobcu voči žalovanej v celkovej výške 70.646,53 eura, ktorá je predmetom súdneho

konania vo veci samej. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1, 2, 3, §
344, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 328 ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP.

1.2. Uviedol, že predmetom konania vo veci samej v spore žalobcu proti žalovanej je zaplatenie sumy
70.646,53 eura, predstavujúcej neoprávnené prevody žalovanej na jej účet, v dôsledku čoho vznikla
žalobcovi škoda. Dňa 16. 08. 2024 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalobcu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej,
ktoré nadobudla žalovaná počas obdobia, kedy si bezdôvodne prevádzala finančné prostriedky na svoj
bankový účet. Žalobca podľa pokynov uvedených v Správe o výsledku kontroly č. 47/2023 podal na
žalovanú trestné oznámenie a trestné konanie je vedené v súčasnosti na OR PZ Nové Zámky pod
č. ČVS: ORP-642/2-VYS-NZ-2023. Je toho názoru, že žalovaná, vzhľadom ku skutočnosti, že na jej
osobu bolo podané trestné oznámenie a v rámci vyšetrovania sa bude skúmať účel použitia finančných

prostriedkov a je podaná aj žaloba vo veci samej, existuje dôvodná obava, že žalovaná sa bude snažiť
účelovo zbaviť majetku. Neodkladnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým,že v prípade zbavenia sa majetku žalovanou dôjde k obmedzeniu alebo až k vylúčeniu možnosti
uspokojenia práv žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol zriadiť záložné právo na
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej evidované na LV č. XXXX I. F. XXX pre kat. úz. D..

1.3. Súd prvej inštancie preskúmal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj
listinné dôkazy doručené súdu a zistil, že žalobca si voči žalovanej uplatňuje peňažný nárok vo výške
70.646,53 eura a má obavu, že žalovaná by sa mohla účelovo zbaviť majetku - nehnuteľností, ktorých je
vlastníčkou, čím by bola budúca exekúcia ohrozená. Žalobca svoj nárok oprel o výsledky kontroly Útvaru

hlavného kontrolóra NSK, preto nejde o zjavne nedôvodný alebo neexistujúci nárok, ale o v určitej miere
osvedčený nárok, opretý o skutkové okolnosti, pri ktorých možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie
o ich pravdivosti a usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia
vo veci samej. V takomto prípade na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky a jej príslušenstva vo
všeobecnosti slúži práve záložné právo. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia
veriteľa zriadením záložného práva na majetok dlžníka, čím sa zamedzí alebo zredukuje možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky v prípade, že bude súdom priznaná, pretože ak judikovaná
pohľadávka veriteľa nebude riadne a včas splnená, záložný veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia
tejto pohľadávky priamo z predmetu záložného práva.

1.4. V predmetnom konaní žalobca jednoznačným spôsobom osvedčil možnosť existencie pohľadávky

voči žalovanej, ktorá je predmetom konania vo veci samej, takže žalovaná by mohla byť súdom
zaviazaná na zaplatenie žalovanej pohľadávky. V súvislosti s existenciou obavy o úspešné vymoženie
predmetnej pohľadávky sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktorými poukázal na to, že vplyvom
podanej žaloby o zaplatenie, ako aj podaným trestným oznámením, by mohlo zo strany žalovanej dôjsť
k scudzeniu vyššie uvedených nehnuteľností, a tým pádom môže byť prípadná pohľadávka žalobcu

ohrozená.Návrhžalobcusmerujekzriadeniuzáložnéhoprávananehnuteľnostivovlastníctvežalovanej,
ktoré sú spôsobilým predmetom zabezpečovacieho opatrenia. Prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie svojej súdom priznanej pohľadávky. V prípade, ak dôjde k realizácii záložného práva
prednostným záložným veriteľom, príp. vykonaním exekúcie predajom nehnuteľností, bude sa môcť

takto podieľať na výťažku z predaja nehnuteľností po uspokojení prednostného záložného veriteľa,
resp. záložných veriteľov v poradí pred ním. Súd prvej inštancie po zvážení všetkých okolností dospel
k záveru, že v danom prípade z povahy veci vyplýva, že účel zabezpečenia v budúcnosti možno
judikovanej pohľadávky a zamedzenia možného nebezpečenstva uspokojenia nároku žalobcu je možné
dosiahnuť práve nariadením zabezpečovacieho opatrenia, pričom boli splnené všetky predpoklady pre

jeho nariadenie. Súd preto vyhodnotil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelom
zabezpečenia žalobcovej budúcej pohľadávky za opodstatnený a v plnom rozsahu mu vyhovel.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,
namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany. Poukázala
na to, že podpísala Dohodu o uznaní záväzku s Nitrianskym samosprávnym krajom, kde sa zaviazala
uvedený dlh zaplatiť v splátkach, preto nie je dôvod ani obava, že by pohľadávka nebola uhradená.

Žalobca - škola nie je potencionálnym oprávneným, nakoľko patrí pod Nitriansky samosprávny kraj,
ktorý školu zriadil. Žiadala, aby súd prihliadal aj na to, či požadované nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zabezpečí ochranu ohrozeného práva efektívne, ako i na to, či sa neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah nezasiahlo do jej práv ako vlastníka. Celková vyčíslená suma dlhu žalobcom
nesúhlasí s celkovou vyčíslenou sumou dlhu v Dohode o uznaní dlhu. Navrhla napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie zrušiť.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná dlh, ktorý sa zaviazala
splácať v splátkach v zmysle Dohody o uznaní dlhu, doposiaľ splácať nezačala a neuhradila ani
jednu splátku. Práve uvedená skutočnosť preukazuje jej úmysel neuhradiť dlh a opodstatnenosť

zabezpečovacieho opatrenia.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)preskúmalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniaa dospel k záveru, že podané odvolanie žalovanej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právachalebonainýchmajetkovýchhodnotáchdlžníkanazabezpečeniepeňažnej pohľadávkyveriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovanom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladané opatrenie.

10. Zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom, ktorý má zo zákona prednosť pred
neodkladným opatrením, pričom ním súd môže na návrh zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v
prípade, ak je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Toto záložné právo sa
zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra

(kataster nehnuteľností, Notársky centrálny register záložných práv, register záložných práv Centrálneho
depozitára cenných papierov a pod.). Účelom jeho vydania je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť
práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa
exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím
opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré

v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu
však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná
pohľadávka priznaná. Vo všeobecnosti sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia
o neodkladnom opatrení.

11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá môže byť neskôr judikovaná,
resp. už judikovaná bola, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa
veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie

judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP.

12. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je okrem osvedčenia nároku
existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel
inštitútu zabezpečovacieho opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným

ustanoveniam;možnozároveňkonštatovať,žeprerozhodnutieonariadenízabezpečovaciehoopatrenia
nie je potrebné vykonávať dokazovanie a splnenie predpokladov pre jeho nariadenie možno vyvodiť
zo skutočností tvrdených žalobcom, ktoré boli osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

13. V prejednávanej právnej veci, preskúmaním napadnutého uznesenia a obsahu spisu,
vyhodnotením predložených listinných dôkazov a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, odvolania žalovanej a vyjadrenia žalobcu k odvolaniu, odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že žalobca osvedčil dôvodnosť nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia v ním požadovanom znení. Odvolací súd mal za osvedčenú existenciu
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, vrátane výšky žalobcovej pohľadávky vo výške
70.646,53 eura. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní namietala, že vyčíslená suma dlhu žalobcom
nesúhlasí s celkovou vyčíslenou sumou dlhu v Dohode o uznaní dlhu, ktorú podpísala s Nitrianskymsamosprávnym krajom, táto jej námietka nie je dôvodná. Žalovaná jednak túto dohodu nepredložila,
avšak, pričom jej dohľadaním odvolacím súdom prostredníctvom identifikácie webovej stránky uvedenej
žalovanou je jednoznačné, že suma žalovaná žalobcom a suma uznaná žalovanou v Dohode o uznaní

dlhu je totožná. Rovnako nie je namieste námietka žalovanej, že žalobca nie je oprávnenou osobou
z hľadiska ním uplatnených nárokov voči jej osobe, keď jeho zriaďovateľom je Nitriansky samosprávny
kraj, s ktorým podpísala Dohodu o uznaní dlhu. Je potrebné uviesť, že žalobca predložil súdu prvej
inštancie Správu o výsledku kontroly č. 47/2023, v ktorej mu v bode 6. na strane 106 bolo zriaďovateľom
uložené podať civilnú žalobu na náhradu škody vo výške 70.646,53 eura. Na doplnenie odvolací súd

udáva, že žalobca je príspevkovou organizáciou NSK s právnou subjektivitou, s vecne a finančne
vymedzeným majetkom. V rámci podaného odvolania žalovaná ďalej namietala, že nie je dôvod na
obavu z ohrozenia exekúcie, keďže dlh sa zaviazala zaplatiť v splátkach. K uvedenému odvolací súd
udáva, že i keď v rámci prejednania podaného odvolania je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvej inštancie, nemožno nebrať na zreteľ podania strán sporu v rámci odvolacieho konania, vrátane
vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanej, v ktorom vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaná doposiaľ

neuhradila žiadnu splátku dlhu. Tiež treba uviesť, že k tejto argumentácii žalobcu žalovaná nepodala
žiadne vlastné vyjadrenie, tvrdenie žalobcu nijak nepoprela, a preto nie je dôvod o pravdivosti týchto
žalobcom tvrdených skutočností pochybovať, nadväzne na čo je opodstatnené uviesť, že nie je dôvod
pochybovať o obave žalobcu, že exekúcia môže byť ohrozená. K uvedenému odvolací súd ešte dodáva,
žeúčelominštitútuzabezpečovaciehoopatrenianiejeposkytovaťneefektívnuochranupráv,alenaopak,

poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu.

14. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd mal za to, že žalobca podstatné skutočnosti
odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčil, tento osvedčil existenciu
právneho vzťahu medzi stranami sporu, z ktorého vzťahu si žalobca uplatňuje zaplatenie pohľadávky vo

výške 70.646,53 eura, rovnako osvedčil, že je tu spôsobilý predmet záložného práva, a to nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovanej, vo vzťahu ku ktorej možno nariadené zabezpečovacie opatrenie z hľadiska
výšky uplatnenej pohľadávky žalobcu považovať za primerané. Rovnako žalobcova obava z možného
ohrozenia exekúcie je opodstatnená, a to i s ohľadom na žalobcom tvrdený postoj žalovanej k plneniu,
ktorý nevyvrátila ani žalovaná v priebehu tohto konania. Pokiaľ súd prvej inštancie skonštatoval, že

po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že v danom prípade z povahy veci vyplýva, že účel
zabezpečenia v budúcnosti možno judikovanej pohľadávky a zamedzenia možného nebezpečenstva
uspokojenia nároku žalobcu je možné dosiahnuť práve nariadením zabezpečovacieho opatrenia,
s takýmto názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. S ohľadom na uvedené, odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).