Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323201688
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4323201688.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Levice, dieťa rodičov – matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F. G., a otec: B. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, o návrhu navrhovateľky: C. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
E. XXXX/XXX, I., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Levice, č.k. 11P/70/2023-165 zo dňa 19.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislých výrokoch II., III., VI.,

VIII. a IX. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX ( vo
výroku nadbytočne identifikovaná menom, priezviskom a dátumom narodenia; presná identifikácia je už
uvedenávzáhlavírozsudkusúduprvejinštancie)zverildonáhradnejosobnejstarostlivostiC.H.B.,nar.:
XX.XX.XXXX ( vo výroku nadbytočne identifikovaná menom, priezviskom a dátumom narodenia; presná
identifikácia je už uvedená v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie ), ktorá je povinná vykonávať osobnú

starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok má iba v bežných veciach, výrokom II. zaviazal matku povinnosťou
prispievať na výživu maloletej A. sumou zodpovedajúcou 30% sumy aktuálneho životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Levice, počnúc dňom právoplatnosti výroku I. rozsudku, výrokom III. zaviazal
otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej A. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, počnúc dňom právoplatnosti

výrokuI.rozsudku,výrokomIV.zaviazalotcaprispievaťnavýživumaloletejA.sumou100,-eurmesačne,
vždydo15-tehodňavmesiacivopredkrukámmatkyod25.10.2023doprávoplatnostivýrokuI.rozsudku,
výrokom V. zaostalé výživné pre maloletú A. za obdobie od 25.10.2023 do 31.01.2024 vo výške 319,38
eur zaviazal otca zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 20,- eur popri bežnom výživnom pod
hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozsudku, výrokom VI. návrh matky na zverenie maloletej A. do jej osobnej starostlivosti zamietol,
výrokom VII. návrh matky na priznanie výživného pre maloletú A. za obdobie dvoch rokov spätne odo

dňa podania návrhu na súd zamietol, výrokom VIII. zmenil rozsudok Okresného súdu Levice, č. k.
10P/171/2017-19 zo dňa 28.11.2017, v časti zverenia maloletého dieťaťa a výživného a výrokom IX.
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 24 ods. 1 a 3, § 26, § 36 ods. 1, § 45 ods. 1 až 4.
ods. 6, 7, § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
( ďalej len ,, Zákon o rodine “ ), § 121 z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „ Civilný

mimosporový poriadok “ ). Vecne tým, že maloletá A. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov,
rodičovské práva a povinnosti k maloletej boli upravené rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa
28.11.2017 pod č. k. 10P/171/2017-19, schválením rodičovskej dohody, ktorou bola maloletá zverená
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o
maloletédieťaodnedele12:00hod.nepárnehotýždňadonedele12:00hod.párnehotýždňaaotecbude

vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od nedele 12:00 hod. párneho týždňa do nedele 12:00
hod.nepárnehotýždňastým,žeobajarodičiasúoprávnenímaloletúzastupovaťaspravovaťjejmajetok.
Zároveň sa rodičia dohodli, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné na maloletú
z ich strany neurčuje. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2018. Navrhovateľka
je vydatá, s manželom, ktorý doručil písomný súhlas so zverením maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľke, žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome vo vlastníctve navrhovateľky.

Z ich manželstva doposiaľ maloleté deti nepochádzajú, v čase konania bola navrhovateľka tehotná.
Navrhovateľka nebola trestne stíhaná, priestupkovo bola postihnutá dvakrát napomenutím a udelením
blokovej pokuty vo výške 20,- eur, jednalo sa o priestupky na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej
premávky. Jej zdravotný stav je dobrý, netrpí žiadnym chronickým alebo iným ochorením, ktoré by
jej znemožňovalo zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Vychádzajúc zo správy zo šetrenia

pomerov v domácnosti navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre
plnohodnotný rast a vývin maloletej. Pracuje ako záchranárka, z dôvodu objektívnej prekážky na
jej strane danej tehotenstvom pracovať nemôže, zamestnávateľ jej vypláca priemerný čistý príjem v
sume 1 500,- eur mesačne. Manžel navrhovateľky je živnostník, jeho príjem v čistom činí 1 500,-
eur. Matka maloletej je nezamestnaná, neevidovaná na príslušnom úrade práce, na maloletú sú jej

vyplácané rodinné prídavky v sume 60,- eur mesačne. Vychádzajúc z jej vyjadrení v čase začatia
konania finančne jej vypomáhal manžel, ktorý jej posielal financie v sume 300,- až 400,- eur mesačne.
V priebehu konania však došlo k jeho vzatiu do väzby a následnému vyhosteniu z Cypru, kde bol
pracovne činný. Je nemajetná. V čase začatia konania žila s maloletou v obci J. K., užívala jednu
izbu v dvojizbovom rodinnom dome, v spoločnej domácnosti s ňou žila jej sestra s kamarátkou. Za

nájom uhrádzala 100,- eur mesačne, elektriku 30,- eur mesačne, za stravu pre ňu a dieťa 300,- eur
mesačne. V priebehu konania, v novembri 2023, sa matka s dieťaťom odsťahovala do L. G. F. M.
B., pričom úhrada za poskytnutú sociálnu službu činila 1,70 eur denne, ktorú však matka podľa jej
vyjadrenia neuhrádzala, za obedy pre ňu a maloletú uhrádzala 50,- eur mesačne. Dňa 15.12.2023 matka
spolu s maloletou bez udania dôvodu opustila zariadenie útulku a presťahovala sa do obce F. G., žije

