Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Stk/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200371
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava
Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: W. N., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XXX/XX., Z., právne
zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Sobek, s.r.o., so sídlom Přerovská 938/3,
Bardejov, IČO: 53 519 299, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov,
so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-
OOP1-2020/005851/DIM zo dňa 30. januára 2020, o kasačnej žalobcu proti rozsudku Správneho súdu
v Košiciach č. k. PO-2Sa/14/2022-30 zo dňa 29. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k.
PO-2Sa/14/2022-30 zo dňa 29. novembra 2023 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-
OOP1-2020/005851/DIM zo dňa 30. januára 2020 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bardejov,
odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BJ-OVVS-2019/001056, OU-BJ-OVVS-2019/001057, OU-BJ-
OVVS-2019/000694 zo dňa 1. júla 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému úradu Bardejov, odboru
všeobecnej vnútornej správy, na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako

aj konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
Konanie vo veci č. OU-BJ-OVVS-2019/000694
1. Okresný úrad Bardejov (ďalej len „prvostupňový orgán“) predvolaním zo dňa 28. decembra 2018
a upovedomením začal voči žalobcovi konanie vo veci podozrenia zo spáchania priestupku podľa §
49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 30. novembra 2019
(teda v čase spáchania skutkov; ďalej len „zákon o priestupkoch“) na tom skutkovom základe, že dňa
2. decembra 2018 v čase okolo 14.30 hod. mal žalobca pred vchodom do obytného domu J. na ul. Q. v

Bardejove bezdôvodne vulgárne vynadať L.. R. W. slovami „ty kurva komunistická, ty zlodej“ a následne
mal pristúpiť k B. J., ktorý komunikoval s pánom W., pľuvnúť mu sliny do tváre a vulgárne mu nadávať
slovami „kurva policajná, máme spolu nevybavené účty.“
2. Dňa 30. januára 2019 o 10.30 hod. vypovedal L.. W. (za prítomnosti žalobcu), ktorý popísal udalosť
v podstatnom tak, ako bola vymedzená v skutku (vo vzťahu k sebe ako aj pánovi J.). Zdôraznil, že mu
žalobca vulgárne nadával opakovane, pred vchodom a následne aj v bytovom dome. Zápisnicu o jeho
vypočutí podpísali R.. W. N., zapisovateľka W.. W. N. ako aj svedok L.. W..

3. Dňa 1. februára 2019 o 10.10 hod. vypovedal B. J. (za prítomnosti žalobcu), pričom popísal udalosť
v podstatnom tak, ako bola vymedzená v skutku (vo vzťahu k sebe ako aj L.. W.). Zdôraznil tiež, že
žalobca vulgárne nadával L.. W. opakovane, aj následne v bytovom dome. Žalobca k výpovedi uviedol,
že čakal 3 mesiace na príležitosť, aby pred svedkami vrátil pánovi J. to, čo mu spôsobil pred 2 rokmi,keď klamal vo veci poškodenia jeho auta. Preto využil príležitosť a demonštratívne mu pľuvol do tváre.
Zápisnicu o vypočutí svedka podpísali R.. W. N., zapisovateľka W.. W. N. a svedok B. J..
4. Dňa 30. januára 2019 bol žalobca oboznámený so zápisnicou o výsluchu svedka L.. W., bolo mu

umožnené vyjadriť sa a k skutku bol vypočutý. Žalobca popísal vzniknutú situáciu, potvrdil, že s cieľom
ponížiť pána B. J. tohto úmyselne opľul. Poprel, že by L.. W. alebo pánovi J. vulgárne nadával a mal
počuť, ako sa L.. W. a pán J. dohadovali, že si pôjdu navzájom vypovedať. Pán J. mal žalobcovi tiež
nadávať.
5. Dňa 1. februára 2019 na ústnom pojednávaní prvostupňový orgán oboznámil žalobcu s podkladom

rozhodnutia - výpoveďou B. J. a umožnil mu sa k nej vyjadriť. Žalobca zopakoval svoje predchádzajúce
vyjadrenia.
6. Rozhodnutím č. OU-BJ-OVVS-2019/000694-Kum zo dňa 6. februára 2019 uznal prvostupňový orgán
žalobcu z uvedeného skutku za vinného, uložil mu pokutu 30,- € a náhradu trov konania štátu v sume
16,- €.
7. Rozhodnutím č. OU-PO-OOP1-2019/014198/DIM zo dňa 15. apríla 2019 žalovaný zrušil

predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný zo
svojej činnosti zistil, že prvostupňový orgán vedie voči žalobcovi viacero konaní vo veciach viacerých
skutkov, pričom dospel k názoru, že podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch je povinný o nich viesť
spoločné konanie. Preto zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a uložil mu o viacerých skutkoch
žalobcu viesť spoločné konanie.

Konanie vo veciach č. OU-BJ-OVVS-2019/001056 a č. OU-BJ-OVVS-2019/001057
8. Prvostupňový orgán predvolaním zo dňa 15. januára 2019 a upovedomením začal voči žalobcovi
konanie vo veci podozrenia zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch,
ktoréhosamaldopustiťtým,žedňa4.decembra2018včaseokolo13.30hod.vbudoveprvostupňového
orgánu počas prejednávania priestupku bezdôvodne vynadal V. X., že je nedôveryhodným svedkom,

keďže je zlodej so svojou ženou a mal pokradnúť nejaké radiátory.
9. Prvostupňový orgán predvolaním zo dňa 15. januára 2019 a upovedomením začal voči žalobcovi
konanie vo veci podozrenia zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch,
ktoréhosamaldopustiťtým,žedňa4.decembra2018včaseokolo13.30hod.vbudoveprvostupňového
orgánu počas prejednávania priestupku bezdôvodne vulgárne vynadal L.. R. W., že „je komunistická

kurva a pokradol radiátory na bytovom družstve, pričom je slizký had.“
10. Dňa 13. februára 2019 od 9:30 hod. do 9:50 hod. vypovedal k predmetným skutkom svedok
V. X. (za prítomnosti žalobcu), pričom svojou výpoveďou v podstatnom popísal oba vyššie uvedené
skutky tak, ako boli vymedzené vyššie. Žalobca mal predmetné vyjadrenia na pojednávaní po svedkovi
kričať a nadávať mu. Žalobca k výpovedi svedka uviedol, že on nekričal svedkovi do zlodejov, ale do

spolupáchateľov, poprel tiež, že by L.. W. nadával do komunistických kuriev, len mu povedal, že je slizký
had a sexuálny delikvent. Zápisnicu z výsluchu podpísali W.. W. B., zapisovateľka W.. E. N., svedok a
žalobca.
11. Dňa 13. februára 2019 od 9:50 hod. do 10:15 hod. sa uskutočnil výsluch L.. R. W., pričom
tento sa uskutočnil aj ku konaniu OU-BJ-OVVS-2019/001059, kde mal byť obvinený z nadávok počas

