Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120374327
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6120374327.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členovsenátuJUDr.EvyMalíkovejaJUDr.VladimíraTopoľančíka,vsporežalobcu:EOSKSISlovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpený:

Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o.,
so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín 026 01, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 10.923,41,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12Csp/70/2020
- 147 zo dňa 22.09.2022, takto

r o z h o d o l :

RozsudoksúduprvejinštancievovýrokuI.,ktorýmžalovanémuuložilzaplatiťžalobcovisumu10.743,41-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.564,64,- eur od 29.08.2020 do zaplatenia

a vo výroku III., ktorým žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96
%, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom

rozhodol tak, že prvým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.743,41,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 9.546,64,- eur od 29.08.2020 do zaplatenie,
a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a tretím výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
96 %.

1.1. Východiskovo súd prvej inštancie posudzoval vzťah medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom)
a žalovaným založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52 nasl.) a zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), nakoľko ju právny predchodca
žalobcu uzatváral ako dodávateľ – banka a žalovaný ako spotrebiteľ.

1.2. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Taktiež nebola sporná realizácia splátok podľa výpisu z
bankovej knihy. Spornou bola výška poskytnutého úveru, pretože žalovaný poukazoval na to, že časť
poskytnutého úveru bola použitá hneď na úhradu poplatku za sprostredkovanie úveru (poplatok za
poskytnutie úveru). Súd prvej inštancie z výpisu z bankovej knihy zistil, že čerpaná bola celá dohodnutá

výška úveru 14.000,- eur a nebolo preto ani preukázané, že žalovaný zaplatil poplatok za poskytnutieúveru. Súd prvej inštancie mal preto za nepreukázané, že by žalovanému nebol poskytnutý celý úver
v celej výške.

1.3. Súd prvej inštancie doplnil, že aj v prípade, kedy žalovaný uvedený poplatok zaplatil, nedošlo by k
neposkytnutiu celého úveru. Podľa § 499 Obchodného zákonníka mohol byť takýto poplatok dohodnutý.
V úverovej zmluve bol takýto poplatok uvedený, žalovaný preto musel vedieť, že mu môže byť účtovaný.
Jedná sa o štandardný poplatok pri poskytovaní úverov. Podľa úverovej zmluvy bol žalovaný takýto
poplatok povinný zaplatiť. Z ekonomického hľadiska bolo pre neho v zásade nerozhodné, či by takýto

poplatok zaplatil zo svojich nasporených zdrojov, zdrojov požičaných od iného subjektu alebo sa na
jeho zaplatenie použila časť poskytovaného úveru. V prípade iného spôsobu financovania uvedeného
poplatku, by žalovanému vznikali naviac ďalšie povinnosti a náklady súvisiace so zabezpečením týchto
peňažných prostriedkov. Ak by jej aj bol takýto poplatok pôvodným žalobcom stiahnutý, nič to nemení
na tom, že ide o peňažné prostriedky ktoré si požičal od pôvodného žalobcu, a ktoré mu musí vrátiť,
t.j. tiež ide o úver.

1.4. Okresný súd uviedol, že úverová zmluva obsahuje ustanovenie (bod 4.6.), podľa ktorého právne
vzťahy neupravené úverovou zmluvou sa riadia Obchodnými podmienkami (Obchodné podmienky pre
úver - pôžička na bývanie). Podpisom úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s jej obsahom, a teda aj s tým,
že úverovou zmluvou výslovne neupravené vzťahy sa budú spravovať Obchodnými podmienkami.

1.5. Ďalej konštatoval, že z výpisu z bankovej knihy vyplýva, že chronologicky prvou splátkou úveru,
ktorá nebola v celosti zaplatená, a teda na základe ktorej sa mohol žalobca domáhať predčasného
zosplatenia úveru, je splátka v mesiaci august 2018. Následne podľa bankovej knihy nedošlo k ďalším
úhradám. Súd prvej inštancie mal za to, že Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo

dňa 27.12.2018 obsahuje zákonom predpokladané náležitosti, t.j. upozorňuje žalovaného na to, že je
v omeškaní so splácaním úveru, dáva jej lehotu 15 dní na jej zaplatenie a zároveň ho upozorňuje
na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Z obsahového hľadiska je výzva krátka,
prehľadná a je z nej jednoznačné, čo obsahuje.

