Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124207544
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124207544.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Táňa Šefčíková a sudcov: JUDr.
Daniel Ilavský a JUDr. Peter Kalata, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom ako otec, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa matky: C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
F. XX, B., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Martina Mrázová, advokátka so sídlom Šoltésovej 20,

Bratislava, IČO: 42 171 300 a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. E. XXXX/XXX, I.,
zastúpený splnomocnencom: AK Petrovič s.r.o. so sídlom Hlavná 44, Trnava, IČO: 54 980 682, o úpravu
právapovinnostírodičovkmaloletémudieťaťunačasdorozvodu,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 40P/120/2024-116 zo dňa 01.10.2024
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že maloletý sa dočasne

zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude vykonávať tak, že matka bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého vždy od nedele v nepárnom týždni od 18:00 hod. do
nedele v nasledujúcom párnom týždni do 18:00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletého vždy od nedele v párnom týždni od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele v nepárnom týždni
do 18:00 hod., s tým, že rodič, ktorému sa starostlivosť končí, je povinný v upravenom čase odovzdať

maloletého rodičovi, ktorému sa starostlivosť o maloletého začína, a to v mieste bydliska rodiča, ktorému
sa začína starostlivosť o maloletého.

II. Trvanie neodkladného opatrenia sa o b m e d z u j e na čas do právoplatného skončenia konania vo
veci samej o úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

maloletého A. dočasne zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa má vykonávať
tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny týždeň od pondelka
od 08:00 hod. do stredy do 08:00 hod. a od soboty od 08:00 hod. do nasledujúcej stredy nepárneho
týždňa do 08:00 hod., a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny
týždeň od stredy od 08:00 hod. do soboty do 08:00 hod., a každý nepárny týždeň od stredy od 08:00 hod
do nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 8:00 hod. Matke uložil povinnosť prevziať si maloleté

dieťa v určenom dni a čase od otca v mieste bydliska otca a po skončení učeného času maloleté dieťa
odovzdať otcovi v mieste bydliska otca alebo do starostlivosti predškolského nariadenia, ktoré maloletý
navštevuje v mieste bydliska otca v I.. Výrokom II. obmedzil trvanie neodkladného opatrenia na čas do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, o úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu,
vktoromotecnavrhujezvereniemaloletéhodojehostarostlivostisurčenímvyživovacejpovinnostimatke
v závislosti od vykonaného dokazovania.2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1, 360, § 366, § 367 ods. 1
zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len“ CMP“). Vecne dôvodil, že obaja rodičia

mali za nespornú potrebu vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd mal autoritatívne upraviť ich
pomery k maloletému na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým je návrh
otca na úpravu ich práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu. Ku konfliktu rodičov došlo
z dôvodu nástupu na predprimárne vzdelávanie v materskej škole v I., kde bol maloletý riadne prijatý od
septembra 2024. Počas leta 2024 matka zmenila bydlisko maloletého z Okresu Trnava, resp. Bratislava

do okresu Nové Mesto nad Váhom, J. K., L. J. – M.. Z doložených listín bolo preukázané, že nadstavba
a prístavba rodinného domu, súp. č. XXXX je riadne skolaudovaná rozhodnutím č. 15829/MSUST/
RVŽP/4114/2024 zo dňa 10.09.2024. Na pojednávaní v konaní sp. zn. 40P/75/2024 dňa 17.01.2024
otec nemal výhrady k matkou tvrdenému bydlisku v K. – C. a prípadnému bydlisku maloletého v čase
stýkania sa s matkou. V tomto konaní však otec má výhrady k bydlisku matky a maloletého v J. K.,
pričom nesúhlasil ani s tým, aby maloletý navštevoval druhú materskú školu v J. K. v čase, keď bude

v starostlivosti matky. Maloletý bol prijatý do dvoch materských škôl, a to v I. a v K. – C., zároveň nebol
prijatý do žiadnej materskej školy v meste J. K. kvôli chýbajúcemu súhlasu otca na žiadosti o prijatie. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že je daná naliehavá potreba upraviť pomery účastníkov neodkladným
opatrením, keďže od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v nastúpení
maloletého na predprimárne vzdelávanie a v zmene bydliska matky do miesta vzdialeného cca 60

km. Rodičia deklarovali svoju neschopnosť prevziať zodpovednosť za nastavenie si výkonu svojich
práv a povinností k maloletému, nedokážu dospieť k prieniku svojich záujmov so záujmami maloletého
a usporiadať si pomery tak, aby bol každý z nich ohľaduplný k ostatným účastníkom a aspoň z časti
uspokojený na svojich citových potrebách. Neschopnosť dohody je zrejmá z otcovho popisu skutkového
stavu na informatívnom stretnutí rodičov dňa 27.09.2024 tak, že v dňoch od 06.09.2024 do 17.09.2024

nevidel maloletého pre odklonenie sa matky od dohody spísanej na tomto informatívnom stretnutí
rodičov, ktorá sa dodržiavala podľa otca do septembra 2024 a podľa tvrdení matky sa tento model
dodržiaval aj v septembri 2024. Model styku upravený v dohode spísanej do záznamu z informatívneho
stretnutia rodičov zo dňa 19.12.2023, ktorý bol vykonávaný po dobu dlhšiu ako osem mesiacov, má
najbližšie k označeniu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov k maloletému. Zo skutkového

stavu osvedčeného rodičmi, kolíznym opatrovníkom a z doručených správ, resp. predložených listín
súd prvej inštancie nezistil žiadne relevantné prekážky na strane jedného alebo oboch rodičov, ktoré
by im bránili vo výkone ich práv a povinností k maloletému. V správe od kolízneho opatrovníka
z prešetrovania pomerov zo dňa 25.06.2024 sa maloletý vyjadril, že nechce žiť na N. a chcel by byť
u otca, lebo tam má všetko. Toto vyjadrenie otec vykladal tak, že maloletý chce žiť výlučne v jeho

domácnosti. Takéto prianie štvorročného dieťaťa nemohol súd prvej inštancie brať ako rozhodujúcu
skutočnosť pre rozhodnutie, pretože pre takéto vyjadrenie maloletého by matka bola dočasným súdnym
rozhodnutím výrazne oklieštená na výkone svojich rodičovských práv. V domácnosti otca maloletý
nemá, ako uviedol všetko, keďže mu tam chýba minimálne jeho matka. Toho času prebieha znalecké
dokazovanie znalcom z odboru detská psychológia, pribratým do konania o rozvod manželstva a úpravu

práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode, vedenom na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 40P/75/2023, za účelom posúdenia vzťahu maloletého k rodičom ako aj vzťahu oboch rodičov
k maloletému, s podrobným opísaním kvality citových väzieb medzi účastníkmi. Je potrebné počkať
na odpovede položených otázok, a preto nebolo možné urobiť záver v prospech jedného z rodičov,
keďže súd prvej inštancie kládol na prvé miesto záujem maloletého a nie záujem jedného z rodičov.

