Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117232031
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4117232031.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr.

Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. F.
XXXX/XX, D., 2/ A. C., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/XX, E. H., 3/ A. I., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX/XX,
D., žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení JUDr. Jurajom Bilickým, advokátom, Farská 8, Nitra, IČO: 42 210 305,
4/ A. C. J., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/XX, D., 5/ K. L., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/XX, D., 6/ A. M. A.,
nar. XX. XX. XXXX, A. XXXX/XX, N. F., proti žalovanej: A. A., nar. XX. XX. XXXX, O. XXX, o zaplatenie
6.000,- eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovanej a odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 9C/145/2017-397 zo dňa 05. 09. 2023, v spojení s opravným uznesením

Okresného súdu Nitra č. k. 9C/145/2017-461 zo dňa 25. 01. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby žalobcami 4/, 5/ a 6/ a z r u š u j e rozsudok súdu prvej
inštancie v časti o zaplatenie 709,35 eura a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 4/, 5/ a 6/.

III. M e n í výrok I. napadnutého rozsudku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/

sumu 2.128,04 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. P o t v r d z u j e výrok III. a IV. napadnutého rozsudku.

V. Žalobcom 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitra(ďalejako„súdprvejinštancie“alebo„súd“)napadnutýmrozsudkomuložilžalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ sumu vo výške 2.837,39 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň žiadnej zo strán nepriznal nárok na

náhradu trov konania (výrok III.) a znalcovi priznal nárok na náhradu znalečného proti žalobcom 1/ až
4/ v rozsahu 52,71 % a proti žalovanej v rozsahu 47,29 % (výrok IV.).

2. Po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ust. § 119 ods. 2, § 123, § 136 ods. 1,
§ 137 ods. 1, § 139 ods. 2, § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 255 ods. 1, 2, §
262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že pôvodní žalobcovia 1/ až 4/ sa žalobou
domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť im sumu 6.000,- eur z titulu peňažnej náhrady
za neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu podľa § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania. Vo veci samej súd prvej inštancie prvýkrátrozhodol rozsudkom č. k. 9C/145/2017-46 zo dňa 16. 05. 2019 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcom 1/ až 4/ sumu 4.800,- eur a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60
% a dopĺňacím rozsudkom č. k. 9C/45/2017-100 zo dňa 08. 10. 2019 rozhodol o zamietnutí žaloby

vo zvyšnej časti. Rozsudok súdu napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaná, a to proti
priznanej sume, ako aj spôsobu dokazovania. Sumu určenú vo forme nájmu vo výške 2.837,39 eura
považovala za nereálnu, pričom 40 rokov spätne sa za takú sumu dal postaviť rodinný dom. Medzi ňou
a žalobcami neprebehla ani ústna, ani písomná forma dohody, neboli zohľadnené jej investície a bez
nájomných zmlúv ide o súdom povolený daňový únik. Platí dane, odvody a zo zvyšku pomaly investuje

do domu. Žalovaná ďalej uviedla, že jej súrodenci sa o nehnuteľnosť nestarali a ani nestarajú, všetky
náklady ohľadom prevádzky domu a opatery rodičov znášala sama. Ak im má po 40 rokoch platiť nájom,
potom treba odrátať investované náklady, čo bude mať za následok, že jej budú platiť oni. Súrodenci sa
nehlásili, ani nehlásia k nákladom, k opatere rodičov do ich smrti, prevádzky domu a pozemku, ktoré ako
deti mali zdieľať všetci rovným dielom. Na základe týchto faktov žiadala odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, kde budú zohľadnené jej odvolacie

námietky. Odvolací súd uznesením zo dňa 30. 11. 2020 č. k. 6Co/185/2019-106 rozsudok súdu prvej
inštancie, v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom, v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Súd prvej inštancie, ktorý bol v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vo veci

nariadil pojednávanie, v rámci ktorého žalobcovia zotrvali na podanej žalobe a súhlasili s vykonaním
znaleckého dokazovania.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že uznesením zo dňa 11.08.2020, č. k. 9C/145/2017-261
ustanovil znalca Ing. Olivera Stollára z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odvetvie odhad hodnoty

nehnuteľností.

6. Na základe vykonaného dokazovania a to výsluchom žalobkýň 1/, 3/ a 4/, žalovanej, svedkyne,
listinami, ktoré predložili strany sporu, výpismi z listov vlastníctva, znaleckým posudkom Ing. Olivera
Stollára č. 4/2023, vyjadreniami strán sporu, mal súd za preukázané, že žalovaná užíva nehnuteľnosti

spolu s manželom. Skutočnosť, že žalovaná aj naďalej hradí všetky náklady spojené s užívaním domu
a pozemkov (elektrina, dane a pod.), je jej rozhodnutím a nemá to vplyv na jeho rozhodovanie v tomto
spore. Medzi stranami sporu neexistovala a ani nie je uzatvorená žiadna dohoda, ktorá by riešila medzi
nimi spôsob užívania predmetných nehnuteľností.

