Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 17P/122/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202079
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224202079.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. C., B.

XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava,
dieťa rodičov: matka - L. L., rodená W., narodená XX.XX.XXXX, trvale byotm L. XXXX/X, XXX XX P. Ú.,
toho času bytom U. X, XXX XX X. - G. a otec - P. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX,
XXX XX P. Ú. o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Maloletý P. C. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Styk otca s maloletým sa neupravuje.

II. Otec je povinný počnúc dňom 01.07.2024 prispievať na výživu maloletého sumou 270,- eur mesačne

a to vždy k rukám matky k 15. dňu v mesiaci vopred.

Zročné výživné v sume 780,- eur za obdobie od 01.07.2024 do 31.12.2024 je otec povinný uhradiť k
rukám matky do troch mesiacov od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 21P/23/2022-288 zo dňa
01.06.2022.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Mestskom súde Bratislava II dňa 01.07.2024, žiadala matka o vydanie
rozhodnutia, ktorým súd zverí maloletého do osobnej starostlivosti matky, otca zaviaže povinnosťou
prispievať na výživu maloletého sumou 350,- eur a styk maloletého s otcom upraví tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 15.00
hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.

2. V priebehu konania rodičia ohľadom starostlivosti o maloletého uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle
ktorej sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým sa neupravuje.3. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Galante zo dňa 15.02.2018
sp.zn. 15P/25/2016 bolo rozvedené manželstvo rodičov, maloletý bol zverený do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa neosvedčila a neskôr bol zverený do starostlivosti matky. V

roku 2022 sa maloletý rozhodol, že chce bývať s otcom a rozsudkom Okresného súdu v Galante
č.k. 21P/23/2022-288 zo dňa 01.06.2022 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca. Dňom
28.07.2024 sa maloletý rozhodol bývať u matky a od tohto dňa je aj presťahovaný a býva v spoločnej
domácnosti matky. V osobnej starostlivosti má aj syna z predchádzajúceho manželstva. Otec maloletého
je starobný dôchodca, pred dvoma rokmi bol jeho príjem - dôchodok okolo 1.000,- eur, žije v rodinnom

dome, ktorého polovicu vlastní matka a druhú polovicu maloletý, na dom má otec náklady do 200,- eur,
nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

4. Otec so schválením rodičovskej dohody súhlasil. Nesúhlasil s matkou navrhovanou výškou výživného.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako i ďalším

obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

6. Matka titulom výsluchu účastníka uviedla, že do júna 2024 platila na maloletého otcovi výživné,
následne bol už maloletý u nej. V júli jej otec nezaplatil žiadne výživné, v auguste jej zaplatil 240,- eur,
potom to už bolo mesačne len 200,- eur, v decembri 2024 jej zatiaľ nezaplatil nič. Na staršieho syna

poberá výživné vo výške 300,- eur mesačne. Jeho otec má pri tom podľa matky nižší príjem, ako otec
maloletého. Z domu, v ktorom býva otec maloletého sa sťahovala lebo bol otec na ňu agresívny, bolo
to krátko po rozvode v roku 2017/2018.

7. Matka býva v prenajatom dva a pol izbovom byte spolu s maloletým a už dospelým synom v

predchádzajúceho manželstva, výška nájmu od januára budúceho roku bude 850,- eur. Pracuje ako
zdravotná sestra, doteraz pracovala v G., od 16.12.2024 ju preložili na W.. Tabuľkový príjem má 1.304,-
eur, plus má príplatky za nočné, víkendy a sviatky. Matka si uplatňuje daňový bonus. Matka má dva
úvery so splátkou 235,67 eur a so splátkou 167,92 eur, ktoré boli čerpané v súvislosti s rekonštrukciou
domu, v ktorom býva otec. Polovica domu je v jej vlastníctve, druhá polovica vo vlastníctve maloletého.

Otec maloletého tam má doživotné užívacie právo. Samotný dom zakúpil otec maloletého, matka ho
zrekonštruovala, on potom daroval polovicu matke a polovicu maloletému s tým, že tam mal doživotné
právo bývania. Rekonštrukcia matku vyšla cez 40.000,- eur. Úver matky vo P. so splátkou XX,XX eur
bol na kúpu auta 6 rokov dozadu. Nebankové pôžičky má obidve splatené.

8. Otec býva v obci P. Ú. v dome, ktorý patrí matke a maloletému, nehnuteľnosť im daroval s tým, že tam
má právo dožitia. Nehnuteľnosť nadobudol pred uzatvorením manželstva s matkou, dôvodom darovania
bolo jeho onkologické ochorenie. Príjem otca pozostáva z dvoch dôchodkov, jeden zo Slovenskej
republiky vo výške 538,10 eur a druhý z Českej republiky vo výške 493,46 eur. Výdavky s bývaním
pozostávajú z plynu vo výške 102 eur mesačne, elektriny vo výške 52 eur mesačne, kanalizácie a

smetí, telefón stojí mesačne okolo 48,- eur. Má zdravotné problémy, má zúžené cievy, s tým súvisiace
výdavky má na lieky, všetky platby hradí z účtu. Z výpisov z účtu súd zistil, že za obdobie od 01.04.2024
do 30.09.2024 otec uhradil 1.687,08 eur na portáloch slúžiacich na zoznamovanie (zistené s otcom
založených výpisov z účtu). Otec poberá rodinné prídavky.

