Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200718
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5019200718.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v
právnej veci žalobcov: 1/ I.. D. J., narodený XX.XX.XXXX., bytom XXX XX G. XXX, 2/ W.. D. Q.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 3/ I. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G.
XX, 4/ C. C., narodená XX.XX.XXXX., bytom XXX XX G. XX, 5/ I.. C. J., bytom XXX XX G. XXX,
právne zastúpených: JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom Podbiel č. 177, IČO: 36 135
101, proti žalovanému: Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor, za účasti: 1/ W.. S. C.,
narodený XX.XX.XXXX., bytom XXX XX G. XXX, 2/ C. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX

G. XXX, 3/ I. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. 327, 4/ Poľovnícka spoločnosť Kráľová
Podbiel, so sídlom 027 42 Podbiel 320, IČO: 52 192 555, právne zastúpených: Advokátska kancelária
JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NO-PLO-2019/012562 zo dňa 03.09.2019, o kasačnej sťažnosti
žalobcov proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 31S/89/2019 z 31. októbra 2022,
ECLI:SK:KSZA:2022:5019200718.1, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj ako „žalovaný“, „správny orgán“ alebo
„okresný úrad“) ako príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva podľa § 71 ods. 2 písm. c) a
v zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 písm. b) zákona
č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„zákonopoľovníctve“alebo„zákonč.274/2009Z.z.“),nazákladepredloženejžiadostiďalšieho
účastníka konania v 4. rade zaevidoval dňa 03.09.2019 podľa

§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu o užívaní poľovného revíru Podbiel (ďalej aj ako „zmluva o
užívaní“), podpísanú medzi užívateľom poľovného revíru Poľovníckou spoločnosťou Kráľová Podbiel,
IČO: 52 192 555, so sídlom Podbiel 320, 027 42 Podbiel, a vlastníkmi poľovného revíru v zastúpení
(ďalej aj ako „preskúmavané opatrenie“ alebo „napadnuté opatrenie“).

2. K prílohám žiadosti bolo po jej podaní dňa 15.08.2019 ďalším účastníkom konania v 4. rade
okresnému úradu doručené podanie, v ktorom tento uviedol, že omylom predložil k zmluve o užívaní

zoznam vlastníkov poľovných pozemkov, ktorý obsahoval aj zoznam vlastníkov pozemkov v k.ú. J. a
v k.ú. B., ktoré boli toho času, resp. sú nepoľovnou plochou. V prílohe tohto podania predložil zoznam
vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Podbiel s uvedením výmery poľovných pozemkov
spolu s podielmi na spoločnej nehnuteľnosti vyjadrenými v m2.3. Žalovaný uviedol, že preskúmal obsahové náležitosti žiadosti spolu s prílohami, ako aj podané
námietky za účelom zistenia splnenia podmienok pre zaevidovanie zmluvy. Vychádzal z toho, že poľovný

revír Podbiel (ďalej aj ako „dotknutý poľovný revír“ alebo „PR Podbiel“) bol uznaný rozhodnutím Lesného
úradu Dolný Kubín, č.: 88/1995-26-HI zo dňa 14.06.1995 (ďalej aj ako „rozhodnutie z roku 1995“),
s celkovou výmerou 2027 ha poľovných pozemkov. Ako nedôvodnú žalovaný vyhodnotil v procese
evidencie zmluvy vznesenú námietku, že uvedené rozhodnutie je už dlhšiu dobu neplatné. Konštatoval,
že od uznania poľovného revíru až do času zaevidovania zmluvy nebolo vydané rozhodnutie o zmene

hraníc dotknutého poľovného revíru, v priebehu času došlo len k zmene výmery poľovných pozemkov
tvoriacich dotknutý poľovný revír, súvisiacej so zmenami druhov pozemkov na nepoľovnú plochu, ktorá
je definovaná v § 2 písm. f) zákona o poľovníctve. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NO-PLO-2015/006150
zo dňa 30.04.2015 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2015“) vyhlásil za nepoľovnú plochu pozemky v k. ú. B.
a v k. ú. J. o celkovej výmere 719.229 m2 na žiadosť vlastníkov týchto pozemkov z dôvodu, že tieto boli
začlenené do dvoch poľovných revírov, a to do poľovného revíru Babín a do poľovného revíru Podbiel.

4. Žalovaný posúdil ako správny postup, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dotknutého
poľovného revíru, konaného dňa 04.06.2019 podľa obsahu notárskej zápisnice neboli tieto pozemky
započítané do celkovej výmery poľovných pozemkov uvedenej v rozhodnutí číslo 88/1995-26-HI zo
dňa 14.06.1995, ktorým bol uznaný PR Podbiel, nakoľko tieto pozemky boli v roku 2015 vyhlásené za

nepoľovné pozemky, na ktorých nie je možné vykonávať právo poľovníctva. Ako nedôvodnú vyhodnotil
v nadväznosti na uvedené námietku, že na PR Podbiel, resp. jeho časť je už zaevidovaná iná zmluva,
na základe ktorej by sa v dotknutom poľovnom revíri realizovalo právo poľovníctva, nakoľko sporné
pozemky uvedené v rozhodnutí z roku 2015 boli vyhlásené za nepoľovné pozemky, na ktorých nie je
možné vykonávať právo poľovníctva, a preto nemôžu byť ani predmetom zmluvy. Žalovaný mal za to,

že na dotknutom poľovnom revíri nie je v súčasnosti zaevidovaná žiadna iná zmluva, ktorá by bola
zákonnou prekážkou pre evidenciu predloženej zmluvy o užívaní.

5. Z obsahu preskúmavaného opatrenia vyplýva, že žalovaný následne vykonal zisťovanie skutkového
stavu veci o tom, či boli splnené podmienky uvedené v § 5 zákona o poľovníctve pri zvolávaní

zhromaždenia, rozhodovaní zhromaždenia, zapisovania sa do listiny prítomných, osvedčenia priebehu
zhromaždenia do notárskej zápisnice a voľby splnomocnencov a či sú splnené podmienky evidencie
zmluvy uvedené v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, pričom tieto mal po podrobnej analýze a úvahe
vychádzajúcej z obsahu k žiadosti priložených podkladov za preukázateľne naplnené.

