Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123200650
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123200650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku po konaní o rozvod manželstva manžela: A. B. C., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX (ďalej navrhovateľ alebo otec), zastúpený: JUDr. Ing. Alžbeta Calpaš
Mordinová, advokátka so sídlom Stromová 9/A, Bratislava a manželky: D. E. C., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX (ďalej len matka), zastúpená: JUDr. Viera Caková, advokátka so sídlom Štefánikova
6, Trnava, o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom: F. C., narodený
XX.XX.XXXX a A. C., narodený XX.XX.XXXX, obe deti trvale bytom ako rodičia, v konaní zastúpené
procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o odvolaniach otca aj matky

proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19. októbra 2023 č.k. 39P/9/2023-190, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. tak, že otec je povinný
platiť mesačne výživné na maloletého F. vo výške 130 eur a na maloletého A. vo výške 100 eur vždy
do 18. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo manželov uzavreté v Trnave dňa
23.04.2016 rozviedol, výrokom II. schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloleté deti zverujú do

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že rodičia sa zaväzujú odovzdávať si obe maloleté
deti naraz riadne pripravené v (pred)školskom zariadení, resp. v mieste bydliska aktuálne sa starajúceho
rodiča (ak niektoré z detí alebo obe nebudú v tento deň v zariadení), a to počas bežného styku v
týždenných intervaloch vždy v pondelok o 8.00 hod., pričom matka sa zaväzuje zabezpečovať osobnú
starostlivosťodeti nepárnytýždeňaotecpárnytýždeň,osobitnesirodičiaupravujú osobnústarostlivosť
o maloleté deti mimo bežného styku a to počas letných prázdnin, jesenných prázdnin, zimných prázdnin,
jarných prázdnin a počas Veľkonočných sviatkov. Rodičia sa ďalej dohodli, že matka aj otec budú

maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, výdavky detí na školné, stravné v škole, školský klub
detí a školské výlety sa zaväzujú rodičia uhrádzať v rozsahu 70% otec a 30% matka z celkovej sumy
výdavkov a tiež sa dohodli, že daňový bonus si bude uplatňovať otec a rodinné prídavky bude poberať
matka. Výrokom III. uložil súd otcovi povinnosť platiť mesačné výživné na maloletého F. vo výške 130
eur a na maloletého A. vo výške 130 eur, vždy do 18. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výrokom IV.
konanie o návrhu otca o pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností matke zastavil a výrokom
V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1 až 5, §
62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine. Vecne dôvodil, že podľa názoru oboch manželov je ich manželstvo
nefunkčné, žijú oddelenie, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú, a obaja už nestoja o obnoveniespolužitia, pričom jediným východiskom pre nich oboch je ukončenie ich vzťahu rozvodom. Súd preto
po vykonanom dokazovaní manželstvo na základe ich zhodne prejavenej vôle rozviedol, keď mal aj
z objektívneho hľadiska preukázanú existenciu vážneho, trvalého a definitívneho rozvratu ich vzťahu

napriek absolvovanej párovej terapii, ktorá im nepomohla prekonať ich manželskú krízu. Keďže z ich
vzťahu pochádzajú dve maloleté deti F. a A., bola predmetom konania aj úprava rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Rodičom sa napokon podarilo dospieť k dohode
o ich striedavej osobnej starostlivosti o maloletých, pričom takáto starostlivosť už fakticky určitú dobu
aj prebieha a deťom vyhovuje, osobitnú úpravu stretávania si za súčinnosti súdu rodičia dohodli počas

prázdnin.Dohodlisarovnakoajnaichzastupovaníaspravovaníichmajetkuobomarodičmi,napoberaní
daňového bonusu otcom a prídavkov na deti matkou. Takúto dohodu súd rešpektuje a schvaľuje aj
vzhľadom na aktuálnu lekársku správu o stabilizovanom zdravotnom stave matky a považuje ju za
uzatvorenú v najlepšom záujme maloletých detí. Jej súčasťou je tiež úhrada školného, stravného v škole,
školského klubu detí a školských výletov rodičmi v rozsahu 70% (otec) ku 30% (matka) z celkovej výšky
výdavku na tieto špecifikované potreby detí.

3. Keďže rodičia sa nedohodli v otázke výživného ( zhodli sa iba na dátume, kedy sa majú sumy
výživného poukazovať k rukám matky), súčasťou rozsudku je meritórny III. výrok o sume výživného od
otca pre každé z detí vo výške po 130 eur. Rodičia zhodne potvrdili, že výdavky na stravu detí mimo
školy predstavujú okolo 350 eur mesačne pre oboch synov, na ich hygienu minú okolo 60 eur mesačne

a oblečenie pre chlapcov stojí asi 70 eur za mesiac v priemere. Matka za bývanie mesačne platí 88,50
eur elektrinu, 40 eur vodu, 238 eur splátku úveru. Podľa názoru otca by sa výživné určovať nemalo,
lebo deti budú striedavo u každého z rodičov, ale bol ochotný v rámci dohody platiť deťom spolu 190 eur
mesačne, s čím matka nesúhlasila a trvala na výživnom po 240 eur na každé z detí s poukazom na to,
že okrem bežných majú deti aj mimoriadne výdavky ( zimný overal, zimnú obuv, snehule, lyže, športovú

výstroj, lieky, vitamíny, benzín do auta na ich prepravovanie). Rodičia matku podporujú mesačne sumou
200 eur. Otec poukázal na to, že on býva u svojich rodičov a stále platí podľa dohody polovicu splátky
hypotéky vo výške 238 eur mesačne za novostavbu ich domu v BSM, v ktorom teraz býva manželka,
ktorá nepristúpila na jeho žiadosť, aby sa rodičia v ich spoločnom rodinnom dome v C. pri deťoch
striedali. Bolo to jej dobrovoľné rozhodnutie zostať v dome sama a uhrádzať si náklady za energie. Matka

zase poukazovala na finančnú rezervu, ktorú si rodičia vytvárali na ich spoločnom účte, ku ktorej ona
teraz prístup nemá a otec tam má k dispozícii minimálne 40.000 eur, neposielal jej ani daňový bonus
ani výživné a matka z mesačného príjmu 764 eur nezvláda platiť všetky svoje potreby a výdavky na
deti. Súd mal lustráciami rodičov v Sociálnej poisťovni zistený priemerný hrubý mesačný príjem otca od
začiatku tohto roka doposiaľ vo výške 2.658 eur a matky 949 eur. Rodičia iné vyživovacie povinnosti

