Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jozef Mikluš
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/67/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010771
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6923010771.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., v trestnej veci obžalovaného A. B.
C., stíhaného za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák., na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. augusta 2024, konajúc o sťažnosti okresného prokurátora voči
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/145/2023 zo dňa 12. marca 2024, ktorým
okresný súd postúpil uvedenú trestnú vec obžalovaného na priestupok, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom na hlavnom pojednávaní dňa 12.03.2024 uznesením
sp.zn. 11T/145/2023 rozhodol, že podľa § 280 ods. 2 Tr. por. samosudca trestnú vec Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/145/2023, kde je ako obžalovaný stíhaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v
Rimavskej Sobote, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm.
b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby mesiaca august 2022 do 14.40 h dňa 02.07.2023 v Rimavskej Sobote na ulici
Dr. V.Clementisa č. 376/4, väčšinou pod vplyvom alkoholu, takmer každodenne nadával svojej matke
D. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F., Dr. C. G. XXX/X do kuriev, že je dementná, duševne chorá,
aby si už vybrala miesto v cintoríne, vytýkal jej, že načo ešte žije, nadával jej, že je hlúpa, nevzdelaná,
hovorieval jej, že mu má dať pokoj, nech ho nenapomína za nič, inak má čakať na jeho reakciu, s ktorým
konaním v D. C. vzbudzuje strach, pričom konanie páchateľa a jeho agresivita sa stupňuje, pričom dňa
02.07.2023 v bližšie nezistenom čase do 14.40 h po návrate zo záhrady začal kričať D. C., že len on
chodí pracovať na záhradu, že ona je neschopná, pričom keď sa D. C. zastal jeho brat H. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., H. G. XXXX/XX, tak na neho zodvihol ruku, čím mu naznačil úder, k
čomu ale nedošlo, nakoľko ten odišiel na políciu privolať pomoc, pričom obžalovaný častokrát aj v nočnej
dobe po 22.00 h nahlas púšťal hudbu, s ktorým konaním rušil oddych svojej matky D. C., pričom keď
ho menovaná napomenula, tak na ňu zakričal bez toho, aby stíšil hudbu, ktorú následne nahlas púšťal
aj do 01.00 h až 02.00 h, taktiež niekedy z ničoho nič kričal a vrieskal v strede izby, kedy sa D. C. zo
strachu ukryla do kúta miestnosti, kde sa triasla od strachu, pričom poškodená veľakrát už zo strachu
nevie ani spávať, nakoľko premýšľa, že čo sa zase bude diať, pričom obžalovaný ju taktiež viackrát s
krikom vyháňal z domu so slovami, aby sa už odsťahovala z bytu, napriek tomu, že uvedený byt patrí jej,
pričom asi pred mesiacom chytili D. C. za krk a zodvihol na ňu ruku a naznačil jej úder, k čomu nedošlo,
pričom počas jeho vyčíňania viackrát rukou sotil do svojej matky, ktorým konaním v D. C. vzbudzuje
neustály strach o jej život a taktiež o život jej druhého syna H. C. a spôsobuje jej psychické utrpenie,
postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Rimavskej Sobote ako priestupok podľa § 49
ods. 1 písm. d/, písm. e/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.Uvedené uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho svojou sťažnosťou
v zákonom stanovenej lehote ako osoba na to oprávnená napadla okresná prokurátorka v Rimavskej
Sobote.
