Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524010214
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524010214.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
22.01.2025, v trestnej veci proti obž. M. K., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.
zn. 8T/42/2024 zo dňa 28.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. K..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zo dňa 28.10.2024 obžalovaného M. K., nar. XX.XX.XXXX v O.,
okres Q. K., trvale bytom O. XXX, okres Q. K., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov uznal vinným zo spáchania
v bode 1. obžaloby prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, a v bode 2. obžaloby

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. a/ Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktoré spáchal tak, že

1. dňa 11.05.2024 v čase okolo 9:30 hod. na dvore rodinného domu so súpisným číslom XXX v obci O.,
okres Q. K., po predchádzajúcej slovnej výmene názorov so svojou manželkou poškodenou X. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, okres Q. K., zobral do oboch rúk kovovú tyč o dĺžke cca 110 cm,

túto tyč dvihol nad svoju hlavu a takto s ňou šiel rýchlym krokom k poškodenej, pričom na ňu kričal, že
ju zabije, na čo poškodená sa otočila a utekala sa schovať do kotolne v rodinnom dome so súpisným
číslom 165, čím týmto svojím konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

2. dňa 11.05.2024 v čase okolo 12.00 hod. pri chate nachádzajúcej sa vo vzdialenosti približne 100
metrovzarodinnýmdomomsosúpisnýmčíslom165vobciO.,okresQ.K.,fyzickynapadolpoškodeného

P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, okres Q. K., a to tak, že ho najprv chytil oboma rukami za
tričko v oblasti hrude, čomu sa poškodený bránil tak, že ho od seba odsotil, avšak obžalovaný následne
zobral zo zeme do ruky drevený konár o hrúbke asi 0,10 m a dĺžke asi 1,5 m, ktorým poškodeného
udrel do oblasti tváre a nosa, pričom kričal, že ho tu teraz zabije a taktiež, že či ho má udrieť ešte raz, k
čomu však neprišlo, nakoľko poškodený udrel lopatou obžalovaného do zadnej časti chrbta, čím týmto
svojím konaním vzbudil u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a zároveň poškodenému

spôsobil ľahké poranenie, a to tržno-zmliaždenú ranu krídla nosa vpravo prenikajúcu do nosovej dutiny a
malú tržno-zmliaždenú ranu hornej pery v strede, následkom čoho mal poškodený P. Q. sťažený obvyklý
spôsob svojho života od 11.05.2024 do 27.05.2024.

Za to mu uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, za použitia 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona,
pri nezistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37

písm. m/ Tr. zákona, úhrnný trest odňatia slobody na 9 /deväť/ mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný včas odvolanie. V písomnom odôvodnení odvolania
prostredníctvom obhajcu uviedol, že sa s rozsudkom nestotožňuje, podľa jeho názoru bol vydaný v
rozporesozistenýmskutkovýmstavom,avecbolaajnesprávneprávneposúdená.Vspojenísoskutkom
pod bodom 1. rozsudku konštatoval, že k tomu bola vypočutá iba manželka obžalovaného, ale jej
výpoveď nie je vierohodná, je v rozpore s jeho výpoveďou a súd rozpor neodstránil. Pripustil, že medzi

ním a manželkou vzniklo nedorozumenie ohľadom husí, vzal tyč a s výzvou, že ich pozabíja ich vyháňal,
ale k manželke sa ani nepriblížil a miesto potom opustil. Súd sa nesprávne priklonil k tvrdeniu jeho
manželky, že kričal aj na ňu, že ju zabije a s tyčou v ruke sa k nej približoval, na čo ona ušla. Manželka sa
z miesta, kde sedela, nepohla. Súd nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že chcel manželku
udrieť. Obžalovaný argumentoval, že bol od nej vzdialený, ako to aj súd uvádza, asi 2 - 3 metre, preto
logicky mu stačilo urobiť jeden krok a mohol ju udrieť, nič mu v tom nebránilo. Podľa neho je otázne,

