Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/314/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316213790
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2316213790.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: T. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Š., A. X, zastúpený opatrovníkom H. M., nar, XX.XX.XXXX, bytom Š., A. XXX/
X, zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Šaľa, Štúrova 42, IČO: 36
866 296, proti žalovanému: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., M. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Ľudovít
Štanglovič, advokát so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o náhradu škody spôsobenej trestným činom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 60.345,15 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný od 01.01.2022 platiť žalobcovi peňažný dôchodok v sume 471,26 Eur mesačne
valorizovaný vždy k 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka splatný vždy do 20-teho dňa v mesiaci k
rukám žalobcu.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 22.07.2016 žiadal, aby bol žalovaný titulom náhrady škody
spôsobenej trestným činom zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 64.900,74 Eur a titulom nároku straty na

zárobku po ukončení pracovnej neschopnosti sumu vo výške 580,45 Eur mesačne, valorizovanú vždy
k 1. dňu kalendárneho roka ponížený o nárok žalobcu na invalidný dôchodok vždy aktuálne k prvému
dňu kalendárneho roka, za ktorý sa invalidný dôchodok určuje, počínajúc dňom 1.7.2015 až do zániku
nároku, vždy najneskôr do 30.-teho dňa v mesiaci, v ktorom nárok žalobcovi vznikol.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.8.2013 na vonkajšej terase pohostinstva „F.“ v Š.
žalovaný fyzicky napadol U. O., pričom potom ako túto osobu začal pred ďalším fyzickým útokom

brániť žalobca, žalovaný fyzicky napadol žalobcu, a to tak, že ho zovretou päsťou udrel do spánkovej
časti hlavy v dôsledku čoho žalobca spadol na zem, a pri páde si udrel hlavu o dlažbu, následkom
čoho upadol do bezvedomia, pričom mu boli spôsobené ďalšie zranenia. V čase podania žaloby liečba
žalobcu nebola ukončená, práceneschopnosť trvala od 12.8.2013 a žalobca bol 27.6.2014 uznaný za
invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť určenú na 90%. V
žalobe žalobca uviedol, že proti žalovanému sa vedie trestné konanie na Okresnom súde L. pod sp.
zn. 3T/188/2014, ktorého budúcim rozsudkom je civilný súd viazaný, a preto žalobca navrhol konanie

prerušiť do právoplatného skončenia veci 3T/188/2014. Žalobca si jak v trestnom, tak v civilnom konaní
uplatnil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca v žalobe s poukazom na ustanovenie
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti
a podrobne jednotlivé zložky rozviedol s poukazom na prejednávanú vec. Na základe znaleckéhoposudku výška náhrady za bolesť predstavuje sumu 16.744,- Eur a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia činí 29.141,- Eur. Žalobca si ďalej uplatňoval 50%-tné zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia s poukazom na to, že žalobca sa stal invalidným, neschopným akejkoľvek zárobkovej činnosti

a zvýšenie SSU o 50% predstavuje sumu 14.570,50 Eur. Žalobca si v žalobe uplatňoval aj náhradu
škody ako straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, čo činí 2.144,24 Eur. Úrazovú rentu žalobca
vyčíslilsumou580,45Eurmesačne.Úrazovárentazaobdobieod27.6.2014do30.6.2015predstavovala
sumu 2.301,- Eur.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a v časti nárokov v zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka
týkajúcej sa bolesti poškodeného a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia a s poukazom na rozsudok
Krajského súdu Trnava zo dňa 29.1.2019 sp. zn. 6To/59/2018 žiadal v tejto časti žalobu zamietnuť,
nakoľko tieto nároky boli žalobcovi priznané v rozsudku KS Trnava 6To/59/2018. Pokiaľ sa jedná o
navýšenie o 50% za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu za stratu na zárobku podľa § 446
Občianskeho zákonníka a náhradu za stratu na zárobku podľa § 447 Občianskeho zákonníka žalovaný

nesúhlasil so žalobou, čo do dôvodu a výšky. Žalovaný zastával názor, že je ešte predčasné o týchto
nárokoch rozhodovať, hoci je trestné konanie právoplatne skončené. Žalovaný poukázal na zmätočnosť
v časti nároku titulom ublíženia na zdraví podľa § 447 Občianskeho zákonníka, kde vyčísľuje žalobca
svoj nárok za obdobie od 27.6.2014 do 30.6.2015 na sumu 2.301,- Eur, pričom uvádza, že ide o mesiac,
v ktorom je podaná táto žaloba a tomu zodpovedá i navrhovaný petit rozhodnutia, hoci samotná žaloba

bola súdu doručené 22.7.2016, čiže rok po uvedenom dátume, uvedený nárok je teda zročný.

