Rozsudok · Konkurz · Judgement

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122211226
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8122211226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: PROGRES-INVEST, s.r.o., Tkáčska 2, 080 01
Prešov, IČO: 36 507 938, zastúpený: JUDr. Jozef Jaroščák, advokát, so sídlom Radničné námestie 33,
085 01 Bardejov, IČO: 35 370 556, proti žalovanému v 1. rade: JUDr. Gábor Száraz, Garbiarska 20, 064
01 Stará Ľubovňa, správca konkurznej podstaty úpadcu: HOTEL POPRAD, s.r.o. v konkurze, so sídlom
Kišovce 410, 059 12 Hôrka IČO: 36 489 565 a žalovanému v 2. rade: A. A. B., nar.: XX.XX.XXXX, C.
D. XXXXX, XXX XX C. D. E., zastúpený: JUDr. Gabriela Ulbrichtová, advokátka, so sídlom Garbiarska
83/20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 55 116 451, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 5Cbi/197/2022-115 z 27. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 5Cbi/197/2022-115 z
27. septembra 2023 v napadnutom výroku II. a III.

II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom konanie o sumu 2.544,30 eur zastavil
(výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.), a priznal žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky
uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu: HOTEL POPRAD, s.r.o., sídlo: Kišovce 410, 059 12 Hôrka,
IČO: 36 489 565 (ďalej aj „úpadca“), ktoré prebieha na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn.: 2K/17/2022,
a to pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky zo dňa 14.10.2022 v celkovej výške 6.817,90 eur
a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 2K/17/2022, zo dňa 09.09.2022
bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: HOTEL POPRAD, s.r.o., sídlo: Kišovce 410, 059 12 Hôrka,
IČO: 36 489 565 a do funkcie správcu bol ustanovený: JUDr. Stanislav Oravec, so sídlom kancelárie:
Hlavná 19, 080 01 Prešov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku OV č. 178/2022 zo dňa
16.09.2022 pod značkou K053838.
Žalobca, ktorý je veriteľom úpadcu, si prostredníctvom svojho právneho zástupcu si u správcu
konkurznej podstaty (ďalej aj „SKP“) uplatnil prihláškou pohľadávku p. č. 1 zo dňa 14.10.2022 ako

zabezpečenú pohľadávku v celkovej výške 6.817,90 eur.
Dňa 01.12.2022 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené oznámenie o popretí pohľadávky
žalovaným v 1. rade (SKP) zo dňa 30.11.2022 a dňa 02.12.2022 bolo právnemu zástupcovi žalobcu
doručené oznámenie o popretí pohľadávky žalovaným v 2. rade (veriteľom), s tým, že žalovaní v 1.a 2. rade popreli v celom rozsahu prihlásenú pohľadávku žalobcu, čo do právneho dôvodu, výšky a
zabezpečenia zabezpečovacím právom.
Listom zo dňa 12.08.2022 si žalobca uplatnil k hnuteľným veciam patriacim úpadcovi (nájomcovi)

zádržné právo v zmysle ust. § 151s Občianskeho zákonníka. Samostatným listom zo dňa 30.09.2022 v
zmysle nájomnej zmluvy jednostranne vypovedal nájomnú zmluvu, ktorý list bol adresovaný správcovi
úpadcu ako nájomcovi. Žalobca (veriteľ/prenajímateľ) samostatným listom zo dňa 30.09.2022 oznámil
úpadcovi (nájomcovi), že si jednostranným právnym úkonom započítal svoje pohľadávky voči úpadcovi
(nájomcovi) zo zloženej kaucie na nájom, ktorú kauciu zložil úpadca (nájomca), ktorý list bol adresovaný

správcovi úpadcu. V jednostrannom zápočte zo dňa 30.09.2022 veriteľ oznámil s prehľadným
vyčíslením, že aké pohľadávky si jednostranné započítava voči úpadcovi (nájomcovi) zo zloženej kaucie
na nájom.
Prihláškou pohľadávky zo dňa 14.10.2022 si žalobca u správcu prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi
(nájomcovi) z titulu nezaplateného nájmu.
V prihláške pohľadávky veriteľa zo dňa 14.10.2022 v kolónke právny dôvod je uvedené, že: „veriteľ

ako prenajímateľ uzatvoril dňa 01.10.2019 s úpadcom zmluvu o nájme nebytových priestorov č. PP 77,
predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov v stavbe s. č. XXX, orientačné č.: 17, k.ú.: F., ulica:
Partizánka - Mesto Poprad. Veriteľ vystavil úpadcovi faktúru č. 22108 zo dňa 01.08.2022 a č. 22121
zo dňa 01.09.2022 a to za nájom nebytových priestorov na základe nájomnej zmluvy č. PP 77 zo dňa
01.10.2019, ktoré faktúry úpadca nezaplatil (vid zoznam vydaných faktúr).“

Dňom 17.09.2022 v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka veriteľ jednostranne započítal voči
dlžníkovi v zmysle ust. VI. bod 6. 2. Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. PP č. 7 zo dňa 01.10.2019
svoje nesplatené pohľadávky voči nájomcovi (úpadcovi) z kaucie nájomcu vo výške 14.400,- eur. Po
jednostrannom zápočte ostala faktúra č. 22108 zo dňa 01.08.2022 (faktúra za nájom za august 2022)
neuhradenávovýške2.964,50eurafaktúrač.22121zodňa01.09.2022(faktúra zanájomzaseptember

2022) nebola vôbec uhradená.
Veriteľ si touto prihláškou uplatňuje nezaplatené splatné nájomne na základe nájomnej zmluvy č. PP
77 zo dňa 18.09.2022.
Žalovaný v 1. rade (SKP) vydal žalobcovi potvrdenie zo dňa 02.11.2022 v ktorom uviedol, že prihlášku
pohľadávky zapísal do zoznamu pohľadávok.

3. Žalobca uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade v podstate tvrdia (pozn. ich argumentácia je obsahovo
rovnaká), že prihláška pohľadávky žalobcu nemá náležitosti v zmysle ust. § 29 ZKR (pozn. chýba
právny dôvod). Toto neobstojí a to preto, že ak by v prihláške pohľadávky veriteľa absentovalo opísanie
právneho dôvodu, t.j. povinná náležitosť prihlášky (§ 29 ods. 1 písm. c) ZKR), tak by správca musel

postupovať postupom podľa § 30 ZKR (t.j. predložiť konkurznému súdu prihlášku na posúdenie, že či
sa bude na túto prihlášku prihliadať), čo sa však v predmetnej veci nestalo, t.j. SKP považoval prihlášku
veriteľa za úplnú.
Tvrdil, že žalovaný v 1. rade (SKP) preukázateľne disponoval Oznámením o jednostrannom zápočte zo
dňa30.09.2022,čojevpodstatenevyvrátiteľnáskutočnosťapretotátoargumentácia neobstojí,nakoľko

je arbitrárna. Žalobcovi nie je zrejme ako môžu žalovaní v 1. a 2. rade v popretí pohľadávky tvrdiť, že
nevedia zistiť právny dôvod vzniku a výšku prihlásenej pohľadávky, keď z oznámenia o jednostrannom
zápočte zo dňa 30.09.2022 (t.j. ešte pred podaním prihlášky pohľadávky - 14.10.2022) mali jednak
preukázané a prehľadne rozpočítané, že aké pohľadávky a v akej výške si žalobca jednostranne
započítal voči úpadcovi a súčasne mal SKP uvedené a rozpočítané, že aká je výška nesplatenej

pohľadávky žalobcu po jednostrannom zápočte, t.j. akú pohľadávku a v akej výške si žalobca uplatnil
prihláškou u správcu.
Žalobca uviedol, že má za to, že ak SKP (žalovaný v 1. rade) považoval prihlášku pohľadávky za neúplnú
v zmysle ust. § 29 ZKR, tak mal túto prihlášku pohľadávky predložiť konkurznému súdu na preskúmanie
postupom podľa § 30 ods. 1 ZKR a nie tieto skutočnosti uvádzať v popretí pohľadávky v zmysle ust. §

32 ZKR. Je zaužívanou a akceptovanou praxou v rámci celej SR, že do konkurznej prihlášky do kolónky
- právny dôvod sa nevpisuje kompletne celý proces vzniku prihlasovanej pohľadávky, ale sa odkazuje
na prílohy, čo má predovšetkým praktický dôvod. Čo sa týka tvrdenia žalovaného v 2. rade, že žalobca si
mal prihlásiť pohľadávky buď v samostatných prihláškach, alebo v súhrnnej prihláške, tak toto tvrdenie
v rámci tohto incidenčného sporu nemá žiadnu relevanciu, keďže túto skutočnosť mal namietať SKP

postupom podľa ust. § 30 ZKR. Taktiež je zaužívanou a akceptovanou praxou v rámci celej SR, že ak
má veriteľ z jedného právneho úkonu, resp. právnej skutočnosti pohľadávku, ktorá sa skladá z viacerých
súm, tak túto „celkovú“ sumu si prihlasuje v 1 (jednej) prihláške (t.j. nie v súhrnnej prihláške). Žalobca si
prihlásil v 1 (jednej) prihláške dlžnú čiastku z právneho úkonu (nájomná zmluva), ktorá suma pozostávaz nezaplateného nájmu za august a september 2022. Takýto postup teda nie je v rozpore s ust. § 29
ods. 2 ZKR o to viac, že v danom prípade ide o zabezpečenú pohľadávku, kedy sa vyslovene vyžaduje
prihlásiť celú zabezpečenú sumu jednou prihláškou.

Listom zo dňa 12.08.2022 žalobca upovedomil úpadcu o uplatnení zádržného práva, ktorý list bol
úpadcovi doručený dňa 15.08.2022. Žalobca už v liste zo dňa 12.08.2022 uviedol, že aké nesplatené
pohľadávky eviduje voči úpadcovi. Predmetný list zo dňa 12.08.2022 bol prílohou prihlášky pohľadávky.
Listom zo dňa 30.09.2022 žalobca SKP úpadcu (žalovanému v 1. rade) oznámil jednostranné
započítanie pohľadávok, ktorý list bol SKP úpadcu doručený dňa 30.09.2022. Prílohou listu zo dňa

30.09.2022 boli Nájomná zmluva č. PP 77, Zmluva o rozpočítaní nákladov č. 1/2019 - SPOLBYT s.r.o.,
Faktúra - 2x a Zoznam vydaný faktúr.
SKP úpadcu v liste zo dňa 30.11.2022 poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu, avšak ešte pred podaním
prihlášky pohľadávky žalobcu vedel aký je právny dôvod vzniku a výška pohľadávky žalobcu voči
úpadcovi a preto absolútne neobstojí tvrdenie SKP úpadcu, že SKP nevedel určiť dôvody a vyčíslenie
výškyprihlásenejpohľadávkyžalobcu,atopreto,žeSKPúpadcudisponovalvšetkýmidôkazmizktorých

vyplýva právny dôvod vzniku a výška pohľadávky žalobcu, pričom podľa názoru žalobcu je to dokonca
vec jednoduchého právneho posúdenia a ešte jednoduchšieho matematického prepočtu.
Úpadca v Zozname záväzkov uviedol ako svojich veriteľov okrem iného, aj: č. 18 - 20 - PROGRES-
INVEST, s.r.o. - pohľadávky spolu: 14.762,73 eur - faktúry za nájom č. 25 - 28 - SPOLBYT s.r.o. -
pohľadávky spolu: 14.462,70 eur - dodávka energií. Je právne a vecne nelogické zo strany SKP, veriteľa

A. B. (žalovaní v 1. a 2. rade) ako aj úpadcu tvrdiť, že sa nedá určiť výška pohľadávky žalobcu, keď z
predložených dôkazov bolo nepochybné, že žalobca a SPOLBYT s.r.o. sú veritelia úpadcu. Nájomca
(úpadca) uhradil v súvislosti s nájomnou zmluvou kauciu vo výške 14.400,- eur (čl. VI. nájomnej zmluvy).
V čl. VI. Bod 6.2. Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. PP č. 7 zo dňa 01.10.2019 je uvedené, že:
„Prenajímateľ má právo započítať svoje splatné pohľadávky voči nájomcovi proti pohľadávke nájomcu

na vrátenie kaucie, aj keď pohľadávka nájomcu na vrátenie kaucie ešte nebude splatná.“
Na základe Zmluvy o rozpočítaní nákladov nehnuteľností č. 1/2019 zo dňa 01.06.2019 dodávateľ
SPOLBYT, s.r.o. Poprad z preplatku veriteľa/odberateľa PROGRES -INVEST, s.r.o. (žalobca) započítal
nedoplatok odberateľa/úpadcu, ktorý nedoplatok ku dňu 17.09.2022 (t.j. k predchádzajúcemu dňu, kedy
nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok HOTEL POPRAD, s.r.o.) predstavoval sumu vo výške

7.544,30 eur.
Na základe Zmluvy o rozpočítaní nákladov nehnuteľností č. 1/2019 zo dňa 01.06.2019 evidoval žalobca
(prenajímateľ) ku dňu 17.09.2022 voči nájomcovi/úpadcovi nezaplatenú peňažnú pohľadávku vo výške
7.544,30 eur z titulu jednostranného zápočtu zo strany poskytovateľa SPOLBYT, s.r.o. Poprad. Na
základe Zmluvy o rozpočítaní nákladov nehnuteľností č. 1/2019 zo dňa 01.06.2019 evidoval žalobca

(prenajímateľ) ku dňu 17.09.2022 voči nájomcovi/úpadcovi nezaplatenú peňažnú pohľadávku vo výške
7.544,30 eur z titulu jednostranné zápočtu zo strany poskytovateľa SPOLBYT, s.r.o. Poprad.
Veriteľ/prenajímateľ (žalobca) vystavil nájomcovi/úpadcovi faktúru č. 22095 zo dňa 01.07.2022 a faktúru
č. 22108 zo dňa 01.08.2022 a to na základe nájomnej zmluvy, ktoré faktúry úpadca zaplatil len čiastočne,
resp. vôbec (viď zoznam vydaných faktúr). Nezaplatené nájomné ku dňu 17.09.2022 predstavuje spolu

sumu vo výške 8.782,40 eur. Nesplatené pohľadávky prenajímateľa/veriteľa (žalobcu) voči nájomcovi/
úpadcovi ku dňu 17.09.2022 predstavovali sumu vo výške 16.326,70 eur.
Žalobca listom zo dňa 30.09.2022 na základe ust. § 580 Občianskeho zákonníka oznámil správcovi
úpadcu, že si dňom 17.09.2022 v zmysle čl. VI. bod 6. 2. nájomnej zmluvy z kaucie nájomcu vo výške
14.400,- eur jednostranne započítal: 1) splatnú pohľadávku vo výške 7.544,30 eur voči nájomcovi/

úpadcovi z titulu Zmluvy o rozpočítaní nákladov nehnuteľností č. 1/2019 zo dňa 01.06.2019, 2) čiastočne
vovýške6.855,70eursplatnúpohľadávkuvovýške8.782,40eurvočinájomcovi/úpadcoviztituluZmluvy
o nájme nebytových priestorov č. PP č. 7 zo dňa 01.10.2019. Prepočet: 7544,30 + 6855,70 = 14.400,-.
Po jednostrannom zápočte došlo k úplnej úhrade nezaplatenej časti faktúry č. 22095 zo dňa 01.07.2022
(t.j. faktúra za nájom za júl 2022) vo výške 3.891,20 eur a k čiastočnej úhrade vo výške 2.964,50

eur nezaplatenej faktúry č. 22108 zo dňa 01.08.2022 vystavenej vo výške 4.891,20 eur (faktúra za
nájom za august 2022), čím ku dňu 17.09.2022 došlo k spotrebovaniu celej kaucie nájomcu/úpadcu
vo výške 14.400,- eur. Prepočet: 3.891,20 + 2.964,50 = 6.855,70, 4.891,20 – 2.964,50 = 1.926,70. Po
jednostrannom zápočte ostala faktúra č. 22108 zo dňa 01.08.2022 (faktúra za nájom za august 2022)
neuhradená vo výške 1.926,70 eur.

