Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118200522
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5118200522.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a

členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX D., zastúpenej spoločnosťou: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom
Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
o zaplatenie sumy 544,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Okresného súdu Žilina č. k. 4Csp/3/2018-378 zo dňa 11. 10.2023, takto

r o z h o d o l :

MenírozsudokOkresnéhosúduŽilinač.k.4Csp/3/2018-378zodňa11.10.2023včastivýrokuI.týkajúcej
sa úrokov z omeškania nasledovne:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 544,81
eur od 13.04.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti, t. j. čo do úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 544,81 eur za obdobie od

02.12.2016 do 12.04.2018, žalobu žalobkyne zamieta.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,74 %.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

V časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 544,81 eur,
zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 4Csp/3/2018-378 zo dňa 11.10.2023 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 544,81
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy zo sumy 544,81 eur od 02.12.2016 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa
má voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu
100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na okresnom súde dňa 15.01.2018
sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenie v sume 544,81

eur spolu s úrokom z omeškania v rozsahu 5 % ročne zo sumy 544,81 eur od 02.12.2016 do zaplatenia
a náhrady trov konania.
3. Po preskúmaní obsahu predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500105075 zo dňa
25.02.2015 konajúci súd konštatoval, že v nej absentujú obligatórne náležitosti zmluvy uvedené v § 9ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. f), g), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z.

z.“), pričom absencia čo i len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010
Z. z. V dôsledku tohto mal potom žalovaný na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nárok
len na čistú nesplatenú istinu úveru, ktorá bola žalobkyni skutočne poskytnutá, t.j. v sume 1.350,00 eur
bez úrokov a poplatkov. Suma 1.500,00 eur dohodnutá v zmluve nebola totiž žalobkyni poskytnutá,

ale po odčítaní úhrad poplatkov jej žalovaný poskytol len sumu 1.350,00 eur. Pokiaľ žalobkyňa plnila
nad rámec svojej povinnosti, žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, a to do sumy 544,81
eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou skutočne poskytnutou žalobkyni
na základe úverovej zmluvy vo výške 1.350,00 eur a sumou, ktorú žalobkyňa žalovanému uhradila na
zaplatenie tohto úveru vo výške 1.894,81 eur. Plnenie žalobkyne titulom zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500105075 zo dňa 25.02.2015 poskytnuté žalovanému

nad rámec úverovej istiny vo výške 1.350,00 eur je preto žalovaný povinný žalobkyni vydať s poukazom
na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože toto plnenie prijal od nej bez
právneho dôvodu.

4. Následne s poukazom na právne závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Cdo/139/2021 zo dňa 29.11.2022 i rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/149/2019 zo dňa
29.04.2020, v súvislosti so skúmaním skutkových okolností rozhodujúcich pre posúdenie námietky
premlčania vznesenej žalovaným, prvoinštančný súd uzavrel, že za moment, kedy sa žalobkyňa
skutočne dozvedela, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500105075 uzatvorená dňa 25.02.2015 je
v rozpore so zákonnou úpravou

a že na základe tejto zmluvy žalobkyňa sčasti plnila žalovanému bez právneho dôvodu, je potrebné
považovať poradu žalobkyne s právnym zástupcom dňa 08.11.2016, na ktorej získala vedomosť o
rozpore niektorých dojednaní uvedenej spotrebiteľskej zmluvy
so zákonom. Z tvrdení právneho zástupcu žalobkyne v podaní zo dňa 03.04.2023 vyplýva, že žalobkyňa
bola svojím právnym zástupcom dňa 08.11.2016 kontaktovaná. V ten deň jej boli ním sprostredkované

výsledky právnej analýzy a právny zástupca ju tiež poučil o tom,
že zmluva č. 8500105075 uzatvorená dňa 25.02.2015 so žalovaným, trpí vadami, pre ktoré by mohol byť
úver súdom považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Až dňa 08.11.2016 teda žalobkyňa nadobudla
vedomosť, že poslednou splátkou vo výške 1.321,72 eur uhradenou
na účet žalovaného dňa 24.09.2015 previedla v jeho prospech určitú sumu bez právneho dôvodu.