na adrese E. XX v rodinnom dome vo vlastníctve matkinej kamarátky, obývajú samostatnú miestnosť
v zadnej časti domu. Nájomné matka uhrádza v sume 250,- eur mesačne, prispieva aj nákupom
potravín. Matka má vyživovaciu povinnosť k mal. H. M., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Senica
zverený do osobnej starostlivosti otca, na jeho výživu prispieva sumou 30,- eur mesačne. Maloletá A. je
žiačkou tretieho ročníka Základnej školy v J. K.. Z komplexného hodnotenia maloletej vypracovaného

základnou školou vyplýva, že dieťa má nepravidelnú školskú dochádzku, jeho výchovno - vyučovacie
výsledky sú slabé, na vyučovacích hodinách chýba, na vyučovanie sa pripravuje sporadicky. Má učebné
pomôcky, ktoré jej zakúpila stará mama, ktorá vyplatila všetky poplatky na začiatku školského roka.
Stará mama sa informuje o vyučovacích výsledkoch dieťaťa. Maloletá sa v škole správa v súlade so
školským poriadkom, je milá, obľúbená, nápomocná. Nenavštevuje žiadny záujmový útvar, ani školský

klub detí, v školskej jedálni sa nestravuje, desiatu má zabezpečenú z domu. Zákonní zástupcovia
maloletej sa nezúčastňujú rodičovských združení, neinformujú sa o vyučovacích výsledkoch maloletej.
Výdavky spojené s návštevou školy pozostávajú z platby do triedneho fondu 3,- eur, na hygienické
potreby 3,- eur, pracovný zošit 6,- eur. Maloletá je zdravá, bez osobitných záujmov, ktoré by vyžadovali
vynakladanie zvýšených výdavkov. Matka uvádzala výdavky na stravu pre ňu a pre dieťa v sume 300,-

eur. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že návrh na zverenie maloletej
A. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky bol podaný dôvodne. Šetrením v domácnosti
navrhovateľky bolo preukázané, že bytové pomery matky nie sú vyhovujúce. Zo správy zo šetrenia
pomerov v domácnosti matky na adrese G. XXX, J. K. vyplýva, že matka má s dieťaťom v rodinnom
dome k dispozícii jednu izbu, ktorá nebola v čase šetrenia osvetlená, čo matka odôvodnila tým, že

v nej chýba lampa. V domácnosti bol neporiadok, na zemi rozhádzané veci, toaletný papier, riad.
Uvedené potvrdila aj správa z obce J. K., z ktorej vyplynulo, že starostlivosť o maloletú, podmienky na
bývanie, ako aj hygiena domácnosti nie sú na najlepšej úrovni. V priebehu konania sa matka na krátky
čas jedného mesiaca ubytovala v útulku v B.. Maloletá v B. nastúpila do súkromnej základnej školy,navštevovala aj základnú umeleckú školu. Matka udávala, že má prísľub pracovať ako upratovačka v
útulku. V decembri 2023 sa matka s dieťaťom presťahovala do obce F. G., kde užíva samostatnú izbu v
rodinnom dome vo vlastníctve jej priateľky. Tu ako vyplýva z poslednej správy zo šetrenia pomerov nie

sú priestory na bývanie odvetrávané, izba bola zafajčená, nevetraná, poriadok nebol na požadovanej
úrovni. Napriek tomu, že matka v priebehu konania verbalizovala snahu o nájdenie si vhodnejšieho
bývania ako aj nájdenia si práce, opakovane uvádzala, že má prísľub nástupu do zamestnania, súdu
prvej inštancie skutočnú snahu o nájdenie si zodpovedajúceho zamestnania nepreukázala, tieto ostali
len v rovine prísľubov. O nezáujme matky v tomto smere okrem iného svedčí aj vyjadrenie majiteľa

útulku B., ktorý počas šetrenia pomerov uviedol, že matka všetky zariadením ponúkané práce odmietla
s odôvodnením, že trpí kŕčovými žilami, má problém s nohami a podobne, hoci svojím charakterom sa
nejednalo o fyzicky náročné práce, naviac to, že by mala matka trpieť zdravotnými problémami, súdu
prvej inštancie počas celého konania ani raz neavizovala. Napriek tomu, že matka sama vyhľadala
ubytovanie v útulku v B., maloletá tu začala školskú dochádzku, navštevovala základnú umeleckú školu,
v novom prostredí sa cítila dobre, sa matka bez udania dôvodu po pojednávaní v predmetnej veci

odsťahovala do obce F. G.. Matka popierala tvrdenie navrhovateľky o tom, že si na svoje živobytie
zarába vykonávaním prostitúcie, uvedené potvrdila až po tom, čo boli súdu prvej inštancie predložené
fotografie z portálu N., kde matka ponúka svoje sexuálne služby. K uvedenému uviedla, že sa jedná
len o dočasné aktivity kým si nájde stabilné zamestnanie. Uvedené tvrdenie matky o dočasnosti týchto
aktivít súd prvej inštancie rozporoval poukazujúc na vyjadrenia riaditeľa útulku, na správu zo základnej

