Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, July 19, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 51Csp/136/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123220296
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123220296.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobcu: A. B., narodený X.X.XXXX, C.

XX, D., zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: Home Credit
Slovakia, a.s., IČO: 36234176, Teplická 147, Piešťany, o zaplatenie finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 750 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu 28.11.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia
finančného zadosťučinenia vo výške 2.779,50 € a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila (body 2 – 8 odôvodnenia) tým, že žalobca uzatvoril s predávajúcim
(AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s.) kúpnu zmluvu na kúpu osobného automobilu Peugeot 407 SW
Diesel 1.6 HDI 16V Premium, VIN: E., za kúpnu cenu vo výške 6.479,00 € s tým, že časť kúpnej ceny
vo výške 1.089,30 € bude predávajúcemu uhradená pri podpise Kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny

vo výške 5.389,70 € mu mal byť uhradený prostredníctvom úveru na základe Úverovej zmluvy č.: SUA
14/001179 zo dňa 2.4.2014 (ďalej aj ako „zmluva o úvere“) uzatvorenej so žalovaným.

3. Okresný súd Košice II rozsudkom z 22.9.2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 2CoCsp/99/2021 z 28.06.2023
- určil, že osobný automobil Peugeot 407 SW Diesel 1.6 HDI 16V Premium, číslo karosérie (VIN): E.
je vo vlastníctve žalobcu,

- zaviazal žalovaného vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 3.705,99 €
- určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. SUA 14/001179 zo dňa 4.2.2014
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

4. Požadované finančné zadosťučinenie žalobca požaduje podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoOS“) od žalovaného, ktorý za viacnásobné porušenie práva

alebo povinnosti zodpovedá. Na jednej strane má byť satisfakciou pre samotného žalobcu, ktorý bol
vystavený protiprávnemu konaniu žalovaného, ale súčasne je aj vyjadrením sankcie, ktorá postihuje
žalovaného, ktorý závadne konal.5. Pre stanovenie kritérií výšky primeraného zadosťučinenia je potrebné vychádzať zo zámeru
zákonodarcu a z ustálenej judikatúry, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu
sankčnú. Malo by sa rovnať majetkovej ujme, ktorá bola spotrebiteľovi spôsobená.

6. Hoci sa nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola
privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobcu bezpochyby došlo.
Žalovaný bol zaviazaný troma právoplatnými výrokmi: určenie vlastníctva k motorovému vozidlu v
prospech žalobcu, vydanie bezdôvodného obohatenie v prospech žalobcu a určenie bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným. Konanie žalovaného voči žalobcovi
odporovalo zákonu a dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust.
§ 4 ods. 8 ZoOS. Žalobca bol aj s ohľadom na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Košice II.
sp. zn. 29Csp/299/2018, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby, dlhodobo nedôvodne vystavený
psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania. Tento
stav vyvolal žalovaný, ktorý žalobcovi predložil na podpis úverovú zmluvu v rozpore so zákonom, snažil

zabrániť žalobcovi nadobudnúť do vlastníctva motorové vozidlo a bezdôvodne sa obohatiť na úkor
žalobcu sumou 3.705,99 €.

7. Je verejne známou skutočnosťou, že žalovaný požaduje v obdobných zmluvných vzťahoch odplaty,
na ktoré neexistuje platný titul a v registroch spotrebiteľských úverov je evidovaných množstvo

neexistujúcich dlhov práve v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti mnohých úverových zmlúv.
Žalovaný nejaví žiadnu snahu tento nezákonný stav dobrovoľne napraviť alebo mu predchádzať v
existujúcich zmluvných vzťahoch a ťaží z toho, že len málo poškodených klientov spotrebiteľov sa
dozvie, že boli poškodení a z tých, čo sa to dozvedia iba niekoľkí sú ochotní domáhať sa nápravy aj
súdnou cestou.