pojednávania dňa 4. decembra 2018 aj V. X.. Svedok uviedol, že dňa 4. decembra 2018 mal žalobca
obviniť V. X. a jeho manželku, že sú zlodeji a ukradli nejaké radiátory. Nadávky a krik v tomto smere
nepopisoval. Popísal tiež, že na predmetnom pojednávaní žalobca po svedkovi kričal vulgarizmy podľa
vymedzenia skutku a aj iné nadávky, ktoré si pre odstup času nepamätá. Svedok poprel, že by V. X. na
predmetnom pojednávaní vo vzťahu k žalobcovi uviedol, že čo si to dovoľuje, že mu jednu vrazí. Žalobca

v podstatnom k výsluchu uviedol to, čo uviedol k výsluchu pána X.. Zápisnicu podpísali žalobca a V. X.
(obaja v pozícii obvinených), W.. B., zapisovateľka W.. E. N. a svedok.
12. Dňa 13. februára 2019 od 10:15 hod. do 10:50 hod. bol uskutočnený výsluch svedkyne V.. R. O.,
ktorá na pojednávaní dňa 4. decembra 2018 (keď malo dôjsť k prejednávaným skutkom) vystupovala
v pozícii správneho orgánu. Svedkyňa potvrdila uskutočnenie skutkov tak, ako boli vymedzené vyššie,

pričom žalobca k tomu uviedol svoje stanovisko tak, ako ho vyjadril pri predchádzajúcich výsluchoch.
K výrokom V. X. na predmetom pojednávaní uviedla, že ten žalobcovi povedal, „že čo si to dovoľuješ?
Chceš, aby som ti jednu vrazil?“ avšak to mala byť reakcia na slovný útok zo strany žalobcu na manželku
pána X., ktorý sa jej týmto zastal. Zápisnicu podpísali žalobca a V. X. (obaja v pozícii obvinených), W..
W. B., zapisovateľka W.. E. N. a svedkyňa.

13. Dňa 13. februára 2019 od 10:50 hod. do 11:15 hod. bol uskutočnený výsluch svedkyne W..
W. N., zapisovateľky prvostupňového orgánu, ktorá zapisovala na pojednávaní dňa 4. decembra
2018 (keď malo dôjsť k prejednávaným skutkom). Svedkyňa potvrdila uskutočnenie skutkov tak,
ako boli vymedzené vyššie, pričom žalobca k tomu uviedol svoje stanovisko tak, ako ho vyjadril pripredchádzajúcich výsluchoch. K pánovi X. uviedla, že ten na pojednávaní uviedol niečo v tom zmysle, že
to mohlo byť ako vyhrážka proti žalobcovi, ale toto vyjadrenie použil ako reakciu na vyjadrenia žalobcu.
Zápisnicu podpísali žalobca a V. X. (obaja v pozícii obvinených), W.. W. B., zapisovateľka W.. E. N. a

svedkyňa.
14. Dňa 13. februára 2019 boli oba priestupky žalobcu s ním prejednané. K skutkom sa vyjadril tak, že
poprel použitie vulgarizmov a slova zlodej. Vyjadril sa tiež, že ide o spiknutie svedkov proti nemu, pričom
po vzájomnej dohode vypovedajú rovnako, aby mu poškodili.
15. Rozhodnutím č. OU-BJ-OVVS-2019/001056, OU-BJ-OVVS-2019/001057 zo dňa 18. februára 2019

uznal prvostupňový orgán žalobcu z uvedených skutkov za vinného, uložil mu pokutu 99,- € a náhradu
trov konania štátu v sume 16,- €.
16. Rozhodnutím č. OU-PO-OOP1-2019/017274/DIM zo dňa 17. apríla 2019 žalovaný zrušil
predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný zo
svojej činnosti zistil, že prvostupňový orgán vedie voči žalobcovi viacero konaní vo veciach viacerých
skutkov, pričom dospel k názoru, že podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch je povinný o nich viesť

spoločné konanie. Preto zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a uložil mu o viacerých skutkoch
žalobcu viesť spoločné konanie.
Spoločné konanie vo veciach č. OU-BJ-OVVS-2019/001056, č. OU-BJ-OVVS-2019/001057 a č. OU-
BJ-OVVS-2019/000694
17. Po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí prvostupňovému orgánu a vrátení vecí na ďalšie konania

začal prvostupňový orgán o všetkých skutkoch žalobcu vykonávať spoločné konanie a opätovne
predvolal všetkých svedkov na výsluch.
18. Dňa 24. júna 2019 sa na prejednanie priestupku dostavil aj žalobca. Po zákonnom poučení prečítal
svoje písomné vyhlásenie, uviedol, že už vypovedať nebude a vzdal sa práva na prítomnosť pri výsluchu
svedkov. Oznámil, že písomné vyhlásenie, ktoré prečítal, prvostupňovému orgánu doručí. Následne

odišiel bez podpisu zápisnice o výsluchu. Zápisnicu podpísali W.. B. a zapisovateľka W.. V. Y..
19. Svedkovia V. X., L.. W. a B. J. sa na výsluch bez ospravedlnenia nedostavili. W.. N. vypovedala dňa
24. júna 2019 od 9:35 do 09:40 hod. bez prítomnosti žalobcu tak, že zotrvala na svojej predchádzajúcej
výpovedi a na túto odkázala. Zápisnicu podpísali W.. B., zapisovateľka W.. V. Y. a svedkyňa. V.. O.
vypovedala dňa 24. júna 2019 od 9:40 do 09:45 hod. bez prítomnosti žalobcu tak, že zotrvala na svojej

predchádzajúcej výpovedi a na túto odkázala. Zápisnicu podpísali W.. B., zapisovateľka W.. V. Y. a
svedkyňa.
20. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BJ-OVVS-2019/001056, OU-BJ-OVVS-2019/001057, OU-
BJ-OVVS-2019/000694 zo dňa 1. júla 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“):
· (I) uznal žalobcu za vinného „zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa

ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 04.12.2018 v čase o 13.30 h v pojednávacej miestnosti
okresného úradu na ul. Dlhý rad 16 v Bardejove bezdôvodne vulgárne vynadal V. X., nar. XX.XX.XXXX,
trv. Bytom Q. XXX/XX, Z., že je nedôveryhodným svedkom, nakoľko je zlodej so svojou ženou,
lebo mal pokradnúť nejaké radiátory, čím naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým
správaním“,
· (II) uznal žalobcu za vinného „zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 04.12.2018 v čase o 13.30 h v pojednávacej miestnosti

okresnéhoúradunaul.Dlhýrad16vBardejovebezdôvodnevulgárnevynadalL..R.W.,nar.XX.XX.XXX,
trv. Bytom Q. XXX/XX, Z. slovami, že je komunistická kurva, že pokradol radiátory na bytovom družstve,
pričom je slizký had, čím naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním“,
· (III) uznal žalobcu za vinného „zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa

ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa
dopustil tým, že dňa 2.12.2018 v čase okolo 14.30 h pred vchodom do obytného bloku J. na ul. Q. v
Bardejove bezdôvodne vulgárne vynadal B. J. slovami: „kurva policajná, máme spolu nevybavené účty“
a pľuvol mu do tváre a následne vulgárne vynadal aj L.. R. W. slovami: „ty kurva komunistická, ty zlodej“,
čím naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že

úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním“,
· (IV) uložil žalobcovi podľa § 49 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch pokutu vo výške
99,- € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia,· (V) uložil žalobcovi povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16,- €
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
21. Prvostupňový orgán rozsiahlo citoval výpovede svedkov zabezpečené v administratívnom konaní

a konštatoval, že zhodnými výpoveďami svedkov boli v plnom rozsahu preukázané skutky uvedené vo
výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznil tiež, že žalobca sám opakovane v konaní doznal
skutočnosť, že dňa 2. decembra 2018 napľul pánovi B. J. do tváre, že tak urobil úmyselne a plánovane
s úmyslom ponížiť ho pred susedmi. Hoci popieral vulgárne nadávky, tieto boli preukázané svedeckými
výpoveďami, pri udalosti zo dňa 2. decembra 2018 svedeckými výpoveďami pána B. J. a L.. R. W..