prečo by opustila miesto, kde bola, ak ju nenapadol, ak k nej mal navyše bežať. Logicky potom závery
súdu nemajú opodstatnenie a odôvodnenie. Vzhľadom na uvedené navrhol oslobodiť ho spod tohto
skutku. V spojitosti so skutkom pod bodom 2. rozsudku uviedol, že nie je možné z rozsudku zistiť, prečo
ideoprečinnebezpečnéhovyhrážania,keďžezaťsadostavilnajehopozemokbezpozvaniaaslopatou,
na výzvu pozemok neopustil, zaútočil na obžalovaného a udrel ho lopatou, preto sa obžalovaný bránil,

a tak jeho konanie nemôže byť trestným činom. K zraneniu poškodeného Q. uviedol, že to vzniklo pri
tom, ako poškodený dvihol rukou palicu, vtedy došlo k zásahu tváre a nosa, čiže úmyslom obžalovaného
nebolo ublížiť poškodenému, ale chrániť svoj majetok. Keďže ide o blízkych príbuzných, mal súd
podľa obžalovaného vec postúpiť na prejednanie priestupku. Navyše zranenie poškodenému nebránilo
v bežnom spôsobe života, akurát chodil na preväzy. Na základe uvedeného obžalovaný uzavrel, že

jeho konanie nenapĺňa znaky skutkovej podstaty daných trestných činov, môže ale byť posúdené ako
priestupok. Vo vzťahu k skutku 2. rozsudku preto navrhol postúpiť vec na prerokovanie priestupku.

Na základe tohto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Po preskúmaní veci sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s výrokmi napadnutého rozsudku, s jeho
odôvodnením, s argumentáciou súdu prvého stupňa v skutkových i právnych otázkach. Súd prvého
stupňa postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Týmto svojim postupom naplnil základnú zásadu trestného
konania vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Takýmto
postupom súdu prvého stupňa došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa podrobne popísal rozsah vykonaného dokazovania a
následne poukázal na skutočnosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazných prostriedkov a ktoré mal
za preukázané a z ktorých dôkazných prostriedkov vychádzal pri svojom rozhodovaní, pričom náležite
vyjadril konkrétne právne úvahy vedúce k jeho skutkovým i právnym záverom.

Na všetky detaily a podrobnosti, ktoré súd prvého stupňa konštatoval k jednotlivým dôkazom, odvolací
súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, a už len v súvislosti s najdôležitejšími
odvolacími dôvodmi a argumentmi uvádza nasledovné.

Súd prvého stupňa vychádzal z výpovede obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že
je nevinný, popísal priebeh udalostí v inkriminovaný deň, kedy nastal konflikt medzi ním a manželkou
ohľadne husí, niekoľko krát tieto husi vyhnal z jeho pozemku, pri poslednom vyhnaní povedal manželke,
že tie husi pozabíja, ale žiadnej neublížil, priznal, že mal v ruke železnú tyč, ale poprel, že by sa s toutotyčou manželke vyhrážal zabitím. Uviedol, že manželka sedela v zadnom vchode do ich rodinného domu
po celú dobu a nie je pravdou, že by utekala do domu, celý čas tam sedela, poprel, že by k manželke išiel
s touto tyčou. Vo vzťahu k incidentu so zaťom uviedol, že videl ženu rozprávať sa so zaťom, on sadol

na štvorkolku a prišiel ku nemu na chatu, vzadu mal vozík za štvorkolkou, zobral lopatu a prišiel k nemu
ohľadom babky (takto volá manželku obžalovaného), obhajoval ju a pýtal sa, prečo robí babke nazlosť,
na čo obžalovaný zobral vŕbovú palicu a chcel zaťa odsunúť, aby išiel preč, ale zať ako pohol rukou, tak
mu išla palica do nosa. Zaťovi na nose vyšla trochu krv, ale to si pretrel rukou, potom ho zať ho udrel
lopatou po krížoch až spadol. Poprel, že by napadnutiu palicou predchádzalo nejaké napadnutie, nebolo

tam žiadne chytanie za oblečenie a podobne. Obžalovaný videl, ako jeho žena ide domov k zaťovi a
potom zavolali na políciu.

