Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 9, 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7Csp/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619201711
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6619201711.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: DPS financial

consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zast.
advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava proti žalovanej G. A.T., A.. XX.
XX. XXXX, S. W. J. Y.. X.. F. XXXX/X, XXX XX D., štátna občianka SR, o zaplatenie 39 770,07 € s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.04.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy vo výške 39.770,07 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o
OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU ( ďalej len „ Zmluva o úvere“ ). Na základe uzavretej zmluvy
poskytol žalobca žalovanej spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 42.120,-Eur, pričom
sa žalovaná zaviazala vrátiť úver, zaplatiť úroky a poplatky.

2. Okresný súd Lučenec vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom sp.zn. 7Csp/38/2019 - 167 dňa
17.07.2020, v ktorom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 12.590,05 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 3% p.a zo sumy 7742,39 Eur od 30.03.2019 do zaplatenia, to všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 47,66%.
V dôsledku odvolania sa žalobcu, druhoinštančný súd uznesením sp.zn. 13CoCsp/49/2020 - 311 zo dňa

15.12.2021 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie keď mal za to, že súd I.
inštancie opomenul zohľadniť, že veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva, o čom mal súd I. inštancie
z vykonaného dokazovania vedomosť, keďže priznal žalobcovi ako súčasť priznanej sumy aj náklady
súvisiace s dražobným konaním. V nadväznosti na to odvolací súd uviedol, že v danom prípade ide o
spotrebiteľskýspor,kdeplatívovzťahukdokazovaniutzv.vyšetrovacíprincíp,čoznamená,žesúdmôže
vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci ( § 295 CSP ),
a preto súd I. inštancie mohol skúmať platnosť úkonov žalobcu súvisiacich s predčasným zosplatnením

úveru, aj keď žalovaná neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru nenamietala, a zároveň sa má
vzhľadom na to, že preukázane došlo k realizáciu záložného práva zaoberať aj tým, v akom rozsahu
došlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu z výťažku dražby, ktorej náklady vo výške 1584,30 Eur zahrnul
do celkovo žalobcovi priznanej sumy, avšak v akom rozsahu výťažok z dražby ovplyvnil výšku žalobcovipriznanej sumy neskúmal a pri rozhodnutí nezohľadnil. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd
rozhodnutie súdu I. inštancie za predčasné, vychádzajúce z neúplného zisteného stavu a konanie mu
predchádzajúce preto trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia.

3.Vpriebehuodvolaciehokonania,návrhomnapripusteniezmenynastranežalobcuzodňa06.07.2021,
žalobca navrhol pripustenie zmeny na strane žalobcu na tom skutkovom základe, že žalobca -
spoločnosť OTP banka Slovensko, a.s. ako postupca, uzavrel dňa 23.06.2021 so spoločnosťou DPS
financial consulting, s.r.o. ako postupníkom, Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k

postúpeniu žalovanej pohľadávky na nového veriteľa.
KrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímsp.zn.13CoCsp/49/2020-301dňa29.09.2021vyhovelnávrhu
pôvodného žalobcu a zmenu na strane žalobcu pripustil tak, aby do konania namiesto žalobcu OTP
banka Slovensko a.s. vstúpila spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o., nakoľko boli podľa Krajského
súdu v Banskej Bystrici splnené všetky obligatórne podmienky vyžadované ustanovením § 80 ods. 2
CSP pre takéto procesné rozhodnutie, a to jednak preukázanie, že po začatí konania došlo k prevodu

práva o ktorom sa koná a súčasne ten, kto mal vstúpiť do konania namiesto pôvodného žalobcu so
vstupom do konania súhlasil.

