Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Július Tóth
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/208/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121231808
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6121231808.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.
Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B.
XX, XXX XX E., právne zastúpený: MICHALOVČÍK, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 55 943 659, so
sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník, pracovisko Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice – mestská
časť Západ proti žalovanému: JADLOVA, spol. s r.o., so sídlom Nižná Jedľová 6, 089 01 Svidník, IČO:
36 479 934, právne zastúpený: Mgr. Ernest Vokál, advokát so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, IČO:
50 660 888, o zaplatenie 60.792,60 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. SK-1Cb/3/2021-113 zo dňa 5. júna 2023, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. SK-1Cb/3/2021-113 z 5. júna 2023 a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
60.792,60 eura s príslušenstvom (výrok I), paušálnu náhradu nákladov (výrok II) a uložil mu povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (výrok III).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca je spoločníkom žalovaného –
obchodnej spoločnosti JADLOVA, spol. s r. o., s 33,33 %-ným obchodným podielom, zodpovedajúcim
peňažnému vkladu do základného imania vo výške 3.319,40 eur. Dňa 28.04.2018 sa konalo valné
zhromaždenie žalovaného, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie – Uznesenie II/2018 o schválení
rozdelenia zisku za rok 2009 vo výške 117.279,02 eur a za rok 2011 vo výške 80.095,81 eur, pričom zisk
bol rozdelený rovným dielom každému spoločníkovi, a teda z rozdeleného zisku za rok 2009 pripadala
na jedného spoločníka suma vo výške 39.093,- eur, a z rozdeleného zisku za rok 2011, po pridelení
sumy 15.000,- eur do sociálneho fondu, pripadala na jedného spoločníka suma vo výške 21.699,60
eur. Spoločenská zmluva žalovaného neupravuje nárok spoločníka na podiel zo zisku inak. Zo strany
žalobcu bol nárok na zaplatenie podielu zo zisku u žalovaného uplatnený listom zo dňa 08.06.2020,
doručeným žalovanému dňa 11.06.2020.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že ani jednému spoločníkovi
neboli vyplatené zisky jednorazovo a v celom rozsahu a vyplatenie zisku žalobcovi jednorazovo by
bolo znevýhodňujúce voči ostatným spoločníkom a v rozpore s uzneseniami valného zhromaždenia,
pretože spoločnosť nemá disponibilné prostriedky na vyplatenie požadovanej sumy. Žalovaný poukázal
na uznesenie II./2018, podľa ktorého je vyplatenie zisku podmienené disponibilnými možnosťami
spoločnosti. Poukázal na účtovné závierky za rok 2018, 2019 a skutočnosť, že konateľ žalovaného A. F.
C. bol nútený s manželkou pristúpiť k záväzku voči E. E., s ktorou žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere č.
5176812937 na sumu 130.000,- eur. V uvedenej zmluve sa dlžník zaviazal, okrem iného, vyplatiť podiely
na zisku len s predchádzajúcim súhlasom banky. Žalovaný bol nútený riešiť stratu spoločnosti v roku
2019 čerpaním úveru. Podľa žalovaného neboli splnené podmienky pre vyplatenie podielu na ziskužalobcovi s poukazom na ust. § 123 a § 179 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka. Žalovaný si voči žalobcovi
započítalpohľadávkuztituluneoprávnenéhomajetkovéhoprospechuvovýške1.778,27eura,ktorábola
vyplatená žalobcovi bez právneho dôvodu. Uvedená skutočnosť mala vyplývať z protokolu o výsledku
kontroly odvodov na sociálne poistenie a príspevkov na starobné sporenie a rozsudku Okresného súdu
Svidník sp. zn. 8Cpr/1/2016.
4. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav veci: Žalobca je spoločníkom žalovanej spoločnosti.