1.6. Pokiaľ ide o oznámenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 23.01.2019, súd prvej inštancie uviedol,
že toto oznámenie pôvodný žalobca adresoval ako „Výzvu na úhradu dlžnej sumy“ žalovanému, o
čom predložil aj podací hárok. Z obsahového hľadiska je uvedené oznámenie krátke, prehľadná a
jednoznačné. Okrem iného je z neho zrejmé, že pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanému sa
stala splatnou 23.01.2019.

1.7. Na základe uvedených zistení a hodnotení súd prvej inštancie dospel k názoru, že pokiaľ aj úverová
zmluva neobsahovala niektoré povinné údaje cez ich výslovné uvedenie v prehľadovej tabuľke (bod 4.1.
úverovej zmluvy), tieto údaje bolo možné bez problémov z Úverovej zmluvy vyčítať a nemali žiadny vplyv
na možnosť žalovaného ako spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku vyplývajúci z úverovej zmluvy.

1.8.Vzáveresúdprvejinštanciekonštatoval,ženakoľkožalobcanepopreltvrdeniežalovanéhooúhrade
sumy 160,- eur v mesiaci 2020, súd preto považoval takéto tvrdenie žalovaného za pravdivé a započítal
túto úhradu na istinu. Súd prvej inštancie však nezohľadnil tvrdenie žalovaného o úhrade sumy 360,-
eur za mesiace august a september, nakoľko nebolo zrejmé, v ktorom roku boli vykonané. Súd prvej

inštancie preto žalobcovi takýto nárok nepriznal.

1.9. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP). Nakoľko bol žalobca úspešný v rozsahu 98% a žalovaný v rozsahu
2%, súd zaviazal žalovaného k úhrade náhrady trov súdneho konania voči žalobcovi v rozsahu 96%.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie
vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Žalovaný má za to, že z dôvodu absolútnej neplatnosti Obchodných podmienok,

predčasného zosplatnenia úveru, a postúpenia pohľadávky na žalobcu, nie je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu na uplatnenie danej pohľadávky pred súdom.2.1. Žalovaný v prvom rade namietal, že zo zmluvy o úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok,
nevyplýva, že pôvodný veriteľ oboznámil žalovaného – spotrebiteľa s Obchodnými podmienkami
a Zmluvou o úvere. Rovnako Zmluva o úvere, nie je spôsobilá preukázať priloženie Obchodných

podmienok k zmluve, tak, aby mal žalovaný pred uzatvorením zmluvy skutočne možnosť oboznámiť sa
so všetkými svojimi právami a povinnosťami.

2.2. Podľa názoru žalovaného obchodné podmienky a ostatné dokumenty, na ktoré odkazuje bod
4.6 zmluvy, neboli medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným individuálne dojednané. Ich

individuálne dojednanie nie je dané tým, že na ne zmluva odkazuje.

2.3. Žalovaný k uvedenej námietke ďalej uvádza, že žalobca v konaní nepredložil dôkaz svedčiaci
tej skutočnosti, že žalovaný podpísal okrem Zmluvy o úvere aj jej ďalšie súčasti ako napr. Obchodné
podmienky. Dohoda účastníkov v Obchodných podmienkach vyžadovala podľa vyššie spomenutého §
40 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre platnosť právneho úkonu písomnú formu a podpis žalovaného,

ak tento podpis absentuje, je právny úkon neplatný. Ide o nedodržanie zákonom stanovenej predpísanej
formy právneho úkonu. Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Obchodné podmienky sú neplatné
ako celok, a teda i vrátane bodu, ktorý sa týka práva veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. V spojitosti
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka na zaplatenie celej pohľadávky naraz mal pôvodný veriteľ
právo iba v prípade existencie dohody medzi ním a žalovaným. Dohoda je dvojstranným právnym