8. Žalobca považoval, vzhľadom na okolnosti prípadu, za primerané finančné zadosťučinenie minimálne
vo výške 2.779,50 €, pričom táto čiastka zodpovedá 75% sumy 3.705,99 €, o ktorú sa žalovaný chcel
na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe požiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú, nepreukázanú zamietol
a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Argumentoval, že predpokladom uplatnenia inštitútu
zakotveného v § 3 ods. 5 ZoOS je to, aby aspoň potencionálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv
alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Predmetom konania vedeného konania pod sp. zn.
29Csp/299/2018 nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ktoré by poškodzovali spotrebiteľa,

ale výlučne vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobca považoval úverovú zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov. Z toho žiadnym logickým výkladom nemožno dospieť k záveru, akého
porušenia práv alebo povinností ZoOS a osobitnými predpismi sa žalovaný na žalobcovi dopustil, ak
mal žalobca pôvodne platiť dohodnuté úroky a poplatky z poskytnutého úveru a súd ho tejto zmluvnej
dohodnutej povinnosti zbavil. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 14Co/91/2012-141

z 10.10.2013. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že zo strany žalovaného
došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených ZoOS a osobitnými predpismi, nakoľko v žalobe
nešpecifikoval ani bližšie nekonkretizoval, akého konkrétneho porušenia práva alebo povinnosti sa mal
žalovaný údajne dopustiť, ani toto porušenie presne nevymedzil odkazom na konkrétne ustanovenie
zákona, ani nepredložil súdu rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že by žalovaný porušil práva alebo

povinnosti ustanovené ZoOS a osobitnými predpismi. Rozsudok, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na
primerané finančné zadosťučinenie nedeklaroval porušenie práv alebo povinností, ale výlučne zaviazal
žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie z dôvodu vyhodnotenia úverovej zmluvy za bezúročnú
a bez poplatkov a s tým súviselo aj určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Žalovaný
uviedol, že žalobcovi nevznikla žiadna ani potenciálna ujma, ale naopak získal najvýhodnejší úver, aký

by mu neposkytla žiadna banka. Vyhovenie žaloby by znamenalo duplicitné sankcionovanie a vznik
nerovnováhy v neprospech žalovaného. Súčasne by sa podporila špekulatívnosť spotrebiteľov, ktorým
by súd v prípade podania žaloby nielen vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, ale pri priznaní ešte
aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného finančného zadosťučinenia by sa z poskytovania úverov
stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte aj platilo za poskytnutie úveru. Žalobca podľa

žalovaného nepreukázal, že došlo k úspešnému uplatneniu práva alebo povinnosti ustanovenej ZoOS
a osobitnými predpismi na súdu, ani že mu v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti vznikla určitá
ujma, ani, že mu vznikla ujma 2.779,50 €. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov z 20.1.2017
sp. zn. 29C/105/2016.10. Žalobca v reakcii na tvrdenia žalovaného zotrval na podanej žalobe. Poukázal na citát z odôvodnenia

rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019, aj na právnu vetu z rozsudku
Krajského súdu v Prešov sp. zn. 13Co/80/2016 z 20.3.2018. Argumentácia žalovaného spochybňujúca
právny základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je aj s poukazom na ustálenú judikatúru
zjavne nesprávna a nespôsobilá spochybniť dôvodnosť nároku žalobcu. K výške nároku na primerané
finančné zadosťučinenie uviedol, že je samostatným právnym nárokom odlišným od nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia, na náhradu škody resp. od nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky.

11. Pri posudzovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba podľa žalobcu brať do úvahy
spôsobenú materiálnu ujmu bezdôvodného obohatenie na strane dodávateľa - vo výške 3.705,99 €,
ktorá sa premietla do zníženia rodinného rozpočtu žalobcu - spotrebiteľa a tým aj do výrazného zníženia

životnej úrovne jeho a jeho rodiny, trvanie materiálnej ujmy (od marca 2017 do októbra 2018, kedy žil
žalobca v spoločnej domácnosti s manželkou a s dvoma nezaopatrenými deťmi, toho času vo veku
5 a 10 rokov. Okrem úveru na vozidlo od žalovaného mala rodina žalobcu aj pravidelné mesačné
výdavky na bývanie cca 400 €, úver z banky 365 €, splátky za zariadenia do domácnosti 110 € a ostatné
výdavky ako škôlka, škola, telefón a pod. cca 120 € mesačne. Žalobca nemohol predať a riadne užívať

vozidlo prevedené na žalovaného zabezpečovacím prevodom práva. K splneniu nároku žalovaným
dodávateľom došlo až po právoplatnom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/99/2021
z 28.06.2023, čomu predchádzal takmer päť rokov trvajúci súdny spor. Do úvahy treba vziať aj stres
žalobcu spojený s uplatnením nároku voči veľkej nebankovej spoločnosti súdnou cestou. Poukázal na
viacerérozhodnutiavšeobecnýchsúdov. Primeranéfinančnézadosťučineniemámaťsatisfakčnýúčinok

pre spotrebiteľa a zároveň adekvátny výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa.