Uznesením II./2018 zo dňa 28.04.2018 valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti rozhodlo o rozdelení
zisku za rok 2009 vo výške 117.279,02 eura a za rok 2011 vo výške 80.095,81 eura. Za rok 2009 pripadol
každému spoločníkovi podiel na zisku vo výške 39.093,- eur a za rok 2011 vo výške 21.699,60 eura a
to tak, ako bude mať spoločnosť disponibilné zdroje. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie podielu na
zisku u žalovaného listom zo dňa 08.06.2020 v lehote 7 dní. Spoločníkovi B. B. G. bol vyplatený podiel
na zisku v celom rozsahu a spoločníkovi A. F. C. čiastočne vo výške 30.000,- eur. Medzi stranami bolo
sporné, či boli splnené zákonné podmienky pre vyplatenie podielu na zisku žalovaného podľa § 123 v
spojení s § 179 ods. 3,4 Obchodného zákonníka.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 123 ods. 1 až 4 zákona 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka(ďalejlenOBZ),§179ods.3a4OBZa§3zákonač.7/2005Z.z.okonkurzereštrukturalizácii.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v konaní uniesol
povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť vo vzťahu k danosti uplatneného nároku čo do právneho
dôvodu a výšky. Medzi stranami nebolo sporné prijaté uznesenie valného zhromaždenia žalovaného
týkajúce sa rozdelenia zisku a jeho výšky. Žalovaný v rámci procesnej obrany, poukazujúc na § 123
v spojení § 179 ods. 3,4 Obchodného zákonníka tvrdil, že spoločnosť nemohla a nemôže vyplatiť
pohľadávku žalobcu, pretože nemá disponibilné zdroje a spoločnosť je v nepriaznivej finančnej situácii.
Žalovaného zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno jeho skutkových tvrdení, že vyplatením uplatnenej
pohľadávky by došlo k úpadku spoločnosti. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu
účtovné závierky za rok 2018, 2019, 2020, 2021 a na pojednávaní konanom dňa 05.06.2023 účtovnú
závierku za rok 2022. Súd prvej inštancie konštatoval, že samotné účtovné závierky, bez ďalšieho,
nie sú spôsobilými dôkaznými prostriedkami na preukázanie úpadku žalovaného v zmysle vyššie
uvedených ustanovení Obchodného zákonníka a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Účtovnú
závierku za rok 2022, naviac, žalovaný predložil až na pojednávaní dňa 05.06.2023 a vo vzťahu k
tomuto prostriedku procesnej obrany súd prvej inštancie uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a na
tento dôkaz neprihliadal, pretože tento prostriedok nebol uplatnený včas a žalovanému objektívne nič
nebránilo predložiť tento dôkazný prostriedok skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že ani účtovná závierka žalovaného za rok
2022 nebola, bez ďalšieho, spôsobilým dôkazným prostriedkom na preukázanie úpadku žalovaného.
Žalovaný súdu neposkytol žiadne skutkové tvrdenia k existencii splatných záväzkov spoločnosti a
pluralite veriteľov, ktoré by svedčili o úpadku žalovaného. Na uvedenom nič nemení ani preukázanie
spôsobenej škody žalovanému vo výške 73.500,- eur, ktoré nebolo v konaní sporné, a bez ďalšieho ani
tvrdenie žalovaného o opakovaných úveroch. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ostatným dvom
spoločníkom A. F. C. a B. B. G. bol podiel na zisku úplne alebo čiastočne vyplatený. Súd prvej inštancie
zamietol návrh na odročenie pojednávania za účelom predloženia testu úpadku s poukazom na § 153
CSP a konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal zákonnú prekážku vyplatenia podielu na zisku v
zmysle § 123 v spojení s § 179 ods. 3,4 Obchodného zákonníka v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Kompenzačnú námietku žalovaného uplatnenú titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 1.778,27
eura, súd prvej inštancie posúdil ako premlčanú.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h)
CSP).