než k maloletému F. a k maloletému A. nemajú. Medzi oboma deťmi, ktoré sú zdravé, je vekový rozdiel
menej ako dva roky, preto súd s ohľadom na uvedené stanovil deťom výživné v rovnakej sume. O deti
sa budú v tomto prípade rodičia starať každý 1/2 mesiaca, čiže sa deti budú striedať u druhého rodiča
vždy v týždenných intervaloch, a to v pondelok. Otec by mal prispievať na potreby detí 2/3, matka 1/3
z celkovej sumy nákladov, lebo matka dosahuje tretinový príjem otca a s tým, že súd môže každému z

rodičov uložiť povinnosť posielať druhému rodičovi celú takto určenú sumu, alebo môže rovno vykonať
zápočet výživného v časti, v ktorej sa sumy navzájom kryjú a zaviazať otca na platenie výživného vo
výške rozdielu s tým, že každý z rodičov bude hradiť potreby detí v čase, keď budú v jeho osobnej
starostlivosti.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodinný dom v C., ktorý teraz obýva matka, je
novostavba s veľkým pozemkom v BSM manželov, pričom polovicu mesiaca tam matka žije sama, a to v
čase, keď má deti v starostlivosti otec, ktorý bez toho, že by dom užíval, platí polovicu splátky hypotéky
vo výške 238 eur. Odkedy otec odišiel bývať k rodičom, prispieva im zo svojho priemerného čistého
mesačného príjmu okolo 2.300 eur, čiastkou 400 eur mesačne. Otec bude aj naďalej poberať daňový

bonus na deti po 140 eur; bežné mesačné výdavky za starostlivosť o synov má rovnaké ako matka
275 eur (na oblečenie detí 70 eur, stravu detí mimo školu 350 eur /2 a hygienu 60 eur /2 za polovicu
mesiaca, na ktorej sume výdavkov sa rodičia na pojednávaní dňa 19.10.2023 zhodli); zaplatí deťom k
rukám matky mesačné výživné spolu 260 eur a ostane mu 1.407 eur pre svoje potreby i na mimoriadne
výdavky detí v škole v rozsahu 70%. Spoločné úspory manželov, na ktoré poukazovala matka, budú

predmetom vyporiadania ich BSM, preto súd návrh na ich zisťovanie zamietol považujúc takýto dôkaz
za nadbytočný, keď mal preukázané, že za momentálne upravenej situácie dokáže každý z rodičov
pokryť odôvodnené potreby svoje i detí v čase, kedy ich má v starostlivosti. Stanovením vyživovacej
povinnosti jednému z rodičov pri zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti sa nemá vyrovnávaťživotná úroveň druhého rodiča (tu matky), ale pokryť bežné výdavky na deti v rámci dní, kedy sú tu deti
v starostlivosti, pričom napríklad na úhrade za bývanie detí v čase, keď sú v starostlivosti u matky, sa
podieľa aj otec sumou 238 eur (splátka úveru), no matka sa na úhrade za bývanie detí v čase, keď sú v

starostlivosti u otca nepodieľa. Okrem mimoriadnych príspevkov otca na školské aktivity a potreby detí,
ktoré budú v rozsahu 70% oproti matkiným 30%, súd zohľadnil priemerný čistý príjem matky 746 eur,
čo spolu s prídavkami na dve deti po 60 eur a výživným od otca spolu 260 eur, dohromady predstavuje
1.126 eur. Táto suma pokryje matkine mesačné náklady vo výške 88,50 eur za elektrinu, 40 eur za vodu,
238 eur za splátku úveru a 275 eur za starostlivosť o synov, spolu vo výške 641,50 eur a zvyšok 484,50

eur jej ostane mesačne na 30% sumy mimoriadnych výdavkov detí v škole, benzín a svoje potreby, čo je
postačujúce. Samotná matka uvádzala, že pri súčasnom hospodárení a rovnako fungujúcej striedavej
starostlivosti aká bude pokračovať, jej prispievajú rodičia 200 eur mesačne. Podľa tohto rozsudku bude
matka dostávať výživné od otca na obe deti spolu 260 eur, no momentálne ešte nedostáva nič, lebo
deti boli zverené dočasne otcovi, teda bude mať k dispozícii o 60 eur viac ako jej vypomáhajú rodiča
a na otázku súdu prečo požaduje spolu výživné na deti až 480 eur matka uviedla, že ich potrebuje

na lieky, vitamíny, zmrzlinu a zimné oblečenie (teda nepravidelné výdavky), ktoré je možné zabezpečiť
deťom aj z výživného stanoveného súdom a chlapci môžu nosiť veci tiež jeden po druhom, čo je bežné
a praktické. Matka teda nepreukázala žiadne zvýšené potreby detí počas ich pobytu v jej domácnosti (v
rodinnom dome v BSM), ktoré by odôvodňovali ňou navrhovanú sumu výživného. Súd poukázal aj na
postoj otca, ktorý sa počas matkinej hospitalizácie na psychiatrii staral o obe deti sám, teda má prehľad

o ich potrebách, výdavkoch a obvyklom fungovaní, snažil sa s matkou dohodnúť ale márne, keď matka
nebola ochotná z ňou požadovanej a neodôvodnenej sumy 480 eur ustúpiť.

5. Súd ďalej uviedol, že keby boli deti zverené matke, tak by sa štandardne určovala vyživovacia
povinnosť otcovi z jeho čistého príjmu v rozpätí od 20 do 25 percent, pričom 23% z otcovej čistej

mesačnej mzdy predstavuje sumu 529 eur, avšak jednu polovicu mesiaca má deti v starostlivosti otec
a druhú matka, čo predstavuje 529/2 = 264,50 eur /2 na jedno dieťa cca 130 eur, ktorá suma výživného
bola určená. Pri striedavej osobnej starostlivosti sa každý z rodičov podieľa na výdavkoch detí v polovici,
no pre výraznejší rozdiel v príjmoch rodičov (otec zarába trojnásobne viac ako matka) súd výživné určil
v takej výške, ktorá spoločne s matkiným príjmom a prídavkami na deti postačí na pokrytie všetkých

