Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522202183
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3522202183.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, zast. Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka,
SNP 10, 920 01 Hlohovec, proti žalovanej: 1) D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, C., zast. JUDr. Jozef Zemko, advokát,
M. Hricku 1832/30, 911 01 Trenčín a žalovanej 2) G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, C. o
zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
26. októbra 2023, č.k. NM-3C/8/2022-141 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín

zo dňa 30. októbra 2023,
č.k. NM-3C/8/2022-142, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a V.
p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu a prejazdu osobným motorovým vozidlom pre každodobých vlastníkov rodinného domu I. J.
XX postaveného na parcele reg. C - KN č. XXX
v k.ú., C., evidovaného na LV č. XXX pre k.ú. C., K. L. M. L. H. cez novovytvorený diel č. 1 reg. C
- KN č. XXX k.ú. obec C., okres L. M. nad H., LV č. XXX o výmere XX m2, vytvoreného na základe
geometrického plánu
č. 36762067-0402-2022 overeného K. N. L. M. L. H., katastrálnym odborom pod G1-530/2022, ktorý je

neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Výrokom
II. uložil žalovanej 1/ a 2/ ako i každodobým vlastníkom nehnuteľnosti parc., reg. C - KN
č.XXX k.ú.obecC.,okresL.M.L.H.,LVč.XXX,k.úC.povinnosť strpieťumiestneniepoštovejschránky
a domového zvončeka žalobcu na pozemku C-KN
č. XXX pre k.ú. obec C., okres L. M. L. H., a to na bráne umiestnenej na tomto pozemku. Výrokom III.
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne jednorazovú náhradu za
zriadenie vecného bremena vo výške 277,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV.

uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne jednorazovú náhradu za
umiestnenie poštovej schránky a domového zvončeka žalobcu na pozemku C-KN č. XXX pre k.ú. obec
C., okres L. M. L. H., a to na bráne umiestnenej na tomto pozemku vo výške50,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a
2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník. Na vec aplikoval ust. § 151n ods. 1 a 2, § 151o ods. 1 a ods. 3, § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 217 ods. 1 CSP. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal zriadenia vecného bremena. Zmenou žaloby zo dňa 22.03.2023 sa po čiastočnom späťvzatí
domáhal, aby súd zaviazal žalované 1) a 2) ako i každodobých vlastníkov nehnuteľnosti parc., reg. C -
KN č. XXX v k.ú. obec C., okres L. M. L. H., LV č. XXX, k.ú. C. k povinnosti strpieť umiestnenie poštovej

schránky
a domového zvončeka žalobcu na pozemku parc., reg. C - KN č. XXX v k.ú. obec C., okres L. M. L.
H., LV č. XXX, k.ú. C. a to na bráne umiestnenej na tomto pozemku. Žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre
k.ú. C.: parcely registra C-KN č. XXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o
výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere XXX m2

- zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.
XXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere XXX m2
- zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere XXX m2 - záhrada, parc. č. XXX o výmere XXX m2
záhrada, parc. č. XXX m2 o výmere XXX záhrada a stavby - rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc.
č.XXX, v podiele 1/1. Žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX

pre k. ú. C. v podiele X/X a žalovaná 2/ podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/3, parcely registra C-
KN č. XXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX o výmere XXX m2 - zastavaná
plochaanádvorie,parc.č.XXXovýmereXXXm2-záhradaastavby-rodinnýdomsúp.č.XX,postavený
na, parc. J.XXX. Vzhľadom k tomu, že žalobca, ako výlučný vlastník stavby - rodinného domu súp. č. XX
postaveného na parcele reg. C-KN č. XXX v k. ú. C., nemá iný prístup - pešo ani motorovým vozidlom k

svojej nehnuteľnosti určenej na bývanie (rod. domu súp. č. XX) ako cez parcelu reg. C-KN č. XXX v k.ú.
C., ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej 1/ a 2/, opakovane žiadal vlastníkov nehnuteľností
o usporiadanie pomerov ako aj o predaj sporných nehnuteľností. Nehnuteľnosti nie sú dlhodobo
obývané, podľa vedomostí žalobcu aj viac ako 20 rokov, tieto chátrajú a znehodnocujú nehnuteľnosti
žalobcu. Zateká strecha, narúša sa statika objektov, na čo žalobca žalované opakovane bezvýsledne

upozorňoval. Výzva na zriadenie vecného bremena nebola akceptovaná, k zmiernemu riešeniu neprišlo
a podielové spoluvlastníčky nemali záujem o predaj predmetných nehnuteľností žalobcovi. Žalovaná
1/, prostredníctvom právneho zástupcu, oznámila žalobcovi, že v zásade nemá výhrady k tomu, aby
žalobca prechádzal cez parcelu reg.
C-KN č. XXX a údajne nebude žalobcovi brániť v tomto práve prechodu, ale zásadne nesúhlasí, aby

sa toto právo prechodu vo forme vecného bremena zapísalo do katastra nehnuteľností. Žalovaná 1/
poukázala na skutočnosť, že žalobca si môže zabezpečiť právo prejazdu cez parcelu reg. C-KN č. XXX
v k, ú. C.. Žalobca bol nútený vykonať niektoré nevyhnutné úpravy na nehnuteľnostiach žalovaných na
vlastné náklady. Rodinný dom
s.č. XX nie je pripojený na žiadne siete, je v dezolátnom stave, nie je možné užívať ho na trvalé