úkonom, teda prejav vôle žalovaného mal byť potvrdený jeho podpisom. Pôvodný veriteľ nemal právo
účinne požadovať zaplatenie celej pohľadávky naraz, pred termínom konečnej splatnosti. Neplatný
právny úkon pôvodného veriteľa uvedený v súčasti zmluvy nemohol vyvolať ten účinok, že žalovaný
stratil výhodu splátok a v jeho dôsledku je tak neplatný i jednostranný právny úkon pôvodného veriteľa,
ktorý mal urobiť voči žalovanému podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. Zákon o

bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2.4. Žalovaný ďalej namietol, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne
vyhodnotil záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe zmluvy. Má za to,
že úver poskytnutý na základe zmluvy je potrebné z dôvodu absencie a nesprávneho uvedenia údajov

v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c), f), g) i) a j) Zákona č. 129/2010 Z. z. Zákon o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(účinný do 30.04.2014), považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z obsahu predmetnej zmluvy nie je
zrejmé, ktorý údaj je nesprávny. V danom prípade môže byť nesprávne určená výška splátky, počet
splátok, alebo celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Obsah zmluvy v časti uvedených povinných

zmluvných náležitostí je zmätočný. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 12Co/3/2018 zo dňa 12.02.2019.

2.5. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovaný namietol neplatnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru a neplatnosť postúpenia pohľadávky. Má za to, že z obsahu výzvy zo dňa 27.12.2018

a oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti nie je možné posúdiť dĺžku omeškania žalovaného,
a žalovaný sa eventuálne nevie v uvedenom prípade zariadiť tak, aby zmaril prípadné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úhradou dlhu. Záverom uvádza, že výzva právneho predchodcu žalobcu
súvisiaca s predčasnou splatnosťou úveru bola doručovaná takmer dva roky pred postúpením
pohľadávky žalobcu, preto ju nemožno považovať za výzvu doručovanú v primeranom čase pred

postúpením pohľadávky.

3. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý k problematike zloženia spotrebiteľskej
zmluvy z viacerých dokumentov uviedol, že slovenská vnútroštátna úprava nevyžaduje podpísanie
všetkých častí spotrebiteľskej zmluvy. Žiadne zákonné ustanovenie nevyžaduje, aby bol podpis

zmluvných strán prítomný na každom jednom zmluvnom dojednaní. Má za to, že časť obsahu zmluvy
možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými
organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu priložené. Ďalej uviedol, že ak by bol potrebný podpis na každom komponente
zmluvy, obsah zmlúv by tak musel obsiahnuť celé obchodné podmienky a akékoľvek iné dojednania, čo

bymohlospôsobiťneprehľadnosťprávnehoúkonu,ktorájeprespotrebiteľsképrávopomernepodstatná.
Žalobca vo vyjadrení tiež uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného, že ho pôvodný žalobca
neoboznámil dostatočne so zmluvnou dokumentáciou. Žalovaný mal pred uzavretím zmluvy možnosť
sa s jej obsahom oboznámiť, pričom s obsahom zmluvy o úvere vyjadril súhlas svojím vlastnoručnýmpodpisom. V čase uzavretia zmluvy u žalovaného neexistovala žiadna objektívna a už vôbec nie
vážna prekážka, ktorá by mu znemožňovala resp. sťažovala oboznámiť sa s textom navrhovanej
zmluvy. Na zdôraznenie správnosti vysloveného názoru citoval z viacerých rozhodnutí krajských súdov,

Najvyššieho súdu Českej republiky a rozsudku SD EÚ Homecredit C-42/15 zo dňa 09.11.2016.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril tak, že sa nestotožňuje so súdom prvej inštancie,
že súčasťou úverovej zmluvy sú aj obchodné podmienky, a že tieto sú pre obe zmluvné strany
záväzné. Zmluvný vzťah uzatvorený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je však z

dôvodu jeho charakteru nutné podriadiť pod občianskoprávnu úpravu. Občiansky zákonník neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by bolo podobné vyššie citovanému ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Z uvedeného dôvodu je neprijateľné, aby sa Obchodné podmienky stali súčasťou
spotrebiteľskej zmluvy, a to jedine na základe ustanovenia bodu 4.6 predmetnej zmluvy. Žalovaný
uviedol, že dohoda o možnosti predčasného splatenia úveru nebola uzatvorená platne. Poukázal na
skutočnosť, že aj keby právny predchodca žalobcu splnil všetky ostatné podmienky potrebné k platnému

vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
nemožno jeho kroky považovať za platné nakoľko medzi ním a žalovaným neexistuje platná dohoda o
možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti. Ak teda nebol úver platne zosplatnený, nemohlo dôjsť ani k
postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, nakoľko v danom čase nebola celá
pohľadávka splatná. Takéto postúpenie odporuje ustanoveniu § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010

Z. z. ako i s ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávok z
ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu, je tak v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že s názorom žalovaného, že súčasťou Zmluvy o

úvere/ Pôžička na bývanie č. 7352383286 zo dňa 16.12.2013 nie sú Obchodné podmienky nesúhlasí.
Poukázal na skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy nebola v § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka
tretia veta „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ K časovej
pôsobnosti ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že bolo novelizované zákonom

čl. II bodom 1 zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzatvorených na diaľku.
Ďalej čl. II bodu 7 tohto zákona vkladá do Občianskeho zákonníka 19. hlavu označenú Prechodné
ustanovenia k úpravám účinným od 13. júna 2014; nie je v ňom však upravená temporalita ustanovenia
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Účinnosť zák. č. 102/2014 Z.z. je upravená nasledovne: „Tento
zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014 okrem čl. I, čl. II bodov 2 až 8, čl. III, čl. V bod 2, čl. VI, čl. VIII

bodov 2, 4 až 6, 8 až 10, 19 až 24, 28, 31 a 36, čl. XII bodov 1 až 5, 12, 15 a 16, ktoré nadobúdajú
účinnosť 13. júna 2014 a čl. II bodu 1, ktorý nadobúda účinnosť 1. apríla 2015.“ V zmysle uvedeného
znenia má za to, že uvedená norma sa preto použije iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 1. apríla
2015. Právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 2015 by sa mali preto naďalej posudzovať podľa dovtedy
platných predpisov, čo je aj tento prípad.

5.1. Žalobca ďalej uviedol, že prípustnosť použitia všeobecných obchodných podmienok vyplýva z
privátnej autonómie subjektov a z nedostatku zákonného zákazu ich použitia. Použitie všeobecných
obchodných podmienok navyše predpokladajú aj iné predpisy, napríklad ustanovenie § 53c
Občianskeho zákonníka hovorí o zmluvných ustanoveniach obsiahnutých vo všeobecných obchodných

podmienkach; použitie obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách preto nemôže byť
označené za protizákonné. V súlade s použitím všeobecných obchodných podmienok pripomíname,
že žalovaný nebol donútený zmluvu za daných podmienok podpisovať, nakoľko však podpisom vyjadril
súhlas, pôvodný veriteľ nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu podmienok. Doplnil, že
žalovaný už skôr podpísal s pôvodným veriteľom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a teda

obchodné podmienky mu boli známe a bol s nimi stotožnený.

5.2. K námietke nekalej obchodnej praktiky uviedol, že dohoda o možnosti predčasného splatenia úveru
bola uvedená v obchodných podmienkach, poukázal na skutočnosť, že túto je v zmysle nižšie citovaných
rozhodnutí nutné považovať za novoty v odvolacom konaní, nakoľko doteraz zo strany žalovaného

nebolo poukázané na nekalosť tejto obchodnej podmienky, a teda ide o neprípustné novoty v odvolacom
konaní v zmysle ustanovenia §366 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.5.3. Na záver uviedol, že na prieskum prijateľnosti zmluvnej podmienky musia byť splnené kumulatívne
tieto predbežné podmienky: a) Ide o spotrebiteľskú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52
ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka). b) Podmienka nebola individuálne dojednaná (dodávateľom

vyvrátiteľná domnienka, že ide o formulárovú podmienku). Poukázal na závery rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie zo dňa 14. marca 2013 vo veci C-415/11 Mohamed Aziz proti Caixa d´Estalvis
de Catalunya, Tarragona i Manresa (Catalunyacaixa). Má za to, že uvedené znenie čl. VI ods. 6.8
Obchodných podmienok sa od zákona nijakým spôsobom neodchyľuje, a teda nemôže spôsobiť
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Preto považuje uvedené tvrdenia žalovaného

za účelové a nepravdivé.

