Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200027
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Združenie domových
samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne
zastúpený: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice 040 01, proti žalovanému: Okresný
úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00
151 866, a ďalších účastníkov konania: 1. Mesto Krásno nad Kysucou, so sídlom Ulica 1. mája 1255,
Krásno nad Kysucou, právne zastúpený: JUDr. Milan Rojček, advokát so sídlom Sládkovičova 9, Žilina

a 2. MONTÁŽA, s.r.o., so sídlom Kalinov 1436, Krásnou nad Kysucou, IČO: 45 316 180, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/034534-002 zo dňa 24. novembra 2021, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici
č. k. ZA-30S/12/2022-160 zo dňa 28. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Návrh sťažovateľa na prerušenie konania sa z a m i e t a.
III. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania

n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal dňa 02. júla 2021 rozhodnutie
č. OU-CA-OSZP-2021/006322-015, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 1 a § 5 zákona
č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a správny orgán podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok“) v spojení s § 56 písm.

b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajako„zákonEIA“),rozhodolpodľa§29ods.11zákonaEIA
a§46a§47správnehoporiadku,povykonanízisťovaciehokonaniaprenavrhovanúčinnosť„Prevádzka
MONTÁŽA, s.r.o. - zariadenie na zber nie nebezpečných odpadov“ navrhovateľa MONZÁŽA, s.r.o. tak,
že navrhovaná činnosť, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom území M. O. M., na parcele č. KN-C
XXXX/XXX, XXXX/XXX, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Uvedeným rozhodnutím boli zároveň
uložené podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie.

Vo výrokovej časti rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň stanovil, že ak sa zistí, že
skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva,
povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere, a vsúlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (ďalej aj
ako „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 2 a 4

zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v spojení s § 58 ods. 1 správneho poriadku (ďalej aj ako „žalovaný“), rozhodol dňa 24. novembra 2021
č. OU-ZA-OOP3-2021/034534-002 tak, že zamietol odvolanie Združenia domových samospráv, o. z.,
so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174 (ďalej aj ako „žalobca“) a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie.

3. Prvostupňový orgán v súlade s § 23 ods. 1 zákona EIA zaslal listami zo dňa 13. mája 2021
predmetný zámer navrhovanej činnosti a oznámenie o začatí správneho konania Mestu Krásno nad
Kysucou, ako aj rezortnému orgánu, dotknutým orgánom a povoľujúcemu orgánu. Taktiež zverejnil
zámer navrhovanej činnosti na webovom sídle MŽP SR, zároveň na mestskom webovom sídle, a v
uvedenej tabuli zverejnil informáciu pre verejnosť v súlade s § 24 ods. 1 zákona EIA. Svoje súhlasné
písomné stanovisko na prvostupňový orgán doručilo Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia

obehového hospodárstva, odbor odpadového hospodárstva, Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti
o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy a Regionálny úrad verejného zdravotníctva do sídlom
v Čadci, ktorý upozornil na povinnosť rešpektovania a dodržiavania platnej legislatívy vychádzajúcej zo
zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov
a s ním súvisiacimi predpismi. Tieto pripomienky prvostupňový orgán zohľadnil vo výrokovej časti

prvostupňového rozhodnutia. Ostatné subjekty neuplatnili svoje pripomienky v zákonom stanovenej
lehote, čo sa podľa § 23 ods. 4 zákona EIA považovalo za súhlasné stanovisko.
4. Listom zo dňa 28. mája 2021 bolo verejnosťou (žalobcom) v zmysle §?24 ods.?3 zákona EIA
doručené písomné stanovisko k?zámeru podľa §?23 ods.?4 tohto zákona. Žalobca v stanovisku uviedol,
že v?zmysle §?24 ods.?2 zákona EIA mu vyplýva postavenie dotknutej verejnosti, resp. účastníka

v?povoľovacom konaní. Poukazujúc na účel zákona EIA žiadal, aby vydané rozhodnutie opísalo a?
zrozumiteľne vysvetlilo priame a?nepriame vplyvy na životné prostredie, objasnilo a?preanalyzovalo
jednotlivé varianty a?určilo environmentálne opatrenia a?právne záväzným spôsobom ich ukotvilo
pre nasledujúce povoľovacie procesy. Záujem vyjadril aj vo vzťahu k?ochrane a?obnove biodiverzity,
budovaniu zelenej infraštruktúry ako súčasti zámeru a?širšieho územia, z?hľadiska ochrany vôd a?

realizácie Programu odpadového hospodárstva SR.
5. Žalobca v stanovisku žiadal pripomienky a?odborné podklady doručené k?zámeru vyhodnotiť podľa
§?20a zákona EIA, a?to po vecnej a?právnej stránke a?v?zmysle osobitných právnych predpisov
ich charakteru (životné prostredie), pričom z?vyhodnotenia pripomienok malo vyplývať, či korekčné
pripomienky bolo potrebné uložiť podľa §?29 ods.?13, resp.?§?30 ods.?3 zákona EIA alebo navrhnúť

doplňujúce informácie. Prvostupňový orgán uviedol, že po vyhodnotení zámeru navrhovanej činnosti v?
nadväznosti na vyjadrenie MŽP SR vykonal prerokovanie v?zmysle §?63 a?nasl. zákona EIA, pričom
ústne konzultácie vykonávané ako ústne pojednávanie podľa §?21 správneho poriadku nevyžadoval,
ústne pojednávanie nebolo nariadené. Verejnosť bola pritom informovaná primeraným spôsobom
prostredníctvom zverejnenia a?odôvodneného písomného stanoviska.

6. Žalovaný v?odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na účel zisťovacieho konania, ako aj to, že z?
ust. §?29 ods.?3 zákona EIA vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať primárne
z?kritérií podľa prílohy č.?8 zákona EIA a?prihliadať aj na urobenú ústnu konzultáciu podľa §?23 ods.?4
zákona EIA. Mal za to, že uvedené v?žiadnom prípade nemôže posunúť do roviny absolútnej prednosti
dotknutej verejnosti voči navrhovaným podmienkam. Stanovenie jednotlivých podmienok na zmiernenie

vplyvov na životné prostredie je v?dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a?
podmienky v?nich uvedené prihliadal najmä vo vzťahu k?ich vyhodnoteniu, účelnosti a?relevantnosti
pre konkrétny prípad. Vyslovil, že prvostupňový orgán riešil a?zaoberal sa všetkými pripomienkami a?
návrhmi dotknutých orgánov. Prihliadal pritom na kritériá stanovené zákonom a?posudzoval najmä vo
všetkých stanovených okruhoch k?zámeru navrhovanej činnosti. Žalobca v?konaní neuplatnil žiadne

konkrétne pripomienky, ktoré mal prvostupňový orgán vyhodnotiť. Poukázal na to, že vyhodnocujúce
sú tie pripomienky, ktoré sú doručené v?súlade so zákonom EIA, v?zákonom stanovenom rozsahu a?
obsahujú zákonom predpísané náležitosti. Z?ust. §?29 ods.?10 zákona EIA vyplýva povinnosť, nie iba
možnosť, t.?j. je na úvahe správneho orgánu, či je potrebné v?prerokovanej veci si vyžiadať k?zámeru
alebooznámeniuo?zmenenavrhovanejčinnostiodnavrhovateľadoplňujúceinformácie.Všetkypostupy

boli prvostupňovým orgánom vykonané v súlade s Aarhuským dohovorom a verejnosti bolo umožnené
presadzovať svoje práva a záujmy a bola dostatočne oboznámená so stavom životného prostredia.7. Žalovaný na záver uviedol, že sa stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti prvostupňovým orgánom
s tým, že v konaní nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné
jeho rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom

8. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/034534-002 zo dňa 24. novembra
2021 správnu žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti. V správnej žalobe žalobca namietal najmä

to, že správne orgány v konaní podľa zákona EIA a súvisiacich právnych predpisov nepostupovali
dostatočne dôsledne a konzistentne. Podľa žalobcu sa náležite nevyhodnotili pripomienky dotknutej
verejnosti, neboli zavedené záväzné environmentálne opatrenia na minimalizáciu negatívnych vplyvov
na životné prostredie (hoci podľa žalobcu vyplývajú z §?20a zákona EIA), a správne orgány zároveň
opomenuli právnu úpravu týkajúcu sa ochrany životného prostredia, čím došlo k porušeniu ústavných
práv a princípov účasti verejnosti (vrátane Aarhuského dohovoru a Charty základných práv EÚ).

Žalobca tiež vytýkal, že nebola zabezpečená dostatočná participácia verejnosti, a že sa správny orgán
náležite nevysporiadal s pripomienkami, ktoré sa týkali predovšetkým ochrany vôd, biodiverzity a
realizácie opatrení podľa programu odpadového hospodárstva SR. Rovnako poukazoval na nedostatky
v informovaní o podkladoch rozhodnutia (podľa §?33 ods.?2 správneho poriadku) a navrhoval, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil, vrátil vec na ďalšie konanie a pri novom rozhodovaní zohľadnil všetky

relevantné právne, environmentálne a procesné aspekty, ako aj požiadavky dotknutej verejnosti.
9. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. ZA-30S/12/2022 zo dňa
28. septembra 2023 (napadnutým predmetnou kasačnou sťažnosťou) žalobu zamietol a návrhu žalobcu
na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ správnym súdom nevyhovel. O trovách rozhodol
tak, že žalobcovi a ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ sa trovy nepriznávajú.

10.Vúvodeodôvodneniarozsudkusprávnysúduvádza,žetvrdenéporušeniezákonanezistil.Žalobcom
formulované požiadavky pri prejavenom záujme na zohľadnení ochrany biodiverzity, budovaní zelenej
infraštruktúry, ochrany vôd, ako i realizácie programu odpadového hospodárstva SR mali povahu len
všeobecne zrejmých ustanovení právnej úpravy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.
11. Správny súd ďalej uviedol, že predložený zámer a rozhodnutia orgánov verejnej správy prvého

stupňa boli vypracované v súlade s príslušnými environmentálnymi predpismi. Podľa zistení zo
správneho konania boli pri posudzovaní navrhovanej činnosti zohľadnené jej priame aj nepriame vplyvy
naživotnéprostredie,vrátanemožnýchdosahovnavodnézdrojeakvalituovzdušia.Prvostupňovýorgán
náležite reagoval na pripomienky žalobcu, keď vyhodnotil, že navrhovaná činnosť nevyžadovala ďalšie
stavebnotechnické zásahy a bola realizovaná v priemyselnej zóne, kde sa nepredpokladali neprimerané

vplyvy na vegetáciu ani na zdravie obyvateľov. V rámci zmierňujúcich opatrení boli stanovené povinnosti
najmä v oblasti kontrol technického stavu zariadení a dopravných prostriedkov, znižovania prašnosti
a vypracovania bezpečnostných predpisov. Osobitne sa poukázalo na zabezpečenie technologických
prvkov, aby sa predišlo únikom nebezpečných látok do povrchových a podzemných vôd. Ďalej sa
zohľadnilo, že navrhovaná činnosť bola prínosná aj z hľadiska environmentálne vhodného nakladania

s rôznymi druhmi odpadov. Správny súd konštatoval, že spomenuté opatrenia boli zapracované
aj do výroku rozhodnutia príslušného správneho orgánu a žalobcom uvádzané pripomienky neboli
vyhodnotené ako dôvodné pre zmenu alebo doplnenie navrhovanej činnosti. V tejto súvislosti správny
súd zdôraznil aj súlad predloženej dokumentácie s programovými a strategickými dokumentmi, ako
aj povinnosť riadiť sa legislatívou na ochranu životného prostredia. Z uvedených dôvodov odvolanie

žalobcu nezakladalo potrebu zmeny napadnutého rozhodnutia, keďže sporné body boli správnymi
orgánmi dostatočne a logicky vyargumentované.
12. Pri žalobnom dôvode venujúcom sa odôvodnenosti stanoviska podaného verejnosťou správny súd
uvádza, že pripomienky vznesené zo strany žalobcu boli už jednak riešené v zámere navrhovanej
činnosti a ich dodržiavanie vyplýva priamo zo zákona, resp. už boli premietnuté do výroku rozhodnutia,

keď bolo prihliadnuté na stanoviská doručené k zámeru od zainteresovaných subjektov.
13. Ekologické spolky podľa správneho súdu nemajú nárok na konkrétne opatrenia, ale majú nárok na
určitú kvalitu vysporiadania sa s uplatnenými pripomienkami. Správny súd k uvedenému poznamenáva,
že žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti z Aarhuského dohovoru ani z vnútroštátnej právnej úpravy
nevyplýva právny nárok na to, aby pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené

jeho požiadavkám. Znamená to však, že príslušný orgán verejnej správy je povinný po vyhodnotení
jednotlivých podkladov, resp. stanovísk dotknutých orgánov, posúdiť opodstatnenosť predložených
pripomienok, a pokiaľ niektoré z nich nesmerujú k relevantným zásahom do výroku rozhodnutia,
odôvodnene ich odmietnuť. Samotná nekonkrétnosť týchto pripomienok, a v nadväznosti na ňu ajrozdielna opodstatnenosť vyhovenia pripomienkam však neznamená, že by žalobca nemohol konkrétne
vymedziť pripomienky k zámeru navrhovanej činnosti, t. j. tak, aby orgán verejnej správy mohol
tieto pripomienky vecne konfrontovať s ďalšími podkladmi, z ktorých pri vydaní rozhodnutia, resp. pri

formulácii výroku vrátane prijatých opatrení vychádzal. Napokon bolo na žalobcovi, aby v záujme čo
najefektívnejšieho naplnenia jeho účelu v konaní formuloval jednotlivé pripomienky jasne, konkrétne a
so zohľadnením osobitostí posudzovaného zámeru. Iba tak mohol spochybniť správnosť vyhodnotenia
reálnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie dotknutými orgánmi a docieliť prípadné
premietnutie svojich návrhov či opatrení do výrokovej časti rozhodnutia. Ako už bolo uvedené, pokiaľ

orgán verejnej správy považoval tieto pripomienky za dostatočne nekonkrétne a z hľadiska zákonných
predpokladov neopodstatnené, tak ich aj vyhodnotil ako neopodstatnené. Správny súd pri preskúmaní
tejto otázky zistil, že nebola preukázaná ich opodstatnenosť.
14. Správny súd ďalej skúmal, ako sa správny orgán vysporiadal s pripomienkami a stanoviskom
žalobcu. Rozhodnutie obsahovalo reakciu na jednotlivé námietky, pričom boli posúdené v kontexte
reálnych vplyvov navrhovanej činnosti, a preto správny súd konštatoval, že postup prvostupňového