Následne odcitoval ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a skonštatoval, že skutky
preukázané žalobcovi toto napĺňajú.
22. Prvostupňový orgán dodal, že pri rozhodovaní bral do úvahy aj osobu obvineného a jeho správanie,
kedy sa obvinený aj počas pojednávania pred prvostupňovým orgánom správal k svedkom L.. R. W.
a B. J. arogantne a opovržlivo, od svojho konania upustil až po výzve správneho orgánu. B. J. pritom
častoval označeniami mafián a sopliak. Voči L.. R. W. sa žalobca dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1

písm. d) zákona o priestupkoch, kedy mu dňa 26. septembra 2018 v popoludňajších hodinách vynadal
slovami „len si ma foť, ty kokot“, za čo bol uznaný vinným a bola mu uložená pokuta vo výške 30,- €.
23. Pri určovaní druhu a výšky sankcie akcentoval, že (i) priestupok spočíval v hrubom správaní voči B.
J.,L..W.aV.X.,(ii)pánoviJ.pritomžalobcanapľuldotvárescieľomponížiťhopredsusedmi,(iii)ostatné
osoby častoval žalobca bezdôvodne vulgarizmami, či im vynadal, (iv) žalobca sa čiastočne k skutku

doznal, (v) bol preukázaný úmysel, (vi) žalobca bol už právoplatne uznaný za vinného zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a bola mu uložená sankcia 30,-€, pričom napriek tomu
nedošlo u neho k náprave správania k susedom, preto žalobcovi uložil za skutky prejednávané v
spoločnom konaní sankciu 99,- €.
24. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP1-2020/005851/DIM zo dňa 30. januára 2020 (ďalej len

„rozhodnutie žalovaného“ alebo „žalované rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol
odvolanie žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán riadne zistil a vyhodnotil skutkový
stav, pričom žalobcovi sa podarilo preukázať spáchanie skutkov, z ktorých bol v priestupkovom konaní
obvinený. O spáchaní skutkov svedčia uskutočnené výpovede svedkov a čiastočné priznanie žalobcu
k tomu, že opľul pána J..

25. Rovnako za správne považoval žalovaný aj určenie sankcie. Bola zohľadnená závažnosť
spočívajúca v hrubom správaní, bezdôvodnom napľutí do tváre na verejnosti a vulgárnom vynadaní,
čím došlo k porušeniu objektu chráneného predmetným ustanovením zákona o priestupkoch a bola
zohľadnená aj osoba páchateľa, ktorý bol za rovnaký druh priestupku v minulosti potrestaný.
26. Pokiaľ žalobca namietal, že sa obvinenia nezakladajú na pravde, túto námietku považoval žalovaný

za nedôvodnú a vyvrátenú vykonaným dokazovaním. Ak žalobca namietal, že výpovede svedkov sú
účelovéazaujaté,idepodľažalovanéholenopostojžalobcu,kuktorémuvšakneprikladážiadnedôkazy.
Všetci svedkovia boli riadne poučení o povinnosti vypovedať pravdu a o následkoch krivej výpovede,
nemožno preto bez dôkazov prezumovať, že pravdu nevypovedali.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
27. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len
„správnysúd“)ažiadal,abysprávnysúdzrušilrozhodnutiežalovaného,akoajprvostupňovérozhodnutie
a vec vrátil na ďalšie konanie.
28. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je vydané na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správne orgány sa podľa tvrdenia žalobcu nevysporiadali
s jeho námietkou možnej kooperácie svedkov a ani nevykonali ním (najmä v odvolaní) navrhované
dôkazy. Ani po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie v ďalšom spoločnom konaní prvostupňový orgán
nevykonal žiadne ďalšie dôkazy, vychádzal najmä zo svedeckých výpovedí vykonaných pred zrušením
prvotných rozhodnutí, nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu ani s jeho návrhmi.

29. Žalobca tiež namietal, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď všetci svedkovia
boli naraz prítomní v pojednávacej miestnosti od začiatku administratívneho pojednávania. V dôsledku
toho mohli svedkovia svoje výpovede upravovať a vzájomne prispôsobovať. Navyše svedkyňa V.. R.
O. vystupovala v jednej z vecí ako správny orgán a zároveň ako svedkyňa. Výpovede V.. O. a W.. N. v
priestupkovom konaní sú v rozpore s ich vyjadreniami počas objasňovania priestupku, kde si konkrétne

slová žalobcu nepamätali.
30. Žalobca tiež namietal, že skutky, za ktoré bol uznaný vinným vo výroku I. a II. prvostupňového
rozhodnutia nie sú jasne špecifikované a vymedzené, keď sa mali udiať v ten istý čas a na tom istom
mieste. Takýto stav je podľa názoru žalobcu vylúčený.31. Neobstojí podľa neho ani to, že slovné spojenie „nedôveryhodný svedok“ bolo posúdené ako
nadávka. Takéto vyjadrenie nemôže napĺňať skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 49 ods.
1 písm. d) zákona o priestupkoch. Správne orgány tiež nezisťovali, či sa osoby, ktoré označil žalobca,

dopustili skutkov, o ktorých hovoril. Preto nebolo možné konštatovať, že išlo o urážky. Žalobca poukázal
aj na viacero sporov a slovných útokov, ku ktorým medzi ním, L.. W.. Pánom J. a pánom X. dochádza
a ktoré boli aj v priestupkovej rovine riešené prvostupňovým orgánom. Tieto osoby sa navyše dlhodobo
podľa názoru žalobcu koordinujú, spolupracujú v záujme, aby bol žalobca potrestaný.
32. Dňa 4. decembra 2018 na inkriminovanom pojednávaní mal svedok pán X. vstať zo stoličky a rukou