Otec vylúčil možnosť pokračovať v dohodnutej forme starostlivosti. Porovnaním pomerov tvrdených
rodičmi v čase konania sp. zn. 40P/77/2023 so súčasným stavom videl súd prvej inštancie kladný posun,
pretože v minulosti spolu rodičia nekomunikovali vôbec, aktuálne komunikácia prebieha medzi rodičmi
emailovou formou. Matka si otca zablokovala v rôznych komunikačných kanáloch ako whatsapp, iné
sociálne siete, SMS a hovory, ukončila spoluprácu na referáte poradensko-psychologických služieb

úradu pri poskytovaní poradenstva zameraného na podporu ich vzájomnej komunikácie, pričom to
odôvodnila pocitom manipulácie a nátlaku zo strany otca. Súd prvej inštancie uzavrel, že ak matka má
záujem na výkone striedavej osobnej starostlivosti a závery znalca nevylúčia túto formu starostlivosti,
mala by pracovať na svojich komunikačných zručnostiach a schopnostiach, aby obhájila a ustála
ňou navrhovanú formu starostlivosti k maloletému. Pri ohľade na dobrovoľne uzavretú dohodu na

informatívnom stretnutí rodičov zo dňa 19.12.2023 bolo v najlepšom záujme maloletého, aby súd
prvej inštancie upravil výkon starostlivosti rodičov neodkladným opatrením, a tak nepodporoval stav
neistoty maloletého pri voľnej interpretácii uzavretej dohody rodičov. Táto dohoda je plnohodnotne
aplikovateľná aj na súčasné zmenené pomery účastníkov, keď maloletý nastúpil do materskej školyv I. a matka sa odsťahovala do zrekonštruovanej domácnosti na M. O. J. K., sledujúc najlepší záujem
maloletého preto rozhodol tak, že nariadil úpravu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého.
Na rozhodnutí otca ponechal, či čas určený na výkon svojej osobnej starostlivosti k maloletému bude

tráviť výlučne osobne s maloletým alebo mu umožní socializáciu s rovesníkmi v materskej škole, kde bol
so súhlasom matky zapísaný a na základe rozhodnutia riaditeľky prijatý. Súd prvej inštancie zachoval
pôvodnú dohodu rodičov o rovnocennom striedaní víkendov. Matkou navrhovaný model týždenného
intervalu striedavej osobnej starostlivosti neaplikoval, keďže maloletý toho času prechádzal adaptačným
procesom v materskej škole, kde by týždňové vymeškanie závažne narúšalo prispôsobovanie sa

režimu.Zároveňprizachovanípôvodnéhomodeludohodnutéhorodičmimámaloletýstabilnezachovanú
prítomnosť v materskej škole každú stredu až piatok. Trvanie neodkladného opatrenia obmedzil na čas
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Pre otcom navrhovanú úpravu povinnosti platiť
výživné v nevyhnutnej miere niektorým z rodičov, t. j. matkou nebola v konaní ani jedným z rodičov
osvedčená naliehavá potreba (a to aj s ohľadom na úpravu striedavej osobnej starostlivosti). Obaja
rodičia sa prezentovali ako plne schopní zabezpečiť potreby maloletého, a preto osobitne povinnosť

prispievať na výživu maloletého žiadnemu z rodičov neukladal.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie voči výroku I. matka
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že matka má právo styku s maloletým v párnom týždni tak,

že si dieťa prevezme v nedeľu (posledný deň nepárneho týždňa), ktorý predchádza pondelku o 18:00
hod. v bydlisku otca, a styk trvá nepretržite do nedele párneho týždňa do 18:00 hod., kedy si otec
dieťa prevezme v bydlisku matky. Otec má právo styku s maloletým v nepárnom týždni tak, že si dieťa
prevezme v nedeľu (posledný deň párneho týždňa), ktorý predchádza pondelku o 18:00 hod. v bydlisku
matky, a styk trvá nepretržite do nedele nepárneho týždňa do 18:00 hod., kedy si matka dieťa prevezme

v bydlisku otca. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého je bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Súdu
prvej inštancie doložila listinné dôkazy, ktorými preukázala, že sú splnené všetky podmienky a dokáže
maloletému zabezpečiť bývanie, časový priestor pre venovanie sa jeho potrebám, ako aj zabezpečiť
predškolskú prípravu. Tieto listiny zakladajú správny záver súdu v tom, že zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti je dôvodné. Je schopná zabezpečiť maloletému plnohodnotnú

starostlivosť, nielen počas dní, ktoré boli dohodnuté na informatívnom stretnutí rodičov, pričom je
v záujme maloletého dosiahnuť stav stability, ktorá je podstatná a významným spôsobom modifikuje
vzťahy medzi rodičmi a maloletým. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím podľa matky nevytvoril
rovnovážny stav medzi rodičmi a maloletým. Napriek nepravdivým tvrdeniam otca na informatívnom
stretnutí rodičov o tom, že nesúhlasila s tým, aby deti do šesť rokov navštevovali predškolské zariadenie,

má záujem, aby maloletý bol v kolektíve svojich rovesníkov, a preto ho prihlásila do materskej školy v J.
K.. Ak by súd prvej inštancie mal záujem o vytvorenie jedného uceleného systematického celku, tak by
mohla s maloletým tráviť čas nepretržite od nedele párneho týždňa do nedele nepárneho týždňa. Počas
takéhoto modelu striedania maloletého by plnohodnotne trávil čas s matkou počas dní pracovného
pokoja, kedy by si vedela s maloletým vytvoriť program, plnohodnotne by s ňou trávil čas v pracovnom