jej bežných potrieb. Na uplatňovaní daňového bonusu otcom a poberaní prídavkov matkou sa rodičia
zhodli, takže túto dohodu súd akceptoval a nezdôvodňoval. Iba dopĺňa, že nie je povinnosťou otca, ktorý
poberá bonus v maximálnej výške z dôvodu vyššieho príjmu ako má matka, aby jej tento (resp. jeho
výšku) posielal v rámci výživného tak ako to navrhovala. Na záver súd poukázal ešte aj na porovnanie
príjmov rodičov k nákladom na deti, že príjem otca je o 2/3 vyšší ako príjem matky. Bežné výdavky na

obe deti sú 480 eur mesačne (oblečenie 70 eur, strava detí mimo školu 350 eur a hygiena 60 eur), pričom
otec by sa mal podľa výšky svojho príjmu na ich úhrade podieľať 2/3-nami, čo predstavuje 320 eur /
2, teda na každé dieťa (pri rovnakom výživnom pre oboch) by mal prispievať po 160 eur a matka 1/3,
čo predstavuje 160 eur / 2, teda na každé dieťa (pri rovnakom výživnom pre oboch) by mala prispievať
po 80 eur mesačne. Po odpočítaní od otcovho výživného matkine, ostane rozdiel 160 eur na obe deti,

teda podľa tohto prepočtu by mal otec mesačne prispievať k rukám matky výživným po 80 eur na obe
deti, o 50 eur nižším ako mu bolo stanovené, popri tom na školských výdavkoch detí sa otec bude
podľa rodičovskej dohody podieľať vyššou mierou ako matka. Toto matka vôbec nebrala do úvahy a
trvala na úhrade celkových bežných mesačných výdavkov na obe maloleté deti výlučne otcom, keď
požadovala na každé z detí po 240 eur, čo je dokopy 480 eur, ktorá suma sa presne zhoduje s bežnými

potrebami detí opísanými oboma rodičmi na pojednávaní. Výdavky detí za bývanie a spotreby energií
súd nezohľadňoval, lebo každý z rodičov ich hradí v rámci mesiaca na polovicu a k tomu otec ešte spláca
ajčasťhypotékyzadom,vktorombývajúdetismatkou.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52CMP.

6. Proti do výroku III. tohto rozsudku, teda v časti výživného, podali odvolanie obaja rodičia. Otec mal

za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne
si osvojil výšku mesačných nákladov na maloletých, ako aj pomer, ktorým by rodičia mali prispievať na
potreby detí z celkovej sumy nákladov. Matka uvádzala, že za bývanie platí 88,50 eur za elektrinu, 40 eur
vodu, 238 eur splátku úveru, avšak býva v dome s nízkou energetickou náročnosťou, kde len za vodu
bol dosiahnutý od januára do júna 2023 preplatok vo výške 141,13 eur, takže reálny mesačný náklad

na vodu je 16,50 eur mesačne, o čom odvolateľ dokladá faktúru. Zistenia súdu o príjmoch rodičov sú
značne skreslené. Pokiaľ ide o hrubé príjmy rodičov od začiatku tohto roka u otca vo výške 2.658 eur
a u matky 949 eur, zistené lustráciou v Sociálnej poisťovni, súd nevyhodnocoval, z čoho pozostávajú. Z
výplatných pások navrhovateľa od januára 2023 ( ktoré predkladá) vyplývajú všetky zložky jeho mzdy, t.j.základná zložka mzdy a ostatné príplatky, odmeny a príplatky za prácu nadčas. Pri hrubej mzde matky
vo výške 949 eur súd nevzal do úvahy, že matka bola od začiatku roka 2023 práceneschopná vyše dva
až tri mesiace, prepustená z psychiatrického liečenia bola až 27.02.2023, pričom matka si zapríčinila

práceneschopnosť vlastným zavinením, kedy nezvládla svoje zlyhanie v manželstve. Súd mal vyzvať
matku na predloženie všetkých potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a všetkých výplatných
pások za rok 2022 a 2023, kedy riadne chodila do práce. Súd teda nesprávne a neúplne zistil skutočný
stav veci keď vychádzal z neúplných údajov o priemernej hrubej mzde matky zo Sociálnej poisťovne,
ktorá bola skreslená vzhľadom na jej dlhotrvajúcu práceneschopnosť.

7. V ďalšom otec vytkol súdu, že neprihliadal na tzv. princíp potenciality príjmov, keď mal u matky skúmať
celkové schopnosti pre dosiahnutie adekvátneho príjmu, nakoľko táto má vysokoškolské vzdelanie
v oblasti personálnej práce v priemyselnom podniku s pomerne širokým uplatnením ako vyplýva
z webovej stránky Materiálovo-technologickej fakulty STU so sídlom v Trnave a otec v spojení s týmto
poukazuje i na zlomok pracovných ponúk dostupných na portáli G., ktoré by mohli zodpovedať jej

dosiahnutému vzdelaniu, a v ktorých by mohla dosahovať ďaleko vyšší príjem, namiesto toho sa bez
relevantného dôvodu spolieha, že svoje nadštandardné potreby bude pokrývať neprimerane vysokým
výživným. Participáciu maloletých na životnom štandarde otca nemožno vykladať ako oprávnenie matky
tiežnatomtoštandardeparticipovať,najmäaktátonevyužívasvojeschopnostinadosahovanievyššieho
príjmu. V konaní nebolo preukázané, že by maloletí mali u matky nižšiu životnú úroveň ako u otca.

Určená výška výživného zároveň nepôsobí spravodlivo, ale utvrdzuje matku v tom, že nie je povinná
ďalej zvyšovať svoj životný štandard v súlade s jej schopnosťami a naopak, navrhovateľovi ukladá
povinnosť prispievať na bližšie nešpecifikované bežné potreby a podľa jeho názoru aj nadštandardné
požiadavky matky. Z jeho výplatných pások pritom vyplýva, že časť mzdy tvoria nadčasy a osobné
príplatky, čiže pracuje s vysokým pracovným nasadením a často nad rámec základného pracovného

času. Napadnutým rozsudkom súd vyslal matke signál, že postačí ak bude s vysokým pracovným
nasadením pracovať len navrhovateľ a matke bude stačiť žiadať závratné výživné.