bývanie bez zásadných rekonštrukčných zmien, je postavený z hliny, má narušenú strechu, do domu
zateká, vlhne aj susedná - žalobcova nehnuteľnosť, z dôvodu dlhodobého zatekania a neudržiavania
tejto nehnuteľnosti je narušená aj statika jeho domu. V dome žalovaných sa usídlili hlodavce - myši
a potkany. Žalobca bol nútený zabezpečiť vlastnú nehnuteľnosť, ktorá má spoločný múr s rodinným
domom žalovaných, pred týmito hlodavcami dodatočnými stavebnými prácami. Z dôvodu, že návrhy

a výzvy žalobcu na vykonanie nevyhnutnej opravy a údržby nehnuteľností žalovanej v 1. a v 2. rade,
taktiež výzva na možný predaj vyššie uvedených nehnuteľností ako i návrh na zriadenie vecného
bremena zostali bezúspešné, žalobca vyčerpal všetky možnosti zmierneho vyriešenia tejto situácie. Za
týmto účelom nechal žalobca vyhotoviť v spoločnosti O. I. geometrický plán č. 36762067-0402-2022
- geodetom A. A. P., úradne overený K. N. L. M. L. H., katastrálnym odborom pod č. G1- 530/2022.

Poukazom na predmetný geometrický plán žalobca žiadal o zriadenie vecného bremena
- práva cesty - prechodu a prejazdu cez diel č. 1 vo výmere XX m2 od parcely reg.
C-KN č. XXX LV č. XXX k. ú. C.. Návrh na umiestnenie poštovej schránky, resp. domového zvončeka
žalobca odôvodnil poukazom na skutočnosť, že tento si nemá kde umiestniť tak, aby boli dostupné z
verejnej komunikácie, pričom toto umiestnenie je medzi stranami sporu sporné.

2. Súd prvej inštancie posúdil , či sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremena, či má žalobca
možnosť dostať sa k svojej nehnuteľností iným spôsobom ako cez parceluč. XXX, resp. cez parc. č. XXX. Z čestného prehlásenia Q. F., bývalého spolumajiteľa v rokoch 2009 -
2021 súd prvej inštancie zistil, že uzavrel ústnu dohodu o práve prechodu
a prejazdu pre obyvateľov nehnuteľnosti C. č. XX cez parcelu č. XXX. Z vyjadrenia spoločnosti R., I.

zo dňa 30.01.2023 vyplýva, že pri vývoze septiku z nehnuteľnosti žalobcu, bytom C. XX, je nevyhnutné
vstupovať na pozemok parc. č. XXX k.ú. C., nakoľko septik sa nachádza na parcele č. XXX k.ú Pobedim
a od hlavnej prístupovej cesty je vzdialený viac ako 20 m a toto nie je možné riešiť napojením hadíc, ale
je nevyhnutné fekálne vozidlo pristaviť na pozemku parc. č. XXX.

3. Súd prvej inštancie vykonal dňa 8.3.2023 obhliadku na mieste samom. Zistil, že na parcele č. XXX
sa nachádza stavba - dom v spoluvlastníctve žalovanej 1) a 2), ktorý je spojený so stavbou - domom č.
XX vo vlastníctve žalobcu. Na pozemok parcelu č. XXX sa vchádza
z hlavnej komunikácie (kovovou bránou) a priamo cez tento pozemok parcelu č. XXX sa vchádza na
pozemok vo vlastníctve žalovaného /zrejme žalobcu/, kde je hneď za hranicou pozemkov garáž žalobcu
s vchodom zo strany pozemku č. XXX. Z účelovej verejnej komunikácie je možný vchod na pozemok

žalobcu zo zadnej strany cez pozemok parcelu
č. XXX, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby. Do garáže sa však cez tento pozemok nedostane, resp. do
garáže sa autom žalobca môže dostať jedine cez pozemok parcela č. XXX. Z čestného prehlásenia M.
R. vyplýva, že zvažuje v budúcnosti predaj parcely č. XXX výhradne spolu s parcelou č. XXX ako jeden
stavebný pozemok. V žiadnom prípade nemá záujem predať samostatne pozemok parcelu č. XXX. Z

vyjadrenia M. R. zo dňa 16.02.2023 vyplýva, že s návrhom žalobcu na zriadenie práva zodpovedajúceho
vecnémubremenuspočívajúcehovpráveprechoduaprejazducezparcelureg.č.XXXprekaždodobých
vlastníkov rodinného domu súp.č. XX postaveného na parcele reg. C-KN č. XXX
v k.ú. C. nesúhlasí a prechod a prejazd k domu súp. č. XX na parcelu č. XXX bol vždy od ulice cez
parc. č. XXX.