4. Po zrušení rozsudku I. inštančného súdu, súd vo veci vytýčil pojednávanie na 11.07.2022, ktorého
sa žalovaná nezúčastnila, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnila s tým, že súhlasila

s prejednaním veci v neprítomnosti.
Prítomný právny zástupca žalobcu na vytýčenom pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie, a to
vyžiadať z OTP banky výpis z interného bankového systému, s ktorými splátkami bola žalovaná v
omeškaní pred zosplatnením úveru a pre ktorú konkrétnu splátku pristúpil pôvodný veriteľ k zosplatneniu
úveru, nakoľko mal za to, že súd vo svojom prvom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil, ktorá splátka

zosplatnenie vyvolala. Touto splátkou nebola podľa právneho zástupcu žalobcu splátka 02/2016 ako
uviedol súd v rámci svojho prvého rozhodnutia, ale splátka 03/2016, a teda si súd nesprávne vyvodil,
ktorá splátka zosplatnenie vyvolala, čo malo význam pre posúdenie účinnosti zosplatnenia.
Nakoľko súd považoval za kľúčové posúdenie účinnosti zosplatnenia aj vzhľadom na skutočnosť, že v
prejednávanom spotrebiteľskom spore došlo v priebehu konania k postúpeniu pohľadávky z bankového

subjektu na nebankový subjekt a povinnosťou súdu je okrem iného aj posúdiť, či boli splnené podmienky
pre postúpenie pohľadávky v zmysle zákona č. 92 ods. 8 o bankách, a teda či žalobca má aktívnu
legitimáciu v konaní, pristúpil k doplneniu dokazovania a vyzval OTP banku dňa 11.07.2022 na doloženie
výpisu z interného bankového systému ohľadne všetkých vykonaných úhrad zo strany žalovanej pred
zosplatnením úveru, ako aj na oznámenie, pre ktorú konkrétnu splátku pristúpila banka ako pôvodný

veriteľ k mimoriadnej splatnosti úveru.
Na základe výzvy súdu ČSOB banka ako právny nástupca OTP banky, a.s. k žiadosti súdu uviedla, že
k zosplatneniu úveru veriteľ pristúpil pre splátku so splatnosťou 13.03.2016 a zároveň súdu doručil aj
výpisy z bankového systému ohľadne všetkých vykonaných úhrad žalovanej pred zosplatnením úveru.

5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.12.2022, právny zástupca žalobcu navrhol prerušiť
konanie vedené na okresnom súde, pod sp.zn. 7Csp/38/2019 o zaplatenie 39.770,07 Eur z dôvodu,
že dňa 03.10.2022 sa uskutočnila dobrovoľná dražba nehnuteľnosti pôvodne vo výlučnom vlastníctve
žalovanej, ktoré tvorili predmet záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku vymáhanú v tomto
konaní, pričom dražbou došlo k speňaženiu predmetu dražby a k úplnému uspokojeniu pohľadávky

vymáhanej v tomto konaní o zaplatenie. Právny zástupca žalobcu v návrhu uviedol, že na Okresnom
súde Lučenec sa pod sp.zn. 13Csp/66/2022 vedie konanie o určenie neplatnosti dražby na základe
žaloby podanej žalovanou zo dňa 03.11.2022, a keďže sa v konaní o určenie neplatnosti dražby rieši
otázka, ktorá má zásadný význam pre posúdenie stavu a rozsahu uspokojenia pohľadávky uplatňovanej
v tomto konaní, je strana žalobcu presvedčená, že je daný dôvod na prerušenie konania.

K návrhu žalobcu na prerušenie konania sa žalovaná vyjadrila písomným podaním, doručeným súdu
dňa 04.01.2023, v ktorom vyjadrila svoj nesúhlas s prerušením konania a opakovane poukázala
na neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve o úvere a nekalé obchodné praktiky žalobcu, ktorý
podľa žalovanej úmyselne formuluje do svojich vadných zmlúv so spotrebiteľmi neprijateľné zmluvné
podmienky v snahe získať pre seba prospech.

6. Uznesením sp.zn. 7Csp/38/2019 - 530 zo dňa 10.01.2023 súd vyhovel návrhu žalobcu a konanie
prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania, vedeného na Okresnom súde Lučenec, pod
sp.zn. 13Csp/66/2022 o určenie neplatnosti dražby, keď dospel k záveru, že prebiehajúce súdne konanieo určenie neplatnosti dražby by malo zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a to
pre posúdenie stavu a rozsahu uspokojenia pohľadávky uplatňovanej v konaní o zaplatenie, nakoľko
zrealizovaním dobrovoľne dražby na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, ktoré tvorili predmet

záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku v tomto konaní a následne aj speňažením predmetu
dražby došlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v tomto konaní o zaplatenie.
Na základe odvolania žalovanej, druhoinštančný súd uznesenia okresného súdu zmenil tak, že návrh
žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Lučenec, pod sp.zn. 13Csp/66/2022 zamietol, keď sa s názorom I. inštančného súdu o potrebe

prerušenia konania nestotožnil. Poukázal na to, že predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy
39.770,07 Eur s príslušenstvom, ako nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou s tým, že dôvodnosť a výška uvedeného nároku bude zrejmá až
potom, čo súd o uvedenom nároku právoplatne rozhodne. Podľa odvolacieho súdu teda predmetom
konania o zaplatenie sumy 39.770,07 Eur nie je vymáhanie pohľadávky, ale posúdenie toho či, a v akej
výške vznikol žalobcovi nárok na jej zaplatenie.

7. Po správoplatnení uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým odvolací súd zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania, okresný súd vytýčil pojednávanie vo veci na 28.06.2023.

8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.06.2023, právny zástupca žalobcu opätovne žiadal

o prerušenie konania a zrušenie termínu pojednávania vytýčeného na 28.06.2023, pričom vo
svojom písomnom podaní uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu bola v celom
rozsahu uspokojená v dobrovoľnej dražbe a vydražiteľ doplatil cenu dosiahnutú vydražením, čím
bola navrhovateľovi dražby ako záložnému veriteľovi poukázaná suma 60.650,96 Eur na úhradu jeho
pohľadávky. Prijatím výťažku z dražby zanikla pohľadávka jej splnením v celom rozsahu, v zmysle

ustanovenia § 559 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20.11.2018, kde najvyšší súd uviedol: „ nezákonný výkon záložného
práva dobrovoľnou dražbou zo strany žalobcu a dosiahnutie výťažku z takto nezákonne uskutočnenej
dobrovoľnej dražby, nemožno v okolnostiach rozhodovaného sporu považovať za splnenie žalobou
uplatnenéhonárokupopodanížalobyžalovanými...“.Žalobcamalzato,ževkonaníoneplatnosťdražby

sa rieši zásadná otázka pre rozhodnutie v sporoch o zaplatenie, keďže otázka, či dražba je platná alebo
neplatná, je kľúčovou pre prijatie záveru, či došlo alebo nedošlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky,
pričom túto otázku nie je oprávnený riešiť súd konajú v spore o zaplatenie. Z tohto dôvodu je žalobca
presvedčený, že aj naďalej trvajú dôvody na obligatórne prerušenie sporu o zaplatenie podľa § 162
ods. 1 písm. a) CSP a konajúci súd je aj bez návrhu povinný prerušiť spor o zaplatenie potom, ako sa

dozvedel o začatí konania o neplatnosť dražby.
Zároveň žalobca uviedol, že po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu
11CoCsp/6/2023-575zodňa30.03.2023,ktorýmodvolacísúdzmeniluzneseniesúduI.inštancietak,že
návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, je žalobca presvedčený, že toto rozhodnutie je arbitrárne,
neodôvodnené a vecne nesprávne, preto proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu podal dňa

23.06.2023 ústavnú sťažnosť, ktorou navrhuje Ústavnému súdu SR, aby toto uznesenie odvolacieho
súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Sťažnosť bola kancelárii Ústavného súdu
SR doručená dňa 23.06.2023 o 19:01hod.. Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva, že žalobca je
presvedčený, že súd I. inštancie správne prerušil spor o zaplatenie do právoplatného skončenia konania
o neplatnosť dražby, čo však odvolací súd nesprávne zmenil, keď uznesenie o prerušení zrušil a návrh

žalobcu na prerušenie konania zamietol. Strana žalobcu je teda presvedčená, že naďalej trvajú dôvody
pre obligatórne prerušenie sporu o zaplatenie do právoplatného skončenia o neplatnosť dražby, avšak
zároveň platí, že konajúci súd nie je oprávnený rozhodnúť ani o podanej sťažnosti žalobcu, o ktorej môže
rozhodnúť výlučne Ústavný súd SR, preto nastali dôvody aj na obligatórne prerušenie sporu o zaplatenie
do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti, teda otázke od ktorej rozhodnutia závisí rozhodnutie

konajúceho súdu v spore o zaplatenie, a ktorú nie je konajúci oprávnený riešiť.