školy v B. ako aj kamarátky, ktorá matke aktuálne poskytuje bývanie, ktorá poskytovanie sexuálnych
služieb matkou zhodne potvrdila. Je zrejmé, že matka svoje životné podmienky aj napriek možnostiam,
ktoré mala ponúknuté počas konania, nezlepšila. Pokiaľ ich využila, jednalo sa podľa názoru súdu prvej
inštancie o účelové úkony bez úprimnej snahy o zabezpečenie lepších podmienok pre výchovu maloletej
A.. O uvedenom svedčí aj správa zo Základnej školy v B., z ktorej vyplýva, že matka s maloletou

po pojednávaní v predmetnej veci v popoludňajších hodinách opustila zariadenie so všetkými vecami,
nástup dieťaťa do inej školy, ani miesto pobytu matka nenahlásila, hoci deň pred pojednávaním matka
pri pohovore prejavovala známky spolupráce v osobnom živote ako aj v živote dieťaťa. Počas pobytu
v ich zariadení zistil narušovanie mravnej výchovy maloletej, nakoľko z vyjadrení spolubývajúcich žien
v útulku matka ponúkala svoje služby cez internet a tak získavala finančné prostriedky, čoho svedkom

bola aj maloletá. Z uvedeného dôvodu bola písomne napomenutá k rešpektovaniu domového poriadku,
k čomu sa zaviazala. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam matky, že si prácu intenzívne hľadá za
situácie, kedy matka dieťa sprevádza z F. G., kde s maloletou aktuálne žijú, do J. K., kde maloletá
navštevuje základnú školu, a potom dieťa do skončenia vyučovania čaká v obci v dome kamarátky.
Je zrejmé, že takýmto spôsobom si prácu nájsť nemôže. S poukazom na zistené závažné nedostatky

v rodičovských kompetenciách matky, v striedaní bydlísk v krátkych časových úsekoch, kedy je dieťa
opakovane vynímané z prostredia, na ktoré je zvyknuté, do nového, v nemravnom spôsobe života
matky, jej nezáujmu o zabezpečenie si zodpovedajúceho zdroja príjmu mal súd prvej inštancie za
to, že v najlepšom záujme bude vyňatie dieťaťa z rodinného prostredia a jej zverenie do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá spôsobom svojho života zaručuje zdarný vývin maloletého

dieťaťa. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nemohol opomenúť skutočnosť, že maloletá je vo veku,
v ktorom začína citlivejšie vnímať rodinné pomery, spôsob života matky, o ktorom vychádzajúc zo správy
základnej školy má vedomosť. Z uvedeného dôvodu je súd prvej inštancie presvedčený o nevyhnutnosti
potreby vyňatia dieťaťa zo starostlivosti matky v záujme zabránenia negatívnym vplyvom výchovného
prostredia matky na psychický a sociálny vývin dieťaťa. Ďalšie zotrvanie dieťaťa v takomto rodinnom

prostredí je bezpochyby spôsobilé viesť k jeho mravnému narušeniu, čo je v príkrom rozpore s najlepšími
záujmami dieťaťa. Oboznámiac sa s názorom maloletej prezentovaným tak pred kolízny opatrovníkom
aj pred súdom prvej inštancie, kedy sú pristúpil k osobnému vypočutiu dieťaťa, mal súd prvej inštancie
preukázané, že maloletá rodinné prostredie navrhovateľky ako aj jej osobu, či jej manžela pozná,
uviedla, že ľúbi všetkých, maminu, starkých, aj tetu H. ( navrhovateľku ) a jej manžela. Rada chodí k

starkej, je u nej zábava, hrá sa so psíkom, chodia do vírivky, boli na skákacom hrade, chodí tam aj
H., s ktorou sa hrajú, pečú, rozprávajú sa, učia sa, čítajú knižky. Bola aj doma u H., páči sa jej, že
má v dome obývačku, izbu, oddelený záchod, sprchu a psíka. U maminy sa jej páči, že má v dedine
kamarátov, má u nej dvoch psíkov, s maminou chodia na zmrzlinu, na ihrisko, v lete na Cyprus za
jej manželom. Nepáči sa jej, že s maminou majú spoločnú izbu, nemajú vlastnú kuchyňu, gauč, ani

poriadnu telku, len takú starú. Tiež sa jej nepáči, že sa vo vnútri fajčí. Súd prvej inštancie spočiatku
( zistené nedostatočné bytové podmienky, finančné zázemie matky, nedostatočný záujem o výchovno-
vzdelávacie výsledky dieťaťa ) zvažoval nariadenie dohľadu nad výchovou maloletej, avšak po zistení
všetkých relevantných skutočností svedčiacich o poskytovaní sexuálnych služieb matkou, ktorá tietoponúka na verejne dostupných sieťach, pričom súd prvej inštancie na strane matky nemohol konštatovať
jej úprimnú snahu o zmene pomerov v tomto smere a má za to, že sledovaný účel konania, ktorým je
najlepší záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove nemožno dosiahnuť takýmito miernejšími opatreniami.

