Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124210799
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124210799.1

Uznesenie

25Co/75/2024

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XXX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Patrik Pupík, advokát so sídlom Šípová 3, 949 01 Nitra, proti
žalovanej: RED_constructor s.r.o., so sídlom Pribišova 47, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 52 441
016, zastúpenej: ius aegis, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava-Ružinov, IČO: 36
857 203, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 15. novembra 2024 pod č.k. 8C/95/2024-201, takto

r o z h o d o l :

25Co/75/2024

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje zabezpečovacie

opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej nachádzajúcej sa
vkatastrálnomúzemíD.,obecNitra,okresD.,zapísanejnaLVč.XXXXakopozemokreg.„C“podparc.č.
XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 290 m2 do právoplatného skončenia konania o zaplatenie
sumy 50 000 eur.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

25Co/75/2024

1.1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a
žalovanej priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnils poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1,§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 343 ods.
1, 2, 3, § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).
1.2. Uviedol, že dňa 16.10.2024 bol súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, v ktorom sa domáhala zriadenia záložného práva na majetku žalovanej – parc. reg.
"C" č. 4099 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 290 m2, na zabezpečenie jej pohľadávky voči
žalovanej. Žalovaná uvedenú skutočnosť zistila z elektronického súdneho spisu a bez vyzvania
predložila do konania vyjadrenie a dôkazy, s ktorými sa, pri posúdení splnenia podmienok na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie vysporiadal.

1.3. Konštatoval, že predpoklad spočívajúci v spôsobilom predmete záložného práva bol splnený, keď
žalobkyňa žiadala zriadiť záložné právo k pozemku vo vlastníctve žalovanej. Pohľadávkou, voči ktorej
sa domáha žalobkyňa zabezpečenia, je nárok na náhradu škody. Hoci uvedená pohľadávka doposiaľ
judikovaná nebola, nebráni to vydaniu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je možné nariadiť aj pred
začatím konania, na čo bude musieť nadväzovať konanie vo veci samej. Žalobkyňa takéto konanie
iniciovala a vedie sa na upomínacom súde, ktorý vydal platobný rozkaz, ktorý doposiaľ nenadobudol

právoplatnosť.
1.4. Námietku žalovanej, že medzi ňou a žalobkyňou neexistuje záväzkový vzťah, považoval za
nedôvodnú. Žalobkyňa si vo veci samej uplatňuje nárok na náhradu škody podľa § 340 CSP, ktoré kreuje
osobitný druh zodpovednosti navrhovateľa za prípadné následky, ktoré vzniknú v príčinnej súvislosti
s účinkami nedôvodne nariadeného neodkladného opatrenia. Ide o prípad zrušenia neodkladného

opatrenia z dôvodu procesného neúspechu žalobkyne podľa § 335 CSP. Žalobkyňa osvedčila, že
nariadené neodkladné opatrenie na základe návrhu žalovanej bolo zrušené z dôvodu, že táto nebola
v konaní úspešná. Neodkladným opatrením bolo žalobkyni zakázané disponovať s nehnuteľnosťou,
ktorú previedla na tretiu osobu kúpnou zmluvou, v dôsledku čoho správny orgán prerušil katastrálne
konanie o vklade vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy počas trvania neodkladného opatrenia.

V dôsledku prerušenia konania o vklade a včasného nenadobudnutia vlastníckeho práva si kupujúci
uplatnil voči žalobkyni ako predávajúcej nárok na zľavu z kúpnej ceny titulom právnej vady, na základe
čoho mu žalobkyňa vyplatila sumu 50 000 eur. Žalobkyňa osvedčila dôvodnosť nároku, ktorého ochrany
sa domáha.
1.5. Pri skúmaní predpokladu, či je danosť obavy z budúceho zmarenia exekúcie uviedol, že z