Z výpovede poškodenej X. K. mal prvostupňový súd zistené, že husi pustila sa pásť k ovciam, pričom
obžalovaný ich vyhnal, ona ich tam vohnala opäť, na čo ich znovu vyhnal a povedal, že ak ich tam ešte
raz dá, zabije ich, obžalovaný vzal železný kôl, ktorý bol opretý pri garáži a letel ku nej s tým, že zaraz ju

zabije a že pôjde na H., bolo to na 5 až 6 metrov, pričom keď kôl chytil, čakala, že ho položí naspäť, ale
on sa rezkým krokom pobral k nej a keď videla, ako bol na dva tri metre od nej, tak chytro otvorila dvere
a vbehla do zadného vchodu. Obžalovaný išiel na chatu a potom chodil pozerať domov, či nedala husi
späť. Uviedla, že sa obžalovaného bojí, stále jej vraví, že ju zabije, poukázala na incident z júla 2023 a
na to, že obžalovaný bol vo väzbe, pričom po prepustení z nej bol tri mesiace v Q. Q. V. a teraz je mesiac

v O., kde sa vrátil 09.04.2024. Poukázala tiež na to, že obžalovaný sa k nej nesmie priblížiť na päť
metrov a má zákaz zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, čo porušuje, no nehlásila ho, lebo nič jej nerobil.
O incidente povedala zaťovi, ktorý povedal, že sa s obžalovaným porozpráva, keď dokosí a keď pôjde
vyviezť trávu. Uviedla, čo jej povedal zať o jeho incidente s obžalovaným v daný deň. Zaťa pri chate už
čakal obžalovaný a zastavoval ho, popísala, ako sa rozprávali o tom, kde má zať vysypovať trávu podľa

pokynov obžalovaného, zať sa opýtal obžalovaného, že čo robil s poškodenou, že ju napadol železným
kolom. Obžalovaný povedal zaťovi, že čo je jeho do toho a následne na to skočil do zaťa, chytil ho za
oblečenie, zať na to chytil obžalovaného a odsotil ho. Obžalovaný padol na koleno, zobral kolík a udrel
ho tváre. Prišla pozrieť k zaťovi a dcére, čo sa stalo, zať bol celý zakrvavený na tvári, na tričku, potom
volali políciu. Zopakovala, že obžalovaného sa bojí a aj pri tomto incidente mala strach.

Z výpovede svedka poškodeného P. Q. súd prvého stupňa mal zistené, že 11.05. prišla okolo 9.30 hod.
ku nemu svokra, že svokor (obžalovaný) ju začal zase naháňať so železným kolom, že utiekla pred ním
do pivnice. Uvedené nevidel, lebo tam nebol, vie to od svokry. Povedal jej, že keď stretne svokra, opýta
sa ho, čo to zas vystrája. Potom dokosil, išiel vyviezť trávu do lesa, kde má svokor chatku, na štvorkolke.

Svokor ho zastavil a hovoril mu, kde má sypať trávu, potom svokrovi povedal, či mu už zase niet rady,
prečo naháňa babku s kolom, keď dobre vie, že je v podmienke. V tom sa svokor rozčúlil, skočil do
neho, čo sa stará, chytil ho za tričko, ale on ho odsotil. Svokor padol na zem, bol tam nejaký konár,
ktorý zobral a trafil ho rovno do tváre. Pohyb svokra s konárom smeroval zdola nahor. Potom povedal,
že „teraz če zabije“. Svedok cítil, že mu tečie krv, svokor povedal, „čo je ti málo, mám ti ešte jednu

šupnúť?“, z vozíka zoral lopatu a udrel obžalovaného niekde po krížoch, alebo niekde zo zadu, lebo
som sa bál, že skutočne ho udrie ešte raz, nasadol na štvorkolku a išiel naspäť. Doma manželka volala
na políciu, po príchode polície ho ošetrila okoloidúca záchranka, pričom potom išiel na urgent do Q. K.,
ale nakoniec šiť ranu išiel až do X.. K vzťahu obžalovaného s poškodenou po prepustení obžalovaného
z väzby na slobodu v predchádzajúcej trestnej veci uviedol, že svokor bežne chodil na dvor rodinného

