Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200449
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200449.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., V právnej veci žalobcu: RGR Slovakia s.r.o.,
IČO: 47 601 540, so sídlom v Košiciach, Maurerova 20, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
Mgr. Tomáš Herman, advokát so sídlom v Košiciach, Bočná 10, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. 100780643/2020 zo dňa 17.04.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo
100780643/2020 zo dňa 17.04.2020 a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves rozhodnutím číslo: 102918938/2019 zo dňa
17.12.2019 (ďalej aj ako "správca dane" a "rozhodnutie správcu dane") podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona

č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom
znení (ďalej aj "daňový poriadok") vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 10.357,83 eur na dani z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2018 konštatujúc, porušenie ustanovenia
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj
„zákon o DPH“).

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100780643/2020 z 17.04.2020 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2018, ktorá bola ukončená dňa 07.10.2019 doručením protokolu z daňovej kontroly
nazistenieoprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtualebojehočastič.102278997/2019zo
dňa 02.10.2019, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102289663/2019

zo dňa 03.10.2019. Daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote určenej správcom
dane vyjadril dňa 28.10.2019. Správca dane námietky daňového subjektu uvedené vo vyjadrení k
zisteniam uvedeným v protokole prerokoval s daňovým subjektom na ústnom pojednávaní, ktoré sa
uskutočnilo dňa 12.12.2019, o čom spísal zápisnicu č. 102840098/2019, ktorá bola zároveň poslednouzápisnicou o ústnom pojednávaní a následne vydal rozhodnutie č. 102918938/2019 zo dňa 17.12.2019,
ktorým určil rozdiel v sume 10 357,83 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2018, na základe dokladov – faktúr číslo 201811053, 201811054, 201811071,. 201811072,

201811073, 201811074, 201811075, 201811131, 201811161, 201811192, 201811224, 201811231,
201811262,201811272, 201811281,201811292, ktoré boli vyhotovené daňovým subjektom URUMBU
s.r.o., IČ050516302, DIČ2120371286, IČ DPH SK2120371286, Južná trieda 82, 040 01 Košice.
4. Ohľadom deklarovaného dodávateľa správca dane zistil najmä, že deklarovaný dodávateľ na adrese
sídla sa nenachádza, nemá tam označenie ani poštovú schránku. Daňový subjekt URUMBU s.r.o. počas

daňovej kontroly nepreukázal dodanie tovaru a daňový subjekt RGR Slovakia s.r.o. nepredložil žiaden
dôkaz, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach bol skutočne dodaný spoločnosťou URUMBU
s.r.o. Listiny (dopyt), ktoré boli predložené vo vyjadrení sa k Protokolu z daňovej kontroly evidenčné
číslo 102278997/2019 vo vyrubovacom konaní nie sú dôkazom o tom, že tovar bol skutočne dodaný
spoločnosťou URUMBU s.r.o. Správcom dane bolo počas daňovej kontroly preukázané, že zdaniteľné
obchody sa reálne neuskutočnili. Dodávateľ URUMBU s.r.o. ani jeho subdodávatelia nedodali tovar

daňovému subjektu RGR Slovakia s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období november 2018.

5. Splnomocnený zástupca žalobcu, pán A. A., uviedol, že tovar bol predaný zákazníkom,
elektroinštalačný materiál bol predaný spoločnosti KONEX- elektro, s.r.o, skladový regál CURES - A. B.,
krabičky DTD - Willcom, s.r.o., BBF TECH, a.s., Energocomp, s.r.o. A. A. chodil pre tovar do skladu na

Textilnej ulici, tam tovar nakladal. Preprava išla na náklady daňového subjektu a tovar bol dodaný priamo
zákazníkom. Pri nakládke tovaru bol p. A. B. za spoločnosť URUMBU s.r.o. Telefonicky si dohadoval
prevzatie a naloženie tovaru s pánom B.. Pána B. poznal splnomocnený zástupca osobne, priniesol mu
písomnýzoznamtovaru,ktorýpotreboval,miesto,kdedošlokodovzdaniuzoznamutovarusinepamätal.
Následne sa ústne dohodli, že spoločnosť URUMBU s.r.o. dodá tovar uvedený na zozname a keď bol

tovar pripravený, pán B. splnomocnenému zástupcovi zavolal a ten si tovar išiel prevziať, pri preberaní
tovaru mu pán B. dal rovno aj faktúru. Faktúry boli uhradené v hotovosti, buď to bolo u daňového subjektu
alebo na Textilnej ulici, nepamätá si, kde presne, lebo to bolo viackrát.