predloženého listu vlastníctva je zrejmé, že žalovaná previedla väčšinu pozemkov tam zapísaných
kúpnou zmluvou na tretie osoby, pričom doposiaľ nebol vklad vlastníckeho práva v prospech tejto tretej
osobypovolený.Uvedenéžalovanánerozporovala,namietalavšak,žeideoodplatnýprevod,nazáklade
ktoréhonadobudlaodplatuakomajetkovúhodnotu,pretoniejepreukázané,žebysazbavovalamajetku.
Súd uznal, že takto síce nedochádza k zmenšeniu majetku, avšak samotná transformácia majetku môže

teoreticky zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky. Na druhej strane žalovaná nepreviedla pozemok parc.č.
XXXX (vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáha vydania zabezpečovaného opatrenia) a parc.č.
XXXX, na ktorých realizuje investičný developerský projekt "Rezidencia KALVÁRKA" určený na bývanie
s 35 bytovými jednotkami, ktoré podľa jej vyjadrenia majú zostať v majetku spoločnosti. Z predložených
listín mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná kontinuálne od roku 2020 uskutočňuje kroky k realizácii

projektu, zabezpečila všetky potrebné podklady, bolo jej vydané stavebné povolenie a začala so stavbou
(skutočnosť, že výstavba je v súčasnosti dočasne pozastavená z dôvodu podania správnej žaloby
majiteľom susedného pozemku nič na situácii nemení). Uvedené preukazuje zámer žalovanej projekt
zrealizovať, preto jej tvrdenie, že tieto nehnuteľnosti zostávajú v majetku spoločnosti (teda že vlastní
a určitú dobu bude vlastniť nehnuteľný majetok), považoval za osvedčené. V súvislosti s prevodom

pozemkovdodal,žeideopozemky,ktoréžalovanánadobudlakúpnouzmluvou(akoodplatnýmúkonom)
len v roku 2024, preto tvrdenie žalobkyne o zbavovaní sa majetku nie je úplne priliehavé, skôr uvedené
aktivity žalovanej korešpondujú so zameraním jej obchodnej činnosti na realizáciu developerských
projektov.
1.6. K žalobkyňou tvrdenému omeškaniu so splnením si povinnosti obchodnej spoločnosti uložiť účtovnú

závierku do zbierky listín od roku 2000 uviedol, že tento proces je vzhľadom na zákonný postup a lehoty
dlhšíazároveňideoodstrániteľnýdôvodnazrušeniespoločnosti.Vprípade,akspoločnosťzakonkrétne
účtovné obdobie vykazuje stratu (na ktorú vo výške 28 400 eur poukazovala žalobkyňa), samo o sebe
to neznamená, že tento subjekt má finančné problémy, resp. že by to preukazovalo obavu, že budúca
exekúcia bude zmarená. Podľa účtovnej závierky mala žalovaná dlhodobý hmotný majetok vo výške 357

500eur,čonenasvedčujetvrdeniuojejnesolventnosti,ktorábyohrozovalabudúceexekúciu(ideoúdaje
z roku 2020). Z poznámky na LV č. XXXX ku dňu 16.10.2024 (predložený k návrhu) vyplýva, že žalovaná
bola v omeškaní s plnením záväzku voči svojmu veriteľovi, keďže podľa poznámky v časti B výpisu bola
v roku 2024 voči žalovanej začatá exekúcia a bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie predajomnehnuteľností. V súčasnosti už uvedená poznámka na liste vlastníctva nie je, je teda odôvodnený
predpoklad, že žalovaná svoj záväzok vysporiadala. Preto uvedená poznámka neosvedčuje predpoklad
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

1.7. Z hľadiska porovnania výšky pohľadávky, ktorú si žalobkyňa v sume 50 000 eur uplatnila a
hodnoty pozemku (11 600 eur, v súčasnosti možno aj vyššej), považoval súd prvej inštancie kritérium
proporcionality za splnené. Nemožno opomenúť, že na predmetnom a susediacom pozemku parc.č.
XXXX žalovaná realizuje projekt, ktorý pripravuje od roku 2020 (vtedy nadobudla pozemky, podala
žiadosť o vydanie stavebného povolenia, bolo vydané územné rozhodnutie), kedy by zaťaženie

