Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200098
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200098.1

Uznesenie

Najvyšší správný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu:
Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a. s., so sídlom Panenská č. 33, Bratislava, IČO: 31 642
284, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská č.
13, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, Košice, v

konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu
Správneho súdu v Košiciach č. k. KE - 9Sa/5/2022 - 101 zo dňa 15. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k. KE - 9Sa/5/2022 - 101 zo dňa 15. novembra 2023 sa
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Košiciach uznesením č. k. KE - 9Sa/5/2022 - 101 zo dňa 15. novembra 2023 (ďalej

„napadnuté uznesenie“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému konať
vo veci rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina č. 111/2021 - IZA-2.4/pok/oz/R/K zo dňa 18.06.2021 a
rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 08.07.2021.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že Inšpektorát práce Žilina doručil
vyššie uvedené rozhodnutie o uložení pokuty priamo žalobcovi ako účastníkovi konania, hoci bol tento

zastúpenýsplnomocnencomzdôvodu,žesplnomocnenecpožiadalodoručovanienaadresužalobcupri
osobnomprevzatíoznámeniaozačatíkonania.Žalovanýakoorgánverejnejmocibolpovinnýuplatňovať
výkon verejnej moci elektronicky. Pri doručovaní do elektronickej schránky sa neuvádza adresát a jeho
bydlisko, sídlo, respektíve adresa pre doručovanie, ale tzv. identifikátor elektronickej schránky, ktorý
patrí vždy výlučne len jednému adresátovi. Správny orgán preto postupoval v súlade so zákonom, keď
rozhodnutieouloženípokutyzodňa18.06.2021,ktorésplnomocnenýzástupcaúčastníkakonaniažiadal

doručovať na adresu spoločnosti, doručoval do elektronickej schránky žalobcu. Postupoval tiež správne,
keď vo vzťahu k podanému odvolaniu vydal dňa 04.10.2021 iba oznámenie o oneskorene podanom
odvolaní, a nie rozhodnutie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci a porušenie práva na spravodlivý proces. Čo sa týka prvého dôvodu, uviedol, že zo žiadosti

splnomocneného zástupcu K. K. nie je zrejmé, na adresu akej spoločnosti žiadal o posielanie písomnej
komunikácie, teda či sa jedná o spoločnosť žalobcu, ako sa mylne domnieval žalovaný alebo či sa jedná
o adresu spoločnosti splnomocnenca. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo si prvostupňový správny orgán
myslel, že má zasielať žalobcovi na adresu spoločnosti žalobcu, nakoľko zo samotnej žiadosti nevyplýva
skutočnosť, na adresu akej spoločnosti sa má zasielať. K. K. dal pokyn na doručovanie písomností
jemu na adresu spoločnosti (žalobcu), nakoľko on sa na svojej adrese v Bratislave nezdržiava.

Pokiaľ prvostupňový správny orgán nevedel, na akú adresu spoločnosti sa má zasielať písomnosť,
mal tieto zasielať na adresu spoločnosti aj splnomocnenca aj žalobcu, respektíve sa informovať usplnomocnenca.Splnomocnenecneuviedol,žesamákomunikáciazasielaťpriamoúčastníkovikonania.
Žiadal o doručenie jemu na adresu spoločnosti, a v žiadnom prípade nežiadal o doručovanie výlučne
účastníkovi konania. Z toho, že správny súd zisťoval, kedy sa splnomocnenec dozvedel o rozhodnutí

prvostupňového správneho orgánu, keď podľa neho bolo toto doručovanie irelevantné, vyplýva, že
správny súd len hľadal dôvody, pre ktoré by žalobu zamietol. Rozhodnutie je tiež prekvapivé, pretože
v rámci konania sa žalovaný vo svojich vyjadreniach vôbec neopieral o argumentáciu, že musel
doručovať účastníkovi konania do elektronickej schránky v zmysle zákona o E- governmente. V rámci
námietky porušenia práva na spravodlivý proces namietal, že súd neuviedol dôvody, pre ktoré zamietol

vykonať výsluch splnomocnenca ako svedka za účelom preukázania prejavu jeho vôle a tiež, že
napadnuté uznesenie nebolo náležite odôvodnené, pretože sa nevyrovnalo s argumentami žalobcu.
Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

4. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 17.01.2024. Uviedol, že žalobca bol v
administratívnom konaní zastúpený fyzickou osobou bez zmienky o tom, že sa jedná o štatutárneho

zástupcu inej spoločnosti, na adresu ktorej mu má byť zasielaná písomnosť týkajúca sa žalobcu.
Ak splnomocnenec chcel, aby sa písomnosti doručovali na jeho meno na adresu spoločnosti, mal
takúto požiadavku uviesť v doslovnom znení. V jeho požiadavke na doručovanie písomností na adresu
spoločnosti nie je akákoľvek zmienka o inej firme a preto možno spoľahlivo vychádzať z toho, že ide
o spoločnosť žalobcu. K nevykonaniu dôkazu výsluchom svedka K. uviedol, že dodatočné zisťovanie

vôle splnomocnenca by nemuselo prispieť ani neprispelo k náležitému objasneniu veci. Žiadal kasačnú
sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku, ďalej „SSP“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je

prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym
spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorej obsahom bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že
kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná.

6. Predmetom súdneho konania v danej veci bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia

nečinnosti žalovaného, ktorá podľa žalobcu spočíva v tom, že doposiaľ meritórne nerozhodol o odvolaní
žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 18.06.2021, pretože toto rozhodnutie, ktoré
bolo doručené priamo jemu, podľa jeho názoru nebolo riadne doručené, keďže nebolo doručené jeho
splnomocnenému zástupcovi. Žalovaný naopak tvrdil, že toto rozhodnutie bolo doručené v súlade s
prejavenou vôľou splnomocneného zástupcu, teda priamo žalobcovi, ktorý však podal odvolanie po

uplynutí odvolacej lehoty.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 na účely tohto zákona sa rozumie
nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom
administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal

administratívne konanie.

8. V zmysle § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023 s tam stanovenou výnimkou. Z uvedeného vyplýva, že keďže toto
súdne konanie bolo na správnom súde začaté pred 30.6.2023, dokončí sa podľa SSP v znení účinnom

do 30.06.2023. Preto správny súd správne aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 písm. d) SSP v znení
účinnom do 30. júna 2023. Hoci žalovaný vydal opatrenie, z ktorého vyplýva, prečo v administratívnom
konaní nekoná (oznámenie zo dňa 04.10.2021 o oneskorenom podaní jeho odvolania), správny súd
sa správne zaoberal samotnými dôvodmi tvrdenej nečinnosti, teda či bolo prvostupňové rozhodnutie
žalobcovi riadne doručené.

9. Z administratívneho spisu je zrejmé, že fyzická osoba K. K. predložil prvostupňovému správnemu
orgánu splnomocnenie, ktorým ho žalobca ako fyzickú osobu splnomocnil konať v súvislosti s výkonom
inšpekcie práce. Táto fyzická osoba sa dostavila osobne na prvostupňový správny orgán, o čom svedčí
úradnýzáznamzodňa19.05.2021,zktoréhovyplýva,žesadostavilzdôvodu,žemuoznámenieozačatí

konania o uložení pokuty žalobcovi bolo doručené na jeho adresu uvedenú v splnomocnení, čo namietal,
pretože doteraz sa komunikovalo buď telefonicky alebo do elektronickej schránky splnomocniteľa.
Zásielku na uvedenej adrese nestihol prevziať, nakoľko sa tam nezdržiava, tak prišiel po ňu osobne.
Na otázku zamestnankyne prvostupňového správneho orgánu, či splnomocnenec nedoložil počasvýkonu inšpekcie iné splnomocnenie alebo žiadosť o doručovanie listín len splnomocniteľovi, tento
požiadal, aby sa už odteraz doručovali všetky písomnosti na adresu splnomocniteľa. Zároveň na
kópii rovnopisu oznámenia o začatí konania o uložení pokuty napísal: Žiadam o posielanie písomnej

komunikácie na adresu spoločnosti. Na to bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo doručené
do elektronickej schránky žalobcu dňa 21.06.2021. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie na
poštovú prepravu dňa 08. júla 2021, pričom lehota počítaná od doručenia 21.06.2021 uplynula 06. júla
2021. Správny súd vyhodnotil, že prvostupňové rozhodnutie bolo účinne doručené žalobcovi 21.06.2021
do jeho elektronickej schránky a preto pokiaľ podal odvolanie až 08.07.2021, podal ho po uplynutí

odvolacej lehoty a pretože žalovaný vydal oznámenie o oneskorenom podaní odvolania podľa § 60
Správneho poriadku, žiadnu nečinnosť v konaní žalovaného nevzhliadol.