9. Na pojednávaní konanom dňa 28.06.2023 prítomný právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch,
pre ktoré je podľa jeho názoru potrebné prerušiť toto konanie až do právoplatného skončenia konania
o neplatnosť dražby a zároveň sú tu dôvody na prerušenia pre podanú ústavnú sťažnosť, keďže je súd

viazaný aj rozhodnutím ústavného súdu, ktorý v súčasnosti o sťažnosti žalobcu koná, v dôsledku čoho
nie je možné pokračovať v rozhodovaní o merite veci.
Na uvedenom pojednávaní súd na základe predbežného právneho posúdenia žalobcovi uviedol, že je
povinný ex offo skúmať, nielen na námietku žalovanej, či má žalobca vecnú legitimáciu v konaní, a to zdôvodu, že bankový úver bol postúpený na nebankový subjekt, a teda sa súd musí zaoberať prioritne
tým,čipostúpeniepohľadávkyzprávnehopredchodcu-OTPbankynažalobcuboloplatnýmpostúpením
ajvzhľadomnasplneniepodmienokpostúpenia,ktoréurčujeustanovenie§92ods.8Zákonaobankách.

Z tohto dôvodu súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby doplnil svoje skutkové tvrdenia a preukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a zároveň ho poučil o sudcovskej koncentrácii.

10. Právny zástupca žalobcu uviedol, že banka využila svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru pre splátku splatnú zo dňa 13.03.2016, následne výzvou zo dňa 17.05.2016, ktorá bola žalovanej

doručená dňa 20.05.2016 upozornil žalovanú ako dlžníčku na omeškanie a následne vyhlásil úver za
predčasne splatný dňa 26.06.2016, ktoré bolo žalovanej doručené 29.06.2016. Uvedeným má žalobca
za to, že boli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky a je aktívne vecne legitimovaný.
Na základe predbežného právneho posúdenia súd žalobcovi uviedol, že dosiaľ nemá zo strany žalobcu
preukázaniesplneniedruhejpodmienokpodľa§92ods.8Zákonaobankách,kedyuvedenéustanovenie
pre platné postúpenie bankového úveru na nebankový subjekt vyžaduje splnenie dvoch základných

podmienok, a to jednak zosplatnenie úveru, resp. konečnú splatnosť úveru a následne splnenie druhej
podmienky, ktorá doposiaľ nebola žalobcom preukázaná, a to zaslanie kvalifikovanej výzvy žalovanej
pred samotným postúpením.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že list zo dňa 26.06.2016 označený ako: „Vyhlásenie úveru za
predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ je podľa jeho názoru výzvou v

zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže ide o predchádzajúcu výzvu pred postúpením
pohľadávky, ktorá bola žalovanej ako dlžníčke doručená dňa 29.06.2016. Zároveň právny zástupca
žalobcu uviedol, že inou výzvou ako tou, ktorá bola žalovanej zasielaná dňa 26.06.2016 v súčasnosti
nedisponuje a požiadal o odročenie pojednávania za účelom zistenia, či nejaká ďalšia výzva pred
postúpením bola žalovanej zasielaná.

Súd vyhovel žiadosti žalobcu a pojednávanie odročil na 09.08.2023.

11. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 09.08.2023, ktorého sa žalovaná nezúčastnila,
svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní písomne ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v jej
neprítomnosti.

Prítomný právny zástupca žalobcu opätovne zdôraznil, že sú aj naďalej dané dôvody na prerušenie
konania, nakoľko prebieha súdne konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorú nie je súd v tomto konaní
oprávnený riešiť a má význam pre rozhodnutie v danej veci vzhľadom na skutočnosť, že aj priamo
dopadá na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý v súčasnosti vzhľadom na aktuálny stav aktívnu
legitimáciu ani nemôže mať , nakoľko jeho pohľadávka v súčasnosti neexistuje a nebolo rozhodnuté o