Súd prvej inštancie tvrdeniu matky o nájdení si zodpovedajúceho zamestnania, či vhodnejších bytových
podmienok nemohol uveriť, matka aj napriek možnostiam, ktoré mala, tieto nevyužila, nepreukázala
hľadanie si zamestnania, zavádzala tvrdeniami o pracovných ponukách či blízkom nástupe do práce.
S poukazom na vyššie opísané skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že matka svoj spôsob obživy
nemienila v blízkej dobe zanechať, v opačnom prípade by využila všetky pracovné možnosti, ktoré

jej boli preukázateľne ponúkané. Z uvedeného je zrejmé, že takéto rodinné prostredie je absolútne
nevhodné pre výchovu maloletého dieťaťa, matka aktuálne nie je schopná maloletej zabezpečiť vhodné
a najmä bezpečné rodinné prostredie. Za danej situácie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa
jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá spôsobom svojho života ako aj
života spolužijúcej osoby zaručuje, že náhradná osobná starostlivosť bude realizovaná v najlepšom
záujme dieťaťa. Vo výroku rozsudku bol navrhovateľke zároveň vymedzený rozsah práv a povinností k

maloletej. Zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezanikajú rodičom dieťaťa
ich rodičovské práva a povinnosti, nevykonávajú ich však v rozsahu v akom patria osobe, ktorej bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičom naďalej prináleží právo a povinnosť
vychovávať dieťa v širšom zmysle slova, t. j. právo a povinnosť zastupovať dieťa a spravovať jeho
majetok nad rámec bežných vecí. Napriek skutočnosti, že návrh matky na zverenie maloletej do jej

starostlivosti zamietol, súd prvej inštancie považoval návrh matky na určenie výživného zo strany otca
za dôvodný. Ako zhodne vyplynulo z vyjadrení oboch rodičov, matka fakticky zabezpečuje starostlivosť
o maloletú od času jej nástupu na základnú školu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie pristúpil
k určeniu vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. za obdobie od podania návrhu matkou do času
právoplatnosti výroku rozsudku o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh matky v

časti určenia vyživovacej povinnosti otcovi dva roky spätne odo dňa podania návrhu súd prvej inštancie
zamietol, nakoľko nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by k spätnému priznaniu
výživného mal pristúpiť. Matke nič nebránilo podať návrh na súd, ktorým by sa domáhala zmeny úpravy
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejA..Pooboznámenísasosobnými,zárobkovými,majetkovými
pomermi rodičov, počtom ich vyživovacích povinností, vychádzajúc z odôvodnených potrieb dieťaťa

daných vynakladanými výdavkami na stravu v rozmedzí od 100 do 150,- eur mesačne, oblečenie,
hygienu, vyššie opísanými výdavkami spojenými s návštevou školy súd prvej inštancie otca zaviazal
prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od
25.10.2023, t.j. odo dňa podania návrhu matkou k rukám matky a počnúc dňom právoplatnosti rozsudku
o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky na účet Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Levice. Pri hodnotení pomerov otca súd prvej inštancie vychádzal z jeho potencionálneho
príjmu, ktorý je schopný dosahovať pri úrovni ním získaného vzdelania, pracovných skúseností,
zručností, daností a schopností. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že
otec je zdravý, má ukončené stredné odborné učilište v odbore automechanik, pričom v tomto obore
nikdy nepracoval. Už dlhodobo nie je riadne zamestnaný, naposledy pracoval v ústave na výkon trestu

odňatia slobody ako majster na oddelení šití topánok. Odvtedy pracuje len brigádnicky, počas žatvy
jazdí na traktore, mimo sezóny vypomáha pri servise poľnohospodárskych strojov. Verbalizoval snahu
zamestnať sa s podmienkou dosahovania čistého príjmu aspoň 1 000,- eur mesačne. Na prácu sa
podľa jeho vyjadrenia dopytuje prostredníctvom kamarátov, pozíciu operátora výroby robiť nechce, rád
by šiel na montáže do zahraničia. Z uvedeného je zrejmé, že prístup otca vo vzťahu k nájdeniu si

zodpovedajúceho zdroja príjmu je laxný. Otec nepreukázal skutočný záujem o nájdenie si zamestnania
a to aj napriek tomu, že mu v tomto smere nič nebráni, nemá zdravotný hendikep, na jeho strane neboli
zistené žiadne objektívne okolnosti brániacemu uplatniť sa na trhu práce. Je zarážajúce, že aj napriek
vedomosti o svojej vyživovacej povinnosti si otec túto neplní ani len v minimálnom rozsahu, absentuje
u neho akákoľvek vôľa k pracovnej aktivite. Pokiaľ by otec vykonával manuálnu prácu, napríklad na

pozícii operátora výroby, vychádzajúc z verejne dostupných zdrojov na G. G. by mohol dosahovať čistý
príjem v rozmedzí od 800,- eur do 1 000,- eur mesačne v čistom. Zaostalé výživné na maloletú od
25.10.2023 do 31.01.2024 v sume 319,38,- eur ( otec mal zaplatiť alikvótnu časť za október 2023 - 100,-
eur: 31 dní - 3,23 eur denne x 6 dní + november 2023 až január 2024 vrátane – 3 x 100,- eur ) súd
prvej inštancie otca zaviazal uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 20,- eur popri bežnom

