Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/119/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201086
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja

Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha,
PhD., v právnej veci žalobcu: NESCOP, s. r. o., so sídlom Folkušová 108, Folkušová, IČO: 52 312
283, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
7054/2020-640, 17261/2020 z 29. apríla 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/185/2020-91 z 6. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/185/2020-91

z 6. júla 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Dňa 13.05.2019 predložil žalobca Pôdohospodárskej platobnej agentúre, Regionálnemu pracovisku
Žilina, jednotnú žiadosť na rok 2019, ktorou požiadal o poskytnutie podpory formou jednotnej platby
na plochu, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie a platby pre
oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami. Dňom podania žiadosti platobná agentúra v
zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. začala konanie vo veci priamych podpôr.

Rozhodnutím č. 021694/2020/22642/2020/551 z 12.02.2020 Pôdohospodárska platobná agentúra
a. schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 3 833,52 € v zmysle
§ 7 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v
poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len nariadenie vlády č. 342/2014 Z. z.) - výrok č. 1,
b. schválila poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a
životné prostredie v sume 2 041,- € v zmysle § 8 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z. - výrok č. 1 , a

c. schválila poskytnutie podpory formou úhrad finančnej disciplíny v sume 54,29 € v zmysle čl. 26 ods. 5
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 zo 17.decembra 2013 o financovaní, riadení
a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č.
352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (ďalej
len Nariadenie č. 1306/2013) - výrok č. 1 (Výrok č. 1 vo všetkých troch častiach nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 17.02.2020, nebol napadnutý odvolaním).
d. neschválila poskytnutie podpory formou platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými

obmedzeniami v zmysle § 6 nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá
poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ,,nariadenie vlády č. 75/2015 Z. z.“) - výrok č. 2.2. Žalovaný rozhodnutím č. 7054/2020-640, 17261/2020 z 29.04.2020 (ďalej aj „preskúmavané
rozhodnutie“) odvolanie žalobcu podané proti výroku č. 2 prvostupňového rozhodnutia č.
021694/2020/22642/2020/551 z 12.02.2020 zamietol a rozhodnutie platobnej agentúry v napadnutom

výroku č. 2 potvrdil. Vykonanými kontrolami bolo podľa žalovaného zistené, že žalobca nedodržal v
sledovanom období zaťaženie 0,3 dobytčích jednotiek na ha ANC, ktoré vyplýva z ust. § 4 ods. 1 písm.
c/ nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z., keďže mu bolo na základe kontroly vykonanej 26.06.2019 0,03
dobytčej jednotky na 1 ha TTP. Poľnohospodárska platobná agentúra podľa žalovaného postupovala
správne, keď žalobcovi neposkytla podporu formou platby na ANC podľa § 6 ods. 2 písm. b/ nariadenia

vlády SR č. 75/2015 Z. z. z dôvodu, že žalobca nedodržal podmienku zaťaženia stanovenú v § 4 ods.
1 písm. c/ uvedeného nariadenia. Žalovaný v nadväznosti na námietku žiadateľa, že nebol prítomný
počas výkonu kontroly, ktorá mu nebola vopred oznámená poukázal na čl. 25 Vykonávacieho nariadenia
Komisie EÚ č. 809/2014, v zmysle ktorého kontroly na mieste sa môžu ohlásiť za predpokladu, že to nie
je v rozpore s ich účelom alebo účinnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že ohlásenie kontroly vopred, resp.
účasť žiadateľa počas výkonu kontroly, nie je právne nárokovateľná. K námietke žalobcu, že napadnuté

rozhodnutie je v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že podľa § 23 ods.
1 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka sa na
konanie o priamych podporách nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem definovaných
výnimiek, preto žalobca nemôže namietať porušenie § 3 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 Správneho poriadku.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného č. 7054/2020-640, 17261/2020 z 29.04.2020 podal
žalobca správnu žalobu domáhajúc sa preskúmania jeho zákonnosti, jeho zrušenia, ako aj zrušenia
rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a g/ zákona č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny
poriadok“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Žalobca namietal, že v čase výkonu kontroly aj v čase požadovanom k splneniu podmienky zaťaženia
v zmysle § 6 ods. 2 psím. b/ nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z. sa na farme nachádzal dostatočný

počet zvierat presne tak, ako bol vedený v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat a zaevidovaný
v individuálnom registri a takýto stav na predmetnej farme pretrváva dodnes. Žalovaný sám uviedol,
že na farme sa nachádzalo 14 ks koňovitých zvierat, ktoré videl a stanovenie počtu koňovitých zvierat
1 ks je v absolútnom rozpore so skutočnosťou. Na identifikáciu neslúži iba čip, najmä keď čipovať sa
začalo až po roku 2010, takže všetky staršie zvieratá sa identifikujú iným spôsobom. Koňovité zviera

možno identifikovať aj na základe znakov alebo výpalu, o čo sa kontrolná skupina vôbec nepokúsila a z
miesta kontroly odišla ešte pred príchodom konateľa, ktorý jediný mohol za žalobcu konať, čo správny
orgán vedel a napriek tomu konal sám alebo s osobami, ktoré neboli splnomocnené ani oprávnené za
žalobcu konať. Neúplnosť zistenia skutočného stavu žalobca videl v tom, že správny orgán mal zistiť
všetky podstatné skutočnosti a využiť centrálny register hospodárskych zvierat a identifikovať koňovité

zvieratázaprítomnostikonateľažalobcu,vprípadenefunkčnostičipuinýmispôsobmi.Dobytčiejednotky,
ktoré je možné započítať do minimálneho zaťaženia, sú polygastrické zvieratá alebo kone registrované
v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, ktorých držiteľom je žalobca. Koeficient prepočtu zvierat
na DJ je uvedený v prílohe č. 1 nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. a žalobca mal za to, že splnenie
uvedenej podmienky bolo explicitne preukázané ako výpismi z centrálnej evidencie hospodárskych

zvierat, zápisom z kontroly zo dňa 25.09.2020, tak aj potvrdením p. Y. I., ktorého žalobca navrhol vypočuť
v rámci nariadeného pojednávania.

5. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/185/2020-91 z 06.06.2022
(ďalej aj „napadnutý rozsudok“) preskúmavané rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 7054/2020-640, 17261/2020 z 29.04.2020 spolu s rozhodnutím
Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 021694/2020/22642/2020/551 z 12.02.2020 zrušil a vec
vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Medzi účastníkmi bolo sporné, či
Pôdohospodárska platobná agentúra postupovala zákonne, keď kontrolu na mieste vykonala bez
prítomnosti konateľa žalobcu alebo inej poverenej osoby a sporné bolo aj zistenie skutkového stavu

veci v počte identifikovaných a registrovaných koní v čase výkonu kontroly na mieste kontrolnou
skupinou. Z výpisu z Obchodného registra SR vedeného Okresným súdom Žilina správnemu súdu
vyplynulo, že konateľom žalobcu bol v čase výkonu kontroly Marián Junas, ktorý počas kontroly na
farme prítomný nebol a kontrolóri nezisťovali, či prítomný pán I. bol splnomocnený na zastupovaniežalobcu počas výkonu kontroly. Zo spomínaného výpisu z obchodného registra vyplýva, že jediným
spoločníkom žalobcu je od jeho vzniku spoločnosť ZOTTI s. r. o., a to bez zmeny a jej spoločníkom
a zároveň prokuristom je Mgr. Pavol Krišpinský, ktorého kontrolóri aj telefonicky kontaktovali. Práve

konateľ spoločnosti žalobcu Marián Junas, ktorého právne úkony zaväzujú žalobcu, mal vedieť, kto
okrem neho je oprávnený za spoločnosť žalobcu konať, ale kontrolná skupina s konateľom žalobcu
Mariánom Junasom počas kontroly nekomunikovala. Z obsahu administratívneho spisu preto podľa
názoru správneho súdu nevyplýva, že kontrola na mieste sa uskutočnila za prítomnosti subjektu
oprávneného konať za žalobcu, ktorý mohol operatívne odpovedať na otázky kontrolnej skupiny,

vysvetliť prípadné pochybnosti o certifikácii zvierat a podobne a uvedené zaťažuje konanie vadou,
ktorá spôsobuje obmedzenie práva žalobcu na ochranu jeho subjektívnych verejných práv v správnom
konaní. Správny súd zdôraznil, že ak P. M. počas telefonického rozhovoru s kontrolórmi uviedol, že
nemôže prinútiť pána I., aby sa vrátil na farmu, bolo jeho povinnosťou z titulu funkcie prokuristu
spoločníka žalobcu informovať zodpovednú osobu žalobcu, aby zabezpečila svoju účasť na farme.
Uvedená okolnosť však nič nemení na závere, že Pôdohospodárska platobná agentúra si bola povinná

overiť oprávnenie konať za žalobcu z verejne dostupného výpisu z obchodného registra, navyše, keď
dokazovanie prináleží platobnej agentúre v zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. a kontrola na
mieste je jedným z dôkazných prostriedkov, pri ktorom mal mať túto otázku vyriešenú (tak, aby mohol
s istotou tvrdiť, že úkony prítomnej osoby sú úkonmi žalobcu, ktoré žalobcu zaväzujú). K námietke
žalobcu, že kontrola na mieste mu nebola vopred oznámená, správny súd poukázal na čl. 25 Nariadenia

č. 809/2014, z ktorého vyplýva, že ohlásenie kontroly vopred nie je nevyhnutnou podmienkou na výkon
kontroly.

6. Čo sa týkalo námietky žalobcu týkajúcej sa rozporu v počte koní, keď v zázname z úradnej kontroly
dňa 26.06.2019 sa uvádza, že na farme sa nachádzalo 14 koňovitých zvierat, v centrálnej evidencii

hospodárskych zvierat bolo v tom čase nahlásených 9 koní, pri výkone kontroly bolo skontrolovaných
a zdokumentovaných 7 pasov, a napriek tomu žalovaný a pôdohospodárska platobná agentúra v
rozhodnutiach uviedli, že registrovaný bol iba jeden kôň, správny súd konštatoval, že žalovaný sa
dôsledne pred vydaním meritórneho rozhodnutia nevysporiadal s otázkou registrácie koní, ktoré sa
narodili pred nadobudnutím účinnosti vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 42/2010 Z. z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat, a teda nevysporiadal
sa s otázkou, ako mohli byť vydané aj ostatným koňom pasy, hoci tieto sa vydávajú len registrovaným
koňom. Dátum narodenia niektorých koní je podľa údajov vyplývajúcich z administratívneho spisu ešte
pred rokom 2010, kedy nebola účinná uvedená vyhláška, keďže prechodné ustanovenie vyhlášky sa
týka len výpalu, ako jediného spôsobu identifikácie, ktorým možno označiť len určité druhy plemien.