zovretou v päsť na žalobcu verbálne zaútočiť so slovami, či má žalobcovi jednu vraziť. Toto konanie
však podľa žalobcu zostalo bez reakcie správnych orgánov.
33. Navyše podľa žalobcu v predmetnom konaní nebolo preukázané, že výroky, ktoré mal žalobca
vysloviť, boli adresované konkrétnej osobe, keď mal hovoriť len „ty“. Podľa názoru žalobcu tiež
správne orgány postupovali nesprávne, keď mali zohľadňovať správanie žalobcu počas pojednávaní pri
prejednávaní priestupku. Správne orgány tiež neuviedli, ako preukázali zavinenie žalobcu v predmetnej

veci a všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Rozhodnutia správnych orgánov sú tiež podľa
názoru žalobcu nedostatočne odôvodnené.
34. Nedostatočné odôvodnenie a nesprávne právne posúdenie vytýkal žalobca aj určeniu sankcie.
Správne orgány totiž neuviedli svoje úvahy, ktorými sa riadili pri určení výšky sankcie. V predmetnej
veci pritom nešlo o závažnejšie formy skutkov - o fyzickú konfrontáciu a konanie žalobcu nemalo

ani významnejšie následky. Nemala byť preto žalobcovi uložená maximálna sankcia. Podľa názoru
žalobcu nebolo možné na jeho ťarchu pričítať ani predchádzajúce rozhodnutie o spáchaní priestupku.
Osobitne dal žalobca do pozornosti, že je starobný dôchodca s priznaným dôchodkom 8,50 €, žije len
z opatrovateľského príspevku na svoju zdravotne ťažko postihnutú sestru, o ktorú sa stará, vo výške
215,18 €. Uložená pokuta je preto pre žalobcu likvidačná.

35. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 6 Sa 12/2020-89 zo dňa 30. júla 2021 správnu žalobu žalobcu
odmietol ako oneskorene podanú. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3 Stk
3/2022 zo dňa 30. marca 2022 zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,
že správna žaloba žalobcu bola podaná včas.
36. V ďalšom konaní Správny súd v Košiciach (právny nástupca Krajského súdu v Prešove v agende

správneho súdnictva; ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-2Sa/14/2022-30 zo dňa 29. novembra
2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo aj „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu žalobcu
zamietol.
37. Správny súd konštatoval, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správne orgány na základe
výsledkov vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že spáchanie skutkov vymedzených vo výroku

prvostupňového rozhodnutia boli preukázané a že ide o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Skutky boli preukázané v podstatných okolnostiach
zhodnými a neodporujúcimi si výpoveďami svedkov V. X., R. W., V.. R. O., W.. W. N. a B. J.. Preto sa
správny súd nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že by závery prvostupňového rozhodnutia nemali
svoj základ vo vykonaných dôkazoch. Dôkazy spochybňujúce výpovede týchto svedkov predložené

neboli.
38. Pokiaľ žalobca namietal prítomnosť všetkých svedkov pri ústnom pojednávaní od začiatku až do
konca, správny súd dal do pozornosti, že ústne pojednávanie, ktoré sa konalo v inej priestupkovej veci
žalobcudňa4.decembra2019o13:30hod.nemávecnýsúvisstoutovecouanespochybňujezákonnosť
dôkazov vykonaných v tomto konaní. Pokiaľ žalobca namietal, že V.. R. O. zároveň viedla konanie a v tej

istej veci bola svedkom, správny súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožnil. Poukázal na zápisnice v
administratívnom spise, podľa ktorých priestupkové konanie (pred aj po zlúčení do spoločného konania)
viedli W.. W. B. a R.. W. N.. Z obsahu administratívneho spisu tak nevyplýva, že by V.. R. O. viedla jedno
z neskôr zlúčených konaní a vystupovala v ňom následne ako svedok. Podľa názoru správneho súdu
navyšesamotnáskutočnosť,žesvedokjezamestnancomsprávnehoorgánu,samaosebenemôževiesť

k záveru, že jeho výpoveď nie je pravdivá či hodnoverná. V predmetnej veci je podstatné, že výpoveď
V.. O. nebola jediným a tzv. nezvratným dôkazom, ale priestupok bol žalobcovi preukázaný viacerými
zhodnými svedeckými výpoveďami.
39. Pokiaľ žalobca namietal vady spoločného konania v tom, že prvostupňový orgán po zrušení jeho
predchádzajúcich rozhodnutí nevykonal ďalšie dokazovanie, správny súd poukázal na skutočnosť, že

zrušujúce rozhodnutia žalovaného neboli založené na výhradách k vykonanému dokazovaniu a ani
nebolo prvostupňovému orgánu uložené doplniť dokazovanie. Dôvod zrušenia bol v tom, že skutky
žalobcumalibyťprejednanévspoločnomkonanípodľa§57ods.1zákonaopriestupkoch.Totovďalšom
konaní prvostupňový orgán odstránil. Pokiaľ žalobca namietal nevysporiadanie sa s jeho námietkamiv rozhodnutí, tak podľa správneho súdu nekonkretizoval, ktoré relevantné námietky správne orgány
opomenuli. Žalovaný a prvostupňový orgán sa vysporiadali s tým, že výpovede svedkov nepovažovali za
nepravdivé, účelové či zaujaté a aj s tým, že obvinenia nie sú pravdivé. Ani v jednom zo svojich podaní a

odvolaní pritom žalobca nenavrhol žiadne konkrétne relevantné dôkazy, ktoré by prvostupňový správny
orgán mal alebo mohol vykonať a ktoré nevykonal.
40. Správny súd konštatoval, že boli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupkov,
z ktorých bol žalobca uznaný za vinného. Dal pritom do pozornosti, že čo sa týka zavinenia, vyžaduje
sa úmyselné zavinenie v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pričom pri preukazovaní

úmyslu možno využiť jeden aj viacero dôkazov, a to či už vo forme výpovede svedka, obvineného
a pod. V predmetnej veci bolo zavinenie žalobcu preukázané svedeckými výpoveďami ako aj jeho
čiastočným priznaním. Z rozhodnutia žalovaného ako aj z prvostupňového rozhodnutia podľa správneho
súdu jednoznačne vyplýva, že boli naplnené aj ďalšie znaky skutkovej podstaty priestupkov, z ktorých
spáchania bol žalobca uznaný vinným.
41. Pokiaľ mal žalobca výhrady k nezameniteľnosti skutkov tým, že dva z nich sa mali udiať voči

rozdielnym osobám, na rovnakom mieste a v rovnakom čase, správny súd uviedol, že priestupky
spočívajúce v tom, že žalobca bezdôvodne v rozsahu niekoľkých slov vynadal viacerým osobám
nevylučujú to, aby sa mohli udiať v približne rovnakom čase.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
42. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa §

440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie,
alternatívne ho zmeniť tak, že bude zrušené napadnuté rozhodnutie.
43. Podľa názoru sťažovateľa nemožno vychádzať z vykonaných svedeckých výpovedí, keďže sa
svedkovia proti nemu spolčili. Nezákonným postupom prvostupňového orgánu, ktorého rozhodnutie

potvrdil žalovaný v inej veci (bez špecifikácie sťažovateľom, pozn. kasačného súdu), sa svedkovia
dozvedeli o vzájomných súvislostiach jednotlivých prípadov a vedeli svoje výpovede prispôsobovať.
44. Sťažovateľ tiež namieta, že správny súd mal preveriť, či aj v tomto konaní nedošlo k nezákonnej praxi
prvostupňového orgánu, keď svedkovia, ktorí sú vypočúvaní, sú počas výsluchu všetci od začiatku do
konca v pojednávacej miestnosti. Podľa názoru sťažovateľa k tomu došlo aj pri výpovediach (dopočutí)

V.. M. a W.. N.. Predmetné svedkyne okrem toho zmenili svoju výpoveď, keď počas objasňovania
priestupku tvrdili, že si konkrétne slová a vyjadrenia sťažovateľa, resp. situáciu nepamätajú, avšak v
priestupkovom konaní, dokonca s odstupom času, si ju podrobne pamätali. Namieta tiež, že výpovede
svedkov sa podľa jeho názoru nezhodujú, keďže žiadny zo svedkov nepotvrdil, komu presne mal
sťažovateľ dňa 4. decembra 2018 adresovať vulgárne vyjadrenia.