II. Konanie pred správnym súdom
6. Proti preskúmavanému opatreniu podali žalobcovia v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd
v Žiline (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhli jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému
na ďalšie konanie. Konštatovali, že sú spoluvlastníkmi pozemkov v poľovnom revíri Podbiel, ktorí
boli napadnutým opatrením poškodení na svojich právach. Namietali nesplnenie podmienok zvolania

zhromaždenia vlastníkov (doba vyvesenia pozvánky na zhromaždenie formou verejnej vyhlášky,
nenaplnenie podmienky zvolania vlastníkmi vlastniacimi viac ako 1/3 výmery poľovných pozemkov v
dotknutom revíri), ako aj priebeh tohto zhromaždenia (totožné osoby skrutátorov a splnomocnencov
vlastníkov, proces overenia uznášaniaschopnosti, nedostatočnosť podkladov na zistenie vlastníkov
a preukázanie výšky ich spoluvlastníckych podielov), ako aj naplnenie podmienky podpisu zmluvy

vlastníkmi vlastniacimi viac ako nadpolovičnú väčšinu výmery poľovných pozemkov v dotknutom revíri.

7. Krajský súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. V prvom rade sa stotožnil
s argumentáciou žalovaného, že 5-dňová lehota na zvolanie zhromaždenia bola zachovaná.
Vychádzajúc z predložených listín (obsahu potvrdení obcí) je podľa krajského súdu zrejmé, že pri

všetkých dotknutých obciach bola verejná vyhláška zverejnená na úradných tabuliach obcí už dňa
27.05.2019, čo je 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia
(04.06.2019) tak, ako predpokladá ustanovenie § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve. Súčasne mal správny
súd za to, že žalobcovia neboli dotknutí na svojich právach, nakoľko hlasovali na zhromaždení, resp.
podali námietky, ktoré žalovaný vecne vyhodnotil. Správny súd doplnil, že ak by aj vznikli pochybnosti

o dodržaní lehoty 5 pracovných dní na zvolanie zhromaždenia, nešlo o také porušenie povinnosti, ktoré
by zakladalo dôvod na nezaevidovanie zmluvy, resp. zrušenie napadnutého opatrenia.8. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcov, že na uvedený poľovný revír je uzavretá
iná zmluva. Žalobca sa svojou argumentáciou snažil navodiť dojem, že pri výmere 71 ha ide o
pozemky, pri ktorých už je zaregistrovaná zmluva. Z obsahu odôvodnenia opatrenia, ako aj obsahu

spisového materiálu však podľa správneho súdu jednoznačne plynie, že tieto boli rozhodnutím z
roku 2015 vyhlásené za nepoľovnú plochu v k. ú. Lokca a v k. ú. Babín. Formuloval záver, že od
momentu právoplatnosti uvedeného rozhodnutia sa nemôže vzťahovať na takéto pozemky výkon práva
poľovníctva žiadnej poľovníckej spoločnosti, a preto nemôže byť k nej evidovaná ani zmluva.

9. Správny súd neprisvedčil ani námietke nedostatku podkladov pri overovaní vlastníckych vzťahov.
Mal za to, že žalovaný postupoval správne, keď vychádzal z podkladov k žiadosti o evidenciu zmluvy
o užívaní, a to:
- splnomocnení predložených spolu s podkladmi preukazujúcimi vlastníctvo k poľovným pozemkom
spracovanými softvérovým produktom ELPoz od poskytovateľa licencie Ing. Stanislava Klanducha -
KAnet Soft-Net services, Vajanského 2023/45, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36937932,

- zoznamov vlastníkov poľovných pozemkov s uvedením výmery poľovných pozemkov a uvedením ich
podielu na celkovej výmere spracované subjektom Margita Farská - GEODET, Hattalova 341, 029 01
Námestovo, IČO 30216613,
- údajov o vlastníctve poľovných pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti a údajov o osobách
oprávnených konať za pozemkové spoločenstvá uvedených v registri pozemkových spoločenstiev, ktoré

vedie okresný úrad,
- údajov katastrálneho portálu a údajov vedených v Lesníckom geografickom informačnom systéme.

10. Ak žalobcovia namietali, že nebolo možné spoľahlivo určiť, či zvolávatelia zhromaždenia mali
potrebnú viac ako jednu tretinu hlasov, krajský súd im ani v tomto nedal za pravdu. Uviedol, že

z obsahu administratívneho spisu (odpisu notárskej zápisnice) mal preukázané, že bola zisťovaná
prítomnosť osôb na zhromaždení a z obsahu listiny prítomných je zrejmé, ktoré osoby (prostredníctvom
splnomocnených osôb) sa na nej zúčastnili. Uvedenému súčasne svedčia predložené splnomocnenia
pre jednotlivých zástupcov založené vo viacerých zväzkoch, z ktorých plynie aj vlastnícke právo k
jednotlivým parcelám. Správny súd mal za to, že žalovaný preverením údajov z plných mocí, vlastníctva,

hlasovacích práv podľa predložených plných mocí spolu so softwarovým produktom od spoločnosti
ELPoz, ako z dokumentov od subjektu Margita Farská - GEODET (pri súčasnom porovnaní uvedených
údajov s údajmi z katastra nehnuteľností) postupoval správne, pričom správnosť jeho záverov nebola v
konaní spochybnená žalobcami takým spôsobom, aby bolo možné prijať záver o nezákonnosti opatrenia
žalovaného.