7. S ostatnými skutočnosťami namietanými žalovanou, ktorými sa snažila poukázať na rozpor s dobrými
mravmi, sa súd nestotožnil, pretože žiadne takéto tvrdenia nevyplývali z vykonaného dokazovania.
Odkázal na úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ktorý upravuje právo spoluvlastníka na
náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Medzi stranami
sporu nebola uzatvorená ani dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ďalej

mal súd za preukázané, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom vynaložených nákladov
na nehnuteľnosti, kedy počas celého sporu neuplatnila žiaden vzájomný návrh, resp. kompenzačnú
námietku, kedy strany sporu oboznámil s predbežným právnym posúdením, v rámci ktorého, okrem
iného uviedol, že vyjadrenia žalovanej ohľadne investovania do nehnuteľností neboli špecifikované a v
spore boli prednášané len vo všeobecnej rovine. V spojitosti s tým súd poukázal na definíciu prejednacej

zásady a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020. Pri určení
výšky uplatneného nároku súd zohľadnil znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený v spore potom, čo
bol v poradí prvý rozsudok zrušený odvolacím súdom. Súd v spore ustanovil znalca, ktorého závery
žalobcovia nenamietali. Žalovaná nesúhlasila so závermi znaleckého posudku, ale žiadnym spôsobom
nepreukázala, že by mohla, resp. mala byť cena nájmu nehnuteľností určená inak. V tomto smere

nepredložila súdu žiadny dôkaz a ani nenavrhla ďalšie dokazovanie. Potvrdila, že už znalecký posudok
vyhotovovať nedá. Ak aj počas konania poukazovala na znalecký posudok Ing. Vladimíra Kalužiaka,
malo sa jednať o posudok z roku 2011 a jeho predmetom bolo, podľa jej tvrdenia, ohodnotenie ceny
nehnuteľností, a nie nárok, ktorý je predmetom tohto sporu. Na základe toho súd skonštatoval, že
žalovaná neuniesla ani v tomto smere dôkazné bremeno.

8. K námietkam žalovanej ohľadne vyjadrenia P. Q. sa súd osobitne nevyjadril (i keď bolo pôvodne
v spore zohľadnené). Ak aj žalovaná tvrdila, že žalobcom oznámila, že môžu nehnuteľnosti užívať,
toto tvrdenie tiež v spore nebolo preukázané. Predmetom sporu je nárok žalobcov za užívanie ichspoluvlastníckeho podielu žalovanou za obdobie december 2014 až 2017, pričom podľa vykonaného
dokazovania súd zistil, že takéto oznámenie bolo zo strany žalovanej dané na vedomie žalobcom až
listom zo dňa 11. 04. 2019. Predmetom sporu je iné časové obdobie, teda nie rok 2019. S poukazom na

uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcov za obdobie od 19. 12. 2014 do 20. 12. 2017 je dôvodný
v sume 2.837,39 eur. Základom pre výpočet tejto sumy bol uvádzaný znalecký posudok ustanoveného
znalca, podľa ktorého záverov, aj s poukazom na zaužívanú súdnu prax, určil výšku nároku na náhradu
za neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobcov 1/ až 4/ práve z hodnoty
obvyklého nájmu nehnuteľností. Čo sa týka stavby rodinného domu so súp. č. XXX na parc. č. XXX/

X, tak jeho využitie formou prenájmu nie je možné, preto súd ani neurčil žiadnu výšku nároku pri tejto
nehnuteľnosti. Pri pozemkoch postupoval tak, že za rok 2014, teda od 20. 12. 2014 do 31. 12. 2014 (12
dní) priznal sumu 32,47 eur (celý mesiac 125,83 eur, z toho 4/6 suma 83,86 eur za mesiac, t. j. za 12
dní ide o sumu 32,47 eur). Za rok 2015 súd priznal žalobcom sumu 1.000,- eur (1.500,- eur celý rok, z
toho 4/6 je 1.000,- eur), za rok 2016 sumu 953,32 eur (1.430,- eur celý rok, z toho 4/6 je 953,32 eur). Za
rok 2017 priznal nárok od 01. 01. 2017 do 19. 12. 2017 v sume 851,60 eur (1.320,- eur celý rok, z toho

4/6 za obdobie 1/2017 až 11/2017 ide o sumu 806,66 eur a za 19 dní decembra 2017 ide o sumu 44,94
eur). Vzhľadom na to, že žalobcovia sú štyria, súd vypočítal náhradu za všetkých štyroch jednou sumou,
pričom pri výpočte rátal hodnotu podielu 4/6, pretože každý z nich vlastní spoluvlastnícky podiel 1/6.
Súčet takto vyčíslenej náhrady predstavuje celkovo sumu 2.837,39 eur (32,47+1000+953,32+851,60).

9. Súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Čo sa týka návrhov strán na vykonanie dokazovania výsluchom viacerých svedkov, v rámci
pojednávania, ktoré sa konalo dňa 05. 09. 2023, strany upustili na ich výsluchu a preto súd osobitne
nerozhodoval procesne o týchto návrhoch na doplnenie dokazovania. Súd nepovažoval za potrebné

vypočuť ani žalovanú 2/, ktorej zdravotný stav neumožnil zúčastniť sa pojednávania a pre rozhodnutie
mal dostatočne preukázaný skutkový stav pre posúdenie celej veci.

11. Žalobcovia boli v spore úspešní v sume 2.837,39 eur (47,29 % zo sumy 6 000,- eur) a žalovaná v
sume 3.162,61 eur (52,71 % zo sumy 6.000,- eur), kedy výsledný pomer znamená síce úspech žalovanej

5,42 %, ale to vzhľadom na predmet sporu považoval súd za nepatrný úspech (čiastočné procesné
úspechy sa vzájomne do rovnakej výšky anulujú). Zvyšná časť je determinantom pre záver o čiastočnom
priznaní nároku na náhradu trov konania. Pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch súd môže
vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Na základe uvedeného súd rozhodol
aj v tomto prípade tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keď bol toho názoru,

že strany sporu mali zásadne rovnaký úspech.

12. V spore bol ustanovený znalec, ktorý vyhotovil znalecký posudok a bol mu uhradený aj preddavok
vo výške 255,- eur, ktorý uhradili iba žalobcovia. Z dôvodu, že žalovaná, ktorá inak tiež v priebehu
sporu navrhovala vykonať znalecké dokazovanie, preddavok neuhradila, neboli celkové náklady znalca

pokryté preddavkom. Znalečné bolo znalcovi priznané uznesením č. k. 9C/145/2017-321, na základe
toho, že znalcovi nebolo uhradené znalečné v celkovej výške, súd rozhodol aj o nároku znalca na
náhradu znalečného voči stranám sporu. Pretože v spore mala každá strana čiastočný úspech, priznal
znalcovi nárok na náhradu znalečného proti žalobcom v rozsahu 52,71 % (ich neúspech) a proti
žalovanej v rozsahu 47,29 % (jej neúspech).

13. Rozsudok súdu napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaná a to proti sume, ako aj
spôsobu dokazovania. Sumu určenú vo forme nájmu vo výške 2.837,39 eura považovala za nereálnu,
pričom40rokovspätnesazatakúsumudalpostaviťrodinnýdom.Medziňouažalobcamineprebehlaani
ústna, ani písomná forma dohody, neboli zohľadnené jej investície a bez nájomných zmlúv ide o súdom

povolenýdaňovýúnik.Platídane,odvodyazozvyškupomalyinvestujedodomu.Žalovanáďalejuviedla,
že jej súrodenci sa o nehnuteľnosť nestarali a ani nestarajú, všetky náklady ohľadom prevádzky domu
a opatery rodičov znášala sama. Ak im má po 40 rokoch platiť nájom, potom treba odrátať investované
náklady, čo bude mať za následok, že jej budú platiť oni. Súrodenci sa nehlásili, ani nehlásia k nákladom,
k opatere rodičov do ich smrti, prevádzky domu a pozemku, ktoré ako deti mali zdieľať všetci rovným

dielom. Na základe týchto faktov žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, kde budú zohľadnené jej odvolacie námietky.14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. napadli odvolaním cestou splnomocneného
právneho zástupcu i žalobcovia 1/ až 4/, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného
sporového poriadku. Odvolanie odôvodnili tým, že sa nestotožňujú s výrokom súdu o náhrade trov

konania, v tomto smere poukázali na znenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a dodali, že
v tomto prípade súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaná mala čiastočný úspech vo výške 5,42
%, čo považujú za nespravodlivé, nakoľko sú dané aj iné aspekty dôležité pre rozhodnutie o trovách
konania, ako tie, ktoré bral do úvahy súd. Zastávajú názor, že súd postupoval vo veci nesprávne,
keď v rámci rozhodovania o priznaní nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie § 255

ods. 2 CSP, na základe čoho súd nesprávne aplikoval zásadu úspechu vo veci, pretože išlo o prípad,
kde výška priznaného plnenia závisela od znaleckého posudku. Svoj názor odôvodňujú s odkazom
na komentár k Civilnému sporovému poriadku k § 255 CSP, na základe čoho je ich nutné považovať
za plne procesne úspešných, keďže mali plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne
výška plnenia, vyplývajúca z tohto procesného úspechu závisela výlučne od znaleckého posudku a
úvahy súdu. Svoj názor žalobcovia opreli aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.