6. K podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že ustanovenia všeobecných obchodných
podmienok predstavujúce bod. 5.4 uvádzajú pre prípad porušenia dlžníkových povinností uvedených
v ods. [i] až [xiv] s tým spojené následky odzrkadlené v bod. 5.4 písm. a] až d]. Na základe uvedených
ustanovení tak mohol pôvodný veriteľ „Poštovka“ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru.

Poukázalna§565Občianskehozákonníka,ktorýpodmieňujemožnosťvyhláseniapredčasnejsplatnosti
zo strany veriteľa jedine v prípade existencie dohody. Na to, aby mohol veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie splátky, musí to byť v rozhodnutí určené alebo zmluvne dohodnuté.

6.1. Žalovaný má za to, že v prípade ak je dohoda o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úveru obsiahnutá jedine vo všeobecných obchodných podmienkach, tak s prihliadnutím na ďalšie
skutočnosti (obsah všeobecných obchodných podmienok nebol individuálne dojednaný, všeobecné
obchodné podmienky by mali mať doplňujúci, vysvetľujúci charakter, bod 4.6 zmluvy nie je
platným individuálnym dojednaním schopným preukázať skutočnosť, že bol žalovaný oboznámený so
všeobecnými obchodnými podmienkami, a že s nimi súhlasí....) je zrejmé, že táto dohoda je neplatná.

Pôvodný veriteľ nesplnil zákonné podmienky potrebné k platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
Žalovaný má za to, že žalobca doposiaľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že obchodné podmienky
či všeobecné obchodné podmienky a iné dokumenty, o ktorých pojednáva bod 4.6 zmluvy, boli k zmluve
priložené, že boli žalovanému známe, že mal žalovaný možnosť sa pred uzatvorením zmluvy s týmito
dokumentami oboznámiť, že ich prevzal a oboznámil sa s nimi, a preto má za to, že neboli individuálne

dojednané.

6.2. V závere vyjadrenia uviedol, že nemožno opomenúť tú skutočnosť, že všeobecné obchodné
podmienky či obchodné podmienky sú dokumentami, ktoré obsahujú veľké množstvo bankových,
ekonomických, či právnických termínov, sú súborom najrozmanitejších ustanovení, ktoré sú schopné

„potrápiť“ i osobu znalú práva, nie to ešte priemerného spotrebiteľa.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) postupom podľa ustanovenia

§ 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi
sumu 10.743,41- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.564,64,- eur od
29.08.2020 do zaplatenia a vo výroku III., ktorým žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 96 % zrušil podľa ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

8. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/

kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho
odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní
vznesených, konkrétnych námietok.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ktoré boli vo veci vznesené

a týkali sa právneho posúdenia veci.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právav takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Odvolací súd sa predovšetkým stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil otázku aktívnej vecnej legitimácie, t.j. vyhodnotenie podmienok na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru a v nadväznosti na to otázku platnosti výzvy z hľadiska jej určitosti
a zrozumiteľnosti.

12. Odvolací súd primárne konštatuje, že súd je pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe vždy povinný
skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo uplatňovať si
hmotnoprávny nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo
pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Účelom právnej úpravy ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť
„zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané
v splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár
eur) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako
dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne

spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa
ustanovenia§565Občianskehozákonníka.Ustanovenie§53ods.9Občianskehozákonníkajepotrebné
vykladať v kontexte ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zastáva názor, že
výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý
z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ

(v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok
na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si
uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa
voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom

vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie
„iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ
ztaktovyjadrenéhoúdajanemôžebezďalšiehourčiť,ktorásplátkamôževbudúcnostizaložiťdôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného

potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje
právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že
veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba
v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka
– spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na

upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť po splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr
splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním z úhrady
splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť výlučne do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na
zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne. Z uvedeného potom
možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka by
malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9Občianskeho zákonníka. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom
účelu ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov

veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré
účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli. V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací
súd poukazuje aj na relevantnú odbornú literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od
Števček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C.
H. Beck, Praha, 2015 (strana 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.

16. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že zákon prísne stanovuje kritéria, za
akýchpodmienokmôžeprísťkvyhláseniupredčasnejsplatnostiúveru,pričomtietopodmienkymusiabyť
splnenékumulatívne.Zuvedenéhotiežvyplýva,žeajkeďvymedzeniekonkrétnejsplátky,preomeškanie
dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie
dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis, ide

o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy. Odvolací súd zastáva právny názor, že požiadavka na také
vymedzenie vyplýva z účelu predmetného upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom,
s ktorou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenia práva na
predčasne zosplatniť úver/dlh.

17. Odvolací súd prvotne konštatuje, že počas konania pôvodný žalobca – 365.bank, a.s. postúpil
žalovanú pohľadávku na súčasného žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2022 zo
dňa 26.04.2022.

18. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu podaním zo dňa

27.12.2018označenýmako:„Upozornenie-výzvanasplateniedlžnejčastiúveru“upozornilžalovaného,
že ku dňu 27.12.2018 je pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote
splatnosti vo výške 1.166,17 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 1.157,17, poplatok vo
výške 9,- eur a poistné 0,- eur. Týmto podaním banka vyzvala žalovaného na úhradu špecifikovanej
pohľadávky v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň upozornila žalovaného, že

v prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť úver
predčasne splatným a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky.

19. Z konštrukcie predmetnej výzvy je zrejmé, že táto neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou je
spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je vopred možné posúdiť,
kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti (túto vyhlásil dňa
23.01.2019), a táto pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi neurčito. Na základe uvedeného nemožno výzvu
zo dňa 27.12.2018 považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek vyslovených v § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

20. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z dôvodu neurčitosti (výzvy – upozornenia) ako právneho
úkonu, v dôsledku ktorej je tento jednostranný právny úkon veriteľa neplatný, nemožno vyhlásenie
o mimoriadnej splatnosti úveru – označené ako ,,Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 23.01.2019
považovať za platné a účinné.

21. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka)
možno konštatovať, že vo veci nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti plnenia zo
spotrebiteľskej zmluvy.

22. Nadväzne možno uzavrieť, že v čase postúpenia pohľadávky nebola pohľadávka veriteľa voči
žalovanému z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere celkom splatná. Postúpenie pohľadávky,
ktorá nebola celkom splatná, na žalobcu, tak odporovalo § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
pre ktorý rozpor so zákonom bol právny úkon postúpenia pohľadávky absolútne neplatný v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.

23. Neplatnosť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo
znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu
alebozánikprávapovinností.Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonunastávapriamozozákonaapôsobíod začiatku voči každému. Žalobca preto nemá v predmetnej právnej veci aktívnu vecnú legitimáciu
uplatňovať voči žalovanému ako dlžníkovi nárok veriteľa na splatenie úveru.

24. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie
uvedeným v bode 15. a 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že boli splnené všetky zákonné
aj zmluvné dohodnuté podmienky na to, aby pôvodný žalobca platne uplatnil svoje právo vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru, t.j., že Upozornenie – výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa
27.12.2018 obsahovala zákonom predpokladané náležitosti.

25. S poukazom na uvedené sa odvolací súd už nezaoberal námietkou žalovaného, ktorá sa týkala
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a námietkou neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v bode
4.6 zmluvy.

26. Na základe uvedeného krajský súd zastáva názor, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods.

9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru. V dôsledku uvedeného
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, a preto postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu so
súvisiacim výrokom o nároku na náhradu trov konania a vec mu v uvedenej časti vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 1, 2 CSP).

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, vrátane vyhodnotenia
ďalších námietok uvedených odvolateľom v odvolaní. Následne súd prvej inštancie zdôvodní, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne

vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí, tak aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplývala jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu a zmyslu.

28. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 a 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP

rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)