orgánu považuje za dostatočný.
15. Príslušná legislatíva podľa správneho súdu ukladala orgánu verejnej správy povinnosť vyhodnotiť
aj negatívne vplyvy navrhovanej činnosti a prijať potrebné zmierňujúce opatrenia podľa § 29 ods. 13
zákona EIA. Správny súd však zdôraznil, že žalobca sa dožadoval zapracovania opatrení na zmiernenie
negatívneho vplyvu bez toho, aby uviedol konkrétny negatívny vplyv navrhovanej činnosti, pričom medzi

prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom musí byť príčinná súvislosť.
16. Žalobca mal podľa správneho súdu možnosť v stanovenej lehote oboznámiť sa s podkladmi
pre vydanie rozhodnutia, keďže bol listom zo dňa 15. júna 2021 prvostupňovým orgánom riadne
oboznámený s ukončením zisťovacieho konania a zároveň bol poučený aj o možnosti vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, vrátane možnosti navrhnúť ich doplnenie. Na základe

vyššie uvedeného preto správny súd vyslovil názor, že nedošlo k porušeniu jeho procesného práva ako
účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku.
17.Správnysúduviedol,žezobsahujednotlivýchpripomienok,ktorévzniesolžalobcavrámcipodaného
odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by
vznikli v procese navrhovanej činnosti pri rekonštrukcii mosta, a teda žalobca v konaní neuviedol žiadne

konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ
predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite.
18. Podľa správneho súdu bol postup správneho orgánu v súlade so správnym poriadkom, v
záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci a zachovania procesných práv účastníka
administratívneho konania. To, že žalobca sa v lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadril a nevyužil

inštitút nazretia do administratívneho spisu, je inou otázkou, z ktorej nemožno vyvodiť záver v
neprospech orgánu verejnej správy, ktorý neuprel účastníkovi konania právo podľa § 33 ods. 2
správneho poriadku. Žalobca tým, že nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nielenže
neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na výsledku konania, ale sám vytvoril predpoklad pre plynulé
konanie bez prieťahov a jeho účasť na ochrane životného prostredia sa tak efektívne nenaplnila. V

preskúmavanej veci si správny orgán splnil svoju povinnosť a zariadil administratívne konanie tak, že
boli dostatočne zhromaždené podklady pre rozhodnutie, pričom bolo možné podať svoje námietky v
stanovenej lehote. V rámci odvolacieho konania dokonca neboli do administratívneho spisu doložené
žiadne ďalšie podklady t. j. k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku nemohlo dôjsť ani zo strany
odvolacieho orgánu - žalovaného.

19. Zákon EIA v ust. § 23 ods. 4 predpokladá zverejnenie zámeru na webovom sídle ministerstva, ku
ktorému sa môže verejnosť vyjadriť. Pokiaľ sa týka stanovísk dotknutých orgánov, tieto sa doručujú
príslušnému orgánu verejnej správy, pričom verejnosť má právo oboznámiť sa s nimi (ako podkladmi)
pred vydaním rozhodnutia v zisťovacom konaní. V danej veci bol zo strany orgánu verejnej správy
uvedený postup zachovaný. Aj s poukazom na uvedené nebolo možné konštatovať porušenie práva na

prístup k informáciám o životnom prostredí.
20. Ako nedôvodný vyhodnotil správny súd aj žalobný návrh týkajúci sa neumožnenia žalobcu zúčastniť
sa konzultácie, t. j. ohlásenom tvrdenom nesprávnom postupe podľa § 63 zákona EIA. Z hľadiska
cieľa konzultácie malo byť vzájomné oboznámenie a spresnenie údajov rozhodnutia medzi žalobcom
a orgánom verejnej správy, čo však nebolo možné plnohodnotne realizovať, ak žalobca dostatočne

nešpecifikoval, akým spôsobom by tento úkon mohol prispieť k upresneniu posudzovania vplyvov na
životnéprostredie.Jezrejmé,žezobsahupredloženýchodbornýchstanovískvyplývasúladnavrhovanej
činnosti s príslušnými právnymi predpismi pre danú oblasť. Žalobca tým, že nepreukázal opodstatnenosť
potreby osobitných konzultácií, nezaložil dôvody na záver o porušení svojich procesných práv.21. Podľa argumentácie správneho súdu nedošlo ani k porušeniu uplatňovaných zásad v správnom
konaní, keď malo podľa žalobcu dôjsť k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Nie každé porušenie

procesných ustanovení podľa správneho súdu vytvára povinnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia,
keďže by formálne zopakovanie administratívneho konania, ktoré by nemalo pre účastníka konania vo
vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Takéto
zopakovanie administratívneho konania by bolo neúčelné a nehospodárne.
22. Povinnosťou žalobcu bolo podľa § 182 bod 1 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok (ďalej aj ako „SSP“) uviesť žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa
domnieval,žerozhodnutienapadnutéžaloboujenezákonné.Vprocesesúdnehoprieskumusprávnysúd
posudzuje, či tie tvrdenia sú opodstatnené. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných
v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP, teda skúma len vecne a je limitovaný dispozičnou zásadou.
Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať
skúmanie činností absentujúcej aktivity žalobcu. Na uvedené preto implicitne reflektuje aj ustanovenie

§ 135 ods. 1 SSP.
23. Podľa správneho súdu nie je pravdou, že rozhodnutia orgánov verejnej správy, a to prvostupňového
aj odvolacieho neobsahujú úvahu pri použití relevantných právnych predpisov na zistený skutkový
stav veci. Z ustálenej judikatúry súdov vyšších stupňov vyplýva, že účastník konania nemá nárok
na odôvodnenie rozhodnutia podľa jeho predstáv. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať zákonné

náležitosti v zmysle § 74 ods. 3 správneho poriadku, pričom v tomto prípade aj podľa § 20a, § 29 ods.
3 a § 29 ods. 13 zákona EIA.
24. Účelom správneho súdnictva podľa správneho súdu nie je, aby správny súd posudzoval zákonnosť
žalobcom predostretého právneho posúdenia veci, aby sa zaoberal úvahou a predstavou žalobcu, ako
by orgán verejnej správy mal podľa neho postupovať a aké rozhodnutie by mal vydať, ale úlohou

správneho súdu je posudzovať postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia vrátane jeho
úvahprirozhodovaní,tedačiorgánverejnejsprávypostupovalvsúladeshmotnoprávnymiaprocesnými
predpismi, či v rozsahu tvrdení uvedených v žalobe bol postup a rozhodnutie nezákonné.
25. Správny súd poznamenáva, že pre žalobcom navrhované odlišné interpretácie, ktorými poukazoval
na namietané porušenie Aarhuského dohovoru, neboli v konaní preukázané dostatočné skutkové

tvrdenia, ktoré by odôvodňovali takýto záver. Žalobca síce tvrdil, že sleduje ochranu čistoty životného
prostredia, avšak z celkového konania bolo zrejmé, že namietal hlavne formálne a všeobecne, bez
bližšieho preukázania reálnej kolízie navrhovanej činnosti s právom verejnosti na priaznivé životné
prostredie. Z týchto dôvodov nebolo možné vyhovieť jeho návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
26.Popreskúmanížalobounapadnutéhorozhodnutiavydanéhoprvostupňovýmorgánuapostupu,ktorý

predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia, a to v rozsahu tvrdení žalobcom, t. j. v rozsahu žalobných bodov
dňa uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP a zákonom stanovených lehôt po podaní
žaloby, správny súd konštatoval, že neexistovali dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody pre zrušenie
rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, t. j. pre nesprávne právne posúdenie veci. Rovnako ani
dôvodné uchopenie ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP o nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo

nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym
spisom alebo v ňom nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), a taktiež nezistil, že by v administratívnom
konaní došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

27. Správny súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie návrhu na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ, ako to navrhoval žalobca, keďže nešpecifikoval v
konkrétnostiach predmet otázky, ktorá by mala byť riešená v takomto konaní a zároveň správny súd
nezistil v konaní výkladový rozpor, ktorý by mal viesť k položeniu akejkoľvek otázky Súdnemu dvoru EÚ.
Preto tomuto návrhu správny súd nevyhovel.