02. 2021, sp. zn. III. ÚS 475/2018-31, a namietali, že súd zároveň pri rozhodovaní o trovách konania
vôbec neprihliadol na osobité okolnosti prejednávanej právnej veci, ktoré mal následne premietnuť aj
do napadnutých výrokov rozhodnutia. Poukázali na to, že pred vydaním uznesenia odvolacieho súdu
opakovane tvrdili, že svoju dôkaznú povinnosť si na rozdiel od žalovanej splnili, keď predložili stanovenie
obvyklej ceny nájmu uskutočnené profesionálnym realitným maklérom, znalým trhovej ceny. Bola to

teda žalovaná, ktorá takto stanovenú cenu, v neskoršom a pokročilom štádiu konania, namietala a
žiadala vykonať znalecké dokazovanie. S poukazom na závery obsiahnuté v uznesení odvolacieho súdu
napokon s uskutočnením znaleckého dokazovania súhlasili, avšak zároveň uviedli, že peňažná náhrada
podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka je
širší pojem, ako cena obvyklého nájmu, kedy cena obvyklého nájmu je len z jedným z kritérií pre určenie

výšky peňažnej náhrady, ktoré môže slúžiť ako akási východisková hodnota, pričom súd by mal, podľa
názoru žalobcov, prihliadnuť aj na okolnosti prejednávaného prípadu.

15. Žalobcovia ďalej zdôraznili, že v konaní žalovaná uvádzala od začiatku viaceré rozporné skutočnosti,
pričom na základe výsluchu svedkov bolo preukázané, že nehnuteľnosti nebolo možné užívať, a to

pre aktívne bránenie zo strany žalovanej, ako aj z dôvodu jej agresívneho správania, na základe čoho
nemožno prisudzovať na ich ťarchu, že pri uplatnení svojho nároku vychádzali iba z odhadu obvyklej
ceny nájmu urobenej maklérom. Ešte pred začatím sporu vychádzali z hodnoty nehnuteľností vo výške
47.000,- eur, pričom aj zo znaleckého posudku vyhotoveného v súdnom konaní je zrejmé, že rozdiel
týchto cien nie je veľmi veľký. Žalobcovia teda od začiatku držali jednu líniu tejto veci, pričom v tejto

súvislosti poukazujú na to, že nemohli očakávať, že súdny znalec vyjadrí hodnotu nájmu za užívanie
časti nehnuteľností (stavby) vo výške v hodnote 0,- eur, keďže aj sama žalovaná sa najprv vyjadrovala,
že nehnuteľnosti počas rokov užívania riadne zveľaďovala. Súd však v konaní neprihliadol na uvedené
okolnosti, vzhľadom na čo ho žalobcovia pokladajú v napadnutej časti za nespravodlivé. Žalobcovia na
podporu svojich tvrdení poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012.

16. Záverom žalobcovia prezentovali názor, že nemožno považovať rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania ani za primerané a zodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu veci medzi stranami sporu
a rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania došlo k procesnému excesu, ktorý zakladá zjavný
rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania. Okrem iného boli v konaní od začiatku zastúpení

právnym zástupcom, pričom žalovaná bola právne zastúpená iba v rámci prvoinštančného konania a
následne v odvolacom konaní. V danom prípade vznikli na ich strane preukázateľne vyššie trovy, keďže
boli v konaní zastúpení advokátom počas celého konania na rozdiel od žalovanej. V prípade vyčíslenia
danýchtrovzostranyprávnehozástupcužalobcovvzmyslevyhláškyč.655/2004Z.z.bytaktovyčíslené
trovy niekoľkonásobne prevyšovali vyčíslené trovy, ktoré vznikli na strane žalovanej. Vychádzajúc z

uvedeného žalobcovia zastávajú názor, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s vyššie uvedeným právnym
názorom, v takom prípade by súd mal postupovať tak, že by mal náhradu trov konania prípadne
pomerne rozdeliť v zmysle vyčísleného úspechu strán v konaní. S poukazom na vyššie uvedené navrhli
odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 390 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku zrušil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a zároveň

znalcovi priznal nárok na náhradu znalečného proti žalovanej v rozsahu 100 %.

17. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov zo dňa 13. 11. 2023 uviedla, že nesúhlasí
s odvolaním žalobcov proti výrokom o náhrade trov konania a náhrade trov znalečného, nakoľko súdvychádzal z mylných údajov. V odvolaní žalobcov by súd vychádzal už zo sumy 6.000,- eur, ktorá
je spolu so znaleckým posudkom nereálna a znalecký posudok považuje za fiktívny, pretože nemá
žiaden formát znaleckého posudku, nebola vykonaná žiadna obhliadka nehnuteľnosti, na základe čoho

nerozumie postupu súdu, ktorý bral do úvahy a zároveň i vychádzal z bezcenného podkladu. Nesúhlasila
s námietkou žalobcov v odvolaní, že sa im niekoľkonásobne prevyšovali trovy právneho zastúpenia. To,
že v súčasnosti nemá právneho zástupcu, je pre žalobcov bezpredmetná záležitosť, pretože odmieta
platiť niekoho, kto chodí na pojednávania nepripravený a počas pojednávaní sa pod stolom venuje
mobilnému telefónu.