domu, kde poškodená bývala, bol aj v dome, ale poškodená mu hovorila, že keď jej obžalovaný nič
nerobí, tak to nehlásila, že ona si kúpila húsatká, svokor 2 barany, dala húsatká do takej ohrady, svokor
jej ich vyhnal, že tam sa budú pásť barany a že ešte raz a húsatá pozabíja. Svokra povedala svokrovi
„ty dobre vieš, že si v podmienke a nemáš čo tu robiť“ a vtedy sa svokor rozčúlil, zobral ten železný
kôl. Svokra svedkovi hovorila, že svokor hovoril, že „zabijem ťa, zabijem ťa“, čo rozprával často, keď

sa rozčúlil. On so svokrom nemal za 32 rokov konflikt. Svokra prišla k nim a bola vystrašená. K svojim
zraneniam uviedol, že mal rozťatú hornú peru na pravej strane a nos na pravej strane, mal asi 3 cm ranu.
Na ošetrení bol celkovo asi 6x, pokiaľ mu nevybrali stehy. Chodil do X., práceneschopný bol 15 dní.

Súd mal ďalej z výpovede svedkyne P. Q. (dcéra obžalovaného, manželka poškodeného) zistené, že po

tom, čo sa ráno vrátili z X. z nákupov tak pred 10.00 hod., manžel strážil vnúčatá, o 10.30 hod. dcéra
išla domov, v tom prišla mama a povedala, čo sa stalo, aký mala incident s otcom, že pustila husi do
záhrady, oco tam dal jahňatá, oco jej tie husi vyhnal a povedal jej, že ich tam nebude znova zatvárať,
mama ich tam znova zatvorila, tak ich oco vyhnal a povedal, že ešte raz, tak ich pozabíja. Na to mumama povedal „ty vieš, že sa nemáš približovať na dvor k domu, kde bývam“, to oca rozčúlilo, zobral
železný kôl a utekal k nej, a keď mama videla, že je zlostný, tak vošla do domu cez zadný vchod, otec
už potom nešiel za mamou. Svedkyňa išla sadiť kvety, jej manžel kosiť trávu, asi okolo 12.30 hod. jej

manžel dokosil, išiel vyviezť trávu pod les, manžel jej hovoril, že ho otec zastavil a hovoril mu, že prečo
sype trávu tam a nie na miesto, kde mu otec ukázal asi pred 2 týždňami, že ju tam má sypať. Manžel
ocovi hovoril, čo vystrájal s babkou, či „viete o tom, že máte zákaz chodiť k mame na dvor“, otec mu
povedal „ty sa do toho nestaraj“, chytil ho za tričko v hornej časti hrude, manžel keď videl, že otec je
zlostný, ho chytil za ruky a odhodil ho od seba, otec podľa toho, čo jej manžel hovoril, spadol akoby

na koleno alebo do podrepu. Bola tam nejaká palica, otec ju zobral a zospodu smerom hore ho udrel,
manžel potom ocovi povedal „čo ste mi to urobili“ a otec manželovi povedal, či chce, aby ho udrel ešte
raz a že sa mu vyhrážal, že ho zabije. Na to manžel zobral lopatu a udrel ho v oblasti krížov alebo niekde
zozadu. Svedkyňa to nevidela, ale počula ako štvorkolka išla, potom zastavila, myslela si, že manžel
vysypuje trávu, potom po asi 5 až 10 minútach sa manžel prudko na štvorkolke otočil a prišiel domov.
Z balkóna videla, že má skrvavenú tvár, zišla dole z balkóna a pýtala sa ho, čo robil, povedal jej, že to

dedo a že by volala policajtov. Svedkyňa vie, že mama sa otca bojí. K zraneniam a ošetreniam manžela
uviedla, že bol ošetrený až v X. na ORL, K. ho odmietla, že je to hlboké. Ošetrili ho v sobotu, potom bol
na preväz v pondelok, v stredu a potom asi na ďalší pondelok, celkovo tam bol 5x. Mal to spuchnuté,
mal to previazané a povedali mu, že musí to mať v suchom a čistom. Keďže manžel v práci napr. aj
frézuje dvere, čiže je tam prašno, tak ostal doma. Keď išiel do X. na preväz, tak išiel ráno a prišiel aj na

obed alebo poobede, tak ani nemal kedy ísť do práce. Ťažko sa mu fúkal nos, keďže sa mu tam robil aj
nejaký hnis, toto mu aj čistili. Jej manžel s jej otcom nikdy nemal problém.

