Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010183
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8318010183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a JUDr. Petra Farkaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.12.2024, v trestnej
veci obžalovanej A. B., pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona,
o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/33/2018 zo dňa 11.12.2023,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaná
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.
E. XXX, XXX XX F., okres C.,

j e v i n n á, ž e

ako splnomocnená obchodná zástupkyňa na základe „zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej podľa
§ 652 a nasl. Obchodného zákonníka“ zo dňa 23.08.2012 spoločnosti B. G., H., I. J. XX, K., IČO: XX
XXX XXX, počas vykonávania svojej činnosti v období od septembra 2015 do decembra 2015 v C. a na
iných miestach umožnila získať úver viacerým rómskym osobám z okresu L., I. a D. J. L., ktoré nespĺňali
podmienky určené na uzatvorenie úveru, pretože v zákazníckej karte klienta uviedla nepravdivé údaje
o adrese trvalého bydliska, údaje o zamestnaní, ako aj finančné údaje, t.j. príjmy a výdaje, čím takýmto
konaním spoločnosť B. G., H., I. J. XX, K., IČO: XX XXX XXX, uviedla do omylu a spôsobila škodu
v súvislosti s uzatvorením a následným vyplatením desiatich spotrebiteľských úverov predstavujúcu

nesplatenú istinu týchto úverov v sume 5.813,40 eur,

t e d a

- ako zástupca oprávnený konať za toho, kto úver poskytuje, umožnila získať úver tomu, o kom vedela,
že nespĺňa podmienky,

č í m s p á c h a l a

- zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024,

Z a t o j e j u k l a d á:Podľa§222ods.2Tr.zákonaúčinnéhood06.08.2024,spoužitím§56ods.1Tr.zákonaukladápeňažný
trest vo výške 350,- (tristopäťdesiat) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sp. zn. 2T/33/2018 zo dňa 11.12.2023 okresný súd uznal obžalovanú A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, XXX X,X F., okres C., vinnou zo zločinu úverového podvodu

podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- ako splnomocnená obchodná zástupkyňa na základe „zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej podľa
§ 652 a nasl. Obchodného zákonníka“ zo dňa 23.08.2012 spoločnosti B. G., H., I. J. XX, K., IČO: XX
XXX XXX, počas vykonávania svojej činnosti v období od septembra 2015 do decembra 2015 v C. a na
iných miestach umožnila získať úver viacerým rómskym osobám z okresu L., I. a D. J. L., ktoré nespĺňali

podmienky určené na uzatvorenie úveru, pretože v zákazníckej karte klienta uviedla nepravdivé údaje
o adrese trvalého bydliska, údaje o zamestnaní, ako aj finančné údaje, t.j. príjmy a výdaje, čím takýmto
konaním spoločnosť B. G., H., I. J. XX, K., IČO: XX XXX XXX, uviedla do omylu a spôsobila škodu
v súvislosti s uzatvorením a následným vyplatením desiatich spotrebiteľských úverov predstavujúcu
nesplatenú istinu týchto úverov v sume 5.813,40 e,ur.

Za tento skutok súd uložil obžalovanej podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona,
pri jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Tr. zákona, v spojení s § 46 Tr. zákona, za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo
výmere dvadsať mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

s určením skúšobnej doby v trvaní dvanástich mesiacov, s odkazom na § 50 ods. 1 Tr. zákona.

Zároveň súd prvého stupňa podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona obžalovanej uložil peňažný trest vo výške 1
000,- eur; pričom s odkazom na § 57 ods. 3 Tr. zákona, pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu
úmyselne zmarený, súd obžalovanej uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie, a to proti všetkým jeho výrokom, vrátane konania, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo.
Obžalovaná trvá na tom, že skutku, ktorý je jej kladený za vinu, sa nedopustila. Nikdy nemala úmysel,
atenaninebolvpriebehukonaniapreukázaný,abyuviedladoomyluspoločnosťB.G.,H..K.aspôsobila