8. Napokon odvolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku, poukázal tiež na bod 22. a 23.
napadnutého rozsudku, kde súd uviedol, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa každý z rodičov

podieľa na výdavkoch detí v polovici, no pre výraznejší rozdiel v príjmoch rodičov (otec zarába
trojnásobne viac ako matka), súd výživné určil v takej výške, ktorá spoločne s matkiným príjmom
a prídavkami na deti postačí na pokrytie všetkých jej bežných potrieb. Navrhovateľ zastáva názor, že súd
nebol oprávnený posudzovať všetky bežné potreby matky a tieto ani neskúmal, preto nie je zrejmé akým
spôsobom teda vyhodnotil, že suma určeného výživného má pokrývať neodôvodnené a nešpecifikované

potreby matky. Súd mal skúmať odôvodnené potreby maloletých a to len za predpokladu, že životný
štandard u matky budú mať nižší ako u navrhovateľa. Súd neskúmal rozdiel v životnom štandarde ale
iba rozdiel v príjmoch, nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k bežným potrebám matky. Navrhovateľ
tak nemá možnosť preskúmať odôvodnenosť výšky výživného a rozhodnutie tak nepreskúmateľné
a arbitrárne. Ďalej navrhovateľ poukázal na bod 23. rozsudku, v ktorom súd uvádzal porovnanie

príjmov rodičov k nákladom na deti. Súd v tomto bode uvádza podľa názoru navrhovateľa správny
výpočet, z ktorého mal vychádzať pri určení výšky výživného. Pokiaľ by navrhovateľ privolil, že súd
bol povinný určovať výživné, t.j. navrhovateľ by mal prispievať k rukám matky výživným po 80 eur
na obe deti, čo súd v bode 23. súd jasne potvrdzuje, ale stanovil výživné vyššie kvôli nespokojnosti
matky. Spokojnosť matky s výživným nemôže byť dostatočným determinantom pre určenie vyššieho

výživného, rozsudok je teda založený na svojvôli súdu. Takéto odôvodnenie neobstojí a bolo porušené
právo otca na spravodlivý proces. S poukazom na uvedené je zrejmé, že súdom určená výška výživného
je neprimerane vysoká, nedôvodná, arbitrárna a nepreskúmateľná. Zdôrazňuje, že v zmysle dohody
sa bude podieľať na školských výdavkoch detí vyššou mierou ako matka. Navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť vo výroku III. tak, že súd výživné neurčí, alternatívne že otec je povinný platiť výživné na každé

z detí po 80 eur mesačne.

9. Matka sa odvolala z dôvodu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala nesprávnosť
súdom konštatovanej ustálenej praxe v otázkach výšky výživného (bod 22. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia), keď správne podľa ustálenej súdnej praxe sa výživné určuje sumou vo výške 20% až 30%
z netto príjmu povinného rodiča. Súd mal preto určiť výživné vyššie. Na poberaní daňového bonusu
otcom sa matka dohodla z dôvodu, že otcovi vychádzal v maximálnej výške po 140 eur na každé dieťa
a predpokladala, že otec toto zohľadní pri výške výživného, čo sa nestalo. Súd pochybil, keď za účelompreukázania majetkových pomerov otca nevykonal matkou navrhnutý dôkaz a nezisťoval stav financií na
účte na meno otca ohľadom zostatku usporených finančných prostriedkov z hypotekárneho úveru a na
sporiacom podúčte stav týkajúci sa zostatku spoločne usporených finančných prostriedkov. Po zrušení

dispozičného práva matke otcom táto zostala bez financií na základné životné potreby a jej mzda na
účte k dispozícii otca. Našetrené spoločné finančné prostriedky, ktorých výšku matka nepozná, otec
určite neuvedie do BSM a zostanú výlučne jeho majetkom a zadržaním finančných úspor sa tak stáva
oproti matke majetnejším. Pokiaľ ide o užívanie spoločného domu matkou, matka je toho názoru, že
pokiaľ manželia nemajú vyporiadané BSM, sú obaja dlžníci banky povinní hypotéku hradiť k čomu sa

zaviazali zmluvou o hypotekárnom úvere a zatiaľ nevedno v koho vlastníctve táto nehnuteľnosť zostane,
preto poukazovanie na to, že i otec hradí polovicu hypotéky, nie je namieste. Hradením splátky úveru
sa otec teda nepodieľa na úhrade za bývanie detí, ale hradí svoj záväzok v polovici, pričom z domu sa
odsťahovať bolo jeho slobodné rozhodnutie. Súd tiež pochybil, keď akceptoval otcom tvrdený a podľa
nej neprimerane vysoký a nezdôvodnený výdavok 400 eur ako príspevok na bývanie rodičom.

10. Súd tiež nesprávne stanovil deťom výživné v rovnakej sume dôvodiac malým vekovým rozdielom
medzi súrodencami, ktorí sú zdraví, čo ale nie je pravda. Súd zrejme prehliadol tvrdenia matky, že starší
F. je alergik na potraviny, ale má aj silný atopický ekzém a nábeh na astmu, s čím súvisia omnoho
vyššie výdavky spojené nielen s potláčaním ale i náročnou bioliečbou, zároveň deti iba s matkou vďaka
jej rodičom chodia aj k moru, keďže pobyt pri ňom má pre syna liečivé účinky. Chlapci nemôžu nosiť

veci jeden po druhom ako uvádza súd, ide totiž o deti takmer rovnakého veku aj veľkosti, preto musí
matka kupovať dvojnásobne oblečenie na každú sezónu a pri staršom F. všetko prispôsobené jeho
diagnózam. Matka namieta aj tvrdenie súdu v bode 23, že bežné výdavky na obe deti sú 480 eur
mesačne (oblečenie 70,- eur, strava detí mimo školu 350,- eur a hygiena 60,- eur), ide iba o nepresné
čísla, správne spočítané. Je všeobecne známe, že suma 480 eur na obe deti, resp. suma 240 eur na

jedno maloleté dieťa mesačne na dva týždne nestačí, keďže je všetko každým mesiacom drahšie. Matka
si napr. nemôže dovoliť s deťmi lyžovanie a dvakrát výbava, plus dvakrát opakované učenie v detskej
lyžiarskej škole, korčuľovanie na ľade spolu s trénerom a výbavou na dve deti, korčuľovanie na verejnom
klzisku v záujme detí, na ktoré sú naučené vďaka matke a jej rodičom, k tomu hra na hudobný nástroj
(gitara) spolu s výbavou, ďalej futbal, hokej atď., s ktorými výdavkami matke vypomáhajú jej rodičia, aby

mohli dopriať deťom životnú úroveň, akú mali už pred rozvodom manželstva iba z matkinej strany, keďže
otec s jeho rodinou k takýmto športom a záujmom neinklinovali. Výživné by malo byť v takej výške, aby
deti aj u matky dosahovali štandard ako u otca. Navrhla preto napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazal
otca platiť mesačné výživné na každé z maloletých detí po 240 eur mesačne, prípadne vec vrátiť súdu
prvej inštancie na nové prejednanie s doplnením dokazovania.