Ďalej uviedol, že výpočet a určenie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky žalobcu je veľmi
jednoduchý,keďže pojednostrannomzápočtezodňa30.09.2022ostalažalobcovičiastočnenesplatená
pohľadávka za nájom za august 2022 vo výške 1.926,70 eur a nesplatená pohľadávka za nájom zaseptember 2022 vo výške 4.891,20 eur. Prepočet: 1.926,70 + 4.891,20 = 6.817,90 eur (ktorá suma
zodpovedá prihlásenej pohľadávke).
Keďže SKP úpadcu, veriteľ A. B. (žalovaní v 1. a 2. rade) ako aj samotný úpadca nespochybnili platnosť

Nájomnej zmluvy č. 7/2019 a Zmluvy o rozpočítaní nákladov nehnuteľností č. 1/2019, tak nemá logické
a právne opodstatnenie, aby popreli prihlásenú pohľadávku žalobcu.
Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaní v podstate napádajú (popierajú) formu uplatnenia prihlášky
pohľadávky, t.j. že ide o tzv. nezrozumiteľnú prihlášku pohľadávky, preto namietal, že v takomto prípade
sa postupuje postupom upraveným v ust. § 30 ZKR a nie tak, že sa popiera pohľadávka v zmysle ust. §

32 ZKR a preto v danom prípade ide zo strany žalovaných v 1. a 2. rade o nesprávny zákonný postup.

4. Žalovaný v 1. rade k tvrdeniam žalobcu ohľadom formy podania teda postupu uvedeného v § 30
ZKR uviedol, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla
veriteľovi,t.j.žalobcovipohľadávkaapodľaktoréhosa posudzujeoprávnenosťprihlásenejpohľadávkya
jej vymáhateľnosť. Právny predchodca správcu v písomnom oznámení o popretí pohľadávky správcom

konkurznej podstaty zo dňa 30.11.2022 poukazoval na nedostatočné preukázanie právneho dôvodu, a
to, že z veriteľom uvedených skutočností nie je možné určiť, ako došlo k vzniku uplatnenej pohľadávky
vo výške 6.817,90 eur, keďže veriteľ v uplatnenej prihláške neuviedol a nezdôvodnil výpočet výšky
uplatnenej pohľadávky. Predmetné zdôvodnenie nebolo možné určiť ani z veriteľom predložených
dokumentov. Práve táto skutočnosť potvrdzuje to, že právny predchodca správcu nemohol posúdiť

dôvodnosť ako vymáhateľnosť predmetnej pohľadávky.
Pokiaľ ide o oznámenie o jednostrannom zápočte zo dňa 30.09.2022 uviedol, že bolo správcovi
doručené dňa 30.09.2022, avšak veriteľ pri prihlasovaní si svojej pohľadávky do konkurzného
konania je povinný uviesť všetky skutočností na preukázanie právneho dôvodu svojej pohľadávky a
neobstojí tvrdenie, že danými písomnosťami ako aj dokumentmi správca disponuje. V tejto súvislosti

k jednostrannému započítaniu zároveň uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
30.08.2022, sp. zn. 2K/17/2022, súd začal konkurzné konanie voči úpadcovi. Predmetné uznesenie
bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 172/2022 dňa 07.09.2022 pod podaním „K052104“, a teda
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2022. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 09.09.2022,
sp. zn. 2K/17/2022 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a ustanovil správcu JUDr. Stanislav

Oravec, so sídlom kancelárie Hlavná 19, 080 01 Prešov, IČO: 36 164 640. Predmetné uznesenie
bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 178/2022 dňa 16.09.2022 pod podaním „K053838“, a teda
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2022.
Ďalej dodal, že žalobca doručil právnemu predchodcovi správcu oznámenie o započítaní pohľadávky
dňa 30.09.2022, t. j. po vyhlásení konkurzu, pričom žalobca odôvodňuje započítanie podľa § 580

Občianskeho zákonníka, a to zloženej kaucie nájomcu, t. j. úpadcu vo výške 14.400,- eur, ktorú
jednostranne započítal s údajnou splatnou pohľadávkou vo výške 7.544,30 eur z titulu Zmluvy o
rozpočítaní nákladov nehnuteľností č. 1/2019 zo dňa 01.06.2019 a čiastočne vo výške 6.855,70 eur
pohľadávkou z titulu Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. PP č. 7 zo dňa 01.10.2019. Zložená
kaucia nájomcu, t. j. pohľadávka úpadcu, voči ktorej si veriteľ jednostranne započítal svoje splatné

pohľadávky, bola podľa jeho právneho názoru pohľadávkou úpadcu až okamihom vyhlásenia konkurzu.
Poukázal na ustanovenie § 54 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po
vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením
konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Podľa
judikatúry súdov je zároveň skonštatované, že počínajúc dňom vyhlásenia konkurzu na majetok

dlžníka už nie je možné vykonať započítanie na majetok patriaci do konkurznej podstaty; nie je pritom
rozhodujúce, či sa započítavané pohľadávky stretli pred vyhlásením konkurzu. Preto nemožno ani
konštatovať, že jednostranné započítanie bolo uskutočnené v súlade so zákonom.
K odôvodneniu a výpočtu správca v oznámení o popretí pohľadávky uviedol, že výpočet uplatnenej
pohľadávky nie je zdôvodnený a riadne preukázaný. Poukázal aj na prihlášku pohľadávky žalobcu,

v ktorej uvádza, že „po jednostrannom zápočte ostala faktúra č. 22108 zo dňa 01.08.2022 (faktúra
za nájom za august 2022) neuhradená vo výške 2.964,50 eur a faktúra č. 22121 zo dňa 01.08.2022
(faktúra za nájom za september 2022) nebola vôbec uhradená“. Samotný žalobca v prihláške ani
neuviedol, aká je výška faktúry č. 22121; a teda aká je celková suma pohľadávky veriteľa. Presný
výpočet výšky pohľadávky uviedol až veriteľ v žalobnom návrhu zo dňa 21.12.2022 v časti III.

žaloby. Taktiež po nahliadnutí do predmetného žalobného návrhu ako aj prihlášky zistil, že kým
veriteľ v prihláške pohľadávky uvádzal, že faktúra za nájom za august 2022 je neuhradená vo výške
2.964,50 eur, v žalobnom návrhu už uvádza, že žalobcovi ostala čiastočne nesplatená pohľadávka
za nájom za august 2022 vo výške 1.926,70 eur. Práve aj táto nezrovnalosť vo výške neuhradenejčasti faktúry za mesiac august 2022 poukazuje na nedostatočné preukázanie a zdôvodnenie výšky
pohľadávky uplatnenej veriteľom. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že daný výpočet ako aj skutočnosti
naň nadväzujúce vyplývajú z písomnosti, ktoré tvoria správcovský spis, pretože prílohou prihlášky bol

síce zoznam vydaných faktúr, avšak v zozname nie je evidovaná faktúra za mesiac september 2022,
o ktorú veriteľ opiera svoj nárok. Zároveň v prílohe prihlášky nebola predložená ani samotná faktúra
za mesiac august 2022 a za mesiac september 2022. Z uvedeného je teda nesporné, že žalobca
nepreukázal výšku ním uplatnenej pohľadávky, a z daného dôvodu bola predmetná pohľadávka aj
právnym predchodcom správcu popretá. Dodal, že žalobca síce v prílohe prihlášky predložil faktúry, ale

nepreukázal úhradu nedoplatku voči spoločnosti SPOLBYT s.r.o., t. j. že úhradou daných faktúr mu
vznikla údajne pohľadávka spôsobilá na započítanie voči zloženej kaucii.
Z oznámenia právneho predchodcu správcu o popretí pohľadávky správcom konkurznej podstaty
zo dňa 30.11.2022 vyplýva, že nie je možné si uplatňovať ani výkon zádržného práva, keďže
absentuje pohľadávka na základe ktorej by mohlo dôjsť k vzniku takéhoto práva. Veriteľ v prihláške
pohľadávky v časti - zabezpečovacie právo v kolónke predmet zabezpečovacieho práva nedostatočne

špecifikoval hnuteľné vecí, na ktoré si uplatňoval zádržné právo, ale len stroho odkázal na prílohu
návrhu na vyhlásenie konkurzu, čo je podľa jeho názoru nedostatočné. Zdôraznil to, že právny
predchodcasprávcupoprelpohľadávkučodozabezpečeniazabezpečovacímprávom,avšakžalobcasa
žalobným návrhom zo dňa 21.12.2022 nedomáha určenia popretej pohľadávky aj čo do zabezpečenia
zabezpečovacím právom. Z uvedeného dôvodu považuje pohľadávku žalobcu čo do zabezpečenia

zabezpečovacím právom za účinne popretú.
Tiež poukázal na to, že žalobca sa v petite žalobného návrhu domáha určenia, že je veriteľom
pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu, ktoré prebieha na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 2K/17/2022, a to pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky zo dňa 14.10.2022 v celkovej
výške 6.817,90 eur, pričom v incidenčnej žalobe sa má veriteľ domáhať formou určovacieho petitu

určenia oprávnenosti pohľadávky, a v prípade, ak bol popretý jej právny dôvod, výška a zabezpečenie
zabezpečovacím právom, z petitu žaloby a výroku rozhodnutia musí byť zrejmý právny dôvod, výška
pohľadávky ako aj majetok, ktorý slúži na zabezpečenie záväzku. Výrok žalobcu uvedený v žalobe
nespĺňa uvedené kritéria a preto daný výrok považuje za nevykonateľný a aj z daného dôvodu navrhol
predmetnú žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca v petite žalobného návrhu

nešpecifikoval právny dôvod vzniku pohľadávky a zároveň v petite určovacieho žalobného návrhu
postráda určenie, že či danú pohľadávku žiada určiť čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti,
poradia a zabezpečenia; a teda mal za to, že petit žalobného návrhu je nevykonateľný. Poukázal na
skutočnosť, že lehota na podanie incidenčnej žaloby je 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o popretí
pohľadávkyažalobnýnávrh atedaajpetitžalobnéhonávrhujenutnéspresniťaopraviťvhmotnoprávnej

lehote 30 dní. Keďže petit je podľa jeho názoru nevykonateľný, tento nemožno žalobcom opraviť a
spresniť z dôvodu, že uplynula hmotnoprávna 30-dňová lehota.

5. Žalovaný v 2. rade v celom rozsahu zotrval na svojom písomnom popretí pohľadávky zo dňa
01.12.2022 a dôvodoch v ňom uvedených. Podľa jeho názoru k právnemu dôvodu vzniku pohľadávky

je veriteľ v prihláške pohľadávky povinný uviesť všetky právne skutočnosti, na základe ktorých vznikla
veriteľovi pohľadávka, t. j. v danom prípade mal žalobca uviesť všetky právne skutočnosti, podľa ktorých
sa má posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej vymáhateľnosť. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že
z Oznámenia o jednostrannom zápočte zo dňa 30.09.2022 vyplývajú skutočnosti, o ktoré opiera svoju
prihlásenú pohľadávku, pričom predmetné oznámenie o jednostrannom zápočte nebolo ani prílohou

samotnej prihlášky veriteľa.
V súvislosti s jednostranným započítaním pohľadávok ku dňu 17.09.2022 uviedol, že dané započítanie
je neplatné a neúčinné z dôvodu, že žalobca si svoju pohľadávku prihlásil prihláškou zo dňa 14.10.2022,
pričom v prílohe predmetnej prihlášky nebol žiadny dokument a ani Oznámenie o jednostrannom
zápočte zo dňa 30.09.2022, z ktorých by bolo jednoznačne preukázané, ktoré pohľadávky žalobca

započítal voči úpadcovi. Zisťoval doručenie prihlášky pohľadávky veriteľa, t.j. žalobcu u správcu, ktorý
uviedol, že veriteľ PROGRES - INVEST, s.r.o. doručil prihlášku pohľadávky správcovi dňa 14.10.2022
o 14:40 hod. Danú skutočnosť potvrdzuje aj samotný žalobca, ktorý v žalobnom návrhu uviedol, že
Oznámenie o jednostrannom zápočte zo dňa 30.09.2022 bolo doručené ešte pred podaním prihlášky
pohľadávky - t. j. dňa 14.10.2022. Z daného teda vyplýva, že veriteľ mohol započítať svoje pohľadávky

voči úpadcovi až po doručení svojej prihlášky, t. j. až po 14.10.2022, a nie už dňa 17.09.2022, kedy
prihláška pohľadávky žalobcu ešte nebola správcovi doručená. Dlžník, t. j. úpadca pred vyhlásením
konkurzu zložil v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. PP 77 zo dňa 01.10.2019 kauciu za
nájom vo výške 14.400,- eur, avšak táto kaucia podľa jeho názoru sa stala pohľadávkou (premenila)úpadcu voči veriteľovi až okamihom účinnosti vyhlásenia konkurzu, t. j. dňa 17.09.2022; pričom
zdôraznil, že žalobca oznámenie o jednostrannom započítaní doručil správcovi úpadcu síce dňa
30.09.2022, teda po tom, ako vznikla úpadcovi pohľadávka z titulu zloženej kaucie na nájom, avšak