5. Nadväzne konajúci súd konštatoval, že námietka premlčania vznesená žalovaným voči nároku
uplatnenému žalobou nie je dôvodná, a to s poukazom na ust. § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 15.01.2018, a teda svoj nárok uplatnila tak
počas plynutia ako dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ako aj počas plynutia trojročnej objektívnej
doby.

6. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky okresný súd uviedol, že žalobkyňa si uplatnila aj nárok na úrok
z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5 % ročne zo sumy 544,81 Eur od
02.12.2016 do zaplatenia. Z výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 09.11.2016 adresovanej
žalovanému vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný na predloženie návrhu na ďalší postup vo veci v lehote

14 dní od doručenia tejto predsporovej výzvy. Zároveň bol žalovanému navrhnutý podpis dohody o
urovnaní, na základe ktorej bude jednoznačne určená povinnosť žalobkyne uhradiť úver v zmysle
zmluvy len vo výške istiny, t.j. určenie (potvrdenie), že úver je bezúročný a bez poplatkov a povinnosť
žalovaného vrátiť preplatok, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia, nakoľko zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi a spôsobujú bezúročnosť a

bezpoplatkovosť zmluvy.

7. Keďže žalovaný v stanovenej lehote 14 dní nevrátil žalobkyni preplatok, ktorý má charakter
bezdôvodného obohatenia, na vydanie ktorého bol vyzvaný listom z 09.11.2016, okresný súd uzavrel,
že lehota 14 dní na vydanie bezdôvodného obohatenia mu márne uplynula. Žalobkyňa si preto dôvodne

uplatnila voči žalovanému aj úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 02.12.2016, ktorý jej konajúci
súd priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., a to vo výške 5,00 % ročne od uvedeného dňa až do zaplatenia.8. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 s použitím § 262
ods. 1 a 2 CSP a priznal žalobkyni, ktorá bola v spore v celom rozsahu úspešná, nárok na ich náhradu
voči v spore neúspešnému žalovanému.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku I.
v časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 544,81
eur od 02.12.2016 až do zaplatenia, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu
v predmetnej časti na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej

časti zmenil tak, že žalobu zamietne, a súčasne prizná žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
10. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a namietal, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tiež, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podľa názoru odvolateľa rozhodnutie súdu prvej inštancie o úrokoch z omeškania nie je správne
a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože z neho nevyplynulo, že by sa žalovaný dňom
02.02.2016 dostal do omeškania. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí vychádzal z výzvy právneho
zástupcu žalobkyne zo dňa 09.11.2016 adresovanej žalovanému.
Z označenej listiny vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný na predloženie návrhu na ďalší postup vo veci

v lehote 14 dní od doručenia tejto predsporovej výzvy. Zároveň bolo žalovanému navrhnuté uzavretie
dohody o urovnaní, na základe ktorej bude jednoznačne určená povinnosť žalobkyne uhradiť úver
vzmyslezmluvylenvovýškeistiny,t.j.určenie(potvrdenie), žeúverjebezúročnýabezpoplatkov,
a súčasne bude určená povinnosť žalovaného vrátiť preplatok, ktorý má charakter bezdôvodného
obohatenia, nakoľko zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi

predpismi a spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Takáto formulácia predmetnej výzvy
však neobsahuje žiadne skutočnosti o vzniku omeškania žalovaného ku dňu 02.12.2016 a ani o tom, že
sa jedná o výzvu na plnenie. Záver súdu prvej inštancie o omeškaní žalovaného je preto v rozpore s ust.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že subjekt je v omeškaní s plnením zásadne
až odvtedy, keď ho nesplní v deň nasledujúci

po tom, kedy ho veriteľ o splnenie požiadal. Až počnúc dňom nasledujúcim po doručení výzvy
môže byť žalovaný v omeškaní a žalobkyňa môže odvtedy požadovať úroky z omeškania. V danej
súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/113/2011. Listina
zo dňa 09.11.2016 však uvedené požiadavky nespĺňa, pretože neobsahuje ani elementárne obsahové
požiadavky na to, aby sa dala posúdiť ako výzva veriteľa na plnenie, a preto omeškanie žalovaného ku