9. Otec titulom výsluchu účastníka konania uviedol, že ak by si súd pozrel na jeho posledný výpis z
účtu, tak sa ocitol v mínuse a v tom mesiaci pritom neposielal žiadne peniaze na zoznamku. Pokiaľ ide
o platenie výživného za obdobie odkedy je maloletý u matky je pravdou, že v júli ho nehradil a potom
dobrovoľne platil 240,- eur v auguste, následne 200,- eur mesačne, s tým, že v decembri 2024 ešte
výživné neplatil. Pokiaľ ide o jeho výdavky na stravu mesačne tie osobitne nesleduje, kupuje si podľa

toho, koľko má peňazí k dispozícii. Na dôchodku je asi 4 roky.

10. Maloletý navštevuje strednú odbornú školu súkromnú, odbor mechanik - elektrotechnik v blízko
bydliska. Matka hradila školský ročný poplatok v sume 100,- eur na začiatku školského roka, hradila tiež
okolo 100,- eur za pomôcky do školy. Maloletý má zdravotné problémy kožného charakteru, ktoré ešte

nemá diagnostikované, je možné že sa jedná o psoriázou, čo rieši šampónmi za 22,- eur a masťou za
12,- eur, vydržia okolo mesiaca, užíva tiež lieky Zodac. Suma za kaderníka mesačne stojí 28,- eur. V
januári má plánovanú návštevu u urológa, k štátnemu sa nedostal, pôjde k súkromnému, kde očakáva
poplatok spolu 30,- eur (15,- eur za založenie karty a 15,- eur za vyšetrenie), 15,- eur stál röntgen zubov.Očakáva tiež výdavky v januári z dôvodu, že maloletý má krivé zuby a chce strojček. Výdavky na stravu
maloletého predstavujú sumu minimálne 200,- eur mesačne. Maloletý nemá teraz žiadne záujmy. Chcel
by chodiť do fitnescentra kvôli nadváhe, momentálne to ale matke nevychádza.

11. Matka sa titulom záverečnej reči vyjadrila, že ňou navrhované výživné je primerané a to aj s ohľadom
na otca, ktoré vyplývajú z jeho výpisov z účtu

12. Kolízny opatrovník navrhol zohľadniť pri určení výživného tak potreby maloletého, ako aj možnosti

a schopnosti otca.

13. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

17.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

20. Podľa § 62 ods. 7 zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

23. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.25. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

26. Je nesporné, Ž. P. C., B.. XX.XX.XXXX je dieťaťom rodičov L. L., H. P. C.. Rodičia nežijú v
spoločnejdomácnosti.MaloletýP.tohočasužijesmatkouod01.07.2024.Ohľadomzvereniamaloletého,
zastupovania a úprave styku sa rodičia dohodli, uzatvorili rodičovskú dohodu.

27. Nakoľko počas konania došlo medzi rodičmi k čiastočnej zhode ohľadom zverenia maloletého do
osobnej starostlivosti matky, zastupovania a spravovania majetku maloletého oboma rodičmi, vrátane
styku s maloletým, ktorý sa neupravuje, súd rozhodol tak, že rodičovskú dohodu schválil.

28. Sporné ostalo určenie výživného, vrátane určenia zročného výživného.

29. Súdy pri určovaní výšky výživného vychádzajú z metódy otvorenej právnej normy, resp. metódy
voľného hodnotenia dôkazov súdom, kedy výšku vyživovacej povinnosti určí súd výlučne s ohľadom
na zákonné kritéria pre jej určenie. Tieto kritéria možno rozdeliť na všeobecné - aplikovateľné pre
všetky prípady vyživovacej povinnosti, zakotvené v § 75 ods. 1 prvej vete zákona o rodine, a sú nimi
odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, osobitné -

aplikovateľné len v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Takýmto osobitným kritériom je
právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.2 zákona o rodine), osobná starostlivosť
rodiča o dieťa a starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú (§ 62 ods. 4 zákona o rodine)
a tiež kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa. zo zákonných kritérií pre jej určenie, ktorými sú najmä
odôvodené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základným kritériom pre určenie výšky výživného sú na strane
oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú
odôvodnené.Pododôvodnenýmipotrebamijenutnéchápaťnielenbežnédennépotreby,ktoréreflektujú
konkrétnu životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne
ichúhradudovoľujúmožnostiaschopnostirodičov.Možnosťuspokojovaniapotriebdieťaťajevšeobecne

závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov. Samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od
konkrétnej posudzovanej situácie, od životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň
povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa.
Odôvodnené potreby dieťaťa, respektíve ich finančnú náročnosť môžeme všeobecne odvodzovať od
veku dieťaťa.