týždni s tým, že by mal vytvorený priestor byť v kolektíve rovesníkov, a to v materskej škole v J. K.. Podľa
vydaného neodkladného opatrenia má matka v striedavej starostlivosti maloletého v rozmedzí dvoch,
resp. štyroch dní, pričom otec má maloletého v rozmedzí troch, resp. piatich dní. Pochybenie súdu prvej
inštanciespočívalopodľanejajvrozvrhnutídní,kedypočaspárnehotýždňaodpondelkadostredy08:00
hod. maloletý nemôže byť plnohodnotne v materskej škole, následne je u otca, resp. v materskej škole

od stredy do soboty 08:00 hod. Maloletý bol zvyknutý, že matka si ho vyzdvihla v piatok, čo zodpovedalo
plnohodnotne strávenému víkendu a nastavenia programu. Tomuto zodpovedá aj posledná správa otca,
z ktorej vyplynulo, že ho maloletý požiadal, aby mohol ísť k matke na víkend už v piatok. Nepárny týždeň
mal prebiehať tak, že matka si maloletého vyzdvihne v párnu sobotu o 08:00 hod. ráno a otcovi odovzdá
maloletému v stredu nepárneho týždňa o 08:00 hod z toho 2 dni pracovného týždňa a 2 dni víkendu,

avšak nie od piatku. Takto nastavená forma striedania narúša vnímanie maloletého pri styku. Otec má
maloletého v nepárnom týždni od stredy od 08:00 hod. do pondelka párneho týždňa do 08:00 hod.
z toho 2 dni plnohodnotného víkendu a 3 dni pracovného týždňa. Otec je zvýhodnený v trávení času
s maloletým, keďže má celú sobotu aj nedeľu na vytvorenie programu, pričom matka takúto možnosť
nemá a dostáva sa do nevýhodnej pozície oproti otcovi. Výlučne matka má uloženú povinnosť, aby

vozila maloletého otcovi, resp. do predškolského zariadenia. V záujme zachovania rovnakého rozsahu
práv a povinností by bolo v záujme maloletého, aby otec mal povinnosť odovzdať maloletého matke po
ukončení striedavej osobnej starostlivosti v mieste bydliska matky alebo do predškolského zariadenia.
V meste J. K. začali spoločne s otcom ako manželia budovať svoje zázemie, preto tvrdenie otca, žeide o jej svojvoľné rozhodnutie nie je pravdivé. Kvôli maloletému zmenila svoje povolanie z top modelky
na chovateľku zvierat, pestovateľku ovocia, zeleniny, byliniek a domácej stravy, je odhodlaná venovať
všetok svoj voľný čas a osobný život podriadiť výlučne maloletému. Zo spisu vedeného na súde prvej

inštancie vyplýva súhlas otca s tým, aby maloletý navštevoval dve materské školy, keďže sám podpísal
prihlášku do dvoch materských škôl. Podľa matky je v záujme maloletého, aby s ňou trávil čas v prostredí
N.,okremsocializáciesasprostredím,abymoholplnohodnotnetráviťčassrovesníkmivtomtoprostredí,
kde má možnosť vytvoriť si nových kamarátov, nový kolektív a začleniť sa do tohto prostredia. Aktivity
v materskej škole v J. K. sú zamerané na rozvoj a poznanie okolia, pričom tieto aktivity vyhovujú aj

maloletému, ktorý okrem hrania sa v kolektívne má možnosť spoznávať okolie a krajinu. Pri prvom
nástupe do materskej školy v J. K. sa správal bezproblémovo, bol uvoľnený, spontánny, aktívny, zaradil
sa do kolektívu bez ťažkostí a pri aktivitách s deťmi reagoval pozitívne a radostne. Riaditeľka materskej
školy vo svojom vyjadrení k adaptácii maloletého podrobne opísala výchovno-vzdelávaciu činnosť
vmaterskejškole,kdeopísalapriebehceléhotýždňa.VprípadepobytumaloletéhovmaterskejškolevJ.
K. v rozsahu dvoch dní a v materskej škole v I. v rozsahu troch dní by maloletého mohli určité vzdelávacie

oblastidlhodoboobchádzaťanemalbymožnosťzačatúprácudokončiť,naopakvdruhejmaterskejškole
by prácu ani nezačal, keďže v predškolskom zariadení sa aktivity plánujú na týždennej báze. V prospech
maloletého by podľa nej bola striedavá prítomnosť na týždennej báze v materskej škole v J. K.
a v materskej škole v I., kedy maloletý nebude vynechaný a vyčlenený zo žiadnej výchovno-vzdelávacej
činnosti v zmysle učebných obnov a vzdelávacieho programu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja

a mládeže Slovenskej republiky. Týždenný pobyt v materskej škole by zabezpečil vyváženú edukáciu,
možnosť začať aj dokončiť svoju prácu a byť plnohodnotnou súčasťou kolektívu. Matka uviedla, že
v snahe o stabilizáciu vyhrotených vzťahov medzi rodičmi pristúpila k odblokovaniu telefónneho čísla
otca pre efektívnejšiu a rýchlejšiu komunikáciu ohľadom maloletého. Navrhla, aby sa vytvoril rovnovážny
stav vo vzťahu k odovzdávaniu maloletého do predškolského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje,

pričom na strane otca ide o umiestnenie do materskej školy v I. a na strane matky do materskej školy
v J. K..