11. Krajský súd konštatoval, že správnosť postupu žalovaného, ako aj správnosť zistených údajov
potvrdzujú zistenia žalovaného, že zhromaždenie bolo zvolané zástupcami viac ako jednej tretiny
vlastníkov, keďže zvolávatelia zastupovali vlastníkov poľovných pozemkov vlastniacich 11.443.452
m2 poľovných pozemkov, čo tvorí 58,53%-ný podiel. Zistený rozdiel (0,83) v % podiele výmery

poľovných pozemkov oproti údajom uvedeným v notárskej zápisnici bol spôsobený tým, že žalovaný
pri skúmaní predložených splnomocnení a podkladov k vlastníctve poľovných pozemkov zistil určité
odlišnosti pri uvádzaní výmer poľovných pozemkov, identifikačných údajov na splnomocneniach, ako
aj drobné matematické chyby pri spočítavaní výmer poľovných pozemkov. Tieto drobné nezrovnalosti
zistené v procese evidencie však podľa správneho súdu nijakým spôsobom nespochybnili skutočnosť,

že zhromaždenie bolo zvolané zástupcami minimálne jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov
patriacich do PR Podbiel, resp. že zhromaždenie nemalo dostatočný počet hlasov pre hlasovanie.
Správny súd ďalej pri námietke, že z notárskej zápisnice nevyplýva počet hlasov, resp. spôsob
hlasovania jednotlivých účastníkov, objasnil, že pri hlasovaní nemusia byť uvedené konkrétne mená
osôb, ktoré hlasovali za, alebo proti, ale postačí, ak sú uvedené celkové počty hlasov v percentách tak

ako tomu bolo v tomto prípade.

12. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že prípadné žalovaným vykonané korekcie počtu hlasov
nebránia zaevidovaniu zmluvy, ale sú práve prejavom riadneho, vecného zaoberania sa predloženými
dokladmi, ktoré majú viesť k zaevidovaniu zmluvy. Správny súd podotkol, že je potrebné brať na zreteľ

aj rozdrobené vlastníctvo pôdy v podmienkach SR, v dôsledku ktorého je pri zabezpečení priebehu
zhromaždenia prakticky nemožné zabezpečiť 100% reálny stav vlastníkov, pričom je možné, že niektorí
z vlastníkov aj krátko pred zhromaždením zomrie, prípadne niektoré údaje sú uvedené chybne. Uvedené
však samo o sebe neznamená, že zhromaždenie vlastníkov nemôže prijať platné rozhodnutia. V tomtosmere mal správny súd za to, že postup žalovaného, ktorý korigoval výpočty hlasov podľa vlastných
šetrení a zistení, bol správny, a rovnako tak aj ním prijatý záver, že korekcie vzhľadom na počet hlasov
nemali na platnosť hlasovania vplyv.

13. Námietkam žalobcov, že PR Podbiel neexistuje pre nesplnenie zákonnej podmienky výmery revíru
(v zmysle súčasného znenia ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. je minimálna výmera
poľovného revíru 2000 hektárov), rovnako nebolo možné priznať relevanciu. Žalovaný v napadnutom
opatrení správne uzavrel, že PR Podbiel vznikol na základe rozhodnutia z roku 1995, pričom do

súčasnosti nedošlo k zrušeniu onoho rozhodnutia ani zániku poľovného revíru. Správny súd objasnil,
že podľa pôvodne platného ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. mohli vzniknúť revíre s
minimálnou rozlohou 500 hektárov, pričom podľa § 80 ods. 5 zákona č.274/2009 Z.z. poľovné revíry
uznané do 31. augusta 2009 sa považujú za poľovné revíry uznané podľa tohto zákona, čo znamená,
že revír vzniknutý podľa pôvodného zákona je revírom aj v súlade so súčasne platným zákonom
o poľovníctve. Správny súd upozornil na skutočnosť, že zmenšenie výmery poľovného revíru nie je

spojené so zákonným dôsledkom zániku takéhoto revíru, aj keď pôvodný zákon o poľovníctve mal vo
svojom ustanovení čl. 2 ods. 3 podmienku o nemožnosti poklesu výmery v určitých prípadoch, avšak
nesporným je, že pre prípad poklesu nestanovoval sankciu v podobe zániku revíru. Správny súd ďalej
podotkol, že rovnako tak ani súčasný zákon o poľovníctve nespája s poklesom výmery poľovného revíru
sankciu v podobe zániku revíru. Preto námietky žalobcov smerujúce k neexistencii revíru vyhodnotil ako

nedôvodné, nakoľko tento preukázateľne existuje.

14. Nedôvodnou bola aj námietka žalobcov o nesplnení podmienky podpisu zmluvy vlastníkmi
spoločného revíru vlastniacimi viac ako polovičnú výmeru poľovných pozemkov. Správny súd
konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu (predložených plnomocenstiev k zhromaždeniu

vlastníkov) plynie jednoznačný záver, že zmluvu o užívaní podpísali vlastníci prostredníctvom
splnomocnencov, v súlade s podmienkou „nadpolovičnej väčšiny“.

15. Krajskýsúdrovnakoneprisvedčilnámietkežalobcov,žežalovanýporušilprávavlastníkovpoľovných
pozemkov tým, že nevyhodnotil ako nezákonný postup to, že na strane splnomocnených zástupcov

vlastníkov poľovných pozemkov a skrutátorov zodpovedných za sčítanie hlasov pri hlasovaní o
uzneseniach vystupujú tie isté osoby, ktoré sú súčasne aj členmi „zvolenej poľovnej spoločnosti majúcej
záujem o užívanie poľovného revíru“, nemajú relevanciu, keďže z obsahu administratívneho spisu ani
napadnutého rozhodnutia neplynie žiadne zvýhodnenie zástupcov vlastníkov. Správny súd konštatoval,
že z obsahu notárskej zápisnice je zrejmé, že pri konkurencii splnomocnení od vlastníkov poľovných

pozemkov boli priznané hlasovacie práva žalobcom. Skutočnosť, že zástupcovia vlastníkov poľovných
pozemkov boli skrutátormi, nie je sama o sebe dôvodom na nezaevidovanie zmluvy, alebo na zrušenie
napadnutého opatrenia, nakoľko zákon takúto situáciu nevylučuje. Takým by podľa správneho súdu bolo
až konanie, ktoré by zrejme vybočovalo z rámca dobrých mravov, čo však v konaní preukázané nebolo.
Mal za to, že subjektívne presvedčenie žalobcov nemôže byť dôvodom na zrušenie opatrenia, resp.

prijatie záverov o nezákonnej činnosti zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov.