45. Sťažovateľ je presvedčený, že skutky neboli v predmetnej veci vymedzené nezameniteľne. Totiž
sťažovateľ sa nemohol dopustiť verbálneho priestupku voči trom osobám v ten istý čas, ako argumentuje
správny súd. Správny súd sa nevysporiadal podľa názoru sťažovateľa s jeho tvrdením, že prvostupňový
orgán bral do úvahy pri rozhodovaní skutočnosti, ku ktorým došlo až po tvrdenom spáchaní skutkov -
správanie sťažovateľa počas prejednávania priestupkov. Takýto postup prvostupňového orgánu je podľa

názoru sťažovateľa neprípustný.
46. Podľa názoru sťažovateľa nie je správny ani názor správneho súdu, že prvostupňový orgán, po
predchádzajúcom zrušení jeho prvotných rozhodnutí, nebol povinný vykonávať ďalšie dokazovanie. Zo
spojenia vecí do spoločného konania totiž mohli vyplynúť ďalšie súvislosti, prepojenia a skutočnosti,
ktoré bolo potrebné doplniť a preveriť, čo sa však neuskutočnilo.

47. Správny súd sa tiež podľa argumentácie sťažovateľa nedostatočne vysporiadal s
nepreskúmateľnosťou a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia žalovaného. Žalovaný najmä vôbec
nereagoval na argumentáciu sťažovateľa. Nedostatočne a chaoticky sa vysporiadal správny súd aj
s tvrdením sťažovateľa, že správne orgány mu nepreukázali úmyselné zavinenie, rovnako sa ani
nevysporiadal s tým, či by skutky sťažovateľa, ak boli preukázané, neboli pravdivé. Pravdivé výroky

potom podľa sťažovateľa nemôžu byť priestupkom.
48. Sťažovateľ namieta, že mu neboli riadne preukázané všetky znaky skutkovej podstaty priestupku.
Poukazujenasvojunámietku,žeslovnéspojenienedôveryhodnýsvedoknemôžebyťpriestupkompodľa
§ 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, čo uznal aj žalovaný vo svojom vyjadrení.
49. Ostatne sťažovateľ vyčíta napadnutému rozsudku, že správny súd sa nevysporiadal s jeho

námietkami k výške uloženej pokuty, či môže správny orgán prihliadať aj na predchádzajúce uložené
sankcie (priestupkovú recidívu), na základe akých úvah stanovili pokutu v maximálnej výške. Sťažovateľ
zastáva názor, že pri viacerých skutkoch sa pokuta nemôže spočítavať, ale vyššia kompenzuje nižšie.50. V kasačnej sťažnosti tiež sťažovateľ obšírne popísal svoje vzájomné vzťahy so susedmi a vzájomné
konflikty, ktoré mali vyvrcholiť až do jeho fyzického napadnutia dňa 30. júna 2023.
51. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa nevyjadril.

IV. Posúdenie kasačného súdu
52. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

53. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či prvostupňový orgán, žalovaný a správny súd náležite
posúdilisplnenievšetkýchznakovpriestupkupodľa§49ods.1písm.d)zákonaopriestupkochvovzťahu
ku všetkým skutkom, za ktoré bol sťažovateľ uznaný za vinného, osobitne za výrok, ktorý adresoval na
pojednávaní dňa 4. decembra 2018 pánovi X., že „je nedôveryhodným svedkom, nakoľko je zlodej so
svojou ženou, lebo mal pokradnúť nejaké radiátory“.
IV.1. K naplneniu znakov skutkovej podstaty priestupku v prípade jednotlivých skutkov

54. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a d) zákona o priestupkoch v znení účinnom do 30. novembra 2019
priestupku sa dopustí ten, kto
a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech...,
d) úmyselne naručí občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním...

55. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 30. novembra 2019 za priestupok
podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d)
a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok
podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur.
56. V nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch kasačný súd konštatuje, že predmetné

ustanovenie chráni hodnotu občianskeho spolunažívania vo vnímaní ochrany pokojného spolužitia
obyvateľov Slovenskej republiky. Toto pokojné spolunažívanie chráni pred úmyselnými a cielenými
zásahmi - pred vyvolávaním strachu o zdravie (vyhrážanie sa ujmou na zdraví), pred zásahmi do zdravia
(drobným ublížením na zdraví) či pred niektorými druhmi šikany (nepravdivé obvinenia z priestupku/
schválnosti). Týmto spôsobom zákon o priestupkoch nastavuje hranice toho, čo vo vzájomných

vzťahoch medzi obyvateľmi nie je len nevhodné, nesprávne, neslušné či nemorálne, ale čo je aj z
celospoločenského hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, teda odôvodňujúce zásah verejnej moci
do slobody jednotlivcov.
57. Výpočet druhov správania, ktoré neprípustným spôsobom zasahujú do pokojného spolužitia je
otvorený/demonštratívny, čo sa prejavuje v tom, že sankcionovateľné je aj „iné hrubé správanie.“

Iné hrubé správanie je pritom pojmom neurčitým. Pri jeho výklade, a to aj s ohľadom na možné
následky v podobe deliktuálnej zodpovednosti, je však potrebné postupovať reštriktívne a brať do úvahy
demokratickú povahu Slovenskej republiky (čl. 1 ods. 1 Ústavy), rešpektujúcej individuálnu slobodu
jednotlivca (čl. 2 ods. 3 a čl. 12 ods. 1 Ústavy) a základné práva a slobody jej obyvateľov, vrátane slobody
prejavu (čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy), slobody vierovyznania a slobody myslenia (čl. 24 ods. 1 Ústavy) ako aj

požiadavku na nevyhnutnosť a primeranosť zásahov verejnej moci do autonómnej sféry jednotlivca (čl.
13 ods. 4 Ústavy). Rovnako je potrebné vnímať všeobecne spoločensky akceptovateľné (tolerovateľné)
pravidlá vzájomného správania sa a ich spoločenský vývoj v čase.
58. Vyššie uvedené požiadavky na spoločenskú nebezpečnosť pretavil zákonodarca do slova „hrubosť“,
ktoré je spoločným znakom všetkých konaní uvedených v skutkovej podstate podľa § 49 ods. 1 písm.

d) zákona o priestupkoch. Práve hrubosť správania, resp. zásahu do pokojného spolunažívania je
legitimizujúcim faktorom pre zásah verejnej moci v podobe sankcionovania správania za priestupok
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.
59. K vnímaniu a dokazovaniu zákonnej podmienky hrubosti sa vyjadril kasačný súd už v kontexte
výkladu schválnosti podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, keď uviedol (rozhodnutie

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 12/2019 zo dňa 30. septembra 2021,
bod 37, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
ako ZNSS 12/2022):
„Je nepochybné, že pojem schválnosť je neurčitý právny pojem, ktorý práve z dôvodu možných
následkov v podobe deliktuálnej zodpovednosti konkrétnej osoby treba vykladať vždy reštriktívne.