4. Otec vo vyjadrení uviedol, že s odvolaním matky a jej navrhovanou úpravou starostlivosti nesúhlasí,
takýto model úpravy styku nie je podľa neho v záujme maloletého. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, alternatívne napadnuté uznesenie vo výroku
I. zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie tak, že matka je povinná odovzdať maloletého A. do
osobnej starostlivosti otca, s tým, že matka bude povinná prispievať na maloletého A. výživným vo výške
70,- eur mesačne k rukám otca vopred vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc dňom podania návrhu,
a pokiaľ ide o styk s maloletým, matka bude oprávnená stýkať sa s maloletým každý utorok od 15:00 hod.

do 18:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým,
že si maloletého prevezme v bydlisku otca a odovzdá maloletého otcovi v čase skončenia styku. Maloletý
sa podľa otca opakovane vyjadril, že by chcel žiť s otcom, pričom zo žiadneho dôkazu nevyplynulo,
že striedanie maloletého po týždňoch by reflektovalo jeho najlepší záujem, resp. že takýto model by
bol ideálnou voľbou. Postoje matky sú z pohľadu otca nestále, nepredvídateľné, nejasné, tendenčné,

často sa menia, a to aj v otázke bývania. Tieto zmeny sú jednoznačne v rozpore s potrebou zabezpečiť
maloletému stabilné zázemie, pravidelnosť a režim. Až do podaného odvolania sa vyjadrovala, že bude
žiť s maloletým v C., resp. sa vyhýbala odpovedi ohľadom bydliska. V skutočnosti nemala podľa neho
záujem žiť v C., kde boli prešetrené aj pomery, len chcela navodiť dojem, že bude žiť s maloletým
v blízkosti otca, keďže vzdialenosť medzi bydliskami rodičov sa skúma a nemala by byť taká, aby mala

negatívny dopad na maloletého, resp. jeho školskú dochádzku. Súhlas s materskou školou v I. síce
podpísala, ale v školskom roku 2024/2025 maloletého do materskej školy neodviedla ani raz. Dieťa by
nemalo meniť domovy podľa toho ako to matke vyhovuje, taktiež má svoje potreby, záujmy a názor, ktorý
matka celkom nerešpektuje. Zo správy z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.09.2024 vyplynulo, že matka funguje v dvoch domácnostiach, a to

v C. a v J. K.. Táto skutočnosť je podľa otca nezlučiteľná s najlepším záujmom maloletého, ktorý
by takto mal fungovať v troch domácnostiach. Matka prezentovala v odvolaní situáciu, kedy maloletý
môže žiť v inom kraji a okrese, pričom by navštevoval dve materské školy. S materskou školou v J.
K. otec nesúhlasil a nesúhlasil ani s tým, aby maloletý býval na N. vzdialených približne 76 km od
zázemia maloletého, t. j. v I.. Plán vytvorenia bývania na N. a farmárčenie bolo predstavou matky, čo

bolo príčinou rozpadu manželstva. Matka sa v médiách snažila vykresliť idylický náhľad na vidiecky
farmársky spôsob života, pričom otec sa od týchto článkov dištancoval, keďže nezrkadlia jeho skutočné
postoje. Život na N. má rôzne obmedzenia, čo sa týka prístupu k energiám, resp. k hygiene a zo správy
zo šetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.09.2024vyplynulo, že sa jedná o nedokončenú novostavbu, s vodou zo studne. Rodičovské kompetencie matky
spochybňuje, a to v zmysle jej nesúrodného správania sa, menlivých životných postojov, nestability
zázemia, nepravidelnosti a absencii režimu. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by maloletý sa chcel

striedať v týždňových intervaloch alebo že by bol na takýto model striedania pripravený. Predmetom
znaleckého dokazovania je najlepšia forma starostlivosti pre maloletého a v rámci konania o neodkladné
opatrenie nie je zo žiadneho dôkazu osvedčené, že práve takto navrhnutý model starostlivosti by si
vyžadoval akútny zásah do pomerov účastníkov bezodkladnou úpravou. Maloletý začal matku odmietať.
Pri preberaní sa musia snažiť prehovoriť maloletého, aby s matkou odišiel. V čase, keď je maloletý

u matky, trávi čas aj so svojimi staršími polorodými bratmi, s ktorými sa bijú, k otcovi prichádza
s vulgarizmami, bol svedkom toho ako matka zbila najstaršieho syna A. a tiež pred maloletým vulgárne
nadáva. Po príchode od matky je maloletý nielen zanedbaný, ale tiež s ním jazdí v aute bez toho,
aby ho pripútala. Do nariadenia neodkladného opatrenia matka maloletého nedoviedla do žiadnej
materskej školy, pričom za súhlasu oboch rodičov už je prijatý do Materskej školy I. a do Základnej
školy s materskou školou, P. Q. N. XX, K.. Matka sa pokúsila bez súhlasu otca podala žiadosť o

prijatie maloletého do materskej školy v J. K., avšak voči Rozhodnutiu o prijatí č. 004/2024/7/1 zo
dňa 04.06.2024 o prijatí sa otec odvolal. Týmto rozhodnutím boli vážne porušené práva otca ako
zákonného zástupcu a rodiča maloletého. Na svojich rodičovských právach a povinnostiach nebol
obmedzený ani ich výkon nebol pozastavený, taktiež ani jeho spôsobilosť na právne úkony nie je žiadny
spôsobom obmedzená. Obrátil sa aj na Okresnú prokuratúru Nové Mesto nad Váhom so žiadosťou

o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia Materskej školy č. 005/2024/17/1 zo dňa 01.10.2024 a postupu
pri rozhodovaní o odvolaní zo dňa 10.10.2024 proti tomuto rozhodnutiu. Z matkou tvrdených skutkových
okolností o návšteve maloletého v materskej škole v J. K. ani z vyjadrenia materskej školy nie je
možné vychádzať, pretože nie je preukázané, že maloletý ju navštevoval v rámci všetkých dní, kedy
bol v starostlivosti matky, ak by ju aj navštevoval jednalo sa o nezákonný postup materskej školy, ktorá

vzdelávala žiaka bez právoplatného prijatia. Maloletý je právoplatne prijatý do Materskej školy I., ktorú
aj navštevuje. Matka maloletého do predškolského zariadenia ani raz neodovzdala, priviezla ho vždy
v stredu s meškaním na adresu bydliska otca s polhodinovým meškaním, čím v daný deň znemožnila
nástup na vzdelávací proces. Týmto svojim konaním konala v rozpore so záujmami maloletého, lebo
maloletého ukrátila o možnosť vzdelávania sa. Po návrate od matky musí maloletého umyť, pretože