III. Kasačná sťažnosť žalobcov, stanovisko účastníkov
A)
16. Žalobcovia (ďalej aj ako „sťažovatelia“) zastúpení advokátom podali proti rozsudku v zákonnej lehote

kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440
ods. 1 písm. h) SSP). Navrhujú, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

17. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body, ktoré v značnej miere
kopírujú žalobné námietky:
- výklad správneho súdu vo vzťahu k zachovaniu 5-dňovej lehoty na zvolanie zhromaždenia
nerešpektuje princíp počítania lehôt. Napriek tomu, že z predložených potvrdení obcí Babín a Dlhá
nad Oravou bolo zrejmé, že dátum zvesenia verejnej vyhlášky bol upravený z dátumu 03.06.2019

na 04.06.2019 (pozn. kasačného súdu: dátum vyvesenia bol 27.05.2019), mal správny súd za to, že
žalobcovia neboli dotknutí na svojich právach, nakoľko hlasovali na zhromaždení, resp. podali námietky,
ktoré žalovaný vecne vyhodnotil. Správny súd podľa sťažovateľov nesprávne vyhodnotil predložené
dôkazy o zvedení/vyvesení vyhlášok na úradných tabuliach dotknutých obcí, pričom bolo zjavné, žedátumybolidodatočneprepisované,kdeuvedenáskutočnosťnemôžebyťvyhodnotenáakopochybenie,
ktoré nemá vplyv na správnosť napadnutého opatrenia. Naopak, práve nedodržanie lehoty o konaní
valnéhozhromaždeniamázásadnývplyvnajehoplatnosť,zdôvodu,žedotknutýmvlastníkombolupretý

výkon ich práva,
- výklad správneho súdu, z ktorého vychádzal pri konštatovaní neexistencie inej zmluvy na rovnaký
poľovný revír je podľa sťažovateľov nesprávny, a to z dôvodu, že vyhlásenie poľovnej plochy za
nepoľovné plochy (korekcia pretrvávajúceho protiprávneho stavu), sa neodrazilo v uzatvorených
zmluvách o nájme poľovných revírov v Podbieli a v Babíne, a to ani v častiach, ktoré boli postihnuté

vyhlásením za nepoľovnú plochu,
- správny súd nesprávne vyhodnotil aj námietku neexistencie PR Podbiel pre nesplnenie zákonnej
podmienky výmery revíru, nakoľko v zmysle zákona č. 23/1962 Zb., ktorý určoval osobitnú úpravu
výmery revírov platnú pre jelenie oblasti výmera poľovných revírov, v ktorých je podľa týchto predpisov
jelenia zver hlavným druhom zveri, nesmie poklesnúť pod 2000 ha, v ostatných poľovných revíroch
nesmie spravidla poklesnúť pod 1000 ha,

- zapísanie PR Podbiel dvom poľovníckym spoločnostiam napriek tomu, že to zákon vylučuje, bolo
zrejmýmpochybenímsprávnehoorgánu,ktorýpodľasťažovateľovnesprávnymrozhodnutímovyhlásení
nepoľovnej plochy obišiel zákon, ktorý pri zmene hranice revíru vyžaduje postup podľa § 9 zákona o
poľovníctve(určujepodmienkyzmienhranicepoľovnéhorevíru,ktoréhoužívaniejepostúpenézmluvou),
- hranice revíru sa preukázateľne zmenili, avšak napadnuté opatrenie je v tejto časti nepreskúmateľné,

nakoľko zmena hraníc a aj výmera revíru nebola pripustená, hoci žalovaný mal o tom z podkladov a
upozornení dostatočnú vedomosť,
- rozpory v evidencii poľovných revírov boli žalovanému známe od počiatku konania. Hranice PR
Podbiel podľa opisu v rozhodnutí z roku 1995 nezodpovedajú skutočným hraniciam PR Podbiel, ktoré
boli preukázané v konaní pred správnym orgánom a v konaní pred správnym súdom,

- v priebehu času došlo k podstatnej zmene výmery poľovných pozemkov tvoriacich PR Podbiel
súvisiacej nielen so zmenami druhov pozemkov na nepoľovnú plochu, ale aj so začlenením časti
poľovného revíru Podbiel v k.ú. K.. Túto skutočnosť správny súd pri rozhodovaní nezohľadnil. Žalovaný
zároveň nesprávnym postupom vylúčil časť pozemkov v k.ú. K., ktoré boli pôvodne zahrnuté v PR
Podbiel,

- z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný ustálil uznášaniaschopnosť
zhromaždenia, pretože už v danom čase časť vlastníkov udelila splnomocnenia na výkon svojich práv
nielen jednej osobe, a podstatná časť vlastníkov pozemkov bola zastúpená na základe plnomocenstiev
viacerými zástupcami, ktorí navyše nekonali v zhode. V takejto situácii by sa malo aplikovať ustanovenie
§ 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda splnomocnenci majú konať spoločne. Správny súd sa

nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľov, že v takomto prípade sú úkony splnomocnencov neplatné,
nakoľko nekonajú v zhode, a teda ich úkony sú neurčité v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
- správny súd nevytkol žalovanému, že neuviedol, na základe akého zákonného ustanovenia posúdil
duplicitné plnomocenstvá, ani neobjasnil, z akej právnej konštrukcie vyvodil svoj záver, že „korekcia
počtu hlasov, ktorá bola žalovaným zistená, nebránila zaevidovaniu zmluvy.“ Rovnako v napadnutom

opatrení chýbajú skutkové zistenia o tom, ktorých konkrétnych splnomocnení sa táto nezrovnalosť
dotýkala,
- vlastníci poľovných pozemkov boli poškodení nielen tým, že nemali možnosť dozvedieť sa o konanom
zhromaždení pri zachovaní stanovených lehôt, ale najmä tým, že splnomocnenci vlastníkov poľovných
pozemkov hlasovali zjavne v prospech poľovníkov, a vychádzajúc z výšky schválenej náhrady za

užívanie pozemkov zjavne v rozpore so záujmami vlastníkov. Zastúpenie vlastníka splnomocnencom,
ktorý koná výslovne v jeho neprospech, nemožno považovať za platný právny úkon.