4.Kvyjadreniužalovanéhosavyjadrilžalobca.Čosatýkanavýšeniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia
o 50% strana žalobcu poukázala na to, že žalobca nie je schopný zvládať základné životné potreby a
vyžaduje si každodennú mimoriadnu starostlivosť inej fyzickej osoby (rodičov), pričom miera poklesu

jeho zárobkovej činnosti je podľa znaleckých záverov 100%, a podľa záveru v priznaní invalidného
dôchodku 90%. Žalobca uviedol, že pred poškodením zdravia, ktoré mu spôsobil žalovaný bo zdravým
jedincom,bezzdravotnýchkomplikácií,bolzamestnanýakopodnikovýhasičvchemickompodnikuamal
športové a iné záujmy. Naproti tomu, teraz je neschopný akejkoľvek zárobkovej činnosti a je odkázaný
na pomoc inej osoby nepretržite 24 hodín denne.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/59/2018, rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 16Ps/13/2015 zo dňa 10.2.2016, znaleckým posudkom P.. P. X. č. XXX/
XXXX, znaleckým posudkom P.. N. P. č. XX/XXXX, Potvrdením o invalidite a miere poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť vydaného Sociálnou poisťovňou pobočka Galanta dňa 9.4.2015, Rozhodnutím

Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 4.12.2014 o invalidnom dôchodku žalobcu, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne - ústredie zo dňa 26.9.2014 o priznaní invalidného dôchodku, príjmami žalobcu, Rozhodnutím
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.3.2020 o odškodnení a zistil tento skutkový stav veci.

6. Rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 29.1.2019 sp. zn. 6To/59/2018, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 29.1.2019 bol žalovaný uznaný za vinného, že dňa 12.8.2013 v čase medzi 21:45
hod. až 22:10 hod. na vonkajšej terase pohostinstva F. v Š., situovaného medzi ulicou M. a ulicou
C.Á., potom ako bezdôvodne hodil sklenenú fľašu alebo pohár na stôl, pri ktorom sedelo viacero
osôb, došlo k drobnému porezaniu U. O. na predlaktí jej ruky, následne medzi ňou a obžalovaným
prišlo aj k fyzickému kontaktu, následne ju začal brániť T. Q., ktorého obžalovaný fyzicky napadol tým

spôsobom, že ho zovretou päsťou udrel do spánkovej časti hlavy, v dôsledku čoho T. Q. spadol na
zem, udrel si hlavu o dlažbu, čím upadol do bezvedomia a tak mu spôsobil nasledovné zranenia: na
rozhraní temennospánkovom vpravo - tržnozhmoždenú ranu dĺžky 3 cm, pomliaždenie mäkkých častí s
podliatinou a odierkou nad zlomeninou, zlomeninu temennej a spánkovej kosti vpravo zasahujúcu až na
bázu lebečnú a do stredoušia s krvácaním z pravého ucha, podpodlebnicové hyperakútne zakrvácame

v ľavej čelovotemennospánkovej oblasti v menšom množstve na záhlaví, pomliaždenie mozgovej kôry
v tejto oblasti s drobnými zakrvácaniami, difúzny opuch mozgu v ľavej mozgovej hemisfére, zlomeninu
jarmového oblúka vpravo bez posunu lomnej plochy, minimálne množstvo voľného vzduchu pri bočnej
stene pravej očnice, zakrvácanie v pravej čeľustnej dutine aj v dutine nosa s dobou práceneschopnosti
od 12.8.2013 až do 13.10.2014. Svojím konaním žalovaný inému ublížil na zdraví a spôsobil ťažkú

ujmu na zdraví, a za to sa odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyri roky a šesť mesiacov.
Žalovanému bola v trestnom konaní uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 45.885,- Eur.7. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 10.2.2016 sp. zn. 16Ps/13/2015, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa12.3.2016bolT.Q.,nar.XX.X.XXXXpozbavenýspôsobilostinaprávneúkonyvplnom
rozsahu. Bol mu ustanovený opatrovník v osobe jeho otca U. Q., nar. XX.X.XXXXX.