12. V priebehu konania strany sporu zotrvali na svojej doterajšej argumentácii. Žalovaný tvrdil, že
žalobcu do zmluvného vzťahu nikto netlačil, sám sa rozhodol využiť finančné prostriedky formou
spotrebiteľského úveru od žalovaného. Pokiaľ mal k zmluve výhrady, mal právo od nej odstúpiť, čo

však neurobil, ani nemal v úmysle. To, že žalobca chcel pôvodne využívať vozidlo zakúpené na
úver aj na výkon taxislužby, vylučuje spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy. Žalovaný poukázal na
nejednoznačnosť a rôznorodosť judikatúry ohľadne dodržania náležitostí úverových zmlúv. Poukázal na
rozhodnutia všeobecných súdov s tým, že požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia
považuje za maximálne neopodstatnenú a špekulatívnu.

13. Podľa názoru žalobcu je zásadné, že v predchádzajúcom súdnom konaní bolo konštatované
porušenie právnej povinnosti žalovaného 3-násobným spôsobom. Nejednalo sa o nejaké bagateľné
porušeniepráva,nakoľkosúdkonštatovalbezúročnosťspotrebiteľskéhoúveru,súčasneuložilpovinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie a súčasne určil, že žalobca je vlastníckom motorového vozidla. Úverové

zmluvy, ktoré uzatváral žalovaný, neboli iba jednorázové, týchto zmlúv v takejto kvalite bolo uzatvorené
veľké množstvo. To, čo musel postúpiť žalobca kvôli tomu, aby sa doprosoval k nejakej náprave 99,9 %
ľudí vôbec nepodstúpi. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že zjednal nápravu. Z praxe jeho zástupcu –
advokáta vyplýva, že prax, na ktorej bola založený nekalá obchodná praktika naďalej súdnym spôsobom
prebieha a kvalitatívne sa na strane žalovaného veľa nezmenilo.

14. Súd na pojednávaní, konanom v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil,
vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise: výpis z obchodného
registra žalovaného, rodný list syna a dcéry žalobcu, potvrdenie /radu práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice z 2.7.2018, mesačný zálohový predpis Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. z 9.8.2017,

poštové poukážky, výpis z bankového účtu, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/80/2016
a 7Co/125/2019-72, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoCsp/30/2021-234, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 124/2020-21, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/127/2017 z 30.1.2019, rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 29Csp/299/2018-381, rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/99/2021 z 28.6.2023, výsluchom žalobcu, a zistil

nasledovný, pre rozhodnutie v spore relevantný, skutkový stav:

15. Strany sporu uzavreli dňa 2.4.2014 spotrebiteľskú zmluvu – zmluvu o úvere, podľa ktorej mal
žalovaný poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 5.389,70 € (doplatok kúpnej ceny na automobil, ktorýžalovaný kúpil od predávajúceho Autocentrum AAA Auto a.s.). Úver mal žalobca splatiť 84 mesačnými
splátkami po 151,20 €. Celková výška úveru bola v zmluve uvedená 6.172,70 €. predstavovala
12.700 €. V rovnaký deň strany sporu uzavreli ďalšiu úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo

financovanie motorového vozidla vrátane doplnkových služieb. Na tieto zmluvy nadväzovala zmluva
o zabezpečovacom prevode práva, ktorej súčasťou bolo zmluva o výpožičke.

16. Na základe žaloby žalobcu podanej 27.12.2018 Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp.
zn. 29Csp/299/2018 medzi stranami sporu v totožnom postavení, rozsudkom z 22.9.2021, v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.6.2023 k 10.8.2023 právoplatne určil, že osobný automobil
Peugeot 407 SW Diesel 1.6 HDI 16V Premium, číslo karosérie (VIN): E. je vo vlastníctve žalobcu, ďalej.
zaviazal žalovaného vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 3.705,99 € s 5 % úrokom
z omeškania zo sumy 3.705,99 € od 9.5.2019 do zaplatenia, a určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na
základe Úverovej zmluvy č. SUA 14/001179 zo dňa 4.2.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
jebezúročnýabezpoplatkov.Súddeklaroval,žežalobcovibolposkytnutýspotrebiteľskýúvernazáklade