10. V prvom rade teda kasačný súd pristúpil k vyriešeniu otázky, či bolo doručovanie prvostupňového
rozhodnutia žalobcovi účinné. Žalobca v prvom rade v kasačnej sťažnosti namietal, že je nesprávny
záver správneho súdu, že z vyjadrenia splnomocneného zástupcu je zrejmé, že sa malo doručovať

na adresu žalobcu, keďže podľa neho nie je zrejmé, na adresu akej spoločnosti sa malo
doručovať. Túto sťažnostnú námietku kasačný súd vyhodnotil ako plne nedôvodnú. Z obsahu
administratívneho spisu je zrejmé, že splnomocnený zástupca K. K. bol splnomocnený žalobcom
ako fyzická osoba a v splnomocnení sa nenachádza žiaden odkaz na spoločnosť, na adresu sídla
ktorej by bolo potrebné zasielať písomnosti splnomocneného zástupcu. Jedinou spoločnosťou, ktorá

vystupovala v administratívnom konaní, je práve žalobca ako akciová spoločnosť. Samotný prejav vôle
splnomocneného zástupcu je síce v určitej miere nejasný v tom, že z neho nevyplýva explicitne názov
spoločnosti, na adresu, ktorej žiadal o posielanie písomnosti, avšak z kontextu celého administratívneho
spisu vyplýva, že sa mohlo jednať len o žalobcu. Uvedené vyplýva nielen z toho, že žalobca bol jedinou
obchodnou spoločnosťou vystupujúcou v tejto právnej veci, ale aj z úradného záznamu zhotovenom

v deň, keď splnomocnený zástupca uvedené vyhlásenie do spisu učinil. Z neho vyplýva, že požiadal,
„aby sa už odteraz doručovali všetky písomnosti na adresu splnomocniteľa“. Z úradného záznamu
taktiež vyplýva, že zamestnankyňa prvostupňového správneho orgánu sa ho výslovne opýtala, či doložil
žiadosť o doručovanie listín len splnomocniteľovi, na ktorú otázku splnomocniteľ odpovedal vyššie
uvedeným spôsobom, z čoho vyplýva, že nie je možné vykladať jeho vôľu inak ako tak, že žiadal,

aby sa všetky písomnosti doručovali ďalej na adresu splnomocniteľa, teda žalobcu. Prejav vôle tak v
kontexte vyššie uvedených skutočností je potrebné považovať za dostatočne jasný a zrozumiteľný. Z
týchto dôvodov preto kasačný súd vyhodnotil námietku nesprávneho právneho posúdenia tohto prejavu
vôle splnomocneného zástupcu ako nedôvodnú.

11. Čo sa týka ďalšej námietky, že splnomocnený zástupca neuviedol, že sa má komunikácia zasielať
priamo žalobcovi, túto námietku je podľa názoru kasačného súdu potrebné posúdiť ako dôvodnú.
Kasačný súd konštatuje, že z prejavu vôle splnomocnenca uvedeného v administratívnom spise zo
dňa 19.05.2021 je zrejmé, že nepožiadal doručovať písomnosti na meno (obchodné meno) spoločnosti
(v bode 10. tohto uznesenia je vysvetlené, že ide o spoločnosť žalobcu), ale na adresu (sídlo) tejto

spoločnosti. Splnomocnenec nevyjadril vôľu, že sa nebude od toho momentu doručovať jemu (na jeho
meno), ale len na inú adresu, ako bola uvedená v splnomocnení zo dňa 07.02.2020.

12. Preto pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti namieta, že splnomocnenec žiadal o doručovanie jemu
na adresu spoločnosti, a nie o doručovanie výlučne účastníkovi konania, je potrebné s touto námietkou

súhlasiť. Hoci v žiadosti zo dňa 19.05.2021 splnomocnenec explicitne neuviedol, aby písomnosti
boli stále doručované na jeho meno, uvedené ani nebolo potrebné uvádzať, pretože splnomocnenec
požiadal len o zmenu adresy na doručovanie. Nepredložil odvolanie či vypovedanie splnomocnenia, ani
žiadnu jeho zmenu.

13. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na právnu úpravu zastúpenia v Správnom poriadku, ktorý
sa na preskúmavané administratívne konanie podľa § 21 ods. 3 z. č. 125/2006 Z. z. uplatňuje. Podľa
§ 17 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným
zástupcom, ktorého si zvolia. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia splnomocnenie na zastupovanie treba
preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Podľa § 25

ods. 5 prvá veta ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť
určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. V danom prípade bolo do spisu doložené
splnomocnenie pre K. K. na celé konanie. Následne splnomocnenec požiadal prvostupňový orgán o
zmenu adresy na doručovanie, čo Správny poriadok nevylučuje. Napr. podľa rozsudku Najvyššieho súduSR sp. zn. 1Sžh/3/2007: V zmysle § 25 ods. 5 Správneho poriadku pre žalovaného vyplýva povinnosť
doručiť písomnosti zvolenému zástupcovi, a keďže v tomto prípade je takýmto zástupcom advokátka
zapísaná v zozname advokátov SAK, má žalovaný doručovať písomnosti len jej a to na adresu,

ktorú na účely doručovania uviedla. Prvostupňový orgán však prvostupňové rozhodnutie nedoručil
splnomocnencovi na adresu sídla účastníka konania (v listinnej forme), ale do elektronickej schránky
samotného účastníka. Pretože písomnosť bola doručená iba účastníkovi, a nie aj jeho zástupcovi,
ktorého si zvolil, takúto písomnosť nemožno považovať za riadne doručenú.

14. Sťažnostnú námietku, že správny súd nesprávne zisťoval, kedy sa splnomocnenec dozvedel o
rozhodnutí prvostupňového orgánu, však kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukazuje na § 135
ods. 2 písm. a) SSP s tým, že bolo povinnosťou správneho súdu riadne zistiť skutkový stav veci, aký
tu bol v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia. Nie je porušením zákona, ak správny súd zisťuje skutkový
stav ohľadne všetkých, podľa neho relevantných skutkových okolností daného prípadu. Rovnako
je nedôvodná aj námietka, že rozhodnutie je prekvapivé. Správny súd nie je viazaný vyjadreniami

žalovaného k žalobe a prípadne k replike žalobcu a nemusí pri právnom posúdení dôvodnosti žaloby
proti nečinnosti vychádzať len z jeho právnej argumentácie.

15. Čo sa týka námietok, ktorými malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, aj tieto vyhodnotil
kasačný súd ako nedôvodné. Je pravda, že správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia

neuviedol dôvody, pre ktoré nevykonal výsluch svedka K. K., ktorý navrhol žalobca vo vyjadrení zo
dňa 02.06.2023. Uvedené síce predstavuje vadu v procesnom postupe správneho súdu, avšak táto
nemátakúintenzitu,ktorábysamostatneodôvodňovalazrušenienapadnutéhouznesenia.Podľanávrhu
žalobcu sa menovaný svedok mal vyjadriť k svojmu prejavu vôle uvedenom v administratívnom spise. V
tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že následné ozrejmovanie skutočnej vôle osoby, ktorá

prejav vôle urobila, nemá žiaden vplyv na to, ako tento prejav vôle adresáti úkonu vnímali v čase jeho
urobenia. V tomto kontexte potom je potrebné konštatovať, že takýto výsluch nebol potrebný, keďže by
maximálne ozrejmil vnútorný postoj splnomocnenca k svojmu prejavu vôle.

16. Čo sa týka poslednej námietky ohľadne zásahu do práva na spravodlivý proces z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia, kasačný súd uvádza, že samotný žalobca len
veľmi všeobecne a stroho uviedol, že sa správny súd nevyrovnal s jeho argumentami, neuviedol však, s
ktorými konkrétnymi argumentami sa nevysporiadal, respektíve ktoré ponechal otvorené. Odôvodnenie
správneho posúdenia veci zo strany správneho súdu je síce strohé, ale celkom jednoznačne uvádza,
prečo nevyhovel správnej žalobe. Či je toto právne posúdenie správne, je otázkou posudzovanou podľa

§ 440 ods. 1 písm. g) SSP, avšak dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP nebol zistený.

17. Keďže kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalobcu ako čiastočne dôvodnú, napadnuté
uznesenie zrušil podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie
konanie.Vďalšomkonaníjeviazanýprávnymnázorom,žeprvostupňovérozhodnutiezodňa18.06.2021

nebolo riadne doručené.

18. O náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3
SSP).

19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.