6. Konateľ spoločnosti URUMBU s.r.o. pán C. D., oznámil správcovi dane, že za spoločnosť URUMBU

s.r.o. koná v predmetnej veci p. A. B., plná moc je súčasťou administratívneho spisu. A. B. uviedol, že
bývaléhokonateľaspoločnostiURUMBUs.r.o,nepozná,súčasnéhopoznáviacnež20rokovavzhľadom
na to, že má zdravotné problémy, má operované kolená, na základe udelenej plnej moci ho zastupuje,
s tým, že je stále práceneschopný.

7. Správca dane zistil, že spoločnosť URUMBU s.r.o. nemá, ani nemala zamestnancov. Veci rieši v
subdodávke. Spoločnosť URUMBU s.r.o. nadobudla tovar od spoločnosti BASS s.r.o, Uherová 3, Košice
a táto spoločnosť nakupovala tovar od spoločnosti TEPAL-CAR-GO, z Rumunska. Tovar prišiel priamo
z Rumunska pre spoločnosť BASS s.r.o, do skladových priestorov umiestnených na ulici Textilnej 4,
následne si preňho prišiel pán A., dodacie listy neexistujú a písomná objednávka nebola žiadna.

8. Správca dane konštatoval, že na základe predložených dokladov a vykonaného dokazovania sa
nepreukázalo, že tovar, ktorý mal byť dodaný spoločnosťou URUMBU s.r.o., bol v skutočnosti dodaný
touto spoločnosťou. Subdodávateľ BASS, s.r.o. dodal daňovému subjektu URUMBU s.r.o. služby na
základe mandátnej zmluvy a nie tovar. Tovar bol dodaný spoločnosťou Building Home s.r.o Movzesova

1026/46, Košice. Správca dane zároveň konštatoval, že bolo preukázané, že spoločnosť BASS, s.r.o.
dodala spoločnosti URUMBU s.r.o. službu a spoločnosť Building Home s.r.o. dodala tovar uvedený na
faktúrach.

9. Správca dane zároveň konštatoval, že spoločnosť Building Home s.r.o., Moyzesova 1026/46, Košice,

a spoločnosť BASS, s.r.o., Uherova 3, Košice, vystavili faktúry pre spoločnosť URUMBU s.r.o. a tá
následne pre kontrolovaný daňový subjekt RGR Slovakia s.r.o.

II.

Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba10. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 100780643/2020 z 17.04.2020 správnu žalobu podľa
§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“).
Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie

konanie. V správnej žalobe najmä uviedol, že:
- správca dane nepoprel reálne dodanie tovaru
- v zmysle judikatúry Súdneho dvora je potrebné rozlišovať, či platiteľ dane nesplnil niektorú z
hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH alebo či správca dane platiteľovi
preukázal, že ním prijaté plnenie bolo súčasťou podvodu v oblasti DPH, o ktorom platiteľ dane vedel

alebo mohol vedieť, resp. či podvod v oblasti DPH spáchal sám kontrolovaný platiteľ dane. Ak nie je
spochybnené uskutočnenie zdaniteľného plnenia a právo v zmysle vyššie uvedeného na odpočítanie
dane vzniklo (hmotnoprávne a formálne podmienky), pričom prijaté plnenie bolo platiteľom dane použité
na činnosti, ktoré podliehajú zdaneniu, potom nepriznanie odpočítania dane je možné len na základe
judikatúry súdneho dvora (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 1Sžf/52/2016). V prípade, že správca
dane platiteľovi dane, ktorý zdaniteľné plnenie prijal a použil na činnosti, ktoré podliehajú zdaneniu,

objektívnymi dôkazmi preukáže, že tento platiteľ dane nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
alebo ktoré príjme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH, až potom s odkazom
na konkrétnu judikatúru súdneho dvora môže správca dane neuznať právo na odpočítanie dane. Ak
napríklad podvod v oblasti DPH spácha dodávateľ kontrolovaného platiteľa dane, pričom sa preukáže,