žalobca doručil prihlášku pohľadávky až dňa 14.10.2022; a teda až doručením prihlášky sa pohľadávka
žalobcu mohla stretnúť s pohľadávkou úpadcu, až po danom dni po doručení prihlášky mohlo dôjsť
zo strany žalobcu k účinnému jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok s poukazom na §
54 ods. 2 ZKR.
Podľa jeho názoru započítanie pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, ak mu vzniklo pred vyhlásením

konkurzu, je možné započítať, avšak najneskôr je potrebné zo strany veriteľa, t.j. žalobcu doručiť
prihlášku pohľadávky a až následne je možné, aby veriteľ vykonal jednostranný zápočet vzájomných
pohľadávok. V danom prípade, že ide o jednostranný zápočet zo strany žalobcu, tak tento je účinný až
doručením úpadcovi, a v prípade vyhlásenia konkurzu tento má byť doručený správcovi úpadcu. Z príloh
prihlášky pohľadávky žalobcu však nevyplýva, že tento jednostranný zápočet bol doručovaný správcovi
úpadcu a ani dlžníkovi, čím žalobca nepreukázal jeho doručenie. Zároveň v oznámení o jednostrannom

započítaní nie sú presne špecifikované, ktoré vzájomné pohľadávky sú predmetom jednostranného
započítania. Teda žalobca ako veriteľ nepreukázal v prílohe prihlášky doručenie samotného oznámenia
o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok a rovnako ani samotnú doručenku o doručení
uvedeného oznámenia správcovi úpadcu. Podľa jeho názoru jednostranné započítanie pohľadávok zo
strany žalobcu nebolo vykonané v súlade s ustanoveniami ZKR s poukazom na príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka, a na takéto započítanie nemožno prihliadať ako platné a účinné.
K výške pohľadávky uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že je právne a vecne nelogické
tvrdiť, že sa nedá určiť výška pohľadávky žalobcu, keď z predložených dôkazov bolo nepochybné, že
žalobca a SPOLBYT s.r.o. sú veritelia. Poukázal na to, že skutočnosti preukazujúce výšku pohľadávky
majú byť uvedené v samotnej prihláške, pričom prílohy k prihláške majú preukazovať výšku prihlásenej

pohľadávky. V danom prípade žalobca v prihláške pohľadávky dané skutočnosti neuviedol a prílohami
k prihláške ani nepreukázal. Žalobca údajne započítal svoje splatné pohľadávky v zmysle čl. VI. bod
6. 2. zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom žalobca v prihláške uviedol, že po jednostrannom
zápočte ostala faktúra č. 22108 zo dňa 01.08.2022 (faktúra za nájom za august 2022) neuhradená vo
výške 2.964,50 eur a faktúra č. 22121 zo dňa 01.09.2022 (faktúra za nájom za september 2022) nebola

vôbec uhradená. Z toho však vyplýva, že po jednostrannom započítaní zostala neuhradená pohľadávka
veriteľa vo výške 7.855,70 eur (2.964,50 eur + 4.891,20 eur = 7.855,70 eur), čo sa však nezhoduje s
výškou prihlásenej pohľadávky žalobcu. Teda v jednostrannom započítaní pohľadávok žalobca uvádza
sumu 1.926,70 eur ako neuhradená časť faktúry č. 22108, kým v prihláške pohľadávky sa uvádza suma
ako neuhradená časť faktúry č. 22108 vo výške 2.964,50 eur. Zároveň žalobca v žalobnom návrhu

uviedol, že na základe Zmluvy o rozpočítavaní nákladov nehnuteľnosti č. 1/2019 zo dňa 01.06.2019
údajne došlo k započítaniu pohľadávok dodávateľa tepla a teplej a úžitkovej vody SPOLBYT, s.r.o. voči
úpadcovispohľadávkami žalobcu.Žalovanýv2.radekonštatoval,žetakýtoprávnyúkon,ktorýaninebol
prílohou prihlášky pohľadávky žalobcu, nie je možné preskúmať a preto takýto právny úkon žalobca ani
nepreukázal. Súdu poukázal aj na ďalšie nezrovnalosti, a to že žalobca v oznámení o jednostrannom

zápočte ako aj v žalobnom návrhu uvádza, že žalobcovi ostala čiastočne nesplatená pohľadávka za
nájom za august 2022 vo výške 1.926,70 eur a nesplatená pohľadávka za nájom za september 2022 vo
výške 4.891,20 eur, čo už predstavuje výšku pohľadávky prihlásenú žalobcom do konkurzného konania.
Žalobca v žalobnom návrhu konkrétne odôvodnil a vysvetlil výpočet výšky prihlásenej pohľadávky, čo
je však podľa nášho názoru oneskorene.

K poradiu prihlásenej pohľadávky uviedol, že po nahliadnutí do prihlášky pohľadávky žalobcu, vyplývajú
z prihlášky nezrovnalosti v údajoch z účtovnej evidencie žalobcu s údajmi uvedenými v predmetnej
prihláške, a to že v „zozname vydaných faktúr“ zo dňa 19.09.2022 žalobca dokladuje, že vo svojom
účtovníctve eviduje pohľadávky voči úpadcovi v celkovej výške 13.673,60 eur, pričom zároveň v tej istej
prihláške žalobca uviedol, že vykonal jednostranný zápočet dňa 17.09.2022. Z uvedeného teda vyplýva,

že žalobca aj po údajnom jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok vyhlásil v prílohe prihlášky
svojej pohľadávky, že naďalej eviduje pohľadávku voči úpadcovi vo výške 13.673,60 eur, t. j. ku dňu
19.09.2022. Teda sám žalobca si protirečí, keďže žalobca v žalobnom návrhu tvrdí, že pohľadávka
zanikla oznámením o jednostrannom započítaní ku dňu 17.09.2022, avšak podľa samotného vyhlásenia
žalobcu v prílohe prihlášky žalobca vyhlasuje, že o tejto pohľadávke účtuje ku dňu 19.09.2022. Teda

samotný žalobca uznal, že v rozpore s ustanovením § 52 ods. 2 ZKR započítal jednostranne vzájomné
pohľadávky a záväzky s úpadcom.
K zabezpečeniu zabezpečovacím právom a poradiu zabezpečovacieho práva žalovaný v 2. rade
uviedol, že popretím pohľadávky veriteľom zo dňa 01.12.2022 poprel pohľadávku žalobcu čo do poradia,výšky, právneho dôvodu, poradia zabezpečovacieho práva ako aj čo do zabezpečenia zabezpečovacím
právom. Avšak žalobca v žalobnom návrhu neuvádza skutočnosti, na základe ktorých by žiadal určiť
pohľadávku čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva. Z

daného dôvodu mal za to, že popretie žalovaným v 2. rade čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom
a poradia zabezpečovacieho práva bolo účinné a v tomto rozsahu sa pohľadávka žalobcu považuje
za nezabezpečenú. Takisto uviedol, že nemožno žalobcovi priznať zádržné právo k hnuteľným veciam
aj z dôvodu, že tieto hnuteľné veci neboli špecifikované nielen v uplatnení zádržného práva zo dňa
12.08.2022, ale ani v prihláške pohľadávky žalobcu zo dňa 14.10.2022. Zádržné právo vznikne nie jeho

uplatnením, ale až jeho spísaním vyšším súdnym úradníkom alebo súdnym exekútorom (§ 672 ods.
2 OZ). Žalobca uviedol, že predmet zabezpečenia je okrem iného tiež motorové vozidlo, avšak bez
uvedenia VIN vozidla, bez uvedenia EČV vozidla, bez uvedenia vlastníka, resp. bez bližšej špecifikácie
daného motorového vozidla.
Žalovaný v 2. rade namietal aj nevykonateľnosť žalobného petitu, v ktorom sa žalobca domáha určenia,
že je veriteľom pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu, ktoré prebieha na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. 2K/17/2022, a to pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky zo dňa 14.10.2022 v
celkovej výške 6.817,90 eur. Nakoľko v prípade, ak bol popretý jej právny dôvod, výška a zabezpečenie
zabezpečovacím právom, z petitu žaloby a výroku rozhodnutia zároveň musí byť zrejmý právny dôvod,
výška pohľadávky ako aj majetok, ktorý slúži na zabezpečenie záväzku (komentár k § 32 ZKR autora
prof. JUDr. Milana Ďuricu). V danom prípade žalobca v petite žalobného návrhu nešpecifikoval právny

dôvod vzniku pohľadávky a nežiada určenie, že daná pohľadávka má byť určená čo do právneho
dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, poradia a zabezpečenia.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podaním zo dňa 02.03.2023 žalobca zobral žalobu čiastočne
späť (č.l. 79). Späťvzatie odôvodnil tým, že listom zo dňa 30.09.2022 žalobca oznámil SKP úpadcu

HOTEL POPRAD s.r.o. jednostranné započítanie pohľadávok, ktoré bolo vykonané pred vyhlásením
konkurzu na majetok HOTEL POPRAD s.r.o., t.j. dňa 17.09.2022. Následne si žalobca prihlásil
do konkurzného konaniu úpadcu prihláškou zo dňa 14.10.2022 zabezpečenú pohľadávku vo výške
6.817,90 eur (viď súdny spis). Listom zo dňa 02.03.2023 oznámil žalobca žalovanému - SKP úpadcu
opravu jednostranného započítania pohľadávok, z ktorého vyplýva, že zabezpečená pohľadávka

žalobcovi voči žalovanému nie je 6.817,90 eur, ale 4.273,60 eur. Z dôvodu duplicity uviedol, že nebude
dôvody, pre ktoré je zabezpečená pohľadávka žalobcu vo výške 4.273,60 eur a teda nie vo výške
6.817,90 eur, v celom rozsahu odkázal na list žalobcu zo dňa 02.03.2023 s prílohami. V tomto podaní
žalobca navrhol, aby súd určil, že je veriteľom zabezpečenej (súd dodáva, že slovo „zabezpečenej“
bolo uvedené v späťvzatí žaloby, avšak nebolo uvedené v pôvodnom žalobnom návrhu) pohľadávky

uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu: HOTEL POPRAD, s.r.o., sídlo: Kišovce 410, 059 12 Hôrka,
IČO: 36 489 565, ktoré prebieha na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn.: 2K/17/2022, a to pohľadávky
v celkovej výške istiny 4.273,60 eur.

7. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

8. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka HOTEL POPRAD s.r.o., ktorým súčasne bol
ustanovený JUDr. Stanislav Oravec ako správca konkurznej podstaty, bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 178/2022 s dátumom vydania 16.09.2022. V Obchodnom vestníku č. 172/2022 zo dňa
07.09.2022 (č.l. 57) bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov o začatí konkurzného konania

voči dlžníkovi HOTEL POPRAD, s.r.o.

9. Podľa prihlášky pohľadávky (č.l. 10) žalobca ako veriteľ - právnická osoba si prihlásil pohľadávku,
pričom v časti o údajoch o pohľadávke uviedol, že ide o - inú pohľadávku a pokiaľ ide o právny dôvod
vzniku pohľadávky uviedol: „veriteľ ako prenajímateľ uzatvoril dňa 01.10.2019 s úpadcom zmluvu o

nájme nebytových priestorov č. PP 77, predmetom, ktorej bol nájom nebytových priestorov v stavbe
súpisné č. XXX, orientačné č.: 17, katastrálne územie: F., ulica: F. - G. F.. Veriteľ vystavil úpadcovi faktúru
č. 22108 zo dňa 01.08.2022 a č. 22121 zo dňa 01.09.2022 a to za nájom nebytových priestorov na
základe Nájomnej zmluvy č. PP 77 zo dňa 01.10.2019, ktoré faktúry úpadca nezaplatil (viď zoznam
vydaných faktúr). Dňom 17.09.2022 v zmysle z ust. § 580 Občianskeho zákonníka veriteľ jednostranne

započítal voči dlžníkovi v zmysle ust. VI. Bod 6. 2. Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. PP č. 7
zo dňa 01.10.2019 svoje nesplatené pohľadávky voči nájomcovi (úpadcovi) z kaucie nájomcu vo výške
14.400,- eur. Po jednostrannom zápočte ostala faktúra č. 22108 zo dňa 01.08.2022 (faktúra za nájom
za august 2022) neuhradená vo výške 2.964,50 eur a faktúra č. 22121 zo dňa 01.09.2022, (faktúra zanájom za september 2022) nebola vôbec uhradená. Veriteľ si touto prihláškou uplatňuje nezaplatené
splatné nájomné na základe Nájomnej zmluvy č. PP 77 zo dňa 18.09.2022.“ Súčasne na tlačive veriteľ
vyznačil, že vyhlasuje, že pohľadávku eviduje v účtovníctve. Pokiaľ ide o sumu pohľadávky uviedol,

že sa skladá z istiny 6.817,90 eur. V časti zabezpečovacie právo uviedol, že existuje k pohľadávke
zabezpečovacie právo č. 1, druh zabezpečovacieho práva: zádržné právo, zabezpečená suma: 6811,90
eur,poradiezabezpečovaciehopráva-1vporadí,poradiesariadi:dňomvzniku,deňvzniku:12.08.2022,
právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva: Spôsob vzniku: uplatnenie zádržného práva v zmysle
ustanovenia § 151s zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník listom zo dňa 12.08.2022, ktorý

bol úpadcovi doručený dňa 15.08.2022. Ustanovenie § 8 ZKR: „zabezpečovacím právom sa na účely
tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací
prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená
zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú
pohľadávku. Predmet zabezpečovacieho práva: hnuteľné veci podľa zoznamu majetku úpadcu zo dňa
15.08.2022,akoprílohynávrhunavyhláseniekonkurzuato:1)zoznammajetku-hnuteľnéveci-mobiliár

hotela - položka č. 1 až 377, 2) zoznam majetku - hnuteľné veci - obrazy a motorové vozidlo - položka č.
1 až 17, 3) zoznam majetku - hnuteľné veci - vybavenie izieb - položka č. 1 až 28, 4) zoznam majetku -
hnuteľné veci - textil, sklo a porcelán - hotelový a reštauračný textil - položka č. 1 - 2, 5) zoznam majetku
- hnuteľné veci - textil, sklo a porcelán - inventár - položka č. 1 - 4. Umiestnenie hnuteľných vecí adresa
F. XXX/XX, XXX XX H..