8. Zo znaleckého posudku P.. P. X. č. XXX/XXXX vyplýva, že žalobca trpí duševnou poruchou, a
to organickým psychosyndrómom ťažkého stupňa po úraze hlavy. Ide o trvalú poruchu a nemožno
očakávať jej zlepšenie a vyliečenie. Táto duševná porucha závažne negatívnym spôsobom ovplyvňuje
správanie a konanie žalobcu v rodine a spoločnosti. Je úplne odkázaný na kompletnú starostlivosť

svojho okolia. Nedokáže sa o seba postarať, ani vybavovať úradné či iné záležitosti. Nie je schopný
vnímať dôsledky svojho správania a konania vo vzťahu k viazanosti právnych úkonov, nie je schopný
cieľavedome konať.

9. Zo znaleckého posudku P.. N. P. - znalca z odboru traumatológie, č. posudku XX/XXXX vyplýva,
že pri vyšetrovaní znalcom bol pri vedomí, ale orientácia sa nedá posúdiť. Pri artikulácii mu nie je

rozumieť, prítomný je sprostický smiech. Pomoc potrebuje aj počas vstávania z postele. Pri chôdzi, ktorá
je možná len smerom dopredu, je prítomná porucha rovnováhy. Pri sedení má stabilitu s pridržiavaním
sa pravou hornou končatinou o pevný predmet. Znalec v závere znaleckého posudku bodovo ohodnotil
následky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť určil na 1040 bodov,
čo vo finančnom vyjadrení činí 16.744,- Eur. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia

ohodnotil na 1810 bodov, čo vo finančnom vyjadrení činí 29.141,- Eur. Znalec v závere znaleckého
posudku konštatuje, že si prezrel zdravotnú dokumentáciu žalobcu, kde bolo uvedené, že mal dva
úrazy hlavy, a to v roku 2000 pri autohavárii a zo dňa 13.2.2013 je záznam o stave po úraze
hlavy. Ani jeden z týchto úrazov nie je v príčinnej, ani žiadnej inej súvislosti s úrazovým dejom
zo dňa 12.8.2013 a jeho následkami. Podľa znalca v čase vypracovania znaleckého posudku, t.j.

16.9.2014, žalobca nebol schopný samostatne vstávať, sadnúť si, stáť, zaujímať polohy, pohybovať
sa chôdzou bezpečne krok za krokom, chodiť po schodoch, používať dopravené prostriedky. Nie je
schopný dorozumieť a porozumieť hovorovou rečou, používať bežné komunikačné prostriedky. Nie
je schopný mať primerané duševné kompetencie, orientovať sa v obvyklom prostredí a primerane
reagovať na situácie. Žalobca nie je schopný stravu naporcovať, naservírovať, dodržiavať stanovený

diétny režim. Nie je schopný vybrať si oblečenie primerané okolnostiam, obliekať sa, obúvať sa, vyzúvať,
manipulovať s oblečením, samostatne používať hygienické zariadenie, prevádzať očistu tela, používať
hygienické pomôcky, dodržiavať liečebný režim, používať potrebné lieky a pomôcky. Žalobca taktiež
nie je schopný nakladať s peniazmi v rámci osobných príjmov a domácnosti, obstarať si bežný nákup,
ovládaťbežnédomácepráce,pripraviťsijedlo,udržiavaťporiadok.Znalecvzáverezhodnotil,žežalobca

z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nie je schopný zvládať základné životné potreby. K
zvládnutiu základných životných potrieb potrebuje pomoc inej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti po zostávajúcich následkoch po poranení je v percentách určená na 100%.

10. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 26.9.2014 bol žalobcovi priznaný

invalidný dôchodok vo výške 386,40 Eur od 27.4.2014. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo
dňa 4.12.2014 bol žalobcovi zvýšený invalidný dôchodok od 1.1.2015 na 391,- Eur mesačne.