Za uvedeného skutkového stavu bolo vyhodnotenie zaťaženosti dobytčími jednotkami podľa § 4 ods. 1
písm. c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. predčasné, predčasné je preto i rozhodnutie správneho orgánu
v druhom výroku ako aj rozhodnutie žalovaného. Žalovaný a prvostupňový správny orgán nedostatočne
zistili skutkový stav veci a vyskytol sa rozpor medzi obsahom administratívneho spisu a napadnutým
rozhodnutím.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného

7. Žalovaný proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP kasačnú sťažnosť, domáhajúc sa zrušenia uvedeného
rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne zastavenia konania s
odôvodnením, že žalobca nebol pri podaní žaloby zastúpený advokátom a nemal ani právnické
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa uznané podľa právneho poriadku SR.

8. Za nesprávny žalovaný považuje právny výklad predpisov:
A) čl. 25 prvý pododsek vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17.07.2014, ktorým
sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v
súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a

krížovým plnením. Žalovaný uviedol, že správny súd s poukazom na ust. čl. 25 VNK (EÚ) č. 809/2014
správne konštatoval, že ohlásenie kontrol na mieste vopred nie je nevyhnutnou podmienkou na ich
výkon, avšak v spojitosti s čl. 25 VNK (EÚ) č. 809/2014 už súd nekonštatoval logický záver z uvedenej
premisy, že v prípade neohlásenia výkonu kontroly na mieste, sa táto môže vykonávať bez vedomia, ateda logicky bez účasti štatutára žiadateľa alebo jeho zástupcu. Kontroly na mieste sa vykonávajú tak,
aby sa v zmysle čl. 24 ods. 1 písm. a/ a b/ VNK (EÚ) č. 809/2014 zabezpečilo účinné overenie správnosti
a úplnosti informácií uvedených v príslušnej žiadosti, ako aj plnenia všetkých kritérií oprávnenosti,

záväzkov a iných povinností týkajúcich sa príslušného režimu pomoci.
B) § 2 ods. 1 a § 3 ods. 2 vyhlášky MPRV SR č. 42/2010 Z. z. a § 1 ods. 1 a § 2 ods. 3 vyhlášky MPRV
SR č. 16/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat v platnom znení. Čo sa týka správnym
súdom vyhodnotenej právnej úpravy registrácie koní a vydávania pasov, keď správny súd konštatoval,
že žalovaný aj Pôdohospodárska platobná agentúra sa nevysporiadali s otázkou, ako mohli byť vydané

pasy koňom, hoci tieto sa vydávajú len registrovaným koňom, žalovaný poukázal na ust. § 1 ods. 1 a § 2
ods. 3 vyhlášky č. 16/2012 Z. z. a § 19 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z., z ktorých vyplýva, že v prvom rade
sa koňom vydávajú pasy a až následne sa kone registrujú v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat.
C) § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú
pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v znení neskorších
predpisov a

D) § 19 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov.

9. Nie je podľa názoru žalovaného správny záver správneho súdu, podľa ktorého sa žalovaný dôsledne
nevysporiadal pred vydaním meritórneho rozhodnutia s otázkou registrácie koní, ktoré sa narodili pred

nadobudnutím účinnosti citovanej vyhlášky (pred 15.02.2010), nakoľko prechodné ustanovenie vyhlášky
sa týka len výpalu, ako jediného spôsobu identifikácie. Žalovaný na str. 6 jeho rozhodnutia uviedol,
že zvieratá nebolo možné počas kontroly na mieste identifikovať a následne stotožniť s centrálnou
evidenciou hospodárskych zvierat (ďalej aj ,,CEHZ“), a to napriek snahe Poľnohospodárskej platobnej
agentúry o vyhľadanie identifikačných znakov pomocou čítačky transpondérov alebo výpalov. Koňovité

zvieratápodliehajúregistráciiamusiabyťzároveňidentifikovanéakedykoľvekidentifikovateľnévzmysle
legislatívnychpožiadaviek.Navýpočetzaťaženiavprípadeplatbyprevybranéoblastisprírodnýmialebo
inými obmedzeniami je pritom nevyhnutné, aby zaťaženie v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ NV SR č. 75/2015
Z. z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z., § 37 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 39/2007 Z. z.,
§ 1 ods. 2 vyhlášky č. 16/2012 Z. z. a § 1 ods. 5 vyhlášky č. 16/2012 Z. z. bolo realizované zvieratami,

ktoré sú registrované v CEHZ, a ktoré zároveň spĺňajú ostatné legislatívne podmienky potrebné pre ich
označenie a identifikáciu.

10. Pôdohospodárska platobná agentúra sa počas kontroly na mieste pokúsila s čo najväčšou mierou
súčinnosti zabezpečiť všetky podklady slúžiace na identifikáciu zvierat (materiálna pravda) v súvislosti

s plnením podmienky oprávnenosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ Nariadenia Vlády SR č. 75/2015 Z. z.
na žalobcovej farme dňa 26.06.2019, pričom nedošlo k žiadnemu podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, skutkový stav veci bol spoľahlivo zistený a medzi obsahom
administratívneho spisu a rozhodnutím žalovaného je zhoda. Žalobcovi bolo umožnené podať námietky
voči kontroly na mieste, čo aj učinil, avšak v námietkach nedoložil žiadne dokumenty, ktoré by vyvrátili

záver kontroly na mieste, nakoľko kone prítomné pri kontrole nebolo možné identifikovať. Žalobca ani
dodatočnenestotožnilkonesichpasmi,nepreukázalichregistráciuvcentrálnejevidenciihospodárskych
zvierat a o uvedené sa nepokúsil.