jej tak škodu. Pre túto spoločnosť pracovala od roku 2012 do roku 2016, pričom mesačne uzavrela
cca 25 zmlúv, t.j. cca 1200 zmlúv za celé obdobie jej spolupráce s touto spoločnosťou, pričom okrem
zmlúv, o ktoré ide v tomto konaní, nebol nikdy problém s ňou uzavretými zmluvami. Trvá na to, že
postup pri uzatváraní zmlúv bol vždy rovnaký a bol konštantný u všetkých obchodných zástupcoch,
v zmysle školení. Obžalovaná ako obchodná zástupkyňa nebola povinná overovať údaje dané klientmi,

nebola povinná preverovať ich zamestnanie, či žiadať výplatné pásky a pod. Obchodný zástupca
uzatváral zmluvy, ak sa mu poskytované údaje javili ako dôveryhodné. Získané osobné údaje od
potenciálnych klientov ona zasielala do centrály na tzv. scoring na schválenie. Táto skutočnosť bola
osvedčená aj svedkyňou M. G.. Postup obchodných zástupcov spoločnosti B. G., H. zo strany orgánov
činných v trestnom konaní nebol preverovaný, dôkazy boli vykonávané len v jej neprospech, čím došlo

k porušeniu § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Obžalovaná považuje výpovede svedkov I. A., N. B., O. B.,
O. G., P. Q., N. R., S. G., I. G., O. G. a G. K., ktorí ju mali usvedčovať, za nedôveryhodné, z ich
výpovedí neboli v priebehu dokazovania odstránené rozpory ani v prípravnom konaní, ani v konaní pred
súdom. Svedkyňa M. G. vypovedala, že tieto osoby ju poznali, keďže sama bola osobne v K., pričom
všetci to popreli. Vo vzťahu k nahrávkam, prepisom nahrávok medzi ňou a svedkom O. G., ktoré mali

spochybniť vierohodnosť výpovedí svedkov, namieta ich neuznanie konajúcim súdom ako neprípustný
dôkazný prostriedok, keďže v trestnom konaní je možné použiť akýkoľvek dôkaz, hoci zabezpečený
nezákonným spôsobom, a je len na úvahe súdu, či takýto dôkaz pripustí, zhodnotiac, či má prednosť
ochrana v zmysle § 12 Občianskeho zákonníka alebo preukázanie trestnej činnosti. Zdôrazňuje, že
k pochybeniu došlo na strane spoločnosti B. G., H. porušením povinností v zmysle zákona č. 129/2010

Z.z., t.j. povinnosť veriteľa pri spotrebiteľských úveroch s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosťžiadateľa o úver tento úver splácať. Poukázala na nezanedbateľné prípustné riziko pri podnikaní tohto
druhu skĺbené s povinnosťou istej miery opatrnosti v obdobnej podnikateľskej aktivite, spolu s princípom
ultima ratio. Obžalovaná navrhla odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť a obžalovanú spod obžaloby

v celom rozsahu oslobodiť podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania obžalovanej krajský súd v zmysle § 317 ods. 1
Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo
odvolanie podané, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, prihliadajúc aj

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej dôvodné je, avšak z iných dôvodov, o ktoré
oprela odvolacie námietky .

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku skutkové a právne
závery vo vzťahu k zisteniu viny obžalovanej a ku skutkovým okolnostiam spáchaného trestného činu

v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto s jeho argumentáciou stotožnil
a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Zohľadniac skutočnosť, že odvolacie konanie tvorí v spojení
s konaním pred súdom prvého stupňa jeden celok, krajský súd nemá dôvod opätovne detailne uvádzať
a vymenúvať dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých súd prvého stupňa rozhodol
o vine obžalovanej.

Súd prihliadal na obranu obžalovanej v kontexte všetkých dôkazov, t.j. či argumentácia obžalovanej
v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, či skutočnosti ňou tvrdené, sú podložené dôkazmi,
korešpondujú vzájomne, či ide o overiteľné tvrdenia, a predovšetkým, či sú spôsobilé spochybniť, či
vyvrátiť tvrdenia obžaloby. Aj v prípade, ak súd berie do úvahy skutočnosť, že obžalovaný má v rámci

práva na obhajobu právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na
svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, je nevyhnutné všetky
tieto tvrdenia a obranu posudzovať v zmysle zásad trestného konania. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že tvrdenia, ktoré obžalovaná v priebehu konania uviedla, nespochybnili nijako závery súdu po
vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd tak upriamuje pozornosť na odvolacie námietky obžalovanej, zohľadňujúc tie právne
relevantné, týkajúce sa podstaty predmetu konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti
odsúdenia obžalovanej, určeného druhu trestu a jeho výmery.

