Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/172/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124332819
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6124332819.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: CHARINET, s. r. o., so sídlom Za dráhou 1919/27, 034 01
Ružomberok, IČO: 46 241 795, zastúpený: Mgr. Michal Kurnota, advokát, so sídlom Páľovská 400/5,
027 21 Žaškov, IČO: 53 423 992, proti žalovanému: STONE COMPANY s.r.o., so sídlom Družstevná 74,
034 03 Ružomberok, IČO: 51 700 387, zastúpený: JUDr. Jana Točeková, PhD., advokátka, so sídlom E.
Hroboňovej 1375/8, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 51 428 423, o zaplatenie 7.011,47 eur s príslušenstvom,

o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje zabezpečovacie opatrenie a zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo k podielu 1/1 na
hnuteľných veciach vo vlastníctve žalovaného, a to

- A. – B. B., C. D.: XXXXXXXXX, E. C. XXXX,
- A. – F. G. XXX H. XXXXX, C. D.: XXXXX,

- A. – I. J. XXX A., C. D.: XXX.XX.XXX.XX, J.: XXXX, E. C.: XXXX,
- A. – H. E. J. /H. F. K. L. A./, M.: XXX F., C. D.: XXXXX, E. C.: XXXX,
- C. C. – N. C.: K..XXX, C. D.: O., E. C.: XXXX,
- G. – N. O., E. C.: XXXX,
- G. – P. G. A. B. N. P. Q. Q. XXX B., C. D.: XXXXXXXXXXXX, E. C.: XXXX,

na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 7.011,47 eur spolu
s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nezaplatenej odplaty za dodanie tovaru a služieb, ktoré žalobca
vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 15.05.2024 a faktúrou č. XXXXXXX zo dňa
15.05.2024 a pohľadávky žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
v súvislosti s uplatnením uvedenej pohľadávky v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.
38Cb/172/2024.

II. Ukladá žalovanému, aby až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na
Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 38Cb/172/2024 nenakladal s hnuteľnými vecami:
- A. – B. B., C. D.: XXXXXXXXX, E. C. XXXX,
- A. – F. G. XXX H. XXXXX, C. D.: XXXXX,
- A. – I. J. XXX A., C. D.: XXX.XX.XXX.XX, J.: XXXX, E. C.: XXXX,

- A. – H. E. J. /H. F. K. L. A./, M.: XXX F., C. D.: XXXXX, E. C.: XXXX,
- C. C. – N. C.: K..XXX, C. D.: O., E. C.: XXXX,
- G. – N. O., E. C.: XXXX,
- G. – P. G. A. B. N. P. Q. Q. XXX B., C. D.: XXXXXXXXXXXX, E. C.: XXXX,
v rozsahu úkonov, ktorými by tieto veci previedol na tretiu osobu, zriadil na nich predkupné právo
v prospech tretej osoby, umožnil tretej osobe s nimi akokoľvek nakladať, predal ich na dobrovoľnej

dražbe, zaťažil ich zabezpečovacím prevodom práva, vecným bremenom, záložným právom alebo iným
právom tretej osoby alebo ktorými by ich vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, družstva
alebo inej právnickej osoby.

III. Vo zvyšku návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 09.06.2024 sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu

7.011,47 eur spolu s úrokom z omeškania 13,5% ročne z tejto sumy od 23.05.2024 do zaplatenia a trov
konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že žalovanému na základe osobitných dohôd
dodal dohodnuté plnenie, a to internetové služby /program R. S. + C. F. XX T./ a montážne a servisné
práce kamerového systému a materiál. Za poskytnuté služby vyúčtoval žalovanému dohodnutú odmenu
faktúrami č. XXXXXXX a XXXXXXX, ktoré žalovaný prevzal. Žalovaný kvalitu ani včasnosť poskytnutého
plnenia nenamietal, avšak napriek opakovaným výzvam žalobcu za poskytnuté služby dohodnutú

odplatu nezaplatil.