11. Vo vyjadrení k odvolaniu otca matka uviedla, že otec v odvolaní neuvádza pravdivé skutočnosti.
Matka predkladá fotografie detí z roku 2022 až 2024 z lyžiarskej školy, disponuje fotografiami aj čo sa
týkakorčuľovanianaľadestrénerkamiazinýchšportovýchaktivít,ktoréviesúdupredložiťatonamargo
vyjadrenia otca, že sa matka nevenuje deťom a nevedie ich k športu, ktoré tvrdenie otca nie je pravdivé.

Taktiež matka zasiela k nahliadnutiu faktúry a doklady o platbách za mesiace január, február o kúpe
bavlneného posteľného prádla, ktoré je potrebné u mal. F. často vymieňať. Matka s ním bola od 06.01.
do 15.01.2024 hospitalizovaná na kožnom oddelení v NÚDCH a prikladá doklad o tom, že uhradila celý
pobyt, k tomu si musela pre seba zabezpečovať stravu. Od 31.01. je s ním opäť doma na OČR, dokladá
dve faktúry o zakúpení kvalitnej kozmetiky a podporných vitamínov na zvýšenie imunity maloletému

F., ktorému sa rozbehla choroba a nastalo veľké zhoršenie ekzému. Od 06.01.2024 má matka OČR
ukončenú a od tohto dňa je opäť s maloletým F. hospitalizovaná v NÚDCH na kožnom oddelení, čiže od
07.02.2024 je práceneschopná a poberá OČR, čo je opäť v čase, kedy deti majú byť v starostlivosti otca
a opäť matka hradí pobyt v nemocnici aj stravu. Od 12.02.2024 bude maloletého F. voziť do liečebných
kúpeľov v Smrdákoch každý deň, kde má schválenú ambulantnú liečbu, od 19.02.2024 bude chodiť

otec a následný ďalší týždeň zase matka. Bez požadovaného výživného by matka túto starostlivosť pre
deti sama nedokázala uhrádzať, keď za každú OČR má matka stratu na zárobku. Pokiaľ ide o prípadnú
zmenu zamestnania, matka poukazuje na to, že v uvedenej situácií a pri dvoch maloletých deťoch matka
nenájde lepšiu prácu, ktorá by jej umožňovala vždy podľa potreby zostať na OČR, PN, či dovolenke,
vtedy keď to deti potrebujú a to i v čase, keď ich má mať v starostlivosti otec. Matka má síce o to menší

príjem, ale otec môže stále plnohodnotne chodiť do práce, keďže takéto vymeškané dni by u žiadneho
súkromníka neboli prípustné tak, ako jej to umožňuje štátny zamestnávateľ. Časom sa matka nebráni
prípadnej zmene zamestnania s lepším príjmom, ale momentálne si nevie nič lepšie predstaviť. Na
základe odvolania otca poslala matka životopis do troch firiem, no zatiaľ nemá žiadnu odpoveď.12.Kolíznyopatrovníkvpísomnomvyjadreníkpodanýmodvolaniamodporučilodvolaniumatkyvyhovieť
a otcovi určiť výživné primerane jeho finančným možnostiam a schopnostiam ako i veku a potrebám

maloletých detí, pričom z doterajšieho dokazovania ohľadne príjmu oboch rodičov vykonaného súdom
má kolízny opatrovník za to, že otcov príjem je podstatne vyšší ako matkin.

13. Otec považoval vyjadrenie kolízneho opatrovníka za nedôvodné a účelové v prospech matky,
s tým, že uvedené vyjadrenie nie je výsledkom riadneho zisťovania rodinných a majetkových pomerov.

Otec poukazuje na to, že nie je zákonná povinnosť ani bežná prax, aby sa pri striedavej starostlivosti
v rovnakom trvaní určovalo výživné. Nie je známe za akých skutočností a dôvodov bolo odporúčanie
kolíznym opatrovníkom vydané. Na pojednávaní ponechal rozhodnutie o výške výživného na zváženie
súdu a odvtedy opatrovník nevykonal dodatočne žiadne šetrenie ohľadom zisťovania majetkových
pomerov účastníkov konania. Súd by podľa názoru otca vzhľadom na uvedené nemal brať vyjadrenia
kolízneho opatrovníka do úvahy.

14. V odvolacej replike otec poukazoval na viaceré matkou uvádzané nepravdivé skutočnosti. Ohľadom
predkladaných fotografií z lyžovačky otec zdôrazňuje, že matka bola v roku 2023 počas celej lyžiarskej
sezóny hospitalizovaná na psychiatrií a nie je objektívne možné, aby absolvovala s maloletými
pravidelné lyžovanie v sezóne 2022 až 2023 ako to súdu prezentuje. Maloletí absolvovali jedenkrát

lyžovanie v sezóne 2022 bez účasti matky len so starými rodičmi a jedenkrát v sezóne 2023 tesne po
prepustení matky z hospitalizácie, v roku 2024 boli maloletí s matkou na jedinej lyžovačke. V žiadnom
prípade nejde o pravidelné lyžiarske aktivity, kde by maloletí potrebovali stálu lyžiarsku výstroj, ale
o bežnú rekreačnú jednodňovú záležitosť, pričom väčšina stredísk má požičovňu lyžiarskej výstroje.
Lyžiarska výstroj nie je pravidelný náklad na výživu maloletých a matka ani nepredkladá doklad o takto

zvýšených nákladoch detí. Otec trvá na tom, že matka deti k športu nevedie a aktuálne lyžovačku
zabezpečila najmä z dôvodu, aby nezmyselne vyvrátila toto tvrdenie pred súdom. Lyžovačku rovnako
zabezpečuje aj otec so svojou rodinou. Pokiaľ ide o faktúry a doklady o platbách za mesiace január,
február z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletého F., otec uvádza, že zhoršenie zdravotného
stavu nerozporuje, tento stav však nepredstavuje pre matku zvýšené náklady. Matka zneužíva zdravotný

stav maloletého na zvyšovanie nákladov, čo je evidentné aj z predložených dokladov. Akákoľvek
alternatívna alebo vitamínová liečba nie je odporúčaná lekármi a je vyslovene na rozhodnutí matky tieto
náklady vynakladať. Otec rovnako ako matka dbá na vyváženú stravu maloletých, ktorú by mal každý
rodič zabezpečovať vo vlastnej réžií a rodičia by sa spoločne mali podieľať najmä na medikamentóznej
liečbe nariadenej lekármi. Celá táto liečba je preplácaná zdravotným poistením. Matka vynakladá