11. Podľa žalovaného je nesporné, že v prípadnom ďalšom písomnom styku by Poľnohospodárska

platobná agentúra komunikovala iba s konateľom žalobcu, prípadne s písomne povereným
zamestnancom. Ďalšia kontrola na mieste a dodatočná identifikácia koní síce možná je, ale nekonala
by sa už v rozhodnom období roku 2019 a bola by neefektívna príp. irelevantná. V prípade, že by sa
podľa rozhodnutia správneho súdu vykonala opätovná kontrola na mieste niekoľko rokov po rozhodnom
období, mohlo by sa jednať o úplné iné kone, resp. vôbec nie je isté, že by sa jednalo o tie isté kone.

Je tiež otázne, či žalobca v súčasnosti disponuje tým istým zaťaženým pozemkom ako deklaroval v
rozhodnom období roku 2019. Čo sa týka koní narodených pred nadobudnutím vyhlášky č. 42/2010 Z.
z., tieto mali byť v prípade poberania dotácií identifikovateľné bez ohľadu na to, kedy sa narodili. Žalobca
v prípade, že chcel poberať dotácie prostredníctvom jeho koní, mal tieto kone označiť, zabezpečiť im
pasy a registrovať ich v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat.

12. V druhej časti kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na ním tvrdený nedostatok konania - nedostatok
právneho zastúpenia žalobcu pri spísaní a podaní správnej žaloby, keď konateľ žalobcu Mgr. Pavol
Krišpinský sa v predmetnom súdnom konaní preukázal poľským diplomom z Vysokej školy manažmentuv Legnici, Fakulta práva zo dňa 30.09.2017 a nedisponuje dokladom o vzdelaní, ktorý by bol uznaný
za rovnocenný a žalobca tak nespĺňal podmienku konania stanovenú § 49 SSP, nakoľko nebol pred
správnym súdom zastúpený advokátom a ani jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom

súde konal - Mgr. Pavol Krišpinský nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa osvedčené
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril v podaní z 12.10.2022, v ktorom uviedol,
že naďalej trvá na skutočnosti, že rozhodnutia oboch stupňov sú nezákonné, v rozpore s princípom
materiálnej pravdy a v rozpore s § 3 ods. 2, 4, 5 a § 32 ods. 1, § 34, § 46, § 47 ods. 3 Správneho

poriadku. Opätovne dal do pozornosti, že prvostupňový správny orgán pri kontrole na mieste hrubo
zneužilnadradenosťorgánuverejnejsprávyatohlavnetým,žeajkeďpočasvýkonupredmetnejkontroly
videl 14 kusov ustajnených koňovitých zvierat, elektronickým čipom identifikoval iba jedného a nepokúsil
sa identifikovať ostatné zvieratá iným spôsobom, keďže tieto boli označené výpalmi a nie elektronickým
čipom, nakoľko boli narodené pred rokom 2010 a boli označené výpalmi. Žalobca uviedol, že aj keď
prítomnosť kontrolovaného nie je nárokovateľná, v tomto prípade bola zjavne potrebná, keďže kontrolná

skupina sa samostatne o túto identifikáciu ani len nepokúsila. Žalobca zopakoval, že uvedené nebolo
umožnené ani konateľovi firmy, ktorý bol v tom čase už na ceste na farmu. Žalobca považuje preto
právne posúdenie správneho súdu za správne. Spochybnenie dosiahnutého vysokoškolského vzdelania
konateľa žalobcu považuje za novú, oneskorene uplatnenú skutočnosť, ktorá zároveň bola dostatočne
preukázaná už správnemu súdu.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

14. Najvyšší správny súd SR po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/
SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§

439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

15. Predmetom kasačného konania je najmä zodpovedanie nasledovných otázok:
- či správny súd správne posúdil, že skutočnosť, že kontrola na mieste realizovaná Pôdohospodárskou

platobnou agentúrou bez prítomnosti osoby oprávnenej konať za žalobcu (v zmysle údajov z verejne
dostupného výpisu z obchodného registra) spôsobila obmedzenie práva žalobcu na ochranu jeho
subjektívnych verejných práv v správnom konaní a
- či žalovaný a Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodli predčasne o vyhodnotení zaťaženosti
dobytčími jednotkami podľa § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z., keď sa počas

kontroly na mieste podľa názoru správneho súdu dôsledne nevysporiadali s otázkou registrácie
a identifikácie prítomných koní, vrátane tých narodených pred nadobudnutím účinnosti vyhlášky
Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 42/2010 Z. z.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve

a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych
štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom čase, tento
zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji
vidieka (ďalej len „podpora“) (písm. a/), pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní dotácie v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len „dotácia“) (písm. b/), postup a podmienky poskytovania

podpory a dotácie (písm. c/), práva a povinnosti osôb v súvislosti s poskytovaním podpory a dotácie
(písm. d/), Pôdohospodársky poradenský systém (písm. e/), konanie o priamych podporách (písm. f/) a
zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom (písm. g/).
Podľa § 23 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z. na konanie o priamych podporách sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a 25, § 27, § 40

všeobecného predpisu o správnom konaní (ods. 1). V konaní o priamych podporách konajúci orgán
uplatňuje zásadu riadneho finančného hospodárenia, zásadu transparentnosti, zásadu nediskriminácie,
zásadu hospodárnosti, zásadu efektívnosti, zásadu účelnosti, zásadu účinnosti a zásadu zákazu
konfliktu záujmov (ods. 2). Konajúcim orgánom je ministerstvo pôdohospodárstva a platobná agentúra
(ods. 3).