predmetného pozemku zriadením záložného práva zasiahlo žalovanú v podstate vo vyššej intenzite,
nakoľko by mohlo ohroziť financovanie investičných nákladov, ktoré chce zabezpečiť čerpaním úveru z
banky, a tým ohroziť aj celú realizáciu projektu. Rovnako môže nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zasiahnuť do práv tretích osôb, ktoré si na základe rezervačnej zmluvy zarezervovali budúce byty (a
zrejme aj zaplatili rezervačnú zálohu, ktorá vyplýva z predloženej rezervačnej zmluvy; podľa tvrdenia
žalovanej bolo už 24 bytov zazmluvnených). Preto dospel k záveru, že nariadením zabezpečovacieho

opatrenia konkrétne vo vzťahu k parcele č. XXXX (ako aj k parcele č. XXXX) by došlo k nevyváženému
zásahudovzťahovmedzistranamisporuvneprospechžalovanej.Dodal,žeuvedenéneplatípreostatné
parcely uvedené na LV č. XXXX.
1.8. Poukázal tiež na formuláciu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré žalobkyňa
žiadala nariadiť do právoplatného skončenia konania o zaplatenie sumy 50 000 eur. S poukazom na

§ 343 ods. 3 CSP je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len do skončenia základného konania
o pohľadávke veriteľa neúčelné a nemajúce žiaden praktický význam, keďže výkon záložného práva
môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Nariadením
zabezpečovacieho opatrenia len do skončenia konania o priznaní pohľadávky veriteľovi sa neposkytne
požadovaná ochrana. Súd pritom nemôže prekročiť návrh a nariadiť zabezpečovacie opatrenie v dlhšom

trvaní.
1.9. Mal za to, že žalobkyňa neosvedčila obavu z možného budúceho zmarenia exekúcie, zohľadniac
princíp proporcionality a formuláciu návrhu, preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 CSP. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná,
preto má právo na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení žalovaná, ktorej priznal nárok na

náhradu trov konania.

2.1. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie
z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Uviedla, že z fotografií nehnuteľnosti je zrejmé,
že žalovaná aj napriek deklarácii svojho investičného zámeru neuskutočňuje od roku 2020 žiadne

úkony smerujúce k jeho realizácii. V roku 2020 nadobudla do vlastníctva pozemky vrátane predmetnej
nehnuteľnosti, na ktorých sa má investičný zámer uskutočniť, v tom istom roku získala stavebné
povolenie, ako aj územné rozhodnutie. Od tej doby prešli už štyri roky, avšak na pozemku neprebiehajú
žiadne stavebné práce, ktoré by osvedčili jej aktívne konanie. V skutočnosti iba oplotila pozemky a
priniesla prenosné kontajnery. Poukázala na odkladný účinok priznaný správnej žalobe podanej na

Krajský súd v Bratislave pod sp.zn. 1S/24/2024, na základe čoho bola realizácia stavby pozastavená
a na predpokladanú dĺžku tohto konania. Prípadné zriadenie záložného práva preto žalovanú žiadnym
spôsobom nebude obmedzovať, nakoľko reálne obmedzenia už nastali z dôvodu konania o správnej
žalobe. Princíp proporcionality tak súd aplikoval nesprávne.
2.2. Poukázala na skutočnosť, že žalovaná sa obdobným návrhom domáhala, aby súd uložil žalobkyni

zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve, a ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy zo dňa 05.01.2023 uzatvorenej medzi ňou a E. F.. Pritom žalovaná mala na rozdiel od nej pri
podaní návrhu na neodkladné opatrenie vedomosť, že dotknuté nehnuteľnosti sú predmetom kúpnej
zmluvy a bude zasiahnuté do práv tretej osoby. Nenariadením zabezpečovacieho opatrenia súd prvej
inštancie neoprávnene a nezákonne zvýhodňuje žalovanú, ktorá by mala znášať následky svojho

nedôvodného konania. V prospech žalovanej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zablokoval prevod
nehnuteľností na kupujúceho v rozsahu približne 1,5 roku, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako
nedôvodné, ale hoci pripustil dôvodnosť ňou uplatňovaného nároku, opäť poskytol ochranu žalovanej
iba na základe konštatovania, že na pozemkoch realizuje investičný zámer, hoci ho v skutočnosti
nerealizuje.