B/
18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením

veci krajským súdom a vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia v kasačnej sťažnosti opakovane
poukazujúnaskutočnosti,sktorýmisaokresnýúraduždostatočnezaoberalvproceseevidenciezmluvy,
nepovažuje za potrebné sa k týmto opätovne vyjadrovať.
C/
19. Ďalší účastníci konania v 1.-4. rade zastúpení advokátom vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti reagujú

jednotlivo na sťažnostné námietky. Zhodujú sa s názorom správneho súdu, že zvolanie zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov bolo realizované v súlade so zákonom. Podotýkajú, že verejná vyhláška
bola vyvesená do dobu min. 5 pracovných dní v zmysle zákona o poľovníctve, a to na obecných
úradoch Podbiel, Nižná, Babín, Lokca a Dlhá nad Oravou, teda vo všetkých obciach, kde sa PR Podbielnachádza.AkvyhláškavobciachBabínaDlhánadOravouviselaod27.05.2019,akotvrdiasťažovatelia,
tak bola vyvesená na úradnej tabuli po dobu 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Samotná
oprava zvesenia vyhlášky pracovníčkou obecného úradu v obciach Babín a Dlhá nad Oravou na 04.06.,

nemá vplyv na skutočnosť, že vyhláška visela na úradnej tabuli skutočne 5 pracovných dní, tak ako
vyžaduje § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve.

20. V súvislosti s námietkami neexistencie PR Podbiel a existencie inej zmluvy na identický revír sa
stotožňujú s jej vyhodnotením správnym súdom a majú za to, že zmena výmery poľovných pozemkov

od vydania rozhodnutia nezakladá dôvod na jeho zrušenie, resp. jeho platnosť. Je pravdou, že časť
poľovných pozemkov v k.ú. J. o výmere 71 ha bola v minulosti zaradená do dvoch poľovných revírov
(chybou v tom čase Lesného úradu Dolný Kubín), avšak táto skutočnosť bola „korigovaná“ rozhodnutím
z roku 2015 a vyhlásením sporných pozemkov na žiadosť vlastníkov za nepoľovnú plochu. Na
základe uvedeného bola podľa ďalších účastníkov konania v konaní pred správnym súdom dostatočne
preukázaná skutočnosť, že na týchto pozemkoch nie je možné vykonávať právo poľovníctva a preto sa

na ne nevzťahuje žiadna zmluva o užívaní poľovného revíru.

21. K námietke nedostatku podkladov pri zisťovaní vlastníkov poľových pozemkov uviedli, že skôr,
ako bola vyhotovená listina prítomných zo zhromaždenia, prebehla prezentácia účastníkov. Táto trvala
dovedna až 4,5 hodiny, pričom ako je uvedené v notárskej zápisnici, dôvodom bola práve duplicita

plných mocí udelená vlastníkmi poľovných pozemkov dvom rozličným osobám. Ďalší účastníci konania
zdôrazňujú, že v prípadoch, keď zvolávatelia mali plné moci od totožných osôb ako žalobcovia (v 2. a
5. rade), tak zvolávatelia uznali všetky plné moci do percenta hlasov vlastníkov poľovných pozemkov,
ktorých zastupovali žalobcovia v 2. a 5. rade (z dôvodu podpisu so skorším dátumom) a zvolávateľom ich
duplicitné plné moci neuznali. Až po odstránení týchto rozporov mohla byť vyhotovená listina prítomných

(takakojevmennomzoznamesúčasťounotárskejzápisnice),atedamohlabyťustálenáajpercentuálna
účasť vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení. Podotýkajú, že účastník konania v 4. rade
(žiadateľ o evidenciu zmluvy) nepredkladal žalovanému duplicitné plné moci, a preto tento ani nemal
dôvod skúmať, či sa na zhromaždení postupovalo v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

22. Dodal, že ak sťažovatelia uvádzajú, že krajský súd sa odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu,
tak z obsahu kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, od akého konkrétneho rozhodnutia v akej veci sa mal
krajský súd odkloniť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
23. Podstatou kasačných námietok sťažovateľov je tvrdenie o?vade nesprávneho právneho posúdenia
veci správnym súdom, majúcej základ v?argumentácii správneho súdu vyhodnocujúcej žalobné
námietky ako nedôvodné. Sťažovatelia napadnutému rozsudku a?postupu správneho súdu vytýkajú aj
odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

24. Kasačný súd v prvom rade v rámci teoretických východísk právneho posúdenia veci uvádza, že
rozhodovanie vlastníkov o užívaní poľovného revíru má svoj súkromnoprávny, ako aj verejnoprávny
prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie zhromaždenia vlastníkov, v?rámci ktorého
dochádza k?rozhodnutiu o?postúpení užívania (§ 5 a § 13 zákona o?poľovníctve) a?verejnoprávny

prvok predstavuje evidencia zmluvy o?užívaní poľovného revíru (§ 16 zákona o poľovníctve). Tieto prvky
sa však vzájomne prelínajú a?nemožno ich v?dôsledku právnej úpravy oddeliť. Zaevidovanie zmluvy
o?užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o?poľovníctve pritom predstavuje individuálny
správny akt s konštitutívnymi účinkami, ktorý je na účely súdneho prieskumu potrebné považovať za?
opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP.

25. Hoci evidovanie zmluvy o?užívaní poľovného revíru má charakter registračného úkonu (predmetná
zmluva teda nepodlieha schváleniu správnym orgánom), zákon tento úkon správneho orgánu
podmieňuje splnením viacerých podmienok. Základnou zákonnou podmienkou vyjadrenou v § 16 ods.
1 zákona o?poľovníctve je požiadavka, aby zmluvu o?užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 a?

nasl. zákona o?poľovníctve podpísal subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o?poľovníctve na jednej strane
a?na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu
poľovných pozemkov z?výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon, musíteda spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o?poľovníctve, a?súčasne absenciu
skutočností podľa § 16 ods. 2 zákona o?poľovníctve.

26. Rozhodovacia činnosť kasačného súdu sa ustálila na právnych názoroch vyjadrených už v?
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/5/2019 zo dňa 2. júla 2020, body 26 až
30, podľa ktorých, cit.:
„26. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky,
majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a?povinností v?súvislosti s užívaním poľovného

revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež
korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a?spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods.
2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho
poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa?uskutočňuje pred správnym orgánom, a

teda aj v tomto procese, v?záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity
proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.?zn. I. ÚS
721/2016-39 z?08.03.2017).