Podľa§24ods.1aods.2zákonač.280/2017Z.z.účastníkomkonaniaopriamychpodporáchježiadateľ
(ods. 1). Žiadateľom je poľnohospodár, ktorý predkladá žiadosť o priame podpory podľa osobitného
predpisu (ods. 2).Podľa § 25 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z. konanie o priamych podporách sa začína doručením
žiadosti o priame podpory platobnej agentúre na základe výzvy vyhlásenej podľa osobitných predpisov
(ods. 1). Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti podania alebo úplnosti podania alebo jeho príloh, konajúci

orgán oznámi tieto pochybnosti žiadateľovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril; konajúci orgán určí
žiadateľovi primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa
doručenia oznámenia konajúceho orgánu a súčasne ho poučí o tom, že konanie zastaví, ak žiadateľ
neodstráni pochybnosti alebo nedodrží určenú lehotu (ods. 3).
Podľa § 26 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 280/2017 Z. z. oprávnenosť žiadosti o priame podpory sa

overuje postupmi podľa osobitných predpisov. Vykonávanie dôkazných prostriedkov patrí konajúcemu
orgánu (ods. 1). Konajúci orgán môže namiesto dôkazných prostriedkov podľa odseku 1 pripustiť listiny
podľa osobitných predpisov (ods. 2). Konajúci orgán môže namiesto dôkazných prostriedkov podľa
odsekov 1 a 2 pripustiť čestné vyhlásenie žiadateľa, ak tak ustanovujú osobitné predpisy (ods. 3).
V prvostupňovom konaní sa neprihliada na dôkazy predložené po uplynutí lehoty určenej konajúcim
orgánom alebo osobitnými predpismi (ods. 4).

Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 280/2017 Z. z. o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných
dôkazoch, o vyjadreniach konajúci orgán spisuje
a) protokol, ktorým je najmä výstup z informačného systému a integrovaného administratívneho a
kontrolného systému,
b) správu, ktorá umožňuje preskúmať podrobnosti vykonaných kontrol podľa osobitného predpisu,107)

alebo
c) úradný záznam o dôležitých úkonoch v konaní o priamych podporách podpísaný zamestnancom
konajúceho orgánu, ktorý ho vyhotovil.
Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania
podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v rozhodnom čase, toto nariadenie vlády

ustanovuje pravidlá poskytovania podpory podľa osobitného predpisu formou platby pre oblasti s
prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami.
Podľa § 2 ods. 3 nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. žiadateľ o poskytnutie podpory podľa § 1 ods. 1
písm. a), b) a e) sa zaväzuje plniť podmienky poskytnutia podpory počas jedného roka odo dňa začiatku
plynutia záväzku. Žiadateľ môže o poskytnutie podpory požiadať opakovane počas trvania programu

rozvoja vidieka.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. žiadosť o poskytnutie podpory podľa § 1
ods. 1 písm. a) môže podať žiadateľ o poskytnutie podpory, ktorý plní podmienku zaťaženia najmenej
0,3 dobytčích jednotiek, ktorými sú polygastrické zvieratá alebo kone registrované v centrálnom registri
hospodárskych zvierat, ktorých držiteľom je žiadateľ o poskytnutie podpory, na 1 ha trvalých trávnych

porastov v oblastiach s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami v období od
1. mája do 31. októbra.
a) Podľa čl. 24 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ č. 809/2014, ktorým sa stanovujú
pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s
integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým

plnením, administratívne kontroly a kontroly na mieste stanovené v tomto nariadení sa vykonávajú tak,
aby sa zabezpečilo účinné overenie:
b) správnosti a úplnosti informácií uvedených v žiadosti o pomoc, žiadosti o podporu, žiadosti o platbu
alebo inom vyhlásení;
c) plnenia všetkých kritérií oprávnenosti, záväzkov a iných povinností týkajúcich sa príslušného režimu

pomoci a/alebo podporných opatrení, podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc a/alebo podpora
alebo oslobodenie od povinnosti;
d) požiadaviek a noriem relevantných pre krížové plnenie.
Podľa čl. 25 vyššie uvedeného nariadenia č. 809/2014 kontroly na mieste sa môžu ohlásiťˇ za
predpokladu, zˇe to nie je v rozpore s ich účelom alebo u´cˇinnostˇou. Kazˇde´ ohlásenie sa pri´sne