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie
28. Proti rozsudku správneho súdu sp. zn. ZA-30S/12/2022-160 zo dňa 28. septembra 2023 (ďalej aj ako
„napadnutý rozsudok“) podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) “) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť,
ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, že správny súd rozhodol na základe nespra
´vneho pra´vneho posu´denia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a

vrátil vec na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania v plnej výške voči žalovanému.
29. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu vyhodnotenia
správneho orgánu o neexistencii akéhokoľvek zhoršenia stavu životného prostredia zámerom, keďže
takéto tvrdenie nie je podložené administratívnym spisom a ani z neho nevyplýva.30. Upriamujúc sa na zásadu vigilantibus iura sctipta sunt mal sťažovateľ za to, že ochrana práv sa
vzťahujeajnaprocesnústránkurozhodovaniaorgánovverejnejmoci.Nedostatočnévecnéodôvodnenie
environmentálnych návrhov žalobcu by nemalo podľa sťažovateľa byť dôvodom neúspechu žaloby,

keďže je takéto konanie (bez vykonania procesných úkonov príslušných úradníkov) absurdné a
šikanózne.
31. Správny súd podľa sťažovateľa nesprávne posúdil najmä ustanovenie § 46 správneho poriadku,
v zmysle ktorého musí byť rozhodnutie správneho orgánu zosúladené aj s inými právnymi predpismi.
Nesprávnym výkladom právnych predpisov bez zohľadnenia iných relevantných právnych predpisov,

ktoré sú právnymi predpismi vyššej právnej sily dospel správny súd podľa sťažovateľa k nesprávnym
záverom. Ďalej správny súd nesprávne vyhodnotil, ktorý subjekt disponuje podľa § 63 zákona EIA
využitím právneho prostriedku konzultácie. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že znenie § 63 zákona EIA
jednoznačne ukladá právny prostriedok konzultácie verejnosti, a nie správnemu orgánu. Sťažovateľ má
preto za to, že nevykonaním konzultácie došlo k protiprávnemu konaniu zo strany správneho orgánu.
Žalobca nemal povinnosť podľa jeho tvrdení zdôvodňovať využitie právneho prostriedku konzultácie,

pričom takáto povinnosť mu udelená spôsobuje šikanózne zbytočné zaťažovanie účastníka konania.
32.Sťažovateľupriamiltiežpozornosťnapovinnosťvyhodnoteniaodôvodnenostipripomienokúčastníka
a následne opodstatnenosti v zmysle ním priloženej ustálenej judikatúry ESĽP. Správny súd podľa
sťažovateľa neuviedol dôvod využitia inštitútu nepriznania práva ako nástroja ultima ratio, čím rozhodol
diskriminačne, keďže legitímnu agendu dosiahol spôsobom nepovoleného nepriznania práva. Okrem

toho mal správny súd podľa sťažovateľa okrem gramatického výkladu vyhľadať aj systematicko-logický
a teleologický výklad právnych predpisov, a taký výklad následne aplikovať na danú vec (opierajúc sa o
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 295/2017 a nález III. ÚS 341/07.)
33. Sťažovateľ tvrdil, že jeho pripomienky aj odvolacie námietky boli relevantné a zároveň korektné.
Jednou z týchto pripomienok bolo aj podľa § 12 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej aj ako

„zákon o životnom prostredí“) aplikovanie konkrétnych kritérií pri posudzovaní či neposudzovaní vplyvov
na životné prostredie a používanie hmotnoprávnych noriem osobitných zákonov pri vyhodnocovaní
týchto vplyvov na životné prostredie. Podľa sťažovateľa sa síce v administratívnom spise nachádza
tvrdenie o neexistencii významných vplyvov, avšak nie je podložené na celkovom zaťažení územia
a vplyvoch na jednotlivé prahové hodnoty jednotlivých častí životného prostredia podľa osobitného

právneho predpisu. Takéto konanie správneho súdu podľa sťažovateľa spôsobilo nesprávne posúdenie
veci.
34. Ďalej sťažovateľ upriamil pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej sp. zn. ÚS 522/2021-32,
ktorý správnym súdom a Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší
správny súd“) pripomenul účel správneho súdnictva, ktorým je ochrana jednotlivca pred takým výkonom

verejnej moci, ktorý nespĺňa atribút zákonnosti. Podľa Ústavného súdu SR nie je úlohou správneho
súdu chrániť kabinetný výkon zverenej verejnej moci na strane žalovaného správneho orgánu pred
verejnou kontrolou jeho pochybení. Sťažovateľ následne uviedol, že podľa jeho názoru správny súd
chránil kabinetný výkon verejnej moci, keďže uprednostnil ekonomické záujmy vedľajšieho účastníka
pred oprávnenými záujmami žalobcu (právna ochrana životného prostredia). Následkom bolo vydanie

rozhodnutia, ktoré je v rozpore s čl. 6 a čl. 14 Dohovoru o ľudských právach a s čl. 4 ods. 2 písm. k), čl.
11, čl. 168 ods. 1 a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa sťažovateľa v obdobnej veci
už Súdny dvor EÚ rozhodol, akým spôsobom sa má riešiť kolízia medzi právom verejnosti na priaznivé
životné prostredie a medzi súkromným záujmom vedľajšieho účastníka.

35. Správne súdy podľa sťažovateľa rozhodovali neúmerne dlho, a z toho dôvodu boli rozhodnutia
vydané diskriminačne s cieľom definitívne ukončiť predmetné spory, čím došlo k dopusteniu sa
šikanózneho správania.
36. Sťažovateľ namietal, že odôvodnenie v napadnutom rozsudku nebolo správne z dôvodu správnej
úvahy, ktorá neobsahovala zákonom predpokladané zložky, a to vecné vyhodnotenie a právne

posúdenie. Napadnutý rozsudok podľa sťažovateľa obsahoval iba vecné vyhodnotenie, čo malo
za následok nemožnosť založenia správnej žaloby na konkrétnych porušeniach hmotnoprávnych
predpisov. Správny súd ďalej nemôže podľa sťažovateľa zamietnuť správnu žalobu pre nedostatok
žalobných dôvodov, ak podstatou žaloby je nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu pre
nedostatok dôvodov.