Vo vzťahu k postupu obžalovanej pri uzatváraní zmlúv a jej tvrdeniu, že takto postupovali všetci obchodní
zástupcovia a že ona nebola povinná overovať údaje poskytované potenciálnymi klientmi, odvolací
súd, zhodne ako súd prvého stupňa odkazuje na obsah Zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretú
medzi obžalovanou s spoločnosťou B. G., H.. K., na stanovené povinnosti obchodného zástupcu pri
preverovaní a zisťovaní podmienok, významných pre uzatvorenie zmluvy, povinnosť dbať o to, aby

získal od zákazníkov úplné a pravdivé informácie o požiadavkách a potrebách zákazníka a o spôsobe
zákazníka plniť si zmluvné záväzky voči spoločnosti, a to vrátane informácií o finančných pomeroch
zákazníka, o pôvode zdrojov, ktoré použil resp. použije na plnenie svojich finančných záväzkov, pričom
dokumenty na preukázanie príjmov majú byť preukázané obchodnému zástupcovi pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Súd poukazuje na ďalšie povinnosti a zásady obchodného zástupcu, medzi ktoré o.i. patrí starostlivé
posúdenie finančnej situácie a požiadaviek každého žiadateľa o pôžičku, záväzok obchodného zástupcu
vykonať tzv. posudzovaciu návštevu o zákazníka s vykonaním primeraného poučenia o následkoch
uzavretia zmluvy, zohľadňujúc potreby a možnosti žiadateľa o pôžičku, zhodnotiac disponibilný príjem

zákazníka, zahŕňajúc informácie o splátkových povinnostiach, a iné.

S odkazom na uvedené zmluvné záväzky obžalovanej ako obchodnej zástupkyne spoločnosti B. G., H..
K. sa argumentácia obžalovanej, odvolacie námietky, že nebola povinná skúmať bonitu potenciálnych
klientov a overovať poskytované údaje, a že takýto postup bol bežný u všetkých obchodných zástupcov,

sú len účelovým tvrdením so snahou vyviniť sa zo zodpovednosti za svoje konanie a postup pri
uzatváraní predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere, s úmyslom uzavretia zmlúv aj s klientami,
ktorí by inak podmienky na poskytnutie úverov nesplnili, za účelom získania majetkového prospechu
z uzavretých zmlúv.Ani argumentácia obžalovanej, že vzhľadom na okolnosti a typ zmlúv o pôžičke, ktoré boli uzatvárané
v mene spoločnosti B. G., H.. K., s ohľadom na predmet podnikania tejto spoločnosti a isté

prítomné podnikateľské riziko spojené s obdobnou podnikateľskou aktivitou, nemožno argumentáciu
o benevolentnom prístupe k preverovaniu klientov, k forme a spôsobe uzatvárania zmlúv, za čo by mala
niesť zodpovednosť samotná spoločnosť B. G., H.. K., považovať za relevantnú, spôsobilú ospravedlniť
konanie obžalovanej.

Vo vzťahu k námietke o pochybení súdu prvého stupňa, kedy ten neuznal nahrávky telefonických
hovorov obžalovanej ako zákonný dôkaz s odkazom na nezákonnosť jeho získania, odvolací
súd odkazuje na § 119 ods. 2 Tr. zákona a na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorý sa s aplikáciou predmetného ustanovenia a nezákonnosťou predmetného dôkazu primerane
a vyčerpávajúco zaoberal (str. 18 rozsudku).

Z vykonaného dokazovania, výpovedí obžalovanej, vypočutých svedkov, s vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi, Zmluvy o obchodnom zastúpení, zmlúv s klientmi, ktoré boli súdu predložené, ktoré
mali byť uzavreté s klientmi obžalovanou, tak bez pochybností vyplýva, že skutok definovaný v skutkovej
vete napadnutého rozsudku sa stal, je trestným činom úverového podvodu v zmysle § 222 ods. 2 Tr.
zákona, pričom jeho páchateľkou je obžalovaná.