Zo znaleckého dokazovania, z posudku č. 161/2024 znalkyne MUDr. A. G. súd prvého stupňa zistil,
že obžalovaný trpí duševnou poruchou, jedná sa o nešpecifikovanú organickú poruchu osobnosti

a správania zavinenú chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu (dgn. F 07.9 podľa MKCH 10,
organický psychosyndróm podľa staršej nomenklatúry), pričom ide o trvalú a nevyliečiteľnú duševnú
chorobu s pozvoľnou progresiou u premorbídne akcentovanej emočne nestabilnej poruchy osobnosti.
Rozpoznávacia schopnosť obžalovaného bola podľa znalkyne mierne nepodstatne znížená. Jeho
ovládacia schopnosť bola v čase skutku zmenšená podstatne na báze organických zmien mozgu a

zvýšenej pohotovosti k impulzivite, agresivite a instabilite.

Vykonaným dokazovaním ďalej súd prvého stupňa v súvislosti so zraneniami poškodeného P. Q. mal
preukázaný zo znaleckého posudku MUDr. I. O. č. 30/2024, charakter utrpených zranení tak, ako sa
uvádzajú v skutkovej vete obžaloby s tým, že tržno-zmliaždená rana krídla nosa vpravo prenikajúca do

nosovej dutiny je poranenie ľahké s dobou liečenia a práceneschopnosťou v priemere 7-14 dní a malá
tržno-zmliaždená rana hornej pery v strede je poranenie ľahké s dobou liečenia priemere 3-6 dní. Znalec
potvrdil, že k vzniku uvedených zranení mohlo dôjsť po jednom údere dreveným konárom silou strednej
intenzity do oblasti nosa a hornej pery, zároveň popísal ošetrenia a kontroly, ktoré menovaný poškodený
absolvoval na ORL ambulancii nemocnice X., a to v dňoch 11.05.2024, 13.05.2024, 15.05.2024,

20.05.2024, 23.05.2024 a 27.05.2024. Práceneschopným bol preto (podľa vyjadrenia poškodeného), že
mu bolo doporučené, že má byť v čistom a v suchu a má sa chrániť pred vlhkým a prašným prostredím,
hygienické návyky mal poškodený obmedzené po dobu cca 14 dní, vzhľadom na poranenie vo viditeľnej
tvárovej oblasti bol čiastočne obmedzený v spoločenskom styku, pre opuch nosa mal sťažené dýchanie
po dobu 4-5 dní.

K osobnosti obžalovaného mal súd prvého stupňa zistené zo znaleckého posudku PhDr. A. X.
č. 35/2023, že osobnosť obžalovaného okrem iného má deficit vnútorných zdrojov pre zvládanie
záťaže, v rámci sociálnej adaptability sa obžalovaný preukazuje ako neprispôsobivý, konfliktný,
nadmerne zosobňujúci reakcie okolia, je u neho podozrenie na patologickú vzťahovačnosť až

paranoiditu s preokupovaním vnímania a myslenia týmto spôsobom a až patognomickou pohotovosťou
k prežívaniu reakcií druhých ako krivdy, útoku, nespravodlivosti, čo spätne provokuje jeho agresivitu
podmienenú afektívnou dysreguláciou akcentovanou pravdepodobne organickými zmenami osobnosti
až premorbídne emočne labilnej, impulzívnej. U obžalovaného je v popredí deficit sebakritiky,
obmedzená schopnosť sebareflexie, tendencie prezentovať sa výlučne sociálne žiadúco. Obviňuje svoje