dňu 02.12.2016 nemohlo vzniknúť.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Súčasne si uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, dostatočne odôvodnený, sledujúci

prevládajúcu názorovú líniu všeobecných súdov Slovenskej republiky. Zdôraznila, že rozsudok súdu
prvej inštancie už nemožno zrušiť na základe aktuálneho odvolania podaného žalovaným. S poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 11/2010 zo dňa 23.05.2012
dodala,žerozhodnutiesúduakoorgánuverejnejmocinemusíbyťtotožnésočakávaniamiapredstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia

(§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach.
14. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom,

čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň
po tom, kedy ten, na úkor ktorého bol získaný (veriteľ), požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je
povinný vydať (dlžník) o splnenie. Vo všeobecnosti tak platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo
požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená
právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím.

15. Z výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 09.11.2016 adresovanej žalovanému mal okresný
súd preukázané, že žalovaný bol vyzvaný na predloženie návrhu na ďalší postup vo veci zo strany
žalovaného v lehote 14 dní od doručenia tejto predsporovej výzvy. Žalovanému bola navrhnutá dohoda
o urovnaní, na základe ktorej bude jednoznačne určená povinnosť klienta uhradiť úver v zmysle zmluvylen vo výške istiny, t. j. určenie (potvrdenie), že úver je bezúročný a bez poplatkov a vrátenie preplatku,
ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia (bod 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobkyňa
teda vyzvala žalovaného na dobrovoľné splnenie povinnosti listom zo dňa 09.11.2016. Na tento list

reagoval žalovaný až dňa 02.12.2016, kedy už nepochybne vedel, kto a aké nároky od neho požaduje,
a zároveň mal dostatok času na dobrovoľné plnenie, resp. v tento deň už uplynula aj primeraná lehota,
v rámci ktorej bolo možné od neho spravodlivo žiadať plnenie (keďže predsporová výzva mu bola
doručená omnoho skôr).
16. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci

po tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas splnenia, pohľadávka sa
stane splatnou uplynutím tejto doby. K omeškaniu dochádza uplynutím lehoty splatnosti. Tá sa riadi
hmotný právom. Forma výzvy na splnenie dlhu nie je predpísaná, postačí preto aj ústny prejav. Z
vykonaného dokazovania (bod 16. napadnutého rozhodnutia) vyplýva, že žalovaný v oznámení zo dňa
29.09.2015 adresovanom žalobkyni (č.l. 21 spisu) uviedol, že nakoľko žalobkyňa v súlade so zmluvou
o revolvingovom úvere č. 8500105075 uhradila všetky svoje záväzky, má považovať zmluvný vzťah so

žalovaným za ukončený. Podľa názoru žalobkyne niet preto pochybností o tom, že žalovaný (okrem
toho, že bol
žalobkyňou na vydanie bezdôvodného obohatenia riadne vyzvaný) mal veľmi jasnú predstavu
o výške sumy, o ktorú sa na účet žalobkyne obohatil, ako aj o tom, že mu vznikla povinnosť túto žalobkyni
vydať. Z uvedeného zrejmé, že žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil, ani nevyvrátil podstatné

závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

17. Odvolací súd v súlade s ust. § 382 CSP pred svojím rozhodovaním vyzval obidve sporové strany, aby
sa v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy vyjadrili k možnej aplikácii ust. § 563, § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka, ktoré doposiaľ pri doterajšom rozhodovaní

vo veci neboli použité.