4. Za účelom zriadenia vecného bremena na pozemku parc. č. XXX dal žalobca vyhotoviť geometrický
plán č. 36762067-0402/2022 zo dňa 21.06.2022, ktorý bol úradne overený katastrálnym odborom K. N.
L. M. L. H. dňa pod č. G1-530/2022.
V grafickom znázornení tohto geometrického plánu bol vyznačený rozsah vecného bremena

- práva prechodu a prejazdu dielom č. 1 o veľkosti XX m2. Zo záverov znaleckého posudku
č. 24/20232 vypracovaného A. C. F., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti par. č. XXX je XX,XX eur/m2, celková
všeobecná hodnota predmetnej parcele je XXX,XX eur, pričom všeobecná hodnota vecného bremena
- práva prechodu a prejazdu cez pozemok uvedenej parcely je XXX,- eur pri výmere XX m2.

5. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca je vlastníkom stavby
rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele č. XXX, k. ú. C. ako aj susediacich parciel č. XXX
Q. XXX. Podielovými spoluvlastníkmi priľahlého pozemku
- parcely č. XXX sú žalované 1/ a 2/. Sporným medzi stranami bolo, či prístup žalobcu k stavbe nemožno

zabezpečiť inak. Súd prvej inštancie vykonal obhliadku na mieste samom
a výsluch strán sporu. Zistil, že navrhovaná prístupová cesta spĺňa podmienky predpokladané
uvedeným zákonným ustanoveným. Žalované argumentovali, že je možné dostať sa na pozemky
žalobcu cez parcelu č. XXX, k.ú. C., ktorá je v podielovom spoluvlastníctve M. R. a A. F. a táto
trasa by zabezpečovala prístup z účelovej komunikácie. Tento prístup by rade vyžadoval zriadenie

vecného bremena resp. nadobudnutie vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané (vyhláseniami vlastníčok), že tieto by uvedenú parcelu č. XXX predali výlučne spolu s
parcelou č. XXX ako jeden stavebný pozemok. Takéto odkúpenie by vyžadovalo značné náklady pre
žalobcu spolu s čiastočným spevnením povrchu pozemkov. Súčasne by nebolo možné realizovať vývoz
septika cez tieto pozemky. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skonštatoval, že

žalovanými navrhovaný prístup k stavbe žalobcu by vyžadoval vynaloženie značných nákladov, pričom
nepomer medzi nutnosťou vynaložených nákladov a ujmou, ktorú utrpia žalované zriadením vecného
bremena je výrazný. Súd prvej inštancie ustálil, že prístup k stavbe žalobcu nemožno zabezpečiť
inak ako je navrhované v žalobnom návrhu. Prihliadol na skutočnosť, že žalobca, resp. jeho právni
predchodcoviaužívaliparceluč.XXXakojedinúprístupovúcestuksvojmudomudesiatkyrokov,nakoľko

dom žalobcu bol postavený v roku 1906, teda ešte pred domom žalovaných. A naviac, žalobca využíval
toto právo prechodu
a prejazdu so súhlasom bývalého spoluvlastníka parcely č. XXX pána F. 13 rokov.V rámci posudzovania existencie okolností, ktoré by vylučovali zriadenie vecného bremena súd prvej
inštancienemalpreukázanéskutočnosti,ktorébyexistenciutakýchtookolnostízakladali.Medzistranami
sporu nebol sporný rozsah a obsah zriadeného vecného bremena, aj keď žalovaná 1) vo svojom

vyjadrení uviedla, že sa jedná o neúmerný zásah v rozsahu 3,5 m zo šírky 4 metre, avšak nenavrhla
žiadne iné možné riešenie na zúženie rozsahu tohto práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že iným rozsahom tohto vecného bremena by sa žalobca
nemohol dostať k svojmu pozemku motorovým vozidlom. Rozhodnutím o zriadení vecného bremena
budú žalované právne obmedzené ako vlastníčky predmetného pozemku, preto im za zásah do ich

vlastníckeho práva patrí primeraná náhrada. Pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal súd prvej
inštancie zo znaleckého posudku č. 24/20232 vypracovaného A. C. F., znalcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Súd znalcom stanovenú výšku náhrady považoval za primeranú
a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným solidárne sumu 277,- eur.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

v prospech žalobcu, na základe usporiadania domov žalobcu a žalovaných, kedy tieto sú spojené
pozdĺžne za sebou stenou, a teda neexistuje iná prístupová cesta z verejnej komunikácie k domu
žalobcu. Na základe vykonanej obhliadky mal súd prvej inštancie za preukázané, že iná možnosť
umiestnenia poštovej schránky a zvončeka k domu žalobcu
z verejnej komunikácie neexistuje, preto uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť strpieť umiestnenie poštovej

schránky a domového zvončeka žalobcu na pozemku C-KN č. XXX pre k.ú. obec C., a to na bráne
umiestnenej na tomto pozemku. Žalobca navrhol jednorazovú odmenu za strpenie tejto povinnosti
žalovaným v sume 50,- eur. Takáto výška odmeny je vzhľadom na hodnotu samotného vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXX v sume 277,- eur adekvátna
a spravodlivá.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 2 CSP, keď žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovaným 1) a 2)
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná 1/ v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365
ods. 1 písm. f) a h ) CSP/. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nie je
riadne odôvodnené, je arbitrárne, nepreskúmateľné a nevykonateľné. V priebehu súdneho konania bolo