že kontrolovaný platiteľ dane o tom mohol vedieť, nie je možné tvrdiť, že došlo k porušeniu konkrétneho
ustanovenia zákona o DPH (v prípade žalobcu § 49, § 51 zákona o DPH), keďže zákon o DPH o takomto
dôvode neuznania práva na odpočítanie dane nepojednáva.
- ak teda nedošlo zo strany žalobcu k porušeniu § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH, nemožno
v protokoloch, ani v rozhodnutiach uvádzať, že žalobca tieto ustanovenia porušil. Uvedené žalobca

namietal aj vo svojom odvolaní, s čím sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom
nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie je teda nezákonné a nepreskúmateľné.

- preverovanie obchodných partnerov však nie je povinnosťou daňového subjektu v zmysle čl. 273
smernice, ako aj v zmysle ustálenej judikatúry, viď. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 1/2011, podľa

ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých,
resp. akýchkoľvek skutočností, teda aj tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt,
alebo rozsudok Súdneho dvora (SD) v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum
Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde SD vyslovil, že nárok na odpočet DPH nemôže byť
dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená

daňovým podvodom, o ktorom platiteľ dane nevie, alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť
posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi
alebo nasledovnými udalosťami. Žalobca upriamuje pozornosť na to, že tento „dôkaz" (týkajúci sa spol.
URUMBU s.r.o.), ktorý žalovaný vyhodnotil ako kľúčový pre vyslovenie záveru o tom, že nevznikla
daňová povinnosť, bol získaný za dôkaznej núdze, čo bolo dôsledkom najmä toho, že Daňový úrad

Košice v priebehu daňovej kontroly neinformoval žalobcu o priebehu dokazovania v rámci daňovej
kontroly tak, ako to ukladá § 45 Daňového poriadku, čo patrí medzi elementárne práva daňového
subjektu, a tak sa žalobca o pochybnostiach správcu dane v priebehu kontroly objektívne nemohol
dozvedieť. Upretie uvedeného práva malo za následok, že žalobca nemohol zaobstarať dôkazy a
reagovať tak na pochybnosti Daňového úradu Košice. Ani s uvedenými námietkami sa žalovaný v

napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.

B. Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť a po rekapitulácii už vyššie uvedených zistení

správcu dane najmä uviedol, že:

- k dôvodu týkajúcemu sa najmä rozloženia dôkazného bremena s odvolaním sa na citácie viacerých
rozsudky Európskeho súdneho dvora a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, táto judikatúra
a citované rozsudky sa vzťahujú najmä na prípady, keď sa posudzuje podvodné konanie u obchodných

partnerov žalobcu, o ktorom mohol žalobca vedieť. Uvedené námietky nekorešpondujú s dôvodmi
a závermi uvedenými v rozhodnutí o neuznaní práva na odpočítanie dane, pretože z vykonaného
dokazovania správcu dane vyplýva, že kontrolou bola popretá reálnosť dodania tovarov žalobcovi od
jeho priameho deklarovaného dodávateľa. Z toho dôvodu sa správca dane ani nezaoberal účasťoužalobcu na podvode, resp. neskúmal, či žalobca mohol vedieť o podvodnom konaní jeho dodávateľa,
resp. o zneužití práva v danom reťazci, keďže reálne dodanie tovarov dodávateľom uvedeným
na faktúrach nebolo preukázané. Správca dane uplatnené odpočítanie dane neuznal z dôvodu

nepreukázania splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods.
2 zákona 222/2004 Z.z., v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona 222/2004 Z.z.

- od okamihu, kedy správca dane vyjadril pochybnosť o deklarovaných skutočnostiach bolo, v zmysle
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej, ktorá sa prakticky realizuje

presúvaním dôkazného bremena medzi žalobcom a správcom dane, povinnosťou žalobcu preukazovať
dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní a v dokladoch predložených správcovi dane, pričom mal
dostatočný priestor na preukázanie svojich tvrdení. V danom prípade žalobca svoje právo nevyužil, lebo
správcovidanenepredložiltakédôkazy,ktorýmibypreukázalsvojetvrdeniaoskutočnostiachuvedených
na preverovaných faktúrach od dodávateľskej spoločnosti URUMBU s.r.o.

