Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 1, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Er/8/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309200227
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4309200227.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., X.XX.XXXX, C. X, D., vedenej u súdneho
exekútora , so sídlom Exekútorského úradu , IČO: 31782361, pod sp. zn. EX 5401/23, o vymoženie
284,14 eura , takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12Er/8/2009 za neprípustnú.

II. Súd zastavuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12Er/8/2009.

III. Súd ukladá oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83
eura, a to do 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.NaOkresnomsúdeLevicesavedieexekučnékonanievovecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., X.XX.XXXX, C. X, D.,
o vymoženie 284,14 eura , kde súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním
exekúcie. Súd vlastným šetrením na internetovej doméne Slovenskej komory exekútorov zistil, že dňom
31.10.2023 sa nástupcom súdneho exekútora stal súdny exekútor , so sídlom Exekútorského úradu ,
IČO: 31782361, ktorému priznal trovy exekúcie.

2. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa 6.12.2009 sa
oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 07895/08 vydaný rozhodcom zo dňa 2.9.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.9.2008 a vykonateľnosť dňa 2.10.2008. V exekučnom titule bola povinnému

uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 284,14 eura spolu s príslušenstvom, ako aj
trovy konania.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je v predmetnej veci exekučným titulom vyplýva, že právny vzťah
medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 4421725 zo dňa 4.1.2008. Poskytnutý úver bol
povinný splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách.

4. Účastníci sa v Zmluve o úvere v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod 17.
Rozhodcovská doložka dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvnástrana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok).

5. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučného poriadku) účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej len
EP), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože

je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 243 h ods. 1 veta prvá prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.4.2017 zák.č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

8. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase

podania návrhu, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16)
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a)z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,17)
b)ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c)akrozhodcovskýrozsudokzaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,ktoréjeobjektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

10. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase podania
návrhu, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

11. Dôvody zastavenia exekučného konania uvedené v § 45 odsek 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti

exekúcie ako takej, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Existencia ktoréhokoľvek
z týchto dôvodov tak predstavuje prekážku vykonania exekúcie, nielen prekážku postupu exekučného
konania. Vyššie uvedené ustanovenie teda umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to aj bez návrhu. Z uvedeného
vyplýva, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť

rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písmena a) alebo b) zákona o rozhodcovskom konaní, a
nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju
vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania

exekúcie na jeho základe.

12. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4)14. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

15. Podľa § 879l zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len OZ), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa
doterajších predpisov.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Preskúmaním spisu súd zistil, že v danom prípade sa bude vzťah medzi účastníkmi
konania posudzovať ako spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia

spotrebiteľského práva. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver,
nakoľko Zmluva o úvere č. 4421725 zo dňa 4.1.2008 spĺňa atribúty zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvu o úvere uzavrel veriteľ – oprávnený v rámci
podnikateľskej činnosti (podľa výpisu z Obchodného registra) s povinným ako dlžníkom, pričom veriteľ
dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi podľa § 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vzhľadom na uvedené preto ide o spotrebiteľský vzťah v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho
zákonníka § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Na základe uvedeného súd skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, či už vo forme osobitnej písomnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Oprávnený ako veriteľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli Zmluvu o úvere č. 4421725 zo dňa
4.1.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode
17. Rozhodcovská doložka dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátanesporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok).

26. Súd dospel k názoru, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzavretá, nakoľko
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to i napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka síce dáva zmluvným stranám na výber riešenie
sporov cestou rozhodcovského konania alebo príslušného súdu, avšak samotný výber je na účastníkovi
konania, ktorý začne konanie skôr, a teda v praxi dodávateľ, ktorý si na prejednanie sporu vyberie
konanie pred rozhodcovským súdom. Súd má preto za preukázané, že takto koncipovaná rozhodcovská

doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spotrebiteľ mohol zmluvu iba ako celok prijať za
účelom poskytnutia finančných prostriedkov oprávneným. Takto formulovaná rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná.

27. Súd konštatuje vyššie uvedené s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012, v ktorom súd vyslovil názor, že „rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či
už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc

rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.“ Ak v určitej veci nedošlo
k uzatvorenou platnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným
titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia mal súd za to, že exekučný titul
predložený oprávneným je v rozpore so zákonom, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2
zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie.

29. V zmysle ustanovenia § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

30. Ustanovenie § 200 ods. 1 EP uvádza, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

31. Podľa § 203 ods. 2 EP veta prvá, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

32. Podľa § 30 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných

do 31. marca 2017.

33. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len „Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb.“), ak
je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho

exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eura.34. Pretože oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, že sa domáhal na rozhodcovskom súde
nedôvodného plnenia, preto táto skutočnosť bola rozhodujúca pri rozhodovaní o trovách konania. Sám
oprávnený spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi a tomu

predchádzazjehostranynedostatokodbornejstarostlivosti.Totomalovýznamprirozhodovaníotrovách
exekučného konania, preto uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov súdnemu exekútorovi
v sume 39,83 eura (vrátane DPH), ktoré predstavujú odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
288/1995 Zb..

35. Čo sa týka trov exekúcie, súd preskúmal vyčíslenie trov predložených súdnym exekútorom a dospel
k záveru, že toto vyčíslenie bolo v úplnom súlade s Vyhláškou MS SR č. 288/1995 Zb., a preto mu priznal
plnú sumu vyčíslených trov exekúcie.

36. V zmysle § 238 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak
uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím

je uznesenie vykonateľné.

37. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

38. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

39. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

40. Vzhľadom k vyššie uvedenému a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd zastavil exekúciu a uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 39,83 eura
v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia podľa § 232 ods. 3 CSP v spojení s 234 ods. 2 CSP, ktorá
začína plynúť odo dňa doručenia tohto uznesenia v súlade s § 238 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti výroku I., II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.