Schválnosťou treba rozumieť konanie narušujúce hrubým spôsobom pokojné a riadne spolunažívanie,
pričom hrubosť takéhoto konania môže spočívať napríklad vo verbálnej agresii, fyzickej agresii
nedosahujúcej intenzitu ani drobného ublíženia na zdraví či v spôsobení iného dostatočne závažného
následku. Hrubým správaním a teda aj schválnosťou sa rovnako rozumie také správanie, ktoréprekračuje rámec iným spôsobom nevhodného správania. V čom je konkrétne správanie, správaním
hrubým a teda schválnosťou, musí konajúci orgán verejnej správy vyhodnotiť a následne zdôvodniť a
to pokiaľ ide o povahu, intenzitu a následok takéhoto správania. Podľa názoru kasačného súdu, presne

uvedené mal na mysli správny súd, keď uzavrel, že priestupkom je iba schválnosť, ktorá súčasne napĺňa
znaky hrubého správania.“
60. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti tiež uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Stk 3/2021 zo dňa 12. júla 2023, bod 44), že „deliktuálnym správaním
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch teda nie je akékoľvek nevhodné, neslušné či

nemorálne správanie, ale také správanie, ktoré okrem toho, že prekračuje rámec spoločenskej morálky,
sa deje s ohľadom na všetky okolnosti hrubým, a teda neakceptovateľným spôsobom. Vulgarizmus sa
spravidlastávahrubýmsprávaním,keďknemupristupujúďalšieokolnosti-opakovanosť,zastrašovanie,
fyzické útoky a pod. (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/119/2009 zo dňa 18. februára 2010).“
61. Vyššie uvedené skutočnosti sú relevantné najmä z hľadiska posudzovania objektu a objektívnej

stránky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.
62. V tu posudzovanej veci sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom správneho súdu,
žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v tom, že skutky sťažovateľa vymedzené vo výrokoch II. a
III. prvostupňového rozhodnutia (bod 20 tohto rozsudku), predstavujú iné hrubé správanie, významne
narušujú pokojné občianske spolunažívanie a predstavujú priestupky podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona

o priestupkoch.
63. V prípade skutku vymedzenom v II. výroku prvostupňového rozhodnutia (bod 20 tohto rozsudku)
ide o vulgárne označenie L.. R. W. (slovné spojenie „komunistická kurva“), ktoré bolo nasledované
ďalšími nevhodnými označeniami („slizký had“), ktoré majú povahu verbálnej agresie, pričom škodlivosť
a spoločenská neakceptovateľnosť takýchto vyjadrení bola znásobená tým, že k výroku došlo verejne (v

prítomnosti viac ako 2 osôb), na ústnom pojednávaní, pred orgánom verejnej moci, pričom z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by takéto vyjadrenie malo akýkoľvek (procesne alebo hmotnoprávne)
funkčný význam v predmetnom správnom konaní. Správanie, resp. vyjadrenie sťažovateľa je preto
nielen spoločensky nevhodné, ale neakceptovateľné v miere, ktorá dosahuje hrubosť vyžadovanú v
ustanovení § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.

64. Rovnako tiež v prípade skutku vymedzenom v III. výroku prvostupňového rozhodnutia (bod 20
tohto rozsudku) ide o prejavy verbálnej agresie, (i) vulgárne označenie L.. R. W. („kurva komunistická“),
pričom bola preukázaná aj opakovanosť vulgárneho označovania pána W. zo strany sťažovateľa v
bytovom dome ako aj verejnosť spáchania skutku (verejné priestranstvo a v prítomnosti suseda); (ii)
vulgárne označenie pána J. (označenie „policajná kurva“), ktoré bolo spojené s ďalším hrubým (a

zo strany sťažovateľa nesporným) útokom sťažovateľa - opľutím pána J.. Navyše sám sťažovateľ v
priestupkovom konaní uviedol, že opľutie pána J. malo osobitný motív (z dôvodu pomsty), cielene bolo
vykonané verejne (v snahe ho verejne ponížiť pred susedmi) a bolo plánované. Tieto, vyššie uvedené
a preukázané okolnosti, nepochybne zdôrazňujú intenzitu nevhodného správania sťažovateľa v miere,
ktorá nadobúda intenzitu hrubosti a spoločenskej neakceptovateľnosti vyžadovanú § 49 ods. 1 písm.

d) zákona o priestupkoch.
65.Kasačnýsúdpreúplnosť,sohľadomnaargumentáciusťažovateľa,konštatuje,žepritýchtovýrokoch
a správaní sťažovateľa nemá pochybnosť ani o naplnení subjektívnej stránky priestupku. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že sťažovateľ vyššie uvedeným osobám vulgárne nadával, jedného z nich opľul
a robil to verejnej a opakovane. V prípade opľutia sťažovateľ sám uviedol, že išlo o vopred premyslený

postup s cieľom ponížiť pána J. pred susedmi. Takéto správanie nepochybne predstavuje úmyselné
zavinenie vyžadované § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, nemožno ho v žiadnom prípade
posúdiť ako nedbanlivosť, pričom ani sám sťažovateľ neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by o
nedbanlivosti v tomto prípade umožňovali uvažovať.
66. Inak tomu však je v prípade skutku vymedzeného v I. výroku prvostupňového rozhodnutia (bod