tom,čipohľadávkazanikla,resp.nebolorozhodnutéotomvsúvislostiskonanímoneplatnosťdražby,na
základe ktorej došlo k uspokojeniu pohľadávky, teda nebolo rozhodnuté o tom, či dražba je platná, preto
v zmysle ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách naďalej platí, že ku dňu zaplatenia
cenydosiahnutejvydraženímvydražiteľom,zanikáajpohľadávkaveriteľavrozsahuuspokojeniaveriteľa
z výťažku dražby. Neprerušenie konania totiž vedie k potencionálne nespravodlivému rozhodnutiu,

jednak buď v neprospech žalobcu za predpokladu, že dôjde k zamietnutiu žaloby z dôvodu absencie jeho
aktívnej legitimácie, ktorú v súčasnosti nemôže mať, keďže pohľadávka neexistuje, avšak v prípade,
ak sa neskôr ukáže, že dražba, ktorej výťažok smeroval na uspokojenie pohľadávky nie je platná
nastane stav, kedy nie je uspokojená pohľadávka, avšak žalobca už nebude mať možnosť včas pred
uplynutím premlčacej lehoty uplatniť nárok žalobcu na súde, tzn. založí sa nespravodlivý stav smerom

k žalobcovi, preto je potrebné toto konanie do právoplatného rozhodnutia, prinajmenšom o ústavnej
sťažnosti žalobcu prerušiť.

12. K požiadavke súdu na predloženie výzvy pred postúpením pohľadávky žalobca uviedol, že dňa
20.05.2016 bola žalovanej doručená posledná výzva pred zosplatnením, v ktorej právny predchodca

vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok a zároveň ju aj upozornil na možnosť využitia
práva na zosplatnenie úveru, čiže má žalobca za to, že aj táto výzva je výzvou podľa § 92 ods. 8
Zákona o bankách a následne právny predchodca žalobcu opätovne žalovanú vyzval na plnenie aj
dňa 26.06.2016, ktoré je označené ako: „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí
výkonu záložného práva“, preto aj takáto výzva v zmysle rozhodovacej praxe najvyššieho súdu je

výzvou pred postúpením pohľadávky, a teda sú podľa žalobcu splnené podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky z banky na nebankový subjekt. Žalobca poukázal na to, že nie je v súčasnosti rozhodovacia
prax najvyšších súdnych autorít, ktorá by požadovala, aby vo výzve v zmysle ustanovenia § 92 ods.
8 Zákona o bankách malo byť explicitne uvedené, že ide o výzvu podľa ustanovenia § 92 ods. 8Zákona o bankách alebo, že by táto výzva musela obsahovať upozornenie na možnosť postúpenia, resp.
postúpenia z banky za iný subjekt. Z tohto dôvodu je žalobca presvedčený, že výzva jednak obsiahnutá
v liste zo dňa 17.05.2016, ako aj výzva z 26.06.2016, ktorou došlo k zosplatneniu úveru sú výzvami

podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň za takúto výzvu je možné považovať aj samotné podanie
žaloby, ktorá bola žalovanej doručená a ktorú je tiež možné považovať za výzvu podľa ustanovenia §
92 ods. 8 Zákona o bankách.

13. Postúpenie pohľadávky ( cesia ) je všeobecne upravená v ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka

a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa ( postupcu ) vstúpi nový
veriteľ ( postupník ) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza
k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník a nadobúda pohľadávku s
príslušenstvom a právami ňou spojenými.
Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je pre platné postúpenie pohľadávky zároveň
nutné dodržiavať podmienky upravené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z. o bankách. Spôsobilým

predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z o
bankách, môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými ( dospelé splátky ), a to za
predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie banky a musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

14. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že 1. predpokladom platného postúpenia pohľadávky je
splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky.
Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru
môže postúpiť len splátky, ktoré sú už splatnými. Z uvedeného dôvodu súd musel posúdiť, či banka

zosplatnila úver v súlade so zákonom, nakoľko konečná splatnosť úveru do postúpenia pohľadávky
nenastala.
Žalovaná mala uhradiť prvú splátku úveru v zmysle Zmluvy o OPT refinanc úvere zo dňa 14.03.2014 dňa
13.06.2014 vo výške 203,96 Eur a 2. až 321. splátku vo výške 203,94 Eur vždy k 13.dňu v kalendárnom
mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru mala nastať až dňa 13.03.2041.