11. Ministerstvo spravodlivosti SR vydalo dňa 19.3.2020 pod č. XXXXX/XXXX/XXX rozhodnutie o
odškodnení, na základe žiadosti T. Q. zo dňa 10.9.2019. V tomto rozhodnutí bola žalobcovi titulom

odškodnenia priznaná suma 16.885,- Eur. Vo výrokovej časti II predmetného rozhodnutia sa uvádza,
že s poukazom na § 21 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov je T. Q. povinný
vrátiť Ministerstvu spravodlivosti SR finančné prostriedky, ktoré získa do piatich rokov od poskytnutia
odškodnenia priznaného rozhodnutím od páchateľa trestného činu, a ktoré presiahnu akékoľvek nároky
voči páchateľovi trestného činu vzniknuté v dôsledku spáchaného trestného činu, ktoré nemožno

odškodniťpodľatohtozákona,atoaždovýškyodškodneniaposkytnutéhonazákladetohtorozhodnutia,
teda do výšky 16.885,- Eur. V zmysle §-u 13 zákona č. 274/2017 celková suma odškodnenia nesmie
presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. V čase spáchania skutku bola minimálna mzda 337,70
Eur a je 50 násobok činí sumu odškodnenia 16.885,- Eur. Žalobca si uplatnil náhradu škody aj v
exekučnom konaní, avšak exekúcia nie je ukončená, čo vyplýva z oznámenie Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 28.2.2020.

12. Podľa §-u 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa §-u 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada, a ak je to možné a účelné,

uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa §-u 446 Občianskeho zákonníka náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po

skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa
osobitných predpisov.

Podľa §-u 447 Občianskeho zákonníka náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po

skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa
osobitných predpisov.

Podľa ust. § 134 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce, priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo
mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného

zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 134 ods. 3 Zákonníka práce, účinného ku dňu 01.12.2019, ak zamestnanec v rozhodujúcom
období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku
pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od
začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa ust. § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový
zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje

na najbližší eurocent nahor.

Podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnia zvýšiť najviac o 50%.

13. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá
vyplývazovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovainýchnoriem,ktorémalškodcazachovávať.Pod
pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne

vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však aj nemajetkové
ujmy, na základe výslovného znenia zákona. Ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu, znamená, že
medziprotiprávnymúkonomavzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku.Existenciapríčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná. Vzťah medzi protiprávnym

úkonomavznikomškodymusíbyťbezprostrednýaniesprostredkovaný.Čosatýkazavinenia,zavinenie
má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.
Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pod škodou na zdraví sa rozumie ublíženie na
zdraví, každá ujma na zdraví, smrť a znásilnenie.14. Podľa §-u 193 druhá veta Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa

osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že civilný súd
v konaní o náhradu škody je viazaný rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 29.1.2019 sp. zn.
6To/59/2018. Z tohto rozsudku jednoznačne vyplýva kto spôsobil škodu, kto je poškodeným, a kto za
škodu zodpovedá.

15. Vzhľadom na to, že nároky žalobcu v sume 45.885,- Eur boli priznané v odkázanom konaní súd v
tejto časti konanie zastavil v súlade s ustanovením §-u 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

16.Zdokazovania-zobsahuspisuOkresnéhosúduGalanta3T/188/2014bolopreukázané,žežalovaný
spôsobil žalobcovi škodu, a túto škodu je mu povinný nahradiť. Nároky, ktoré zostali, a ktoré si žalobca
v spore uplatňuje pozostávali z:

a) zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50%, čo je 14.570,50 Eur
b) strata na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 12.8.2013 do 26.6.2014
c) strata na zárobku po skončení PN, pôvodne ako úrazová renta v sume 580,45 Eur mesačne od
27.6.2014 až do vzniku nároku na predčasný alebo starobný dôchodok ako opakujúca sa dávka.

17. Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% v danom prípade plne zodpovedá poškodeniu
zdravia, ktoré žalovaný spôsobil žalobcovi. V spore bolo preukázané, že žalobca nie je schopný
zvládať základné životné potreby a vyžaduje si každodennú mimoriadnu starostlivosť inej fyzickej
osoby. Pokles jeho zárobkovej činnosti podľa záverov znalca je 100% a podľa rozhodnutia o priznaní
invalidného dôchodku je 90%. O poškodení zdravia a sťažení spoločenského uplatnenia svedčí fakt, že

je pozbavený spôsobilosti k právnym úkonom. Súd odkazuje na závery znaleckého posudku P.. X. a P..
P.. Žalovaná strana vo svojom vyjadrení (č.l. 220 spisu) uvádzala, že zdravotný stav žalobcu od podania
znaleckých posudkov sa zlepšil. Žalobca by mal byť chodiacim, hovoriacim, ktorý sa v rámci možností
zúčastňuje sociálnych podujatí. Tieto skutočnosti majú byť žalovanej strane známe zo sociálnych sietí
a z facebookového profilu. Žalovaná strana na preukázanie svojich tvrdení nenavrhla žiadne dôkazy.

Súd vychádza z dôkazov založených v spise - z rozhodnutí Sociálnej poisťovne, znaleckých posudkov,
rozhodnutia súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony.

18. Žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok od 27.6.2014, pričom v roku 2014 činil jeho invalidný
dôchodok 386,40 Eur, v roku 2015 391,- Eur; roku 216 392,70 Eur; roku 2017 399,80 Eur; v roku 2018

407,- Eur; roku 2019 417,60 Eur; roku 2020 429,80 Eur; roku 2021 441,- Eur.

19. K vzniku škodovej udalosti došlo 12.8.2013, pričom rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného
mesačného zárobku sa považuje obdobie apríl až jún 2013, kedy bol príjem žalobcu 3.304,17 Eur pri
odpracovaných 476,44 hodinách, čo predstavuje 6,9351 Eur na hodinu. Z toho bol vypočítaný priemerný

mesačný zárobok, ktorý činí 1.205,39 Eur. Žalobcovi boli vyplatené dávky titulom PN v sume 4.632,10
Eur, mzda za obdobie od augusta do decembra bola vo výške 1.856,22 Eur. Priemerná mzda za toto
obdobie bola 519,37 Eur. Strata na zárobku počas PN činí 775,22 Eur.

20. Rozdiel na mzde žalobcu v období po skončení PN

21. Žalovaná strana vzniesla námietku premlčania, keď uviedla, že žalobca neuplatnil svoje nároky v
zákonnej dvojročnej subjektívnej lehote. Súd z obsahu spisového materiálu - z pripojeného trestného

spisu zistil, že žalobca bol práceneschopný od 12.08.2013 do 26.06.2014. Z lekárskych správ bolo
zistené, že od 12.08.2013 bol žalobca v kóme následkom ublíženia na zdraví, ktoré mu spôsobil
žalovaný. Z ďalších lekárskych správ zo dňa 30.08.2013 a 10.09.2013 bolo zistené, že žalobca bol
v kóme. Z lekárskej správy zo dňa 08.10.2013 vyplýva, že žalobca bol v bdelom bezvedomí. Od
31.10.2013 žalobca získal vedomie. Rozsudkom tunajšieho súdu 16Ps/13/2015 zo dňa 10.02.2016,

ktorý nadobudol právoplatnosť 12.03.2016 bol žalobca v plnom rozsahu pozbavený spôsobilosti na
právne úkony. Z uvedeného vyplýva, že žalobca keďže bol v kóme, nemohol si v subjektívnej premlčacej
lehote uplatniť svoj nárok voči žalovanému. Z tohto tiež vyplýva, že žiadnym spôsobom neobstojí
námietka premlčania, ktorú vzniesla právna zástupkyňa žalovaného aj s poukazom na to, že žalobcabol pozbavený v plnom rozsahu spôsobilosti na právne úkony, čo aj obmedzovalo žalobcu k uplatneniu
si nárokov vyplývajúcich zo škody na zdraví, ktoré mu spôsobil žalovaný.

22. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré
dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade,
ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo
právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch.

Dobrými mravmi ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, stotožňuje sa s nimi rozhodujúca časť spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Týmto normám zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči
nemu, keďže inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným, a
teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.

Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť
iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou
normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by nemalo význam, išlo by tak síce o výkon
práva, ktorý je formálne v súlade so zákonom, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva

(označované aj ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi.

O konaní vykazujúcom znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné
uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých sa vznik uplatneného nároku vyvodzuje, ale len z konkrétnych
okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli

byť naplnené do takej výnimočnej intenzity, aby bol odôvodnený taký významný zásah do princípu
právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie Najvyššieho súdu ČR
z 31. augusta 2004, sp. zn. 25Cdo/2648/2003).