18. Na túto výzvu reagovala žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podaním zo
dňa 03.10.2024, keď zopakovala, že listom zo dňa 09.11.2016 vyzvala
žalovanéhonadobrovoľnésplneniepovinnosti.Žalovanýnatentolistreagovalpísomnedňa02.12.2016.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol žalobkyňou vyzvaný (o.i.) na vrátenie preplatku, ktorý má
charakter bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa ako veriteľ vo výzve určila čas splnenia, uplynutím
ktorého sa pohľadávka stala splatnou a žalovaný sa dostal do omeškania.
19. Pokiaľ by však odvolací súd z akéhokoľvek dôvodu dospel k záveru o tom, že výzva zo dňa
09.11.2016 adresovaná žalovanému nebola relevantnou výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia

(napr. by išlo o absolútne neplatný jednostranný právny úkon), čo by v konečnom dôsledku malo tie
právne následky, ako keby k požiadaniu dlžníka na vydanie bezdôvodného obohatenia nedošlo – potom
aj z hľadiska výkladu súdnej praxe treba za kvalifikovanú výzvu považovať žalobný
návrh, pričom dňom splatnosti pohľadávky je potom deň nasledujúci po doručení tohto žalobného návrhu
odporcovi (žalovanému), pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo

5/2014 zo dňa 30.09.2014.

20. Žalovaný v reakcii na uvedenú výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 09.10.2024, v ktorom zopakoval
svoju argumentáciu uvedenú vo svojom opravnom prostriedku konštatujúc, že súd prvej inštancie
v danom prípade nepostupoval v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka a o úrokoch z omeškania

rozhodol nesprávne.

21. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

22. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 388 CSP zmenil v časti výroku I.
o úrokoch z omeškania spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok

žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodný. Rozhodnutie okresného súdu
je totiž založené na nesprávnom právnom posúdení veci. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že
skutkový stav zistený súdom prvej inštancie považuje
za správny a z tohto skutkového stavu preto vychádzal pri svojom rozhodovaní.24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa

po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

25. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka.)

27. Z obsahu spisového materiálu mal aj súd preukázané skutočnosti konštatované súdom prvej
inštancie v bode 208. napadnutého rozsudku, t.j., že právny zástupca žalobkyne zaslal žalovanému
list zo dňa 09.11.2016 označený ako Úverová zmluva – predsporová výzva. Z tejto listiny vyplýva, že

žalobkyňa v nej namietala, že úverová zmluva č. 8500105075 uzatvorená dňa 25.02.2015 obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa a so
zákonom č. 129/2010 Z. z., čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy (správne má byť
poskytnutého úveru – poznámka odvolacieho súdu). Súčasne bol žalovaný žalobkyňou vyzvaný na
predloženie návrhu na ďalší postup vo veci v lehote 14 dní od doručenia tejto predsporovej výzvy,

s tým, že mu bol navrhnutý podpis (t.j. uzavretie) dohody o urovnaní, v ktorej bude jednoznačne určená
povinnosť žalobkyne uhradiť úver v zmysle zmluvy len vo výške istiny, t. j. určenie, (potvrdenie), že úver
je bezúročný a bez poplatkov a vrátenie preplatku, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia.

28. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka predpokladá situáciu, keď čas splnenia dlhu nie je

daný vôbec, teda nevyplýva z dohody účastníkov, z právneho predpisu a nie je určený ani súdnym
rozhodnutím.Vovzťahuksplniteľnostitakéhotodlhujepotrebnévychádzaťzpredpokladu,žeprimárnym
záujmom veriteľa je to, aby bola jeho pohľadávka uspokojená čo najskôr. Dlžníkovi súčasne nemožno
odoprieť právo zbaviť sa svojho dlhu riadnym plnením iba z toho dôvodu, že z obsahu záväzkového
vzťahu nevyplýva splatnosť dlhu. V tejto súvislosti možno uzavrieť, že za daných okolností a pri absencii

iného dojednania je dlh splniteľný od svojho vzniku a splatným sa stáva v deň nasledujúci
po žiadosti veriteľa o plnenie. Žiadosť o plnenie je jednostranným adresovaným právnym úkonom
veriteľa, ktorým je záväzne determinovaná splatnosť dlhu. Dlžník je povinný tejto žiadosti vyhovieť
a v prípade nesplnenia záväzku v deň nasledujúci po jej doručení sa dostáva do omeškania (§ 517
Občianskeho zákonníka). Žiadosť veriteľa o plnenie je neformálnym právnym úkonom, avšak z hľadiska