K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zmluvných a zákonných
podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve, resp. v obchodných
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, a zároveň aj v súlade so zákonnými podmienkami.
Žalobca predložením Zmluvy o úvere ( článku VII bodu 1 písm. a) a bodu 2 písm.e) preukázal, že jeho
právny predchodca ako veriteľ bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keď za podstatné

porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považovalo aj neuhradenie splatných peňažných záväzkov
v termíne splatnosti a následne vyhlásiť úver za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorázovo pred
termínom splatnosti. Z výpisov účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná pred zosplatnením úveru uhrádzala
jednotlivé splátky nepravidelne, a to v nižších sumách, čím sa dostala do omeškania so splácaním úveru.
Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Právny predchodca žalobcu „Poslednou výzvou pred zosplatnením“ zo dňa 17.05.2016 upozornil

žalovanú na omeškanie splátok úveru, ako aj na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný v
zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti právny predchodca
žalobcu pristúpil v zmysle výzvy zo dňa 26.06.2016 ( č.l. spisu 18 ) v 10. deň odo dňa doručenia
výzvy, pričom z pripojenej doručenky vyplýva, že žalovaná si predmetnú výzvu prevzala dňa 29.06.2016,
čo znamená, že mimoriadna splatnosť úveru nastala 09.07.2016 ( 10. deň odo dňa doručenia výzvy

žalovanej).
Napriek tomu, že listina: „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu
záložného práva“ zo dňa 26.06.2016 nešpecifikuje, kvôli ktorej splátke pristúpil právny predchodca
žalobcu k zosplatneniu úveru, pôvodný veriteľ na základe písomnej výzvy súdu vo svojom vyjadrení
doručenom súdu dňa 25.07.2022 ( č.l. spisu 406 ) uvádza, že k zosplatneniu úveru pristúpil pre

omeškanie splátky so splatnosťou z 13.03.2016.
Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že k zosplatneniu úveru došlo postupom súladným s
ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko pokiaľ splátkou, ktorá
vyvolala zosplatnenie bola podľa žalobcu a jeho právneho predchodcu splátka z 13.03.2016, žalovanábola s uvedenou splátkou v omeškaní počas mesiacov 04/2016, 05/2016, 06/2016 a do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky, t.j. do 13.07.2016 veriteľ využil svoje oprávnenie úver zosplatniť
( zosplatnenie nastalo dňa 09.07.2016 ).

16. Následne sa súd zaoberal posúdením 2. podmienky platnosti postúpenia pohľadávky z banky
na nebankový subjekt, najmä s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami
sporu, v súvislosti s potrebou poskytnutia osobitej ochrany spotrebiteľovi v spore s dodávateľom a
zameral pozornosť na vysporiadanie sa s otázkou platnosti postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľskej

zmluvy pri aplikácii osobitnej právnej úpravy, a to zákona č. 483/2001 Zb.z. o bankách.

17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Súd následne skúmal, či aj druhá podmienka postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt v
zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách bola naplnená ( zaslanie predchádzajúcej výzvy

klientovi banky potom, ako je nepretržite dlhšie ako 90 kal. dní v omeškaní ).
Žalobca v konaní uviedol, že za túto výzvu považuje jednak poslednú výzvu pred zosplatnením zo dňa
17.05.2016, ako aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 26.06.2016 a napokon aj samotné
podanie žaloby.
Žalobca, ktorému bola pohľadávka bankou postúpená, je povinný tvrdiť aj preukázať, že pred

postúpením pohľadávky, banka písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku, a napriek tomu
ostal dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní. Pre splnenie tejto podmienky je
nevyhnutné, aby sa uvedená písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka.
Takouto výzvou však nemôže byť výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani samotné
oznámenie o zosplatnení úveru, ale predpokladá sa výlučná a samostatná písomná výzva banky, že je

klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku ( rozhodnutie NS
SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.3.2022 a rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/75/2020 z 27.10.2022 ).
Hoci zákon o bankách nevyžaduje, aby banka presne citovala ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách, ani povinnosť banky žalovaného upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky na iný subjekt,
podľa názoru súdu, je účelom tejto výzvy práve ochrana klienta pred postúpením bankovej pohľadávky