27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno

konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením
vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, nie je iba automatická, majúca formálno-
technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak
hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o?poľovníctve, v?nadväznosti na príslušné
hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv

účastníkmi právneho úkonu.
28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať,
či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona
o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru

resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/
zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o?poľovníctve) a či ju
podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov,
splnomocnenýchnauzavretiezmluvynazhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovpodľa§5zákona

o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za?
konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu
zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu
priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods.?1 zákona o poľovníctve), pričom táto
notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v §

5 ods. 5 zákona o?poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z?
ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené
(pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn.
3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z?25.04.2018).“

27. Rovnaké právne závery možno vyabstrahovať aj z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3 Svk/21/2022 zo dňa 26.?septembra 2023, sp.zn. 1 Sžk 15/2020 zo dňa
14. septembra 2022, sp.?zn.?7?Svk?6/2021 zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. 6 Sžk 34/2020 zo dňa
30. marca 2022, sp. zn. 2 Sžk 21/2019 zo dňa 29. septembra 2021 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 1/2018 zo dňa 28. marca 2019, sp. zn. 2 Sžk 12/2019 zo dňa 30.?

júna 2021 a?iné.

28. Aj keď evidenčné úkony majú osobitnú povahu a zaevidovanie zmluvy sa podľa
§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve osobitne neodôvodňuje, nezbavuje to príslušný orgán povinnosti,
aby riadne zistil skutkový stav veci týkajúci sa?splnenia pozitívnych podmienok a absencie negatívnych

podmienok zaevidovania zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19. decembra 2022).29. Správny súd preto musí v rámci súdneho prieskumu overiť, vychádzajúc z administratívneho
spisu žalovaného, či žalovaný ohľadom sporných okolností náležite zistil skutkový stav, pokiaľ sa so
sťažovateľmi pomenovanými prekážkami zaevidovania zmluvy nestotožnil.

30. Ak sťažovatelia namietajú, že výklad správneho súdu (totožný s výkladom žalovaného) o dodržaní 5-
dňovej lehoty na zvolanie zhromaždenia vlastníkov neakceptuje princíp počítania lehôt, tak kasačný súd
podotýka, že toto ich tvrdenie je zreteľne v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Z priložených
potvrdení obcí, v katastrálnom území ktorých sa dotknutý poľovný revír nachádza, jednoznačne vyplýva,

že pozvánka na zhromaždenie bola formou verejnej vyhlášky vyvesená vo všetkých dotknutých obciach
už dňa 27.05.2019 (pondelok) a zvesená nie skôr ako 4.6.2019 (utorok), a teda zákonná lehota piatich
pracovných dní na zvolanie zhromaždenia vlastníkov v zmysle § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve bola
preukázateľne zachovaná. Ak v obciach Babín a Dlhá nad Oravou došlo k prepísaniu dátumu zvesenia
vyhlášky z dátumu 03.6.2019 na 04.06.2019 pochybením pracovníčky obecného úradu (kasačný súd
nerozporuje, že takýto grafický prepis je v potvrdeniach voľným okom viditeľný), uvedené nič nemení na

skutočnosti, že ak by aj bola verejná vyhláška zvesená dňa 03.06.2019 (pondelok), tak lehota piatich
pracovných dní by rovnako zostala zachovaná. Kasačný súd má za to, že ak správny súd nad rámec
uvedeného podotkol, že každú prípadnú nezákonnosť v procese zvolania zhromaždenia je potrebné
posudzovať najmä z pohľadu jej dopadu na subjektívne práva žalobcu, automaticky to neznamená
(ako sa domnievajú sťažovatelia), že krajský súd pripustil, že k pochybeniu v zachovaní lehoty na

zvolanie zhromaždenia aj reálne došlo. Naopak, kasačný súd mal v zhode s krajským súdom podmienku
zachovanialehotynazvolaniezhromaždeniazapreukázateľnenaplnenú,apretonámietkusťažovateľov
v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú.

31. K námietke existencie inej zmluvy na rovnaký poľovný revír kasačný súd stotožňujúc sa s jej

vyhodnotením správnym súdom dodáva, že ak aj existovalo medziobdobie (roky 1995-2015), kedy
v dôsledku pochybenia okresného úradu boli poľovné pozemky vo výmere 71 ha v k.ú. J. a B.
zaradené súčasne v dvoch poľovných revíroch (Podbiel a Babín) s výkonom práva poľovníctva pre
dve poľovnícke združenia zároveň, vyhlásením týchto pozemkov za nepoľovnú plochu rozhodnutím z
roku 2015 bol uvedený protiprávny stav odstránený v tom zmysle, že na nich už viac žiadna osoba

nemôže vykonávať právo poľovníctva, a preto na ne platne ani nemôže byť evidovaná žiadna zmluva o
užívaní. Skutočnosť, že korekcia dlhodobo pretrvávajúceho stavu sa následne neodrazila vo v tom čase
(rok 2015) uzatvorených zmluvách o nájme PR Podbiel a Babín regulujúcich súkromnoprávny vzťah
medzi užívateľom revíru a jeho vlastníkmi, nemôže byť nadradená existencii rozhodnutia príslušného
orgánu verejnej správy z roku 2015, ktoré na základe žiadosti vlastníkov sporné poľovné pozemky z

revíru ich vyhlásením za nepoľovnú plochu právoplatne vyčlenilo. Tieto zároveň (logicky uvažujúc) nie
sú poľovnými pozemkami ani v poľovnom revíri Babín, preto sa na ne de iure nevzťahuje ani zmluva
o užívaní tohto poľovného revíru. Argument sťažovateľov o duplicite zmlúv o užívaní v jednom a tom
istom poľovnom revíri tak podľa kasačného súdu nenachádza právny ani racionálny základ. Ak žalovaný
napadnutým opatrením zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Podbiel, učinil tak výlučne vo

vzťahu k poľovným pozemkom v tomto sa nachádzajúcim, nie aj k spornej nepoľovnej ploche.