2.3. Ďalej namietala správnosť výroku II. o náhrade trov konania z dôvodu, že napadnuté uznesenie
nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej. Nepodala návrh po skončení konania, a nešlo ani o návrh,
ktorý by nenadväzoval na žalobu vo veci samej. Dňa 14.10.2024 bol podaný návrh na vydanie
platobného rozkazu, ktorým sa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 50 000 eur titulom náhradyškody. Podaný návrh je tak naviazaný na platobný rozkaz, ktorým sa má rozhodnúť vo veci
samej, a preto napadnuté uznesenie nemožno považovať za rozhodnutie vo veci samej a nebolo
možné rozhodovať o nároku na náhradu trov konania v súlade s § 262 ods. 1 CSP. Konanie o

zabezpečovacom opatrení vychádza z tvrdení navrhovateľa a do štádia rozhodnutia o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prebieha bez ingerencie protistrany. Preto nemohli žalovanej
vzniknúť žiadne trovy. Skutočnosť, že žalovaná nahliadla do súdneho spisu a zo svojej iniciatívy zaslala
súdu vyjadrenie a listinné dôkazy, nemôže byť na jej ťarchu.
2.4. Nesúhlasila s tvrdením, že žalovaná si je schopná plniť svoje záväzky a preto nie je osvedčená

dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie. Žalovaná doposiaľ neuhradila záväzok voči nej z titulu náhrady
trov konania o nahradenie prejavu vôle, uplatnené voči nej v exekučnom konaní na Okresnom súde
Banská Bystrica (zatiaľ bez pridelenej spisovej značky). Žalovaná nemá záujem platiť svoje peňažné
záväzky až do situácie, kedy jej je zablokovaný majetok. Má tiež vedomosť, že voči žalovanej je
vedené konanie o zaplatenie sumy vo výške 34 000 eur na Mestskom súde Bratislava IV. pod sp.zn.
37C/48/2024.

2.5. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa solventnosti žalovanej,
keďvychádzalzúčtovnejzávierkyzroku2020.Poukázalananedoloženieúčtovnejzávierkyzaposledné
tri roky. Žalovaná žiadnym iným majetkom nedisponuje a nevie preukázať jeho existenciu. Pozemky, na
ktorých údajne realizuje svoj investičný zámer sú jej jediným majetkom a v prípade straty vlastníctva k
týmto pozemkom bude exekúcia zmarená. Je zavádzajúce tvrdenie, že nariadením zabezpečovacieho

opatrenia jej žiadna banka neposkytne úver na realizovanie investičného zámeru, keďže žiadna banka
jej neposkytne úver z dôvodu nezaloženia účtovných závierok. Nevyhotovením účtovných závierok
porušuje daňové predpisy a je to dôvod na to, aby súd sám začal konanie o zrušenie spoločnosti
žalovanej. Navyše predmetné pozemky môže previesť zrýchleným vkladovým konaním. Z jej konania v
predchádzajúcich konaniach a aj z dôvodu nezaplatenia trov týchto konaní možno usudzovať, že bude

postupovať tak, aby exekúciu v konečnom dôsledku zmarila.
2.6. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že petit je naformulovaný nesprávne a preto mu
nemohol vyhovieť. Konal v rozpore s princípom právnej istoty, predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a
ustálenej rozhodovacej praxe a zasiahol do práva na prístup k súdu garantovaným čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR.