2. V prílohe návrhu žalobca predložil faktúru č. XXXXXXX – č.l. 7 spisu, faktúru č. XXXXXXX – č.l. 8
spisu, doklad o doručovaní poštovej zásielky žalovanému 15.05.2024, emailovú správu zo 16.05.2024,
predmetom ktorej bola faktúra za dodávku a montáž kamerového systému, servisné práce, internetové

služby – č.l. 10 spisu, upomienku z 24.05.2024 – č.l. 11 spisu, upomienku z 03.06.2024 – č.l. 12 spisu.

3.OkresnýsúdBanskáBystricavydalvovecidňa27.júna2024platobnýrozkazsp.zn.30Up/1244/2024.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením, v ktorom

uviedol, že žalobou uplatnený nárok čiastočne uznáva čo do sumy 2.889,20 eur vo vzťahu k faktúre
č. XXXXXXX predstavujúcej sumu, v akej mu žalobca zaslal cenovú ponuku. Zároveň uviedol, že
niektoré položky na faktúre s cenovou ponukou nekorešpondujú a montážne práce v rozsahu 13 hodín
vykonávané dvoma technikmi neboli preukázané, ani potvrdené žalovaným. Žalovaný sa tak domnieva,
že ide o vykonštruovaný počet fakturovaných hodín. Žalovaný uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným

nedošlo k uzatvoreniu osobitných dohôd, ktorých obsahom by bolo plnenie, ktoré je vyčíslené vo
faktúrach č. XXXXXXX a XXXXXXX. Obsah plnenia ako je uvedený na faktúrach, nebol medzi stranami
dohodnutý. Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXX z 15.05.2024, tak o jej obsahu sa žalovaný dozvedel až
v momente jej doručenia a následne bola predmetom vzájomnej komunikácie. Označil tak za nepravdivé
tvrdenie, že plnenie z tejto faktúry nikdy nerozporoval. Listom z 28.06.2024 žiadal žalobcu o vysvetlenie

a bližší rozpis k faktúre, nakoľko si nie je vedomý, aké služby vo fakturovanej sume mu žalobca poskytol.
Z uvedeného dôvodu popiera opodstatnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky.

5. V prílohe odporu proti platobnému rozkazu žalovaný predložil Cenovú ponuku žalobcu z 08.11.2023
– č.l. 25 spisu.

6. Potom, čo žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
podľa Civilného sporového poriadku, sa vyjadril žalobca k odporu žalovaného písomným podaním
z 15.09.2024. Obranu žalovaného označil žalobca za nepravdivú a účelovú majúcu za cieľ oddialiť
splnenie povinnosti resp. vydanie súdneho rozhodnutia, nakoľko žalovaný ukončuje podnikateľskú

činnosť. V minulosti pritom žalovaný nikdy dohody medzi žalobcom a žalovaným nerozporoval, záväzky
z nich uznal a faktúry uviedol v kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty. V minulosti tvrdil, že
nárok žalobcu existuje, avšak zanikol. Pred doručením platobného rozkazu žalovaný doručil žalobcovi
listinu, v ktorej uviedol, že fakturovanú sumu neuhradí, nakoľko ju započítava so svojou pohľadávkou
voči žalobcovi z faktúry č. XXXXXX z 29.05.2024 na sumu 4.410,60 eur, pričom žalobca sa ďalej vyjadril

k jednotlivým položkám na tejto faktúre vystavenej žalovaným. Zostávajúcu sumu 2.600,87 eur žalovaný
uviedol, že uhradí do 26.06.2024, čo sa nestalo. Procesná obrana žalovaného v tomto konaní je však už
odlišná. Započítanie listinou z 12.06.2024 žalobca považuje za uznanie nároku v zmysle ustanovenia
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Zároveň žalobca zdôraznil, že ani nespornú časť pohľadávky
žalobcu doposiaľ žalovaný neuhradil. V Článku IV. Vyjadrenia označenom ako Služby poskytnuté