právnej istoty veriteľa možno rozhodne odporučiť zachovanie písomnej formy a preukázateľného
spôsobu doručenia. Voči jej adresátovi, ktorým je vždy dlžník, pôsobí výzva od okamihu, keď mu dôjde.
29. Zákon nestanovuje pre žiadosť o plnenie osobitnú formu. To teda znamená, že sa tak môže
uskutočniť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel veriteľ žiadosťou
vyjadriť. Za takýto prejav vôle považuje aplikačná prax napr. aj doručenie faktúry na plnenie, z ktorej

vyplýva dôvod jej vystavenia, doručenie žaloby veriteľa dlžníkovi. Samotné podanie na súd (ako
procesný úkon) však nespôsobuje splatnosť záväzku, ale splatnosť spôsobuje až doručenie žaloby
dlžníkovi (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 5/2014). Takáto
výzva vyvolá splatnosť dlhu v rozsahu, v akom bola požiadavka vyčíslená. Z takejto výzvy musí byť teda
zrejmé, že veriteľ vyzýva dlžníka na plnenie, ktorého výška musí byť dostatočne určite

špecifikovaná.

30. Právny úkon je určitý, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah a jeho predmet je jednoznačne
určený (tak, že ho je možné jednoznačne individualizovať). Predpokladom určitosti právneho úkonu
je označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo možné nezameniteľne rozpoznať od iných

predmetov. Povinnosťou súdu vo všeobecnosti je z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na tvrdenia
účastníkov konania skúmať splnenie zákonných ustanovení, ich prejavu vôle obsiahnutej v prípadnom
právnom úkone a jeho obsah interpretovať v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka. Absolútne neplatným
právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho
predmetom (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo

240/2009).

31. Zároveň platí, že obsah právneho úkonu možno vykladať podľa vôle tohto, kto ho urobil, iba za
predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom urobeným v písomnej forme.Výkladom nemožno už urobený prejav vôle dopĺňať, meniť či dokonca nahrádzať. Ak je obsah právneho
úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný;
nestačí, že účastníkom právneho úkonu je jasné, čo je jeho predmetom, ak to nie je poznateľné z textu

listiny.Určitosťpísomnéhoprejavuvôlejeobjektívnoukategóriouatakýprejavvôlebynemalvzbudzovať
dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 1116/2001 zo dňa 18. decembra 2002 a sp. zn. 33 Cdo 512/2000
zo dňa 27. marca 2002, ktoré vychádzajú z identickej právnej úpravy – Občianskeho zákonníka, a preto
sú aplikovateľné i na prejednávaný prípad).

32. Čas splnenia dlhu je pritom jedným zo základných prvkov obsahu záväzku, ktorý má relevanciu
vo vzťahu k vzniku splatnosti záväzku a má osobitný význam aj z hľadiska omeškania dlžníka. Pokiaľ
aj zákon nevyžaduje osobitnú formu takejto výzvy, neznamená to, že výzva na plnenie musí byť
dostatočne určitá. To znamená, že pri peňažnom plnení, akým je vydanie bezdôvodného obohatenia
v súdenom spore, musí byť jednoznačne špecifikovaná výška (konkrétna suma), ktorej vydania sa

žalobkyňa od žalovaného domáha. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie je zrejmé, že list
právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 09.11.2016 označený ako Úverová zmluva – predsporová výzva
adresovaný žalovanému (pozri bod 27. odôvodnenia tohto rozhodnutia), kritériám určitosti právneho
úkonu -– výzvy podľa § 563 Občianskeho zákonníka nezodpovedá. Jedná sa len o podnet žalobkyne
na vzájomnú komunikáciu so žalovaným, ktorej účelom bolo mimosúdne vyriešenie veci. Možno preto

súhlasiťsargumentácioužalovaného,že označenýlistprávnehozástupcužalobkynezodňa09.11.2016
nespĺňa požiadavky stanovené zákonom, pretože neobsahuje ani elementárne obsahové požiadavky
na to, aby sa dala posúdiť ako výzva veriteľa na plnenie, a preto k omeškanie žalovaného ku
dňu 02.12.2016 nemohlo vzniknúť (absentuje údaj, v akej výške sa žalobkyňa od žalovaného dožaduje
vydania bezdôvodného obohatenia).

33. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ aj súdna prax považuje za výzvu na
plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka faktúru, či žalobu, v obidvoch prípadoch je nevyhnutným
predpokladom určitosť týchto úkonov, t.j. presná špecifikácia pohľadávky veriteľa čo do základu aj jej
výšky.

34. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo 250/2014, v ktorom dovolací súd konštatoval: „Za kvalifikovanú výzvu sa
považuje aj žaloba, v ktorom prípade splatnosť nastáva prvý deň po doručení žaloby dlžníkovi.“

35. V konkrétnostiach prejednávanej veci je potom zrejmé, že ak žalovaný prevzal žalobu, ktorú mu
doručil Okresný súd Žilina v tomto spore dňa 12.04.2018, potom sa žalovaná istina stala splatnou až
dňa 13.04.2018, a nie od 02.12.2016 tak, ako to tvrdila žalobkyňa v žalobe.

36. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I. v časti úrokov

z omeškania zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 544,81 eur od 13.04.2018 do zaplatenia a žalobu žalobkyne v časti
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 544,81 eur za obdobie od 02.12.2016 do
12.04.2018 ako nedôvodnú zamietol.

37. Vo zvyšnej časti výroku I., t. j. v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 544,81 eur, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu.

38.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení

s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v prevažnej časti úspech, priznal
nárok na ich náhradu voči žalovanému v prevažnej časti neúspešnému v spore. Ku dňu vyhlásenia tohto
rozhodnutia predstavoval nárok žalobkyne uplatnený žalobou sumu 723,47 eur (istina 544,81 eur a úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 544,81 eur od 02.12.2016 do 31.10.2024 vo výške 178,66 eur
= 100%). Úspech žalobkyne v spore tak predstavuje výšku 94,87 % a jej neúspech v spore predstavuje

čiastku 37,09 eur (úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 544,81 eur od 02.12.2016
do 12.04.2018), čo zodpovedá výške 5,13 %, ktorá je zároveň úspechom žalovaného v spore. Čistý
úspech žalobkyne v spore (94,87 % – 5,13 %) tak ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdupredstavoval čiastku 686,38 eur, čo predstavuje výšku 89,74 %, ktoré uložil odvolací súd nahradiť
žalovanému v jej prospech. Zároveň je nutné uviesť, že sa jedná
o trovy celého tohto konania ( t.j. konania pred súdom prvej inštancie i odvolacieho konania, tak

aktuálneho, ako aj i predchádzajúcich), o ktorých odvolací súd rozhodol jedným výrokom.

39. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane v rámci dovolacieho
konania priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

40. V súvislosti s rozhodovaním o trovách dovolacieho konania dáva odvolací súd do
pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 453/2019 zo dňa 19.11.2019,
v zmysle ktorého „základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 Civilného
sporového poriadku (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach
konania – prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na

náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku) tromi samostatnými
výrokmi....Dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú
časť konania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách
dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na
definitívny výsledok sporu“. Hoci v danom prípade žalobkyňa nebola plne procesne úspešnou sporovou

stranou v štádiu prvoinštančného i odvolacieho konania, čo sa prejavilo v rozhodnutí odvolacieho
súdu o nároku na náhradu trov konania pred prvoinštančným i odvolacím súdom v tomto rozhodnutí,
v dovolacom konaní ako samostatnej fáze vedeného sporu bola žalobkyňa úspešnou sporovou stranou,
a preto jej odvolací súd proti protistrane nárok na náhradu trov tohto štádia konania priznal v rozsahu
100 %.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

42. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).