20 tohto rozsudku). Podľa tohto skutku mal sťažovateľ dňa 4. decembra 2018 v čase o 13.30 hod. v
pojednávacej miestnosti prvostupňového orgánu bezdôvodne vulgárne vynadať pánovi X. tým, že je
„nedôveryhodným svedkom, nakoľko je zlodej so svojou ženou, lebo mal pokradnúť nejaké radiátory.“
67. Kasačný súd nespochybňuje, že predmetný výrok je expresívnejší a bez ďalšieho ani neschvaľuje (v
morálnom slova zmysle) výrazové prostriedky zvolené sťažovateľom na označenie pána X.. Na druhej

strane však musí konštatovať, že vyjadrenie sťažovateľa tak, ako bolo vymedzené v skutkovej vete, bez
ďalšiehonemožnopovažovaťzanadávkučivulgarizmus.Zpredmetnéhovýrokujezrejmé,žesťažovateľ
označil pána X. za nedôveryhodného svedka v priestupkovom konaní, pričom jeho nedôveryhodnosť
vyvodzuje z udalosti súvisiacej s výmenou radiátorov v bytovom dome, kde všetci zainteresovaní bývajú.Označenie zlodej, použité sťažovateľom, sa tak v kontexte celého výroku kasačnému súdu nejaví
ako snaha sťažovateľa o vynadanie pánovi X., ako nesprávne uzavrel prvostupňový orgán, žalovaný
a správny súd, ale ako hodnotiaci úsudok (akokoľvek možno mať pochybnosti o jeho pravdivosti či

primeranosti) sťažovateľa o správaní pána X., ktoré môže mať vplyv na posúdenie vierohodnosti jeho
výpovede. Ide teda o výrok, ktorý bol síce uskutočnený na ústnom pojednávaní, ale má procesný
význam (otázka dôveryhodnosti svedka), nedosahuje intenzitu vyslovenej vulgárnosti, pričom nebola
preukázaná pohnútka sťažovateľa pána X. týmto vyjadrením ponížiť.
68. Kasačný súd tak síce na jednej strane nespochybňuje to, že vymedzené vyjadrenie sťažovateľa

mohlo byť pánom X. vnímané ako zasahujúce do jeho cti, avšak z predmetnej skutkovej vety a ani
z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť žiadne také ďalšie skutočnosti či okolnosti, ktoré by k
nevhodným vyjadreniam sťažovateľa pristúpili a robili tieto výroky aj osobitne hrubé a bez ďalšieho
neakceptovateľné.
69. Je pritom potrebné zdôrazniť, že v prvostupňovom rozhodnutí, v rozhodnutí žalovaného a ani v
napádanom rozsudku sa žiaden z týchto orgánov nevysporiadal so skutkom obsiahnutým vo výroku I.

prvostupňovéhorozhodnutia(bod20tohtorozsudku)ztohopohľadu,činaozajnapĺňaskutkovúpodstatu
priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Osobitne s tým, že v čom tento výrok
napĺňa intenzitu a literu „iného hrubého správania.“
70. Žalovaný až vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že intenzitu priestupku tento výrok sťažovateľa
nadobúda ako celok v kontexte toho, že bol pánovi X. adresovaný verejne pred správnym orgánom.

Odhliadnuc od toho, že takéto dovysvetlenie rozhodnutia, ktoré nie je obsiahnuté v jeho odôvodnení,
nie je procesne prípustné, ani po vecnej stránke neobstojí. Kasačný súd môže len zopakovať, že
otázka dôveryhodnosti svedka je relevantnou procesnou otázkou v správnom konaní, pričom námietka
nedôveryhodnosti musí byť aj primerane vysvetlená, aby sa s ňou príslušný orgán mohol vysporiadať.
Miesto, na ktorom sťažovateľ sporný výrok uskutočnil (ústne pojednávanie v budove prvostupňového

orgánu) tak bolo zvolené správne a súvisí s povahou predmetného procesného úkonu. V tomto smere
je potrebné odlíšiť výrok vymedzený v skutkovej vete výroky I. prvostupňového rozhodnutia (bod 20
tohto rozsudku) od výroku vymedzeného v skutkovej vete výroku II. prvostupňového rozhodnutia (bod
20 tohto rozsudku).
71. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že toto jeho rozhodnutie neznamená, že sťažovateľov výrok

vymedzený v skutkovej vete výroku I. prvostupňového rozhodnutia (bod 20 tohto rozsudku) je pravdivý či
hodnoverný hodnotiaci úsudok. Keďže však predmetný výrok celkom zjavne nedosahuje intenzitu iného
hrubého správania podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch (porovnateľnú s vyhrážaním, ujmou
na zdraví či drobným ublížením na zdraví), tak otázku prípadnej rušivosti sťažovateľovho prednesu na
ústnompojednávaníbolomožné riešiťprípadnýmiprocesnýmiinštitútmizákonaopriestupkochaotázku

primeranosti hodnotiaceho úsudku sťažovateľa a jeho dopadov na osobu pána X. možno riešiť napr.
v intenciách priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch alebo žalobou na ochranu
osobnosti podľa § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“).
IV.2. K ďalším námietkam sťažovateľa

72. Čo sa týka ďalších námietok sťažovateľa, tieto považoval kasačný súd za nedôvodné. Kasačný
súd, v zhode so správnym súdom, žalovaným ako aj prvostupňovým orgánom považuje skutkový
stav v predmetnej veci za riadne zistený a náležite preukázaný. Skutky vymedzené vo výroku I. a II.
prvostupňového rozhodnutia (bod 20 tohto rozsudku) boli riadne preukázané zhodnými výpoveďami
pána X., W., V.. O. a W.. W. N.. Tak ako kasačný súd už uviedol genézu svedeckých výpovedí je z

nich zrejmé, že počas výsluchov v predmetnej veci nedošlo k prítomnosti viacerých svedkov naraz pri
výsluchu v pojednávacej miestnosti ako tvrdí sťažovateľ. Tento záver vyplýva jednak z rôznych dátumov
jednotlivýchvýsluchov,časovýchtermínovvýsluchovakoajztoho,ževypočúvanísvedkovianiesúspolu
podpísaníakoprítomnéosobynajednotlivýchzápisniciach(body1až19tohtorozsudku).Jepravdou,že
na pojednávaní dňa 13. februára 2019 bol pán X. najskôr vypočutý ako svedok, pričom ďalších výsluchov

svedkov sa tiež zúčastnil. Zúčastnil sa ich však v postavení obvineného v inej priestupkovej veci, na
účely ktorej boli predmetné výsluchy tiež vykonávané (body 10 až 13 tohto rozsudku). Táto skutočnosť
na druhej strane nemohla ovplyvniť hodnovernosť jeho svedeckej výpovede (bol vypočutý ako prvý) a
ani svedeckej výpovede ďalších svedkov, keďže títo neboli prítomní pri výpovedi pána X. (body 10 až
13 tohto rozsudku).

73. V predmetnej veci tiež nedošlo k tomu, že by V.. O. rozhodovala v mene správneho orgánu vo veci
skutku, v ktorom vystupovala ako svedkyňa. Kasačný súd sa zhoduje so správnym súdom v tom, že
samotná skutočnosť, že V.. O. je zamestnankyňa prvostupňového orgánu a v jeho mene vystupovala
v inom konaní, kde bol účastníkom aj sťažovateľ, z nej nerobí nedôveryhodnú svedkyňu vo vzťahuk udalostiam, ktoré sa na inom pojednávaní mali udiať. Čo sa týka zapisovateľky, W.. N., táto síce
vystupovala ako zapisovateľka vo veci č. OU-BJ-OVVS-2019/000694 (body 1 až 5 tohto rozsudku),
avšak po zlúčení vecí na spoločné konanie už v predmetnej spoločnej veci W.. N. nevystupovala ako

zapisovateľka, ale len ako svedkyňa. Navyše vec č. OU-BJ-OVVS-2019/000694 sa pôvodne týkala
len skutku vymedzeného vo výroku III. prvostupňového rozhodnutia (bod 20 tohto rozsudku), ktorý
nesúvisí (neudial sa v rovnakom čase, v rovnakom mieste a ani nie je priamo prepojený) so skutkami
vymedzenýmivovýrokuI.aII.prvostupňovéhorozhodnutia(bod20tohtorozsudku),vovzťahukuktorým
vystupovala W.. N. ako svedkyňa.