10. Z predloženej Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. PP 7 zo dňa 01.10.2019 (č.l. 26 až
30) (ďalej aj „Zmluva, resp. zmluva o nájme“) mal súd preukázané, že žalobca ako prenajímateľ
so spoločnosťou HOTEL POPRAD, s.r.o. ako nájomcom (úpadca) sa dohodli na nájme nebytových
priestorov vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. na liste vlastníctva č. XXXX

ako administratívna budova súpisné č. XXX, ktoré prenechal nájomcovi - ta úpadcovi za odplatu do
užívania v celkovej výmere 5651,08 m2, časť dilatačného celku „C“ - hotel o výmere 4425,59 m2
a časť dilatačného celku „B“ o výmere 1225,49 m2, s tým, že podľa článku IV. bodu 4. 2. sa úpadca
zaviazal uhrádzať nájomné za predmet nájmu mesačne vo výške 4.800,- eur so splatnosťou vždy do
20. dňa príslušného mesiaca, pričom v bode 4. 3. si zmluvné strany dohodli, že výška aktuálneho

nájomnéhomôžebyťprenajímateľombezpotrebyďalšejdohodysnájomcomposkončeníkalendárneho
roka navýšená o mieru inflácie vyhlásenú Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok.

11. Podľa Zmluvy o rozpočítaní nákladov nehnuteľnosti č. 1/2019 (č.l. 31 až 34 ) zo dňa
01.06.2019 uzatvorenej medzi spoločnosťou SPOLBYT, s.r.o. Poprad ako dodávateľom a žalobcom ako

odberateľom č. 1 a spoločnosťou HOTEL POPRAD, s.r.o. ako odberateľom č. 2 bola dojednaná dodávka
plynu, studenej pitnej vody, odvod zrážkových vôd, a ďalších činností s tým, že si dohodli ročnú odmenu
v zmysle tejto zmluvy vo výške 1.200,- eur bez DPH (článok VI cena a platobné podmienky bod 6. 1.
Zmluvy o rozpočítaní nákladov nehnuteľnosti).

12. Podľa oznámenia o popretí pohľadávky správcom konkurznej podstaty zo dňa 30.11.2022 (č.l.
14) správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku poprel v plnej výške 6.817,90 eur čo do
právnehodôvodu,vymáhateľnostiazabezpečeniazabezpečovacímprávomzdôvodov,žeprávnydôvod
vzniku pohľadávky je uvedený nezaplatenie nájomného vyplývajúce zo Zmluvy o nájme nebytových
priestorov č. PP 77 uzatvorenej 01.10.2019 za obdobie august a september 2022 a to neuhradením

vystavených faktúr č. 22108 zo dňa 01.08.2022 a č. 22121 zo dňa 01.09.2022. Zároveň veriteľ uviedol,
že dňa 17.09.2022 došlo k jednostrannému započítaniu nesplatených pohľadávok z jeho strany a to z
kaucie nájomcu, ktorá bola poskytnutá nájomcom (úpadcom) vo výške 14.400,- eur. V závere veriteľ
uvádzal, že faktúra za nájom z augusta 2022 nebola uhradená vo výške 2.964,50 eur a za september
2022 nebola uhradená faktúra v plnej výške. Správca uviedol, že po preskúmaní tvrdení je potrebné

vymedziť, že uvedený právny nárok na zaplatenie nájomného za obdobie august a september 2022 je v
súlade so zmluvou o nájme nebytových priestorov a predstavuje sumu vo výške 9.782,40 eur. Úpadca
riadne zložil kauciu vo v výške 14.400,- eur, preto považuje aj jednostranné započítanie pohľadávok
v súlade so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené poukázal na to, že nie je možné určiť ako došlo
k vzniku uplatnenej pohľadávky vo výške 6.817,60 eur, keďže v prihláške a ani v jej prílohách nie je

riadne uvedený výpočet pohľadávky. Uplatňovanú pohľadávku nebolo možné zistiť ani z dokumentov
poskytnutých úpadcom. Správca ďalej uviedol, že nie je možné si uplatňovať ani výkon zádržné práva,
keďže absentuje pohľadávka na základe, ktorej by mohlo dôjsť k vzniku takéhoto práva. Uviedol že
uplatnenie pohľadávky bolo namietané aj úpadcom, aj veriteľom A. A. B.. Súčasne bolo dané poučeniepodľa § 32 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych
predpisov.

13. Žalobca ďalej k žalobe pripojil popretie pohľadávky veriteľom (č.l. 15) a to tlačivo, z ktorého vyplýva,
že išlo o popretie pohľadávky veriteľom A. A. B. ako popierajúcim veriteľom proti poprednému veriteľovi
- žalobcovi v tomto konaní, v časti popretie pohľadávky bolo uvedené, že popiera pohľadávku čo do
poradia - prihlásené poradie E - iná pohľadávka, uznané poradie E - iná pohľadávka, v časti dôvodu
popretia uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty tento popierajúci veriteľ uviedol, že v texte

právneho dôvodu vzniku pohľadávky bolo uvedené, že uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 178/2022 zo dňa 16.09.2022. Predmetné uznesenie sa pokladá za doručené
všetkým dňa 17.09.2022, v texte právneho dôvodu vzniku pohľadávky veriteľa uviedol, že pohľadávky
započítal dňa 17.09.2022 t.j. po vyhlásení konkurzu. Ďalej s poukazom na prílohu prihlášky veriteľa
poukázal (žalovaný v 2. rade v popierajúcom úkone) na to, že je tu zrejmý časový nesúlad v údajoch
o účtovnej evidencii veriteľa s údajmi v prihlásenej pohľadávke veriteľa, nakoľko veriteľ mal vykonať

jednostranný zápočet dňa 17.09.2022, avšak v prílohe k prihláške výška pohľadávky v „zozname
vydaných faktúr“ zo dňa 19.09.2022 samotný veriteľ dokladuje, že vo svojom účtovníctve eviduje
pohľadávky voči úpadcovi vo výške 3.891,20 eur (faktúra č. 22095), vo výške 4.891,20 eur (faktúra
č. 22108) a vo výške 4.891,20 eur (faktúra č. 22121), t.j. v celkovej výške 13.673,60 eur. Teda bolo
zaškrtnuté políčko, že popiera (žalovaný v 2. rade) pohľadávku, čo do výšky v časti prihlásenej sumy

6.817,90 eur popretá suma 6.817,90 eur, pričom k dôvodom popretia výšky pohľadávky bolo uvedené,
že veriteľ údajne započítal svoje splatné pohľadávky v zmysle článku VI. bod 6. 2. zmluvy o nájme
nebytových priestorov, pričom veriteľ uvádzal, že po jednostrannom zápočte ostala faktúra č. 22108 zo
dňa 01.08.2022 (faktúra za nájom za august 2022) neuhradená vo výške 2964,50 eur a faktúra č. 22121
zo dňa 01.09.2022 (faktúra za nájom za september 2022) nebola vôbec uhradená. Z toho však vyplýva,

že po jednostrannom započítaní zostala neuhradená pohľadávka veriteľa celkom vo výške 7.855,70 eur
(výpočet: 2.964,50 + 4.891,20 = 7855,70). Napriek tomu si veriteľ prihlásil celkovú sumu pohľadávky vo
výške 6.817,90 eur samostatnou prihláškou, pričom podľa názoru popierajúceho veriteľa - žalovaného
v 2. rade v tomto konaní - si mal veriteľ správne prihlásiť svoju pohľadávku podaním súhrnnej prihlášky
pohľadávok, nakoľko samotný veriteľ v prihláške uvádza výšku prihlásenej pohľadávky z celkovej sumy

6.817,90 eur s tým, že po jednostrannom započítaní zostala čiastočne neuhradená faktúra č. 22108 a
faktúra č. 22121 nebola uhradená vôbec. Pokiaľ ide o popretie, čo do právneho dôvodu v tomto smere
žalovaný v 2. rade uviedol v popretí, že veriteľ si prihlásil pohľadávku, ktorej právnym dôvodom vzniku
má byť peňažná pohľadávka veriteľa voči úpadcovi na základe Nájomnej zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 01.10.2019. Veriteľ v prihláške uviedol, že vystavil úpadcovi faktúru č. 22108 zo

dňa 01.08.2022 a č. 22121 zo dňa 01.09.2022 a to za nájom z nebytových priestorov na základe
Nájomnej zmluvy č. PP 77 zo dňa 01.10.2019, ktoré faktúry úpadca nezaplatil k prihláške pohľadávky
boli pripojené kópie oboch faktúr a to faktúry č. 22108 zo dňa 01.08.2022, splatná dňa 20.08.2022 na
sumu 4.891,20 eur s DPH a faktúra č. 22121 zo dňa 01.09.2022 splatná 20.09.2022 na sumu 4.891,20
eur s DPH. Žalovaný v 2. rade v popretí poprel pohľadávku aj čo do poradia zabezpečovacieho práva

čo odôvodnil tým, že veriteľ si prihlásil zabezpečovacie právo uplatnením zádržného práva na hnuteľné
veci podaním zo dňa 12.08.2022, ktorý bol úpadcovi doručený dňa 15.08.2022. V prihláške pohľadávky
veriteľa uvádzal, že predmetom zádržného práva sú hnuteľné veci podľa zoznamu majetku úpadcu zo
dňa 15.08.2022 ako prílohy návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu. Veriteľ však k prihláške nepripojil
súpis hnuteľných vecí. S poukazom na uvedené dátumy žalovaný v 2. rade v popretí uviedol, že nie je

preto, podľa jeho názoru zrejmé, ako mohol veriteľ uplatniť zádržné právo podaním zo dňa 12.08.2022
k hnuteľným veciam uvedeným úpadcom v zozname majetku zo dňa 15.08.2022. Veriteľ sa stáva
účastníkom konkurzného konania až po doručenie prihlášky správcovi t.j. až po 14.10.2022 má veriteľ
právo nahliadať do spisu. Podľa zoznamu listín, ktoré pripojil k tomuto popretiu žalovaný v 2. rade pripojil
doklad o úhrade kaucie, vyjadrenie správcu a záznam notára JUDr. Igora Čabru č. NCRzp 32332/2021.

14.Podľapotvrdeniaozapísanípohľadávkydozoznamupohľadávok(č.l.17) správcapotvrdilžalobcovi,
že jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu.

15. Podľa podania zo dňa 12.08.2022 (č.l. 18) žalobca upovedomoval úpadcu o uplatnenie zádržného

práva, s poukazom na to, že v predmete nájmu sa nachádzajú aj hnuteľné veci vo výlučnom vlastníctve
úpadcu, avšak nie výlučne: postele, nábytok a vybavenie hotela a podobne. Súčasne bolo uvedené,
že eviduje voči úpadcovi (teda k dátumu 12.08.2022) pohľadávku vo výške 14.673,60 eur. Ďalej
bolo uvedené že žalobca a úpadca uzatvorili ako odberatelia so spoločnosťou SPOLBYT, s.r.o.Poprad zmluvu o rozpočítaní nákladov nehnuteľností a zmluvu o dodávke odborných činností v oblasti
vyhradenýchtechnickýchzariadeníanazákladezápočtuzostranydodávateľa SPOLBYT,s.r.o.Poprad,
eviduje voči úpadcovi nesplatenú peňažnú pohľadávku vo výške istiny 7.544,30 eur. Súhrnne teda

22.217,90 eur. Následne bolo poukázané na ustanovenia § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka a §
151s ods. 4 Občianskeho zákonníka, a uvedené, že z existencie nesplatenej pohľadávky si žalobca
uplatňuje zádržné právo na všetky hnuteľné veci vo výlučnom vlastníctve nájomcu - úpadcu za účelom
zabezpečenia úhrady žalobcovi nesplatenej peňažnej pohľadávky. Pokiaľ ide o doručenie oznámenia o
uplatnenie zádržného práva žalobca preukázal doručenie dňa 15.08.2022 (č.l. 20).

16. Súd vykonal ďalej dokazovanie zoznamom vydaných faktúr k dátumu 12.08.2022 (č.l. 19) za obdobie
od 01.01.2000, kde sú evidované 3 faktúry a to č. 22082, dátum 01.06.2022, k firme HOTEL POPRAD,
s.r.o. v sume 4.891,20 eur, faktúra č. 22095, dátum 01.07.2022 k firme HOTEL POPRAD, s.r.o. v sume
4.891,20 eur, faktúra č. 22108, dátum 01.08.2022, k firme HOTEL POPRAD, s.r.o. s uplatnenou sumou
4.891,20 eur všetky spolu s DPH, spolu v sume 14.673,60 eur. Taktiež vykonal dokazovanie samotnými

faktúrami a to faktúrou č. 22095 splatnou dňa 20.07.2022, faktúrou č. 22108 splatnou dňa 20.08.2022 a
faktúrou č. 22121 splatnou dňa 20.09.2022, ktorými bol vyfakturovaný prenájom nebytových priestorov
a všetky zneli na sumu 4.891,20 eur s DPH (č.l. 25 až 26).

17. Súd mal preukázané, že žalobca doručoval správcovi konkurznej podstaty dňa 30.09.2022

oznámenie o započítaní pohľadávok jednostranným právnym úkonom, kde uviedol (č.l. 23) že na
základe okamžitej výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 30.09.2022 došlo k zániku zmluvy, nájomca
uhradil v súvislosti s nájomnou zmluvou kauciu vo výške 14.400,- eur, poukaz na článok VI. Bod 6. 2.
zmluvy o nájme nebytových priestorov, v zmysle ktorého prenajímateľ má právo započítať svoje splatné
pohľadávky voči nájomcovi proti pohľadávke nájomcu na vrátenie kaucie, aj keď pohľadávka nájomcu

na vrátenie kaucie ešte nebude splatná. Súčasne bol odkaz, že pripája Zmluvu o nájme nebytových
priestorov č. PP č. 7. Ďalej bolo uvedené, že na základe Zmluvy o rozpočítaní nákladov nehnuteľnosti č.
1/2019 zo dňa 01.06.2019 dodávateľ SPOLBYT, s.r.o. Poprad z preplatku odberateľa - žalobcu započítal
nedoplatok odberateľa HOTEL POPRAD, s.r.o., ktorý bol k 17.09.2022 (t.j. k predchádzajúcemu dňu,
kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok HOTEL POPRAD, s.r.o.) predstavoval sumu vo

výške7.544,30eur.Taktiežboloodkázanénadôkazzmluvuorozpočítanínákladov.Stým,ženazáklade
tejto zmluvy si voči nájomcovi teda úpadcovi žalobca uplatnil aj nezaplatenú peňažnú pohľadávku vo
výške 7.544,30 eur. Ďalej bolo uvedené, že ako prenajímateľ - žalobca nájomcovi vystavil faktúru č.
22095 zo dňa 01.07.2022 a faktúru č. 22108 zo dňa 01.08.2022 a to za nájom nebytových priestorov
na základe nájomnej zmluvy, ktorú úpadca zaplatil len čiastočne, respektíve vôbec a nasledoval odkaz

na faktúry a zoznam vydaných faktúr. Súčasne uviedol, že nezaplatené nájomné ku dňu 17.09.2022
predstavuje sumu 8.782,40 eur. Následne bol odkaz na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka a
na ustanovenie § 54 ods. 4 ZKR. V ďalšom odseku uviedol, že k 17.09.2022 predstavujú nesplatené
pohľadávky voči nájomcovi 16.326,70 eur, voči ktorej sume si započítal jednostranne sumu 14.400,-
eur a to v prvom rade sumu 7.544,30 eur z titulu zmluvy o rozpočítaní a v druhom rade čiastočne

vo výške 6.855,70 eur žalobcovi splatnú pohľadávku vo výške 8.782,40 eur z titulu zmluvy o nájme
nebytových priestorov. V závere bolo uvedené, že po jednostrannom zápočte došlo k úhrade zaplatenej
časti faktúry č. 22095 zo dňa 01.07.2022 vo výške 3.891,20 eur a k čiastočnej úhrade vo výške 2.964,50
eur nezaplatenej faktúry č. 22108 zo dňa 01.08.2022, čím došlo ku dňu 17.09.2022 k spotrebovaniu celej
kaucie vo výške 14.400,- eur po jednostrannom zápočte ostala neuhradená faktúra vo výške 1.962,70

eur č. 22108.