18. Ďalej žalovaná vo svojom vyjadrení nesúhlasila s náhradou trov znaleckého posudku, ktorý bol
vyhotovený na podnet súdu p. Stollárom. Ona o jeho vyhotovenie nežiadala, ani s ním nesúhlasila.
Samotný znalecký posudok vykazuje množstvo nezrovnalostí, preddavok pre znalca neuhradila.
Znalecký posudok považuje za fiktívny a účelový z dôvodu, že poukazovala na neštandardný postup p.
Stollára, ktorému pri obhliadke asistoval právny zástupca žalobcov p. Bilický. Znalec bol na obhliadke

dňa 26. 10. 2022 a znalecký posudok nebol vypracovaný súdom v stanovenej lehote 60 dní, nakoľko
bol vypracovaný k dátumu 11. 01. 2023. Uvedenie nepravdy a okolnosti, ktorá má podstatný význam
pre rozhodnutie alebo zamlčanie tejto okolnosti je v zmysle Trestného zákona trestné ako krivá
výpoveďanepravdivýznaleckýposudok.Záveromvyjadreniažalovanánaďalejtrvalaažiadalažalobcov
o predloženie nájomných zmlúv, doklady, dokumentáciu platieb o ich podiele a spoluinvestíciách na

chode, údržbe nehnuteľnosti, ktorí majú neobmedzený prístup na nehnuteľnosť a k dnešnému dňu sa
nikto z nich nepodieľal fyzicky ani finančne na chode a údržbe dotknutej nehnuteľnosti. S poukazom na
uvádzané považovala odvolanie žalobcov za bezpredmetné.

19. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že podľa ich názoru súd prvej

inštancie vo veci správne rozhodol v rozsudku v jeho výrokoch I. a II. , ktorý v tejto časti na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalovaná
v odvolaní v prevažnej miere opakuje svoje tvrdenia a argumentáciu obsiahnutú v jej doterajších
podaniach a vyjadreniach. Ku všetkým pre rozhodnutie súdu podstatným tvrdeniam žalovanej sa
žalobcovia v konaní už vyjadrili, pričom súd prvej inštancie sa podľa ich názoru dostatočne a správne

vysporiadal s argumentáciou oboch strán. Podľa ich názoru súd v odôvodnení rozsudku správne
uviedol, že spoluvlastník má nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, pričom nevyhnutným predpokladom na vznik tohto nároku je to, že druhý,
príp. ďalší spoluvlastník užíva túto spoločnú vec nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. K tomuto
právnemu záveru dospel napríklad aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 27.

10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010. Súd podľa ich názoru taktiež správne vyhodnotil skutočnosť, že
žalovaná aj naďalej hradí všetky náklady spojené s užívaním domu a pozemkov, čo je jej rozhodnutím,
a nemá to vplyv na rozhodovanie súdu v tomto spore. Žalobcovia odkázali na znenie Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu
jeho spoluvlastníckeho podielu, vzhľadom na čo súd na danú vec aplikoval správnu právnu normu a

zároveň dospel k správnemu právnemu záveru. Medzi stranami sporu nebola uzatvorená ani dohoda
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú by bolo možné aplikovať na prejednávanú
vec. Do pozornosti dávajú, že žalovaná v konaní nesúhlasila so závermi znaleckého posudku, avšak
uviedla, že ďalší posudok vyhotoviť nedá, vzhľadom na čo možno pokladať obranu žalovanej za účelovú.
Záverom žalobcovia uviedli, že odvolanie žalovanej ani nespĺňa náležitosti, ktoré zákon kladie pre také

podanie, najmä čo sa týka uvedenia/označenia a riadneho odôvodnenia odvolacích dôvodov podľa §
365 CSP, čo je dôvodom pre jeho odmietnutie. Vo zvyšnej časti zotrvali na svojom podanom odvolaní
a navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol v zmysle ust. § 386 písm. d) Civilného
sporového poriadku.

20. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zo dňa 20. 11. 2023 zotrvala na svojich
predchádzajúcich argumentoch a uviedla, že nemá dôvod meniť svoje stanovisko k danej veci.
K tvrdeniam žalobcov, že sa dom napriek jej starostlivosti o ňu nachádza v chátrajúcom stave uviedla, že
dom je bez základov, bez podláh, zhotovený zo surového materiálu a je zbytočné doň investovať, pričom
súd má k dispozícii fotodokumentáciu. Čo sa týka tvrdení žalobcov, že im nebolo umožnené v období od

12/2014 – 12/2017 užívať nehnuteľnosť žalovaná uviedla, že v danom období žalobcovia o dom nejavili
fyzicky ani finančný záujem, pričom mali a aj majú možnosť dom využívať. Žalovaná záverom zotrvala
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach ohľadom znaleckého posudku, nárokov žalobcov ohľadom
nájomného, náhrade trov konania a náhrade znalečného znalcovi.21.Žalobcoviavosvojomvyjadrenízodňa01.12.2023kvyjadreniužalovanejzodňa13.11.2023vplnej
miere zotrvali na podanom odvolaní a svojich právnych názoroch v ňom obsiahnutých, pričom uviedli,

že ku všetkým tvrdeniam žalovanej sa v konaní už vyjadrili. Dodali, že v prípade vyjadrení žalovanej
ide v prevažnej miere o osočujúce invektívy. Žalovaná svoje tvrdenia v konaní nepodložila žiadnymi
relevantnými dôkazmi, na základe čoho možno dospieť k záverom, že žalovaná účinne nepoprela ich
tvrdenia a tým sa stali nespornými.

22. Ďalšie vyjadrenia sporových strán podané neboli.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací v zmysle ust. § 34 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 až § 381 CSP a postupom
podľa ust. § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch III. a
IV. ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom na späťvzatie odvolania i žaloby žalobcami 4/, 5/ a 6/ (právni

nástupcovia pôvodnej žalobkyne O. G. J.), odvolací súd rozsudok súdu v časti o zaplatenie 709,35 eura
zrušil a konanie zastavil. Vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku síce boli splnené podmienky na
jeho potvrdenie, avšak v dôsledku späťvzatia žaloby v časti 709,35 a zastavenia konania v uvedenom
rozsahu, pre čistotu veci, odvolací súd postupom v súlade s § 388 CSP výrok I. napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ sumu 2.128,04

eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

24. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že v zmysle ust. § 363 CSP (náležitosti odvolania) sa
v odvolaní popri všeobecných náležitostí podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody sú taxatívne uvedené v ust. § 365 ods. 1
písm. a/ - h/ CSP. V zmysle ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody je možné meniť a dopĺňať do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovanej neobsahovalo
žiadny z dôvodov taxatívne uvedených vo vyššie citovanom ustanovení CSP, pričom súd zdôrazňuje,

že v zmysle § 373 ods. 1 veta druhá CSP súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. Nebolo
teda povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať odvolateľku na uvedenie odvolacích dôvodov. Z obsahu
podaného odvolanie vyplýva, že žalovaná nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, uvádza
rovnaké námietky, s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vysporiadal.

26. Odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať
tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov
vzťahujúcich sa na tento prípad. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne

právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379
CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní, t. j.
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

27. Odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že strana sporu je sama zodpovedná za to, že
v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva - a to aj v odvolacom konaní, pričom v opačnom
prípade jej hrozí strata sporu. K zodpovednosti za uplatňovanie vlastných procesných práv patrí to, že
strana sporu musí mať jasno ohľadom dôvodov svojej nespokojnosti s prvoinštančným rozhodnutím.
Strana sporu, ale zároveň musí rešpektovať to, že jej právo na konštatovanie svojej nespokojnosti s

prvoinštančným rozhodnutím je časovo obmedzené, a to lehotou na podanie odvolania. V zmysle platnej
judikatúry, pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod
a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa
§ 386 písm. d) CSP, keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorúnemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred
rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie § 365 ods. 3
CSP. V súdenej veci však odvolací súd vyvodil z obsahu podaného odvolania tak, ako je uvedené vyššie,

odvolací dôvod, ktorý spočíval v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým znemožnil, aby strana
uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd odvolanie neodmietol, ale ho prejednal v intenciách, ako ich
odvodil z odvolania, ktoré subsumoval pod odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1, písm. b/ CSP.
Takýto postup je aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/2/2023

zo dňa 8. novembra 2023 vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia, podľa ktorého: „Veľký senát
k uvedenému udáva, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP nezistí vadu v
procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí. Podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo výroku vecne správne. V danom prípade
však nedochádza k vecnému prieskumu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale procesných vád v
zmysle § 380 ods. 2 CSP vzhľadom na existenciu tzv. blanketového odvolania....“