32. Sťažovateľom namietaná skutočnosť, že po vyhlásení časti plochy revíru za nepoľovnú nedošlo
rozhodnutím k zmene hraníc revíru, je daná špecifickou úpravou možnosti okresného úradu takúto
zmenu „ex offo“ vykonať (§ 9 zákona o poľovníctve). Dôležitou s ohľadom na naplnenie podmienok

evidencie onej zmluvy o užívaní je podľa kasačného súdu skutočnosť (vyplývajúca aj priamo z notárskej
zápisnice o priebehu zhromaždenia), že táto nepoľovná plocha nebola zahrnutá do výmery PR Podbiel,
ktorá bola východiskovým údajom pre overenie uznášaniaschopnosti zhromaždenia, ako aj samotné
hlasovanie o prevode práv poľovníctva ďalšiemu účastníkovi konania v 4. rade (z pohľadu naplnenia
podmienky podpisu zmluvy vlastníkmi „nadpolovičnej väčšiny” výmery revíru).

33. K námietke neexistencie PR Podbiel pre nesplnenie zákonnej výmery revíru kasačný súd uvádza,
že rozhodnutie z roku 1995 o uznaní dotknutého poľovného revíru nebolo medzičasom zrušené ani
doplnené iným rozhodnutím, a ani rozhodnutie z roku 2015 nemá vplyv na existenciu revíru ako takého
(len na zmenu jeho výmery). Avšak minimálna výmera 2000 ha, na ktorú poukazujú sťažovatelia, sa týka

uznávania nových poľovných revírov podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona o poľovníctve. Aj keď pôvodný
zákon o poľovníctve obsahoval
v ustanovení čl. II. ods. 3 podmienku o nemožnosti poklesu výmery v určitých prípadoch (pod 2000
ha, ak ide o výskyt prevažne jelenej zveri v revíri), nesporným je, že pre prípad poklesu nestanovovalsankciu v podobe zániku revíru. Rovnako tak ani súčasný zákon o poľovníctve nespája s poklesom
výmery poľovného revíru dôsledok v podobe zániku revíru.

34. K námietke sťažovateľov, že z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, z akých zákonných
ustanovení žalovaný vychádzal pri posudzovaní duplicitných plnomocenstiev, kasačný súd v prvom
rade podotýka, že proces vysporiadania sa s duplicitou plnomocenstiev je popísaný na str. 3 notárskej
zápisnice o priebehu zhromaždenia. Z tejto vyplýva, že pri prezentácii bolo zistené, že I.. C. J. (žalobca v
5.rade)predložil14plnýchmocíodtotožnýchsplnomocniteľov,akýmidisponovaliajzvolávatelia,pričom

zvolávatelia (vzhľadom na skorší dátum podpisu) uznali všetkých 14 plných mocí I.. C. J. do percenta
hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých zastupuje, a zvolávateľom ich plné moci neuznali. Ďalej
bolo zistené, že D. Q. (žalobca v 2. rade) predložil 33 plných mocí od totožných osôb ako zvolávatelia.
Zvolávatelia opätovne (z dôvodu skoršieho dátumu ich podpisu) uznali všetkých 33 plných mocí D. Q.
do percenta hlasov, ktoré zastupuje, a zvolávateľom duplicitné plné moci neboli uznané.

35. Ak sťažovatelia namietajú, že podstatná časť vlastníkov pozemkov bola zastúpená na základe
plnomocenstiev viacerými zástupcami, ktorí navyše nekonali v zhode, tak z obsahu notárskej zápisnice
je zrejmé, že pri konkurencii splnomocnení od vlastníkov poľovných pozemkov boli priznané hlasovacie
práva sťažovateľom - žalobcom (v 2. a 5. rade), a za pôvodne „dvojmo“ zastúpených vlastníkov sa
v skutočnosti nehlasovalo duplicitne. Kasačný súd podotýka, že táto námietka by mohla hypoteticky

vykazovať relevanciu za opačnej situácie, teda ak by boli hlasovacie práva dotknutých 47-ich vlastníkov
priznané na zhromaždení zvolávateľom presadzujúcim záujmy „víťaznej“ poľovníckej spoločnosti. Vtedy
by bolo možné polemizovať o tom, či by ich priznanie žalobcom (presadzujúcim opačné záujmy)
nebolo spôsobilé ovplyvniť výsledky hlasovania natoľko, že by v konečnom dôsledku nebola dosiahnutá
potrebná „nadpolovičná väčšina“ na odsúhlasenie postúpenia výkonu práv poľovníctva v PR Podbiel.

Kasačný súd podotýka, že k tomu ale v uvedenom prípade nedošlo.

36.Mávšakkaždopádnezato,ženakonkurenciuplnomocenstiev(voväzbenazákonnosťnapadnutého
opatrenia) je potrebné nahliadať v tom smere, či by prípadný opačný postoj iných splnomocnencov
totožných vlastníkov mohol byť spôsobilý ovplyvniť celkový výsledok hlasovania. Aplikujúc uvedené

na vzniknutú situáciu je možné uzavrieť, že ak by aj boli priznané hlasovacie práva zvolávateľom
a títo by za dotknutých 47-ich vlastníkov hlasovali opačne ako žalobcovia v 2. a 3. rade (teda s
najväčšou pravdepodobnosťou za podpis zmluvy o užívaní), došlo by tým len k navýšeniu už tak
či onak postačujúceho percentuálneho podielu výmery pozemkov vo vlastníctve osôb so súhlasným
postojom k podpisu zmluvy o užívaní (61,55 %). Rovnako tak ak by „duplicitní“ splnomocnenci aj konali

spoločne podľa § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ich úkony by sa mali pre nesúlad (nezhodu)
považovať za neplatné (ako tvrdia sťažovatelia), ani uvedené by nemalo žiaden dopad na percentuálny
podiel súhlasných hlasov z celkovej výmery poľovných pozemkov (61,55 %), keďže v tomto hlasy
splnomocnencov 47-ich vlastníkov tak či onak zahrnuté nie sú (z dôvodu ich zastúpenia žalobcami so
zamietavým postojom k postúpeniu práv poľovníctva Poľovníckej spoločnosti Kráľová Podbiel).