nebankovému subjektu, preto je nevyhnutné, aby bol dlžník na možnosť postúpenia v takejto výzve
upozornený. Ide o minimálnu požiadavku na splnenie účelu uvedeného v ustanovení § 92 ods. 8
Zákona o bankách, pričom táto výzva by mala nasledovať až po zosplatnení predmetného úveru. V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 14CoCsp/12/2023
- 150 zo dňa 31.07.2023, v ktorom súd vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona

o bankách, ako aj teleologického výkladu tohto zákonného ustanovenia sledujúc účel a zmysel tejto
právnej úpravy má za to, že pred samotným postúpením pohľadávky banky na iný subjekt zákonná
úprava vyžaduje osobitnú a samostatnú písomnú výzvu banky, ktorej banka v relevantnej časovej
súvislosti pred samotným uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt, vyzve tohto
klienta na eventuálne zaplatenie a splnenie si zameškaného záväzku voči banke s upozornením, že

v súlade s dikciou ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách pokiaľ aj napriek tejto písomnej výzve
banky zostane naďalej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
i len časti peňažného záväzku voči banke, môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávkuzodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť aj inému subjektu bez súhlasu klienta. Práve
takouto formou je ochrana klientov účinne nielen fiktívne zabezpečená.
Vo vyššie uvedenom rozhodnutí Krajský súd Banská Bystrica poukazuje okrem iného aj na to, že medzi

výzvou, ktorú pre platné a účinné postúpenie pohľadávky nevyhnutne vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8
Zákona o bankách a samotným postúpením pohľadávky banky na iného veriteľa musí byť nevyhnutne aj
časová súvislosť, pričom táto podmienka nie je naplnená, ak od výzvy banky po postúpenie pohľadávky
uplynie značné obdobie.
V súdenom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok dňa

23.06.2021, pričom výzva pred zosplatnením je datovaná k 17.05.2016, vyhlásenie úveru za predčasne
splatný dňa 26.06.2016 a žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 09.04.2019. Pokiaľ banka pristúpi
k postúpeniu svojej pohľadávky po takmer piatich rokoch od zosplatnenia úveru, nemožno považovať
výzvu obsiahnutú v poslednej výzve pred zosplatnením, ani vo vyhlásení úveru za predčasne splatný a
napokon ani podanie žaloby z 09.04.2019, t.j. viac ako 2 roky pred postúpením pohľadávky za výlučnú
a samotnú výzvu v časovej súvislosti so samotným postúpením pohľadávky.

Súd teda uzatvára, že výzva podľa § 53 ods. 9 OZ, ani výzva ktorou došlo k zosplatneniu úveru, či
samotné podanie žaloby, nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách ( obdobne rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18.03.2021, sp.zn. 11CoCsp/3/2021,
rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13.05.2021, sp.zn. 12CoCsp/36/2020 a rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica z 31.07.2023, sp.zn. 14CoCsp/12/2023 - 150 a vyššie uvádzané rozhodnutia NS

SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022 a sp.zn. 4Cdo/75/2020 z 27.10.2022 ).

19. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienky, t.j. doručenie samostatnej výlučnej
výzvy podľa § 92 ods. 8 prvej vety Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky, je nutné samotné
postúpenie pre nesplnenie zákonných podmienok považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, na neplatnosť ktorého je súd povinný ex offo prihliadať, a
to aj bez námietky žalovanej.

20.Súdprávneuzatvára,žezostranyprávnehopredchodcužalobcunebolisplnenézákonnépodmienky
v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a z tohto dôvodu ani následný právny úkon - postúpenie

pohľadávky nie je platným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, v
dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
konaní spôsobenej neplatnosťou postúpenia pohľadávky zamietol.

21. Pre úplnosť súd dodáva, že napriek skutočnosti, že odvolací súd svojim uznesením pripustil zmenu
na strane žalobcu, týmto procesným uznesením nie je splnená podmienka danosti aktívnej legitimácie,
nakoľko v tomto prípade súd len skúma, či nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práva na iného, a či táto skutočnosť nastala po začatí konania. Posúdenie
toho, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne aj došlo, je vyhradené až v rozhodnutí vo veci samej,

a to pri skúmaní vecnej legitimácie účastníka konania ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.02.2008,
sp.zn. 3Cdo/251/2006 ).