žalobcom a ich ocenenie žalobca poukázal na to, že internetové služby poskytuje žalovanému od
roku 2018 a zároveň mu dodal kamerový systém, k čomu predkladá listinné dôkazné prostriedky. Pred
začatím poskytovania služieb žalovanému predložil cenovú ponuku a všetky služby fakturoval v súlade
s ňou. Žalobca sa ďalej podrobne vyjadril k obsahu faktúry č. XXXXXXX a XXXXXXX. Ďalej uviedol
skutkové tvrdenia k zľave vo výške 4.404,24 eur bez DPH na faktúre č. XXXXXXX, ktorá má zodpovedať

hodnote plnenia, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi. K spôsobu fakturácie žalovanému poskytnutýchslužieb poukázal žalobca na to, že medzi zástupcami žalobcu a žalovaného bol v minulosti priateľský
vzťah a existovali medzi nimi dohody o vzájomnom bartrovom plnení, z ktorého dôvodu sa žalobcom
vystavené faktúry týkajú dlhšieho obdobia, nakoľko žalobca nepredpokladal, že by mohol vzniknúť

problém s neplnením vzájomných záväzkov.

7. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil faktúru č. XXXXXX vystavenú žalovaným – č.l. 60
spisu, listinu označenú ako Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom z 12.06.2024 –
č.l. 61 spisu, Cenovú ponuku z 26.01.2018 – č.l. 62 spisu, Inštalačný/servisný protokol z 03.07.2018 –

č.l. 63 spisu, Inštalačný/servisný protokol z 25.07.2018 – č.l. 63 rub spisu, Inštalačný/servisný protokol
z 13.11.2018 – č.l. 64 spisu, z 09.01.2020 – č.l. 64 rub spisu, z 12.02.2020 – č.l. 66 spisu, zo 07.05.2020
– č.l. 66 rub spisu, zo 06.07.2020 – č.l. 68 spisu, zo 04.08.2020 – č.l. 69 rub spisu, z 01.12.2023 – č.l.
72 spisu, zo 07.12.2023 – č.l. 74 spisu, Dodací list č. C. z 10.11.2023 – č.l. 76 spisu, Výdajku č. C.
zo 06.12.2023 – č.l. 77 spisu, Cenovú ponuku zo 16.12.2020 – č.l. 78 spisu a Dodací list XXXXXXXX
z 18.12.2020 – č.l. 78 rub spisu.

8. Vyjadrenie žalobcu z 15.09.2024 nebolo ku dňu rozhodnutia súdu doručované žalovanému.

9. Dňa 15.09.2024 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a neodkladného opatrenia, vo vzťahu ku ktorému následne žalobca odstránil chyby v písaní a doplnil

ho písomným podaním doručeným súdu dňa 25.09.2024 a písomným podaním doručeným súdu dňa
1.10.2024. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca žiada, aby súd zriadil záložné
právo k hnuteľných veciam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, tak ako sú tieto identifikované vo výroku
I. tohto uznesenia, a to na zabezpečenie pohľadávky žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 7.011,47
eur spolu s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania v prejednávanej veci, vrátane pohľadávky

titulom náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobca navrhuje, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s totožnými
hnuteľnými vecami vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to v rozsahu úkonov, ktorými by tieto veci
previedol na tretiu osobu, zriadil na nich predkupné právo v prospech tretej osoby, umožnil tretej osobe
s nimi akokoľvek nakladať, predal ich na dobrovoľnej dražbe, zaťažil ich zabezpečovacím prevodom

práva, vecným bremenom, záložným právom alebo iným právom tretej osoby alebo ktorými by ich
vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby. Zároveň
žalobca navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže až do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej žalovanému akokoľvek nakladať s peňažnými prostriedkami vedenými na jeho účtoch
v ktorejkoľvek banke resp. pobočke zahraničnej banky do výšky sumy 10.000,- eur, ktoré obmedzenie

však neplatí pre plnenie v prospech označeného účtu žalobcu.