úverovej zmluvy z 2.4.2014, v ktorej boli absentujúce, či nesprávne uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSU“). Poskytnutý úver bol preto bez úrokov a bez
poplatkov, v dôsledku čoho na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa § 451 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ktoré bol povinný

vydať žalobcovi. Nedostatky úverovej zmluvy mali vplyv na závislú zmluvu o zabezpečovacom prevode
práva, keďže bola uzavretá k úveru, ktorý neexistoval, teda neplatne. Rozsah záväzku zo zmluvy o úvere
bol už uspokojený, žalovanému preto nesvedčalo vlastnícke právo k motorovému vozidlu, na účely kúpi
ktorého úver poskytoval.

17. V čase prebiehajúceho sporu na Okresnom súde Košice II (od 1.6.2023 Mestský súd Košice) mal
žalobca dve maloleté deti, s ktorými žil spolu s manželkou v spoločnej domácnosti. Motorové vozidlo,
ktoré na úver od žalobcu kúpili, sa pokazilo, nemohlo slúžiť ako zdroj príjmu pre rodinu. Opravili ho
s finančnou pomocou rodiny. Manželka žalobcu bola s motorovým vozidlom účastníčkou dopravnej
nehody, ktorú nezapríčinila. Poistné plnenie bolo poskytnuté žalovanému, pretože v minulosti žalobca

meškal so splácaním úveru. Keďže nemal deklarované vlastnícke právo k motorovému vozidlu, nemohol
ho ani predať. Vlastníckeho práva sa domohol až súdnou cestou, po viac ako 4 a pol roka trvajúcom
spore so žalovaným. Prežíval stresujúce obdobie v súvislosti s konaním na súde, prejavilo sa to aj na
zdravotnom stave žalobcu, dostal posúdenie na invalidný dôchodok. Žalovaný aj v priebehu konania
trval na zosplatnení celého úveru, voči žalobcovi neposkytol žiadny ústretový krok ako napr. zníženie

alebo odklad splátok.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné posúdiť
podľa OZ a ZoOS.

19. Podľa § 52 ods. 1 - 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podlˇa ust. § 3 ods. 5 ZoOS, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania
a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primeranéfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

21. Podľa ust. § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

22. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

23.Podľaust.§194ods.1a2CSPotázku,oktorejmáprávomocrozhodovaťinýorgánverejnejmociako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku
1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, zˇe žalobca si uplatňuje vocˇi zˇalovanému nárok na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý mu mal vzniknúť na základe toho, že v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. K2-29Csp/299/2018 bol v pozícii žalobcu úspešná,
keď súd sa domohol voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, určenia, že
poskytnutý spotrbiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň sa domohol voči žalovanému

vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.705,99 € s príslušným úrokom z omeškania. Žalobca
teda úspešne uplatnil porušenie svojho práva a povinnosti žalovaného ustanovenej zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitným predpisom.

25. Vychádzajúc zo znenia § 3 ods. 5 tretia veta ZoOS, ako aj rozhodovacej praxe súdnych autorít

(rozsudkyNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/127/2017z30.1.2019,sp.zn.6Cdo/389/2015z14.9.2016)
súd konštatuje, že primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 ZoOS možno spotrebiteľovi
priznať i bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho,
aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách. Primerané

finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je
predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom.

26. Žalobca splnil všetky zákonné predpoklady vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie,
ako základu predmetu sporu. Súd mal za preukázané, že v danom prípade bola otázka porušenia práva

žalobcu ako spotrebiteľa a povinnosti žalovaného ako dodávateľa (vyplývajúce im zo ZoOS a/alebo OZ),
ako hmotnoprávny základ sporu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, právoplatne,
nezmeniteľne a pre strany sporu (s odkazom na ust. § 228 ods. 1 CSP) záväzne vyriešená v súdnom
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. K2-29Csp/299/2018 v prospech žalobcu.