18. Súd ďalej vykonal dokazovanie opravou jednostranného zápočtu (č.l. 80 až 81), podľa ktorého
oznamoval žalobca uložením do schránky správcovi konkurznej podstaty dňa 02.03.2023, teda v
priebehu tohto konania (žaloba bola súdu doručená dňa 21.12.2022), okrem sumarizácie oznámenia

o započítaní pohľadávok zo dňa 30.09.2022, že pri príprave jednostranného zápočtu dňa 17.09.2022
vychádzal z účtovnej evidencie, t.j. výpisu z účtovnej evidencie zo dňa 17.09.2022, ktorý predložila
účtovníčka a v ktorom nebola zaevidovaná skutočnosť o vrátení sumy 2.544,30 eur zo dňa 25.08.2022
spoločnosťou SPOLBYT, s.r.o. Poprad. Táto skutočnosť mala byť spôsobená tým, že spoločnosť
SPOLBYT, s.r.o. Poprad o vrátení časti započítanej sumy podala informáciu neskôr a keďže je žalobca

platcom DPH mesačný výkaz sa podáva spätne za predchádzajúci mesiac účtovníčka až najskôr po
dvadsiatich dňoch daného mesiaca spracúva účtovné skutočnosti, ktoré nastali v predchádzajúcom
mesiaci. Teda na základe zmluvy o rozpočítaní nákladov pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
17.09.2022 sumu vo výške 5.000,- eur nie 7.544,30 eur na základe toho táto skutočnosť spôsobila, že vliste zo dňa 30.09.2022 boli nesprávne uvedené jednotlivé započítavané sumy a teda opravuje týmto
jednostranné započítanie takto, že v prvom rade sa započítava splatnú pohľadávku vo výške 5.000,- eur
voči nájomcovi (HOTEL POPRAD, s.r.o. - úpadca) titulom zmluvy o rozpočítaní nákladov oproti kaucii

14.400,- eur a v druhom rade jeho splatnú pohľadávku vo výške 13.673,60 eur voči nájomcovi z titulu
zmluvy o nájme čiastočne vo výške 9.400,- eur. Teda po jednostrannom zápočte došlo k úplnej úhrade
nezaplatenej časti faktúry č. 22095 vo výške 3.891,20 eur a k úplnej úhrade faktúry č. 22108 zo dňa
01.08.2022 ak čiastočnej úhrade vo výške 617,60 eur z nezaplatenej faktúry č. 22121 zo dňa 01.09.2022
vo výške 4.891,20 eur, čím došlo k spotrebovaniu kaucie vo výške 14.400,- eur a neuhradená ostáva

faktúra za september 2022 vo výške 4.273,60 eur. Z tohto dôvodu žalobca zobral žalobu aj čiastočne
späť a uplatnil si určenie že je veriteľom zabezpečenej pohľadávky vo výške celkovej istiny 4.273,60
eur (viď čiastočné späťvzatie žaloby). Vrátenie preplatku spoločnosťou SPOLBYT, s.r.o. Poprad žalobca
preukázal výpisom z účtu (č.l. 82).

19. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval § 32 ods. 1, 3, 5, 6, 9,10 zákona č. 7/2005

Z.z. - Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) upravujúci popretie a zistenie pohľadávky,
§ 29 ods. 1, 4, 6 ZKR upravujúci náležitosti prihlášky, § 54 ods. 1, 2 ZKR upravujúci započítanie
pohľadávky, § 663, § 664, § 665 ods. 1, § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce nájomnú
zmluvu.

20. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci úvodom uviedol, že žaloba o určenie popretej
pohľadávky bola podaná včas. V zmysle súdom prvej inštancie citovaných ustanovení správca
preskúmava pohľadávku veriteľa v zákonom ustanovenom rozsahu, pričom pri každej pohľadávke má
preskúmať: a) právny dôvod, b) vymáhateľnosť, c) poradie, d) výšku, e) zabezpečenie zabezpečovacím
právom, f) poradie zabezpečovacieho práva. Veriteľ, ktorý trvá na popretej pohľadávke sa môže

domáhať v konkurznom konaní žalobou, aby súd určil tieto vymenované dôvody, pre ktoré mu bola
pohľadávka popretá.

21. Doplnil, že súd prvej inštancie pri posudzovaní veci postupoval v intenciách nálezu Ústavného
súdu č.k. II. ÚS 409/2013-49 z 11.9.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil, že správca je pri popretí

povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len
na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky
v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní,
preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok
popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného

konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou
správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu
obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a
vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti
alebo v určitom poradí). Takisto súd poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, 3 Obdo/70/2016,

ktorý uviedol, že: „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom
v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave.“

22. V prejednávanej veci správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu,
poradia, výšky a vymáhateľnosti, ako aj čo do zabezpečovacieho práva s poukazom na skutočnosť, že

veriteľ riadne nezdôvodnil výpočet pohľadávky a tento nebolo možné určiť ani z príloh ani z dokumentov
poskytnutýchúpadcom(č.l.14).Pohľadávkabolapopretátaktiežinýmveriteľomžalovanýmv2.rade(č.l.
16), ktorý poprel pohľadávku čo do poradia, čo do výšky, čo do právneho dôvodu, aj čo do zabezpečenia
zabezpečovacím právom ako aj poradia zabezpečovacieho práva.

23. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné
z toho dôvodu, že súd musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom
priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.
j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo
nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že

rozhodnutie by bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok
konania, teda preto, aby bolo rozhodnutie vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané.
Uvedené neznamená, že žalobca musí urobiť návrh výroku rozsudku, ktorý sudca automaticky preberie
do výroku rozhodnutia. Musí však z neho nepochybne vyplývať, čoho sa domáha.Na dané poukazoval z toho dôvodu, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že je veriteľom
pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu HOTEL POPRAD, s.r.o., ktoré prebieha na
Okresnom súde Prešov a to pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky zo dňa 14.10.2022 v

celkovej výške 6.817,90 eur. V petite žaloby žalobca nijako nešpecifikoval, či sa domáha aj určenia
zabezpečovacieho práva, ktoré bolo popreté správcom ako žalovaný v 1. rade tak aj iným veriteľom a
žalovaným v 2. rade. Zároveň súd dodal, že ani z obsahu žaloby nevyplýva žiadna argumentácia vo
vzťahu k popretiu zabezpečovacieho práva a preto mal súd za to, že predmetom žaloby nie je určenie,
že by žalobca bol veriteľom dotknutej zabezpečenej pohľadávky zabezpečovacím právom. Z uvedených

dôvodov súd neposudzoval dôvodnosť popieracieho prejavu žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného
v 2. rade vo vzťahu k zabezpečeniu pohľadávky.
Súd dodal, že žalobca (omylom v napadnutom rozsudku je uvedené žalovaný) sa pokúšal reparovať
dané pochybenie v späťvzatí žaloby (č.l. 79), kde upravil okrem čiastočného späťvzatia aj výrok s tým,
že sa domáhal určenia, že je veriteľom „zabezpečenej“ pohľadávky. Súd však mal za to, že išlo o
snahu žalobcu prekryť tento nedostatok žaloby v podaní, ktorým čiastočne zobral žalobu späť, a naopak

nežiadal o zmenu žaloby a následne je potrebné uviesť, že v tomto smere by bola žaloba podaná
oneskorene teda po 30 dňovej prekluzívnej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR.

24. K posúdeniu dôvodnosti žaloby súd prvej inštancie poukazoval na účel incidenčného konania, kde
je úlohou súdu rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí, súd preskúmava iba dôvody

- relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávok, čo do právneho dôvodu vymedzeného v podanom
oznámení o popretí správcom úpadcu.

25. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo sporné, že žalobca v prihláške uplatnil pohľadávku
z nezaplateného nájomného vyplývajúceho zo zmluvy o nájme, ktorú vyčíslil v sume 6.817,90 eur.

Žalobca uviedol v prihláške, že vystavil úpadcovi faktúrou č. 22108 zo dňa 01.08.2022 a č. 2212 (pozn.
odvolacieho súdu, správne má byť 22121) zo dňa 01.09.2022, ktoré nezaplatil, následne uviedol, že
jednostranne započítal voči dlžníkovi podľa ustanovenia VI. bod 6. 2. zmluvy o nájme svoje nesplatené
pohľadávky voči nájomcovi - úpadcovi (bez ďalšieho vysvetlenia) z kaucie vo výške 14.400,- eur a čo
sa týka vyčíslenia pohľadávky uviedol, že po tomto zápočte zo sumy 14.400,- eur ostala faktúra č.

22108 zo dňa 01.08.2022 neuhradená vo výške 2.964,50 eur a faktúra č. 22121 zo dňa 01.09. 2022
neuhradená vôbec.
V tejto súvislosti súd poukazoval na to, že pokiaľ vyššie uvedeným postupom ako právnym dôvodom
uvádzaným žalobcom, jednoducho spočítame (čo predpokladá súd, že takto konal aj správca
konkurznej podstaty a veriteľ úpadcu, ktorý taktiež poprel pohľadávku) nájomné za 1 mesiac

predstavovalo sumu 4.891,20 eur na túto sumu boli vystavené aj obe faktúry spolu to predstavuje sumu
9.782,40 eur a žalobca vykonal započítanie zo zloženej kaucie vo výške 14.400,- eur z uvedeného
vyplýva záver, že naopak žalobcovi zostala, respektíve mala ostať po zápočte z kaucie ešte suma
(14.400,- eur – 9.782,40 ) 4.617,60 eur. Žalobca si však uplatnil pohľadávku vo výške 6.817,90 eur,
je logické, že nie je možné určiť, ako došlo k vzniku uplatnenej pohľadávky, keďže v prihláške ani v

prílohách nie je riadne zdôvodnený výpočet pohľadávky. V rovnakom znení, čo do právneho dôvodu
poprel pohľadávku žalobcu žalovaný v 2. rade, keď odkázal na dve faktúry znejúce na sumu 4.891,20
eur s DPH.

26. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca konkurznej podstaty mal k dispozícii jednostranné

započítanie(č.l.24)atedamalpodklady,nazákladektorýchmoholposúdiťdôvodnosť-výpočetpopretej
pohľadávky, súd prvej inštancie poukazoval na to, že žalobca síce v zápočte rozpísal, že sumu 14.400,-
eur z kaucie započítal na jeho splatnú pohľadávku vo výške 7.544,30 eur voči nájomcovi z titulu zmluvy
o rozpočítaní nákladov nehnuteľnosti a čiastočne vo výške 6.855,70 voči splatnej pohľadávke vo výške
8.782,40 eur, ktorá suma pozostáva z nezaplatenej časti faktúry č. 22095 za nájom za júl 2022 vo výške

3.891,20 eur a došlo k čiastočnej úhrade vo výške 2.964,50 eur z nezaplatenej faktúry č. 22108 za
nájom za august, čím došlo k spotrebovaniu celej kaucie, v závere uviedol však, že faktúra za nájom
za august ostala neuhradená vo výške 1.926,70 eur, čo bolo v rozpore so sumou uvedenou v prihláške
pohľadávky, kde uvádzal sumu 2.964,50 eur k faktúre za august 2022.

27. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca týmto sám spôsobil neprehľadnosť a zmätočnosť
výpočtu uplatnenej pohľadávky, ktorá bola v prihláške pohľadávky uvedená, ktorú správca konkurznej
podstaty bez ďalšieho v daný moment vyhodnotil potom, ako následok toho za spornú, nebolo zrejmé,za ktorý konkrétny mesiac je dlžné nájomné uplatnené, teda bol spochybnený právny dôvod a výška
pohľadávky.

28. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 2. rade poprel pohľadávku žalobcu na rozdiel od správcu
konkurznej podstaty (súd vychádzal z obsahu oznámenie o popretí pohľadávky č.l. 14, nakoľko vo
vyjadrení k žalobe následne doplnil správca aj tento dôvod, čo však súd považoval za irelevantné
z dôvodu rozširovania popierajúcich dôvodov až v priebehu konania) aj z dôvodu, že pokiaľ ide o
jednostranné započítanie pohľadávok ku dňu 17.09.2022 uvedené považoval za neplatné a neúčinné

a to s poukazom na to, že žalobca prihlásil svoju pohľadávku dňa 14.10.2022, pričom k predmetnej
prihláške nebol žiadny dokument ani oznámenie o jednostrannom zápočte zo dňa 30.09.2022, na
základe ktorých by jednoznačne bolo preukázané, že si započítal voči úpadcovi pohľadávky a navyše
žalovaný v 2. rade namietal, že oznámenie o jednostrannom zápočte zo dňa 30.09.2022 bolo doručené
ešte pred podaním prihlášky kedy podľa ustanovenia § 54 ods. 1 ZKR nebolo možné započítať
pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. Namietal, že veriteľ si mohol

započítať pohľadávky voči úpadcovi až po doručení prihlášky, t.j. až po dni 14.10.2022 a nie už
17.09.2022 kedy prihláška pohľadávky žalobcu ešte nebola správcovi doručená.
Súd poukazoval na to, že pokiaľ ide o kauciu za nájom vo výške 14.400,- eur, táto sa premenila na
pohľadávku úpadcu voči veriteľovi dňom vyhlásenia konkurzu, t.j. dňa 17.09.2022. Tým, že jednostranné
započítanie realizoval žalobca dňa 30.09.2022 a doručil prihlášku pohľadávky až dňa 14.10.2022

sa pohľadávka žalobcu s pohľadávkou úpadcu stretla až po dni 14.10.2022. V dôsledku vyhlásenia
konkurzu nastupujú nové pravidlá ohľadom započítania pohľadávok s tým, že započítanie nie je
absolútne vylúčené, no v niektorých konkrétnych prípadoch sa nepripúšťa napriek tomu, že inak
podľa bežných pravidiel by započítanie bolo prípustné. Zákonná konštrukcia obmedzenia započítania
pohľadávok počas konkurzu je postavená na tom, že zákon výslovne menuje konkrétne prípady, v

ktorých započítanie je neprípustné, pričom v ostatných prípadoch, pokiaľ to hmotnoprávne predpisy
ako Občiansky zákonník a Obchodný zákonník, resp. iný právny predpis, podľa ktorého sa právny
vzťah spravuje, umožňujú, možno vzájomné pohľadávky započítať aj počas konkurzu. Všeobecne proti
pohľadávke úpadcu, že možno započítať iba pohľadávku, ktorá bola veriteľom riadnym spôsobom
prihlásená v konkurze.