okolie, nie je schopný korekcie postojov a reakcií. Vo vzťahu k správnemu vnímaniu, zapamätaniu si a
reprodukovaniu prežitých udalostí znalkyňa uviedla, že z psychologického hľadiska vníma obžalovaný
udalosti nadmerne zosobnene, vzťahovačne až paranoidne. Všeobecnú aj špecifickú vierohodnosť
obvineného znalkyňa hodnotila ako nízku, a to vzhľadom na celkovú nekritickosť, nízku až deficitnúmieru sebareflexie, senzitívnu vzťahovačnosť s nadmerným zosobňovaním. Obžalovaný skutočnosti,
ktoré prežil, spracováva tendenčne. Pravdepodobná prognóza resocializácie sa t.č. javí ako nepriaznivá,
keďže obžalovaný na svoje vnímanie, spracovávanie udalostí a správanie nenahliada ako neprimerané,

ale odôvodňuje ho svojou oprávnenosťou.

Ak na základe takto podrobne a detailne konštatovaných skutkových zistení, v spojení s ďalšími
detailne opísanými v odôvodnení napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa uzavrel, že zo skutku č.
1 obžalovaného usvedčujú výpovede poškodenej manželky a nepriamo aj výpoveď svedka P. Q. a

svedkyne P. Q., a preto je spoľahlivo dokázaná jeho vina, rozhodol podľa názoru odvolacieho súdu
správne. Vykonanými dôkazmi jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach mohol byť spoľahlivo ustálený
priebeh udalosti, príčiny udalosti, konkrétne konanie obžalovaného, ktoré je možné právne kvalifikovať
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, v spojení s § 138
písm. a/ Tr. zákona, teda so zbraňou, a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, keďže smeroval voči blízkej
osobe - manželke.

Argumentácia obžalovaného v odvolaní, ktorou obhajoval svoju nevinu, neobstála. Túto argumentáciu
založil na tom, že ak obžalovaný fyzicky nenapadol manželku, to vylučuje, aby sa mohol dopustiť
nebezpečného vyhrážania, pretože podľa jeho názoru by v uvedenej situácii jediné možné vyústenie
jeho konania malo byť logicky aj fyzické napadnutie manželky, keďže k nej už bežal a mal v ruke

tyč. A ak k napadnutiu nedošlo, tak tomu evidentne nepredchádzalo ani nebezpečné vyhrážanie.
Takéto úvahy obžalovaného neboli ani pre odvolací súd prijateľné. Obžalovaný akoby tvrdil, že ak
sa on ocitne v štádiu nebezpečného vyhrážania, jediným možným a logickým pokračovaním, ktorým
by situáciu zavŕšil, by bol aj útok na manželku, pretože takáto alebo podobná situácia je podľa neho
logicky zakončená fyzickým útokom, a ak to fyzickým útokom neukončil, z toho podľa obžalovaného

vyplýva, že inej formy protiprávneho konania, napr. vo forme nebezpečného vyhrážania, sa nedopustil.
Tieto tendenčné závery musel odvolací súd odmietnuť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
nebezpečného vyhrážania sa dopustil, a to bez ohľadu na to, že fyzicky manželku nenapadol, a medzi
týmito dvomi formami protiprávneho konania nie sú žiadne také logické súvislosti, ktoré by vyvolávali
vždy ich automatickú následnosť od tej miernejšej k závažnejšej.

Rovnako sa potom odvolací súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu v súvislosti so skutkom pod
bodom 2. rozsudku. Aj tento skutok bol správne právne posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, v spojení s § 138 písm. a/ Tr. zákona, teda so
zbraňou, v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Následok konania

obžalovaného na zdraví poškodeného bol spoľahlivo dokázaný nie len výpoveďami poškodeného a
svedkov, ale aj objektívne znaleckým dokazovaním, znalec MUDr. I. O. jednoznačne opísal charakter
poranení, ktoré poškodený utrpel, mechanizmus ich vzniku, dobu pretrvávania ich následkov, povahu
obmedzenia poškodeného na spôsobe života i jeho dĺžku. Preto ani odvolací súd nemal pochybnosti
o tom, že príčinou zranení poškodeného bolo úmyselné konanie obžalovaného, a poranenia boli takej

závažnosti a obmedzenie poškodeného v bežnom spôsobe života takej dĺžky, že svojim konaním naplnil
obžalovaný aj znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného vyjadreným v odvolaní, že spôsob konania, jeho
závažnosť, jeho následky prejavené závažnosťou poranení poškodeného by mali odôvodniť posúdenie
konania obžalovaného iba ako priestupok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že výrok o vine napadnutého rozsudku je správny
a v súlade so zákonom, je založený na dostatočne zistenom skutkovom stave a na správnej právnej
kvalifikácii konania obžalovaného.