dochádza so zanedbaným hygienickým štandardom, prichádza vždy špinavý, hladný a unavený. Ak by
mala na zreteli jeho najlepší záujem doniesla by ho do predškolského zariadenia čistého, upraveného,
najedeného tak, aby mohol začať so vzdelávacím procesom. Keďže nie je možné vychádzať z toho, že
by maloletý materskú školu v J. K. navštevoval pre absentujúci súhlas otca, nie je v jeho záujme, aby ani
v čase starostlivosti, ktorú matka navrhuje nechodil do materskej školy týždeň vôbec, resp. zanedbával

by dochádzku v materskej škole v I.. Tým, že nesúhlasil, aby maloletý žil na N., čo bolo svojvoľným
rozhodnutím matky, nie je možné od otca spravodlivo požadovať, aby jazdil pre maloletého do matkou
zvoleného miesta svojho súčasného pobytu. V prípadoch, ak jeden z rodičov vyjme maloletého zo sféry
jeho záujmov, do iného kraja, okresu, ukladá tomto rodičovi povinnosť odovzdať dieťa v pôvodnom
medzi rodičmi dohodnutom bydlisku, pretože nemôže rodič, ktorý nesúhlasil so zmenou mať podiel

na cestovaní v značnom rozsahu, a to tak časovom aj pokiaľ ide o vzdialenosť. Emailová správa zo
dňa 04.10.2024 poukazovala na jednorazový návrh otca v záujme prechodu na upravený režim podľa
vykonateľného neodkladného opatrenia nemajúci vplyv na vyššie uvedené skutkové okolnosti.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvej

inštancie, keďže mal za to, že dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam,
a teda vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že je schopná zabezpečiť maloletému plnohodnotnú

starostlivosť a dosiahnuť stav stability. Maloletý je vo veku, kedy matku, resp. jej starostlivosť potrebuje
a snaha otca o obmedzenie styku je neakceptovateľná. V záujme maloletého je, aby plnohodnotne
trávil čas s matkou počas pracovného týždňa aj počas dní pracovného pokoja. Otec sa účelovo snaží
vyčleniť matku zo života maloletého. Pri každom odovzdávaní maloletého sa snaží navodiť negatívnu
situáciu, aby bol maloletý zmätený a nechcel ísť k matke. Týmto svojim správaním ubližuje maloletému

a neprispieva k stabilite dieťaťa. Maloletý je v jej domácnosti spokojný a šťastný, plnohodnotne sa
mu venuje, majú spolu rôzne aktivity, zabezpečuje mu riadne bývanie, ako aj starostlivosť, napriek
opätovným snahám otca vykresliť bývanie matky ako nedostatočné. Toto tvrdenie vyvrátil aj kolízny
opatrovník vo svojej správe zo šetrenia pomerov u matky v meste J. K.. Tvrdenia otca o neschopnostimatky postarať sa o maloletého a nevhodnom prostredí N., kde postavila novú nehnuteľnosť boli
v konaní už niekoľkokrát vyvrátené, či už stanoviskom kolízneho opatrovníka alebo ňou doloženými
listinami a dôkazmi. Maloletý predškolské zariadenie v meste J. K. navštevoval do obdobia, kedy sa

otec voči rozhodnutiu o prijatí odvolal. Z vyjadrenia predškolského zariadenia (materskej školy v J. K.)
vyplynulo, že maloletý sa rýchlo zaradil do kolektívu detí, nevykazoval známky úzkosti a správal sa
uvoľnene, zapájal sa do aktivít, bezproblémovo komunikoval s deťmi aj učiteľmi, rýchlo sa prispôsobil
prostrediu novej materskej školy. Pedagogička uviedla, že matka maloletého vodila do predškolského
zariadenia vždy vhodne oblečeného, čistého bez známok úzkosti alebo plaču. Podľa vyjadrenia by

z pohľadu materskej školy pre maloletého najvhodnejším modelom bolo striedanie v týždennom
rozmedzí. Vzhľadom na situáciu a skutočnosť, že otec podal odvolanie voči rozhodnutiu o prijatí
maloletého do predškolského zariadenia v J. K., matka podala na príslušný súd návrh o nahradenie
súhlasu otca s návštevou predmetného predškolského zariadenia, keďže má za to, že návšteva
predškolského zariadenia počas jej starostlivosti je v najlepšom záujme maloletého. Na všetkých
dôvodoch nesprávnosti vydaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré uviedla v odvolaní, zotrvala.

7. Otec v následnom písomnom podaní uviedol, že situácia sa rapídne zhoršila a matka nedodržiava
žiadne dohody ani rozhodnutie súdu. Maloletého vozí ako sa jej chce, pričom nerešpektuje život
a potreby ostatných. Maloletého prináša neskôr, čo oznamuje krátko pred príchodom. Na základe
neodkladného opatrenia si prácu zariadil otec tak, že v pondelok a utorok chodí do práce, ostatné

dni pracuje z domu. Matka prácu nemá, nemá domov a nevie čo chce. Toto jej konanie narúša jeho
život, harmonogram a potreby. Maloletého štve proti otcovi, pričom maloletý k nej chodiť nechce lebo
ho stále núti, aby hovoril zlé veci na otca, pričom ho nahráva. Odchod k matke bol možný len tak, že
mu otec sľúbil, že pôjde kúsok za ním s autom. Matka túto skutočnosť zneužila proti nemu a deťom
začala nahovárať, že ich sleduje a chce ich zabiť. Každý odchod má z opatrnosti nahratý, s maloletým

nemanipuluje, snaží sa ho motivovať, aby chodil k matke. Pravidelne konzultuje všetky skutočnosti
so psychologičkou, aby maloletý všetko zvládal s čo najmenšou ujmou. Momentálne sa matka snaží
pomocou médií a rodinného vplyvu na vysoké politické špičky vyvíjať tlak na otca a na súdy. Na
sociálnych sieťach prekrúca fakty, rozpráva nepravdy a zverejňuje komunikácie bez jeho súhlasu, resp.
zverejňuje rozhodnutia súdu, očierňuje súdy, pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, otca,