27. Obrana žalovaného, ktorý namietal splnenie podmienok na uplatnenie primeraného finančného
zadosťučinenia žalobcom, neobstojí. Súd dáva žalovanému do pozornosti, že s právoplatným
rozsudkom v uvedenom konaní je spojená otázka prejudiciality zakotvená v § 194 ods. 2 CSP,
čo znamená, že v tomto konaní súd ako predbežnú otázku nemôže znova riešiť to, o čom už
bolo rozhodnuté v osobitnom spore strán, pričom vonkoncom nie je rozhodujúce (podstatné), či súd

v právoplatne skončenom konaní správne alebo nesprávne právne posúdil uplatnený nárok (rozsudok
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 9Co/274/2019 zo dňa 23.10.2019).

28. Žalovaný nesprávne uvádzal, že žalobca neuplatňoval ochranu pred porušením práv alebo
povinností zo strany žalovaného, ale len vydanie bezdôvodného obohatenia. Neobstojí ani jeho

námietka, že žalobcovi žiadna ujma nevznikla. Ako to uviedol Najvyšší súd SR v už spomínanom
rozsudku sp. zn. 6Cdo/127/2017, jediným predpokladom , ktorý ustanovenie § 3 ods. 5 ZoOS vyžaduje
je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej ZoOS
a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva

alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej
zmluvy a aby bola spotrebiteľovi privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovanítohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody
(bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá
problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu

druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.

29. Súd sa ďalej zaoberal rozsahom finančného zadosťučinenia. Keďže zákon nestanovuje žiadne
kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť, len primeranosť, je vždy
na úvahe súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného

zadosťučinenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.6.2022, sp. zn. 7Cdo/92/2021). Primerané
zadosťučinenie môže tvoriť náhrada za prípadnú morálnu ujmu, náhrada konkrétnych výdavkov
spojených s reparáciou daného stavu a určitá satisfakcia za stav, ktorý musel spotrebiteľ trpieť. Účelom
a zmyslom citovaného zákonného ustanovenia je teda odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal
z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo strany
dodávateľa na súde a bol v tomto konaní úspešný (rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25.09.2018,

sp. zn. 6Co/75/2018).

30. Súd dospel k záveru, že suma 750,00 € je, vzhľadom na okolnosti prejednávaného sporu,
s prihliadnutím na funkcie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia (sankčnú, satisfakčnú
a prevenčnú), ako aj na celkovú povahu, intenzitu, spôsob a trvanie zásahu do práv žalobcu, závažnosť

vzniknutej, aj hroziacej ujmy, primeraná. Zohľadnil pritom dĺžku sporu, ktorý trval viac ako 4 a pol
roka, počas ktorého bol žalobca v neistote, či bude v spore úspešný, či sa mu vrátia náklady spojené
s vedením konania. Je nesporné, že prebiehajúce konanie pre žalovaného a členov jeho rodiny
znamenalo zvýšený stres. Súd zohľadnil aj priznanú výšku bezdôvodného obohatenia. Priznaná suma
predstavuje zhruba jej 20 %, čo je vzhľadom na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v obdobných

prípadoch primeraná suma (napr. rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/86/2022
z 20.12.2023, sp. zn. 6CoCsp/57/2021 z 7.12.2021 a sp. zn. 6CoCsp/40/2021 z 7.12.2021).

31. Vo vzťahu k priznanej výške finančného zadosťučinenia, ktorú súd považoval v danom prípade za
primeranúsúduvádza,žepriznanásumaprestavujedostatočnéodškodnenieprežalobcuzadiskomfort,

ktorý jej bol konaním žalovaného spôsobený, zároveň dostatočne trestá žalovaného za vyššie opísané
konanie a praktiky žalovaného a pôsobí naň i prevenčne, keď ho odrádza od obdobného konania vo
vzťahu k iným spotrebiteľom.

32. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,

II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

strán. Súd sa nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu pretože by to vzhľadom na rozhodnutie vo
veci a právny záver prijatý súdom nemalo vplyv.

33. Na za´klade uvedeného skutkového stavu, právneho posúdenia a citovany´ch za´konny´ch
ustanoveni´ su´d rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení,
s prihliadnutím na to, že výška primeraného finančného zadosťučinenia závisí v konečnom dôsledku od
úvahy súdu. V takom prípade možno mať za to, že nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v celom uplatnenom rozsahu nepredstavuje čiastočný neúspech žalobcu, a tak je namieste aplikovať §

255 ods. 1 CSP. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu proti žalovanému.37. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov
konania úspešnému žalobcovi. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v predmetnej veci
nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u strán

sporu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).