obmedzi´ na minima´lne potrebne´ cˇasove´ obdobie a neprekrocˇi´ 14 dni´ (ods. 1). Pokialˇ ide o kontroly
na mieste ty´kaju´ce sa zˇiadosti´ o pomoc na dobytok alebo zˇiadosti´ o platbu na za´klade podporny´ch
opatreni´ na zvierata´, ohla´senia nesmu´ prekrocˇitˇ 48 hodi´n, s vy´nimkou na´lezˇite odo^vodneny´ch
pri´padov. Okrem toho, kedˇ sa v pra´vnych predpisoch vztˇahuju´cich sa na akty a normy relevantne´
pre kri´zˇove´ plnenie vyzˇaduje ohlasovanie kontrol na mieste, tieto predpisy sa uplatnˇuju´ aj v pri´pade

kontrol na mieste ty´kaju´cich sa kri´zˇove´ho plnenia (ods. 2).
Podľa § 3 písm. a/ bod 3. zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v rozhodnom čase,
veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú identifikácia a registrácia zvierat.Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z., hospodárske zvieratá musia byť identifikované a ich
identifikačné údaje sa vedú v centrálnom registri hospodárskych zvierat.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z. z., centrálny register hospodárskych zvierat obsahuje

a) systém identifikácie zvierat,
b) počítačovú databázu pre centrálny register hospodárskych zvierat,
c) údaje z pasov hovädzieho dobytka a koňovitých zvierat,
d) individuálny register vedený v každom chove,
e) identifikáciu vlastníka alebo držiteľa hospodárskeho zvieraťa, a to identifikačným číslom organizácie,

ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa, a rodným číslom, ak ide o fyzickú osobu.
Podľa § 37 ods. 1 a 2 písm. b/ bodu 1 zákona č. 39/2007 Z. z., vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo
dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené
disponovaťsozvieratami,násadovýmivajciami,zárodočnýmiproduktmi,produktmiživočíšnehopôvodu,
živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými
krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú

zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky
podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu sú povinní
(...)
2) Osoby uvedené v odseku 1 sú ďalej povinné pri identifikácii a registrácii zvierat zabezpečiť na svoje
náklady identifikáciu zvierat, registráciu zvierat podľa osobitných predpisov 103).

103) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000, nariadenie Rady (ES) č.
21/2004, nariadenie Komisie (ES) č. 1825/2000, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z.
z. o identifikácii a registrácii zvierat v znení nariadenia č. 429/2005 Z. z.
Podľa § 1, ods. 1,2,5 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
č. 16/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat - Identifikácia koňovitých zvierat - (1)

Identifikačný dokument koňovitého zvieraťa (ďalej len „pas“) sa vydáva na základe žiadosti, ktorej vzor
je uvedený v prílohe č. 1. 2) Koňovité zviera sa označí podľa osobitného predpisu (odkaz na Čl. 11
nariadenia Komisie (ES) č. 504/2008 zo 6. júna 2008, ktorým sa vykonávajú smernice Rady 90/426/
EHS a 90/427/EHS, pokiaľ ide o spôsoby identifikácie koňovitých zvierat (Ú.v. EÚ L 149, 7.6.2008)
súčasnesvydanímpasu.Výpalomakoalternatívnymspôsobomidentifikácie3)možnoidentifikovaťkone

plemien Shagya arab, Arabský kôň, Lipican, Hucul, Norik muránskeho typu, Nonius a Furioso. Uvedený
spôsob identifikácie zabezpečujú chovateľské organizácie poverené vedením plemennej knihy v súlade
so štatútom plemennej knihy daného plemena.

17. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že s cieľom overiť podmienky oprávnenosti na

poskytnutie podpory Pôdohospodárska platobná agentúra u žalobcu vykonala administratívnu kontrolu
jednotnej žiadosti a plnenia podmienok krížového plnenia v zmysle delegovaného nariadenia Komisie
č. 640/2014, konkrétne dňa 26.06.2019 bola u žalobcu na farme č. P30926, Turany I. v spolupráci s
RegionálnouveterinárnouapotravinovousprávouMartinaŠtátnouveterinárnouapotravinovousprávou
Bratislava vykonaná kontrola na mieste. Zo správy z uvedenej kontroly (vyhotovenej podľa čl. 41 a čl.

43 vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ č. 809/2014) je zrejmé, že kontrola nebola vopred oznámená,
táto bola kontrolovaným subjektom umožnená, a z poznámok kontrolóra vyplýva, že pri kontrole účastná
osoba - pán I. sprístupnil plochu a priviedol kone, ktorých počet bol celkovo 14 (k dátumu 25.06.2019
bol na uvedenej farme v centrálnom registri hospodárskych zvierat nahlásený počet koní 9) a ku koňom
boli pánom I. predložených 7 pasov koní. Po podaní informácie, že zvyšné pasy zabezpečí, pán I. z

farmyodišielanevrátilsa.Telefonickyboloslovenýprokuristaspoločníkažalobcu-pánPavolKrišpinský,
ktorý sa vyjadril, že pána I. nemôže donútiť vrátiť sa a on sám je aktuálne účastný kontroly s inou
kontrolnou skupinou. Prisľúbil, že individuálny register farmy zabezpečí čo najskôr, neučinil tak a na
farmu sa nedostavil. Veterinári z RVPS Martin a ŠVPS SR po príchode na farmu pristúpili ku kontrole
čipov koní, pri ktorej zistili, že ani jeden z kontrolovaných koní nedisponuje čipom na odkontrolovanie s

číslom evidovaným v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, s výnimkou jedného koňa, ktorý mal
na boku vyrazené číslo. Ostatné kone neboli identifikované, nakoľko neboli nijak označené.