nadštandardné finančné prostriedky na alternatívnu medicínu a kozmetiku vo vlastnej réžií. To isté
platí aj pre100 % bavlnené prádlo pre maloletého, pričom doklad preukazuje, že nejde o produkt
drahší oproti bežnému prádlu a nejde o nadštandardnú položku. Matka nemusí zakaždým kupovať
maloletému novú posteľnú bielizeň ako sa to snaží prezentovať. V poslednom období bol maloletý F.
trikrát hospitalizovaný, dvakrát s ním bola hospitalizovaná matka a v treťom prípade otec, takže náklady

na hospitalizáciu sa vyrovnávajú, o čom otec predkladá vyúčtovanie ubytovania otca s maloletým vo
februári 2024. Pokiaľ ide o neschopnosť matky nájsť si lepšie platené pracovné miesto, matka už svojimi
vyjadreniami nepriamo potvrdzuje, že si uvedomuje svoju kvalifikáciu a aj to, že by mohla dosahovať
vyšší príjem, preto by súd mal prihliadať na potencionalitu jej príjmov, zároveň poukazuje na to, že
podmienky zamestnávania vrátane ustanovení o práceneschopnosti a OČR sú z veľkej časti totožné pre

Zákon o štátnej službe i Zákonník práce, dokonca v súkromných spoločnostiach sú pracovné benefity
častokrát koncipované širšie ako v štátnej správe, preto dôvody matky sú absurdné.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
je potrebné zmeniť.16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým určil otcovi povinnosť platiť mesačne na každé z oboch maloletých detí výživné v sume
130 eur k rukám matky.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, podaných odvolaní ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že prvoinštančný súd síce s ohľadom na predmet konania
v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, avšak pri
určení výšky výživného nepostupoval dôsledne a jeho rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti vo

výške 130 eur na každé z detí nie je správne.

18. V zmysle § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej
starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6).

19. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd po vykonanom dokazovaní rozviedol manželstvo
rodičov maloletých, schválil rodičovskú dohodu ohľadom striedavej osobnej starostlivosti rodičov
o deti v týždňových intervaloch, ďalej ohľadom zabezpečovania starostlivosti rodičmi počas prázdnin

a sviatkov, zastupovania maloletých a správy ich majetku, práva toho ktorého rodiča poberať daňový
bonus a prídavky na deti, ako aj spôsobu, akým sa rodičia budú podieľať na úhrade výdavkov detí
na školné, stravné v škole, školský klub detí a školské výlety. Z takto schválenej rodičovskej dohody
je zrejmé, že pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o deti, túto budú zabezpečovať v rovnakom rozsahu
obaja rodičia, teda každý v jednej polovici, pokiaľ ide o hradenie výdavkov detí týkajúcich sa školskej

dochádzky, tieto bude uhrádzať prevažne otec ( otec v rozsahu 70% a matka v rozsahu 30% z celkovej
výšky výdavkov na tieto špecifikované potreby detí). Otázkou v konaní, na ktorej sa rodičia nevedeli
dohodnúť, zostal rozsah, v akom sa majú rodičia podieľať na úhrade zvyšných nákladov na výživu
maloletých detí, keďže treba vychádzať z toho, že potreby detí súvisiace so školou, vymenované
v rodičovskej dohode spolu s pravidlami prispievania na ne zo strany rodičov, treba brať ako osobitnú

kategóriu nákladov na výživu detí, ktoré nebudú pokrývané zo sumy výživného určenej súdom, ale
samostatne (s tým, že rodičia si vzájomne budú musieť preukazovať uhradené výdavky a podľa
dohodnutého kľúča 70% ku 30% sa finančne vyrovnávať ).

21. Pri určení výživného bolo treba vychádzať jednak z odôvodnených potrieb maloletých ako aj

z možností a schopností oboch rodičov a ich majetkových pomerov. Pokiaľ ide o pomery na strane
rodičov, súd prvej inštancie správne bral do úvahy zistené príjmy rodičov, ktorých výška je diametrálne
odlišná ( u otca príjem cca 2.300 eur netto a u matky 746 eur netto) a správne uzavrel, že je tu dôvod na
určenie vyživovacej povinnosti otcovi. Otec v odvolaní namietal spôsob, akým súd ustálil príjmy rodičov,
ale jeho výhrady v uvedenom smere nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Takto otec namietal, že súd

u neho vychádzal iba zo sumy zárobku zistenej zo Sociálnej poisťovne bez toho, aby bolo zohľadnené,
z akých zložiek jeho mzda pozostáva, podľa neho súd mal prihliadal na to, že časť jeho mzdy tvoria
nadčasy a osobné príplatky z čoho je zrejmé, že on pracuje s vysokým pracovným nasadením a často
nad rámec základného pracovného času. K uvedenej námietke otca odvolací súd uvádza, že súd musel
brať do úvahy celú jeho mzdu (vrátane osobných príplatkov aj odmeny za prácu nadčas) keďže ide

o príjem, ktorý otec v rozhodnom čase reálne dosiahol, neprichádzalo preto do úvahy uvedené zložky
jeho mzdy do príjmu nezarátať. Dôvodná nebola ani námietka otca, že pokiaľ ide o príjem matky, súd
nedostatočne zistil skutočný stav nakoľko matka bola začiatkom roka 2023 dlhšiu dobu práceneschopná
a preto sú závery súdu o jej príjme za rok 2023 značne skreslené ( jej príjmy tu majú klesajúcu tendenciu)a v záujme objektivity mal súd podľa neho vychádzať z období, kedy nebola práceneschopná a to z jej
všetkých výplatných pások za rok 2022 aj 2023. Odvolací súd k tomuto uvádza, že v danom prípade súd
vychádzal z príjmu matky netto za rok 2023 vo výške 746 eur, zisteného lustráciou v Sociálnej poisťovni,

príjem matky však bol súdom zisťovaný aj za rok 2022, pričom z potvrdenia jej zamestnávateľa ( čl. 52
spisu) vyplýva priemerný čistý plat matky 645 eur a náhrada príjmu 360,06 eur. Nie je teda pravda, že
by súd nezisťoval matkin príjem aj za rok 2022, správne však pri určovaní výživného vychádzal z príjmu
za rok 2023 ( príjmu aktuálnejšieho s ohľadom na dátum, ku ktorému sa výživné určuje) a rovnako
bolo aj dôvodné zohľadniť práceneschopnosť matky, keďže mala nepochybne na matkin príjem vplyv.