23. Strata na zárobku po skončení práceneschopnosti činí:

• počínajúc od 27.06.2014 do 30.06.2014 v sume 69,23 Eur, a následne od 01.07.2014 do 31.12.2014
v sume 519,37 Eur/mesačne, spolu suma 3.185,45 Eur,
• počínajúc od 01.01.2015 do 31.12.2015 v sume 514,76 Eur/mesačne, spolu suma 6.177,12 Eur,
• počínajúc od 01.01.2016 do 31.12.2016 v sume 513,06 Eur/mesačne, spolu suma 6.156,72 Eur,
• počínajúc od 01.01.2017 do 31.12.2017 v sume 505,97 Eur/mesačne, spolu suma 6.071,64 Eur,

• počínajúc od 01.01.2018 do 31.12.2018 v sume 498,77 Eur/mesačne, spolu suma 5.985,24 Eur,
• počínajúc od 01.01.2019 do 31.12.2019 v sume 490,30 Eur/mesačne, spolu suma 5.883,60 Eur,
• počínajúc od 01.01.2020 do 31.12.2020 v sume 485,65 Eur/mesačne, spolu suma 5.827,80 Eur,
• počínajúc od 01.01.2021 do 31.12.2021 v sume 475,99 Eur/mesačne, spolu v sume 5.711,88 Eur
• počínajúc od 01.01.2022 v sume 471,26 Eur/mesačne valorizovanú vždy k 01.01. nasledujúceho

kalendárneho roka.

24. Čo sa týka podania zo dňa 27.01.2021 súd prvej inštancie bol toho názoru, že sa nejedná o zmenu
žaloby vzhľadom na to, že došlo k zmene právnych predpisov.

Podľa § 140 ods. 3 Civilného sporového poriadku za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým
mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

Podľa § 879 w Občianskeho zákonníka účinného a platného od 01.12.2019 za ustanoveniami § 446, §

447, § 447b a 448 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych
vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom
do 30.11.2019.

25. Žalobca reagoval na zmenu právnych predpisov podaním zo dňa 27.01.2021, kde bol presne

vymedzený predmet konania.26. Súd si vyžiadal od zamestnávateľa žalobcu originál mzdového listu za roky 2013 a 2014, čím bola
odstránená odvolacia námietka žalovaného. Mzdový list bol predložený do trestného konania a bol
podkladom pre výpočet škody v trestnom konaní.

27. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu k spisovému materiálu pripojil fotografiu
žalobcu z internetu, kde je uvedené, že sa mu darí čím ďalej viac veci robiť samostatne. Táto skutočnosť
je odlišná od záverov znaleckého posudku o sťažení spoločenského uplatnenia. K tejto fotografii
súd uvádza, že v rámci dokazovania súd vychádzal zo znaleckých posudkov, ktoré sú hodnoverným

dôkazom o zdravotnom stave žalobcu, a ktoré neboli žalovanou stranou spochybnené. Žalovaná
strana ani nenavrhla ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré by eventuálne potvrdili tvrdenia o zlepšení
zdravotného stavu.

28. Žalovaná strana spochybňuje nároky žalobcu uplatnené žalobou, pričom neprodukuje vlastné
tvrdenia opreté o dôkazy. Žalovaná strana neuvádza, v čom sú nesprávne výpočty nárokov žalobcu.

Žalovaná strana má k dispozícii všetky listiny, z ktorých môže vyvodiť, v čom nie sú nároky žalobcu
opodstatnené.

29. Z oznámenia obchodnej spoločnosti S., Y..X.. bolo zistené, že T. Q. za obdobie od 12.08.2013 do
26.06.2014 - počas jeho práceneschopnosti boli vyplatené benefity a príspevky zo sociálneho fondu na

základe platnej kolektívnej zmluvy a organizačnej smernice o odmeňovaní. Tieto finančné prostriedky
netvorilimzdu,keďžežalobcavčasevyplateniabolvbezvedomí,resp.práceneschopnýaod27.06.2014
bol uznaný za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť na 90%.

30. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu

trov vznikol žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej
výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných
trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.