28. V odvolaní žalovaná namietala okrem sumy, na ktorú bola rozsudkom súdu prvej inštancie
zaviazaná uhradiť, aj spôsob dokazovania, ktorý však bližšie nešpecifikovala. Z uvedených dôvodov
odvolací súd preskúmal procesný postup súdu prvej inštancie a nezistil žiadne porušenie procesných
ustanovení, ktoré sa na postup súdu prvej inštancie vzťahujú a ktoré by mali vplyv na vydanie

nezákonného rozhodnutia, resp. porušenie procesných práv by malo spôsobiť zamedzeniu prístupu
k spravodlivosti. Odvolací súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že k opodstatnenosti základu nároku
sa už odvolací súd vyjadril, a to v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 6Co/185/2019, kedy rozhodoval
o odvolaní žalovanej proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie a kedy jeho rozhodnutie zrušil
a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vyslovil právny názor, ktorým bol súd prvej

inštancie viazaný, keď uviedol, že „v prejednávanej veci medzi stranami z hľadiska skutkového stavu niet
sporu o tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/6-ine nehnuteľností v kat. úz. R., zapísanými
na LV č. XXXX ako parc. reg. C č. XXX - záhrady o výmere 855 m2, parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 64 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2
a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, ako i rodinného domu súp. č. XXX

na LV č. XXXX, kat. úz. R., na parc. č. XXX/X. Tiež, že žalovaná s manželom K. A. sú bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností v kat. úz. R., zapísanými na LV č. XXXX ako prístavba k rodinnému
domu na parc. č. XXX/X a letná kuchyňa na parc. č. XXX/X. Všetky označené nehnuteľnosti v celosti
sú v užívaní žalovanej, ktorá žalobcom náhradu vo forme peňažného plnenia neposkytla, z ktorého
dôvodu sa ho žalobcovia od nej domáhajú za to, že neužívajú spoločne nehnuteľnosti v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu, pričom v tomto smere medzi nimi k dohode nedošlo.“ Odvolací súd sa
okrem toho zaoberal i otázkou premlčania a výškou finančnej náhrady. Odvolací súd vo svojom prvom
rozhodnutí o odvolaní žalovanej ako dôvodnú posúdil odvolaciu námietku žalovanej vo vzťahu k určeniu
výšky náhrady vo forme peňažného plnenia za neužívanie spoločnej veci žalobcami v rozsahu ich
spoluvlastníckeho podielu a za predčasný považoval záver súdu prvej inštancie, že výška tejto peňažnej

náhrady predstavuje sumu 4.800,- eur. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri jej určení vychádzal len
zodbornéhovyjadreniaprofesionálnehorealitnéhomakléra.Žalovanáspochybnilasprávnosťvyjadrenia
ohľadne v ňom stanovenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ako i výšky obvyklej ceny prenájmu
a na týchto tvrdeniach zotrvala, pričom žalobcovia následne súhlasili so znaleckým dokazovaním na
určenieobvyklejcenynájmunehnuteľností.Zasituácie,keďžalovanáspochybňovalavýškuuplatneného

nároku a žalobcovia jeho dôvodnosť preukazovali len vyjadrením realitného makléra, bolo namieste túto
spornosť odstrániť navrhovaným znaleckým dokazovaním. Odvolací súd teda konštatoval, že pokiaľ súd
prvej inštancie nepripustil dôkaznú obranu žalovanej, došlo k procesnoprávnemu pochybeniu, ktorým
znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

29. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že opodstatnenosťou nároku žalobcov sa už odvolací súd
zaoberal a vyjadril svoj názor, že tento nárok, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, je
daný. Súd prvej inštancie následne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pribral do konania
znalca za účelom zistenia výšky peňažnej náhrady za užívanie spoluvlastníckych podielov žalobcov

žalovanou. Svoje, v poradí druhé rozhodnutie, bolo vydané súdom prvej inštancie až po vypracovaní
znaleckého posudku, v ktorom znalec určil jeho výšku. Odvolací súd tak neprihliadol na námietky
žalovanej spochybňujúcej sumu určenú znalcom, nakoľko išlo len o prejav jej nesúhlasu so žalobou
ako takou, a čo sa týka výšky náhrady za užívanie spoluvlastníckych podielov, žalovaná nenavrhlaa nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by spochybnila správnosť vypracovaného znaleckého posudku.
K námietkam týkajúcim sa nároku ako takého odvolací súd sa vyjadril vo svojom prvom rozhodnutí.

30. Možno teda naproti námietkam žalovanej uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovanej, teda súd
prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej

základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie, podľa odvolacieho súdu, totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. S ohľadom na
uvedené odvolací súd po prejednaní veci posúdil odvolanie žalovanej ako neopodstatnené.

31. Po podaní odvolania došlo k úmrtiu žalobkyne 4/, a preto súd pribral do konania je právnych

nástupcov (označených ako žalobcovia 4/, 5/ a 6/), ktorí odvolaciemu súdu oznámili, že podané
odvolanie berú späť a vzali späť aj žalobcu vo vzťahu k pôvodnej žalobkyni 4/. Žalovaná sa k späťvzatiu
žaloby vyjadrila tak, že so späťvzatím súhlasí, a preto súd pripustil späťvzatie žaloby žalobcami 4/,
5/, a 6/, rozsudok v časti sumy 709,35 eur zrušil a konanie zastavil. Žalovanej nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom 4/, 5/ a 6/ nepriznal, i keď späťvzatie procesne zavinili žalobcovia, žalovaná si

všakvočinimnároknanáhradutrovkonanianeuplatnila,apretojejichsúdnepriznal.Takétorozhodnutie
zodpovedá, podľa názoru odvolacieho súdu, k spravodlivému usporiadaniu ich vzťahov, nakoľko
žalobcovia 4/, 5/ a 6/ boli súdom pribratí do konania po smrti pôvodnej žalobkyni 4/ a vyjadrili svoje
želanie v spore so žalovanou nepokračovať, čo procesne vyjadrili späťvzatím odvolania a späťvzatím
žaloby.