Na záver súd prvej inštancie dodal, že nebolo sporné, že veriteľ k prihláške pohľadávky nepripojil listiny,
z obsahu ktorých by vyplývala časová a vecná špecifikácia uplatnenej pohľadávky.

29. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zákon v § 29 ods. 1 ZKR definuje náležitosti prihlášky,
v ktorej má byť uvedené meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa úpadcu, právny

dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky a suma pohľadávky s rozdelením na istinu
a príslušenstvo. Prihláška ďalej musí byť podaná na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované
a podpísané veriteľom. Ak tieto náležitosti prihláška nespĺňa, tak sa na ňu v konkurznom konaní
neprihliada. V ustanovení § 29 ods. 6 ZKR zákon ďalej definuje aj prílohy, kde stanovuje, že k prihláške
sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške, a zároveň stanovuje, aké prílohy je treba v

jednotlivých prípadoch predložiť. Súd poukazoval na § 29 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého právny dôvod
vzniku pohľadávky je obligatórnou náležitosťou každej prihlášky pohľadávky v konkurznom konaní.
Riadne identifikovaný právny dôvod je nevyhnutné uvádzať v prihláške z toho dôvodu, aby správca
mal možnosť posúdiť oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej vymáhateľnosť. Tak isto je tento právny
dôvod nevyhnutný pre konajúci súd, aby v incidenčnom konaní mohol posúdiť oprávnenosť prihlásenej

pohľadávky. V súvislosti s tým je potrebné dať za pravdu žalovaným v 1. a 2. rade v tom smere, že veriteľ
sa podľa ustanovenia § 32 ods. 14 ZKR môže v incidenčnom konaní domáhať len toho, čo uviedol v
prihláške pohľadávky.
Na základe týchto dôvodov súd zhodnotil, že popierací prejav správcu konkurznej podstaty v tomto
konaní žalovaného v 1. rade a veriteľa úpadcu žalovaného v 2. rade bol dôvodný a z týchto dôvodov

súd žalobu zamietol.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci vzal žalobca čiastočne svoju žalobu voči
žalovaným späť (č.l. 79) súd konanie v časti zastavil, podľa § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP
bez skúmania postoja žalovaných k čiastočnému späťvzatiu žaloby, keďže ich nesúhlas z akýchkoľvek

dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.31. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v
spore, a keďže úspešnou stranou v konaní boli žalovaní, súd im priznal voči žalobcovi v súlade s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%).

32. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Mal zato, že došlo k naplneniu
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

33. Dodal, že na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. PP č. 7 zo dňa 01.10.2019 vznikol

medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným v 1. rade/úpadcom nájomný vzťah. Účinky vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 18.09.2022.

34. Súd prvej inštancie tvrdil, že žalobca údajne zle formuloval petit žaloby. Žalobca bol toho názoru, že
formulácia petitu je vecou súdu, ktorý má rozhodnúť na základe obsahu žaloby a skutkového základu.
Odvolával sa na judikatúru (Judikát R-14/2021 - uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/268/2019 zo dňa

25.11.2020, Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 135/2000 zo dňa 24.09.2004), ktorá podporuje
tento názor a tvrdil, že súd prvej inštancie jeho argumentáciu ignoroval. Poukazoval na ust. § 32 ods.
14 ZKR, že popretý veriteľ sa môže v incidenčnej žalobe domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške,
pričom v žalobe sa domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky, a to v takom rozsahu v akom bola
táto pohľadávka prihlásená/uplatnená prihláškou pohľadávky zo dňa 14.10.2022, pričom toto jasným a

nezameniteľným spôsobom vyplýva z obsahu písomných podaní žalobcu.

35. S otázkou formulácie petitu súvisela jeho námietka týkajúca sa toho, že súd prvej inštancie tvrdil,
že žalobca sa v podanej žalobe nedomáhal aj určenia zabezpečovacieho práva. Žalobca tvrdil, že už
v pôvodnej prihláške pohľadávky toto právo uplatnil a bolo to jasne uvedené. Uviedol, že v prihláške

pohľadávky zo dňa 14.10.2022 si uplatnil aj zabezpečovacie právo z titulu, že si pred vyhlásením
konkurzu uplatnil k hnuteľným veciam žalovaného v 1. rade/úpadcu zádržné právo (§ 151s OZ) s
tým, že v prihláške pohľadávky ako aj v písomných podaniach v prejednávanej incidenčnej veci
podložil listinnými dôkazmi, že kedy, na základe akej skutočnosti a k akému predmetu toto zádržné
(zabezpečovacie - § 8 ZKR) právo vzniklo.

Nerozumel akým myšlienkovým pochodom dospel súd prvej inštancie k zisteniu, že sa žalobca údajne
nedomáha určenia aj zabezpečovacieho práva a už vôbec nerozumie tvrdeniam súdu prvej inštancie
uvedeným v bode 115. odôvodnenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu právu s poukazom na údajne
oneskorené podanie žaloby v nadväznosti na podanie čiastočného späťvzatia žaloby, keď obsah
čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 02.03.2023 sa výlučne viaže len k určeniu výšky pohľadávky.

Argumentáciu súdu v tomto smere považoval za arbitrárnu a nezrozumiteľnú.

36. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie bol toho názoru, že prihláška pohľadávky nemala
dostatočnejasneurčenúvýšku.Malzato,žežalobcavšakjasnevysvetlil,ževýškapohľadávkyjepresne
vyčíslená a jej výpočet je jednoduchý. Argumentoval, že prípadné technické problémy s prílohami pri

elektronickom odoslaní sú mimo jeho kontroly.
Poukazoval nato, že v prihláške pohľadávky veriteľa zo dňa 14.10.2022 v kolónke právny dôvod je
uvedené, že: „....Dňom 17.09.2022 v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka veriteľ jednostranne
započítal voči dlžníkovi v zmysle ust. VI. bod 6. 2. Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. PP č. 7
zo dňa 01.10.2019 svoje nesplatené pohľadávky voči nájomcovi (úpadcovi) z kaucie nájomcu vo výške

14.400,- eur.
Po jednostrannom zápočte ostala faktúra č. 22108 zo dňa 01.08.2022 (faktúra za nájom za august 2022)
neuhradená vo výške 2.964,50 eur a faktúra č. 22121 zo dňa 01.09.2022 faktúra za nájom za september
2022) nebola vôbec uhradená.
Veriteľ si touto prihláškou uplatňuje nezaplatené splatné nájomne na základe nájomnej zmluvy .....“.

V predmetnej prihláške pohľadávky zo dňa 14.10.2022 z titulu nájomnej zmluvy uplatnil voči žalovanému
v 1. rade/úpadcovi nesplatené pohľadávky, ktoré evidoval ku dňu vyhlásenia konkurzu, pričom určenie
výšky prihlásenej pohľadávky je otázkou jednoduchého právneho posúdenia, keďže ide o triviálny
matematicky výpočet (sčítanie dvoch čísel).
Nevedel, prečo nebola k prihláške pohľadávky priložená ako príloha Oznámenie o jednostrannom

započítaní zo dňa 30.09.2022, na ktoré v prihláške pohľadávky – konkrétne v kolónke právny dôvod
žalobca odkazuje. K predmetnej prihláške pohľadávky boli s výnimkou Oznámenia o jednostrannom
započítaní fyzicky priložené všetky prílohy, ktoré boli spomenuté v prihláške. Predpokladal, že táto
príloha prihlášky (Oznámenia o jednostrannom započítaní) nebola načítaná pri elektronickom odosielanípredmetnej prihlášky (technická chyba), čo sa právnemu zástupcovi žalobcu už viackrát stalo, čo je
však chyba na strane prevádzkovateľa ústredného portálu verejnej správy (slovensko.sk), pričom právny
zástupca žalobcu má z vlastnej praxe vedomosť, že takáto technická chyba sa už stala aj v smere

odosielania súd › advokát. Považoval za podstatné, že SKP žalovaného v 1. rade ešte pred podaním
predmetnej prihlášky pohľadávky disponoval predmetným Oznámením o jednostrannom zápočte, keďže
toto oznámenie žalobca zasielal SKP žalovaného v 1. rade osobitným podaním dňa 30.09.2022 (t.j. pred
podaním prihlášky pohľadávky).
Doplnil, že žalobca vo svojich písomných podaniach v nadväznosti na ich prílohy jasným a

zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, vrátane matematického prepočtu, že aká je výška jeho pohľadávky
voči žalovanému v 1. rade úpadcovi a z tohto dôvodu odvolateľovi nepríde potrebné, aby tento
matematicky výpočet duplicitne uvádzal aj v tomto odvolaní (pozn. matematický výpočet – detailne viď
čiastočne späťvzatie žaloby a oprava - jednostranný zápočet zo dňa 02.03.2023)

37. V podanom odvolaní žalobca takisto uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade v podstate tvrdili, pričom

súčasne tým argumentoval aj súd prvej inštancie, že prihláška pohľadávky nemá náležitosti v zmysle ust.
§ 29 ZKR (pozn. de facto určenie výšky pohľadávky a príloha), t.j. že predmetná prihláška pohľadávky
je ako celok zmätočná.
Dané neobstojí a to preto, že ak by v prihláške pohľadávky absentovalo určenie a opísanie výšky
pohľadávky a prílohy, t.j. povinné náležitosti prihlášky (§ 29 ods. 1 písm. c) a § 29 ods. 6 ZKR), tak

by SKP musel postupovať postupom podľa § 30 ZKR (t.j. predložiť konkurznému súdu prihlášku na
posúdenie, že či sa bude na túto prihlášku prihliadať), čo sa však v predmetnej veci nestalo, keďže
SKP považoval prihlášku za úplnú o čom vydal potvrdenie zo dňa 02.11.2022 (viď prílohy žaloby). Je
neprípustné následne tieto skutočnosti v zmysle ust. § 29 ZKR uvádzať/namietať v popieracom prejave
v zmysle ust. § 32 ZKR, tak ako tomu bolo v predmetnom prípade.

38. V podanom odvolaní nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že započítanie pohľadávok nastalo
až po vyhlásení konkurzu, a teda je neplatné. Žalobca však uvádza, že k stretnutiu pohľadávok
došlo pred vyhlásením konkurzu, a započítanie preto platí. Súd prvej inštancie tvrdil, že jednostranné
započítanie je neprípustné, nakoľko údajne k stretu pohľadávok malo dôjsť až po vyhlásení konkurzu

(najmä bod 122. odôvodnenia) a že žalobca údajne jednostranne započítal pohľadávky až dňa
30.09.2022. Súd prvej inštancie v danom prípade nesprávne vyhodnotil priložené listinné dôkazy, keď
nerozlíšil okamih stretu započítateľných pohľadávok s okamihom oznámenia žalobcu o započítaní
pohľadávok.

39. Takisto v podanom odvolaní namietal neúčinnosť popieracieho prejavu žalovaného v 2. rade
a upozornil, že tento popierací prejav bol neúplný, čo spôsobuje jeho neúčinnosť, keďže chýba údaj o
dátume narodenia, čo je podľa žalobcu s poukazom na viaceré právne ustanovenia povinný údaj podľa
zákona (§ 32 ods. 5, 7 ZKR, § 196 ZKR, § 133 ods. 1 CSP, § 29 ods. 1 písm. b) ZKR, § 378 ods. 1 ZKR).

40. Žalobca v odvolaní uviedol, že v prejednávanej incidenčnej veci nebolo sporné, že medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade/úpadcom vznikol na základe nájomnej zmluvy nájomný vzťah (žalobca -
prenajímateľ a žalovaný v 1. rade - nájomca). Ďalej nebolo sporné, že žalobca má z titulu nájomnej
zmluvy voči žalovanému v 1. rade nesplatené peňažné pohľadávky, čo de facto žalovaní ani súd
prvej inštancie nespochybňovali. K svojím písomným podaniam (žaloba, čiastočne späťvzatie žaloby

zo dňa 02.03.2023, replika žalobcu zo dňa 16.03.2023), priložil viacero písomných dôkazov, z ktorých
listín jednoznačne a nezameniteľným spôsobom vyplynulo, že žalobca má z titulu nájomnej zmluvy
peňažnú pohľadávku voči žalovanému v 1. rade (pozn. toto nikto nespochybňoval), pričom z týchto listín
nezameniteľným spôsobom taktiež vyplynulo, že aký je právny dôvod vzniku a výška tejto pohľadávky,
vrátane zabezpečovacieho práva a jeho predmetu.

Bol toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom (§ 215 CSP)
okrem iného aj preto, že dezinterpretoval jasné, zrozumiteľné a nezameniteľné písomné dôkazy/listiny
z ktorých jednak vyplýva, že žalobca je veriteľom žalovaného v 1. rade a že aký je právny dôvod vzniku
a výška pohľadávky, vrátane zabezpečovacieho práva a jeho predmetu, pričom už len táto skutočnosť
bez ďalšieho zakladá odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, na základe ktorých

má byť podľa názoru žalobcu napádané rozhodnutie zrušené/zmenené.

41.Súdprvejinštanciesasúčasnevzmysleust.§220ods.3CSPvôbecnevysporiadalsoskutočnosťou,
že sa vo svojom rozhodnutí odklonil od právne záväznej judikatúry - R 14/2021, pričom vo svojomrozhodnutí sa vôbec nevysporiadal z niektorými zásadnými argumentmi uvádzanými žalobcom v jeho
písomných podaniach, čo je v rozpore s CSP (§ 220 ods. 2), ako aj vnútroštátnou judikatúrou a
judikatúrou ESĽP. Poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/106/2010, zo dňa

15.07.2010.

42. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s podstatnou argumentociou žalobcu
uvedenou v žalobe ako aj v replike a to, že ak žalovaný v 1. rade (SKP) považoval predmetnú prihlášku
pohľadávky za neúplnú, tak ako to má na mysli ust. § 29 ZKR, tak mal zákonnú povinnosť predložiť

túto pohľadávku konkurznému súdu na preskúmanie postupom podľa § 30 ods. 1 ZKR (pozn. čo
však SKP nespravil a navyše žalobcovi vydal dňa 02.11.2022 potvrdenie, že prihláška je úplná) a nie
tieto skutočnosti uvádzať až ex post v popretí pohľadávky v zmysle ust. § 32 ZKR (pozn. čo je de
facto podstata argumentácie žalovaného v 1. a 2. rade), pričom tento postup v zmysle ZKR nie je v
dispozičnom oprávnení žalovaného v 2. rade, t.j. veriteľa úpadcu.
Súdom prvej inštancie vytýkané údajné nedostatky vo veci podanej žaloby, sú okrem iného tak prísne

formalistické, keďže takýto súdom prvej inštancie požadovaný/kladený perfekcionizmus na žalobcu
nemá v reálnom živote a aj súdnom konaní opodstatnenie, resp. je v zmysle ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR neprípustný.
Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, pričom ju považoval za vecne a právne
nesprávnu a arbitrárnu, pričom takáto argumentácia nemôže obstáť, nakoľko je v rozpore s hmotným

právom, ustálenou judikatúrou, resp. že priamo odporuje vykonaným písomným dôkazom, keďže tieto
súd prvej inštancie dezinterpretoval.
Ďalej mal za to, že napádané rozhodnutie je v rozpore s procesným právom a to preto, že súd prvej
inštancie rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom - § 215 CSP, a súčasne preto, že sa
nevysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi uvádzanými žalobcom a že dezinterpretoval listinné

dôkazy.

43. Žalobca navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil a určil, že žalobca je veriteľom zabezpečenej
pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu: HOTEL POPRAD, s.r.o., sídlo: Kišovce 410, 059
12 Hôrka, IČO: 36 489 565, ktoré prebieha na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn.: 2K/17/2022, a to

pohľadávkyprihlásenejprihláškoupohľadávkyzodňa14.10.2022vcelkovejvýške4.273,60eurapriznal
mu náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

44. Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom súdu

prvej inštancie. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého zákonne a správne rozhodol.
Dodal, že na skutočnosť, že petit je nevykonateľný upriamili pozornosť súdu vo vyjadrení ako aj na
pojednávaní v predmetnom spore. Súd je viazaný formuláciou petitu žalobného návrhu, ktorú žalobca
v spore nemohol meniť po vznesení danej námietky, pretože by zmeškal 30 dňovú lehotu na podanie
incidenčnej žaloby, t.j. opravený petit by doručil súdu po uplynutí hmotnoprávnej 30 dňovej lehoty na

podanie incidenčnej žaloby. Žalobca v podanej žalobe nevenuje pozornosť zabezpečovaciemu právu,
teda zo žaloby nevyplýva skutočnosť, že žalobca sa domáha zistenia určenia zabezpečenej pohľadávky.
Žalobca nemôže žiadať v konaní, aby súd určil k jeho prihlásenej pohľadávke zabezpečovacie právo,
ktoré nielenže nebolo uplatnené v žalobe, ale ani v prihláške. Preto nie je zrejmé a jasné, aké tvrdenia
súdu prvej inštancie napadá v podanom odvolaní ohľadom zabezpečovacieho práva, ktoré nie len, že

neprihlásil, ale ani v žalobnom návrhu si neuplatňoval jeho určenie. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, ktorý
uviedol „žalobca v podanom odvolaní poukazuje na to, že v predmetnom prípade nenastala žiadna
z okolností uvedených v § 54 ods. 1 – 3 ZKR, nakoľko k stretu pohľadávok aj k ich započítaniu v zmysle §
580 Občianskeho zákonníka došlo pred vyhlásením konkurzu, nakoľko tieto podmienky okolnosti nastali
ku dňu 17.09.2022“. A to z dôvodu, že kaucia sa stala splatná až dňom 17.09.2022 a z uvedeného

dôvodu započítanie učinené žalobcom nebolo možné s poukazom na § 54 ZKR. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako zákonný a správny a priznal
žalovanému správcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

45. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na písomných ako aj ústnych

prednesoch v predmetnom spore. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne
správne a zákonné.
Pokiaľ žalobca uvádzal, že nesúhlasí s argumentáciou súdu a túto považuje za nepochopiteľnú, ak súd
uvádza, že žalobca zle formuloval petit žaloby, s danou argumentáciou nesúhlasil. Mal za to, že žalobcaako pán sporu má sám dbať na to, aby žalobný návrh vrátane petitu bol formulovaný tak, že bude zrejmé,
čoho sa domáha a zároveň, aby takýto petit bol aj vykonateľný. Nie je povinnosťou súdu, aby nahrádzal
povinnosť žalobcu pri formulácii petitu. V konaniach o určenie popretej povinnosti je práve povinnosť

žalobcu formulovať petit tak, aby bolo z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha, aby tento petit bol
jasný, zrejmý a určitý a vykonateľný. Nemôže túto svoju povinnosť preniesť na súd a dovolávať sa toho,
aby súd mal z úradnej povinnosti naformulovať petit. Žalobca si aj sám uvedomil, že petit uplatnený
v žalobnom návrhu nie je vykonateľný a nie je správne formulovaný, a to iba odpozorovaním petitu
uvedenom v žalobe zo dňa 21.12.2022, kde možno zistiť, že žalobca sa domáha určenia, že je veriteľom

pohľadávky a až následne v čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 02.03.2023 sa už žalobca domáhal
určenia, že je veriteľom zabezpečenej pohľadávky. Súd má možnosť sformulovať petit, avšak nemôže
ísť nad rozsah uplatneného práva. Súd má možnosť sformulovať petit tak, aby bol vykonateľný, avšak
nemôže tak urobiť, ak by priznal žalobcovi práva, ktorých sa žalobca podanou žalobou nedomáhal. Ak
by súd akceptoval tvrdenia žalobcu a namiesto neho sformuloval petit, bol toho názoru, že v danom
prípade by došlo k porušeniu práva a súd by konal nad rámec svojich oprávnení.

Pokiaľ sa týka námietok žalobcu ohľadne uplatnenia si svojho nároku z titulu zabezpečovacieho
práva uviedol, že žalobca v podanej žalobe ani v jednom odstavci nevenuje pozornosť práve
zabezpečovaciemu právu. Zo žaloby nevyplýva, že žalobca sa domáha určenia zabezpečenej
pohľadávky. Aj v podanom odvolaní len stroho sa odvoláva na prihlášku pohľadávky, avšak v žalobnom
návrhu nepreukazuje a nepredkladá žiadne listinné dôkazy, ktoré by odôvodňovali to, že sa žalobca

domáha určenia zabezpečenej pohľadávky. Túto skutočnosť konštatoval aj súd, keď uviedol, že žalobca
nepožadoval zmenu žaloby, hoci petit bol v porovnaní s petitom uvedenom v žalobe iný. Zmenu
žaloby právny zástupca žalobcu na danom pojednávaní nevykonal, preto súd správne v napadnutom
rozhodnutí uvádza, že žalobca by túto zmenu požadoval až po uplynutí hmotnoprávnej lehoty na
podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. V predmetnom konaní žalobca nevyvrátil skutočnosti

uvádzané žalovaným v 2. rade týkajúce sa popretia, vzniku a zriadenia zabezpečovacieho práva, čím
nielenže nesprávne, resp. vôbec si neuplatnil zabezpečovacie právo zákonným spôsobom v prihláške
pohľadávky.Zároveňboltohonázoru,žežalobcovianinevzniklozabezpečovacieprávoakosihouplatnil
v prihláške pohľadávky.
Pokiaľ žalobca vytýka, že žalovaní popreli predmetnú pohľadávku okrem iného, avšak najmä z toho, že

sa údajne nedá určiť výška pohľadávky, s čím sa nekriticky stotožnil aj súd prvej inštancie, tak žalobca
zakrýva touto argumentáciou svoje vlastné pochybenia pri uplatnení pohľadávky. V písomnom vyjadrení
žalovaný v 2. rade poukazoval práve na nejasnosť a zmätočnosť uplatnenej pohľadávky, pričom tieto
nedostatky neodstránil žalobca ani v písomnom vyjadrení ani na pojednávaní v danej veci. Sám spôsobil
zmätočnosť ním uvádzaných skutočností, keď v jednostrannom zápočte uviedol, že po uskutočnení

zápočtu došlo k spotrebovaniu celej kaucie a faktúra za nájom za august ostáva neuhradená vo výške
1.926,70 eur, pričom v prihláške pohľadávky zase uviedol k faktúre za august 2022 sumu 2.964,50
eur. Pravdepodobne samotný žalobca nemá jasno, z čoho pozostáva jeho pohľadávka a preto mal
za to, že účinne a zákonne poprel pohľadávku žalobcu, keďže túto nebolo možné určiť z prihlášky
a jej príloh. Žalobca v prílohe prihlášky nepredložil všetky listinné dôkazy, o ktoré opiera svoj nárok

a preto je potrebné stotožniť sa s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedenom v bode 124 napadnutého
rozsudku, že veriteľ k prihláške pohľadávky nepripojil listiny, z obsahu ktorých by vyplývala časová
a vecná špecifikácia uplatnenej pohľadávky.
Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že k stretu pohľadávok a aj k ich započítaniu v zmysle § 580 OZ došlo
pred vyhlásením konkurzu, nakoľko tieto okolnosti nastali ku dňu 17.09.2022. Dodal, že kaucia sa stala

pohľadávkou úpadcu dňom 17.09.2022, a teda započítanie tak, ako uvádza a odôvodňuje žalobca,
nebolo možné s poukazom na § 54 ZKR.
Dodal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukazuje na to, že v danom spore skúma práve
popierací prejav, ktorý bol uskutočnený, či už zo strany správcu konkurznej podstaty alebo veriteľom,
pričom mal za to, že žalobca v prihláške pohľadávky nedostatočne preukázal oprávnenosť, dôvodnosť

a výšku uplatnenej pohľadávky. Túto nebolo možné preskúmať na základe listinných dôkazov, ktoré boli
predložené v prílohe prihlášky (oznámenie o jednostrannom zápočte z 30.09.2022 do konca ani nebolo
v prílohe prihlášky), pričom tieto nedostatky žalobca ani neodstránil v podanej žalobe. Na základe toho
žalovaný v 2. rade poprel pohľadávku žalobcu a mal za to, že popierací prejav bol dôvodný a zákonný.
Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať žalovanému v 2.

rade náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

46. Strany sporu vo svojich ďalších podaniach produkovaných v rámci odvolacieho konania zotrvali na
svojich predchádzajúcich argumentoch a tvrdeniach uvedených vo veci.47. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo
podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

48. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

49.Žalobcapodanieodvolaniaodôvodnilodvolacímidôvodmipodľa§365ods.1písm.b),d),f)ah)CSP.

50. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný

procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,
a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

51. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla
maťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Tentoodvolacídôvoddopadánaakékoľvekpochybenia

v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

52. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

53. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

54. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením a závermi rozhodnutia súdu prvej
inštancie a na tieto poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa:

55. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, tak tento má právo domáhať sa na súde tzv.
incidenčnou žalobou v incidenčnom konaní určenia popretej pohľadávky. Incidenčné konanie je bežné
sporové konanie vyvolané konkurzom, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd.
Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči všetkým, ktorí popreli jeho pohľadávku. V tomto

smere tieto osoby vytvárajú na strane odporcu nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. Incidenčné
konanie je povahou určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne domáha určenia svojej
prihlásenej popretej pohľadávky. Naliehavý právny záujem sa nezisťuje, keďže ide o určovacie konanie
predpokladané zákonom.

56. V zmysle rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, na ktoré poukazoval vo svojom rozhodnutí
aj súd prvej inštancie, konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných,
správcomvincidenčnomkonaníuvádzanýchdôvodov,akotých,ktorésúuvedenévpopieracomprejave.57. Odvolací súd úvodom uvádza, že zákonodarca vedomý si náročnosti jednotlivých sporov, ich
komplexnosti ako aj potreby včasného uplatnenia práv v súvislosti s konkurzom a reštrukturalizáciou
zaviedol v ustanovení § 90 ods. 1 CSP povinné zastúpenie advokátom v sporoch vyvolaných alebo

súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou; to neplatí, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo je stranou právnická osoba a jej zamestnanec
alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

58. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že podanou žalobou si uplatnil zabezpečenú pohľadávku, čo

zo strany súdu prvej inštancie nebolo zohľadnené. Rovnako tvrdil, že už v podanej prihláške si uplatnil
toto právo.

59. Odvolací súd uvádza, že žalobca si podanou žalobou neuplatnil zabezpečovacie právo, keďže
hlavne z petitu samotnej žaloby vyplýva, že si uplatňuje pohľadávku nie zabezpečenú. Bolo povinnosťou
žalobcu jasne a určito formulovať výrok navrhovaného rozsudku, ktorého sa domáha. Je síce pravdou,

že žalobca v texte žaloby poukazuje na to, že išlo o zabezpečenú pohľadávku a to vo forme zádržného
práva (§ 151s OZ), ktoré si uplatnil k hnuteľným veciam úpadcu pred vyhlásením konkurzu. Odvolací
súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie (bod 114. napadnutého rozsudku), že ani súdu prvej
inštancie a rovnako ani odvolaciemu súdu nevyplýva z obsahu žaloby žiadna argumentácia žalobcu vo
vzťahu k popretiu zabezpečovacieho práva.