výživnom pod hrozbou straty výhody splácania dlžného výživného v splátkach. V záujme neuvedenia
otca do nepriaznivej finančnej situácie tým, že by ho dlh na výživnom zaviazal uhradiť jednorazovo,
mu umožnil dlh uhradiť v splátkach a pri rozhodovaní o úhrade zaostalého výživného vzal do úvahy
celkovú výšku zaostalosti na výživnom ako aj zárobkové, majetkové pomery otca, pričom mal za to, želehota, v ktorej dôjde k úhrade zaostalého výživného nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa spotrebnému
charakteru výživného, či neprimerane zaťažujúca osobu z výživného oprávnenú, ktorou je maloleté
dieťa. Po zhodnotení osobných, zárobkových a majetkových pomerov matky berúc v úvahu jej ďalšiu

vyživovaciu povinnosť voči mal. H. M. súd prvej inštancie matku zaviazal prispievať na výživu mal.
A. sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v súlade s
ustanovením s § 62 odsek 3 Zákona o rodine počnúc právoplatnosťou rozsudku. Ide o tzv. minimálne
výživné ktoré v súčasnosti predstavuje sumu 36,80 eur, a ktoré je povinný uhrádzať každý rodič bez
ohľadu na svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery. Je nepochybné, že matka je nezamestnaná,

príjem dosahuje poskytovaním sexuálnych služieb, rovnako ako u otca je v jej možnostiach dosahovať
príjem zodpovedajúci základnému vzdelaniu, získaným pracovným skúsenostiam v oblasti sezónneho
zberu plodín, či na pozícii upratovačky, ktorý sa podľa názoru súdu prvej inštancie pohybuje vo výške
minimálnej mzdy, ktorá v čistom predstavuje aktuálne 615,50 eur. Pri rozhodovaní o výške výživného
súd prvej inštancie nemohol opomenúť povinnosť štátu urobiť všetky dostupné opatrenia na to, aby
vytvoril predpoklady k obnoveniu rodinných väzieb, k návratu dieťaťa do starostlivosti biologického

rodiča, pričom základným predpokladom pre obnovenie prirodzených rodinných zväzkov je okrem
iného i bezpečné a stabilné rodinné zázemie, ktoré nemožno dosiahnuť a zabezpečiť bez primeraného
finančného zabezpečenia matky. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 52
Civilného mimosporového poriadku.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v časti výroku I. ( zverenie maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti ) odvolanie matka, ktorá navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok I. rozsudku tak, že maloletú
ponechá v starostlivosti matky. Dôvodila, že v rozsudku boli uvedené nepravdivé informácie – maloletej
všetky školské pomôcky, oblečenie, hračky kupovala sama ( matka ) a nie stará matka. Do komunitného
centra si chodila dcéra písať úlohy z dôvodu, že tam chodili aj iné deti a majú tam takú aktivitu, kedy

vedia pomôcť s projektom, vytlačiť informácie a aj poradiť s úlohami. Je to lepšie ako by si nevedela
poradiť s nejakou dcérinou úlohou, ktorú by dcéra mala zle spravenú. Tiež v komunitnom centre, rovnako
ako aj jej spolužiaci a kamaráti, dcéra navštevuje aj iné aktivity — sadia do záhrady, pečú, chodia
na výlety. Ďalej, pred pojednávaním nebolo zobraté do úvahy, že si s dcérou našla nový podnájom.
Majú tam jednu izbu, je tam kúpeľňa, kuchyňa. Momentálne je nezamestnaná, ale aktívne si hľadá

zamestnanie - aj v Komunitnom centre jej pomáhajú nájsť vhodné zamestnanie, napísali jej životopis, ale
je to ťažké, nakoľko nemá vzdelanie a prax. Hľadá si aktívne zamestnanie ako pomocná sila v kuchyni
alebo upratovačka. Zatiaľ prácu na 3 zmeny by nechcela, aj kvôli dcére.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie

o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť v celom jeho rozsahu, nakoľko je v najlepšom záujme maloletej. Matka dlhodobo
nezabezpečovala riadnu starostlivosť o mal. A., ktorá nemala vytvorené vhodné podmienky na zdravý
vývinavzdelávanie,bolazanedbanájejhygiena.Matkasidlhodobonevedelanájsťvhodnézamestnanie
a jej zdrojom príjmu bola prostitúcia, počas posledného šetrenia uviedla, že plánuje ísť pracovať do

zahraničia, avšak podľa posledných informácií nemá zabezpečené ani ubytovanie, keďže sa údajne
z posledného podnájmu musela vysťahovať. Starostlivosť o maloletú A. zabezpečuje od 03.03.2024
výlučne navrhovateľka.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu matky odvolanie matky navrhla zamietnuť a potvrdiť

prvostupňový rozsudok v plnom rozsahu. Poprela tvrdenia matky, že kupuje všetky veci pre maloletú A.
sama. Tieto informácie boli vyvrátené už na pojednávaní, kde aj bývalá škola v J. K. uviedla vo svojej
výpovedi kto hradí maloletej všetky náklady na školu. Stará matka má doposiaľ všetky platby za A.
veci vo svojom výpise. Taktiež platobnú neschopnosť matky dokázali aj komunikáciou medzi matkou
navrhovateľky a C. D., kde niekoľkokrát žiada o peniaze. Najnovším zistením je informácia od p. B.