22. K návrhu žalobcu na prerušenie konania súd dodáva, že procesná teória rozoznáva tzv. obligatórne
a fakultatívne prerušenie konania. Prerušenie konania prichádza do úvahy, ak počas konania nastane

prekážka postupu konania, ktoré je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. Súd v týchto
prípadoch buď musí konanie prerušiť, resp. v iných prípadoch konanie preruší alebo urobí iné vhodné
opatrenie pre bezprieťahové odstránenie vady konania.
Prerušenie konania upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 162 a nasl.. V § 162 CSP
súuvedené3zákonnédôvodypreobligatórneprerušeniekonanianazákladerozhodnutiasúdu.Vtýchto

prípadoch súd rozhodne o prerušení konania aj bez dispozičného úkonu sporovej strany. Ustanovenie
§ 163 CSP upravuje osobitný dôvod prerušenie konania, keď prerušenie navrhnú zhodne obe sporové
strany a podľa ustanovenia § 164 CSP súd môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne
konanie, v ktorom sa rieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu, teda ide o prejudiciálnu otázku
od ktorej závisí aktuálne konanie o ktorom súd rozhoduje. Ide teda o fakultatívne prerušenie konania a

je na zvážení súdu, či pristúpi k prerušeniu konania alebo vo veci naopak rozhodne.
Súd konštatuje, že nezistil dôvod na obligatórne, ani fakultatívne prerušenie konania. Zo strany
právneho zástupcu žalobcu neboli poskytnuté súdu žiadne nové dôvody na prerušenie konania ako v
čase, kedy prvýkrát požiadal o prerušenie konania, o ktorom súd rozhodol tak, že jeho návrhu vyhovela konanie prerušil. V dôsledku odvolania žalovanej, odvolací súd s rozhodnutím prvoinštančného
súdu nesúhlasil a s argumentáciou súdu I. inštancie o potrebe prerušenia konania do právoplatného
skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp.zn. 13Csp/66/2022 o neplatnosť dražby sa

nestotožnil. Poukázal na to, že dôvodnosť a výška uvedeného nároku bude zrejmá až potom, čo súd
o uvedenom nároku právoplatne rozhodne, pričom predmetom konania nie je vymáhanie pohľadávky,
ako to nesprávne v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol súd I. inštancie, ale posúdenie, či v
akej výške vznikol žalobcovi nárok na jej zaplatenie. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozhodnutie
prvoinštančného súdu tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Lučenec, pod sp. zn. 13Csp/66/2022 zamietol. Súd je viazaný právnym
názorom vysloveným odvolacím súdom, preto z totožného dôvodu opätovne nepristúpil k prerušeniu
konania, pokračoval v konaní a vo veci rozhodol.
Zároveň súd konštatuje, že ani podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný účinok, v dôsledku čoho by
súd musel konanie prerušiť a počkať do rozhodnutia ústavného súdu o podanej sťažnosti, obzvlášť ak po
predbežnom právnom posúdení súd niekoľkokrát žalobcu upozornil, že nemá v konaní preukázanú jeho

aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu postúpenia bankového úveru na nebankový subjekt a nesplnenia
podmienok stanovených podľa § 92 ods. 8 o bankách.
Súd právne uzatvára, že pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie
pohľadávky, a teda neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním svojej aktívnej vecnej
legitimácievtomtokonaní,niejeaktívnelegitimovanýaninapodávanienávrhovnaprerušeniekonaniaa

nemôže byť daný dôvod ani na obligatórne prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu, nakoľko
nedostatokaktívnejlegitimáciebránisúduvkonaníďalejpokračovať.Lenvprípadepreukázaniaaktívnej
legitimácie žalobcu, by súd zvažoval prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu, nakoľko toto
rozhodnutie by malo zásadný význam pre ďalší postup v konaní a postavenie žalobcu by mohlo
ovplyvniť.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Žalovaná mala v konaní plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a patrilo by

mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, no nakoľko si žalovaná v konaní žiadne trovy
neuplatnila, ani jej zo spisu nijaké nevyplývajú ( žalovaná nebola zastúpená právnym zástupcom,
nezúčastňovala sa na pojednávaní ), súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia

na Okresný súd v Lučenci.

Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.