Odvolací súd sa následne stotožnil aj s výrokom o treste.

V súvislosti s ukladaním trestu mal súd prvého stupňa správne zistené, že obžalovaný má 1 záznam
v registri trestov. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/55/2023 zo dňa 13.03.2024
právoplatným dňa 29.03.2024, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, ktorého konania sa dopúšťal v
období najneskôr od roku 2012 do dňa 07.07.2023. Na tom je dôležité aj to, že skutku sa dopustil voči
manželke slovnými a fyzickými útokmi vrátane hrozby zabitia nožom či škrtením. V registri priestupkov
má obžalovaný 5 záznamov za obdobie od 22.06.2018 do 11.05.2023, pričom v štyroch prípadoch išloo priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, z toho jedného sa dopustil voči svojej neveste. Z miesta
bydliskajeobžalovanýhodnotenýnegatívne,starostkaobcesazúčastnilaniekoľkokrátpririešenísporov
medziobžalovanýmaobčanmi,vniektorýchprípadochbolaprivolanáajpolicajnáhliadka,nafutbalovom

ihrisku ohrozoval malé deti, zabraňoval im vykonávať športovú činnosť, na katastrálnom úrade v Q. K.
obžalovaný napadol starostku, to aj bolo prejednávané v priestupkovom konaní.

Správne ďalej súd prvého stupňa prihliadol jednak na vyššie uvedené skutočnosti, náležite zhodnotil aj
ďalšie okolnosti uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona, prihliadol na to, že obžalovaný sa skutkov dopustil

v skúšobnej dobe vyššie uvedeného predošlého odsúdenia, a to po cca 1,5 mesiaci od právoplatnosti
rozsudku súdu, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zákazy uložené vyššie uvedeným rozsudkom
(nepriblížiť sa k manželke a k mieste jej bydliska) nedodržiaval už krátko po prepustení na slobodu pri
predchádzajúcomodsúdení.Vdanomprípadesúdnezistilžiadnupoľahčujúcuokolnosť,zistilvšakjednu
priťažujúcu okolnosť, a to že bol už za trestný čin odsúdený.

Trestná sadzba je stanovená pri prečine nebezpečného vyhrážania § 360 ods. 1, 2 Tr. zákona v rozpätí
šesť mesiacov až tri roky. Pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona je stanovená
trestná sadzba v rozpätí šesť mesiacov až dva roky.

Odvolací súd sa stotožnil aj so závermi súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho

výmere, podľa názoru odvolacieho súdu je uložený trest zákonný, je dostatočne prísny, súčasne druh
trestu a jeho výmera dostatočne rešpektujú zásady pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zákona, primerane zohľadňuje spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, teda že už bol za trestný čin odsúdený, nezistenie poľahčujúce
okolnosti. Prvostupňový súd náležite prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosti jeho nápravy,

primerane vzal do úvahy vek obžalovaného, znalecké závery ohľadom zníženej ovládacej schopnosti
obžalovaného, prognózu resocializácie obžalovaného, zohľadnil aj to, aby trest primerane zabezpečil
účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Preto aj podľa odvolacieho súdu v intenciách § 41 ods.
1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov nepodmienečne je zákonným
trestom. Správne bolo následné zaradenie obžalovaného pre jeho výkon do ústavu pre výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Na základe uvedených skutočností, keďže napadnutý rozsudok je správny tak v otázke uznanej viny
obžalovaného ako aj uloženého trestu, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku zamietol ako nedôvodné.

Senát odvolacieho súdu rozhodol jednomyseľne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.