preukázané, že žalobca má zabezpečený prístup k svojej stavbe na základe konkludentného súhlasu
žalovanej 1) a žalovanej 2), tak aj predchádzajúceho vlastníka p. F.. V zmysle rozhodovacej praxe
súdov je konkludentný súhlas vlastníka nehnuteľnosti o práve chodiť cez jeho pozemok považovaný za
zabezpečenie prístupu (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.02.2006 sp. zn.: 22Cdo/38/2005,
alebo rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 25.02.2013, sp. zn.: 6Co/83/2013). Žalobca stavbu

riadne užíva, prístup k nej má zabezpečený cez parcelu v podielovom spoluvlastníctve žalovaných,
dokonca na tejto parcele si svojvoľne a bez akéhokoľvek súhlasu žalovaných vybudoval prístupové
štrkom vysypané koľaje pre zabezpečenie prístupu svojim motorovým vozidlom do garáže postavenej
na svojej parcele. Máme za to, že v prípade, ak by žalobcovi k prístupu k svojej stavbe bránili skutočnosti,
pre ktoré sa nevie dostať ku svojej stavbe, v takom prípade bolo dôkazné bremeno na jeho strane.

Žalobca však žiaden relevantný dôkaz na podporu takýchto skutočností počas celého súdneho konania
nevyprodukoval. Aktívne konanie žalobcu a riadne užívanie svojho rodinného domu svedčí v pravý
opak. Súd nemá povinnosť zriadiť vecné bremeno okrem iného aj vtedy, ak jeho zriadenie by malo
za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonom
vlastníckych práv vlastnícka stavby, preto pri úvahe či zriadiť alebo nezriadiť vecné bremeno by mal

súd vziať do úvahy princíp proporcionality. Žalobca má umožnený prístup k svojej stavbe a preto nie
je splnená základná hmotnoprávna podmienka na zriadenie vecného bremena. Zriadenie vecného
bremena, práva cesty cez pozemok iného, má byť len núdzovým riešením, ku ktorému by sa malo
pristupovať len z dôvodu nevyhnutnosti a nie z dôvodu lepšieho komfortu vlastníka stavby. Žalobca
môže, tak ako väčšina obyvateľov obce C., ponechať svoje motorové vozidlo pri hlavnej ceste, ktorá

je vzdialená len niekoľko metrov od hranice pozemku žalobcu. Zriadením vecného bremena v rozsahu
podľa geometrického plánu č. 36762067-0402-2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť týmto odvolaním
napadnutého rozsudku, by došlo k zásahu do vlastníckych práv žalovaných. V zmysle predloženého
geometrického plánu navrhované právo prechodu a prejazdu vedie cez pozemok žalovaných takýmspôsobom, že neprípustným spôsobom zasahuje do súkromia žalovaných. Šírka pozemku žalovaných
v jeho najužšom bode má 4m a rozsah vecného bremena má 3,5m, teda hranica zriadeného práva
prechodu a prejazdu je len 50cm od rodinného domu žalovaných. Zriadenie práva cesty v tesnej blízkosti

od rodinného domu žalovaných nezodpovedá pravidlám formálnej logiky a napovedá o výraznom
nepomere medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi a ujmou, ktorá vznikla zriadením cesty
žalovaným (rozsudok KS Prešov zo dňa 28.02.2019, sp.zn.: 22Co/68/2018). Rozhodnutím súdu prišlo
k zásadnému znehodnoteniu pozemku žalovaných a k výraznému obmedzeniu ich vlastníckych práv
garantovaných čl. 16 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

9. Žalobca si svojvoľne, t.j. bez akéhokoľvek súhlasu žalovaných vybudoval prístupové koľaje vysypané
štrkom, ktoré vedú od hlavnej cesty pozdĺž celým pozemkom žalovaných až na pozemok žalobcu.
Konanie žalobcu vykazuje prvky šikanózneho výkonu práva, a teda výkon jeho práva vedie k
neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi účastníkmi, preto by malo prísť k ingerencii
zo strany súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo/2895/99). Za konanie v rozpore

s dobrými mravmi zo strany žalobcu možno považovať skutočnosť, či sa žalobca pri nadobudnutí jeho
nehnuteľnosti vôbec zaujímal, či má táto zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Skutočnosť, že
žalobca mal v záujme odkúpiť nehnuteľnosť žalovaných je deklarovaná v liste adresovaný žalovanej 1)
zo dňa 28.01.2022. Zriadením vecného bremena v zmysle rozhodnutia súdu nehnuteľnosť stráca na
hodnote a stane v budúcnosti v zásade pre iné osoby ako je osoba žalobcu z hľadiska potencionálnej

kúpy nezaujímavá. Výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd rozhodol, že žalovaní sú povinní strpieť
umiestnenie poštovej schránky a domového zvončeka žalobcu na bráne umiestnenej na pozemku v
spoluvlastníctve žalovaných považujeme za nevykonateľný a neurčitý, nakoľko z takéhoto výroku súdu
nie je zrejmé, v ktorej časti brány budú poštová schránka a domový zvonček umiestené, do koho
elektrickej siete bude domový zvonček napojený, kadiaľ bude elektrický kábel na napojenie domového