3.1. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutkovú aj právnu argumentáciu
odvolateľky odmieta. Súd prvej inštancie správne posúdil návrh žalobkyne so závermi, ktoré sú
zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností veci a relevantných právnych
noriem. Na investičnom projekte od roku 2020 okrem administratívnych procesov predchádzajúcich

výstavbe robila aj ďalšie úkony, ktorými sú územné rozhodnutie mesta Nitra č. SP 5875/2020-
005-1ng.Sá zo dňa 25.08.2020 o umiestnení stavby a mesta Nitra č. SP 18096/2022-011-Ing.Sá zo
dňa 07.02.2023 o zmene územného rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré slúžili ako legitímny základ
pre vydanie stavebného povolenia. Tieto boli napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry
Nitra zo dňa 27.09.2023 č. Pd 187/23/4403-4. Dňa 12. februára 2024 Generálna prokuratúra SR

učinila späťvzatie protestu prokurátora pod č. VI/2Gd 350/23/1000-11. Po právoplatnom územnom
rozhodnutí požiadala o stavebné povolenie, ktoré bolo vydané mestom Nitra ako príslušným stavebným
úradom pod č. 15600/2020-042-Ing.Sá zo dňa 11.08.2023. Účastník stavebného konania pán G.
H. podal odvolanie voči vydanému stavebnému povoleniu. Následne predmetné stavebné povolenie
bolo potvrdené rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2024/002909-009 zo dňa 12.01.2024, kedy nadobudlo

právoplatnosť.
3.2. Po vydaní stavebného povolenia začal s realizáciu stavby projektu „REZIDENCIA KALVÁRKA“, k
čomu priložil fotodokumentáciu. Táto pokračovala do momentu vydania uznesenia o odklade účinnosti
stavebného povolenia (napadnuté rozhodnutie správneho orgánu), kedy realizáciu dočasne pozastavila.
Mala za to, že správny súd vo veci správnej žaloby rozhodol arbitrárne a nezodpovedne vo vzťahu k

devastačným účinkom na stavebníka. Poukázala na § 187 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého
konajúci senát musí rozhodnúť do 6 mesiacov od vydania uznesenia a teda pojednávanie je určené na
21.01.2025. V súčasnosti sú zrealizované: komplexne pripravené stavenisko, napojenie na vodu, kanál,
elektrinu a funkčné oplotenie, brány, zrovnaný terén, komplexné prerokovanie celého riešeného územia,
záporovné paženie od susedného domu, zrealizované mikropiloty pod žeriav.

3.3. Vyjadrila sa k skutkovému stavu konania, ktoré je pôvodom všetkých konaní iniciovaných
žalobkyňou proti nej. Práve nariadenie neodkladného opatrenia v konaní 19C/40/2023 je dôvodom
nároku žalobkyne na náhradu škody. Toho času je podané dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho
súdu. Žalobkyňa ju šikanuje, zahlcuje agendou, zabezpečovacími opatreniami ju obmedzuje vo výkonečinnosti. Usudzuje, že takto koná s cieľom získať neoprávnený prospech. Trvala na tom, že v prípade
vzniku škody na strane žalobkyne dobrovoľným poskytnutím zľavy z kúpnej ceny za predmet kúpy, ktorý
mal patriť žalovanej, nemôže byť spravodlivo žiadaná ako náhrada škody od nej za to, že v danom čase

konala obozretne s cieľom ochrániť svoj nárok. Argumentácia odvolateľky o nesprávnosti posúdenia
návrhu zo strany súdu, ktorý údajne dôvodnosť nároku žalobkyne ako nárok na náhradu škody pripustil,
je vo vzťahu k potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie irelevantná.
3.4. Tvrdenie, že neuhradila záväzok voči žalobkyni z titulu náhrady trov konania o nahradenie prejavu
vôle sa nezakladá na pravde, trovy konania boli riadne uhradené o čom predložil dôkaz. Rovnako