30. Pokiaľ ido o náklady na oprávnené potreby maloletého, tie súd vyčíslil okolo sumy 569,- eur mesačne
(okolo 200,- eur na stravu doma, okolo 10,- eur na školné, okolo 9,- eur na školské pomôcky, 22,- eur na
šampón na psoriázu, 12,- eur na masť na psoriázu, 3,75 eur mesačne na lekára, 283,40 eur pomerné
náklady na bývanie - v domácnosti žijú 3 osoby), pričom toto sú len matkou vyčíslené náklady, kde nie je

zohľadnenáhygienamaloletého,anikúpaoblečeniapremaloletého,resp.voľnočasovéaktivity.Výdavky
na úhradu potrieb maloletého korešpondujú so skutočnosťou, že navštevuje spoplatnenú súkromnú
školu, má zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom.

31. Súd poukazuje na skutočnosť, že pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť

zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a
mimoškolských aktivít , ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne,
avšak nesporne sa náklady maloletého od poslednej úpravy výživného zvýšili, keďže je už takmer 16
ročným stredoškolákom.

32. Pokiaľ ide o možnosti rodičov, matka pracuje ako zdravotná sestra, s tabuľkovým príjmom 1.304,- eur
plus príplatky za nočné, víkendy a sviatky. Z potvrdenia o príjme D. B. X. vyplýva, že matkin priemerný
mesačný príjem za obdobie od 04/2024 do 10/2024 bol 1.127,62 eur. Hradí dva úvery, ktoré si zobrala
na rekonštrukciu domu, v ktorom býva otec, s mesačnými splátkami 235,67 eur a 167,92 eur a úver
vo výške 83,99 eur, ktorý spláca v súvislosti s kúpou motorového vozidla pred 6 rokmi. Matka taktiež

hradí nájomné za dva a pol izbový byt, v ktorom býva s maloletým a svojím synom z predchádzajúceho
manželstva. Matka poberá daňový bonus.33. Otec je starobný dôchodca, pričom jeho príjem pozostáva z dvoch dôchodkov, jeden zo Slovenskej
republiky vo výške 538,10 eur a druhý z Českej republiky vo výške 493,46 eur. Výdavky s bývaním
pozostávajú z plynu (102 eur mesačne), elektriny (52 eur mesačne), kanalizácie a smetí, telefón stojí

mesačne okolo 48,- eur. Zároveň má výdavky na stravu (bližšie ich otec nevyčíslil) a tiež má náklady na
lieky súvisiace so zdravotným stavom. Otec zároveň stále poberá rodinné prídavky.

34. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že na strane otca je väčší priestor na určenie
vyššieho výživného. Osobitne pritom zohľadnil, že otec býva v dome, ktorý je vo vlastníctve matky

a maloletého, teda aj jeho výdavky na bývanie sú týmto znížené, pričom matka s maloletým bývajú
v prenajatom byte (a to napriek tomu, že sú vlastníkmi domu, v ktorom býva otec), za ktorý matka
hradí 850,- eur mesačne, čo navyšuje výdavky matky a taktiež výdavky na krytie oprávnených potrieb
maloletého súvisiace s bývaním.

35. Súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov otca súd nezobral do úvahy výdavky, ktoré nebolo nevyhnutné
vynaložiť a to napríklad sumu okolo 281,- mesačne za internetové služby súvisiace so zoznamovaním (aj
keď je pravdou, že otec túto sumu od októbra 2024 už tieto prostriedky nemíňa). Súd taktiež zdôrazňuje,
že otec naďalej poberá rodinné prídavky, aj keď maloletý už od júla 2024 býva s matkou, čo zohľadnil
aj pri určovaní zročného výživného.

36. Pri takýchto pomeroch na strane zúčastnených osôb je podľa § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 zákona o rodine
primerané, aby otec uhrádzal výživné na maloletého od 01.07.2024, odkedy sa už maloletý nenachádza
v sume 270,- eur mesačne, čo predstavuje necelých 27 % zo súhrnného príjmu otca.

37. Súd ďalej uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 01.07.2024
do 31.12.2024 v sume 780,- eur, po odpočítaní už zaplateného výživného, ktoré uhradil v mesiaci
august 2024 v sume 240,- eur, v mesiaci september až november v sume 200,- eur mesačne. Otec v
súhrne zaplatil na výživnom v súhrne 840 eur, zaplatiť mal spolu 1620 eur (270 eur krát 6 mesiacov).
Rozdiel vo výške 780 eur tak predstavuje sumu zročného výživného, ktorú súd uložil otcovi lehote 3

mesiacov, zohľadňujúc tým, že sa jedná o starobného dôchodcu so zhoršeným zdravotným stavom
a stým súvisiacimi zvýšenými nákladmi na lieky (hoci tieto otec osobitne konkrétne nevyčíslil, táto
skutočnosť nepriamo vyplýva z lekárskych správ založených otcom na č. l. 41 až 45 v spise).

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti výroku I. rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením § 355 ods. 1
Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku rodičia
nie sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.

Proti výroku II., III. a IV. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Matka a kolízny opatrovník, ktorí sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku
písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôže odvolať.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.