- obe dodávateľské spoločnosti BASS, s.r.o., aj Building Home, s.r.o. sú virtuálne spoločnosti, ktoré
nezamestnávajú žiadnych zamestnancov.

12. Vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 07.02.2021. Žalobca k tomuto
replikou nezaujal žiadne stanovisko.

C. Konanie pred správnym súdom

13. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc
správnychsúdov(t.j.ajvaktuálnesúdenejveci).PrejednávanávecbolapôvodnepredloženáKrajskému
súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/98/2020. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci
príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 2S a je vedená pod

sp. zn. KE-8S/98/2020.

14. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nariadil pojednávanie na deň
26.11.2024, na ktorom rozhodol bez prítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil a bez
prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

15. Podľa § 19 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom

dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 35.

16. Podľa § 24 ods.2,3 a 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,

zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim. 36.17. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

18.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

19. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

20. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

21. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla
uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol

alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou: - musí
disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice
2006/112 (formálna podmienka) a - materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom
plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky
existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom

použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

22. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna
právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a. dňom vzniku daňovej
povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň

dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo
dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje
musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa
dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).

23. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový

subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte
správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný
nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno

uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva
iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018,

bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti,
ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od
faktického a dôkazného stavu konania.24.Zobsahurozhodnutídaňovýchorgánovnevyplynulo,žebytietospochybňovaliexistenciusamotného
plnenia. Svoje rozhodnutia založili na tom závere, že predmetné služby neboli dodané dodávateľom
uvedeným na faktúre, t.j. práve spoločnosťou URUMBU, s.r.o. v subdodávke spoločnosťou BASS, s.r.o.

25. Vyššie uvedený záver daňové orgány založili na týchto zisteniach:
I. Deklarovaný dodávateľ
- na adrese sídla sa nenachádza, nemá tam označenie ani poštovú schránku;
- daňový subjekt URUMBU s.r.o. počas daňovej kontroly nepreukázal dodanie tovaru a daňový subjekt

RGR Slovakia s.r.o. nepredložil žiaden dôkaz, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach bol
skutočne dodaný spoločnosťou URUMBU s.r.o. Listiny (dopyt), ktoré boli predložené vo vyjadrení sa k
Protokolu z daňovej kontroly evidenčné číslo 102278997/2019 vo vyrubovacom konaní nie sú dôkazom
o tom, že tovar bol skutočne dodaný spoločnosťou URUMBU s.r.o.
- Správcom dane bolo počas daňovej kontroly preukázané, že zdaniteľné obchody sa reálne
neuskutočnili. Dodávateľ URUMBU s.r.o. ani jeho subdodávatelia nedodali tovar daňovému subjektu

RGR Slovakia s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období november 2018.
- Konateľ spoločnosti URUMBU s.r.o. pán C. D., oznámil správcovi dane, že za spoločnosť URUMBU
s.r.o. koná v predmetnej veci p. A. B., plná moc je súčasťou administratívneho spisu.
- A. B. uviedol, že bývalého konateľa spoločnosti URUMBU s.r.o, nepozná, súčasného pozná viac než
20 rokov a vzhľadom na to, že ma zdravotné problémy má operované kolená, na základe udelenej plnej

moci ho zastupuje, s tým, že je stále práceneschopný.
- Spoločnosť URUMBU s.r.o. nemá ani nemala zamestnancov. Veci rieši v subdodávke. Spoločnosť
RGR, s.r.o pozná, obchodoval s touto spoločnosťou asi od septembra 2018 do marca 2019. Konateľku
nepozná, pozná splnomocneného zástupcu pána A. A.. Spoločnosť URUMBU s.r.o. nadobudla tovar od
spoločnosti BASS s.r.o, Uherová 3, Košice a táto spoločnosť nakupovala tovar od spoločnosti TEPAL-

CAR-GO, z Rumunska. Tovar prišiel priamo z Rumunska pre spoločnosť BASS s.r.o, do skladových
priestorov umiestnených na ulici Textilnej 4, následne si preňho prišiel pán A. , dodacie listy neexistujú
a písomná objednávka nebola žiadna.
- Na základe predložených dokladov a vykonaného dokazovania sa nepreukázalo, že tovar, ktorý mal
byť dodaný spoločnosťou URUMBU s.r.o., bol v skutočnosti dodaný touto spoločnosťou.

