Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoEk/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112239208
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4112239208.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, a povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D.,
o vymoženie 947,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Nitra č. k. 11Er/1396/2012-77 zo dňa 2. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenia §
41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a d) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4,
§ 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej

ako „Občiansky zákonník“), § 391 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na návrh na vykonanie exekúcie
spísaným vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 05.09.2012, ktorým oprávnený žiadal,

aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinnej. Exekučné konanie
sa začalo dňa 05.09.2012. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08853/11, ktorý
vydal dňa 13.09.2011 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s..
Uviedol, že Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 21.11.2012, č. k. 11Er/1396/2012-11, zamietol žiadosť
vyššie uvedeného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, proti ktorému
podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 31.10.2014, č. k.

7CoE/156/2014-36 napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie
na základe právneho názoru odvolacieho súdu požiadal oprávneného na predloženie rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 07.12.2010, ktorú oprávnený doručil súdu dňa 31.03.2015. Okresný súd opätovne
preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Konštatoval, že oprávnený s povinnou
uzavreli dňa 07.12.2010 Zmluvu o úvere č. 404200752, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej
úver vo výške 400 Eur. Povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému čiastku 792 Eur v dvanástich

mesačných splátkach po 66 Eur, počnúc dňom 28.12.2010. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský
posúdil aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že
súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne.

Ďalej považoval za nepochybné, že povinná je a aj v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom,
nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali, opak. Mal jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny
vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré

sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu
na dohodu strán. Ďalej mal riadne preukázané, že súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva. Podľa názoru súdu prvej inštancie je však uzatvorenie
Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch
rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou, ktorá

je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Podľa názoru
súdu prvej inštancie, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti
Rozhodcovskej zmluvy vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi

dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť
výlučnerozhodcovskémukonaniu.Neprijateľnározhodcovskádoložkasapriečidobrýmmravomavýkon
práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Súd svoj názor o neprimeranej povahe

rozhodcovskej doložky podporil aj okrem iného judikatúrou Európskeho súdneho dvora (C-240/98,
C-168/2005, C-243-2008). Zároveň konštatoval, že rozhodcovská zmluva spolu so zmluvou o úvere má
charakterštandardnejformulárovejzmluvyanebolaspotrebiteľomindividuálnedojednaná.Záveromsúd
prvej inštancie tiež uviedol, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods.
4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote do 22.01.2016, ale až

03.02.2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. je zastavenie exekúcie. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby exekučný
súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva dohodnutá
medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského

konania alebo súdneho konania a nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne
v rozhodcovskom konaní. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu
a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej

osobe rozhodcu, a preto sa domnieva, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní
pri menovaní osoby rozhodcu. Ak by predsa len mala povinná pochybnosti o stanovenom rozhodcovi
a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý rozhoduje zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku
predpojatosti. Otázkou rozhodcovskej zmluvy bola aj dohoda o spôsobe rozhodcovského konania.
Zmluvné strany si síce dohodli písomné konanie, čo však nevylučuje, aby sa konanie uskutočnilo ústnou

formou, ak o to jedna zo strán požiada, avšak voči forme konania neboli podané žiadne námietky.
Rozhodca je povinný vykonať navrhnuté dôkazy aj v prípade písomného konania a riadne odôvodniť,
prečo niektorý z navrhnutých dôkazov nepovažuje za potrebné uskutočniť. V prípade predmetnej
zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú podmienku. Navyše z dôvodu existencie samostatného
dokumentu má dlžník na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Platnosť právneho

úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale
nemusia nastať po jeho uzavretí. Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá
platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
Oprávnený tiež konštatoval, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravytýkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Medzi oprávneným a povinnou bola v predmetnom prípade
uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy
o úvere. Povinná svojím podpisom zo dňa 07.12.2010 vyhlásila, že s uzatvorením Rozhodcovskej

zmluvy súhlasí a že bola pred uzatvorením zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto
rozhodcovskej zmluvy. Povinná svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle
súhlasila s jej uzavretím. Oprávnený je toho názoru, že Rozhodcovská zmluva bola medzi oprávneným
a povinnou platne dojednaná, netvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku a spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi.

4. Povinná sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, ods.
2 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie
exekúcie spísaným pred súdnym exekútorom vo forme zápisnice dňa 05.09.2012 domáhal vykonania
exekúcie voči povinnej na vymoženie 947,01 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08853/11 zo dňa 13.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 03.10.2011 a vykonateľnosť dňa 06.10.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

boladoručenásúduprvejinštanciedňa14.11.2012,oktorejrozhodolsúdprvejinštancievporadídruhým
napadnutým uznesením.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1.apríli 2017.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

11. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa

povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto

s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným

v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere č. 404200752 zo dňa 07.12.2010
uzatvorená medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným
formulárovým systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ sospotrebiteľom. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore
povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy. Z uznesenia NS
SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť

otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený s povinnou uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá v čl.
II bod 1 ustanovuje, že „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 404200752 uzatvorenej dňa
07.12.2010, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej

zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).“

1.
2.

3.
4.
5.
6.
7.

8.
9.
10.
11.
12.

13.
14.
15.
16. Bod 2 ustanovuje, že „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto

článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho
rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“

17. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská
zmluva,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,atovneprospechspotrebiteľa.
Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu plnenia oprávneného (veriteľa
- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred

povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie
sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Odvolací súd zastáva
názor, že predmetná rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje
právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu
na Stály rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, či spotrebiteľ bol, v akom

rozsahu a akou osobou poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa
názoru odvolacieho súdu možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou uvedená v rozhodcovskej
zmluve je len zdanlivá a v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane
žalobcu – veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ tak nemá žiadnumožnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje odvolací súd za nekalé dojednanie o možnosti
riešeniasporov.Oindividuálnedojednanúzmluvnúpodmienkunejde,akzmluvnépodmienkybolivopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Dojednanie takejto rozhodcovskej

zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý

postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani

právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedených skutočností
konštatuje, že súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.

20. Na záver odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že neuniklo jeho pozornosti podanie povinnej zo dňa
02.10.2014 (č. l. 43), ktoré súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie dňa 09.10.2014 ako námietky
proti exekúcii. Povinná v predmetnom podaní poukazuje na nezrovnalosti pri evidencii jej dlhov a žiadala

zúčastnené strany o opätovné prehodnotenie jej situácie. K tomu odvolací súd uvádza, že námietky proti
exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku môže povinný vzniesť do 14 dní od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie námietky proti exekúcii. V danej exekučnej veci však doposiaľ nedošlo k povereniu
súdneho exekútora vykonaním exekúcie, a preto nie je možné podanie povinnej zo dňa 02.10.2014
posúdiť ako námietky proti exekúcie a súd prvej inštancie postupoval správne, keď o nich nerozhodoval.

21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnej povinnej nepriznáva voči oprávnenému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).