18. Správu z vykonanej kontroly žalobca prevzal dňa 27.01.2020 a vo vyjadrení k nej uviedol, že podľa
jeho názoru bola táto vykonaná v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku, keď kontrolná

skupina nevyčkala na príchod konateľa, ktorý priniesol individuálny register farmy potvrdzujúci, že na
farme sa nachádzal presný počet zvierat tak, ako je uvedené v centrálnej evidencii hospodárskych
zvierat. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil s konštatovaním kontrolnej skupiny v tom, že na farme sa
nachádzal iba jeden kus koňovitého zvieraťa a následným konštatovaním, že žalobca nedodržiavapodmienku zaťaženia najmenej 0,3 dobytčích jednotiek na jeden hektár. Iné skutočnosti v správe
konštatované žalobca nerozporoval.

19. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. je na výpočet zaťaženia v prípade platby
pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami nevyhnutné, aby toto zaťaženie bolo
realizované polygastrickými zvieratami alebo koňmi registrovanými v centrálnom registri hospodárskych
zvierat, ktorých držiteľom je žiadateľ o poskytnutie podpory (žalobca). Z administratívneho spisu
žalovaného vyplýva, že koňovité zvieratá prítomné na farme žalobcu s výnimkou jedného koňa (ktorý

mal na boku označenie číslom) takto identifikované neboli. Z uvedeného dôvodu bol počet zvierat
spôsobilých na overenie podmienky zaťaženia v prípade platby pre oblasti s prírodnými alebo inými
osobitnými obmedzeniami stanovený v prípade žalobcu v počte 1 ks, čo zodpovedá počtu zvierat, ktorý
sa kontrolnej skupine podarilo identifikovať. Pri ostatných koňovitých zvieratách nebolo možné vykonať
ich identifikáciu, a teda ani preveriť, či tieto boli registrované v centrálnom registri hospodárskych zvierat
a či žalobca bol ich držiteľom.

20. Sťažovateľ svoju argumentáciu v kasačnej sťažnosti smeroval proti právnemu posúdeniu správneho
súdu týkajúcemu sa spôsobu výkonu kontroly na mieste, keď s poukazom na ust. čl. 25 VNK (EÚ) č.
809/2014 má sťažovateľ za to, že správny súd síce správne uviedol, že ohlásenie kontrol na mieste
vopred nie je nevyhnutnou podmienkou na ich výkon, avšak konajúci súd už nekonštatoval správny

logický záver z uvedenej premisy, a to, že v prípade neohlásenia výkonu kontroly na mieste sa výkon
kontrolymôževykonávaťbezvedomia,atedalogickybezúčastištatutáražiadateľaalebojehozástupcu.

21. Kasačný súd v zhode so sťažovateľom zastáva názor, že oznámenie kontroly na mieste vopred
ako i účasť žiadateľa počas výkonu kontroly nie sú nárokovateľné a kontrola sa môže vykonávať bez

vedomia i bez účasti štatutára žiadateľa alebo jeho zástupcu. Opačný výklad by bol v rozpore s účelom
kontroly, ktorým je v zmysle čl. 24 ods. 1 písm. a/ a b/ VNK (EÚ) č. 809/2014 overenie správnosti
a úplnosti informácií už uvedených v príslušnej žiadosti, ako aj overenie plnenia všetkých kritérií
oprávnenosti,záväzkovainýchpovinnostítýkajúcichsapríslušnéhorežimupomoci.Zadministratívneho
spisu žalovaného a zároveň i z dôkazu predloženého samotným žalobcom k žalobe - z úradného

záznamu o dodatočnej veterinárnej kontrole zo dňa 25.09.2019 zároveň vyplýva, že pán Y. I., ktorý bol
v čase kontroly na mieste ako i v čase dodatočnej veterinárnej kontroly prítomný na farme Turany I,
P30926skontrolórmispolupracoval,sprístupnilimdotknutéplochy,priviedolkone,atedavystupovalako
zodpovednáosoba,disponujúcapasmikoní,schopnázvieratástýmitostotožniť.Vrámcivýkonukontroly
na mieste sa preto podľa kasačného súdu nevyskytla vada spôsobujúca obmedzenie práva žalobcu na

ochranu jeho subjektívnych verejných práv v správnom konaní, vyplývajúca výlučne z neúčasti štatutára
žalobca pri výkone kontroly na mieste, ako to konštatoval správny súd.

22. Kasačný súd zároveň podotýka, že žalobcovi boli Záznam č. MT/2019/DK,DP/25 z 26.06.20219 o
zisteniach z výkonu kontroly na mieste s prílohami a Správa z kontroly na mieste z 08.01.2020 zaslané

listom č. 151/19499/2020 z 08.01.2020. Žalobca sa k nim vyjadril listom z 06.02.2020, k čomu však
správny súd už neprihliadol a toto nevyhodnotil.