II. Subdodávateľ
- BASS, s.r.o. dodal daňovému subjektu URUMBU s.r.o. služby na základe mandátnej zmluvy a nie tovar.
- na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorou správca dane žiadal o
preverenie osoby pána E. F. E., bytom: G.. A. A. H. XX/X, Mun. I. C. D. XXXXXX, Rumunsko - konateľa

spoločnosti BASS s.r.o.. Z uvedenej odpovede vyplýva, že konateľ spoločnosti BASS s.r.o. citujem:
„nepoveril nikoho jednať v jeho mene“
- tovar bol dodaný spoločnosťou Building Home s.r.o Movzesova 1026/46, Košice.
-správcomdanebolopreukázané,žespoločnosťBASS,s.r.o.dodalaspoločnostiURUMBUs.r.o.službu
a spoločnosť Building Home s.r.o. dodala tovar uvedený na faktúrach.

III. Spoločnosť Building Home s.r.o., Moyzesova 1026/46, Košice, a spoločnosť BASS, s.r.o., Uherova 3,
Košice, vystavili faktúry pre spoločnosť URUMBU s.r.o. a tá následne pre kontrolovaný daňový subjekt
RGR Slovakia s.r.o.
- správcom dane bolo preukázané, že tovar bol dodaný spoločnosťou Building Home s.r.o., ktorá za

zdaňovacie obdobie 11/2018 nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty a nepriznala daň
z dodaných tovarov v zmysle § 19 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov. Podľa žalovaného, ak žalobca tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované
preverovanými faktúrami skutočne dodala spoločnosť URUMBU s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje
tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi.

26. V súvislosti so závermi daňových orgánov správny súd zdôrazňuje, že dodanie tovaru dodávateľom
uvedeným na faktúre hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepredstavuje.
Rovnaký právny záver prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku, sp. zn.
4Sfk/52/2021, zo dňa 15. novembra 2022, v ktorom sa vyjadril k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Vikingo, C-610/19, zo dňa 3. septembra 2020 nasledovne: „z rozhodnutia teda nevyplýva,

že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby
musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová
povinnosť. ...Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnychpožiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené
alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.“

27. Daňové orgány opakovane konštatovali, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko
nepreukázal (na niektorých miestach konštatoval, že jeho dodávateľ nepreukázal) dodanie tovaru
dodávateľom uvedeným na faktúre. Ako však vyplýva z vyššie uvedených bodov odôvodnenia tohto
rozsudku, hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom
uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. Je preto možné

konštatovať, že daňové orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci pri vyhodnocovaní
splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.

28. Žalobca ďalej v podstate namietal, že pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej
intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení
odpočtu dane z pridanej hodnoty. Správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach pritom

nenamietali spornosť existencie plnenia, pokiaľ ide o dodanie tovaru. Za sporné označili daňové orgány
osobu dodávateľa. Status dodávateľa však nebol v konaní nijako spochybnený a spochybniť ho nemohli
ani vyššie uvedené zistenia.

29. Značná časť odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ako aj následne žalovaného je venovaná

preukazovaniu vzťahu dodávateľa s jeho subdodávateľom bez toho, aby bola pozornosť venovaná aj
na preukazovanie obchodu medzi dodávateľom a žalobcom. Nejasnosti označené či vzniknuté v tomto
vzťahu nemožno automaticky prenášať aj do obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom.
Je preto pravdou, že správca dane založil formulované pochybnosti na skutočnostiach, jednak ani
netvoriacich obsah dôkazného bremena, ktoré je povinný žalobca v rámci daňovej kontroly znášať, príp.

na skutočnostiach objektívne mimo jeho dosah.

30. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane ohľadne subdodávateľa a jeho vzťahu s dodávateľom
žalobcu správny súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej jednoznačne vyplýva,
že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za

predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden, bod 33).
Hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho
obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu.
Pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca nepredstavujú (bez ďalšieho)
dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane.

Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného
dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie,
nemali materiálnotechnické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými
prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).