ktorého krivo obviňuje označeniami ako psychopat, ktorý ju týral. V minulosti naňho podala trestné
oznámenie, avšak sa preukázalo, že matka týraná nebola. V psychologickom posudku vypracovanom
políciou sa podľa neho preukázalo, že k deťom nemá žiadny hlbší cit. Táto situácia negatívne vplýva
na maloletého, keďže žijú v malej obci a boli už vo všetkých médiách. Ľudia ich zastavujú a majú rôzne
reakcie, neberú ohľad na maloletého, pričom pri jeho prítomnosti majú rôzne poznámky. Aktuálne nikam

nechodia, okrem materskej školy, aby táto situácia mala čo najmenší dopad na maloletého. Maloletého
matka podľa otca zneužíva ako nástroj pomsty, pričom jej o jeho dobro nejde, má tri deti a o zvyšné dve,
ktoré sú v starostlivosti ich otca, nebojuje. Po poslednej komunikácii sa vyjadrila, že maloletého nebude
vodiť na adresu bydliska otca, ale do materskej školy, avšak vodí ho na desiatu a nie na 08:00 hod,
ako je to dané neodkladným opatrením. Maloletý prišiel naposledy na 10:00 hod., pričom nemal raňajky

a nestihol desiatu v materskej škole, bol celé doobedie hladný, čo mu oznámil s plačom. Komunikáciu
s matkou musel zastaviť lebo všetky správy zverejňovala na sociálnych sieťach, čo preberajú ďalšie
médiá. Matka tvrdila, že býva v C. a potom sa z vlastnej vôle presťahovala na N., kde sa maloletému
nepáči, pričom sa sťažuje, aký má ťažký život kvôli cestovaniu. Prednedávnom z neznámych príčin
nemohla dlhšiu dobu viesť motorové vozidlo a vtedy trávila čas v C., kedy on, ako aj bývalý partner matky

vodili deti tam. Presťahovanie sa na N. bolo len nástrojom, ako sa pomstiť a pred súdom vyvolávať ľútosť
ako ďaleko musí dochádzať. V jednom príspevku priznala, že svoje staršie deti zverila do starostlivosti
otca, pretože si nedokázala prestaviť striedavú starostlivosť vzhľadom na vzdialenosť 80 km. V tomto
prípade zavádza, pretože maloletí v tom čase chodili do materskej školy, nie do školy a na N. nežila.
Matkine tvrdenia o tom, že bola manipulovaná otec označil za nepravdivé.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je
dôvodné a boli splnené podmienky na zmenu uznesenia súdu prvej inštancie, ktorá spočíva v zmene
rozvrhu starostlivosti rodičov a maloletého a zmene povinností rodičov pri odovzdávaní a preberaní

maloletého v porovnaní s úpravou styku upravenou súdom prvej inštancie (§ 388 CSP).

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. V zmysle čl. 41 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava
SR“), starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť.

17. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú.

18. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej

inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a dočasne zveril maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, resp. súdom prvej inštancie vymedzeného modelu striedavej osobnej
starostlivosti a určenia spôsobu preberania a odovzdávania maloletého.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie osvedčeným skutkovým stavom, podľa

ktorého novou skutočnosťou oproti rozhodovaniu súdu o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 40P/77/2023 (v ktorom bol napokon návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.12.2023, č.
k. 14CoP/154/2023-187 zamietnutý), zakladajúcou potrebu rozhodnúť o návrhu otca na vydanieneodkladného opatrenia je, že maloletý začal v septembri 2024 navštevovať predškolské zariadenie,
čo so sebou prinieslo ďalšie nezhody medzi rodičmi týkajúce sa starostlivosti o neho. Maloletý bol
prijatý do dvoch materských škôl, ktoré si rodičia navzájom odsúhlasili, materskú školu v I., kde žije

otec maloletého, a materskú školu v K. – C., kde mala zabezpečené bývanie matka maloletého.
Počas leta 2024 sa matka zdržiavala v J. K., kde podľa tvrdení matky v minulosti rodičia maloletého
počas svojho spolužitia plánovali zriadiť spoločné bývanie v prírode, za týmto účelom si tam postavili
aj bývanie. Otec toto zriadenie bývania v J. K. považuje za zámer matky, s ktorým on nikdy nebol
stotožnený, z jeho pohľadu to bolo dôvodom rozpadu ich vzťahu. Matka sa v J. K. hodlá zdržiavať

trvalo, s tým, že maloletý by v čase, kedy by bol v jej starostlivosti, navštevoval tamojšiu škôlku. Otec
to považuje za vytrhnutie maloletého z miesta, kde má vybudované väzby, pričom samotný maloletý
deklaruje, že chce bývať s otcom v I. a nie s matkou v J. K.. Do podania návrhu otca na vydanie
neodkladného opatrenia rodičia vo vzťahu k maloletému realizovali model starostlivosti, ktorý sa podľa
záverovsúduprvejinštancie,sktorýmisaodvolacísúdstotožňuje,najviacpribližujeoznačeniustriedavej
osobnej starostlivosti, teda model dohodnutý na informatívnom stretnutí rodičov 19.12.2023. Narušili

to nezhody vyvolané aj v súvislosti so začiatkom predškolskej dochádzky maloletého, kedy matka
neodovzdala maloletého otcovi v súlade s týmto dohodnutým modelom. Otec nesúhlasí s realizáciou
predškolskej dochádzky maloletým v J. K.. Maloletý bol síce do tejto materskej školy prijatý, túto
materskú školu aj nejaký čas navštevoval, bolo to ale bez súhlasu otca a rozhodnutie o prijatí bolo
napokon zrušené (po odvolaní otca). Samotná materská škola napokon ukončila dochádzku maloletého