I., majiteľky domu, kde bola matka s maloletou naposledy, a teda v obci F. G., ktorá ozrejmila ako
matka žila s A.. C. si od nej pravidelne požičiavala peniaze a neplatila za nájom. Jednou z mnohých
zámienok na vypožičanie financií bola práve A.. Pani B. poskytovala C. peniaze, aby A. mohla chodiť
do školy, no napriek tomu ju C. do školy nevozila. Ďalšou zámienkou boli A. narodeniny, kedy si od p.
B. požičala 60,- eur, vraj na darček pre A.. Tieto peniaze však použila na kaderníčku a následne odišla

do Nemecka na niekoľko dní. Maloletá samozrejme žiadny darček nedostala. K tvrdeniu matky o tom,
prečo maloletá chodila do komunitného centra navrhovateľka uviedla, že schopnosť matky vzdelávať
maloletú sú mizivé, nemá s maloletou chuť akokoľvek tráviť voľný čas, a preto ju nechávala v centre.
S A. matka absolvovala len pár výletov a aj to len po tom, čo jej matka uhradila náklady s tým spojené.K vyjadreniu matky, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy jej nové bývanie, navrhovateľka uviedla, že
z jej pohľadu vzal, nakoľko v tejto domácnosti prebehlo aj šetrenie zo strany kolízneho opatrovníka.
6. Matka maloletej bola z predmetnej nehnuteľnosti majiteľkou B. I. vyhodená, nakoľko neplatila nájom

ako aj podlžnosti voči nej a správala sa arogantne a po odchode nechala miestnosť značne znečistenú.
Aktuálne je maloletá v starostlivosti navrhovateľky od 03.03.2023, strávila u nich prázdniny, spoločne sa
učili a snažili sa dohnať to, čo bolo zameškané, aby týmto nedostatkom v škole netrpela, nakúpili jej nové
oblečenie, nové školské pomôcky, školskú tašku, mobil, novú sim-kartu. A. sa u nich naozaj páči a má
u nich pocit bezpečia a istoty, o čom vypovedá aj jej kľudný spánok v jej vlastnej izbe. Niekoľkokrát sa A.

vyjadrila, že k mame sa vrátiť nechce, pokiaľ nebude mať normálne bývanie a stálu prácu. A. nastúpila
po prázdninách do školy v I. do tretieho ročníka, kde ju spolužiaci veľmi rýchlo prijali a našla si nové,
ako ona vraví najlepšie kamarátky. A. sa v škole darí a všetky pani učiteľky vrátane pani riaditeľky sú im
veľmi nápomocné a snažia sa aj A. pomôcť dohnať, čo zameškala. Aktuálne A. navštevuje na skúšku
aj družinu a stravuje sa v školskej jedálni. Každý deň volá so svojou mamou, bohužiaľ, ich telefonáty
netrvajú dlhšie ako 3-6 minút, nakoľko si A. nemá s mamou čo povedať. Matka sa nezaujíma o nič

a čaká len na to, čo jej malá sama povie. Za celú dobu, čo je A. u nich, mame ani raz nenapísala, že ju
ľúbi, alebo že jej chýba. Maloletá sa vyjadruje, že je jej v domácnosti navrhovateľky dobre a nechce ísť
preč. Bojí sa to však mame povedať, nakoľko tá ju obratom začína psychicky vydierať, na čo museli už
raz zasiahnuť a upozorniť matku. Tieto skutočnosti sú podložené výpisom komunikácie medzi A. a jej
mamou. Tiež museli A. obmedziť kontakt s C. B., sestrou matky maloletej, nakoľko aj od nej dostávala

veľmi nepríjemné a agresívne správy.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku ),
po zistení, že odvolanie oprávneným účastníkom bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1
Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom, matkou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané ( § 359 Civilného sporového poriadku ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 363 Civilného sporového poriadku ), a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez

viazanosti rozsahom ( § 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania ( § 66 Civilného
mimosporového poriadku ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario ), keď dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre odvolaním napadnutej časti rozhodnutia a závislých výrokov ( § 387
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ).

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým výrokom I. maloletú A. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá
je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú
rodičia, právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok má iba v bežných veciach, závislý výrok

II., ktorým súd prvej inštancie zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu maloletej A. sumou
zodpovedajúcou 30% sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, počnúc
dňomprávoplatnostivýrokuI.rozsudku,závislývýrokVI.,ktorýmbolzamietnutýnávrhmatkynazverenie
maloletej A. do jej osobnej starostlivosti, závislý výrok VIII., ktorým bol zmenený rozsudok Okresného

súdu Levice, č. k. 10P/171/2017-19 zo dňa 28.11.2017 v časti zverenia maloletého dieťaťa a výživného
a závislý výrok IX. o náhrade trov konania.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolacích námietok matky, vyjadrení navrhovateľky

a kolízneho opatrovníka, ako i celého obsahu spisu odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom. Odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i správne právne závery súdu prvej inštancie, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, pričom sa stotožňujes odôvodnením napadnutej časti rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé
písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty

matky nenachádza dôvody, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže
preto dať za pravdu matke. Nakoľko tu však je jej nesúhlas s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba
vysporiadania sa s odvolacími námietkami, odvolací súd dodáva nižšie uvedené:

11. Podľa Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom

pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd

môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa
takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje

osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa.(1) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého

dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo
súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území
členského štátu Európskej únie.(2) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.(3) Osoba,

ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky,
je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné
premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o

mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným
premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných
veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri
konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.(4) Na správu majetku maloletého dieťaťa

sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.(5) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.(7) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať
maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas
trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali

výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverenédo náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov

na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.(8)

13. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.(2)

14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a

povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

16. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia prispievajú na

výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov.(2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.(3)

17. Ako vyplýva z Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine jedným z najvýznamnejších kritérií pri
posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa
nachádza, ako aj ochrana dieťaťa pred zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity dieťaťa. Len
bezpečné a stabilné prostredie, v ktorom dieťa prežíva úprimné a pozitívne citové väzby k osobám

zabezpečujúcim jeho starostlivosť a výchovu, môže byť zárukou všestranného duševného, telesného
a citového vývinu dieťaťa a vytvára podmienky na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa. V konaní pred
súdomprvejinštanciebolojednoznačnepreukázané,žetakýmtoprostredímpremaloletúA.jeprostredie
rodiny navrhovateľky ( sestry otca maloletej ), ktoré spĺňa všetky vyššie spomínané predpoklady na
rozdiel od nestáleho prostredia matky, u ktorej neboli riadne zabezpečené základné materiálne a

bytové podmienky - strava, ošatenie, bývanie, matka s maloletou striedala bydliská, pričom podmienky
na bývanie boli hodnotené ako nevhodné ( neporiadok, nevetrané a zafajčené miestnosti ). Matka
maloletej nezabezpečila podmienky na napĺňanie jej vzdelávacích potrieb, pretože nezabezpečovala
pravidelnú školskú dochádzku maloletej, ktorá mala slabé školské výsledky, jej príprava na vyučovanie
bola sporadická, učebné pomôcky zabezpečovala stará matka maloletej, ktorá sa na rozdiel od rodičov

maloletej o školských výsledkoch informovala. Uvedené vyplynulo z vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie a potvrdil ho aj doterajší priebeh starostlivosti matky a otca o maloletú. Aktuálny stav,
kedy sa maloletá od 03.03.2024 nachádza v starostlivosti navrhovateľky, je vo veľkej miere spôsobený
práve nedostatočnou mierou skutočného záujmu oboch rodičov o maloletú. I keď matka maloletej v
priebehu konania, ako aj v odvolaní verbalizovala záujem o maloletú, tento naplnený nebol. Odvolací

súd v zhode so súdom prvej inštancie považoval snahy matky o zlepšenie podmienok za neúprimné
a neefektívne a napriek uplynutej dobe za doposiaľ nesplnené bez objektívnych príčin na strane
matky, ktorá navyše hlavný zdroj príjmu získavala poskytovaním sexuálnych služieb, o ktorých mala
maloletá vedomosť. Nepochybne uvedená skutočnosť negatívne ovplyvňuje zdravý vývin maloletej.
Matka aj napriek možnostiam, ktoré mala, nevyužila, nepreukázala úprimný záujem o nájdenie si

vhodného zamestnania, zavádzala tvrdeniami o pracovných ponukách či blízkom nástupe do práce.
Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie súčasne správne poukázal na skutočnosť, že maloletá síce
deklarovala blízky vzťah k matke, zároveň však deklarovala pozitívny vzťah k navrhovateľke a jej blízkej
rodine, ako aj k starej matke. Toto prostredie maloletá počas zisťovania jej názoru prostredníctvom
kolízneho opatrovníka, aj súdom prvej inštancie hodnotila ako pozitívne a stabilné, pričom prostredie

matky hodnotila negatívne. Výsledky vykonaného dokazovania preto celkom jednoznačne viedli súd
prvej inštancie k správnemu záveru, že ponechanie maloletej vo výchovnom prostredí matky, ktorá
zanedbávala takmer všetky aspekty riadnej starostlivosti o maloletú, by nebolo v súlade s najlepším
záujmom maloletej. Vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie tiež nesporne preukázalo, že právenavrhovateľka a jej blízka rodina sú schopní napĺňať a aj napĺňajú všetky najdôležitejšie potreby
maloletej, nielen po materiálnej stránke, ale i emočnej. Maloletú s navrhovateľkou spája nielen biologické
puto, ale aj emocionálne, výchovné prostredie navrhovateľky maloletú napĺňa potrebou istoty, stability,

starostlivosti a prijatia maloletej, ktoré skutočnosti maloletá aj v konaní verbalizovala. Súd prvej inštancie
pretotiežpostupovalsprávne,keďiprejavenejvôlimaloletejprikladalnáležitývýznam,pretožejejedným
zo základných hodnotových kritérií pri rozhodovaní vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloletých.