37. Najvyšší správny súd má podľa sťažovateľa povinnosť v prípade nejasností pri aplikácii práva
Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Súdny dvor Európskej
únie o vydanie predbežného nálezu v otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv. Preto v kasačnejsťažnosti sťažovateľ dáva žiadosť z dôvodu absencie eurokonformného výkladu aplikácie práva v oblasti
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA, Smernice EIA a Aarhuského dohovoru.
38. Sťažovateľ v závere kasačnej sťažnosti navrhuje, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil

vec na ďalšie konanie. Žiada tiež priznať náhradu trov konania v plnej výške voči žalovanému. O výške
trov má rozhodnúť najvyšší správny súd samostatným uznesením.
39. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník 1 podaním zo dňa 11. decembra 2023. Vo vyjadrení
uviedol, že považuje kasačné dôvody za účelové, siahodlhé, všeobecné, neustále sa opakujúce a
bez akýkoľvek nových skutočností. Účel správneho súdnictva nepredstavuje povinnosť posudzovania

zákonnosti žalobcom predostretého právneho posúdenia veci a povinnosť zaoberať sa len úvahou a
predstavou žalobcu, ako by mal orgán verejnej správy podľa jeho názoru postupovať, a aké rozhodnutie
by mal vydať. Jeho úlohou je podľa primátora posudzovať postup orgánu verejnej správy a ním
vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, či orgán verejnej správy postupoval v
súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či v rozsahu tvrdení žalobcom v žalobe, sú postup a
rozhodnutie zákonné alebo nezákonné. Ďalej sa má posúdiť, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky

pre taký postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, a aby bola zabezpečená dôsledná
ochrana práv účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti. Ďalší účastník 1 poukázal na nezúčastnenie
sa sťažovateľa, ako žalobcu, na vytýčenom pojednávaní (bez ospravedlnenia) na správnom súde, kde
moholvykonávaťnímnavrhnutédôkazy,prezentovaťsvojenázoryaargumentáciu.Nazákladevyššieho
uvedeného primátor uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ako aj jeho dôvodmi a

navrhol, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok správneho súdu potvrdil.

IV. Relevantná právna úprava
40. Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný

chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
41. Podľa § 22 ods. 1 zákona EIA ak ma´ bytˇ predmetom posudzovania vplyvov navrhovana´ cˇinnostˇ
alebo jej zmena, navrhovatelˇ je povinny´ pred zacˇati´m povolˇovacieho konania k navrhovanej cˇinnosti
alebo jej zmene dorucˇitˇ pri´slusˇne´mu orga´nu za´mer s na´lezˇitostˇami podlˇa odsekov 3 azˇ 5; za
´mer je navrhovatelˇ povinny´ dorucˇitˇ pi´somne a elektronicky a za´rovenˇ vopred dohodnu´tˇ s pri

´slusˇny´m orga´nom potrebny´ pocˇet pi´somny´ch vyhotoveni´ pre dotknute´ obce. Tu´to povinnostˇ
navrhovatelˇ nema´, ak dorucˇil k navrhovanej cˇinnosti alebo jej zmene za´mer v priebehu zistˇovacieho
konania podlˇa § 29.
42. Podľa § 18 zákona EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
musí byť každá

a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené
v písmene b),
b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja
a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac
ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní

vplyvov navrhovanej činnosti,
c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom
zisťovacieho konania,
d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo
prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A

ustanovená,
e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d)
a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť
už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je
výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov,

f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú,
realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na
životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania,
g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa
odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny pravdepodobne môže mať samostatne

alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území,
h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných
havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich
následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.43. Podľa § 20a zákona EIA rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem
všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje

a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými
stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a
dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy
č. 12 časti VII a

c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

44. Podľa § 23 ods. 1 zákona EIA pri´slusˇny´ orga´n do siedmich pracovny´ch dni´ od dorucˇenia za
´meru podlˇa § 22 zasˇle za´mer povolˇuju´cemu orga´nu, rezortne´mu orga´nu, dotknute´mu orga´nu a
dotknutejobci.Pri´slusˇny´orga´nzverejni´bezodkladneprostredni´ctvomwebove´hosi´dlaministerstva
za´mer a ozna´menie o predlozˇeni´ za´meru, ktore´ obsahuje za´kladne´ u´daje o navrhovanej cˇinnosti

a za´kladne´ u´daje o navrhovatelˇovi. Za´kladny´mi u´dajmi o navrhovanej cˇinnosti su´ na´zov, miesto
realiza´cie, predmet cˇinnosti a za´kladny´mi u´dajmi o navrhovatelˇovi su´ na´zov, adresa alebo si´dlo
navrhovatelˇa.
45. Podľa § 23 ods. 3 zákona EIA dotknuta´ obec do troch pracovny´ch dni´ od dorucˇenia za´meru alebo
ozna´menia podlˇa odseku 2 informuje o nˇom verejnostˇ na u´radnej tabuli obce a za´rovenˇ ozna´mi,

kde a kedy mozˇno do za´meru nahliadnutˇ, v akej lehote mo^zˇe verejnostˇ poda´vatˇ pripomienky a
miesto, kde sa mo^zˇu pripomienky poda´vatˇ. Za´mer musi´ bytˇ verejnosti spri´stupneny´ najmenej po
dobu 21 dni´ od zverejnenia informa´cie o jeho dorucˇeni´.
46. Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec
doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí

písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť
svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom
sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje
za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Na stanovisko
doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v

rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.
47. Podľa § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom
sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o
a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,
konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu

vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní
alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c)tom,žeodpovoľujúcehoorgánuapríslušnéhoorgánumožnozískaťinformácieonavrhovanejčinnosti
alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,

d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa
§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,

g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,
ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok
alebo otázok,
h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie

štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

48. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo

jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa
tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujemna navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
priamo dotknuté.

49. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a
na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,

c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

50. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či
sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom

zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň
doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom
podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.

51. Podľa § 29 ods. 1 zákona EIA ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ
je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu
písomne a elektronicky
a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 4 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo

b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.
52. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene
navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo
k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude

posudzovať podľa tohto zákona.
53. 57. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v
prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
54. 58. Podľa § 29 ods. 4 zákona EIA na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods.

5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.
55. 59. Podľa § 29 ods. 6 zákona EIA príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré
je v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu,
dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom sídle.
56. Podľa § 29 ods. 11 zákona EIA výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom

konaní.
57. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,
okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa
navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,

výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.
58. Podľa § 56 písm. b) zákona EIA okresny´ u´rad vo veciach posudzovania vplyvov na zˇivotne
´ prostredie vykona´va zistˇovacie konanie strategicky´ch dokumentov podlˇa § 7 a navrhovany´ch
cˇinnosti´ podlˇa § 29 s dosahom na u´zemie okresu, v ktorom ma´ si´dlo, okrem zistˇovacieho konania

pre zmeny navrhovanej cˇinnosti podlˇa § 18 ods. 2 pi´sm. c)
59. Podľa § 63 ods. 1 až 3 zákona EIA príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu

posudzovania vplyvov. Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými
subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o
strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického
dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sasostanoviskami,d)doplneniealeboupresnenienavrhovanýchopatrení,e)obsaharozsahpoprojektovej
analýzy. Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania
podľa § 7 a 29, a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

60. Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7,

d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a,
g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.