Krajský súd však pri rozhodovaní o odvolaní obžalovanej musel rešpektovať a zohľadniť aktuálnu
právnu úpravu, kedy v dôsledku prijatia zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov, došlo k úprave trestných sadzieb pri
niektorých majetkových trestných činoch, zároveň so zavedením nového kvantitatívneho nastavenia

škodových kvalifikačných pásiem v ustanovení § 125 Tr. zákona, čo má aj v prípade obžalovanej za
následok zmiernenie právneho posúdenia stíhaného trestného činu, vo vzťahu k kvalifikácii spôsobenej
majetkovej škody, čo priamo ovplyvnilo kvalifikáciu skutku spáchaného obžalovanou, a to v prospech
obžalovanej.

Podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, v znení účinnom od 06.08.2024, kto vyláka od iného úver alebo
zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov
až tri roky.

Podľa § 222 ods. 2 Tr. zákona, v znení účinnom od 06.08.2024, odňatím slobody na jeden rok až päť
rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba
oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky
určené na jeho poskytnutie.

Podľa§124ods.1Tr.zákona,vzneníúčinnomod06.08.2024,škodousanaúčelytohtozákonarozumie
ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma,
ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach.
Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 125 ods. 2 Tr. zákona, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate
spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí
byť spôsobená aspoň škoda malá.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona, v znení do 06.08.2024, prvá a druhá veta, škodou malou sa rozumie

škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok
takej sumy.

Podľa § 125 ods. 1 Tr zákona, v znení účinnom po 06.08.2024, škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou

škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.Odvolací súd konštatuje, zohľadniac uvedené skutočnosti a závery vykonaného dokazovania,
posudzujúc zistené skutočnosti jednotlivo a zároveň komplexne v ich súvislostiach, že v konaní bolo bez
rozumných pochybností dostatočne preukázané naplnenie pojmových znakov trestného činu úverového

podvodu podľa § 222 ods. 2 Tr. zákona, spôsobiac zo strany obžalovanej škodu malú.

Odvolací súd preto na podklade odvolania zrušil rozsudok vo výroku o vine a treste a rozhodol vo
veci sám, pričom upravil právnu kvalifikáciu spáchaného skutku v súlade s aktuálnou právnou úpravou,
rešpektujúc zároveň § 2 ods. 1 Tr. zákona.

Súd následne nanovo rozhodoval o treste, zohľadňujúc upravenú právnu kvalifikáciu spáchaného
skutku; rešpektujúc zákonné podmienky ukladania trestov.

Zákonná trestná sadzba pri trestnom čine úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Tr. zákona je v rozpätí
jedného až piatich rokov.

Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade odsúdenia páchateľa je primeranosť uloženého
trestu nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutnou
podmienkou prevýchovy páchateľa je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho
konania. Je zrejmé, že v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie

spravodlivosti trestu má predovšetkým práve pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd
pri určovaní druhu a výmere trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho
následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery
páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa) či možnosť jeho nápravy.
Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových

vlastností, veku a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu
trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol riadny život. Tak ako
pri rozhodovaní o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického
úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc

§ 34 Tr. zákona a zásady ukladania trestov.

Odvolací súd zdôrazňuje, že právoplatným odsúdením stráca odsúdená osoba bezúhonnosť, čo sa
môže nepriaznivo prejaviť v jej občianskom živote. Bezúhonnosť je podmienkou na vykonávanie
niektorých činností, povolaní alebo funkcií. Nepriaznivé následky odsúdenia zostávajú aj po tom, čo

sa odsúdený po výkone uloženého trestu vracia do spoločnosti, keďže evidencia trestov vo výpise
zregistratrestovuvádzavšetky,ajnezahladenéodsúdenia,vrátaneúdajovopriebehuvýkonuuložených
trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení. Predchádzajúce odsúdenie tak môže negatívne
ovplyvňovať proces resocializácie.