V písomných dôvodoch sťažnosti okresná prokurátorka uviedla, že poškodená D. C. bola v prípravnom
konaní opakovane vypočutá, kedy po celý čas vypovedala konzistentne, v súlade s podaným trestným
oznámením ako aj s výpoveďou svedka H. C., ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Ďalej dodala,
že obžalovaný sa vo svojich výsluchoch priznal, že svojej matke nadával a to do kuriev, že je dementná
a duševne chorá a že jej to vravel nie menej ako trikrát do mesiaca a bol pritom opitý. Za deň zvykol
vypiť asi tak jeden liter vína. Ďalej sa priznal tiež k tomu, že púšťal hudbu nahlas, avšak len cez
deň, v noci počúval hudbu len cez slúchadlá a že ak matke niečo povedal, tak to nemyslel vážne,
chcel len, aby dodržiavala liečený režim. Pokiaľ ide o následok trestného činu podľa prokurátorky a to
spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia, z vykonaného dokazovania, ale najmä z výpovedí
syna poškodenej H. C. a aj znalkyne D. I. J., D. K. F. a L. K. C. tieto skutočnosti vyplývajú.
V prípravnom konaní podľa prokurátorky svedok H. C. opakovane uvádzal, že sa matke vyhrážal
obžalovaný, najmä keď mal abstinenčné príznaky, večer po 22.00 hod. chodil do izby mamy a nadával
jej, potom ako odišiel od nej z izby, tak si väčšinou pustil hudbu, raz alebo dvakrát do mesiaca si ju
púšťal avšak nahlas, tiež vypovedal o tom, že mama, teda poškodená je citovo labilná a nechce bratovi
zle, nemá vedomosť o tom, že by brat mamu niekedy udrel, ale myslí si, že ak by sa mama v takých
chvíľach nestiahla, tak by ju možno aj udrel.
Ďalej prokurátorka poukázala aj na výpoveď svedkyne A. M., sestry obžalovaného, ktorá v prípravnom
konaní uviedla, že sa jej mama viackrát sťažovala na brata, že jej nadáva a že sa jej vyhráža. Ona bola
za D. F., lebo ten má na starosti brata B.. D. sa jej sťažovala na Attilu, že sa to s ním už nedá vydržať, že
nikdy nie je dobre a nikdy nevie, ako sa to skončí. Ďalej mala svedkyňa v prípravnom konaní uvádzať,
že mama je už z toho správania obžalovaného psychicky veľmi zle, bojí sa o svoje zdravie a aj o zdravie
svojho syna H..
Je pravda, že svedkyňa M. na hlavnom pojednávaní podstatne zmenila svoje odpovede, aj snažila sa
konanie obžalovaného ospravedlniť, dokonca mu poskytla ubytovanie, povedala aj o tom, že keď žila
s bratmi a matkou v spoločnej domácnosti, tak to bol práve H., ktorý ich mame ubližoval a mama sa
snažila vyriešiť to kúpou bytu pre H., do ktorého sa však nikdy nenasťahoval. Túto výpoveď svedkyne
však prokurátorka považuje za tendenčnú, v snahe chrániť svojho mladšieho brata pred následkami
trestného konania.
V ďalšej časti sťažnosti potom prokurátorka poukázala na závery znaleckých posudkov znalkýň J., F.
a C., z ktorých podľa nej vyplýva, že u obvineného je potrebné zahájiť ústavnú protitoxikomanickú
a protialkoholickú liečbu, u poškodenej viedlo konanie obžalovaného k frustrácii a následným úzkostným
prežívaniam,avšaknebolupoškodenejzistenýsklonkukonfabuláciám,vedomejnepravde,čiúčelovým,
či lživým konštrukciám.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto považuje okresná prokurátorka rozhodnutie okresného súdu
za predčasné, týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom
hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje, nevyžaduje sa, aby u zverenej
osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré osoba pre jeho krutosť bezohľadnosť
lebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.
Z týchto dôvodov je preto toho názoru, že okresný súd rozhodol predčasne, keď konanie obžalovaného
postúpil na priestupok a preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil
a vo veci rozhodol tak, že uzná obžalovaného vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. a uloží mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní tri roky,
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, so súčasným uložením
ochranného protitoxikomanického a protialkoholického liečenia ústavnou formou.