61. Podľa § 65g ods. 1 zákona EIA počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného

stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie
prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci
orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe; príslušný orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán,
dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote je možné podávať

pripomienky k dokumentácii alebo k určenému rozsahu hodnotenia.
62. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znené neskorších predpisov
prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými
predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým stavom poznania tak, aby sa neohrozovalo
zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie živé organizmy a ostatné zložky životného prostredia.

63. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb. medzné hodnoty sa musia určiť s prihliadnutím na možné
kumulatívne pôsobenie alebo spolupôsobenie znečisťujúcich látok a činností.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

64.Úlohoukasačnéhosúdubolovzmysledôvodovkasačnejsťažnostisubsumovanýchpodustanovenie
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci rozsudku správneho súdu
opísaného v časti II odôvodnenia tohto rozhodnutia.
65. Kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom správny súd zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/034534-002 zo dňa 24. novembra 2021,

ktorým odvolanie podané sťažovateľom (žalobcom) zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-CA-OSZP-2021/006322-015 z
02. júla 2021, navrhovaná činnosť „Prevádzka MONTÁŽA, s.r.o. - zariadenie na zber nie nebezpečných
odpadov“ navrhovateľa MONZÁŽA, s.r.o. tak, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom území M. O. M.,
na parcele č. KN-C XXXX/XXX, XXXX/XXX, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Uvedeným

rozhodnutímbolizároveňuloženépodmienky,ktoréeliminujúalebozmierňujúvplyvnavrhovanejčinnosti
na životné prostredie. Vo výrokovej časti rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň
stanovil, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je
ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom
uvedeným v zámere, a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa

osobitných predpisov.
66. Žalobca postavil svoju kasačnú sťažnosť na tvrdení, že správny súd rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia medzi účastníkmi spornej otázky aplikácie zákona EIA.
67. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis,
alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť,
že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému
výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez

ohľadu a zmysel na účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v
prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.
68. Kasačná sťažnosť sťažovateľa bola do podstatnej miery formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom
jej značná časť nesmerovala adresne voči napadnutému rozsudku alebo preskúmavaným rozhodnutiamorgánov verejnej správy a súvis týchto námietok s predmetnou vecou nebol sťažovateľom kvalifikovane
špecifikovaný.
69. Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ je dôvodom kasačnej sťažnosti tvrdenie, že správny súd

rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, je nevyhnutné vymedziť tento dôvod tak,
že sťažovateľ uvedie (nie len) právne posúdenie, ktoré pokladá za nesprávne, ale (tiež) uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. V kasačnej sťažnosti absentuje odôvodnenie, v
čom spočíva vada nesprávneho posúdenia veci napadnutého rozsudku, teda zákonom upravujúcim
správne súdne konanie vyžadovaný atribút (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ vymenoval, čo správnemu

súdu vytýka z hľadiska právneho posúdenia veci, konštatoval svoj nesúhlas s takýmto posúdením,
avšak neuviedol žiadnu právne relevantnú argumentáciu, ktorou by dal právne posúdenie jednotlivých
namietaných záverov napadnutých správnych rozhodnutí na pravú mieru obsahovo uchopiteľným
spôsobom, aby z kasačnej sťažnosti bolo zrejmé, aké právne posúdenie veci bolo podľa jeho
názoru v súlade so zákonom. Vlastný výklad príslušnej právnej úpravy sťažovateľ do kasačnej
sťažnosti nezahrnul. Kasačný súd v podmienkach takto (neúplne) formulovaných kasačných námietok

nepovažoval za opodstatnené rozvíjať sťažovateľom naznačené tézy a zaujímať k nim komplexnejšie
stanovisko.
70. Je potrebné poukázať na to, že úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie
veci (postupu a rozhodnutia žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v
odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa

kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový
stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú
dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom. Vo vzťahu k týmto námietkam
kasačný súd poukazuje na to, že súd nie je povinný domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je
povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať povinnosť

účastníka súdneho konania a vyhľadávať argumenty alebo dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom
tvrdenéavšakničímnepreukázanéskutočnosti.Doplneniechýbajúcejargumentáciealebobenevolencia
uvedeného nedostatku by zo strany kasačného súdu znamenala porušenie princípu rovnosti účastníkov
konania (§ 5 ods. 9 SSP).
71. Kasačný súd zároveň dáva do pozornosti, že pokiaľ účastník tvrdí, že došlo zo strany orgánov

verejnej správy k pochybeniam, je povinný uvedené tvrdenie dať do logického súvisu s potenciálnym
následkom - nezákonnosťou rozhodnutia právneho orgánu. Bolo by preto podľa názoru kasačného
súdu nad rámec potrebného odôvodnenia zaoberať sa podrobnejšie námietkami sťažovateľa k vadám
vymenovaným v kasačnej sťažnosti (ako je vyššie uvedené) bez potrebného obsahu.
72. Pokiaľ žalobca odôvodnil kasačnú sťažnosť nesprávnosťou právneho posúdenia veci správnym

súdom, potom v spojitosti s vyššie uvedeným vysvetlením bolo nevyhnutné konštatovať, že žalobcom
tvrdený nedostatok rozsudku správneho súdu bol v kasačnej sťažnosti uvádzaný bez priamej korelácie
s právnym výkladom zodpovadajúcim na vec sa vzťahujúcej právnej úprave. Preto len samotné
tvrdenia poukazujúce na dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 písm. g) SSP bez opory v
potrebnej argumentácii nepostačovalo na prisvedčenie kasačným námietkam. Úlohou najvyššieho

správneho súdu v kasačnom konaní je primárne preskúmať zákonnosť postupu a rozsudku správneho
súdu, nie v druhom stupni súdnictva od počiatku preskúmavať postup a rozhodnutia správnych
orgánov. V kasačnom konaní by preto mal sťažovateľ adresne a čo najpresnejšie pomenúvať
nedostatky v konaní a v právnych úvahách správneho súdu, tieto zrozumiteľne a v konkrétnej rovine
konfrontovať s pozitívnoprávnou úpravou, resp. ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu,

formulovať alternatívny právny výklad (ak sa nestotožnil s právnymi závermi správneho súdu), resp.
čo najpresvedčivejšie prezentovať najvyššiemu správnemu súdu argumentáciu v prospech správnosti
ním prezentovaného názoru. Kasačná sťažnosť žalobcu tieto podmienky a predpoklady spĺňa len v
minimálnej miere.
73. Účelom zákona EIA je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného

prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických
dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a
nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie,
určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie

strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
74. Vychádzajúc z vyššie opísaného účelu zákona EIA i z dikcie jeho ustanovení vplyvom na životné
prostredie sa rozumie akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na
zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotnýmajetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi. Posudzovanie vplyvov
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí.