Odvolací súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti pri rozhodovaní o treste prihliadol na skutočnosť,
že obžalovaná je bezúhonná, v minulosti, s výnimkou tohto trestného stíhania, nebola súdne trestaná.
Z centrálneho registra priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že obžalovaná sa za posledných päť
rokov nedopustila žiadne priestupku. Z vykonaného dokazovania súd nemal iné poznatky o konfrontácii
obžalovanej so zákonom, pričom charakter obžalovanej, jej správanie a život po spáchaní skutku

preukazuje bezúhonnosť a podstatné rešpektovanie právnych noriem.

Súd zohľadňoval tiež nezanedbateľnú skutočnosť, na ktorú poukázal aj súd prvého stupňa, a to dobu
od spáchania skutku a dĺžku prípravného konania, s dĺžkou konania pred súdom, odôvodňujúce spolu
s inými okolnosťami, samotnou osobou obžalovanej, uloženie alternatívnej formy trestu za spáchaný

skutok, čo sa javí byť vhodnejšou a primeranejšou možnosťou, vzhľadom na možnosti resocializácie
a nápravu páchateľa do budúcna.

Vo veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané úmyselné správanie obžalovanej za účelom získania
majetkového prospechu. Vzhľadom na okolnosti veci, vykonané dokazovanie a skutočnosť, že boli

splnené všetky zákonné podmienky podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona (úmyselne spáchaný trestný čin,
ktorým sa páchateľ snažil získať majetkový prospech), odvolací súd využil pri uložení trestu za spáchaný
skutok možnosť odklonu, t.j. uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s odňatím slobody páchateľa,
a to uloženie peňažného trestu. Samotná povaha tohto trestu, t.j. zásah do finančnej sféry; do majetkupáchateľa slúži na dosiahnutie účelu trestu najmä v prípadoch, keď sa páchateľ dopustil trestného činu
majetkovej povahy, či už motivovaného snahou o neoprávnený majetkový prospech, alebo negatívnym
vzťahom k ochrane a nedotknuteľnosti cudzieho majetku.

Odvolací súd konštatuje, že majetkové pomery obžalovanej umožňujú uloženie peňažného trestu, ktorý
na jednej strane zasiahne do jej majetku sankčným charakterom, bude zároveň pôsobiť výchovne
do budúcna a obžalovaná sa bude v budúcnosti vyvarovať protiprávneho konania, zohľadňujúc tiež
skutočnosť, že predmetný trestný čin, za ktorý je stíhaná v tomto konaní, je ojedinelým prešľapom

obžalovanej voči právnemu poriadku.

Odvolací súd na základe uvedeného rozhodol o uložení peňažného trestu obžalovanej vo výške 350,-
eur.Uloženýpeňažnýtrest,vrátanejehovýšky,podľanázoruodvolaciehosúduzodpovedápožiadavkám
vyplývajúcim z § 34 Tr. zákona, splní svoj účel a zodpovedá tiež zákonným podmienkam upravujúcim
zásady ukladania trestov, pričom súčasne v dostatočnom rozsahu obsahuje prvky generálnej a

individuálnej prevencie, ako aj prvok represie. Súd zdôrazňuje, že pri uložení peňažného trestu je
nezanedbateľná skutočnosť, že po jeho úhrade, v súlade s § 92 ods. 2 Tr. zákona sa tento trest považuje
za vykonaný a dochádza k zahladeniu trestu a toto odsúdenie nie je evidované vo výpise z registra
trestov. Obžalovanej takto nehrozí ďalší postih, ako je tomu v prípade plynutia skúšobnej doby a hrozby
premeny podmienečne uloženého trestu.

Zároveň podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený,
súd uložil obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov. Uložený náhradný trest
prioritne plní funkciu hrozby v prípade nezaplatenia peňažného trestu a zároveň motiváciu, aby úhradou
peňažného trestu u obžalovanej k výkonu trestu odňatia slobody nedošlo.

Na základe týchto skutočností, citovaných zákonných ustanovení a právnych úvah rozhodol odvolací
súd tak, že zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku a súčasne
podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.