účtovné závierky už sú uložené v Zbierke listín, o čom priložila ako dôkaz výpis zo ZL. Ak bude
zriadené zabezpečovacie opatrenie, pravdepodobnosť získania úveru sa rapídne zníži, teda zriadením
záložného práva bude obmedzená. Ak má byť naplnená ochrana uspokojenia nároku navrhovateľa, tak
zabezpečovací prostriedok musí trvať až do momentu uspokojenia a nie do momentu priznania tohto
práva na nárok. Odvolanie sa na rozhodnutie iného prvoinštančného súdu je slabým argumentom, na
ktorý by odvolací súd nemal prihliadať. Ohľadne nároku náhrady trov konania v prospech žalovanej

uviedla, že účastníkom je osoba označená v žalobe a tou je žalovaná. Skutočnosť, že súd vychádza
z tvrdení žalobkyne nemôže viesť k záveru, že jediným účastníkom je ona. Strane sporu, ktorá má
úspech v konaní súd prizná náhradu trov v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nie je podstatné, či ide
o procesné rozhodnutie, alebo rozhodnutie v merite veci.
3.5. K namietanému účelovému prevedeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia parc.č. XXXX pre k.ú. D., zapísaná na LV č. XXXX a
t.č.jespolusparc.č.XXXXvk.u.Nitrapredmetomkatastrálnehokonaniaopovolenívkladuvlastníckeho
práva vedené pod V-9223/2024 v prospech spoločnosti NOVÝ HÁJ s.r.o. so sídlom Pribišova 47, 841
05 Bratislava, IČO: 55 722 831 uviedla, že nejde o účelové konanie, ale o reorganizáciu spoločností
v rámci skupiny - materská spoločnosť RED a.s. so sídlom Pribišova 47, 841 05 Bratislava, IČO: 35

713 917, kam žalovaná aj spoločnosť NOVÝ HÁJ s.r.o. patria. Nový vlastník uvedených nehnuteľností
bude garantom predmetného projektu „REZIDENCIA KALVÁRKA“. Keďže ide o majetkovo a personálne
prepojené spoločnosti o možnom a namietanom „zbavovaní sa majetku“ alebo „účelovom presúvaní
majetku“ za účelom sťaženia exekúcie je absolútne nedôvodné o uvedenom postupe žalovanej hovoriť.
Navyše materská spoločnosť uvedených subjektov je vo finančne dobrej kondícii s progresívnou víziou

nárastu objemu investícií a zisku, finančnú situáciu a stav majetku preukazujeme výpisom z FINSTATu.
Je zrejmé, že RED a.s. nie je zadlžená, má majetok a svojim dcérskym spoločnostiam je stabilným
partnerom.
3.6. Nezmyselné konania, ktorými sa žalobkyňa snaží vymôcť neexistujúci nárok, obmedzujú žalovanú a
ohrozujú jej dobrú povesť. Navrhovateľke, prostredníctvom jej právneho zástupcu, mailom z 07.01.2025

navrhlazriadiťzáložnéprávonaňouurčenúnehnuteľnosťvidentickomkatastrálnomúzemíavidentickej
hodnote. Týmto napriek faktu, ktorý zdôraznila aj v danom maile, že jej nárok neuznáva, prejavila
vôľu vyriešiť dočasne daný stav a eliminovať tvrdenú obavu z ohrozenia hypotetickej exekúcie. Na
ponukužalovanejreagovaldňa08.01.2025právnyzástupcažalobkyne,ktorásúhlasilasponukou,avšak
pripojila aj podmienku, ktorá bude predmetom rokovania strán. Mala za to, že nebolo preukázané, že by

bolo potrebné a naliehavé peňažnú pohľadávku, ktorej existenciu popiera v celom rozsahu, zabezpečiť
zriadením záložného práva na nehnuteľnosť, pretože neexistuje obava, že by exekúcia bola ohrozená.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa

náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný
skutkovým stavom existujúcim v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným súdu prvej inštancie

dňa 16.10.2024 domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec D., okres D.,
zapísaný na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C“ pod parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 290 m2 až do právoplatného skončenia konania o zaplatenie sumy vo výške 50 000 eur.Knávrhusabezvýzvysúduvyjadrilažalovanápodaniamidoručenýmisúdudňa21.10.2024,24.10.2024,
04.11.2024 a 08.11.2024. Podaním zo dňa 06.11.2024 žalobkyňa doručila platobný rozkaz Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 05.11.2024 pod sp.zn. 17Up/1690/2024. Následne súd prvej inštancie

rozhodol napadnutým uznesením, ktoré je z dôvodu podaného odvolania žalobkyne predmetom
prieskumu odvolacím súdom.