V tejto súvislosti sa žiada doplniť, že odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentácii otca, že by si
matka zapríčinila práceneschopnosť vlastným zavinením, keď nezvládla svoje zlyhanie v manželstve,
ako tvrdí otec. V konaní bolo preukázané, že matka bola opakovane liečená pre psychické problémy
a žiadnu práceneschopnosť jej nemožno klásť za vinu. Otec považoval prístup súdu k zisťovaniu
matkiných možností a schopností za nesprávny i z dôvodu, že súd mal podľa neho u matky uplatniť
princíp potencionality príjmov a vziať do úvahy skutočnosť, že s ohľadom na dosiahnuté vzdelanie by

mohla dosahovať vyššie príjmy. Odvolací súd ale nepovažoval za dôvodné aplikovať na matkine príjmy
princíp potencionality. Matka je riadne zamestnaná na plný pracovný úväzok a vychádzajúc z okolností
prípadumožnokonštatovať,žetátovyužívasvojeaktuálnemožnostiaschopnosti,ikeďmožnodosahuje
menší príjem, ako by pri vynaložení maximálneho úsilia pri svojom vzdelaní dosahovať mohla. Medzi
spomínané okolnosti, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní tejto otázky, patrí nepochybne i nepriaznivý

psychický stav matky, pre ktorý bola nielen opakovane práceneschopná ale aj hospitalizovaná, a ktorý
sa u nej len postupne, plynutím času a za odbornej pomoci stabilizuje a nemožno od nej spravodlivo
požadovať za uvedenej situácie, aby menila zamestnanie, ktoré jej aktuálne vyhovuje a v ktorom jej
zamestnávateľ vychádza i v prípade problémov v ústrety. Stabilizovanie jej psychického stavu má
prioritu, nakoľko je dôležité, aby ako matka maloletých bola v záujme detí predovšetkým schopná

podieľať sa na ich výchove a starostlivosti. Príjmy rodičov, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal, teda
boli ustálené správne a rovnako správne aj majetkové pomery rodičov, pričom odvolací súd zhodne so
súdom prvoinštančným nevidel dôvod na zisťovanie výšky finančných úspor na účte otca, keď zistenie
jeho výšky by nepreukázalo žiadny rozdiel v majetkových pomeroch rodičov, pretože polovica úspor
patrí matke, ktorá sama uvádza, že ide o spoločný majetok rodičov.

22. Odôvodné potreby maloletých predstavujú ďalšie významné kritérium pre určenie výživného. Ako
bolo uvedené vyššie, ohľadom výdavkov detí na školné, stravné v škole, školský klub detí a školské
výlety sa rodičia osobitne dohodli, súd sa preto správne zameriaval na zisťovanie ostatných výdavkov
maloletých. Pokiaľ ide o bežné náklady na ich výživu ( mimo školy), súd prvej inštancie konštatoval,

že tieto má rovnaké tak otec ako aj matka, keďže každý z nich zabezpečuje starostlivosť o ne polovicu
času, a tieto bežné výdavky ( na stravu, ošatenie a hygienu, na výške ktorých sa rodičia v zásade
zhodli),prekaždéhozrodičovpredstavujúmesačnesumu275eur. Suvedenýmsastotožňujeiodvolací
súd a má za to, že určená suma bežných výdavkov vo výške približne 275 eur, ktorú každý rodič
mesačne vynakladá spoločne na obe deti za dva týždne v mesiaci, počas ktorých ich má u seba, sa

javí primeraná veku a potrebám maloletých a odvolací súd ju nemá dôvod spochybňovať. Nesprávne
bolo ale vychádzať zo záveru, že polovicu uvedenej sumy tvoria teda odôvodnené výdavky maloletého
F. a polovicu odôvodnené výdavky maloletého A..

23. Odvolací súd pripomína, že potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené.

Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu
životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich
úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne
závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov a samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od
konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň

povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa.
V danom prípade súd prvej inštancie ale pri rozhodovaní zohľadnil len výdavky maloletých pokrývajúce
základné potreby spojené s bývaním, stravou, ošatením a hygienou ( resp. výdavky na školu upravené
rodičmi samostatne). Je však nepochybné, a bolo rodičmi deklarované, že deti majú aj ďalšie
výdavky najmä na voľnočasové aktivity ako šport, kultúru a podobne a aj tieto je treba považovať za

odôvodnené, pretože životná úroveň rodičov dovoľuje obom chlapcom aj takéto výdavky. Žiada sa
však uviesť, že viaceré náklady detí, tvrdené v odvolaní matkou, boli posúdené odvolacím súdom ako
nadhodnotené a nepodložené, osobitne ohľadom jej nadštandardných požiadaviek v oblasti športového
a voľnočasového vyžitia maloletých, ako napr. kúpa lyžiarskeho výstroja ( treba dať za pravdu otcovi,že nič nebráni rodičom, aby maloletým požičali na týždeň lyžiarsku výstroj, keďže v prípade maloletých
nejde o žiadnych aktívnych lyžiarov), korčuľovanie s trénerom ( zo spisu nevyplýva, že by maloletí
súťažne korčuľovali a nič im nebráni korčuľovať bez trénera ako to robia iné deti) a podobne, ktoré

súd nezohľadnil. S prihliadnutím na okolnosti prípadu ako primeraný mesačný výdavok na voľnočasové
aktivity odvolací súd ustálil u každého dieťaťa 50 eur mesačne. Okrem uvedeného však súd musel
vziať do úvahy aj odlišnosti v potrebách detí súvisiace z ich zdravotným stavom. Zatiaľ čo A. je zdravý,
zdokazovaniavyplýva,žeumaloletéhoF.súzvýšenénákladynavýživusúvisiacesalergiouaatopickým
ekzémom. I keď tieto výdavky nie je možné presne vyčísliť, keďže jednak sú nepravidelné a aj sa menia