75. Sťažovateľ bol v predmetnom administratívnom konaní v postavení účastníka z titulu jeho
statusu dotknutej verejnosti a už vyššie spomenutého práva (dotknutej) verejnosti na priaznivé
životné prostredie. Ako vyplýva z administratívneho spisu, v konaní boli správnym v prvom stupni
konajúcim správnym orgánom verejnosti štandardným spôsobom sprístupnené relevantné informácie o
zámere predmetnej navrhovanej činnosti. Sťažovateľ svoje právo ako účastník uplatnil v konaní pred

prvostupňovým správnym orgánom, keď doručil stanovisko k navrhovanému zámeru. Prvostupňový
správny orgán na jednotlivé pripomienky sťažovateľa reagoval a vysporiadal sa s nimi v rozhodnutí.
Sťažovateľovi ako účastníkovi konania bolo doručené prvostupňové rozhodnutie, podal proti nemu
odvolanie a rovnako tak bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie o odvolaní, ktoré napadol všeobecnou
správnou žalobou na súde.
76. Možno preto zhrnúť, že žalobcovi v intenciách hore uvedeného nebolo upreté žiadne z jeho

procesných oprávnení ako účastníka konania, jeho kritika, že správne orgány zľahčovali jeho úlohu
reprezentanta dotknutej verejnosti a z toho vyplývajúce postavenie účastníka konania o posudzovaní
nebola opodstatnená.
77. Kasačný súd sa nestotožnil s tvrdeniami, ktoré sťažovateľ dostatočne nekonkretizoval a zostali
bez materiálnej argumentácie, ktorá by pôsobila proti logickým záverom rozsudku napadnutého

kasačnou sťažnosťou. Všeobecné a nekonkrétne frázy uvedená v kasačnej sťažnosti (opísané v tretej
časti odôvodnenia tohto rozhodnutia) nepostačujú na konštatovanie nesprávnosti právnych záverov
správneho súdu.
78. Pri posudzovaní vplyvov navrhovanej cˇinnosti alebo jej zmeny v zmysle zákona EIA sa hodnotia
pravdepodobne´ vplyvy navrhovanej cˇinnosti alebo jej zmeny na zˇivotne´ prostredie vra´tane vplyvov

na zdravie lˇudi´. Pri vsˇetky´ch fa´zach postupu je zabezpecˇena´ u´cˇastˇ verejnosti a dotknuty´mi
orga´nmi. Správny orgán nehodnotí navrhovanú činnosť z hľadiska potreby posudzovania jej vplyvov
na žovotné prostredie svojvoľne, ale vychádza vždy zo stanovísk zabezpečených na základe zákona.
Úlohou správneho orgánu je teda zadovážiť podklady, na základe nich spoľahlivo zistiť skutkový stav a
ten náležite po právnej stránke zhodnotiť.

79. Zisťovacie konanie je konaním v rámci procesu EIA, ktorého cieľom je zistiť, či navrhovaná činnosť
alebo jej zmena má alebo nemá byť predmetom posudzovania vplyvov, tzv. povinného posudzovania.
Orgán príslušný konať o EIA zašle povoľujúcemu a dotknutého orgánu a dotknutej obci (v prípade
zámeru aj rezortnému orgánu) a zverejní zámer/oznámenie o zmene na svojom webovom sídle v
zákonom určených lehotách, pričom upozorní vyššie uvedené inštitúcie, že ide o zámer/oznámenie

o zmene podliehajúce zisťovaciemu konaniu. Zároveň ich požiada o vyjadrenie, či požadujú, alebo
nepožadujú posudzovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu podľa zákona. Pri rozhodovaní o tom,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa zákona EIA, sa primerane použijú
kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA. Príslušný orgán prihliada na
doručené stanoviská rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu, dotknutej obce a

verejnosti,pokiaľzaslaliodôvodnenépísomnéstanovisko. Akrezortnýorgán,povoľujúciorgán,dotknutý
orgán a dotknutá obec nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa považuje stanovisko
za súhlasné. Na stanovisko verejnosti doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Pokiaľ príslušný
orgán vychádzajúc zo zadovážených podkladov dospeje k záveru, že sa navrhovaná činnosť alebo jej
zmena nebude posudzovať podľa zákona EIA, ukončí posudzovanie a vydá rozhodnutie zo zisťovacieho

konania, ktoré obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Na
základe rozhodnutia zo zisťovacieho konania je potom navrhovateľ oprávnený podať návrh na začatie
povoľovacieho procesu podľa osobitných predpisov (napr. o územné rozhodnutie a stavebné povolenie).
80. Ako vyplýva z administratívneho spisu, v rámci zisťovacieho konania boli správnemu orgánu
rozhodujúcemu v prvom stupni doručené súhlasné stanoviská od Ministerstva životného prostredia

SR, sekcie obehového hospodárstva, odbour odpadového hospodárstva a Okresného úradu Čadca,
odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej vodnej správy. Rovnako súhlasné stanovisko
doručil Regionálny úrad verejného zdravotníctva do sídlom v Čadci, ktorý upozornil na povinnosť
rešpektovania a dodržiavania platnej legislatívy vychádzajúcej zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov a s ním súvisiacimi predpismi. Tieto

pripomienky prvostupňový správny orgán zohľadnil vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Ostatné
subjekty neuplatnili svoje pripomienky v zákonom stanovenej lehote, čo sa podľa § 23 ods. 4 zákona
EIA považovalo za súhlasné stanovisko.81. Od správneho orgánu nemožno žiadať, aby rozhodoval na základe neexistujúcich podkladov, resp.
takých, ktoré z procesného hľadiska nie je možné vykonať (napr. zaslané po zákonnej lehote), alebo
ktoré sú v čase rozhodovania nedostupné. Len preto, že nebolo rozhodnuté podľa predstáv sťažovateľa,

nemožno hľadieť na rozhodnutia vydané na základe k navrhovanej činnosti súhlasných podkladov
ako na rozhodnutie nezákonné, upierajúce právo sťažovateľom zastupovanej dotknutej verejnosti na
priaznivé životné prostredie. Žalovaný ani orgán verejnej správy prvého stupňa netvrdili, že navrhovanou
činnosťou nedôjde k vplyvu na životné prostredie. sa netvrdilo že žiadne vplyvy. V prvostupňovom
právnom rozhodnutí boli podľa § 29 ods. 13 zákona EIA určené podmienky na eliminovanie alebo

zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. V odôvodnení rozhodnutia sa zároveň
konštatovalo, že negatívne vplyvy na životné prostredie mali pôsobiť len počas obdobia navrhovanej
činnosti sa týkajúcich prác, pričom po skončení prác sa životné prostredie malo vrátiť do súčasného
stavu.
82. Navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti spočíva zväčša v realizácii stavieb, iných
zariadení, realizačného zámere alebo v inom zásahu do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci

fyzické aspekty lokality. Zákon EIA vyžaduje, aby výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahovala
určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o
rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu
podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú

vplyv na životné prostredie. Kasačný súd po posúdení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov
v intenciách výhrad sťažovateľa nemohol jeho tvrdeniam prisvedčiť a konštatoval, že výroky oboch
rozhodnutí ako aj konanie zamerané na zadováženie podkladov od účastníkov konania a ostatných
subjektov v zmysle zákona o EIA, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí ukončujúcimi predmetné
zisťovacie konanie, boli z hľadiska vyššie uvedeného bez pochybení a bez rozporu so zákonom.

83. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na ustanovenie § 12 zákona č. 17/1992 Zb. pri tvrdení, že sa v
administratívnom spise nachádza tvrdenie o neexistencii významných vplyvov, avšak nie je podložené
na celkovom zaťažení územia a vplyvoch na jednotlivé prahové hodnoty jednotlivých častí životného
prostredia podľa osobitného právneho predpisu, je nutné uviesť, že sťažovateľom uvádzané zákonné
ustanovenie nemá normotvornú povahu. Jeho dikcia predpokladá právnu úpravu určujúcu medzné

hodnoty prípustnej miery znečisťovania životného prostredia. V takto formulovanej námietke nemožno
preto dostatočne identifikovať základný predpoklad žalobnej legitimácie oprávňujúcej podatˇ správnu
žalobu zainteresovanou verejnosťou v zmysle § 178 ods. 3 SSP - porušenie verejného záujmu v oblasti
zˇivotne´ho prostredia. Dotyk s právnou sférou sťažovateľa by mohol byť zrejmý len s poukazom na
konkrétne medzné hodnoty, ktorých prekročenie by bolo spôsobilé ohroziť zdravie ľudí, ohrozovali by

sa ním by ďalšie organizmy alebo ostatné zložky životného prostredia. Kasačný súd podotýka, že
orgány vymenované v ods. 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorých úlohou je tiež venovať pozornosť
aspektom životného prostredia, po oboznámení sa s predmetnou navrhovanou činnosťou nezaujali v
administratívnom konaní záporné stanoviská.
84. Pokiaľ sťažovateľ naznačoval nedostatky v odôvodnení rozsudku správneho súdu, kasačný súd

nepovažoval toto tvrdenie za adekvátne. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bol podrobne
opísaný charakter plánovanej stavby aj predpokladané vplyvy tejto navrhovanej činnosti na životné
prostredie a návrh opatrení na ich zmiernenie. Rozsudok správneho súdu ako celok nemožno
považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, jeho odôvodnenie obsahuje dostatočné
odborné argumenty vysvetľujúce právny názor súdu na žalobné námietky a zároveň poskytuje

dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie v kasačnom konaní. Námietky žalobcu sú v odôvodnení
napadnutého rozsudku podrobne opísané, pričom je zrejmé, že sa správny súd nimi zaoberal a
zrozumiteľne sa s nimi vysporiadal. Súd hodnotí odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu (rovnako
aj správneho orgánu) len v miere jeho potrebnej (dostatočnej) argumentačnej kvality a interpretačnej
schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal

meritórne rozhodnutie. I keď z pohľadu účastníka konania by mohlo každé rozhodnutie vykazovať vyššie
kvalitatívne i kvantitatívne parametre, z aspektu nárokov na preskúmateľnosť kasačný súd napadnutý
rozsudok nepovažuje za odôvodnený spôsobom, ktorým by bol porušený § 139 ods. 2 SSP a nevzhliadol
ani dôvod pre konštatovanie, že z dôvodu nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd
porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (dôvod
kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP).
85. Pokiaľ sa v kasačnej sťažnosti (rovnako ak v správnej žalobe) spomína nedostatok procesného
postupu správneho orgánu nevykonaním konzultácií podľa § 63 zákona EIA, kasačný súd poukazujena východiská uvedené v rozsudku sp. zn. 3Svk/4/2023 zo dňa 28. marca 2024, v ktorom sa uvádza,
že úvodné ustanovenia novely č. 2014/52/EÚ smernice EIA, konzultácie v zisťovacom konaní len
odporúčajú ako „dobrý správny postup“ (bod 29.). Vzhľadom na to, že zákon EIA a ani smernica

EIA v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladajú vykonanie konzultácií, ktoré sú až inštitútom
posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, že príslušný orgán tieto v zisťovacom konaní
nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup. Konzultácie v zmysle § 63 zákona
EIA sú v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe správneho
uváženia zváži vhodnosť ich vykonania. Uvedené závery z ústavnoprávneho hľadiska preskúmal aj

ústavný súd (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 472/2024 zo dňa 3. októbra 2024).
86. Dotknutá verejnosť zastupovaná sťažovateľom bola informovaná zákonom EIA očakávaným
spôsobom. Príslušné informácie boli zverejnené, a to na webovej stránke prvostupňového správneho
orgánu a Ministerstva životného prostredia SR. Kasačný konštatoval splnenie podmienok potrebných na
riadne uplatnenie práv účastníka konania. V intenciách práva účastníka sťažovateľovi bolo umožnené
vyjadriť sa ku konaniu, k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhnúť dôkazy. Sťažovateľovi nebolo

nijako bránené konať za dotknutú verejnosť rovnoprávne s ostatnými účastníkmi administratívneho
konania.
87. Kasačný súd dodáva, že sa stotožňuje s východiskovými myšlienkami vyslovenými najvyššími
súdnymi auroritami, na ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazoval odkazujúc na rozhodnutia
Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Je však zároveň nutné konštatovať, že citované právne

vety ponechal sťažovateľ bez vysvetlenia spojitosti s rozsudkom napadnutým kasačnou sťažnosťou.
88. K návrhu sťažovateľa na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky SD EÚ: kasačný
súd poukazuje na svoje nedávne rozhodnutie vo veci sp. Zn. 4Svk/60/2022 zo dňa 30. júla 2024.
K požiadavke sťažovateľa na formulovanie prejudiciálnej otázky kasačný súd uvádza, že vzhľadom
na skutočnosť, že proti rozhodnutiam kasačného súdu zákon nepripúšťa opravné prostriedky (okrem

ústavnej sťažnosti), vzťahuje sa naň čl. 267 ods. 3 ZFEÚ, podľa ktorého ak sa otázka platnosti a výkladu
aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym
orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je
tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Súdny dvor však už opakovane
vyslovil, že čl. 267 ods. 1 ZFEÚ mu neumožňuje uplatniť predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa

iba vyjadriť k výkladu zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Únie (napr. rozsudok z 21. júna 2017, C-621/15,
W. a iní, ods. 39 a 40). (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Svk/19/2021 z 29. marca
2023).
89. Kasačný súd má na pamäti, že predmetom prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZF EÚ nemôže
byť otázka, či bolo správne aplikované právo Európskej únie v konkrétnej veci. Poukazujúc aj na

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Consorzio Italian Management, Catania Multiservizi
SpA z 6. októbra 2021, C-561/19, v zmysle ktorého: „článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť súdnym prostriedkom nápravy podľa
vnútroštátneho práva, je povinný predložiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorá
bola pred ním nastolená, pokiaľ nekonštatuje, že táto otázka nie je relevantná alebo že predmetné

ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny
výklad práva Únie je taký jasný, že nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti, kasačný súd v
prejednávanom prípade nepredložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku“. Vzhľadom na
všeobecnosť sťažovateľových tvrdení (aj navrhovaných otázok), o potrebe obrátenia sa na Súdny dvor
Európskej únie, navyše bez špecifikácie konkrétnej vecnej prejudiciálnej otázky, kasačný súd dospel k

záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ. Zo strany sťažovateľa navrhovaná
prejudiciálna otázka bola nekonkrétna, keďže sťažovateľ nevysvetlil, ktoré normy európskeho práva
majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Kasačný súd preto napriek snahe neidentifikoval v danom
obsahu nijakú otázku, ktorej položenie Súdnemu dvoru Európskej únie by malo význam pre rozhodnutie
v prejednávanej veci.

90. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov kasačný súd dospel k názoru, že sa správny súd
posudzovanou vecou zaoberal dôsledne. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a
vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym
a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Na základe uvedených zistení
kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461

SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
91. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý
v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal
a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani ďalšímúčastníkom konania, keďže súdom im neboli uložené žiadne povinnosti a súd ani nevzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť trovy konania ďalším účastníkom konania v zmysle §
169 SSP priznané.

92. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.