Na podklade podanej sťažnosti Krajský súd v Banskej Bystrici potom postupom podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj podstatný obsah trestného spisu a zistil, že sťažnosť
okresného prokurátora nie je dôvodná.V prvom rade po preskúmaní trestného spisu krajský súd musí konštatovať, že okresný súd vo veci
vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré bolo potrebné na objasnenie skutkového stavu tak,
aby tomuto súdu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. , resp. aj § 2 ods. 12
Tr. por., teda že správne jednotlivo, ako aj v súhrne tieto dôkazy vyhodnotil.
Okresný súd sa v odôvodnení svojho uznesenia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli zistené počas priebehu hlavných pojednávaní.
Správne konštatoval v odôvodnení svojho uznesenia prvostupňový súd, že existujú zásadné
pochybnosti o tom, či skutočne došlo k spáchaniu trestnej činnosti obžalovaným tak, ako mu to
kládla za vinu obžaloba. V tomto smere je potrebné poukázať práve na výpoveď svedkyne A. M.,
sestry obžalovaného, ktorá podrobne, najmä na hlavnom pojednávaní vysvetlila, že najväčšiu snahu
o potrestanie obžalovaného mal jeho brat, svedok H. C. a práve pod vplyvom tohto svedka bola aj
matka obžalovaného poškodená D. C.. Aj krajský súd v tomto smere dáva za pravdu prvostupňovému
súdu a pre takýto záver svedčí aj skutočnosť, že tak svedkyňa D. C., ako aj svedok H. C. na hlavnom
pojednávaní odmietli vypovedať, neboli ochotní do očí obžalovanému uviesť skutočnosti, ktoré uvádzali
v prípravnom konaní.
Správne konštatoval v odôvodnení napadnutého uznesenia aj tú skutočnosť, že ani ďalší svedkovia
vypočutívoveci,ktoríbolinestranní,nevypovedaliotakýchskutočnostiach,oakýchhovorilapoškodená,
resp. svedok H. C.. Ani jeden z týchto svedkov neuviedol, že by počul z bytu obžalovaného, resp.
poškodenej vo večerných hodinách hlasnú hudbu, že by bolo počuť nejaký veľký krik, ale skôr uvádzali,
že tieto skutočnosti neboli preukazované.
Zo znaleckých posudkov znalcov, ktorí vo veci vypracovali znalecké posudky na obžalovaného a resp. aj
na poškodenú, nevyplývali také skutočnosti, ktoré by jednoznačne svedčili o tom, že k žalovanej trestnej
činnosti došlo.
Za týchto okolností sa nemožno potom stotožniť s dôvodmi sťažnosti, ktoré uviedla voči napadnutému
uzneseniu prokurátorka okresnej prokuratúry, keď je nepochybné, že na hlavnom pojednávaní ani
svedok C. ani poškodená D. C. nevypovedali a nepotvrdili údaje, ktoré uvádzali v prípravnom konaní,
samotné závery znaleckých posudkov na obžalovaného sú len závery znalcov, ktoré nehodnotia
skutkový dej, ale len osobu obžalovaného a za takýchto okolností potom aj krajský súd dospel
k jednoznačnému záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by sa obžalovaný
dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. tak,
ako mu to kládla za vinu obžaloba, ale aj krajský súd dáva za pravdu záverom prvostupňového súdu, že
toto konanie, ktorého sa obžalovaný voči poškodenej dopustil, by mohlo byť posúdené ako priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 172/1990 Zb. o priestupkoch
a preto potom postup okresného súdu, ak takúto trestnú vec obžalovaného A. B. C. postupom podľa
§ 280 ods. 2 Tr. por. postúpil Okresnému súdu Rimavská Sobota na prejednanie ako priestupok, bol
správny.
Keďže krajský súd sa s dôvodmi sťažnosti okresnej prokuratúry nestotožnil, ale stotožnil sa s tým, ako
všetky dôkazy vo veci vyhodnotil prvostupňový súd, musel potom sťažnosť okresnej prokurátorky ako
nedôvodnú zamietnuť postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.