74. Kasačný súd neopomína, že V.. O. a W.. N. pôvodne (pri objasňovaní priestupku) vypovedali, že
si v podstatnom incidenty vymedzené vo výrokoch I. a II. prvostupňového rozhodnutia (bod 20 tohto
rozsudku) nepamätajú, pričom počas výsluchov v priestupkovom konaní si už na podrobnosti spomenuli.
Táto skutočnosť však bez ďalšieho neznamená, že ich výpovede sú nehodnoverné, osobitne vtedy,
ak doplňujú a v podstatnom sa zhodujú s výpoveďami ďalších dvoch svedkov pána X. a pána W..
Hodnovernosť predmetných výpovedí doplňuje aj to, že nie sú výlučne v neprospech sťažovateľa, keďže

svedkyne popisujú aj výroky pána X. voči sťažovateľovi. Sťažovateľ mal okrem toho možnosť počas
výsluchu klásť svedkom otázky, mohol teda svedkyne V.. O. a W.. N. konfrontovať so zmenou vo
výpovediach, pričom túto možnosť nevyužil.
75. Rovnako kasačný súd považuje za preukázaný aj skutok vymedzený vo výroku III. prvostupňového
rozhodnutia (bod 20 tohto rozsudku), pričom tento bol preukázaný zhodnými výpoveďami svedkov

pána W. a pána J.. Navyše je potrebné zobrať do úvahy tiež skutočnosť, že pri svojich vyjadreniach a
výsluchoch ani samotný sťažovateľ nepopieral (naopak potvrdil) tú časť skutku, ktorá popisuje, ako opľul
pána J.. Sťažovateľ teda v celom konaní vo svojej podstate popieral len použitie vulgarizmov.
76. Kasačný súd v zhode so správnym súdom tiež konštatuje, že tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého
sa všetci svedkovia v predmetnej veci mali spolčiť a vypovedať proti nemu, nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní a sťažovateľ nepredložil žiadne relevantné dôkazy k tomuto tvrdeniu.
77. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správne orgány nevykonali ním navrhované dôkazy, kasačný súd
môže len zopakovať to, čo už uviedol správny súd, a síce, že sťažovateľ žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania v administratívnom konaní nevzniesol. Nenavrhol ani žiadne dôkazy, ktoré by mali byť
vykonané v priestupkovom konaní po jeho spojení (v dôsledku zrušujúcich rozhodnutí žalovaného).

Kasačný súd dodáva, že ani podľa jeho názoru na základe vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna
potreba (či už pred alebo po zlúčení vecí na spoločné konanie) vykonať ďalšie dokazovanie. Potreba
vykonania ďalšieho, iného dokazovania či ďalších návrhov na vykonanie dokazovania nevyplýva ani zo
zrušujúcich rozhodnutí žalovaného č. OU-PO-OOP1-2019/014198/DIM zo dňa 15. apríla 2019 a č. OU-
PO-OOP1-2019/017274/DIM zo dňa 17. apríla 2019, keďže dôvod zrušenia bol čisto procesný (potreba

vedenia spoločného konania).
78. Irelevantná je aj námietka sťažovateľa, v zmysle ktorej v konaní nebolo preukázané, že výroky
smerovali ku konkrétnym osobám, keďže vo výrokoch (ako ich mal uviesť podľa príslušných orgánov)
mal používať slovo „ty“. Zo všetkých vykonaných svedeckých výpovedí je podľa názoru kasačného súdu
zrejmé, ktorej osobe a ktorý výrok sťažovateľ adresoval.

79.Aninámietkasťažovateľa,žeskutkyvymedzenévovýrokochI.aII.prvostupňovéhorozhodnutia(bod
20 tohto rozsudku) nie sú nezameniteľne vymedzené, keďže sa podľa rozhodnutí príslušných orgánov
mali odohrať v jeden čas - 13.30 hod., nie je dôvodná. Kasačný súd sa zhoduje so správnym súdom,
že krátke výroky sťažovateľa vymedzené v skutkoch I. a II. prvostupňového rozhodnutia (bod 20 tohto
rozsudku), ktoré mal adresovať dvom osobám v jednej pojednávacej miestnosti, sa nevylučujú s tým,

aby ich vykonal v jednom čase (hodine a minúte), avšak v priebehu niekoľkých sekúnd. Identifikácia
skutkov pritom nie je založená len na časovom aspekte, ale aj miestom spáchania skutku, dátumom
spáchania skutku, osobou, voči ktorej bol skutok spáchaný a rôznou povahou výrokov.
80. Na záver dáva kasačný súd sťažovateľovi do pozornosti, osobitne s dôrazom na ním rozsiahlo
popísané susedské vzťahy v rámci bytového domu, že mu neupiera právo na osobný náhľad na tieto

vzťahy, ich hodnotenie a hodnotenie príčin ich vzniku. Je však dôležité zdôrazniť, že ani prípadné zlé
susedské vzťahy sťažovateľa nezbavujú toho, aby svoje problémy riešil kultivovaným spôsobom, bez
zbytočných, príkrych a vulgárnych vyjadrení či prejavov. V opačnom prípade sa totiž sám vystavuje riziku
sankčného (priestupkového) stíhania.
V. Záver

81. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu názoru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti posúdenia naplnenia znakov
skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch vo vzťahu k skutku
vymedzenému vo výroku I. prvostupňového rozhodnutia (bod 20 tohto rozsudku; § 440 ods. 1 písm. g/SSP). Rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného a
prvostupňové rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol,
kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zmenil

napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie
a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
82. V ďalšom konaní prvostupňový orgán a žalovaný opätovne posúdia predmetný prípad, pričom pri
posudzovaní skutku vymedzeného vo výroku I. prvostupňového rozhodnutia (bod 20 tohto rozsudku)
zohľadnia závery kasačného súdu uvedené vyššie (body 56 - 71 tohto rozsudku, resp. časť IV.1. tohto

rozsudku). Svoje rozhodnutia z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch (s dôrazom na objekt a objektívnu stránku) náležite odôvodnia.
Pri prípadnom ukladaní sankcie v ďalšom konaní zároveň príslušné orgány komplexne zhodnotia
osobu sťažovateľa - a to aj s ohľadom na jeho vek, výšku starobného dôchodku a rodinnú situáciu, v
tomto smere zistené skutočnosti skonfrontujú s ďalšími okolnosťami zistených skutkov a svoje závery
premietajúce sa do výšky sankcie rovnako riadne odôvodnia.

83. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167
ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov
kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

84. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.