(č. l. 175 v spise) a rozhodla o neprijatí maloletého na predprimárne vzdelávanie (č. l. 178 v spise).
Odvolací súd sa stotožňuje aj s osvedčením, že na strane žiadneho z rodičov nie je žiadna prekážka,
ktorá by bránila ktorémukoľvek rodičovi v plnohodnotnom výkone rodičovských práv a povinností voči
maloletému, o čom svedčia aj šetrenia v domácnostiach oboch rodičov. Tvrdenia otca, ktorými otec
spochybňoval rodičovské kompetencie matky nemal súd prvej inštancie v konaní za osvedčené, ani

nemá ich za osvedčené ani odvolací súd. Vo vzťahu k rodičovským kompetenciám môže do budúcna
byť relevantný výsledok zatiaľ ešte neukončeného znaleckého dokazovania nariadeného v konaní
o rozvod rodičov maloletého spojeného s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému.
Ten môže byť (spolu s ostatnými dôkazmi) pre súd prvej inštancie podkladom pre rozhodnutie vo veci
samej o konečnom modeli starostlivosti rodičov o maloletého. Aktuálne ale odvolací súd v rodičovských

kompetenciách matky a otca v zhode so súdom prvej inštancie nevidí rozdiel a určite žiadnym spôsobom
rodičovské kompetencie matky voči maloletému nespochybňuje sama o sebe ani skutočnosť, na ktorú
otec upriamoval pozornosť, a síce, že matka s otcom svojich dvoch starších detí uzatvorila rodičovskú
dohodu, na základe ktorej boli matkine staršie deti zverené do starostlivosti ich otca. Odvolací súd sa
rovnako stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nateraz nie osvedčená naliehavá potreba pre

úpravu povinnosti platiť výživné niektorým z rodičov, obzvlášť, ak vychádzal z predpokladu, že rodičia
budú realizovať dočasne upravený model striedavej starostlivosti o maloletého.

20. Odvolací súd sa tak zhoduje so súdom prvej inštancie vo vhodnosti úpravy dočasnej striedavej
starostlivostirodičovomaloletéhoprostredníctvomneodkladnéhoopatrenia,avšaksohľadomnaprávnu

úpravu ustanovení čl. 3 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 41 ods. 4 Ústavy
SR, čl. 5 a § 28 ods. 1 a 2 ZoR považuje matkou navrhovaný model jej realizácie za vhodnejší, ako
model vyplývajúci z výroku uznesenia súdu prvej inštancie. S argumentáciou matky, že súd by nemal
neodkladným opatrením rozhodovať, hoci aj dočasne, o striedavej osobnej starostlivosti, sa odvolací súd
nestotožnil, a už vôbec nie s argumentáciou, že súd by mal pre oboch rodičov nateraz upraviť len styk

s maloletým. Pre súd, a to tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, bola v tomto konaní relevantnou
otázka, či existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Po zodpovedaní si tejto otázky a osvedčení,
že táto potreba existuje, súdu nič nebráni, aby v rámci dočasnej úpravy pomeru dočasne upravil aj
osvedčenému skutkovému stavu zodpovedajúci adekvátny model striedavej osobnej starostlivosti, ak
je to súlade so záujmom maloletého dieťaťa.

21. Z pohľadu záujmu maloletého odvolací súd považoval za vhodnejšie ucelené časové celky
starostlivosti rodičov o neho (v týždňových intervaloch), a to v snahe zabezpečiť právo maloletého na
vytváranie a rozvoj rovnocenných vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi aj s ohľadom na skutočnosť,
že v súčasnosti navštevuje materskú školu, to všetko pri zachovaní adekvátneho komfortu samotného

maloletého, ktorý si napokon podľa otca sám sťažuje na časté presuny.

22. Prvým dôvodom rozhodnutia tak pre odvolací súd je snaha o zníženie záťaže maloletého, ktorej
riziko so sebou prinášajú časté presuny spojené s úpravou starostlivosti v rozhodnutí súdu prvejinštancie.Jepravdou,žepodobnýmodelstriedania,akostanovilsúdprvejinštancie,spojenýsčastejším
odovzdávaním mali rodičia dohodnutý aj v zmysle záverov z informatívneho stretnutia v decembri 2023,
avšak v tom čase tento model počítal s tým, že matka bude bývať v nehnuteľnosti v K. – C., teda bližšie

kbydliskuotca,atedaaničastépresunynebolipremaloletéhotakouzáťažou,akojetovprípadebývania
v J. K., kde matka v súčasnosti deklaruje záujem bývať a zdržiavať sa trvalo. Pozornosti odvolacieho
súdu neuniklo tvrdenie otca, že matka podľa neho nemá sama ustálené, kde bude bývať (či to bude
K. – C., alebo to bude J. K.). Aj s ohľadom na jednoznačné vyjadrenia matky, že má záujem bývať
v J. K. (podporené tým, že sa tam snažila maloletému zabezpečiť škôlku, ako aj otcovým tvrdením,

že nehnuteľnosť v K. – C. je už na predaj) mal odvolací súd za osvedčené, že matka vie a jasne
deklaruje, kde sa má záujem s maloletým zdržiavať, hoci otec tvrdí opak. Presun raz týždenne medzi
takto vzdialenými bydliskami súd považuje za vhodnejší z pohľadu komfortu maloletého, ako presúvanie
sa po dvoch, troch, štyroch, prípadne piatich dňoch, k akému smeruje úprava rozhodnutím súdu prvej
inštancie.

23. Druhým dôvodom rozhodnutia je pre odvolací súd skutočnosť, že pre maloletého ešte predškolská
dochádzka nie je povinnou. Odvolací súd nevidí žiadne ohrozenie maloletého v tom, ak bude v čase,
kedy je u toho, ktorého rodiča v jeho osobnej starostlivosti, resp. ak v tom čase nebude navštevovať
predškolské zariadenie, ale bude sa o neho starať priamo rodič, či už to bude otec, v čase, kedy bude
maloletý u neho alebo matka, v čase, kedy bude maloletý u nej. Napokon, aj súd prvej inštancie počítal

s tým, že pri jeho úprave maloletý nemusí navštevovať materskú školu v celom rozsahu. Z pohľadu
odvolacieho súdu tak záujem maloletého na budovaní a rozvíjaní vzťahových väzieb s rodičom má
prednosť pred, zatiaľ ešte stále nepovinnou, dochádzkou do predškolského zariadenia. Inak povedané,
akbymalapravidelnádochádzkadopredškolskéhozariadenia,včase,kedyeštepremaloletéhototoani
je povinné, predstavovať reštrikciu pre budovanie a rozvoj vzťahu s rodičom (v tomto prípade s matkou),

v tomto by odvolací súd záujem maloletého v žiadnom prípade nevidel.