23. Kasačný súd sa stotožňuje aj s ďalšou námietkou sťažovateľa vo vzťahu k nesprávnemu právnemu
posúdeniu týkajúcemu sa identifikácie koňovitých zvierat podľa § 2 ods. 1 a § 3 ods. 2 vyhlášky MPRV

SR č. 42/2010 Z. z. a § 1 ods. 1 a § 2 ods. 3 vyhlášky MPRV SR č. 16/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii
koňovitých zvierat v platnom znení, § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015
Z. z. a § 19 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti
a z uvedených predpisov plynúcich povinností. Neuniklo pozornosti kasačného súdu, že správny súd
ohľadom identifikácie koní odkazuje na neúčinný právny predpis - konkrétne na vyhlášku Ministerstva

pôdohospodárstva č. 42/2010 Z. z., ktorá bola zrušená vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 16/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat.
V zmysle konštantnej judikatúry pochybenie v podobe aplikácie neplatných a neúčinných právnych
predpisov musí byť takej povahy, respektíve takej intenzity, aby bolo skutočne spôsobilé zasiahnuť
do práv a právom chránených záujmov subjektov, voči ktorým rozhodnutie založené na neplatných a

neúčinných právnych predpisoch smeruje, k čomu však v uvedenom prípade bezpochyby nedošlo.

24. Správny súd ale i tak nesprávne vyhodnotil, že žalovaný sa pred vydaním meritórneho rozhodnutia
dôsledne nevysporiadal s otázkou registrácie koní, ktoré sa narodili pred nadobudnutím vyhláškyMinisterstva pôdohospodárstva SR č. 42/2010 Z. z. ako i s otázkou vydávania ich pasov, keď z ust. § 1
ods. 1 a § 2 ods. 3 vyhlášky č. 16/2012 Z. z. a § 19 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z. vyplýva, že v prvom
rade sa koňom vydávajú pasy a až následne sa kone registrujú v centrálnej evidencii hospodárskych

zvierat. Uvedené nič nemení na skutočnosti, že bolo predovšetkým v záujme žalobcu, aby preukázal
zaťaženosť koňmi registrovanými v centrálnom registri hospodárskych zvierat (koňmi zároveň na mieste
identifikovateľnými) tak, aby bolo umožnené preverenie splnenia podmienky na poskytnutie priamej
podpory v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z..

25. Žalobca ani v konaní pred správnymi orgánmi dodatočne nestotožnil kone s ich pasmi, nepreukázal
registráciu konkrétnych pri kontrole prítomných koní v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat a
neuviedol ani ich presný počet tak, aby mohlo dôjsť k výpočtu zaťaženia v zmysle § 4 ods. 1 písm.
c/ nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. V žalobcovi doručenej správe z výkonu kontroly na mieste je
konštatované, že reálny počet koní na farme nekorešpondoval so zápisom v Centrálnom registri
hospodárskych zvierat a nekorešpondoval ani s počtom predložených pasov koní. Prítomní veterinári

z RVPS Martin a ŠVPS SR po príchode na farmu pristúpili ku kontrole čipov koní, pri ktorej zistili, že ani
jeden z kontrolovaných koní nemal čip na odkontrolovanie čísla koňa s číslom evidovaným v Centrálnej
evidencii hospodárskych zvierat, iba jeden kôň mal na boku vyrezané číslo, ktoré sa zhodovalo s
číslom uvedeným v CEHZ - jednalo sa o koňa s označením Semir. Ostatné kone nebolo možné
fyzickou kontrolou spoľahlivo identifikovať zamestnancami Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ani

prítomnými veterinármi. Vo svojom vyjadrení k správe z kontroly zo dňa 06.02.2020 žalobca vyššie
uvedené tvrdenia nenamietal, namietal iba spôsob výkonu kontroly.

26. Čo sa týka námietky kasačného sťažovateľa poukazujúcej na to, že žalobca nebol pri podaní žaloby
zastúpený advokátom a ani jeho zamestnanec nemal právnické vysokoškolské vzdelanie druhého

stupňa uznané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, kasačný súd túto posúdil ako tzv. novotu
v kasačnom konaní, ktorá podľa § 441 SSP nie je prípustná. Skutočnosti ohľadom zastúpenia žalobcu
v konaní pred správnym súdom a dôkazy tieto skutočnosti preukazujúce mohol sťažovateľ uviesť a
navrhnúť v konaní pred správnym súdom.

V. Záver

27. Z dôvodov vyššie uvedených sa kasačný súd nestotožnil s postupom správneho súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správny na ďalšie konanie, a

to na základe nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom, čo napĺňa žalovaným ako
sťažovateľom dôvodne uplatnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. V dôsledku
uvedeného kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/185/2020-91 z
06.06.2022 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave,
na ktorý v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov s účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva vo vzťahu ku konaniam vo
veciach, v ktorých dovtedy konal Krajský súd v Bratislave. V ďalšom konaní bude úlohou správneho
súdu vec opätovne a v medziach žalobcom vznesených žalobných bodov prejednať podľa právnej
úpravy platnej a účinnej v relevantnom čase, ako aj s prihliadnutím na právnu argumentáciu formulovanú
kasačným súdom v tomto rozsudku.

28. Kasačný súd pri vyhotovovaní písomného odôvodnenia rozsudku zistil, že po jeho vyhlásení došlo k
zápisuzrušeniažalobcubezlikvidáciezlúčenímsospoločnosťouZOTTI,s.r.o.,sosídlomFolkušová108,
Folkušová, IČO: 36 420 310, do obchodného registra. Keďže uvedená skutočnosť bola do obchodného
registra zapísaná dňa 30.10.2024, po vyhlásení tohto rozsudku, v jeho záhlaví kasačný súd uviedol

pôvodnú identifikáciu žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku.

29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd postupom podľa § 467 ods.
3 SSP.

30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.