37. V tejto súvislosti je zároveň potrebné podotknúť, že žalovaný nebol v pozícii toho, kto vyhodnocoval
duplicitu plnomocenstiev, nakoľko naplnenie zákonných podmienok na evidenciu zmluvy posudzoval a
overoval zohľadňujúc skutočnosť, že sporné plné moci boli počas prezencie uznané žalobcom v 2. a 5.
rade, ktorí za dotknutých vlastníkov aj hlasovali. Preto podľa kasačného súdu nie je na mieste námietka

sťažovateľov, že správny súd nevytkol žalovanému, že neuviedol, na základe akého zákonného
ustanovenia posúdil duplicitné plnomocenstvá, keďže on sám tieto nevyhodnocoval. Rovnako tak
nemožno prisvedčiť námietke sťažovateľov, že v napadnutom opatrení absentujú skutkové zistenia
o tom, ktorých konkrétnych splnomocnení sa táto nezrovnalosť dotýkala. Žalovaný nedisponovoval
zoznamom vlastníkov zastúpených primárne dvojmo, keďže duplicita bola preukázateľne odstránená

priznaním ich hlasovacích práv žalobcom v 2. a 5. rade, z čoho zároveň vyplýva, že takýto zoznam
ani nebol nevyhnutným na overenie naplnenia podmienok zvolania zhromaždenia či podpisu zmluvy o
užívaní „nadpolovičnou väčšinou“.

38. Z administratívneho spisu zároveň podľa kasačného súdu nevyplýva, že by niektorý z dotknutých 47-

ich vlastníkov poľovných pozemkov spochybňoval svoj podpis na plnomocenstve, alebo?vôľu hlasovať
na zhromaždení v zastúpení práve žalobcami v 2. a 5. rade.39. K námietke sťažovateľov, že z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, na základe čoho
žalovaný ustálil uznášaniaschopnosť zhromaždenia, kasačný súd uvádza, že táto bola (vychádzajúc
z obsahu notárskej zápisnice) celkom správne overovaná až po vysporiadaní sa s duplicitou

plnomocenstiev, pričom bolo konštatované, že zhromaždenia sa zúčastňujú vlastníci vlastniaci 59,36 %
poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Podbiel, čo predstavuje viac ako
zákonom stanovenú jednu tretinu z celkovej výmery poľovných pozemkov. Z odpisu notárskej zápisnice
teda žalovaný mal preukázané, že bola zisťovaná prítomnosť osôb na zhromaždení a z obsahu listiny
prítomných bolo zrejmé, ktoré osoby (prostredníctvom splnomocnených osôb) sa na nej zúčastnili. Ako

správne podotkol krajský súd, uvedenému súčasne svedčia predložené splnomocnenia pre jednotlivých
zástupcov založené vo viacerých zväzkoch, z ktorých plynie aj vlastnícke právo k jednotlivým parcelám.
Žalovaný zároveň vlastným výpočtom na základe predložených dokladov overil správnosť výpočtu
percentuálneho podielu účasti vlastníkov na zhromaždení. Hoci pri tom dospel k matematickej odchýlke
0,83 %, kasačný súd stotožňujúc sa so správnym súdom uvádza, že zistená výpočtová nezrovnalosť
nijakým spôsobom nespochybnila skutočnosť, že zhromaždenie bolo zvolané zástupcami viac ako

jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do PR Podbiel, resp. že toto malo dostatočný
počet hlasov pre hlasovanie.

40. Pokiaľ ide o námietku, že správny súd neobjasnil, z akej právnej konštrukcie vyvodil svoj záver,
že „korekcia počtu hlasov, ktorá bola žalovaným zistená, nebránila zaevidovaniu zmluvy.“, tak uvedené

je zrejmé práve z nízkych hodnôt žalovaným zistených odchýlok vo výpočtoch, ktorých odčítanie od
hodnôtzistenýchzvolávateľmizhromaždeniazmatematickéhohľadiskanijakýmspôsobomneovplyvnilo
či neohrozilo naplnenie zákonných podmienok jednej tretiny na zvolanie zhromaždenia (33%) a
nadpolovičnej väčšiny na uznášaniaschopnosť zhromaždenia a podpis zmluvy o užívaní (51%).

41. V tejto súvislosti a s poukazom na znenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve kasačný súd považuje
postup žalovaného za súladný s dotknutými ustanoveniami, keď žalovaný skúmal predloženú zmluvu
aj prostredníctvom preverenia reálnej výmery poľovných pozemkov. Uvedené je totiž nevyhnutným
pre dosiahnutie účelu týchto ustanovení spočívajúcom v?overení dodržania zákonných podmienok
evidencie zmluvy (por. rozsudok Najvyššieho správneho súdu?SR zo dňa 1. júla 2022, sp. zn.

5Svk/19/2021).

42. K námietkam týkajúcim sa vyhodnotenia jednotlivých skutočností žalovaným kasačný?súd uvádza,
že správny súd sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Nad rámec uvedeného dodáva, že z kasačnej sťažnosti nevyplýva, v?čom konkrétne mal okresný úrad

pochybiť, keďže preukázateľne vyhodnocoval splnenie podmienok pre?evidenciu zmluvy.

43. Zákon o poľovníctve v § 16 ods. 1 ustanovuje, že evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný?úrad.
Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa?§?13 ods. 1 a ak ju
podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej?nadpolovičnú väčšinu poľovných

pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica
osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

44. V konaní nebolo sporné, že zmluvu uzatvorila osoba uvedená v § 13 ods. 1 zákona o?poľovníctve
a zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by zmluvu o užívaní poľovného?revíru podpísali osoby,

ktoré vlastnia menej ako 50 % pozemkov poľovného revíru. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti
vyhodnotilkasačnýsúdajzvyšnénámietkyakonedôvodné.Správnysúdrozhodolnazákladesprávneho
právneho posúdenia a?neodklonil?sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

45. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal so?všetkými pre

vec zásadnými námietkami a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na
kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré
neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žiaden sťažnostný bod
nebol dôvodný, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľom, ktorí v tomto konaní
nemali úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1
SSP a analogicky podľa § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačnéhokonania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní
nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol dôvody
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.