zvončeka trasovaný a kto bude znášať náklady na elektrickú energiu súvisiacu s pripojením tohto
zvončeka do elektrickej siete. Odôvodnenie rozhodnutia je strohé, neposkytlo odpoveď na argumenty
prednesené žalovanou 1). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedená úvaha súdu o
tom , ako sa vysporiadal v prednesenými argumentami žalovanej 1). Poukázala na ustálená judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva, Garcia Ruiz v Španielsko, alebo Kraska v. Švajčiarsko), ako

i rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04,
III. ÚS 307/2012, III. ÚS 11/2011), keď: „Podstatnou súčasťou právnych záruk v konaní podľa čl. 46 ods.
1 a 2 ústavy je aj právo na logické, spravodlivé a zákonné odôvodnenie rozhodnutia“ „...arbitrárnosť
a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich
právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky

alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu...“
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v spojení s opravným uznesením zmenil tak, že žalobu zamietol, event. vec zrušil a vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

10. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ uviedol, že podanou žalobou sa
domáhal práva prechodu a prejazdu do garáže z dôvodu, že iná cesta nie je a zo strany žalovanej 1/ bol
opakovane vyzývaný, aby ich parcelu na prechod a prejazd nevyužíval. Prístupová cesta k nehnuteľnosti
žalobcujevpodielovomspoluvlastníctvežalovanýchazvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeprechod

a prejazd cez novovytvorený diel č. 1 z parcely reg. C- KN č. XXX k.ú. C. je medzi stranami sporný.
Žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena z dôvodu, že obec C. nemá vybudovanú kanalizáciu
a nehnuteľnosť žalobcu má septik, ktorý je potrebné vyvážať. Prístup k septiku je možný iba z verejnej
komunikácie a cez novovytvorený diel č. 1. Žalobca ako výlučný vlastník stavby - rodinného domu s.č.
XX postavený na parcele reg. C-KN č. XXX

v k.ú. C. nemá iný prístup, pešo ani motorovým vozidlom k svojej nehnuteľnosti určenej na bývanie
ako cez parcelu reg. C-KN č. XXX v k.ú. C., v podielovom spoluvlastníctve žalovanej 1/ a žalovanej
2/. Nehnuteľnosti žalovanej 1/ a 2/ sú neobývané viac ako 20 rokov, chátrajú a sú v stave, v ktorom
ohrozujú okolie, nie sú napojené na vodu, elektrickú energiu, plyn, sociálne zariadenie, preto nie je
možné akceptovať tvrdenie žalovanej 1/, že nehnuteľnosti bude využívať ako víkendový dom. Žalovaná

1/ nedôvodne namietala, že žalobca vykonal na ich nehnuteľnosti opravy bez ich súhlasu, keď žalobca
opravy vykonal z dôvodu ohrozenia nehnuteľnosti žalobcu. Návrh žalovanej 1/ na prístup k nehnuteľnosti
žalobcu cez parcelu reg. C-KN č. XXX nie je dôvodný, keď parcela je vo vlastníctve tretích osôb, cez
túto parcelu nie je možný prechod a prejazd z hlavnej komunikácie a nebol by možný prístup ku garážižalobcu. Od postavenia domu žalobcu v roku 1906 je prístup k tejto nehnuteľnosti realizovaný cez
novovytvorený diel č. 1 z parcely reg. C-KN č. XXX, k.ú. C. v podielovom spoluvlastníctve žalovanej
1/ a 2/ a je to jediná prístupová cesta k nehnuteľnosti žalobcu. Vzájomné usporiadanie domov žalobcu

a žalovaných, ktoré sú spojené pozdĺžne za sebou stenou a neexistuje žiadna iná prístupová cesta
z hlavnej komunikácie do domu žalobcu, mal súd prvej inštancie za preukázané z obhliadky, keď iná
možnosť umiestnenia poštovej schránky a zvončeka ako na bráne žalovaných nie je. Navrhol, aby
odvolací súd odvolanie žalovanej 1/ ako nedôvodné zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a zaviazal žalované k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K vyjadreniu

predložil uznesenieOOPZNovéMestonadVáhomzodňa18.10.2022,č.ČVS:ORP-470/NM-NM-2022.

11. Žalovaná 1/ v písomne podanej replike uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaná
1/ bráni žalobcovi k vstupe k jeho nehnuteľnosti. Žalovaný /zrejme žalobca/ svoju nehnuteľnosť
plnohodnotne využíva, býva v nej, svoje motorové vozidlo nerušene parkuje v garáži umiestnenej
na hranici pozemkov žalovanej 1/ a 2/. V priebehu konania bolo preukázané, že žalovaná 1/ a