32. Vo vzťahu k zostávajúcej časti vyhovujúcej žaloby dospel odvolací súd k názoru, že je potrebné
ho potvrdiť, avšak vzhľadom na to, že v dôsledku späťvzatia žaloby právnymi nástupcami žalobkyne
4/ došlo k zrušeniu časti priznanej sumy zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu, súd pre právnu
čistotu zmenil výrok, ktorým súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie žalovanú tak, že od pôvodnej

sumy odpočítal sumu 709,35 eur, v ktorej bolo konanie zastavené a potvrdil rozdiel pôvodne priznanej
sumy vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/ a 3/.

33. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255
ods. 1 CSP o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcom 1/, 2/ a 3/, ktorí boli v odvolacom

konaní čo do základu nároku úspešní, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

34. Odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ čo do trov konania a trov znaleckého dokazovania považoval odvolací

súd za nedôvodné a preto výrok III. a IV. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vychádzal z pomeru
úspechu strán sporu. Odvolací súd nezdieľa názor žalobcov, že ide o taký prípad, ktorý upravuje ust.
§ 255 CSP, kde výška priznaného plnenia závisela od znaleckého posudku. V tomto prípade výška
plnenia nezávisela výlučne od znaleckého posudku a úvahy súdu, ako to tvrdia žalobcovia. Svoj názor

žalobcovia opreli aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04. 02. 2021, sp. zn. III. ÚS
475/2018, ktorý však riešil trovy konania v spore o ochranu osobnosti, kde priznaná suma závisela
od úvahy súdu, teda ide o skutkovo a právne odlišnú vec, ako je súdená. V tomto konaní žalobcovia
pred podaním žaloby mali možnosť zistiť si obvyklú výšku nájmu, od ktorej sa náhrada za užívanie
spoluvlastníckeho podielu odvíja, teda nie je možné tvrdiť, že priznaná suma závisí od úvahy súdy,

resp. od znaleckého dokazovania. Rozhodnutie o trovách konania zodpovedá aj ustálenej judikatúre
v obdobných konaniach, kde súdy vychádzajú z pomeru úspechu strán tak, ako to rozhodol aj súd prvej
inštancie v preskúmavanej veci. To isté platí i o trovách znalca, keďže vypracovanie znaleckého posudku
bolo v prospech obidvoch strán, keďže znalec určil objektívne hodnotu za užívanie spoluvlastníckeho
podielu na základe odborného posúdenia.

35. Základom rozhodovania o náhrade trov konania v spore, ktorý skončil rozhodnutím vo veci samej
tak, ako tomu bolo v súdenej veci, je § 255 CSP, podľa ktorého (i) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a (ii) ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súdnáhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania. Z týchto ustanovení je zrejmé, že v prípade plného úspechu v spore sa má úspešnej
strane priznať plná náhrada trov konania a v prípade čiastočného úspechu do úvahy prichádza buď

čiastočné priznanie náhrady trov alebo rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania. Zásada úspechu vo veci je vyjadrená v cit. § 255 ods. 1 CSP. V tejto zásade sa premieta
myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo, alebo právom chránený záujem, by mal
mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti procesnej
strane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. Právo úspešnej procesnej strane voči

neúspešnej strane konania na náhradu trov vychádza zo základného štrukturálneho princípu, ktorý
sa v civilnom sporovom procese uplatňuje, t. j. zo systému dvoch strán v kontradiktórnom postavení,
v ktorého rámci strany vystupujú ako vzájomní odporcovia uplatňujúci v konaní protichodné záujmy.
Úspech jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom každá
strana sa v medziach daných Civilným sporovým poriadkom snaží pomocou prostriedkov procesného
útoku a obrany docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany. V súdenej veci však súd prvej inštancie

nerozhodol na základe úvahy. Pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorý bol v konaní vypracovaný, nešlo
o prípad, kedy žalobcovia nemohli predvídať posudzovanú hodnotu užívania spoluvlastníckeho podielu
atedanejdeoúdaj,ktorýniejemožnépredvídať.Každázostránmalaurčitúpredstavuovýškepeňažnej
náhrady, keď žalobcovia predložili údaj od makléra a žalovaná s tým nesúhlasila, teda v tomto prípade
znalec objektivizoval výšku náhrady na základe svojich odborných znalostí.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).