10. V podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia žalobca poukázal na
obsah žaloby, odporu žalovaného, ako aj jeho písomného vyjadrenia k odporu žalovaného z 15.09.2024.
S poukazom na obsah meniacej sa obrany žalovaného vo vzťahu k žalobcom uplatneného nároku

v predsúdnom štádiu a v súdnom konaní považuje žalobca za zrejmé, že žalovaný zdržiava vydanie
súdneho rozhodnutia, nakoľko končí svoju podnikateľskú činnosť. Žalobca ďalej poukázal na to, že jeho
pohľadávka voči žalovanému nie je zabezpečená. Hoci zo strany žalovaného došlo verbálne k čiastočnej
akceptácii pohľadávky žalobcu, doposiaľ ju ani z časti neuhradil. Žalobca uviedol, že z telefonického
rozhovoru so zamestnankyňou žalovaného pani J. I. zistil, že žalovaný ukončil nájom výrobnej haly ku

dňu 30.08.2024 a od septembra majú byť v priestoroch výrobnej haly noví nájomcovia. Zamestnankyňa
žalovaného kontaktovala žalobcu až v posledný deň, kedy sa zamestnanci žalovaného ešte nachádzali
vo výrobnej hale t.j. dňa 30.08.2024 s tým, že žalobca si môže prísť odobrať zariadenia, ktoré tam
v minulosti nainštaloval. O ukončení nájmu nebol žalobca žalovaným vopred informovaný. Žalobca
taktiež zistil, že žalovaný postupne rozpredáva svoje stroje a výrobná hala je už v podstate prázdna. Ku

dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je výrobná hala podľa
vyššie uvedeného už vyprataná a nenachádza sa v nej žiaden výrobný stroj žalovaného. Z obhliadky
výrobnej haly žalovaného žalobca zistil, že žalovaný je vlastníkom nasledovných hnuteľných vecí:
Z priložených dôkazov vyplýva, že žalovaný opustil miesto svojho podnikania a postupne rozpredáva
svoj hnuteľný majetok, ktorý predstavujú vyššie uvedené hnuteľné veci, a to najmä stroje a nástroje

žalovaného, čím reálne znižuje možnosť vymoženia pohľadávky žalobcu v prípade, že by mu táto bola
v súdnom konaní priznaná. Je tak reálna obava, že žalovanému sa podarí zbaviť sa svojho majetku
bez toho, aby žalobcovi poskytol príslušné plnenie. Za skutočnosť, že žalovaný sa snažil len vyhnúť
splneniu svojich záväzkov žalobca považuje aj spôsob, akým je zo strany žalovaného vedené súdnekonanie.Vsúdnomkonanížalovanýargumentujeinakakodovtedy.Podľainformáciížalobcusúuvedené
hnuteľné veci jediným majetkom žalovaného významnejšej hodnoty, teda spôsobilosť žalovaného splatiť
jeho záväzky voči žalobcovi je už dnes ohrozená. Žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Žalobca tak

považuje za potrebné vykonať preventívne opatrenia, aby sa žalovanému zabránilo v ďalšom zbavovaní
sa majetku a vyhýbaní sa jeho záväzkom. S odkazom na zákonnú úpravu, citovanú odbornú literatúru
a judikatúru žalobca záverom zhrnul, že vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému,
jej existenciu a trvanie, skutočnosť, že pohľadávka žalobcu nie je inak zabezpečená, skutočnosť,
že uvádzané hnuteľné veci sú jediným majetkom žalovaného významnejšej hodnoty a ich prevodom

na inú osobu, vložením do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo ich zaťažením predkupným
právom alebo záložným právom inej osoby by došlo k zníženiu ich hodnoty a bolo by znemožnené,
aby sa žalobca domáhal zaplatenia jeho pohľadávky z finančných prostriedkov získaných ich predajom,
skutočnosť, že už došlo a naďalej dochádza k predaju hnuteľných vecí žalovaného, čo môže mať
vplyv na možnosti žalobcu domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky, skutočnosť, že žalovaný reálne
uskutočňuje úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti, konanie žalovaného a jeho procesnú

obranu, ktorá je účelová a ich jediným cieľom je zdržiavanie vydania súdneho rozhodnutia, ako aj
skutočnosť, že reálne nedošlo ani k čiastočném u plneniu, je tu reálna obava, že majetok žalovaného
nebude postačovať na úhradu jeho dlhu voči žalobcovi, teda že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak
považuje za splnené všetky predpoklady na to, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým
zaťaží vyššie uvádzané hnuteľné veci záložným právom v prospech žalobcu, ktorým bude zabezpečená