2/ nebránia žalobcovi prechodu cez svoje nehnuteľnosti. Konkludentný súhlas žalovanej 1/ a 2/
napĺňa definíciu výprosby a takéto právo nie je potrebné zapisovať ako vecné bremeno do katastra
nehnuteľností. Žalobca bez vedomia žalovaných vymenil na vstupnej bráne zámok a kľúče odovzdal
až po viacnásobnom naliehaní. Poukázala na ust. § 366 CSP, keď žalobca predložil v odvolacom
konaní trestné oznámenie, na ktoré nie je možné prihliadať. Pokiaľ je argument žalobcu poukazom na

prístup vozidiel k septiku fekálnym vozidlom hlavným odôvodnením žaloby, má za to, že takýto argument
nie je spôsobilý preukázať opodstatnenosť žaloby. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalované bránia
žalobcovi vo vývoze septiku. Poukázala na konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca
podanou žalobou vyvíja nátlak, aby žalované odpredali svoje spoluvlastnícke podiely. Žalovaná viackrát
v priebehu konania deklarovala svoj záujem na rekonštrukcii nehnuteľnosti, avšak drastické zvýšenie

cien stavebných materiálov spojených s pandémiou Covid-19 jej takúto rekonštrukciu nedovolili vykonať.
Namietala nevykonateľnosť výroku II. napadnutého rozhodnutia z dôvodu neurčitej formulácie petitu.
Zriadenie takého vecného bremena, v rozsahu definovanom vo výroku II., bude v budúcnosti vyvolávať
medzi účastníkmi konania len ďalšie nedorozumenia a nejasnosti. Rozsudok súdu prvej inštancie trpí
takými vadami, ktoré zakladajú jeho arbitrárnosť, nevykonateľnosť a nezákonnosť a preto navrhla, aby

odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania žalovanej 1/.
12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.02.2024 uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe
a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Odvolanie žalovanej 1/ navrhol ako
nedôvodné v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

13. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

14. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v

odvolaním napadnutých výrokoch I., II. ako aj výroku V. o trovách konania ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
zostávajúcich výrokoch III. a IV. nepreskúmaval, keďže tieto suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté

neboli.

15. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zriadil vecné bremeno v prospech
žalobcu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu osobným motorovým vozidlom a žalovaným 1/ a 2/
uložil povinnosť strpieť umiestnenie poštovej schránky a domového zvončeka na bránke umiestnenej

na pozemku žalovaných. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ jednorazovú náhradu za
zriadenie vecného bremena ako i jednorazovú náhradu za umiestnenie poštovej schránky a domového
zvončeka. Posúdil hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena ako i skutočnosť, že
žalobca nemá zabezpečený iný prístup k svojim nehnuteľnostiam.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu uplatnenú
žalovanou 1/ bolo posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie a predmetným rozsudkom došlo
k naplneniu uplatnených odvolacích dôvodov, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci ako i z nedostatočne zisteného skutkového stavu/§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP/.

17. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, podstata tohto odvolacieho

dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov

s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

18. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne

hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli
v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z

prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému
ustanoveniu.

19. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov
v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie

len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo

vierohodnosti, je logický rozpor.

20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

21. Odvolací súd vyhodnotil vyššie uvedené námietky ako nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu

odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri posudzovaní žaloby vychádzal
z precízne zisteného skutkového stavu veci, na základe ktorého vyvodil správne právne záver. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v
ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v

odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská
pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje
správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne
neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej
inštancie.

22. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.23. Vecné bremená obmedzujú vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. Z vecného
bremena vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinností je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti

a oprávneným subjektom je vlastník inej nehnuteľnosti,
z ktorej sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva. Zaťažená nehnuteľnosť povinného
subjektu slúži na výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu z inej priľahlej nehnuteľnosti. V ust.
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi
stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. Medzi

základné predpoklady pre zriadenie práva cesty súdom patrí, že právo cesty sa týka pozemku, ktorý je
priľahlý k stavbe oprávneného
z vecného bremena, právo cesty možno zabezpečiť iba v prospech vlastníka stavby a vlastník stavby
nemôže zabezpečiť prístup k stavbe inak.
24. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva prechodu a prejazdu osobným
motorovým vozidlom k nehnuteľnosti žalobcu je, že celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo

stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe
z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. V prejednávanej veci je prvá hmotnoprávna
podmienka splnená, pretože žalobca je vlastník stavby, ktorá je postavená na pozemku v jeho
vlastníctve a žalované 1/ a 2/ sú vlastníkmi priľahlého pozemku, cez ktorý má žalobca prístup k stavbe
z verejnej komunikácie.

25. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť
inak. Z uvedeného vyplýva, že právo prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok je núdzovým riešením,
keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Aj táto
druhá hmotnoprávna podmienka na zriadenie vecného bremena je v prejednávanej veci splnená.

Pod pojmom, že „prístup nemožno zaistiť inak treba rozumieť, že prístup musí byť zaistený z verejnej
cesty. Celkom výnimočne je možné zriadiť prístup i tam, kde doterajší prístup „objektívne„ nepostačuje
napríklad, ak je prístup peši, ale k okolnostiam je treba zaistiť aj právo prejazdu autom, bez ktorého by
obytný dom (garáž), nemohol byť užívaný na účel, ku ktorému má slúžiť.

26. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní uviedla, že zriadenie vecného bremena je dôvodné
v prípade, ak by žalované bránili v práve prejazdu alebo prechodu žalobcovi cez ich nehnuteľnosť.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na písomnú výzvu žalovanej 1/ zo dňa 13.1.2023 a zo dňa
27.1.2023, v ktorej žalovaná 1/ vyzvala žalobcu, aby skončil
s neoprávneným zásahom- prejazdom osobným motorovým vozidlom cez parcelu č. XXX,

LVč.XXX,k.ú.C..Anaviac,okolnosť,žežalovanénebrániažalobcovivpráveprechodujepreposúdenie
danej veci irelevantná.

27. Zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu je v celom rozsahu dôvodné. Ako vyplýva z
dokazovania pred súdom prvej inštancie, žalobca nemá zabezpečený prístup na svoje nehnuteľnosti

inak, len cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Žalobca právo prejazdu a prechodu užíva
dlhodobo, na základe súhlasu predchádzajúceho vlastníka.
I napriek deklarovanému súhlasu žalovaných 1/ a 2/, že nebránia žalobcovi v prechode
a prejazde, ktorá skutočnosť bola vyvrátená postojom žalovanej 1/ v konaní, je potrebné upraviť
pomery medzi stranami sporu. A naviac, vlastník pozemku môže kedykoľvek svoj súhlas odvolať, v

takom prípade by bol vlastník stavby v neistote, pokiaľ ide o prístup, ktorý by mohol vlastník pozemku
kedykoľvek znemožniť odvolaním súhlasu. Konkludentný súhlas vlastníka pozemku o práve prechodu
a prejazdu je pre zriadenie vecného bremena irelevantný, keď súd prvej inštancie správne posudzoval
splnenie hmotnoprávnych podmienok zriadenia vecného bremena, že žalobca ako vlastník stavby, ktorá
je postavená na pozemku v jeho vlastníctve a žalované 1/ a 2/ ako vlastníčky priľahlého pozemku, cez

ktorý má žalobca prístup k stavbe z verejnej komunikácie, nie je možné zabezpečiť inak.

28. Právo cesty je zriadené v takom rozsahu, bez ktorého by obvyklé užívanie stavby žalobcom bolo
znemožnené a prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Súd prvej inštancie vykonal obhliadku na
mieste samom a zistil, že zabezpečenie prístupu

k nehnuteľnosti žalobcu je možné len pešo. Obhliadkou bolo zistené, že domy sa dotýkajú, preto prejazd
osobným motorovým vozidlom nie je možný.29. Žalovaná 1/ namietala, že zriadenie vecného bremena v tesnej blízkosti od rodinného domu
žalovaných nezodpovedá pravidlám formálnej logiky a je vo výraznom nepomere medzi výhodou,
ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi a ujmou, ktorá vznikla zriadením cesty žalovaným. Odvolací

súd uvádza, že nie je zrejmé, aké pravidlá formálnej logiky nezodpovedajú zriadeniu predmetného
vecného bremena, keď táto odvolacia námietka je všeobecná, bez vzťahu ku konkrétnej veci a bez
ďalšieho nezakladá nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná 1/ v konaní neuviedla skutkové tvrdenia,
že stavbe prejazd osobným motorovým vozidlom žalobcu v tesnej blízkosti neprospieva, nevzniesla
konkrétne výhrady. A naviac, žalovaná 1/ súhlasila s prejazdom osobným motorovým vozidlom, avšak

bez rozhodnutia súdu a následného zápisu do katastra nehnuteľností. Žalované 1/ a 2/ nehnuteľnosť
neobývajú viac ako 20 rokov a doposiaľ z vykonaného dokazovania ako
i listinných dôkazov nevyplýva, že im spôsobuje prejazd motorovým vozidlom žalobcu ujmu a
preto námietky žalovanej 1/ zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Samotný prejazd
motorového vozidla žalobcu do garáže nie je spôsobilý negatívne ovplyvniť rozsah bežného
opotrebenia spôsobeného každodenným vjazdom, výjazdom a parkovaním.

30. Súd prvej inštancie porovnal právo prechodu a prejazdu s vlastníckym právom žalovaných 1/ a 2/ a
uzavrel, že výkon z vecného bremena neobmedzí vlastníčky nehnuteľnosti vo výkone ich vlastníckeho
práva tak, ako to nedôvodne namieta žalovaná 1/.

31. Žalovaná 1/ vo vyjadrení poukázala na tvrdenia žalobcu, že v obci nie je vybudovaná kanalizácia
a na pozemku žalobcu je septik, ktorého vývoz je možné zabezpečiť len fekálnym vozidlom z verejnej
komunikácie a cez pozemok žalovaných 1/ a 2/. Žalobca počas celého konania nevyprodukoval jediný
dôkaz o tom, že žalované bránili žalobcovi vo vývoze septiku. A naviac žalovaná 1/ poukázala na
skutočnosť,žezverejnedostupnýchinformáciíjezrejmé,žedĺžkahadícštandardnéhofekálnehovozidla

je 35m s tým, že je možné ju predĺžiť až na 100m. K argumentácii žalovanej 1/ odvolací súd uvádza,
že septik je svojou povahou stavbou, ktorá slúži potrebám obyvateľov rodinného domu - žalobcu, na
ktorý je napojený
a jeho fungovanie nevyžaduje každodennú údržbu, preto zriadenie vecného bremena prejazdu
motorovým vozidlom za účelom pravidelného čistenia je len minimálnym zásahom do vlastníckych práv

žalovaných, preto polemiky s rozsahom použitých hadíc, ich veľkosti sú irelevantné pre posúdenie
danej veci. Prejazd motorovým vozidlom za účelom čistenia je vykonávaný nepravidelne, podľa potrieb
žalobcu.