18. Odvolací súd tiež dopĺňa, že súd prvej inštancie sa už v odôvodnení preskúmavaného rozsudku

vysporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou matky, vzniesla v priebehu konania na súde prvej
inštancie, ale v podstate aj argumentáciou použitou v odvolaní. Ani odvolacie námietky matky ( maloletej
sama kupovala všetky školské pomôcky, oblečenie, hračky, nie stará matka, do komunitného centra
si chodila maloletá písať úlohy z dôvodu, že tam chodili aj iné deti, spolužiaci a kamaráti, maloletá
tam navštevovala aj iné aktivity ), nebola spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie
v zmysle návrhu matky, pretože dôvodnosť zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti matky

bola daná vyššie uvedenými relevantnými skutkovými okolnosťami ( nestabilita matkinho výchovného
prostredia, zanedbávanie vzdelávania maloletej, neprístojný spôsob matky zabezpečovania finančných
prostriedkov ). Matka ani v odvolacom konaní nepreukázala, že má skutočný záujem nájsť si riadne
zamestnanie zodpovedajúce jej možnostiam a schopnostiam, pričom tieto vyjadrenia matky naďalej
zostali iba v slovnej rovine. Pokiaľ matka namietala nedostatočné zistenie skutočného stavu veci,

odvolací súd s týmto nesúhlasí, pretože žiadne pochybenie po preskúmaní spisu nezistil. Súd prvej
inštancie dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel
k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil, zároveň svoje úvahy, ktoré ho
viedli k tomuto rozhodnutiu aj vyčerpávajúco v odôvodnení prezentoval.

19. Doterajšie preukázané hrubé zanedbávanie starostlivosti matkou o maloletú, ako aj získavanie
zdroja príjmu matkou prostredníctvom poskytovania sexuálnych služieb, zmenu ktorého matka iba
verbalizovala, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil ako skutkové okolnosti,
ktoré vzhľadom na ich závažnosť nebolo možné riešiť nariadením miernejšieho výchovného opatrenia
( napr. dohľad ). Berúc potom uvedené závery do úvahy a skutočnosť, že otec o výkon starostlivosti o

maloletú záujem neprejavil, dospel aj odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v
najlepšom záujme maloletej bude jej zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá
svojím skutočným a dlhodobým záujmom o maloletú, ako i preukázaním vhodnosti podmienok a jej
osobnostných predpokladov, poskytla dostatočnú záruku, že maloletá, ktorá sa v jej domácnosti a jej
manžela, ktorý písomne súhlasil so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, cíti doma,

bude v tejto rodine spokojná a jej potreby budú po všetkých stránkach naplnené. Biologickej rodine
zároveň nič nebráni, aby v prípade záujmu zostali súčasťou života maloletej, keďže navrhovateľka ich
styku nebránia a ak by k tomu došlo, je možné cestou súdu zjednať nápravu a domáhať sa určenia
styku s maloletou.

20. Vedený týmito úvahami odvolací súd vyhodnotil preto odvolanie matky ako neopodstatnené, keďže
v ňom neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila správnosť napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a závislých
výrokoch II., III., VI., VIII. z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku
potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania.

21. V závere odvolací súd pre poriadok poznamenáva, že súd prvej inštancie určil matke a otcovi
platiť výživné na maloletú s účinnosťou odo dňa právoplatnosti výroku I. rozsudku. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je súdne rozhodnutie vykonateľné po jeho právoplatnosti
( porovnaj § 232 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku ). Za určitých okolností je však táto následnosť

narušená a rozhodnutie sa stáva vykonateľným predtým ako nadobudne právoplatnosť. K predbežnej
vykonateľnosti dochádza rozhodnutím súdu napr. v zmysle § 233 Civilného sporového poriadku alebo
nastáva zo zákona napr. v zmysle § 44 Civilného mimosporového poriadku ako je to v prípade rozsudkov
o výživnom. V praxi to znamená, že hoci by sa niektorý jeden alebo druhý účastník konania proti
rozsudku odvolal, tento je v časti výroku o výživnom vykonateľný bez ohľadu na to, že rozsudok ešte

nie je právoplatný. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nielen nadbytočne, ale aj nesprávne upravil
vykonateľnosť rozsudku o výživnom formuláciou „počnúc dňom právoplatnosti výroku I. rozsudku“.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS
69/2019-14 z 23. mája 2019, z ktorého vyplýva, že „podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku súrozsudky o výživnom vykonateľné doručením bez možnosti inej úpravy súdom. Sledovaným účelom
tohto ustanovenia je čo najskoršie zabezpečenie riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, ktorá rodičovi
vzniká zo zákona narodením dieťaťa, a riadneho zabezpečenia potrieb maloletého výživným, na ktoré

je odkázaný. Predbežná vykonateľnosť akéhokoľvek rozhodnutia o výživnom teda nastáva priamo zo
zákona, bez ohľadu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia súdu, ktorým určí lehotu na plnenie
zročného výživného. Akokoľvek by bola naformulovaná lehota na dobrovoľné splnenie tejto povinnosti
a začiatok jej plynutia (napr. tri dni od doručenia rozsudku), i tak by nastúpila zo zákona vynútiteľnosť
plnenia tejto povinnosti odo dňa doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, čiže ešte pred efektívnym

uplynutím súdom určenej lehoty na dobrovoľné plnenie.“

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).