pohľadávka žalobcu voči žalovanému uplatňovaná vo veci samej a s odkazom na ustanovenie § 151c
Občianskeho zákonníka aj pohľadávka na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktorá
žalobcovi vznikne resp. môže vzniknúť v súvislosti s konaním v prejednávanej veci. Podľa žalobcu súd
je oprávnený zriadiť záložné právo aj za účelom zabezpečenia náhrady trov konania a trov právneho
zastúpenia, ktoré žalobcovi vzniknú v budúcnosti resp. žalobcovi nemusia vzniknúť vôbec a ktorých

výška bude presne určená až na základe osobitného rozhodnutia súdu o trovách konania. Uvedenému
záveruneodporujeprávnaúpravazabezpečovaciehoopatreniavCivilnomsporovomporiadkuanisúdna
prax.

11. Žalobca zároveň považuje za vhodné, aby popri zabezpečovacom opatrení súd nariadil aj

neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému nakladať s vyššie špecifikovanými hnuteľnými
vecami. Uvedené žalobca navrhuje z toho dôvodu, že vzhľadom na povahu hnuteľných vecí tieto možno
medzi fyzickými alebo právnickými osobami pomerne jednoducho bez dokladov predávať resp. inak
s nimi nakladať a samotné zabezpečovacie opatrenie tak nemusí byť dostatočným nástrojom. Nič by
totižnebrániloprípadnémunovémunadobúdateľovihnuteľnýchvecíodžalovanéhosnimiďalejnakladať

a hoci by na nich teoreticky viazlo záložné právo, prakticky by táto vec bola nepostihnuteľná vzhľadom
na to, že vlastník alebo držiteľ hnuteľnej veci by nebol známy. Taktiež v tejto súvislosti žalobca poukázal
na ustanovenie § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložné právo nepôsobí voči
nadobúdateľovizálohu,akzáložcapreviedolzálohvbežnomobchodnomstykuvrámcivýkonupredmetu
podnikania. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku pritom nezakazuje súčasné zriadenie

záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia
o obmedzení nakladania s vecou. Vzhľadom na povahu vecí žalobca tieto rozhodnutia považuje za
primerané a vhodné.

12. Žalobca zároveň navrhol, aby súd obmedzil žalovaného v práve nakladať s finančnými prostriedkami

na jeho účtoch. Uviedol, že ide o najdôležitejší návrh, nakoľko práve blokovanie účtov žalovaného môže
viesť k tomu, že aj v prípade ak sa mu podarí niektorý zo strojov predať alebo ak získa nejaký majetok,
napríklad v dôsledku plnenia od niektorého z jeho zákazníkov, tak peniaze na účte budú zablokované
v prospech žalobcu. Prakticky to považuje žalobca za jediný naozaj realizovateľný prostriedok, ktorým
možno žalovanému zabrániť v zbavovaní sa jeho majetku, nakoľko tak zabezpečovacie opatrenia ako

aj neodkladné opatrenie možno fakticky obísť vzhľadom na absenciu publicity vlastníctva príslušných
hnuteľných vecí. Peniaze blokované na účte sú však hodnotou, ktorá je trvalá. Žalobca preto v prvom
rade žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozhodne, že žalovanému obmedzuje
právo nakladať s finančnými prostriedkami vedenými na jeho účtoch, a to až do sumy 10.000,- eur,
ktorú považuje za primeranú hodnote sporu. Písomným podaním z 25.09.2024 žalobca doplnil túto

časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že obmedzenie pri nakladaní s finančnými
prostriedkami na účtoch v banke by sa nemalo vzťahovať na plnenie žalobcovi.13. Písomným podaním zo dňa 25.09.2024 žalobca predložil súdu fotodokumentáciu výrobnej haly
žalovaného a fotografie jeho prístrojov a nástrojov v minulosti /č.l. 97 až 103 spisu/, vo vzťahu ku ktorým
uviedol, že v minulosti sa mu podarilo nafotiť výrobné priestory žalovaného s tým, že nový stroj spolu

s príslušným štítkom je vždy na novej strane a poradie strojov na fotografiách je rovnaké, v akom sú
stroje vymenované v návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej žalobca
predložil záznam z telefonického rozhovoru medzi zástupcom žalobcu a zamestnankyňou žalovaného,
z ktorého má vyplývať, že žalovaný ukončil svoju činnosť. Predmetný záznam je súčasťou dokumentov
elektronického súdneho spisu pod označením C. I..