32. Ani ďalšia odvolacia námietka žalovanej 1/, poukazom na postoj žalobcu pred kúpou nehnuteľnosti,

ktorý sa nezaujímal o prístup k svojmu pozemku, nie je nedôvodná, nemá súvis s prejednávanou vecou.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené
podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď splnenie
podmienokprezriadenievecnéhobremenavyplynulozvykonanéhodokazovaniaazoskutočností,ktoré

medzi stranami sporu neboli sporné. Ust. § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje za splnenia zákonných podmienok zriadenie vecného
bremena podľa tohto ustanovenia, a podanie žaloby o zriadenie vecného bremena tak nemožno
považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

34. Súd prvej inštancie výrokom II. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť strpieť umiestnenie poštovej
schránky a domového zvončeka žalobcu na pozemku vo vlastníctve žalovanej 1/ a 2/, na základe
usporiadania domov žalobcu a žalovaných, kedy tieto sú spojené pozdĺžne za sebou a neexistuje
prístupová cesta z verejnej komunikácie k domu žalobcu,
s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje. Námietka žalovanej 1/, že napadnutý výrok je

nevykonateľný, nakoľko nie je zrejmé, v ktorej časti brány budú poštová schránka
a zvonček umiestnený, nie je dôvodná. Žalovaná 1/ výzvou zo dňa 27.1.2023 vyzvala žalobcu na
odstránenie video-vrátnika, schránky a elektrického kábla, pričom vo výzve nenamietala, umiestnenie
zvončeka a schránky. Žalobca nemá inú možnosť, s poukazom na usporiadanie predmetných
nehnuteľností, ako umiestniť poštovú schránku a zvonček na bránku, ktorá sa nachádza na pozemku

žalovaných 1/ a 2/. Napadnutý výrok II. je jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, zodpovedá rozsahu
zriadenéhovecnéhobremena.Žalobcavkonanípoukázalnastavnehnuteľnostižalovaných1/a2/,ktorá
je neobývaná viac ako 20 rokov, v dome nie je zapojená elektrika, voda, plyn, preto námietka žalovanej
1/ poukazom na skutočnosť, kto bude znášať náklady na elektrickú energiu súvisiacu s pripojenímzvončeka, nie je dôvodná. A naviac, ako vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa
26.9.2023, žalobca uviedol, že náklady na zvonček budú zaťažovať len žalobcu, nakoľko zvonček
bude na batériu. Preto ani ďalšia odvolacia námietka žalovanej 1/, že z výroku II. nie je zrejmé, kadiaľ

bude elektrický kábel na napojenie domového zvončeka trasovaný, nie je spôsobilá spochybniť správne
závery súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že odvolateľka namietala veľkosť a
umiestnenie zvončeka a schránky, bez vecnej argumentácie, konkrétnych výhrad, preto bez ďalšieho
nie je možné spochybniť správne závery súdu prvej inštancie najmä poukazom na usporiadanie domov
žalobcu a žalovaných 1/ a 2/.

35. Zásah do vlastníckeho práva žalovaných v dôsledku zriadenia vecného bremena je minimálny,
pretože žalovaným nevzniknú žiadne mimoriadne náklady na zriadenie vecného práva prejazdu cez ich
pozemok, samotný prejazd motorového vozidla žalobcu do garáže nie je spôsobilý negatívne ovplyvniť
rozsah bežného opotrebenia spôsobeného každodenným vjazdom, výjazdom a parkovaním.

36.Odvolateľkanedôvodnenamietaodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiasdôrazom,žeodôvodnenie
neobsahuje úvahy súdu o tom, ako sa vysporiadal s prednesenými argumentami žalovanej 1/.
Z uvedeného nie je zrejmé, s akými prednesmi žalovanej 1/ sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
Polemika odvolateľky so závermi súdu prvej inštancie, prosté spochybňovanie správnosti jeho
rozhodnutia alebo len kritika toho, ako súd prvej inštancie pristupoval k riešeniu problému, bez ďalšieho

nezakladá nesprávne rozhodnutie. Pokiaľ žalovaná 1/ poukázala na svoju argumentáciu, s ktorou sa
súd prvej inštancie nevysporiadal, mala tieto skutkové okolnosti uviesť v podanom odvolaní.

37. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací
súd poukazy žalovanej 1/ v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a

právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský
súd v Trenčíne viazaný nie je. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, riešia rôzne konkrétne
veci v rôznom materiálnom čase za existencie rôznych skutkových a právnych podmienok, s rôznym
predmetom konania. A naviac, rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nepredstavujú ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

38. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý správne rozhodol
o zriadení práva zodpovedajúceho vecného bremenu v prospech žalobcu, na základe usporiadania
domov žalobcu a žalovaných 1/ a 2/, kedy tieto sú spojené pozdĺžne za sebou stenou a neexistuje iná
prístupová cesta z verejnej komunikácie k domu žalobcu ako

i umiestnenie poštovej schránky a zvončeka, keď iná možnosť umiestnenia z verejnej komunikácie
neexistuje a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II.
a V. ako vecne správny, podľa § 387 CSP potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1

a § 262 ods.1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 1/ v plnom rozsahu.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).