V danom prípade poukazovanie žalobcu na judikát R-14/77 a že súd prvej inštancie si mal danú
skutočnosť vyvodiť z obsahu prihlášky ako aj podanej žaloby, že ide o zabezpečenú pohľadávku,
neobstojí. Žalobca je v konaní zastúpený advokátom, keďže ide o konanie kde je povinné
zastúpenie vzhľadom na zložitosť problematiky súvisiacej s konkurzom. Nepresné určenie, resp. znenie
požadovaného petitu nemožno dávať za chybu súdu prvej inštancie. K danému odvolací súd uvádza,

že pokiaľ by súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca si podanou žalobou uplatnil aj zabezpečenú
pohľadávku, keďže z prihlášky pohľadávky vyplýva, že išlo o zabezpečenú pohľadávku, tak súd by išiel
nielen nad rámec uplatneného nároku žalobcom („ultra petitum“), ale porušil by tým aj princíp rovnosti
zbraní strán v konaní neprimeraným zvýhodnením žalobcu na úkor žalovaných. Nemožno v takomto
prípade prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že jasne z prihlášky pohľadávky zo dňa 14.10.2022 ako aj z obsahu

žaloby vyplýva, že ide o zabezpečenú pohľadávku, pokiaľ danú skutočnosť nepretavil žalobca aj do
formulácie petitu žaloby. Preto nemožno hovoriť o prílišnom formalizme zo strany súdu prvej inštancie.
Daná námietka žalobcu nie je dôvodná.

60. Odvolací súd zdôrazňuje, že veriteľ v tomto prípade žalobca zodpovedá v akom rozsahu si uplatní

popretú pohľadávku zo strany správcu konkurznej podstaty (SKP), resp. iného veriteľa na súde. Ten kto
pohľadávku popiera musí popretie vždy zdôvodniť a to pri popretí výšky uviesť sumu, ktorú popiera, pri
popretí poradia poradie, ktoré uznáva a pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak
je popretie neúčinné (§ 32 ods. 5 ZKR).

61. Navyše žalobca si vlastné pochybenie uvedomil, keď v podaní, ktorým zobral návrh sčasti späť
(č.l. 79 spisu) formuloval aj „odlišne“ výrok rozsudku, ktorého sa domáha, oproti výroku, ktorý uviedol
v žalobe – že je veriteľom zabezpečenej pohľadávky. Urobil tak však bez toho, aby súd prvej inštancie
žiadal o zmenu žaloby. V tomto inak formulovanom výroku už žalobca uvádza, že má ísť o zabezpečenú
pohľadávku. Procesný návrh voči súdu prvej inštancie však žalobca neurobil. Túto skutočnosť uviedol

aj súd prvej inštancie v bode 115. napadnutého rozsudku a uviedol, že v tomto smere (že si uplatňuje
zabezpečenú pohľadávku) by bola žaloba podaná oneskorene teda po 30 dňovej prekluzívnej lehote
vyplývajúcej z ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR s čím sa odvolací súd stotožňuje.

62. Žalobca takisto namietal, že z prihlášky pohľadávky jednoznačne vyplýva výpočet výšky uplatnenej
pohľadávky a určenie výšky prihlásenej pohľadávky je otázkou jednoduchého právneho posúdenia,
keďže ide o triviálny matematicky výpočet (sčítanie dvoch čísel).

63. Súd prvej inštancie v bode 75. napadnutého rozsudku v presnom znení uviedol žalobcom uvádzané
skutočnosti týkajúce sa pohľadávky ako aj žalobcom uvádzané skutočnosti týkajúce sa výpočtu výšky
uplatnenej pohľadávky, ktoré odvolací súd nepovažuje za potrebné opätovne uvádzať (pozri bližšie aj
bod 9. odôvodnenia tohto rozsudku).64. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie ako aj správcu, že

veriteľ (žalobca) riadne nezdôvodnil výpočet výšky uplatnenej pohľadávky, pričom žalobcom urobený
výpočet nebolo možné určiť ani z príloh ani z dokumentov poskytnutých úpadcom.

65. So žalobcom uvedených skutočností v prihláške pohľadávky (bod 75. napadnutého rozsudku),

vzhľadom na výpočet súdu prvej inštancie v bode 117. napadnutého rozsudku, ako aj výpočtov
žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade vyplýva, že žalobcom uvedené skutočnosti v prihláške
pohľadávky umožňujú, aby na základe žalobcom poskytnutých údajov bolo možné dospieť k rôznym
výpočtom, čo by v prípade jasného a zrozumiteľného zdôvodnenia matematického výpočtu vzhľadom
na základy logiky v matematike nemalo byť možné.

66. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 117. –
120. napadnutého rozhodnutia, že z údajov poskytnutých žalobcom nie je možné logicky dospieť k výške
uplatnenej žalobcom v prihláške pohľadávky, t.j. k sume 6.817,90 eur.

67. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v prihláške pohľadávky okrem iného uviedol, že
jednostranne započítal voči dlžníkovi podľa ustanovenia VI. bod 6. 2. zmluvy o nájme svoje nesplatené
pohľadávky voči nájomcovi – úpadcovi z kaucie vo výške 14.400,- eur, avšak dané uviedol bez bližšieho
zdôvodnenia.

68. Odvolací súd rovnakým postupom ako súd prvej inštancie v bode 118. napadnutého rozsudku
postupoval pri určení výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky. Nájomné za 1 mesiac predstavuje sumu
4.891,20 eur, pričom žalobca uvádzal faktúry č. 22108 zo dňa 01.08.2022 a faktúru č. 22121 zo dňa

01.09.2022, teda celkovo suma spolu 9.782,40 eur (2 x 4.891,20 eur). Žalobca vykonal jednostranný
zápočet voči kaucii vo výške 14.400,- eur, čím žalobcovi mala v jeho prospech ostať z kaucie ešte
suma 4.617,60 eur. Žalobca však uviedol, že faktúra č. 22108 ostala neuhradená vo výške 2.964,50 eur,
čím mala ostať žalobcovi z kaucie ešte vyššia suma. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že je logické, že nie je možné určiť, ako došlo k vzniku uplatnenej pohľadávky, keďže

v prihláške ani v prílohách nie je riadne zdôvodnený výpočet pohľadávky.

69. Žalobca v podanom odvolaní poukazoval nato, že aj keď zrejme v dôsledku technickej chyby nie
je súčasťou príloh prihlášky pohľadávky zo dňa 14.10.2022 - Oznámenie o jednostrannom započítaní

zo dňa 30.09.2022, tak správca konkurznej podstaty úpadcu (žalovaný v 1. rade) týmto podaním
disponoval, keďže mu bolo doručené už podaním zo dňa 30.09.2022 (t.j. pred podaním prihlášky
pohľadávky).

70. Odvolací súd zdôrazňuje, že ten kto si prihlasuje pohľadávku musí v zmysle § 29 ods. 6 ZKR je
povinný pripojiť k prihláške listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti.

71. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v dôsledku technickej chyby nedošlo k pripojeniu príloh z ktorých vyvodzoval

skutočnosti uvedené v prihláške, odvolací súd poukazuje na to, že túto skutočnosť žalobca ani v konaní
na súde prvej inštancie, ani v konaní na odvolacom súde nepreukázal. Medzi stranami pritom nebolo
sporné, že prílohou prihlášky pohľadávky nebolo Oznámenie o jednostrannom započítaní zo dňa
30.09.2022.

72. Preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že výška pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil v prihláške
pohľadávky nezodpovedá ním tvrdením skutočnostiam. Odvolací súd poznamenáva, že postačovalopritom jasne a zrozumiteľne uviesť v prihláške výšku jednotlivých faktúr, ktorých sa týkal jednostranný
zápočet voči kaucii a výšku faktúr, ktoré ostali naďalej neuhradené.

73. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca mal výpočet výšky uplatnenej pohľadávky jasne a určito
uviesť a vysvetliť ako k tejto výške dospel v samotnej prihláške pohľadávky a nie až v žalobe. Je
preto nepodstatné, že v iných podaniach adresovaných žalovanému v 1. rade, resp. súdu tento výpočet
uvádzal.

74. Odvolací súd uvádza, že aj pokiaľ by bola pripojená k prihláške pohľadávky žalobcom ako príloha
Oznámenie o započítaní pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 30.09.2022 (č.l. 23 spisu)
nebolobymožnéaninazákladeobsahutohtopodaniadospieťksume6.817,90euržalobcomuplatnenej
v prihláške pohľadávky, keďže žalobca jednoznačne v tomto oznámení uviedol, že faktúra č. 22108

ostala neuhradená vo výške 1.962,70 eur, pričom v prihláške pohľadávky uviedol, že: „ostala faktúra č.
22108 zo dňa 01.08.2022 (faktúra za nájom za august 2022) neuhradená vo výške 2.964,50 eur“.

75. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že nielen žalovaný v 1. rade, ale aj súd prvej inštancie bol toho

názoru, že prihláška pohľadávky žalobcu nemá náležitosti v zmysle ust. § 29 ZKR a pokiaľ žalovaný
v 1. rade bol toho názoru, že prihláška nemá náležitosti v zmysle § 29 ZKR, mal postupovať postupom
podľa § 30 ZKR, čo sa nestalo, keďže SKP považoval prihlášku za úplnú o čom vydal potvrdenie zo
dňa 02.11.2022.

76. Odvolací súd na okraj uvádza, že prihláška pohľadávky žalobcu spĺňa náležitosti uvedené v §
29 ods. 1 ZKR, t.j. jasné označenie veriteľa v zmysle § 29 ods. 1 písm. a), ako aj jasné označenie
úpadcu v zmysle § 29 ods. 1 písm. b) ZKR, takisto obsahuje právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie
uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty a celkovú sumu pohľadávky.

77. K danému odvolací súd uvádza, že ani súd prvej inštancie ani žalovaní v 1. a 2. rade v popieracom
prejave ani v konaní neuvádzali, že ide o neúplnú prihlášku. Teda, že žalobcom vyplnená prihláška
pohľadávky nespĺňa náležitosti v zmysle § 29 ZKR. Nemožno teda súhlasiť s konštrukciou vytvorenou

žalobcom v podanom odvolaní (bod 37. odôvodnenia).

78. Odvolací súd uvádza, že dané tvrdenie žalobcu nemá žiadnu oporu v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa podanou prihlášku zaoberal ako riadne podanou a spĺňajúcou

náležitosti podľa § 29 ZKR a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa zaoberá obsahom popieracieho
prejavu žalovaných a či bol tento ich popierací prejav dôvodný.

79.Skutočnosť,žežalobcamalvýpočetvýškyuplatnenejpohľadávkyjasneaurčitouviesťavysvetliťako

k tejto výške dospel v samotnej prihláške pohľadávky neznamená, že zo strany žalovaných, resp. súdu
prvej inštancie je prihláška pohľadávky považovaná za neúplnú. Samotný žalovaný v 1. rade rovnako
nepovažoval prihlášku žalobcu za neúplnú o čom svedčí ním vydané potvrdenie zo dňa 02.11.2022.

80. K odvolacej námietke týkajúcej sa započítania vzájomných pohľadávok žalobcu ako veriteľa
a úpadcu ako dlžníka uvedenej v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že predmetom incidenčného
sporu nebola platnosť započítacieho prejavu žalobcu a jeho účinky. Predmetom tohto incidenčného
sporu bolo posúdenie, či popierací prejav žalovaného v 1. rade, ako aj žalovaného v 2. rade bol dôvodný.
Predmetompopieraciehoprejavužalovanéhov1.radeakoajv2.radebolazhľadiskaúdajovuvedených

v prihláške celková výška uplatnenej pohľadávky a právny dôvod vzniku pohľadávky, nie započítací
prejav ako taký. Takisto ani súd prvej inštancie z tohto započítacieho prejavu nevyvodzoval žiadne
právne následky z neho plynúce, aj keď ohľadne započítacieho prejavu konštatoval určité skutočnosti.81.Jevšaknepochybnéakoužuviedolodvolacísúdvyššievčastiurčeniavýškyprihlásenejpohľadávky,
t.j. celkovej sumy pohľadávky uvedenej žalobcom v prihláške pohľadávky, že spôsob ako k nej dospel

žalobcajenejasný,nezrozumiteľnýanemožnoanisprihliadnutímnaprílohyprihláškydospieťkjasnému
zisteniu, ako k nej žalobca dospel, a to ani pri akomkoľvek rozumnom vyhodnotení ním uvádzaných
údajov, či už vyplývajúcich z prihlášky z časti Právny dôvod, ako aj z Príloh prihlášky. Preto táto námietka
žalobcu týkajúca sa započítania nemá vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie.

82. Pokiaľ sa týka započítacieho prejavu, ktorý neuznával žalovaný v 2. rade už v popieracom
prejave odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania nie je posúdenie zákonných predpokladov
na vykonanie jednostranného započítania zo strany žalobcu, ale posúdenie v danom prípade dôvodu
a výšky uplatnenej pohľadávky, najmä či žalobcom uplatnená výška, vzhľadom na popierací prejav
správcu ako aj žalovaného v 2. rade, obstojí. Preto odvolací súd sa argumentami strán týkajúcimi sa

započítacieho prejavu žalobcu nezaoberal, či tento započítací prejav bol spôsobilý, okrem posúdenia
započítacieho prejavu žalobcu, či tento mohol mať vplyv a aký mal vplyv na žalobcom uvedené číselné
vyjadrenie výšky uplatnenej pohľadávky.

83. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že popierací prejav žalovaného v 2. rade je neúčinný a to
z dôvodu absencie údaju o dátume narodenia žalovaného v 2. rade ako fyzickej osoby.

84. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že žalobca túto skutočnosť, t.j. že žalovaný v 2. rade neuviedol

dátum narodenia, čím je jeho popretie neúčinné, v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojho
procesného útoku a obrany ani netvrdil.

85. Preto odvolací súd túto námietku žalobcu považuje za novotu v rámci odvolacieho konania. V zmysle

§ 366 CSP v odvolacom konaní môže strana sporu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy
iba vtedy, ak ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (písm. d/),
pričom podľa názoru odvolacieho súdu túto námietku mohol žalobca uviesť, resp. navrhnúť, už v konaní
pred súdom prvej inštancie. Preto odvolací súd na tieto nové skutočnosti produkované žalobcom až
v podanom odvolaní neprihliadal. To, že ich žalobca opomenul uviesť nemôže byť na ťarchu druhému

účastníkovi konania. Teda žalobca produkoval odvolacie námietky, ktoré však mohol produkovať už
v priebehu konania na súde prvej inštancie. Preto aj túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodnú.

86. Odvolací súd v danej súvislosti poukazuje na znenie § 32 ods. 7 ZKR v zmysle ktorého popretie
pohľadávky veriteľom je účinné, ak bolo podané na predpísanom tlačive. V danej veci nebolo sporné, že
žalovaný v 2. rade urobil popierací prejav k žalobcom prihlásenej pohľadávke na predpísanom tlačive.

87. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany
sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2
CSP, keďže závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil
skutkové zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok

tak napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti.

88. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, aj ako vec právne posúdil. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval žalobu žalobcu
za nedôvodnú.89. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade

spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

90. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch potvrdil vrátane
závislého výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

91. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalovaným v 1. a 2 rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

92. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 27, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Konkurz , Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024