14. Žalobca ďalej predložil inzeráty predstavujúce dôkazy o tom, že žalovaný rozpredáva svoje
stroje a technické vybavenie, ktoré používal v prevádzke /č.l. 104 až 106 spisu/. Podľa vyjadrenia
žalobcu tento dôkaz preukazuje, že žalovaný aktívne vykonáva úkony smerujúce k zbavovaniu svojho
majetku. Nástroje pritom predáva prostredníctvom fyzických osôb, ktoré k nemu nemajú žiaden
formálny vzťah, teda mimo účtovníctva spoločnosti, čo výrazne sťažuje prípadné postihnutie peňažných

prostriedkov získaných kúpou. Uvedené podľa názoru žalobcu dostatočne preukazuje dôležitosť toho,
aby súd uložil žalovanému povinnosť nenakladať s finančnými prostriedkami na jeho účtoch, nakoľko
je zrejmé, že žalovaný nemá problém predávať stroje mimo štandardných procesov a teda je tu
veľká pravdepodobnosť, že sa pokúsi obmedzenia navrhované žalobcom v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia obísť. Avšak v prípade, že bude mať na účte financie

napríklad z inej svojej obchodnej činnosti, tieto bude možné použiť na uspokojenie nárokov žalobcu.

15. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov /ďalej len CSP/, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,

ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

18. Podľa ustanovenia § 343 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších
predpisov /ďalej len CSP/,

(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.
(2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.

(3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

19. Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

20. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 a 2 CSP: V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podľa ustanovenia § 327 CSP: Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také

vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

22. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva dôvody, v prípade ktorých môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebov prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Vo väzbe na skutočnosti tvrdené žalobcom v podanom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhodnocoval, či žalobcom opísané skutočnosti osvedčujú
obavu z ohrozenia exekúcie v prípade právoplatného priznania pohľadávky uplatnenej žalobcom

v tomto konaní voči žalovanému, a to spôsobom navrhovaným žalobcom v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení
tak v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP boli osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky žalobcu
voči žalovanému a osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom pre nariadenie

neodkladného opatrenia bol žalobca povinný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

23. Zabezpečovacie opatrenie upravené v ustanovení § 343 CSP s primeraným použitím ustanovení
o neodkladnom opatrení slúži v civilnom sporovom konaní na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa v prípade, že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia § 343 CSP sú obdobne ako v prípade návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a osvedčenie
obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
žalobca rovnako povinný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť rozhodujúce

skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

24. Pre potreby rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho ako aj neodkladného
opatrenia súd považuje za dostatočne osvečdčenú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému na
zaplatenie sumy 7.011,47 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr č. XXXXXXX z 15.05.2024

splatnej 22.05.2024, znejúcej na sumu 3.997,- eur a č. XXXXXXX z 15.05.2024 splatnej 22.05.2024,
znejúcej na sumu 3.014,47 eur. Uvedené súd konštatuje vo väzbe na predbežné vyhodnotenie
prostriedkov procesného útoku žalobcu a prostriedkov procesnej obrany žalovaného obsiahnutých
v odpore proti platobnému rozkazu, ktoré ku dňu rozhodovania súdu o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia boli spochybnené písomným vyjadrením žalobcu

z 15.09.2024 a k nemu pripojenými listinnými dôkaznými prostriedkami, kedy z prejavu vôle žalovaného
obsiahnutého v listine označenej ako Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom
z 12.06.2024 /č.l. 61 spisu/ vyplýva prejav vôle žalovaného uplatniť na započítanie voči pohľadávkam
žalobcu vyplývajúcim z faktúr č. XXXXXXX a XXXXXXX, ktorými fakturované plnenie je predmetom
žaloby v prejednávanej veci, pohľadávku žalovaného voči žalobcovi vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXX.