31. Súdny dvor EÚ v uznesení vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým
podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo

poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej
povinnostisaviažekdodaniutovarualeboslužby,alebeztoho,abydodávateľbolbližšiekonkretizovaný.
Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila
faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru
nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že

hmotno-právnoupodmienkounauplatnenieprávanaodpočetdanejeto,žetovaraleboslužbymusiabyť
dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť.
Hmotno- právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt
disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy,
že v danom prípade službu, na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane, použil pre potreby

svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by
porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno- právne
podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom.32. Takmer všetky zistenia, na ktorých správca dane založil svoje pochybnosti, sa teda týkajú vzťahu
deklarovaného dodávateľa a subdodávateľa (a ďalších, tomuto vzťahu predchádzajúcich článkov) a

toku finančných prostriedkov medzi týmito spoločnosťami, na ktorých skutočnostiach v zmysle vyššie
uvedených úvah nemožno založiť zamietnutie práva na odpočítanie dane.

33. Pochybnosti správcu o tom, ako mohla subdodávateľská spoločnosť dodať tovar dodávateľskej
spoločnosti bez ďalšieho nepredstavujú dôvodné pochybnosti o dodaní tovaru dodávateľskou

spoločnosťou žalobcovi. Z hľadiska hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane vo vzťahu
k obchodom žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou totiž nie je relevantné, odkiaľ mala táto spoločnosť
tovar, ale či táto spoločnosť tovar reálne (fakticky) dodala žalobcovi.
34. Tiež pokiaľ správca dane v rozhodnutí načrtol alternatívny dodávateľský reťazec Building Home
s.r.o - URUMBU s.r.o. -» RGR Slovakia s.r.o., tak toto zistenie samo osebe nestačí na prijatie záveru,
že právo na odpočítanie dane nemožno priznať (body 45, 47 a 49 uznesenia Vikingo Fővállalkozó).

Rovnako nie je finančná správa oprávnená s negatívnym dôsledkom pre daňový subjekt vyhodnocovať
racionalitu či hospodársku účelnosť zvoleného spôsobu usporiadania si podnikateľských aktivít (body 62
a 63 uznesenia Vikingo Fővállalkozó), ak nejde o zneužitie práva, na prijatie záveru, o ktorom ale Súdny
dvor kladie pomerne vysoké požiadavky (má ísť o „vyslovene umelé konštrukcie zbavené hospodárskej
reality s jediným cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľmi smernice

2006/112“).
35. Finančná správa teda nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií
ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je
optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak
nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt. Napokon, opatrenia

prijaté členskými štátmi v oblasti DPH sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje
právonaodpočítanieDPHatýmneutralituDPH(bod44rozsudkuVikingoFővállalkozó,bod28rozsudku
Kemwater ProChemie).
36. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné
pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné

považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie
materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam
práva na odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena,
ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený.

37. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje,
že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie
dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil
splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho
poskytnutia tovaru či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru) alebo (v prípade,

kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch
medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne
spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie
daňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen,

spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje
takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).
38.Ďalej,pokiaľideovšeobecneformulovanúnámietkuvočipoužitiuinformáciízInformačnéhosystému
Finančnej správy, tak správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane môže použiť

ako dôkaz všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly
o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správca dane

mohol v súlade s daňovým poriadkom obsah týchto dôkazov použiť ako dôkaz v daňovom konaní podľa
§ 3 a § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pričom ani samotný žalobca neuviedol konkrétny dôvod, prečo by
tomu tak nemohlo byť. Preto túto námietku považoval správny súd za právne bezvýznamnú.39. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
opodstatnená pokiaľ ide o závery daňových orgánov vo vzťahu k deklarovaným obchodom žalobcu
so spoločnosťou URUMBU, s.r.o., keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové

rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
40. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane, vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom
správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, postupovať v intenciách vyššie uvedených úvah správneho
súdu a predovšetkým jeho záverov podľa bodu 37 tohto rozsudku.

41. Povinnosťou žalovaného bude postupovať v zmysle právneho názoru súdu uvedeného v písomnom
odôvodnení tohto rozsudku, a zvážiť či rozhodne opätovne o odvolaní, alebo z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia zrušia rozhodnutie správcu dane a vrátia mu vec na nové konanie.
42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym
súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v

tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
43. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty

na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b/ten,ktovkonanívystupovalakoúčastníkkonania,nemalprocesnúsubjektivitu, c/účastníkkonania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.