7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Zabezpečovacím opatrením sa zriaďuje tzv. sudcovské záložné právo. Jedná sa o nový inštitút
civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si
bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť. Zabezpečovacie opatrenie má za
cieľ posilniť postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka

na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná,
s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky
veriteľa. Materiálnym predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, okrem existencie
spôsobilého predmetu záložného práva, je existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. Pri skúmaní
možného budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych okolností prípadu. Pri rozhodovaní

o zabezpečovacom opatrení sa nevykonáva dokazovanie, povinnosťou veriteľa je osvedčiť existenciu
obavy z možného ohrozenia budúcej exekúcie. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje,
že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

14.1. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie

zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,
b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c)
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
14.2. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného

skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie. V súvislosti so
skúmaním základných predpokladov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd konštatuje,
že žalobkyňa vo svojom návrhu vymedzila predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné
právo (nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej), ktorý je spôsobilým predmetom záložného práva.

Zároveň osvedčila, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovať jej peňažnú pohľadávku, ktorú si uplatňuje voči žalovanej v konaní pred upomínacím
súdom, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 05.11.2024 pod sp.zn. 17Up/1690/2024 na
zaplatenie sumy 50 000 eur titulom nároku na náhradu škody vzniknutej žalobkyni z dôvodu neskôr
zrušených neodkladných opatrení iniciovaných žalovanou na nehnuteľnosti v jej vlastníctve, v dôsledku

čoho si kupujúci uplatnil voči nej zľavu z kúpnej ceny titulom právnej vady, ktorú mu uhradila.
Uplatňovala si tak nárok na náhradu škody s poukazom na ustanovenie § 340 CSP, ktoré sa týka
zodpovednosti navrhovateľa za prípadné následky, ktoré vzniknú v príčinnej súvislosti s účinkami
nedôvodne nariadeného neodkladného opatrenia.15.1. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa zároveň osvedčila aj obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Podľa LV č. XXXX žalovaná previedla vlastníctvo kúpnou zmluvou všetkých tam uvedených

pozemkov okrem dvoch pozemkov (parc.č. XXXX, ktorú žiada zabezpečiť záložným právom, a parc.č.
XXXX) na iné osoby. K tvrdeniu žalovanej, že sa jednalo o odplatný prevod, na základe ktorého
nadobudla odplatu ako majetkovú protihodnotu a teda sa nezbavuje majetku je treba vychádzať
zo všeobecne platného rozdielu v dostupnosti uspokojenia veriteľa z nehnuteľnosti a z peňažných
prostriedkov v dispozícii žalovanej ako dlžníka. V prípade peňažných prostriedkov držaných v hotovosti,

sa tieto stávajú prostriedky nepostihnuteľnými.
15.2. Navyše neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v súčasnosti je na predmetnom LV vyznačená
plomba. V tomto smere tvrdeniu žalovanej, že parcely, ktoré nepreviedla majú zostať v majetku
spoločnosti, nemožno prikladať váhu. Aj vzhľadom k informáciam zverejneným na stránke nefi.sk/
rezidenciakalvarka, ktoré predložila v tlačenej forme je zrejmé, že byty ponúka na predaj, z čoho
vyplýva, že si ich do budúcna nemieni ponechať vo svojom majetku. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu

žalovaná sama uviedla, že predmetné pozemky sú v súčasnosti predmetom prevodu vlastníckeho
práva na spoločnosť NOVÁ HÁJ s.r.o., pričom by podľa jej vyjadrení malo ísť len o reorganizáciu
spoločnosti. Nemožno opomenúť fakt, že tieto pozemky by sa týmto prevodom dostali do faktickej
dispozície inej spoločnosti, teda ich vlastníctvo by sa zmenilo zo žalovanej na tretiu osobu, čo by mohlo
mať, a s vysokou pravdepodobnosťou aj malo, za následok nevymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne voči