Súd zdôrazňuje, že toto osvedčenie konštatuje výlučne vo vzťahu k podmienkam pre rozhodnutie
o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia a neprejudikuje tým
výsledok konania v prejednávanej veci, kedy je zrejmé, že procesné strany predovšetkým žalovaný
ešte nemali priestor na uplatnenie všetkých prostriedkov procesnej obrany, nakoľko posledné písomné
vyjadrenie žalobcu vo veci z 15.09.2024 doposiaľ nebolo žalovanému postupom podľa ustanovenia §

167 ods. 4 CSP doručené na vyjadrenie. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalovaný v zmysle vlastného
vyjadrenia v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku mu
boladoručenáfaktúraafaktúružalobcu,ktorásatýkauplatnenéhonároku,uviedolvosvojomkontrolnom
výkaze. Zároveň pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že listom z 28.06.2024 žiadal o vysvetlenie a bližší
rozpis k faktúre č. XXXXXXX, tak takýto list v prílohe odporu proti platobnému rozkazu nepredložil.

25. Súd ďalej konštatuje, že žalobca skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkaznými
prostriedkami osvedčil obavu z možného budúceho ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude
žalobcovi priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

26. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
a neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými
žalobcom v prílohe písomného podania doručeného súdu dňa 25.09.2024, ktorým žalobca opravil resp.
doplnil návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Nakoľko návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia a rovnako prvá časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
týkajú hnuteľných vecí, súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v prípade vlastníctva hnuteľných vecí
je veriteľ v pozícii, kedy nevie nepochybne preukázať vlastnícke právo dlžníka /žalovaného/ výpisom
z verejného registra. Vzhľadom na uvedené pre potreby osvedčenia vlastníckeho práva žalovanéhok žalobcom označeným hunteľným veciam súd považuje za dostatočné skutkové tvrdenia žalobcu,
ktorý uviedol, že skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom označených hnuteľných vecí, zistil z obhliadky
výrobnej haly žalovaného, v ktorej žalovaný vykonával svoju podnikateľskú činnosť a zároveň predložil

podrobnú fotodokumentáciu priestorov žalovaného a v ňom sa nachádzajúcich hnuteľných vecí spolu
s identifikačnými údajmi na ich výrobných štítkoch.

27. Žalobca ďalej uvedenými skutkovými tvrdeniami s odkazom na telefonický rozhovor so
zamestnankyňou žalovaného pani J. I. zo dňa 30.08.2024 v spojení s predloženými inzerátmi na

predaj strojov vizuálne zhodných so strojmi, ktoré žalobca mal nafotiť vo výrobnej hale žalovaného,
v spojení s tou skutočnosťou, že žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, osvedčil obavu z ohrozenia
exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude žalobcovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím,
kedy je zrejmé, že konanie žalovaného, ktorý ponúka na predaj svoje výrobné stroje, osvedčuje
tvrdenie žalolobcu, že žalovaný smeruje k ukončeniu podnikateľskej činnosti a zmenšovanie jeho
majetku by mohlo viesť k ohrozeniu vymáhateľnosti nároku žalobcu v prípade jeho úspechu v konaní.

Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného
opatrenia vo vzťahu k hnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného vzhľadom na charakter týchto
inštitútov vychádzal z dostatočne popísaných skutočností, ktoré na strane žalobcu vzbudzujú obavu
z možnosti uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému v exekučnom konaní z majetku žalovaného,
osvedčených predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami. Na osvedčenie obavy zo zmarenia