8. Žalovaný uviedol, že na spôsob vyplatenia podielov na zisku jednotlivým spoločníkom mal vplyv
prevod obchodného podielu a odchod jedného spoločníka zo spoločnosti. Konateľ spoločnosti a
väčšinový spoločník žalovaného, A. F. C., nemá vyplatený zisk rovnako ako žalobca.Žalovaný poukázal tiež na závery právnej vedy, podľa ktorých podiel na zisku pri splnení podmienky
podľa § 179 ods. 3 a 4 OBZ môže spoločnosť vyplatiť len vtedy, ak tým s prihliadnutím na všetky
okolnosti, nespôsobí svoj úpadok. Test úpadku, t. j. či spoločnosť nie je v predlžení alebo v platobnej
neschopnosti,realizujespoločnosťvokamihuvyplácaniazisku.Keďžesamajetkovépomeryspoločnosti
odo dňa vypracovania účtovnej závierky (súvahy) môžu zásadne zmeniť ku dňu vyplatenia podielu
na zisku, je spoločnosť povinná vykonať test úpadku ku dňu vyplatenia podielu na zisku. Ak by síce
podľa súvahy bola splnená podmienka vyplatenia podielu na zisku podľa podmienok v § 179 ods. 3
a 4, avšak ku dňu vyplatenia podielu na zisku sa majetková situácia zmení tak, že jeho vyplatenie
by spôsobilo úpadok, spoločnosť nesmie podiel na zisku vyplatiť. Účelom právnej úpravy je v prípade
zistenia úpadku zabezpečiť existenciu majetkových hodnôt za účelom uspokojenia pohľadávok veriteľov
a zabrániť tak presunutiu časti majetku (vo forme vyplatenia podielu na zisku) v prospech spoločníkov
na úkor veriteľov. Pri vyplatení podielu na zisku v rozpore so zákonnými podmienkami a obmedzeniami,
spoločník, ktorému bol takýto podiel na zisku vyplatený, bez ohľadu na svoju dobromyseľnosť, je povinný
ho vrátiť spoločnosti. Žalobca, pokiaľ považoval prerozdelenie a vyplatenie zisku v rozpore so zákonom,
mal žiadať vrátenie vyplateného podielu na zisku spoločnosti.
Žalovaný tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/52/2019
zo dňa 17.3.2021, podľa ktorého za účelom ochrany likvidity spoločnosti, je predovšetkým potrebné
zabrániť situácii, že vyplatenie zisku spôsobí platobnú neschopnosť spoločnosti (vyplatenie nemusí byť
jedinou alebo bezprostrednou príčinou úpadku, ale musí platiť, že v prípade, ak by sa zisk nebol vyplatil,
k úpadku by nebolo došlo). Pri vyplácaní zisku alebo rozdeľovaní iných vlastných zdrojov, treba sa riadiť
testom platobnej schopnosti.
Žalovaný poukázal na znenie zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého je
spoločnosť v hroziacom úpadku, pokiaľ jej hrozí platobná neschopnosť, pričom platobná neschopnosť
dlžníkovi hrozí, ak je s prihliadnutím na všetky okolnosti možné dôvodne predpokladať, že v priebehu
12 mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť.
Spolu s odvolaním žalovaný predložil úverovú zmluvu uzavretú s bankou E. E., H. č. 5202509828 zo dňa
8.6.2023, t.j. 3 dni po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedol, že žalovaný predmetnú zmluvu
uzavrel za účelom zabezpečenia prostriedkov na výplatu zamestnancov a ich odvody, nakoľko finančná
situácia spoločnosti je nepriaznivá. Poukázal na to, že odmietnutie vykonania dokazovania súdom prvej
inštancie v tomto rozsahu je podstatným porušením procesných práv žalovaného.
Žalovaný zdôraznil, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie zisku žiadnemu spoločníkovi a v zmysle
zákona ako aj prijatého uznesenia valného zhromaždenia tento zisk nemôže spoločnosť vyplatiť bez
toho, aby neohrozila jej ďalšiu existenciu.
9. Žalobca v odvolacej replike označil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny.
Uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení o tom, že by mu
judikovanímexistujúcejpohľadávkymalbyťspôsobenýúpadok,prípadne,žejevúpadku,resp.tentomal
byť u neho prehĺbený. Žalovaný predkladal dôkazy oneskorene a postupoval tak, aby oddialil meritórne
rozhodnutie vo veci.
Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že väčšinový spoločník žalovaného, A. F. C., nemá vyplatený zisk
a poukázal na to, že A. F. C. sám pri svojej výpovedi dňa 20.06.2022 potvrdil vyplatenie časti podielu na
zisku vo výške 30.000,- eur. Žalobca zdôraznil, že žalovaný postupoval pri vyplácaní podielu na zisku
voči žalovanému diskriminačne. Žalovaný preukázane disponoval finančnými prostriedkami na splnenie
svojich záväzkov voči iným spoločníkom.
Podľa žalobcu priznanie existujúcej pohľadávky súdom, navyše žalovaným čo do dôvodu a výšky
uznávanej, je len deklaratórne a nie je v rozpore so zákonom. Pohľadávka žalobcu na podiel na zisku za
roky 2009 a 2011 je existentná a splatná, pričom ako takú ju má povinnosť žalovaný aj účtovať, obrana
žalovaného bez reálneho opodstatnenia a ad absurdum by znamenala, že vzhľadom na „nejaké možné,
prípadnebudúcezáväzky“,navyševyplývajúcezbežnejprevádzky(úvery,nárokyzamestnancovapod.)
by žalobcov nárok na dividendu nemohol byť splnený nikdy.
Žalobca uviedol, že samotná účtovná závierka alebo predložená úverová zmluva nemôžu preukazovať
žalovaným tvrdený úpadok.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednaniektorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.
11. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP predstavuje porušenie akéhokoľvek čiastkového
práva strany sporu (vrátane práva byť vypočutý, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim,
kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, ...), ktoré dosiahne určitú intenzitu, a tým odôvodní záver
o porušení práva na spravodlivý proces.
13. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či vec nesprávne právne posúdil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že rozhodnutím súdu
prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
16. Podľa § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere
zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
17. Podľa § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo
rozdeliť iné vlastné zdroje len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 a ak tým s prihliadnutím
na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Na tvorbu kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a
ich použitie na rozdelenie medzi spoločníkov platí § 217a rovnako. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä
úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku.
18. Podľa § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka, spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady. Za
vrátenie vkladu sa nepovažujú platby spoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania a platby
poskytnuté spoločníkom pri použití kapitálového fondu z príspevkov (§ 217a).
19. Podľa § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka, podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito
ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne
konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.20. Podľa § 179 ods. 3 písm. a), b) Obchodného zákonníka, do zrušenia spoločnosti môže byť medzi
akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk
a) znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa
zákona, a o neuhradenú stratu z minulých období,
b) zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone
ustanovené.
21. Podľa § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka, spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk
aleboinévlastnézdrojespoločnosti,aktýmsprihliadnutímnavšetkyokolnostispôsobísvojúpadok,aak
vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia
zisku alebo iných vlastných zdrojov nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (§
217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú
použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota
ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník je v úpadku, ak je platobne
neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v
úpadku.
23. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, právnická osoba je platobne
neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako
jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú
všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili
len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na
všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku
je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku
(ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe
nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak
nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku
nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa
§ 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, predlžený je ten, kto je povinný
viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov
presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza
z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť
a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky
ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať,
že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa
nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti a ani suma záväzkov, ktoré
by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
25.Podľačl. 10ods.1CSPstranysporupostupujúvkonanívsúladesozákonomapodľapokynovsúdu.
26. Podľa čl. 10 ods. 2 CSP súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné
opatrenia.
27. Podľa čl. 10 ods. 3 CSP súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.28. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
29. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
30. Podľa § 366 písm. d) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
31. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vyplatenie podielu na zisku žalovaného za roky 2009 a 2011.
Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobcovi nárok na podiel na zisku žalovaného vznikol, sporné
je, či sú splnené podmienky na jeho vyplatenie podľa § 123 a § 179 OBZ a podľa uznesenia valného
zhromaždenia žalovaného č. II/2018. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno svojich skutkových tvrdení, že by vyplatením podielu na zisku žalobcovi spôsobil úpadok
žalovaného.
32. Odvolací súd zistil, že súd vyhlásil rozhodnutie vo veci samej na pojednávaní dňa 5.6.2023. Na tomto
pojednávaní z dôvodu sudcovskej koncentrácie neprihliadol na listinný dôkaz predkladaný žalovaným
a zamietol návrh na odročenie pojednávania za účelom vykonania testu úpadku žalovaného. Tomuto
pojednávaniu predchádzalo pojednávanie konané dňa 20.6.2022, ktoré bolo odročené za účelom
„zhodnotenia dôkazov“. Súd prvej inštancie neuložil stranám záväznú lehotu na predloženie ďalších
prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku a o možnej sudcovskej koncentrácii konania strany
nepoučoval.
33. Podľa čl. 10 CSP je to súd, kto dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné
opatrenia. Za účelom naplnenia tejto povinnosti je súdu o.i. zákonom ponechané právo neprihliadať na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré nie sú uplatnené včas, t.j. strana ich
mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zmyslom
sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť zbytočným prieťahom v konaní. Koncentrovať konanie
však môže súd len s prihliadnutím na naplnenie požiadavky spravodlivosti, ktorá musí byť prioritnou
pri rozhodovaní ktoréhokoľvek sporu a ktorá v tomto prípade zahŕňa aj ochranu postavenia prípadných
veriteľov žalovaného.
34. Žalovaný spolu s odvolaním predložil odvolaciemu súdu listinný dôkaz - úverovú zmluvu č.
5202509828 uzavretú dňa 8.6.2023 so E. E., H., t.j. 3 dni po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie.
Nakoľko ide o listinný dôkaz, ktorý žalovaný nemohol z vlastnej viny predložiť v konaní pred súdom
prvej inštancie, odvolací súd ho považuje za prípustnú novotu v odvolacom konaní.
35. Žalovaný pred súdom prvej inštancie tvrdil, že by sa jednorazovým vyplatením podielu na zisku
žalobcovi dostal do úpadku a že opakovane uzatvára úverové zmluvy za účelom preklenutia nepriaznivej
finančnej situácie. Odvolací súd nevie posúdiť správnosť postupu súdu prvej inštancie neprihliadať na
oneskorene predloženú účtovnú závierku žalovaného za rok 2022, nakoľko listinný dôkaz predložený
súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 5.6.2023 nie je súčasťou spisu a odvolací súd teda nevie zistiť,
kedy bol tento listinný dôkaz vyhotovený.36. Žalobcovi nesporne vzniklo právo na podiel na zisku a žalovaný pri vyplácaní podielu na zisku
jednotlivým spoločníkom neuplatnil rovnaký prístup, keď žalobcovi na rozdiel od iných spoločníkov
nevyplatil tento podiel ani sčasti. Súd prvej inštancie však musí pri rozhodovaní o žalobe, ak má byť jeho
rozhodnutie vykonateľné, zohľadniť požiadavky formulované v § 179 OBZ.
37. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
38. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude v ďalšom konaní vec znova prejednať tak, že určí sporovým
stranám záväzné procesné lehoty na preukázanie ich skutkových tvrdení vrátane vykonania testu
úpadku a následne vo veci rozhodne tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana procesných práv a
oprávnených záujmov oboch strán sporu a zohľadnené požiadavky § 179 OBZ.
39. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
40. Podľa § 396 ods. 1, 3 CSP o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania aj o výške týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie, preto o náhrade trov tohto odvolacieho konania nerozhoduje.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.