žalovanej.
15.3. Skutočnosť, že žalovaná na predmetnom pozemku mieni realizovať svoj investičný zámer odvolací
súd nespochybňuje. Je však potrebné poukázať aj na prebiehajúce konanie na Správnom súde pod
sp.zn. 1S/24/2024, v dôsledku ktorého žalovaná reálne v súčasnosti nevykonáva činnosti smerujúce
k napĺňaniu developerského projektu, keď práce podľa jej vlastných vyjadrení boli zastavené doručením

uznesenia dňa 28.08.2024.
15.4. K nedoloženiu účtovných závierok žalovanou od roku 2020 rovnako neušlo pozornosti odvolacieho
súdu, že tieto boli za ostatné obdobie od roku 2021 podľa údajov na finstat.sk doložené, avšak až
v dňoch 10.12. a 11.12.2024. V tomto smere však pre rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní
je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia s poukazom na ustanovenie § 329

ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Pritom právna úprava nerozlišuje, či ide o nariadenie neodkladného opatrenia,
jeho zmenu alebo zrušenie. Vzhľadom na to, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primeraneajnazabezpečovacieopatrenie(344CSP),jepotrebnérovnakýprincípzachovaťajvovzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, bez ohľadu na to, či ide o jeho nariadenie, zmenu alebo zrušenie.

16. Zároveň v prípade, že ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo
vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto

prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Podľa názoru odvolacieho súdu je vo
vzťahu k cene nehnuteľnosti a výške pohľadávky žalobkyne voči žalovanej požiadavka proporcionality
zabezpečená. Namietaný nevyvážený rozsah a intenzita zásahu do sféry žalovanej zriadeným
zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom k práve prebiehajúcemu konaniu na správnom súde
a nemožnosti realizácie projektu a investičnej výstavby žalovanou nie je relevantný a preto aj v tomto

smere je požiadavka primeranosti a proporcionality aktuálne rovnako zachovaná.

17.1 Za daného skutkového stavu a za situácie, kedy odvolací súd nevykonáva rozsiahlejšie
dokazovanie, dospel k záveru, že boli naplnené predpoklady pre zriadenie predmetného sudcovského
záložného práva v rozsahu, v akom je uvedené vo výroku tohto uznesenia, keď žalobkyňa osvedčila

splnenie zákonných náležitosti na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti so zriadením
záložného práva na zabezpečenie svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanej. Zároveň je možné
konštatovať, že bola dodržaná zásada primeranosti a proporcionality. Vzhľadom k uvedeným skutkovým
okolnostiam je potrebné poskytnúť žalobkyni ochranu, aj keď len do právoplatného skončenia konania
o zaplatenie 50 000 eur. Zabezpečovacie opatrenie môže byť zrušené ak odpadnú dôvody, pre ktoré

bolo nariadené (§ 334 CSP v spojení s § 344 CSP).
17.2. Odvolací súd hodnotí kladne snahu o mimosúdnu dohodu strán konania, avšak do času jeho
rozhodnutia k nej nedošlo, a teda nedošlo ani k následnému späťvzatiu návrhu. Odvolací súd však
tie považuje za potrebné konštatovať, že v rámci mailovej komunikácie žalovaná neponúkla nazabezpečenie pohľadávky žalobkyne majetok vo svojom vlastníctve, ale vo vlastníctve spoločnosti
ŠÚDOLKA s.r.o. ako výmenu za dotknutý pozemok, pričom vzťah medzi touto spoločnosťou a žalovanou
nie je zrejmý. Taktiež k predloženým údajom z finstat.sk odvolací súd uvádza, že sa nejedná o údaje

žalovanej, ale spoločnosti RED_REAL ESTATE DEVELOPMENT a. s., skrátený názov: RED a.s.
17.3. Vznik záložného práva je podmienený jeho zápisom do príslušného registra. Účinky zápisu sú tak
konštitutívne vo vzťahu k poradiu k ostatným záložným právam.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP

zmenil a nariadil zabezpečovacie opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

19. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396
ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, z dôvodu, že žalobkyňa bola
v celom konaní úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením

(§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

25Co/75/2024

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).