v závislosti od zhoršenia alebo zlepšenia stavu, je však zrejmé, že sa tieto diagnózy u maloletého F.
premietajú do vyšších výdavkov ( napr. na kozmetiku, lieky, vitamíny, návštevy lekárov), ktoré na rozdiel
od neho jeho mladší brat A. nevyžaduje, pričom výšku týchto výdavkov odvolací súd ustálil na sumu
cca 50 eur mesačne. Zdravotné problémy maloletého F. sa ale odrážajú aj na zvýšených výdavkoch
na stravu, ošatenie a hygienu, ustálené vyššie a toto bolo potrebné zohľadniť tak, že bežné výdavky
detí (spojené so stravou, ošatením a hygienou), ktoré spolu rodičov mesačne stoja cca 550 eur ( za

dva týždne rodič uhradí na obe deti spolu 275 eur, čo predstavuje mesačne na obe deti v sumáre 550
eur) treba rozdeliť medzi obe deti tak, aby odrážali rozdiely v ich odôvodnených potrebách. V tomto
prípade podľa názoru odvolacieho súdu tieto výdavky je dôvodné ustáliť v pomere 55% na maloletého
F. a 45% na maloletého A., čo predstavuje mesačné výdavky na maloletého F. vo výške cca 302
eur mesačne a na maloletého A. 248 eur mesačne. Výška akceptovateľných celkových mesačných

nákladov na odôvodnené potreby detí tak je u maloletého F. približne 400 eur ( 302 + 50 + 50) a u
maloletého A. približne 300 eur ( 248 + 50 ). Rozdielu v mesačných nákladoch na ich výživu by mala
byť prispôsobená aj výška výživného.

24. Vychádzajúc z obvyklej praxe tunajšieho odvolacieho súdu, rodič, ktorému dieťa nebolo zverené

do osobnej starostlivosti, je povinný prispievať na všetky svoje vyživovacie povinnosti spolu vo
výške 20% až 30% z jeho čistého príjmu, pričom vždy treba pri určení konkrétnej výšky výživného
vychádzať z osobitostí každého jednotlivého prípadu, berúc do úvahy najmä vek detí, podiel na osobnej
starostlivosti, prípadné zvýšené výdavky na výživu a iné. Za predpokladu, že by deti boli zverené do
výlučnej starostlivosti matky, by tak súd uvažoval o určení výživného v rozpätí od 460 eur do 690

eur na obe deti spolu, vzhľadom na čistý príjem otca cca 2.300 eur. Žiada sa pripomenúť, že súdna
prax ustálila, že všeobecne s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj jeho potreby a hranica výživného
sa tak posúva spolu s pribúdajúcim vekom dieťaťa s prihliadnutím na konkrétny stupeň školskej
dochádzky smerom k dospelosti. Ak by sme potom prihliadli i na Metodiku pre výpočet výživného
zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho

zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende,
z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie dvoch vyživovacích povinností vo veku maloletých,
predstavuje primerané výživné na staršie dieťa vo výške 14% a na mladšie dieťa 12% z čistého príjmu
rodiča, čo pri príjme otca je sumaa 322 eur na maloletého F. a 276 eur na maloletého A., spolu na
obe deti 598 eur.

25. Aplikujúc takto zistený približný podiel, akým by sa otec mal podieľať na výžive detí za predpokladu,
že by boli obe vo výlučnej starostlivosti matky, bolo ho treba prispôsobiť na konkrétnu situáciu. Jednak
treba vziať do úvahy, že sa rodičia dohodli na rovnocennej striedavej starostlivosti o deti, takže potom
otec by mal platiť výživné na každé dieťa v polovičnej výške, pretože polovicu mesiaca zabezpečuje

starostlivosť o deti on a vtedy ich potreby hradí v plnom rozsahu. Takto by výživné na maloletého
F. malo predstavovať 161 eur a výživné na maloletého A. 138 eur. Súdený prípad má však aj
ďalšiu odlišnosť, ktorú treba zohľadniť a síce osobitnú dohodu rodičov v otázke úhrady výdavkov detí
súvisiacich so školou, ktorých vynakladanie si rodičia dohodli osobitne a preto výživné určené postupom
podľa predchádzajúcej vety treba primerane ponížiť. V obvyklých súdených prípadoch sa totiž určuje

rodičovi povinnosť platiť výživné zamerané na uspokojovanie všetkých potrieb dieťaťa ( vrátane tých,
ktoré súvisia so školou) ale v súdenom prípade ešte otec celkom evidentne bude deťom podstatným
spôsobom prispievať na výživu aj mimo súdom stanovenej výšky výživného ( na školné, stravné v škole,
školský klub detí a školské výlety). Uvedené okolnosti musia byť zohľadnené pri výške výživného.

26. Vychádzajúc potom z vyššie ustálených odôvodnených potrieb maloletých, ktoré majú takto byť
uspokojené, súd považoval za primeranú sumu výživného na maloletého F. 130 eur tak, ako ju určil
prvoinštančný súd a na maloletého A. 100 eur. Polovica mesačných nákladov spočívajúca na každom
rodičovipredstavujenaF.200eur(400:2)anaA.150eur(300:2),otec,ktoréhomožnostiaschopnostisú podstatne vyššie, bude platiť svoju časť sám, a zároveň bude musieť prispievať na výživu maloletých
detí matke tak, aby aj ona disponovala dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu druhej polovice
nákladov na deti. Primerané výživné zo strany otca na staršieho syna potom predstavuje 130 eur

mesačne a na mladšieho 100 eur mesačne s tým, že zvyšnú časť nákladov na deti v čase, keď sú u nej,
uhrádza matka z vlastných finančých prostriedkov ( u mal. F. cca 70 eur a u mal. A. cca 50 eur), zároveň
obaja rodičia platia deťom výdavky súvisiace so školou tak ako sa dohodli.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu takto určené výživné od otca dorovnáva životnú úroveň maloletých

počas starostlivosti zabezpečovanej matkou a vytvára priestor na uspokojovanie ich potrieb nad rámec
reálnych možností matky zabezpečovať výživu detí v rozsahu obdobnom ako otec. Výživné sa určuje
najmä s ohľadom na oprávnené náklady maloletého dieťaťa, t. j. tak, aby malo maloleté dieťa u oboch
rodičov svoje potreby približne rovnako zabezpečené, nie je ale určené na dorovnanie životnej úrovne
rodičov.

28. Záverom odvolací súd uvádza, že ostatné argumenty rodičov už odvolací súd považoval pre
rozhodnutie vo veci samej za bezvýznamné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už
konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej
strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 ).

29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštanciee v napadnutom výroku III.
podľa § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vyššie a zároveň rozhodol o náhrade trov tohto, teda
prvoinštančného aj odvolacieho konania, podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP.

30. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.