exekúcie pritom vo všeobecnosti postačuje, ak žalobca danosť tohto zákonného predpokladu osvedčí
poukázaním na skutočnosti svedčiace o tom, že žalobca nebude v budúcnosti pravdepodobne schopný
účinne vymôcť svoj peňažný nárok, pričom obava žalobcu z ohrozenia exekúcie je obavou reálnou
a bezprostrednou.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uvádza, že považuje za osvedčené predpoklady
pre nariadenie tak zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia § 343 CSP, ako aj neodkladného
opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vo vzťahu k hnuteľným veciam vo vlastníctve
žalovaného, a to tak osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ako
aj osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude žalobcovi priznaná

právoplatným súdnym rozhodnutím. Od žalobu pritom nemožno v tomto štádiu konania v súvislosti
s podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia spravodlivo žiadať,
aby preukazoval resp. osvedčoval neexistenciu prípadného ďalšieho majetku žalovaného, z ktorého
by pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená. V súvislosti s uvedeným záverom súd poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/15/2017 zo 06.04.2017 a obdobne na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/81/2010.

29. Súd sa ďalej zaoberal otázkou vzájomného vzťahu zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia,
a to vo väzbe na návrh žalobcu, ktorý výrokom I. žiada nariadiť zabezpečovacie opatrenie a zriadiť
záložné právo vo vzťahu k označeným hnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného a zároveň

výrokom II. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje uložiť žalovanému povinnosť
zdržať sa nakladania s označenými hnuteľnými vecami. Z právnej úpravy § 324 ods. 3 CSP vyplýva
subsidiárny vzťah neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, kedy neodkladné opatrenie nariadi
súd iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak
výslovne zákonná úprava nevylučuje ich kombináciu. Zatiaľ čo nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

resp. zabezpečovacie opatrenie dáva veriteľovi možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi
speňažením zálohu, tak nariadenie neodkladného opatrenia zabraňuje sťaženiu prípadne zmareniu
možnosti speňaženia zálohu veriteľom, ktorý účel výlučne len zabezpečovacím opatrením dosiahnuť
nemožno. Zásadne platí, že záložné právo ostáva veriteľovi zachované aj v prípade, ak dlžník scudzí
záloh po zriadení záložného práva /§ 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka/, avšak sú tu výnimky

ustanovené zákonom /§ 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka/, ktorých dôsledkom možno zabrániť
práve nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, kedy scudzenie zálohu v rozpore
s vykonateľným rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení by malo za následok absolútnu neplatnosť
prevodného úkonu. Zároveň v prípade vyhovenia výlučne návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia bez nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému s hnuteľnými vecami

v jeho vlastníctve nakladať, by mohlo viesť k situácii, kedy zaťaženie zálohu právami ďalších tretích osôb
by mohlo znížiť hodnotu zálohu a tým sťažiť alebo zmariť možnosť jeho speňaženia a tým aj uspokojenia
pohľadávky žalobcu v prípade jeho úspechu v konaní. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu nanariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia vo vzťahu k hnuteľným veciam
vo vlastníctve žalovaného vyhovel.

30. S odkazom na ustanovenie § 327 CSP súd odmietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej zakázal žalovanému akokoľvek nakladať s peňažnými prostriedkami vedenými na jeho účtoch
v ktorejkoľvek banke resp. pobočke zahraničnej banky do výšky sumy 10.000,- eur, ktoré obmedzenie
nemá platiť pre plnenie v prospech označeného účtu žalobcu. V tejto časti súd návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia považoval za neurčitý, kedy žalobca neidentifikoval konkrétny účet vo
vlastníctve žalovaného, ktorého by sa mal uvedený zákaz týkať a zároveň zo žiadneho z dôkazných
prostriedkov predložených žalobcom nemožno konštatovať osvedčenie, že žalovaný reálne disponuje
finančnými prostriedkami vo výške, v ktorej mu má byť zakázané s nimi disponovať, a to na konkrétne
označenom účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Uvedená neurčitosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia by mala za dôsledok jeho nevykonateľnosť, pričom ustanovenie § 327 CSP

vylučuje použitie ustanovení o odstraňovaní vád podania.

31. Záložné právo zriadené rozhodnutím súdu vznikne registráciou v Notárskom centrálnom registri
záložných práv /§ 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 343 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.