24. Úprava dočasnej striedavej starostlivosti tak v základnom rámci (pokiaľ ide o rovnocennú
starostlivosť rodičov, hoci inak časovo rozdelenú) zodpovedá dočasnej dohode rodičov z decembra
2023. Zároveň vytvára dostatočný priestor na to, aby bol, pokiaľ možno, čo najmenšej záťaži vystavený

maloletý. Je na rodičoch, ako to zabezpečia, či to bude osobnou starostlivosťou, pokiaľ bude v ich
starostlivosti, alebo návštevou dvoch predškolských zariadení alebo nejakým iným vhodným spôsobom.
Z vyjadrení riaditeľky materskej školy v J. K. mal odvolací súd za osvedčené, že ani návšteva dvoch
materských škôl nemusí byť s ohľadom na bezproblémovú adaptabilitu maloletého nevhodným, hoci aj
len dočasným riešením (tu ale odvolací súd zdôrazňuje, že táto otázka, či bude maloletý navštevovať

materskú školu v J. K., nie je uzavretá a bude predmetom dokazovania v osobitnom konaní, nakoľko
matka uvádzala, že medzi rodičmi je vedený osobitný spor o nahradenie súhlasu otca s návštevou
materskej školy v J. K.). V každom prípade, vždy je tu možnosť osobnej starostlivosti (v tomto prípade
zrejme priamo matky počas obdobia, kedy bude maloletý u nej), keďže počas starostlivosti otca by
maloletý zrejme navštevoval súčasnú škôlku v I.. Odvolací súd na rodičov apeluje, aby pri rozhodovaní

sa vždy brali predovšetkým na zreteľ, aký majú ich rozhodnutia (obzvlášť, ak sú to rozhodnutia
jednostranné,bezsúhlasudruhéhorodiča)dopadnamaloletéhoazároveň,akýdosahmánamaloletého
v konkrétnom prípade neschopnosť rodičov dohodnúť na základných závažných otázkach týkajúcich
sa maloletého. Nevyhnutným predpokladom pre to je samozrejme aj potreba racionálnej a vecnej
komunikácie rodičov a nie vzájomné blokovanie.

25. Otec v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia argumentoval aj tvrdením, že jeho návrh na
zverenie do starostlivosti sleduje želanie maloletého. Odvolací súd nespochybňuje, že názor maloletého
dieťaťa je pre súd významným faktorom pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.
A to tak v zmysle čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj v zmysle čl. 5 písm. g) ZoR. V každom

prípade, súdy názoru maloletých detí pri rozhodovaní o otázkach, ktoré sa ich týkajú, venujú patričnú
pozornosť zohľadňujúc vek a úroveň maloletého dieťaťa. V konkrétnom prípade, ak by súd zužoval
kontakt maloletého s matkou (stále ešte vo veku štyroch rokov), len s ohľadom na ním verbalizovanú
vôľu bývať u otca, konal by v rozpore s jeho záujmom na vytváraní a rozvoji vzťahových väzieb s oboma
rodičmi, ktorý je dôležitý práve s ohľadom na stále útly vek maloletého. Aj preto sa odvolací súd rozhodol

starostlivosť o maloletého do rozhodnutia vo veci samej rozdeliť medzi rodičov rovnomerne.

26. Pokiaľ ide o odovzdávanie maloletého, odvolací súd nevidel dôvod, aby táto povinnosť zaťažovala
len matku, obzvlášť ak matka sa s maloletým plánuje zdržiavať v nehnuteľnosti, ktorú podľa jej tvrdeniav čase spolužitia plánovali užívať na bývanie obidvaja rodičia. Tvrdenia otca, že bývanie v J. K. bolo
výlučným zámerom matky, s ktorým otec nikdy nesúhlasil, súd nemal nijako za osvedčené, pričom
tvrdenia matky o spoločných plánoch matka osvedčila minimálne medializovanými článkami z obdobia,

kedy rodičia ešte prezentovali harmonické spolužitie. A hoci sa jedná o vzdialenosť približne 55, resp.
74 kilometrov, v závislosti od zvolenej trasy, od miesta bydliska otca, odvolací súd to nepovažuje za
vzdialenosť, ktorá by predstavovala relevantné obmedzenie otca. Inou situáciou by bolo, ak by matka
mala zámer zdržiavať sa s maloletým v mieste tak vzdialenom, že by to predstavovalo výrazný zásah
do možnosti otca realizovať starostlivosť o maloletého, s tým, že s miestom plánového bydliska matky

by otca nič nespájalo, vtedy by bolo možné hovoriť o takom rozhodnutí matky, ktorého dôsledkom by
mohlo byť jej vyššie zaťaženie v oblasti odovzdávania maloletého otcovi, tento prípad to ale nie je, preto
súd v tomto smere rovnomerne zaťažil oboch rodičov. Skutočnosť, že obaja rodičia budú dodržiavať
stanovený čas odovzdania a prevzatia dieťaťa, pričom sa budú v stanovenom čase nachádzať v mieste
odovzdania a prevzatia, súd považuje za samozrejmú a nie je žiaden adekvátny dôvod, pre ktorý by sa
riadne odovzdávanie v stanovenom čase nemalo realizovať. Aj s ohľadom na otcom uvádzané problémy

pri preberaní maloletého, kedy sa matka s maloletým podľa jeho tvrdení nenachádzali v mieste bydliska
matky a otec si tak nemohol maloletého prevziať, odvolací súd v konkrétnom prípade považuje za
vhodnejšie uložiť vždy tomu rodičovi, ktorému sa starostlivosť končí, povinnosť dieťa priviezť do miesta
bydliska druhého rodiča, ktorému sa starostlivosť začína a tam mu ho riadne odovzdať.

27. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami. Odôvodnenie
rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.), k čomu
odvolací súd pri svojej argumentácii smeroval.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
§ 388 CSP zmenil. Druhý výrok je vo vzťahu k výroku I. výrokom závislým, naviazaným priamo na
odvolacím súdom upravený dočasný model realizácie starostlivosti o maloletého rodičmi, ktorý je
odlišný od modelu upraveného odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolací súd

nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§
262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).